{"guid": "b9f067cc-dbdc-4e42-ab42-2b1e85f29cc5:bbdcbe44-93c6-4dd2-86ec-075c14bd4f7b", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4", "spisova_znacka": "16Er/960/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Er/960/2014 z 21. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 21. novembra 2024, sp. zn. 16Er/960/2014, ECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4", "identifikacne_cislo": "7614219225", "sud": {"guid": "sud_153", "nazov": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-spisska-nova-ves"}, "sudca": "JUDr. Radoslav Baláž", "sudca_id": 2260, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radoslav-balaz-2260", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. m) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbdcbe44-93c6-4dd2-86ec-075c14bd4f7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Spišská Nová Ves\n16Er/960/2014\n7614219225\n21. 11. 2024\nJUDr. Radoslav Baláž\nECLI:SK:OSSN:2024:7614219225.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Spišská Nová Ves vo veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca,\nExekútorský úrad v Bratislave, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, ako nástupcu pôvodne povereného\nsúdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821\n08 Bratislava, pod číslom EX 39506/14, na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\n811 09 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., Pribinova 25,\n811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,\nXXX XX D., o vymoženie istiny 858,09 € s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .\nII. Exekúciu z a s t a v u j e .\nIII. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur\na to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného\nna vykonanie exekúcie, vydal dňa 28.1.2015 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na\nvymoženie uloženej povinnosti - istiny 858, 09 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy\n870,09 eur od 8.7.2013 do 21.10,.2013, zo sumy 863,09 eur od 22.10.2013 do 6.11.2013, zo sumy\n858,09 eur od 7.11.2013 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 870,09 eur od\n27.8.2013 do 21.10.2013, zo sumy 863,09 eur od 22.10.2013 do 6.11.2013, zo sumy 858,09 eur od\n7.11.2013 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 69,00 eur, poplatku za vydanie\noverenia 16,50 eur, trov konania 265,54 eur a trov exekúcie.\n2. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri\nSlovenská rozhodcovská, a.s., spisovej značky SR 08037/13 zo dňa 10.1.2014.\n3. Dňa 7.10.2024 predložil povinný súdu návrh na odklad a na zastavenie exekúcie. Návrh na odklad\nexekúcie povinný odôvodnil § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, teda že\nby neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a jeho rodinných príslušníkov zvlášť nepriaznivé následky.\nBlíži sa vykurovacia sezóna a jeho majetkové a príjmové pomery mu vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu\nnedovoľujú nákup palivového dreva nevyhnutného na vykurovanie v zimnom období. Návrh na odklad\nodôvodnil aj § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko navrhuje zároveň\naj zastavenie exekúcie.\n4. Svoj návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, aj keď súd\nv rozhodnutí zo dňa 14.7.2016 rozhodol o pokračovaní v exekúcii, je predmetná zmluva o úvere, na\nzáklade ktorej bol vydaný exekučný titul, spotrebiteľskou zmluvou. Predmet úveru bola suma 400 €,\nktorú povinný minul na bežnú spotrebu, keďže bol v tom čase vo finančnej tiesni pre chorobu svojho\nmanžela. /ver mu bol vyplatený v hotovosti a aj napriek skutočnosti, že v tom čase mal živnosť na čistiace\n\na upratovacie práce, tak tento úver sa netýkal tejto činnosti a nikdy nebol v žiadnom účtovníctve ani\nako podnikateľský úver evidovaný. Len tá skutočnosť, že je v zmluve uvedené jeho obchodné meno\na IČO, nezakladá v zmysle zákona nespotrebiteľský charakter zmluvy, keďže účelom úveru nebolo\npodnikanie alebo podnikateľská činnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje povinný zastavenie\nexekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.\n5. Súdny exekútor ani oprávnení sa k návrhu povinného nevyjadrili, aj keď im bolo súdom doručené.\n6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred\n1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.\n7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je\npodkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a\nvyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na\n1. neprijateľné zmluvné podmienky,\n2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo\n3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.\n8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z\nustanovení tohto alebo osobitného zákona.\n9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\n10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa\nnepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol\novplyvniť ich obsah.\n13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia\ndohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené\nv spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej\nrozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\n15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí\nvýklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n17. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. čl. 153 ods. 1 Zmluvy o\nzaložení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú\núroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov\nspotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich\nzáujmov.\n18. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky\n\npoužité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich\nvnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok\nnaďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n19. Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné\npodmienky definované v čl. 3.\n20. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje\nza nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\n21. Podľa čl. 3 prvej vety smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola\nnavrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s\npredbežne formulovanou štandardnou zmluvou.\n22. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,\nktoré môžu byť považované za nekalé.\n23. Vo vzťahu k návrhu povinného na odklad exekúcie súd uvádza, že všetky povinným uvedené tvrdenia\nzostali bez akéhokoľvek preukázania, aj keď by samé osebe mohli byť dôvodom na povolenie odkladu\nexekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, keďže bol\nnepreskúmateľný a jeho dôvody neboli preukázané.\n24. Súd v súlade s § 57, § 58 ods. 1 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku následne preskúmal, či nie je\ndaný dôvod na zastavenie exekúcie, či už podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo z iného dôvodu. Za týmto\núčelom súd preskúmal aj exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola Rozsudkom\nStáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 08037/13 zo dňa 10.1.2014 povinnej uložená povinnosť\nzaplatiť sumu 870,09 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 870,09 Eur od 8.7.2013 do\nzaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 870,09 Eur od 27.8.2013 do zaplatenia a nahradiť\ntrovy konania vo výške 265,54 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120 Eur pod následkom\nstraty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.\n25. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinná zabezpečili svoj iný\nzáväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 26.3.2012, kde\npovinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 22.8.2013 zmenku v\nzmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola predložená povinnej na zaplatenie. Rozhodcovský súd mal\nza to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva\no úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné\nposudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je ani vzťahom\nspotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupoval ako živnostník, t.j.\npodnikateľ. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok\nbol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej\nsituácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú\nsprávnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.\n26. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol\nvydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej\nsituácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 23.12.2015 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú\nsprávnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení.\n27. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, a na\nzáklade ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa\n26.3.2012, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je\nuvedené aj priamo na zmenke. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že\n\nsúvislosť vystavenej zmenky so zmluvou o úvere bola rozhodcovskému súdu známa a túto súvislosť\nako takú vzal do úvahy a nespochybnil ju. Ako už konštatoval odvolací súd v svojom rozhodnutí\nuvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd mal preukázané,\nže predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch,\na preto nárok z takto vyplnenej zmenky v žiadnom prípade jej majiteľovi nemožno priznať.\n28. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny\nvzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či zmluva o\núvere zo dňa 26.3.2012 neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté\nv rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa\n26.3.2012 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu\nvšeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 13. zmluvné dojednanie nasledovného znenia:\n„Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek\n(ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej\naj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum\nzačiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový\nručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné\nstrany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy\nsa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri\npo sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo\nčasť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa\nvoči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia\nzmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4\ntýchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený\nvyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená\nalebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov\nveriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku\núročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle\nbodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka\nbude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“\n29. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci sa nepochybne\njedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri\nuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej\npodnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol\npovinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je\nuvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - výkon podnikania bez ďalšieho ešte neznamená, že úver\nbol povinnej poskytnutý na účely podnikania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný\núdaj o poskytnutí úveru na účel podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie\nprijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto podnikaním či predmetom činnosti, uzavretie\npríslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom\nakejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru vôbec vymedzený.\nOdvolací súd tak dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 26.3.2012 je spotrebiteľskou zmluvou.\n30. V prvom rade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmeniek nie je v zmluve o úvere zmluvným dojednaním\ntýkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v\nzmysle § 53 ods. 1 OZ vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva,\nže v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi\núčastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinná, ktorá má postavenie spotrebiteľa a\nochranu tomu prislúchajúcu, mala možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola\nzačlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.\n31. V danom prípade je potrebné posudzovať ne/prijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek z pohľadu\ngenerálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ a je potrebné skúmať naplnenie\njednotlivých kritérií generálnej klauzuly. Zásadným kritériom generálnej klauzuly je identifikácia, či\nzmluvné dojednanie, ktorého obsah je predmetom posúdenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.\n\n32. Dohodu o vyplnení zmeniek, obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je\npotrebné v zmysle ust. § 53 ods. 10 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (§ 53 ods.\n12 v súčasnom znení), ktoré je transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice 93/13 EHS, hodnotiť so zreteľom\nna povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s\nuzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú\nzmluvu, od ktorej závisí.\n33. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov\n(RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy\no úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom\nprípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z bodu 04. Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a\nviac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 25 Eur za každý jeden\nprípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe\nidúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou\n30,00 Eur s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Ďalej z bodu 05.\nVšeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich\nzmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých\nnákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu\ndlžníka.\n34. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť\nzahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný\nzmenkový záväzok, pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru, uvedeného v zmluve, ďalších\npoplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude\npredstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom\nna nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka\n- spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako\nremitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov\nveriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do\nzmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej\nspotrebiteľskej zmluve.\n35. Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale\nje súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ\nmožnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú\nsumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru (ktorý v danom\nprípade predstavoval 96,8 % úverovej istiny), na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie RPMN\nv zmluve nemá zákonný nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o\núvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.\n36. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej\nklauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej\nzmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že identifikovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bolo nutné už podľa okolností existujúcich v\ndobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na\nobsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení\nzmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa.\n37. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v\nspotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom\npráve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil,\nkeď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné\npodmienky v zmluve o úvere. Uvedená okolnosť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku\nzakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.\n\n38. Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky\n(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa\nokolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými\nmravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.\n39. Exekučný súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preskúmal aj to, či rozhodcovský\nsúd prihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke.\n40. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2\nzmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená\nsadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je\nmožné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek\ntomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na\nľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak\nzmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na\nzmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku\núroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí\nobsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych\nvzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná\nsloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak\npredstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej\ndoložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť\nbezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a\núčelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.\n41. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré\nmravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej\nposudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom\ntoho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k\nprepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých\nmravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR\nvo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom,\nak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch\nmedzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného\nporiadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr\nmeradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám\nslušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a\nmravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické\ntendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“\n42. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné\nprostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. V danom prípade je nepochybné, že\núroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa)\nplatiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie\njedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého\nkonania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v\nzmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke (odhliadnuc od\nostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej) mal rozhodcovský súd prihliadať ex\noffo, aj bez návrhu.\n43. Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy,\nktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený ako veriteľ\nv danom prípade nemal zákonný nárok (porov. vyššie odôvodnenú bezpoplatkovosť poskytnutého\nspotrebiteľského úveru), a jednak jeho samotná výška (96,8 % úverovej istiny pri splatnosti 12\nmesiacov) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z odôvodnenia exekučného\ntitulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil\noprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmil\n\nani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej\nzmenky preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.\n44. Rozhodcovský súd preto opäť pochybil, keď neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi a priznal\noprávnenému plnenia, na ktoré z uvedeného dôvodu nemá zákonný nárok. Uvedená okolnosť v zmysle\n§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť.\n45. Zhrnúc vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci rozhodnutie, ktoré\nje podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,\nvyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom\nkonaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani\nna rozpor s dobrými mravmi.\n46. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vzhliadol dôvod pre\nzastavenie exekúcie.\n47. Zároveň súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej\nzmluvy z hľadiska ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\nv nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2015\na skúmal prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.\n48. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských\nzmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Pre posúdenie skutočnosti, či boli\nindividuálne dojednané je podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred\nuzavretím zmluvy a či mal možnosť ich ovplyvniť. Sudca preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej\nmedzi oprávneným (ako dodávateľom) a povinným (ako spotrebiteľom) zistil, že táto (rovnako ako\naj zmluva o spotrebiteľskom úvere) bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, keď pri jej\nuzatváraní sa do nej vpisovali len údaje týkajúce sa identifikácie spotrebiteľa (meno a priezvisko, bydlisko\na rodné číslo), čísla zmluvy o úvere (spolu s dátumom jej uzavretia) a dátumu uzavretia rozhodcovskej\nzmluvy, vrátane podpisov zmluvných strán.\n49. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie\npredložil okrem rozhodcovského rozsudku a zmenky aj Rozhodcovskú zmluvu podpísanú oprávneným\na povinnou dňa 26.3.2012.\n50. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným\nsúdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si už sám vopred vybral konkrétny\nrozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú doložku vo svoj prospech. Predtlačené ustanovenie\nzmluvy, že povinná bola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (že rozhodcovské\nkonanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného\nsúdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu), za situácie, keď je rozhodcovská zmluva\nuzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, nemožno považovať za dostatočné preukázanie\nkvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Už len samotná skutočnosť,\nže oprávnený uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa konaniu pred\nvšeobecným súdom, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní bude mať\nlepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore ako povinný (sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza\nv sídle oprávneného, oprávnený má „bohaté“ skúsenosti s konaním pred rozhodcovským súdom).\nPritom, ak by sa konanie začalo pred všeobecným súdom SR, oprávnený (dodávateľ) nemá možnosť\nžalovať spotrebiteľov vždy pred tým istým súdom (z dôvodu ustanovení CSP o príslušnosti súdov).\nVýber všeobecného súdu zo strany dodávateľa tak možno považovať za iluzórny (vzhľadom na to,\nže jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému súdu). Ďalej je potrebné uviesť, že ak\njedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže\ndomáhať svojich práv na všeobecnom súde. Argument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už\nsúdy vo viacerých svojich rozhodnutiach označili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť\niniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže\ntu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je\nzjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom),\n\npredovšetkým však treba mať za to, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti\npodrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa.\nTúto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu\nposkytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trnave, č.k. 10CoE/326/2010-36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave\nzo dňa 6.08.2015, sp. zn. 10CoE/442/2014). Pokiaľ aj rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo\nvýberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby\nsa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané\niba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa\ntak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ,\nktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka\nznemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho\ndodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán\n(rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 z 23.02.2017). Také závery potvrdil\ni Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 09.03.2023, sp. zn. III. ÚS\n60/2020, sp. zn. I. ÚS 382/2022, uvádzajúc, že: „Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským\nrozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať,\nže voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu\nzo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum\npotenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi\nobmedzené, pričom do takéhoto spektra, samozrejme, nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber\nsúdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je\npri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu\nsúdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej\nzmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou,\nči ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov\nna vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej\nzmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“ Z uvedených\ndôvodov je tak i judikatúra, na ktorú oprávnený v sťažnosti poukazoval, ktorú nemožno považovať za\nustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, bez väčšieho významu pre rozhodnutie v tejto\nexekučnej veci.\n51. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinná nemala nijakú možnosť vpisovať do\nzmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej\nzmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť\njej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou\nformulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia,\nsú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.\nPredovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo\ndo vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi.\nV danom prípade nebolo možné nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak\ndohoda o možnosti riešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp.\nelektronickými prostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so\nspotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi\nviacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto\nuzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu\nstráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru\nsudcu bolo povinnej ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu,\nprípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky).\n52. Formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy nepreukazuje, že by si jej uzavretie v uvedenom\nznení vymienil spotrebiteľ. Dôkazné bremeno o tom, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi\n\nindividuálne dojednaná zaťažovalo oprávneného. Tento však žiadnym spôsobom nepreukázal\nindividuálny charakter rozhodcovskej zmluvy. Jeho tvrdenia v sťažnosti a ani skutočnosť, že\nrozhodcovská zmluva bola uzavretá osobitne, na samostatnom liste papiera, neboli spôsobilé zvrátiť\nzamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojedná,\npotom takáto zmluva, hoci uzavretá na samostatnej listine, mala bezprostredný súvis so zmluvou o úvere\na mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.\n53. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a v\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu\nzo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ sa považuje za absolútne\nneplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú\nzmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.\n54. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi\nzmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale\nsúkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami\nzákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria\nobe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí\npri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec\nuzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc\nrozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho\núkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 6 Cdo 135/2012 z 5.12.2012).\n55. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke\ntýkajúcej sa rozhodnutia je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V prejednávanej veci súd po preskúmaní\nexekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť vedená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na\nzáklade nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského\nsúdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s., spisovej značky SR 08037/13 zo dňa 10.1.2014,\nnepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného\nporiadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť.\n56. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo v konaní preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v\nsúvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné\nzmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, a ani na rozpor s dobrými mravmi. taktiež bolo\npreukázané, že predložený exekučný titul je nespôsobilý a tým nevykonateľný. Súd preto rozhodol tak\nako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a exekúciu zastavil.\n57. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon\nexekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada\nza stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa\njeho odmena o daň z pridanej hodnoty.\n58. Podľa § 30a vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní,\nktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného\npodľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31.\nmarca 2017.\n59. Podľa § 4 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení\núčinnom do 31.3.2017, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však\n33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.\n60. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení\núčinnom do 31.3.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne\nvynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné\n\nnáhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa\nposkytujú podľa osobitného predpisu.\n61. Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak dôjde\nk zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov\nexekúcie.\n62. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že k ich náhrade zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie\nexekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.\n63. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur pozostávajúce z odmeny\nvo výške 33,19 eur podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., podľa ktorého odmena súdneho\nexekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Zároveň\nžiadal priznať aj DPH.\n64. Súd preskúmal súdnym exekútorom požadované trovy exekúcie a dospel k záveru, že ich výška\nbola určená správne. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur\npozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 eur a z DPH 20% vo výške 6,64 eur.\n65. Podľa § 238 ods. 3 CSP ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od\ndoručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,\nje ním subjekt viazaný doručením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.\nvyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:26c03f16-639f-4be6-8f57-05655054af7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a89afa7-38ea-4779-a24a-73d35d55877c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1"}, {"guid": "cc66c8b9-243d-42d6-88d1-6cd465838e98:d5ee6a3d-4eca-4a66-afd3-66203fda8c2a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3114227749.3", "spisova_znacka": "19Co/357/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/357/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3114227749.3"}], "citovane_v": []}