Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Csp/41/2023 z 2. 5. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2. mája 2024, sp. zn. 5Csp/41/2023, ECLI:SK:OSSN:2024:7623201890.5
Okresný súd Spišská Nová Ves | 5Csp/41/2023 | ECLI:SK:OSSN:2024:7623201890.5 | 2024-05-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d82c486a-9938-4fb1-8bf9-13d5c6178957
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7623201890.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Spišská Nová Ves
5Csp/41/2023
7623201890
02. 05. 2024
JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI:SK:OSSN:2024:7623201890.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený:
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 648 892, proti žalovanému: A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., v
konaní o zaplatenie 13.093,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.3.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie istiny v sume 13.093,22 Eur, zmluvného úroku v sume 6.912,89 Eur, úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne z istiny od 11.9.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 6.10.2016 uzavrela Poštová banka, a.s, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca
nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 9482774088 spolu s jej príslušenstvom.
Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.02.2011 Zmluvu o
splátkovom úvere č. 9482774088, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške
14.000 Eur žalovanému. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj
zaplatiť dohodnuté úroky. Právny predchodca žalobcu žalovanému dňa 14.2.2011 poskytol prevodom
na účet finančné prostriedky vo výške 14.000 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné
povinnosti riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve, vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 9.2.2013. Výzva na úhradu dlžnej sumy je aj písomnou výzvou
banky. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dňa 27.6.2016 dojednané Uznanie dlhu, súčasťou ktorého je
vyhlásenie žalovaného, ktorý svoj záväzok voči veriteľovi v celom rozsahu uznal čo do jeho výšky, ako aj
do právneho dôvodu. V zmysle Obchodných podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca
je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve. V súlade s Výpisom
z úveru sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 20.006,11 Eur pozostávajúcej z nezaplatenej
časti dlžnej istiny vo výške 13.093,22 Eur a z príslušenstva v podobe nezaplatených zmluvných úrokov
vo výške 6.912,89 Eur, t.j. v sume zodpovedajúcej výške akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný
zaplatil ako cenu peňazí po odpočítaní úhrad. Žalobca si od žalovaného zároveň nárokuje úhradu
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od dátumu poslednej platby vykonanej žalovaným.
Celková čiastka spojená s úverom (suma, ktorú má žalovaný zaplatiť) predstavuje sumu vo výške
24.468,44 Eur, z toho suma poskytnutej istiny (výška úveru) predstavuje sumu vo výške 14.000 Eur, z

ktorej žalovaný uhradil sumu 906,78 Eur a suma zmluvných úrokov vo výške 10.468,44 Eur, z ktorej
žalovaný uhradil sumu 3.555,55 Eur.
3. Tunajší súd vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 11.4.2023 platobný rozkaz, ktorý však z dôvodu
nemožnosti jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk uznesením zo dňa 14.12.2023 v zmysle
ustanovenia § 266 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) zrušil.
4. Napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného. Na adrese
uvedenej žalobcom C. D. E. XX, ktorá je zároveň aj adresou trvalého pobytu žalovaného, bolo
doručenie bezúspešné z dôvodu, že žalovaný si na tejto adrese zásielky nepreberá. Šetrením polície
na uvedenej adrese bolo zistené, že žalovaný je pracovne odcestovaný v Anglicku a tiež bol zistený
telefonický kontakt na žalovaného, na ktorom však napriek opakovaným pokusom zo strany súdu nebolo
možné žalovaného skontaktovať (telefón spočiatku nikto nedvíhal a následne bolo číslo neexistujúce).
Žiadne iné relevantné informácie ani kontakt na žalovaného súdu nepodarilo zistiť, a to ani lustráciou
žalovaného v evidencii Sociálnej poisťovne, či Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. V Registri
obyvateľov Slovenskej republiky žalovaný nemá hlásený žiaden prechodný pobyt, ani pobyt v zahraničí.
Z uvedených dôvodov súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a
poučením prostredníctvom oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom
podľa § 116 CSP. Na doručenie týchto písomností sa vzťahuje zákonná fikcia ich doručenia. K žalobnému
návrhu sa žalovaný nijako nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.
5. Na základe výzvy súdu zo dňa 19.12.2023 žalobca uviedol, že jeho predchodca si splnil povinnosť
vymedzenú v ustanoveniach § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, na preukázanie
čoho predložil list zo dňa 8.1.2013 spolu s obálkou preukazujúcou vrátenie zásielky odosielateľovi,
čo dokazuje odoslanie predmetného listu žalovanému. K realizovanému skúmaniu bonity žalovaného
žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu sa voči žalovanému správal pri skúmaní bonity
štandardne (rovnako ako voči iným klientom v danom čase), keď banka preverovala príjem a finančnú
situáciu žalovaného prostredníctvom úverového registra (SRBI). Zistený príjem žalovaného bol podľa
interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru,
vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady. K predmetnému
podaniu žalobca pripojil tzv. credit report obsahujúci zistenia právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní
bonity.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 2.5.2024, na ktoré predvolal strany sporu resp.
ich zástupcov. Predvolanie bolo žalovanému v zmysle CSP zaslané na adresu jeho trvalého pobytu.
Zásielka bola súdu vrátená späť a na jej doručenie sa vzťahuje zákonná fikcia jej doručenia. Žalovaný
sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie
tiež nedostavili, svoju neúčasť však vopred písomne ospravedlnili v súlade so zásadou hospodárnosti
konania. Na základe uvedeného súd podľa § 180 CSP pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti strán
sporu.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä Zmluvou o postúpení
pohľadávky, Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, Zmluvou o úvere, Obchodnými
podmienkami pre úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Aktuálnym stavom úveru k 3.10.2016,
výzvou na splatenie dlžnej časti úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy, výzvou na zaplatenie predžalobnou výzvou, doručenkami k výzvam, Dohodou o splátkovom kalendári s dohodou o uznaní
dlhu, dokladmi o skúmaní bonity žalovaného a tiež s výsledkom výpočtu RPMN, na základe čoho zistil
nasledovné:
8. Predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
dňa 14.2.2011 Zmluvou o úvere lepšia splátka, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 14.000 Eur. Z článku 2 je zrejme, že žalovaný pri žiadosti o úver označil
žiadosť o základný súbor poistenia. Žalovaný tiež v žiadosti požiadal o splatenie záväzku v D. F. dostupná
pôžička s odhadovaným zostatkom 3.500 Eur a o splatenie záväzku z roku 2010 v inej spoločnosti
s odhadovaným zostatkom 4.400 Eur a mesačnou výškou splátky 181,40 Eur. V článku 3 Zmluvy sú
uvedené základné údaje týkajúce sa úveru, a to: výška úveru 14.000 Eur, počet mesačných splátok
120, výška mesačnej splátky s poplatkom za správu úverového účtu 215,90 Eur, dátum prvej splátky

20.3.2011, dátum každej ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.2.2021,
úroková sadzba 11,90 % ročne, RPMN banky 13,36 %, priemerná RPMN na trhu 11,25 %, celková
výška nákladov 10.468,44 Eur. Podľa bodu 3.6 Zmluvy, právne vzťahy neupravené Zmluvou o úvere sa
riadia Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. (ZoSÚ).
9. Podľa predloženej listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 3.10.2016, predchodca žalobcu poskytol
žalovanému dňa 15.2.2011 úver v celkovej výške 14.000 Eur (úver bol čerpaný tromi prevodmi na tri
rôzne čísla účtov). V mesiacoch apríl až október 2012 žalovaný úver nesplácal vôbec.
10.
Listom zo dňa 7.1.2013 označenom ako II. Upomienka - Výzva na splatenie dlžnej časti
úveru adresovanom žalovanému bol tento predchodcom žalobcu upozornený, že ku dňu 7.1.2013 je
pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. 9482774088 zo dňa 14.2.2013, viac ako 3 mesiace
po lehote splatnosti vo výške 588,68 Eur a bol vyzvaný na úhradu tejto sumy do 15 kalendárnych dní od
doručenia výzvy. Zároveň bol žalovaný upozornený na to, že ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy, banka
je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Uvedená
výzva bola žalovanému doručovaná na adresu jeho pobytu doporučenou zásielkou a z dôvodu, že
adresát si ju v odbernej lehote neprevzal bola dňa 29.1.2013 vrátená späť odosielateľovi.
11. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.2.2013, predchodca žalobcu z dôvodu podstatného
porušenia Zmluvy o úvere č. 9482774088 zo dňa 14.2.2013 žalovaným, vyhlásil svoju pohľadávku
predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 9.2.2013 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
14.513,32 Eur pozostávajúcej z dlžnej istiny 13.093,22 Eur, úroku 1.267,60 Eur, poplatkov za upomienky
59,82 Eur a poistného 92,68 Eur, v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva bola
žalovanému doručovaná na adresu jeho pobytu doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk
a z dôvodu, že adresát je neznámy bola dňa 13.2.2013 vrátená späť odosielateľovi.
12. Sprievodným listom zo dňa 27.6.2016 boli žalovanému zo strany žalobcu zaslané podpísané
vyhotovenia listín, a to Dohody o uznaní dlhu a Dohody o zrážkach zo mzdy so žiadosťou o ich
podpísanie žalovaným a o ich spätné zaslanie žalobcovi (spolu s nimi boli žalovanému zaslané aj
splnomocnenie). Obe dokumenty žalovaný podpísal (dátum podpisu žalovaným nie je uvedený, žalobca
ako zástupca Poštovej banky, a.s. dokumenty podpísal dňa 27.6.2016). Podľa listiny s označením
„Dohoda o splátkovom kalendári Dohoda o uznaní dlhu“ žalovaný uznáva dlh voči Poštovej banke,
a.s. vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 9482774088 vo výške 22.251,46 Eur, ktorý je ku dňu 27.6.2016
splatný v celom rozsahu a ktorý pozostáva z istiny 13.093,22 Eur a z príslušenstva vo výške 9.158,24
Eur. Predmetná listiny zároveň obsahuje záväzok žalovaného zaplatiť dlh vo výške 22.251,46 Eur
v splátkach, ktorých splátkový kalendár je priamo súčasťou listiny (mesačné splátky vo výške 200 Eur
splatné od 28.7.2016 do 28.9.2025 a posledná splátka vo výške 51,46 Eur splatná 28.10.2025.
13. Dňa 13.6.2017 bola medzi postupcom Poštovou bankou, a.s., Bratislava a postupníkom žalobcom v
tomto konaní uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa
19.6.2017, ktorý bol žalovanej odoslaný na adresu E. G., E. XXX/XX dňa 19.6.2017.
14. Výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 8.12.2022 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy 19.411,70 Eur v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá predstavuje
zostatok pohľadávky zo zmluvy č. 9482774088 ku dňu 8.12.2022, pričom pozostáva z istiny 8.643,22
Eur, úrokov 10.376,30 Eur a poplatkov 392,18 Eur.
15. Podľa kalkulačky na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov umiestnenej v súdnom registri
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pri zadaní parametrov uvedenej zmluvy, a to dátum
pôžičky: 14.2.2011, výška pôžičky: 14.000 Eur, periodicita splátok: mesačne, počet splátok: 120, výška
splátky: 215,90 Eur, dátum prvej splátky: 20.3.2011, deň splátky: 20 a dodatočnom náklade: 0 Eur,
predstavuje RPMN hodnotu 14,67 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume 25.908 Eur.

16. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj iba ako „OZ“), výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu mimoriadneho zosplatnenia
úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako ,,ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania a veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
29. Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj iba ako „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú
dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré
je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
30. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a
to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov.
31. Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
a je potrebné ju zamietnuť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu ako
veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 14.2.2011 zmluvu o spotrebiteľkom úvere, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 14.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi vrátiť
za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi úver splácať v 120 mesačných
splátkach po 215,90 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na 20.2.2021. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola uvedená v sume 10.468,44 Eur a ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) v hodnote 13,36 % .
32. Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a podriadil ju pod právny
režim ZoSÚ vzhľadom na jej predmet a postavenie zmluvných strán. V konaní nebolo sporné,
že žalovaný platobnú disciplínu nedodržal keď úver riadne nesplácal, čo napokon vyplynulo aj
z predloženého dokumentu Aktuálny stav úveru k 3.10.2016. V dôsledku uvedeného pristúpil veriteľ
k mimoriadnemu zosplatneniu úveru.
33. Pôvodný veriteľ žalovaného Poštová banka, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 6.10.2016 postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Vzhľadom k tomu sa súd v
prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovanej (bankou) a žalobcom, ktorú otázku je
súd povinný skúmať „ex offo“. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že oprávnenie
predchodcu žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého úveru vyplývalo zo zmluvných dojednaní
(čl. 9.2. OP). Písomnou výzvou zo dňa 7.1.2013 bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy s
upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v určenej lehote, banka je oprávnená vyhlásiť úver
predčasne splatným. Žalobca predložil aj Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.2.2013, ktorou oznámil
žalovanému, že pohľadávku z úverovej zmluvy vyhlásil predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu
9.2.2013 a zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy 14.513,32 Eur. Zo strany žalobcu bolo
preukázané aj riadne doručovanie predmetných listín do dispozičnej sféry žalovaného. Až následne, po
tom čo bol úver riadne zosplatnený, banka pristúpila k postúpeniu pohľadávky z úveru na žalobcu, o čom
žalovaného vyrozumela. V danej veci tak mal súd preukázané splnenie zákonných podmienok platného
postúpenia pohľadávky na žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ a tiež v zmysle § 92 ods.
8 bankového zákona, a teda mal za osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
34. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku ako nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliadol ex
offo aj na okolnosť, či v predmetnej veci nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Uvedený postup súdu
vyplýva z ustanovenia § 54a OZ, ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 100 ods. 1 OZ.
Pri posudzovaní premlčania súd vychádzal z nespornej a preukázanej skutočnosti, že pôvodný veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 9.2.2013 (k rovnakému dňu), pričom splátku, pre
ktorej nezaplatenie pristúpil k zosplatneniu úveru neidentifikoval. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 9

v spojení s § 565 OZ dôvodom zosplatnenia úveru mohla byť najneskôr splátka splatná dňa 20.10.2012,
pre ktorú lehota troch mesiacov uplynula 20.1.2013, teda veriteľ mohol pre túto splátku najskôr vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru 21.1.2013. Veriteľ toto oprávnenie využil 9.2.2013. Aplikujúc ustanovenie
§ 103 druhej vety OZ, podľa ktorého, ak sa pre neplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, súd dospel k jednoznačnému
záveru, že pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 25.3.2023, urobil tak nepochybne až po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Nakoľko súd na premlčanie v danej veci prihliada ex offo, zamietol žalobu
z dôvodu premlčania uplatneného nároku.
35. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie § 110 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa právo, ktoré dlžník
písomne uznal čo do dôvodu a výšky premlčuje za desať rokov odo dňa keď k uznaniu došlo, súd
uvádza, že uznanie dlhu podľa § 558 OZ samé osebe nezakladá záväzok dlžníka voči veriteľovi, ale je
iba prostriedkom pre zabezpečenie existujúceho záväzku, ktorého podstata spočíva v tom, že zakladá
právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Je súčasne pravdou, že ďalším významným
účinkom uznania dlhu je začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom
uznania dlhu (§ 110 ods. 1 OZ). Dokument predložený žalobcom, ktorého obsahom je aj uznanie dlhu
však súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Uvedený dokument vzhľadom na sprievodný list, ktorého
prílohu tvoril, zjavne nebol vypracovaný žalovaným a tomu bol iba zaslaný na podpis a spätné doručenie.
Ide o formulárový dokument, ktorý za pôvodného veriteľa vypracovala spoločnosť Bencont investment,
s.r.o., pravdepodobne na základe splnomocnenia od D. F., H., ktoré však súdu preukázané nebolo.
Uvedená spoločnosť dokument podpísala dňa 27.6.2016, teda v čase po uplynutí premlčacej doby
v zmysle § 103 druhej vety OZ. Obsah tohto dokumentu žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom
upravovať, meniť. Žalovaný do tohto dokumentu vpísal iba svoje telefónne číslo a opatril ho svojim
podpisom (bez toho aby bol zrejmý dátum kedy sa tak stalo). Zo samotného označenia dokumentu
ako „Dohoda o splátkovom kalendári Dohoda o uznaní dlhu“ a jeho obsahu, ktorým je aj celý splátkový
kalendár (na dvoch stranách dokumentu), nepochybne vyplýva, že pokiaľ chcel žalovaný mať zachovanú
či obnovenú možnosť uhrádzať dlh v splátkach a vyhnúť sa tak exekúcii, musel zároveň aj uznať
dlh čo do dôvodu a výšky v ňom už uvedených. Týmto zjavne nekalým a pre veriteľa jednostranne
výhodným postupom došlo podpisom dohody o splátkovom kalendári automaticky aj k uznaniu dlhu
(v tom čase už navyše premlčanému). Predmetné konanie veriteľa podstatným spôsobom narúša
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa a vedie k získaniu podstatnej výhody pre veriteľa
spočívajúcej v predlžení premlčacej lehoty (už uplynutej) o ďalších desať rokov bez toho, aby bol
žalovanému uvedený následok akokoľvek vysvetlený. Uvedené konanie veriteľa preto súd vyhodnotil
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ a § 4 ods. 8 zákona o ochrane
spotrebiteľa a súčasne aj ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ako taký preto súd vyhodnotil úkon uznania dlhu za neplatný právny úkon. Podstatným pre prijatie záveru
o neplatnosti tohto právneho úkonu bola aj okolnosť naznačená vyššie, a síce okolnosť, že predmetný
úkon žalovanému predkladal subjekt, v prípade ktorého nemožno k danému času (27. jún 2016) na
základe v konaní predložených dôkazov vyvodiť žiaden právny vzťah k zmluvnému záväzku. Takýto
úkon ako absolútne neplatný nevyvolal žiadne právne účinky, a preto ani nemal vplyv na premlčanie
nároku.
36. Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že dlh vo výške, v akej je vyčíslený v dohode o uznaní
dlhu, nemohol v danom čase existovať, nakoľko úver je potrebné považovať v zmysle ZoSÚ za
bezúročný a bez poplatkov. Dlh v danom čase tak mohol predstavovať maximálne sumu poskytnutého
úveru zníženú o zaplatené splátky. Uvedený záver súdu vychádza zo zistenia, že ročná percentuálna
miera nákladov a celková čiastka úveru resp. celková výška nákladov uvedené v zmluve, sú uvedené
nesprávne, v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a to s poukazom na výsledky výpočtu RPMN
realizované súdom na kalkulačke na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri pri zadaní
parametrov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere (bližšie viď bod 15. odôvodnenia rozsudku).
37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Z dôvodu zamietnutia žaloby žalobca nemá nárok na náhradu trov
konania. V konaní úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy
zjavne nevznikli, preto mu súd poukazujúc aj na článok 17 základných princípov CSP nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)