{"guid": "fc021636-d09c-4c14-add7-fcc770f3fbe9:fa177d8b-f803-482d-acc7-7673f38f001e", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7", "spisova_znacka": "7C/92/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/92/2023 z 31. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31. mája 2024, sp. zn. 7C/92/2023, ECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7", "identifikacne_cislo": "7623206003", "sud": {"guid": "sud_153", "nazov": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-spisska-nova-ves"}, "sudca": "JUDr. Darina Puklušová", "sudca_id": 2202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-puklusova-2202", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-12", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa177d8b-f803-482d-acc7-7673f38f001e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Spišská Nová Ves\n7C/92/2023\n7623206003\n31. 05. 2024\nJUDr. Darina Puklušová\nECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcov: 1./ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,\nXXX XX D. - E., 3./ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. otcom: F. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, 4./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. otcom: F.\nB., nar. XX.XX.XXXX, 5./ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. otcom: F.\nB., nar. XX.XX.XXXX, 6./ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., 7./ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., všetci právne zastúpení: Beňo & partners advokátska\nkancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti žalovanej:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava\nIČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy vo výške 80.000,- € s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému po 10.000,- eur, žalobcom v 3., 4., 5.,\n6. a 7. rade každému po 5.000,- eur, teda spolu sumu 45.000,- eur, v lehote do 3 dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.\nIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 7. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške\nsúd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 4. 12. 2023 domáhali od žalovaného zaplatenia\nsumy 80.000,- eur s prísl. titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n2. V odôvodnení žaloby uviedli, že svoj nárok opierajú o právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu\nSpišská Nová Ves sp. zn. 4T/55/2021 zo dňa 14. 7. 2021, podľa ktorého bol vodič J. B. uznaný vinným\npre prečin usmrtenia ich maloletého syna I. B., nar. X. X. XXXX. Uviedli, že dňa 13. 1. 2021 v čase okolo\n9:00 hod. v obci Letanovce, v rómskej osade zvanej Strelníky, okres Spišská Nová Ves, viedol J. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/XX, C. E. K. L., osobné motorové vozidlo značky KIA CEED s EČV E.\nXXXXX, pričom v dôsledku neprispôsobenia jazdy poveternostným podmienkam, svojim schopnostiam,\nstavu a povahe vozovky narazil prednou ľavou časťou do oproti idúceho chodca maloletého I. B., nar.\nXX.XX.XXXX, ktorý bol pritlačený o betónový plot, v dôsledku čoho utrpel zranenia, ktoré viedli k jeho\númrtiu.\n3. Voči vodičovi osobného motorového vozidla KIA CEED, EČV E. XXXXX, t. j. J. B. sa viedlo trestné\nkonanie na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, V rámci ktorého bol vydaný predmetný trestný rozkaz,\nktorým bol J. B. uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona\n\ns poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Predmetný Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť\ndňa 28.07.2021.\n4. K uvedenému predložili dôkazné listiny – úmrtný list syna I. B. a trestný rozkaz, sp. zn. 4T/55/2021\nzo dňa 14.07.2021. Zomrelý I. B. bol synom žalobcov v 1./ a 2./ rade a žalobcovia v 3./ až 7./ rade boli\njeho súrodenci.\n5. Všetci žalobcovia žili v čase smrti so zomretým I. B. v spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi nimi\nboli veľmi dobré, vrelé a bezproblémové. Všetci boli v dennom-dennom kontakte, pričom si vždy ako\nrodina navzájom pomáhali. Jeho súrodenci s ním radi trávili voľný čas, predovšetkým hraním ale aj\nvykonávaním iných spoločných aktivít.\nSmrť I. B. zasiahla predovšetkým jeho matku a otca, t. j. žalobcov v 1./ a 2./ rade, ktorí len veľmi ťažkú túto\nstratu prežívajú. Avšak všetkým žalobcom zomretý veľmi chýba, pričom neprejde ani jeden deň, počas\nktorého by si na neho nespomenuli. Jeho bezdôvodná smrť vo veku necelých 10 rokov silne zasiahla do\nsúkromia celej rodiny a jej členov. Jeho rodičia, súrodenci, či iný rodinný príslušníci sa do dnes nevedia\nplne vyrovnať so stratou, ktorá ich zasiahla. Táto strata je o to viac zvýraznené skutočnosťou, že jeho\nživot z dôvodu nezodpovedného konania obvineného skončil skôr ako vôbec začal.\nZa účelom bližšieho preukázania citových väzieb žalobcov vo vzťahu k zomretému, žalobcovia navrhujú\nich výsluch a predložili spolu so žalobou dôkazné listiny - rodné listy žalobcov a zomretého a písomné\nvyjadrenia jednotlivých žalobcov – odpovede na otázky, aký mali vzťah s nebohým, ako často s ním boli\nspolu, ako sa dozvedeli o jeho úmrtí, od koho a kedy a ako oznámenie prežívali, ako im chýba nebohý\nv súčasnosti – psychicky materiálne a podobne.\n6. Žalobcovia v odôvodnení návrhu prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedli, že nárok žalobcov\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči žalovanej zakladá európska právna úprava poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako aj judikatúra Európskeho\nsúdneho dvora.\nRozsudkom zo dňa 24.10.2013 vo veci C- 22/12 (M.) Súdny dvor rozhodol, že povinné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.\n7. Žalobcovia považujú výšku uplatneného nároku za primeranú, najmä s poukazom na ustálenú\nrozhodovaciu prax slovenských súdov, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, k čomu\npríkladne uviedli rozsudky zaoberajúce sa obdobnou problematikou (rozsudok KS Bratislava sp. zn.\n6Co/111/2011, KS v Žiline sp. zn. 9Co/61/2010, KS v Prešove sp. zn. 18Co/11/2021, a KS v Trnave\nsp. zn. 9Co/56/2019). V súlade s vyššie uvedeným sú žalobcovia aktívne vecne legitimovanými na\nuplatnenie predmetného nároku, pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. sú\noprávnený svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým je podľa informácií\nzverejnených na internetovej stránke www.skp.sk žalovaný. Žalovaný je tak pasívne vecne legitimovaný\nv tomto konaní.\n8. S poukazom na ustanovenie § 11, 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č.\n381/2001 Z. z. sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.\na 2. rade každému po 15.000,- eur, žalobcom v 3. až 4. rade každému po 10.000,- eur, u všetkých\nžalobcov s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nárokovaných súm odo dňa podania žaloby až do\nzaplatenia. Zároveň požadovali nahradiť žalovaným trovy konania všetkým žalobcom v plnom rozsahu.\n9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nerozporoval skutočnosti uvedené v žalobe týkajúce sa\nvzniku škodovej udalosti. Potvrdil, že dňa 13. 1. 2021 došlo k úmrtiu poškodeného I. B., pričom dopravná\nnehoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. KIA CEED EČV: E. XXX N., ktoré v čase\nvzniku škodovej udalosti riadil J. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XX, D. – E. (ďalej len „vinník“).\n10. V súvislosti so vznikom dopravnej nehody bolo žalobcovi v 2. rade poskytnuté poistné plnenie ako\nnáhradu nákladov vynaložených na pohreb poškodeného vo výške 1.080,22 EUR, a to prostredníctvom\nobchodnej spoločnosti Certeza Company s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 28 v Poprade. Uvedenú\nčiastku žalovaný následne v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. c) Zákona o PZP vymáhal od vinníka nehody\nJ. B.. K tomu žalovaný predložil dôkazné listiny, a to Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 1.10.2021,\n\na splnomocnenie F. B. pre spoločnosť TAAK SLOVAKIA, s. r. o. na zastupovanie pri všetkých právnych\núkonoch súvisiacich s uplatňovaním nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou zo\ndňa 13. 1. 2021, výzvu adresovanú J. B. Centrálnym dispečingom škôd spoločnosti Kooperativa zo dňa\n18. 10. 2021 na zaplatenie sumy 1.080,22 eur, ktorá bola vyplatená v súvislosti s dopravnou nehodou\npoškodenému F. B..\n11. Ku skutočnostiam týkajúcim sa poskytnutia nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcami žalovaná\nuviedla, že tento nárok v celom rozsahu rozporuje, nakoľko ho považuje za nedôvodný. Má zato, že nie\nsú dané dôvody pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spolu vo výške 80.000,- eur, k čomu citovala\nustanovenie § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.\nK § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka citoval časť rozhodnutia Ro NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn.\n30 Cdo 1542/2003) v znení: „Právo na náhradu nemajetkovej umy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 je\njedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu\nosobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie\na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci\nide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv (rovnako ako v prípade bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ alebo pri určení hodnoty autorského diela alebo predmetu\npriemyselného vlastníctva), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo\nmajetkovej povahy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na\nhodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy.“\nV súvislosti so samotnou podstatou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný\npoukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa\n31.3.2016, v ktorom NS SR uvádza:\n„Zásah do práva na ochranu osobnosti sa zásadne odškodňuje v nepeňažnej forme. Možnost' priznať\npeňažnú náhradu za zásah do práva na ochranu osobnosti sa predpokladá až v prípade, ak sa\nprimerané morálne zadosťučinenie ukazuje ako nepostačujúce.\"\nPriznanie peňažnej náhrady za zásah do práv na ochranu osobnosti je teda možné priznať len vo\nvýnimočných situáciách, ak morálne zadosťučinenie sa javí ako nepostačujúce a ak sa zasiahlo do\nosobnostných práv v extrémnom rozsahu. Žalovaná má za to, že je potrebné prihliadnuť na skutočnosť,\nže vinník nehody Oľutoval čin, ktorý spáchal. Zároveň Trestným rozkazom sp. zn. 4T/55/2021 zo dňa\n14.6.2021 bola vinníkovi nehody uložená\npovinnosť osobne alebo verejne sa ospravedlniť žalobcovi v 2. rade. Takisto bol vinník nehody uznaný\nvinným zo spáchania trestného činu usmrtenia a bol mu uložený trest v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Vysoký satisfakčný\ncharakter trestného konania, ako aj postoj vinníka k nim spôsobenému zásahu do práva na ochranu\nosobnosti, ktorý v trestnom konaní priznal vinu za svoj čin, by malo byt' dostatočným morálnym\nzadosťučinenim v predmetnom prípade, preto žalovaný nevidí dôvody na\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v civilnom konaní.\n12. Na preukázanie ďalších okolností vzniku dopravnej nehody žalovaný navrhol pripojiť spis tunajšieho\nsúdu sp. zn. 4T/55/2021 a na preukázanie okolností dosiahnutia morálneho zadosťučinenia navrhla\nvýsluch vinníka J. B..\n13. V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe žalovaný vzniesol námietku premlčania v súlade s § 100\nObčianskeho zákonníka s tvrdením, že žalobcovia neuplatnili svoj nárok riadne a včas v zákonnej\npremlčacej lehote. Ku škodovej udalosti došlo ešte dňa 13.1.2021, pričom žaloba je datovaná dňa\n4.12.2023. Po vzniku tejto dopravnej nehody nebolo sporné, že bola spôsobená prevádzkovou činnosťou\nvyššie uvedeného motorového vozidla, ktoré viedol vinník. Žalovaný má za to, že už v čase vzniku\ndopravnej nehody dňa 13.1.2021, resp. bezprostredne po nej počas vedenia trestného konania pod sp.\nzn: 4T/55/2021, mali žalobcovia vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu. Najneskôr v deň, kedy si\nprostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnili nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom\nu žalovaného emailovou správou zo dňa 11.5.2021, mali žalobcovia vedomosť o tom, kto za škodu\nzodpovedá. Na podporu týchto tvrdení žalovaný uviedol ako príklad rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn.: 2Co/135/2013 zo dňa 19.2.2014 a sp. zn.: 2Co/181/2014 zo dňa 21.5.2014. Citujúc\nustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí\nza dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, má žalovaný\nzato, že nárok žalobcov je premlčaný.\n\n14. Žalovaný ďalej v súvislosti s požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal na\njej likvidačný charakter vo vzťahu k vinníkovi. K tomu uviedol, že dopravná nehoda bola spôsobená\nmotorovým vozidlom, ktoré bolo poistené u žalovaného, avšak vinník nehody p. J. B. viedol vozidlo bez\npríslušného vodičského oprávnenia. Na podklade tejto skutočnosti žalovaný regresne vymáha od vinníka\nnáhradu škody, ktorá bola poskytnutá v dôsledku nehody. Škody, ktoré boli týmto vozidlom spôsobené\nznáša vinník dopravnej nehody, p. J. B., od ktorého má žalovaný právo požadovať preplatenie danej\nčiastky. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že čiastka 80.000,- EUR by bola\npre vinníka likvidačná a jej výška je neprimeraná okolnostiam konkrétneho prípadu. K tomu citoval časť\nuznesenia\nNajvyššieho Súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.3.2022: „Podľa názoru\nodvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy správne zohľadnil\njednak závažnosť ujmy, ale aj to, v akej miere vo vzťahu k žalobkyni uvedená satisfakcia by mohla\npôsobiť na zmiernenie zásahu tak, aby nepôsobila na žalovaných likvidačne.\"\nŽalovaná má na základe predostrenej argumentácie za to, že žalobcami požadovaná výška\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je neprimerane vysoká a na vinníka by mohla pôsobiť likvidačne, preto\nby túto skutočnosť mal súd na podklade judikatúry súdov Slovenskej republiky zohľadniť.\n15. K preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy zo strany žalobcov, ktorí súdu predložili listy, v ktorých\nopisujú prežívanie straty syna a súrodenca, žalovaný uviedol, že tieto sú ťažko čitateľné, vo všetkých\nsiedmich vyhotoveniach sa nachádza podobný rukopis, slovné spojenia a vetné konštrukcie, preto ich\nnemožno považovať za dostatočne preukazujúce listinné dôkazy. Z uvedeného dôvodu žalovaný súhlasí\ns vykonaním výsluchu jednotlivých žalobcov za účelom objasnenia vzájomných vzťahov medzi nimi\na poškodeným I. B..\n16. K požadovaným úrokom z omeškania z jednotlivých súm uvedených v petite žaloby žalovaný\npoukázal na ustálený záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 6 Cdo 185/2011 zo dňa 14.3.2012 a\nsp.zn. 1 Co 15/97z 24. júna 1998, v zmysle ktorých je nesporné, že nárok na náhradu úrokov z omeškania\nžalobcom tak, ako sa ho domáhajú predmetnou žalobou, nevznikol. Až na základe súdneho rozhodnutia,\nv ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do\nomeškania.\n17. K stanoveniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný citoval ustanovenie § 12 ods.\n2 a § 13 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPredmetné zákonné ustanovenia teda obsahujú limitáciu maximálnej sumy náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch pre pozostalé osoby. V rámci týchto hraníc by mala byt' stanovená hodnota finančného\nodškodnenia v súdnom konaní za predpokladu, že by súd pristúpil k čiastočnému uznaniu nároku\nžalobcov. Maximálna suma odškodnenia pre všetkých žalobcov by teda mala byt' v hodnote 31.150,EUR (50 x 623,- EUR). Celková čiastka požadovaná žalobcami vo výše 80.000,- EUR je teda značne\nnad touto\nhodnotou a nemala by byt' súdom uznaná. Aj napriek skutočnosti, že úmrtie poškodeného malo\nnegatívny dopad na súkromný život žalobcov, takýto zásah nezakladá automaticky nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch v tak vysokej výške ako požadujú žalobcovia. S poukazom na uvedené\nustanovenia zákona o obetiach trestných činov sa javí byť priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu spolu\n80.000,- EUR ako neprimerané a v rozpore so zákonom.\n18. Že žalobcami požadovaná výška finančného odškodnenia nie je v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou súdov Slovenskej republiky, potvrdzujú mnohé rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, na ktoré\nžalovaný príkladne v odôvodnení poukázal a zároveň citoval aj nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS\n288/2017 z 5. 12. 2017, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú\nrozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a\nvýškou priznanej náhrady.\"\n19. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené je zjavné, že\npri stanovovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy je teda nevyhnutné postupovať tak, aby táto bola\nprimeraná skutkovým okolnostiam a zároveň sa neodklonila od ustálenej rozhodovacej činnosti súdov\nv Slovenskej republike v skutkovo obdobných prípadoch.\n\nŽalovaný má za to, že nárok žalobcov je nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko miera intenzity zásahu\ndo osobnostných práv žalobcov a narušenie vzájomných interpersonálnych vzťahov nie je dostatočnej\nintenzity na to, aby nepostačovalo morálne zadosťučinenie a bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.\n20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného sa s vyjadrením žalovaného nestotožnil, a to hlavne\nv časti vznesenej námietky premlčania, ako aj v nepochopení samotného zmyslu inštitútu povinného\nzmluvného poistenia. K tomu uviedol, že prevádzka motorových dopravných prostriedkov je činnosť,\npri ktorej je vysoká miera pravdepodobnosti vzniku značných škôd na živote, zdraví, či majetku. Pri\nreálnom uspokojení práva na náhradu škody je všeobecne pre poškodeného vždy rozhodujúca bonita\nškodcu. Existujúci hmotnoprávny nárok, hoci aj potvrdený súdnym rozhodnutím, je pre poškodeného\núplne bezcenný, ak majetkové pomery škodcu nepostačujú na jeho reálne uspokojenie. Práve z\nuvedeného dôvodu sa už v roku 1908 automobilovým zákonom uzákonilo poistenie zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bez ohľadu na zavinenie, a to najprv na základe\ndobrovoľnosti, neskôr zákonom č. 198/1932 Sb. ako povinné poistenie pre osoby vykonávajúce dopravu\nživnostensky a napokon zákonom č. 81/1935 Sb. ako povinné poistenie pre všetkých majiteľov\nmotorových vozidiel.\n21. Z vyššie uvedeného je zrejmý zmysel inštitútu povinného zmluvného poistenia, ktorý spočíva\npredovšetkým v ochrane a odškodňovaní obetí (poškodených) dopravných nehôd, bez ohľadu na to,\nči sa jedná o obete priame (priamy účastník dopravnej nehody) alebo obete nepriame (pozostalý po\npriamom účastníkovi dopravnej nehody), ako to je aj v tomto prípade, ako aj bez ohľadu na majetkové\npomery škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda poskytnutie, resp. zabezpečenie\nnáhrady škody pre poškodeného bez ohľadu na schopnosť škodcu, túto škodu nahradiť. Za podmienok\ndodržania povinnosti tohto poistenia môže každý účastník cestnej premávky legitímne očakávať plnú\nnáhrady škody spôsobenej prevádzkou iného motorového vozidla, bez ohľadu na majetkové možnosti\ntoho, kto škodu spôsobil. Z uvedeného dôvodu pri uplatnení nárokov hradených povinným zmluvným\npoistením, nie sú rozhodujúce majetkové pomery škodcu, tak ako sa snaží súd presvedčiť žalovaný,\npráve naopak majetkové pomery škodcu sú v danom prípade úplne irelevantné. Je nepodstatné, či bola\nškoda spôsobená „zámožným“, či „chudobným“ škodcom, nakoľko v oboch prípadoch by bola výška\nškody rovnaká, pričom rovnaké by bolo aj legitímne očakávanie na jej náhradu.\n22. Uvedeným legislatívnym mechanizmom je zabezpečené uspokojenie každého nároku na náhradu\nškody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez ohľadu na to, či osoba škodcu je majetkovo\nspôsobilá škodu nahradiť. Tento stav právnej istoty účastníka cestnej premávky je zároveň aj\npovinnosťou Slovenskej republiky vyplývajúcou z platných medzinárodných dohôd a najmä členstva v\nEurópskej únii. (napr. smernica Rady 84/5/EHS, 90/232/EHS, 90/618/EHS, 88/357/EHS) Zabezpečenia\ntrvalého stavu právnej istoty účastníka cestnej premávky sa Slovenská republika nemôže zbaviť.\nZároveň v súlade s § 15 zákona o PZP si môže poškodený nárok na náhradu škody uplatniť buď u\nosoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vodič/prevádzkovateľ)\nalebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u oboch súčasne. Je preto iba na vôli poškodeného, ktorú\nz uvedených možností si zvolí.\n23. Medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené\nv rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť\nk neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj\nprávo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti,\naby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov\npredstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život fyzickej osoby. Je zrejmé, že pri\ntakej intenzite zásahu do práva na súkromný život, ktorý má za následok násilné pretrhnutie väzieb vo\nvnútri rodiny, je morálna satisfakcia, či už vo forme oľutovania spáchaného činu, či ospravedlnenia zo\nstrany škodcu, značne nepostačujúca. Aj z uvedeného dôvodu sa v Našom právnou poriadku postupne\nformoval inštitút nemajetkovej ujmy, ktorý reagoval práve na nepostačujúce možnosti pozostalých po\nobetiach dopravných nehôd, na nápravu „krivdy“, ktorá ich postihla.\n24. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia udávajú, že je nesporné, že výška\nnemajetkovej ujmy sa v danom prípade riadi úvahou súdu, nakoľko v domácej legislatíve neexistuje\nv tejto oblasti žiadna úprava. Pre návod na stanovenie „peňažnej hodnoty ujmy za stratu blízkeho\nčloveka“ nie sú veľmi nápomocné ani právne úpravy v iných štátoch. Preto majú žalobcovia za to, že\n\npri rozhodovaní je potrebné prihliadnuť predovšetkým na skutočnosť, že smrť blízkej osoby je pre jeho\npozostalých mimoriadnym zásahom do ich osobnostných práv a v tej súvislosti je potrebné zohľadniť\nako sa žalobcovia so smrťou nebohého vyrovnali a aké dôsledky spôsobilo násilné pretrhnutie väzieb vo\nvnútri rodiny. Za podstatný v danom prípade žalobcovia taktiež považovali atribút príbuzenstva, pričom k\ntomuto záveru dospeli na základe analýzy súdnych rozhodnutí v obdobných veciach (napr. rozsudok KS\nZA, sp. zn. 6Co/93/2021 zo dňa 27.10.2021, rozsudok KS ZA, sp. zn. 6Co/45/2021 zo dňa 30.11.2021,\nrozsudok KS TT, sp. zn. 23Co/79/2021 zo dňa 25.04.2022 a iné)\n25. Žalobcovia sa nestotožňujú s právnou argumentáciou žalovaného pri vznesenej námietke\npremlčania, ktorý ich nárok pri posudzovaní otázky premlčania subsumoval pod inštitút náhrady škody.\nUviedol, že platná právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti podľa § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Jedná sa o dva odlišné inštitúty, ktoré nie je možné stotožňovať. Na daný prípad nie je\nmožné aplikovať ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré sa venujú dĺžke a začiatku plynutia\npremlčacej doby iba vo vzťahu k nárokom systematickým zaradeným pod inštitút náhrady škody.\nPremlčanie nemajetkovej ujmy ako samostatného od nároku na náhradu škody odlišného inštitútu sa\nspravuje všeobecnými ustanoveniami OZ, a to aj vo vzťahu k otázke premlčania. Predmetný názor\nzastáva nie len odborná verejnosť, ale aj ustálená rozhodovacia prax.\nK tomu citoval jednotlivé\nrozhodnutia súdov SR, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.3Cdo 18/2016 zo dňa 22.06.2016,\nUznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Českej republiky zo dňa 12.11.2008 sp. zn. 31 Cdo 3161/2008, z ktorých jednoznačne vyplýva, že\nna premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa vzťahuje výlučne objektívna 3-ročná premlčacia\ndoba, v žiadnom prípade nie subjektívna 2-ročná.\n26. Keďže nároky na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčujú v lehote vyplývajúcej z ust. § 101\nObčianskeho zákonníka, v danom prípade premlčacia lehota začala plynúť dňa 14.01.2021, teda dňom\nnasledujúcim po dni, v ktorom došlo k nehode s následkom úmrtia neb. I. B. a uplynula dňa 14.01.2024.\nŽaloba bola podaná dňa 04.12.2023, teda pred uplynutím premlčacej lehoty, a preto k premlčaniu\nuplatnených nárokov nedošlo. Žalobcovia majú za to, že nárok na úroky z omeškania im vznikol\nnepochybne odo dňa smrti I. B., pričom o ich vyčíslení sa žalovaný dozvedel najneskôr dňom podania\nžaloby. Žalobcovia sú ďalej toho názoru, že žalovaný je vo vzťahu k nim v omeškaní, a to najdlhšie odo\ndňa úmrtia I. B. a najkratšie odo dňa kedy mu bola žaloba doručená.\n27. Žalovaný v duplike uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania a na doterajších písomných\nvyjadreniach. K vznesenej námietke premlčania citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: 4 MCdo 13/2013 a sp. zn. 5 Cdo 34/2011, z ktorých vyplýva, že nie je správne tvrdenie\nžalobcov, že na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa nevzťahuje 2-ročná subjektívna premlčacia\nlehota, nakoľko aj tieto nároky sú majetkovým právom a nie osobnostným, a preto spadá do rozsahu\npráv, ktoré sa premlčujú v zákonnej subjektívnej lehote.\n28. Žalovaný ďalej rozporuje tvrdenie žalobcov v časti I . vyjadrenia : „Účelom povinného zmluvného\npoistenia je teda poskytnutie, resp. zabezpečenie náhrady škody pre poškodeného bez ohľadu na\nschopnosť škodcu, túto škodu nahradiť. Za podmienok dodržania povinnosti tohto poistenia môže\nkaždý účastník cestnej premávky legitímne očakávať plnú náhradu škody spôsobenej prevádzkou iného\nmotorového vozidla, bez ohľadu na majetkové možnosti toho, kto škodu spôsobil.\" Na margo vyššie\nuvedeného žalovaný poukázal na rozpornosť vyjadrenia žalobcov, kde najprv poukazujú na nutnosť\nposkytnutia plnej náhrady škody z povinného zmluvného poistenia formou náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, a následne v časti III. Vyjadrenia uvádzajú, že požadovaný nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy nemôže byt' posudzovaný ako nárok na náhradu škody. Ak teda podľa názoru žalobcov nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno subsumovať pod inštitút náhrady škody, je\nprinajmenšom sporné jeho zaradenie pod náhradu škôd z povinného zmluvného poistenia tak, ako\npožaduje právny zástupca žalobcov.\n29. Žalovaný v ďalšom citoval ustanovenia § 4 ods. 2 a § 12 ods. 1 písm. c/ Zákona o povinnom\nzmluvnom poistení, v zmysle ktorých má žalovaný povinnosť plniť len v rozsahu uplatnených\na preukázaných nárokov na náhradu škody, pričom v prípade porušenia zákonom stanovených\npodmienok má právo jednotlivé nároky uplatňovať voči škodcovi. Preto by mal súd pri rozhodovaní o\nvýške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadať aj na skutočnosť, že táto čiastka bude aj na ťarchu škodcu\nJ. B., ktorý predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil porušením právnych povinností, k čomu citoval časť\n\nuznesenia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.3.2022: „Podľa\nnázoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy správne\nzohľadnil jednak závažnosť ujmy, ale aj to, v akej miere vo vzťahu k žalobkyni uvedená satisfakcia by\nmohla pôsobiť na zmiernenie zásahu tak, aby nepôsobila na žalovaných likvidačne.\"\n30. V závere žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca nemá nárok na náhradu úrokov z omeškania\nod okamihu úmrtia zosnulého I. B., ani od okamihu podania žaloby, aj s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 6Cdo 185/2011 zo dňa 14.3.2011.\n31. Po procesných úkonoch vykonaných súdom podľa § 167 C.s.p. (vo veci prebehla replika, duplika),\nsúd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 4. 2024, na ktorom vypočul strany sporu a pojednávanie\nodročil za účelom oboznámenia sa žalovaného s obsahom trestného spisu sp. zn. 4T/55/2021, ktorý\nsúd pripojil k spisu a za účelom výsluchu ďalších žalobcov.\n32. Poverený zástupca žalovaného po oboznámení sa s trestným spisom trval na výsluchu svedka –\nvinníka nehody J. B., a to z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalobcu v 2. rade sa J. B. mu za smrť jeho\nsyna verejne neospravedlnil. Považoval za potrebnú výpoveď J. B. k tejto okolnosti, k čomu poukázal\nna jeho výpoveď jeho syna – J. B. A., nar. XX. X. XXXX, ktorý mal pri výsluchu pred vyšetrovateľom,\nktorá výpoveď je uvedená na str. 187 vyšetrovacieho spisu, na otázku vyšetrovateľa: „Ako to prežíva\notec?“ odpovedať: „Trápi sa, je mu to veľmi ľúto, bol to jeho synovec.“ S poukazom na uvedené má\nžalovaný zato, že vinník J. B. vyjadril ľútosť nad vznikom nehody a ujmou a prejavil snahu o náhradu\nškody vzniknutej pri dopravnej nehode. Uvedená skutočnosť má mať vplyv na preukázanie okolnosti\nzmiernenia nemajetkovej ujmy po dopravnej nehode.\n33. Žalobcovia navrhovali vykonanie dôkazu výsluchom svedka J. B., nar. X. X. XXXX – vinníka\ndopravnej nehody, zamietnuť ako nedôvodný dôkaz, nakoľko výsluch tohto svedka by mal vplyv na\nposúdenie jeho zodpovednosti voči pozostalým, a nie na rozhodnutie o miere, resp. rozsahu zákonnej\npovinnosti žalovaného, teda poisťovne. Nech by teda svedok vypovedal čokoľvek, zásadným spôsobom\nto nemôže ovplyvniť samotný nárok žalobcov, ani jeho výšku. Súd po oboznámení sa s predmetným\nvyšetrovacím a trestným spisom, ako aj s výpoveďou svedka – syna vinníka J. B. a s výpoveďou\nsamotného vinníka, vzal za preukázané, že jeho výsluch v tomto konaní nemôže mať žiaden vplyv na\nrozhodnutie o nároku žalobcov voči žalovanému, preto súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.\nRozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že samotný vinník J. B. sa v rámci trestného konania\nžalobcom verejne neospravedlnil, a pokiaľ by tak učinil v rámci tohto konania, jednalo by sa už len\no dodatočné ospravedlnenie vyvolané týmto občianskoprávnym konaním, čo by nemalo priamy vplyv\nna rozhodnutie o výške nároku žalobcov v tomto konaní.\n34. Vykonaným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobcami – úmrtného listu\nI. B., rodných listov žalobcov, písomných prehlásení žalobcov, ktoré boli doplnené ich výpoveďami na\npojednávaní, za použitia dôkazného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Spišskej Novej Vsi, Odboru kriminálnej polície č. ORP-19/1-VYS-SN-2021, trestného spisu tunajšieho\nsúdu sp. zn. 4T/55/2021 a dôkazných listín predložených žalovaným, a to oznámenia o poistnom plnení\nzo dňa 1. 10. 2021, výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 18. 10. 2021 adresovanej J. B.,\nsplnomocnenia F. B. pre spoločnosť TAAK Slovakia, s. r. o. k uplatneniu nárokov na náhradu škody, súd\nzistil tento skutkový stav:\n35. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4T/55/2021 bol vydaný dňa 14. 7. 2021 trestný\nrozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 7. 2021, ktorým súd rozhodol, že obvinený J. B.,\nnar. X. X. XXXX, trvale bytom D. – E., C. XXXX/XX, C. E. K. L. sa uznáva za vinného, dňa 13. 1.\n2021 okolo 9.00 hod. v Obci Letanovce, v rómskej osade zvanej Strelníky, okres Spišská Nová Ves,\npo miestnej komunikácii ulici Okružnej, bez vodičského oprávnenia a bez akýchkoľvek vodičských\nzručností a skúsenosti viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia CEED ev. č. E. XXX N., keď po odbočení\nna križovatke vľavo k obytnému bloku č. 1008, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim\nschopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, nakoľko na namrznutej vozovke\ns vozidlom zišiel čiastočne mimo cestu vpravo vo svojom smere jazdy, následne nesprávnou reakciou\nna situáciu s vozidlom sa dostal naspäť na cestu, pričom prešiel cez celú šírku vozovky a narazil\nprednou ľavou časťou do oprotiidúceho chodca mal. I. B., nar. X. X. XXXX, ktorý kráčal po pravom okraji\ncesty z pohľadu chodca, po náraze chodca vozidlom pritlačil o betónový plot nachádzajúci sa vľavo\n\nv smere jazdy vodiča J. B., v dôsledku čoho maloletý chodec I. B. utrpel mnohopočetné zranenia, čo\nbezprostredne viedlo k smrti maloletého, a takto obvinený konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2\npísm. a/, § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Uvedeným konaním obvinený spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.\n1, 2 písm. a/ Trestného zákona a § 138 písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia\nslobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorý bol podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný\ndohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm.\nf/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze osobne a verejne sa\nospravedlniť poškodenému F. B., nar. X. X. XXXX. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť\nvšetky druhy motorových vozidiel v trvaní 10 (desať) rokov. Ďalej podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona\nbol poškodený F. B. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\n36. Z výpovede J. B. (čl. 185 trestného spisu) súd vzal za preukázané, čo strany sporu v tomto konaní\nnerozporovali, že J. B., teda vinník dopravnej nehody bol otcom vlastníka motorového vozidla zn. Kia\nCEED, ev. č. E. XXX N., ktorý nechal motorové vozidlo v čase, keď odchádzal za prácou do Bratislavy,\npred rodinným domom svojho otca, ktorý bez vodičského oprávnenia a bez akýchkoľvek skúseností\ns riadením motorového vozidla dňa 13. 1. 2021 narazil do mal. I. B., ktorý utrpel zranenia, ktoré viedli\nk jeho úmrtiu.\n37. Podľa dôkaznej listiny predloženej žalovaným – oznámenia o poistnom plnení zo dňa 1. 10. 2021\nadresovanej spoločnosti Certeza Company, s. r. o. poisťovňou Kooperativa, bolo motorové vozidlo zn.\nKia CEED ev. č. E. XXX N. vo vlastníctve J. B. (syna J. B., nar. X. X. XXXX – vinníka dopravnej\nnehody) poistené na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/X. Z uvedenej poistnej zmluvy na základe\noznámenia poškodeného F. B. o vzniku poistnej udalosti bola žalobcovi v 2. rade z titulu poistnej udalosti\n– dopravnej nehody z 13. 1. 2021 vyplatená suma 1.080,22 eur – náklady spojené s pohrebom. Poistné\nplnenie bolo F. B. poisťovňou vyplatené v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú čiastku\nsi žalovaný v zmysle § 12 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení /\nregres/ podľa výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 18. 10. 2021 vymáha od vinníka J. B..\n38. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n40. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, z ktorého dôvodu navrhoval\nžalobu zamietnuť, preto súd sa prednostne zaoberal dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky.\n41. Žalobcovia sa domáhajú voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý nárok\nje založený na európskej právnej úprave poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a ktorý nárok vyplýva z doterajšej platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora (čl.\n3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. 4. 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov\ntýkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a na čl. 1 ods. 1 a\n2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov\ntýkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel doplnenej\nsmernicou EP a Rady 2005/14/ES z 11. 5. 2005 a čl. 1 ods. 1 tretej smernice Rady 90/223/EHS zo\n14. 5. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel.) Podľa uvedeného sa poistenia zodpovednosti\nza predmetnú škodu majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej\nblízkym osobám obeti usmrtenej pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti\npoisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatnené v spore vo veci samej.\n42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný nesprávne vo svojich vyjadreniach uvádza, že žalobca\nsa domáha náhrady škody v zmysle ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, o ktoré tvrdenie opiera\naj dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Ako správne uvádza právny zástupca žalobcov v replike\na v ďalších vyjadreniach, na posúdenie nároku žalobcov, teda práva na náhradu nemajetkovej ujmy\n\nje potrebné aplikovať ustanovenia § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčujú\nvo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Počiatok plynutia\npremlčacej lehoty je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému\nohroziť, alebo porušiť osobnostné právo fyzickej osoby. V danom prípade týmto okamihom bol deň 13.\n1. 2021, kedy došlo k usmrteniu maloletého I. B., premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim,\nteda dňom 14. 1. 2021. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 4. 12. 2023, bola podaná v 3-ročnej premlčacej\nlehote (ktorá by uplynula dňom 14. 1. 2024). Z uvedeného právneho posúdenia vyplýva, že vznesená\nnámietka premlčania žalovaným je nedôvodná. Žaloba bola podaná včas v zákonnej premlčacej lehote,\npreto súd sa v ďalšom konaní zaoberal otázkou dôvodnosti nároku a jeho výškou.\n43. K ďalšej námietke žalovaného, ktorý poukazuje na rozpornosť tvrdenia žalobcov pri označení svojho\nnároku, kde okrem náhrady na nemajetkovú ujmu používa aj pojem zodpovednosti za škodu, súd uvádza\nnasledovné:\n44. Predmetná nemajetková ujma je hradená z povinného zmluvného poistenia, takže pojem „škoda“\npoužitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že\nzahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti s cieľom\nmaximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej úniovej regulácie. Povinné zmluvné poistenie\nmá v zmysle nálezov ústavného súdu pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym\nosobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia používali\npojem „škoda“ v súvislosti s použitím zákona č. 381/2001 Z. z. Nejedná sa v danom prípade teda\no uplatňovanie nárokov v zmysle náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.\n45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade - rodičia nebohého mal. I. B., a žalobcovia\nv 3. až 7. rade ako súrodenci mal. I. B. sa domáhajú nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\ndôvodne, ktorá skutočnosť vyplýva z právoplatného trestného rozkazu a následne aj z ich výpovedí.\n46. Ako už bolo vyššie uvedené, nárok žalobcov bol v tomto konaní jednoznačne preukázaný. Sporná\nvšak bola výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovaná jednotlivými žalobcami v tomto\nkonaní, ktorá bola žalovaným rozporovaná, považovaná za likvidačnú vo vzťahu k vinníkovi škodovej\nudalosti a neprimeranú okolnostiam konkrétneho prípadu. K tomuto tvrdeniu však žalovaný nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy a nenavrhoval žiadne prostriedky procesnej obrany, okrem výsluchu vinníka\nJ. B., ktorý navrhovaný dôkaz bol súdom zamietnutý z dôvodov, ako je vyššie uvedené. K tomu súd\ndopĺňa, že áno dodatočné ospravedlnenie vinníka v tomto konaní by nepostačovalo na to, aby boli\nuspokojené práva žalobcov v zmysle §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka dostatočne a aby nemali nárok\nna majetkovú ujmu v peniazoch.\n47. Z výpovede žalobcov v 1. a 2. rade – rodičov mal. I. B. súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú\nmanželia. Z manželstva pochádza 10 detí. Nebohý syn I. B. bol ich miláčik, nakoľko od narodenia bol\nchorý, diagnostikovali mu zhubný nádor na obličke, preto sa mu venovali viac ako ostatným deťom.\nČasto s ním chodili po nemocniciach, na ošetrenia a podobne, kupovali mu hračky, autíčka a iné veci.\nPreto jeho smrť im spôsobila veľkú bolesť, nakoľko im veľmi chýba. Je im za ním veľmi smutno. Syn I.\nbol veľmi slabý, aj sa stalo, že v nemocnici spadol, chceli si naňho vybaviť opatrovateľský príspevok,\nale sa im to za jeho života nepodarilo. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepracujú, žijú z podpory a sociálnych\ndávok. Na mal. I. B. poberali detský prídavok.\n48. Matka maloletého – A. B. v čase nehody bola doma, kedy jej oznámili, že syn je mŕtvy, mala zdravotné\nproblémy – bolesť na srdci, lebo bol to jej syn, ona ho priniesla na svet. Pamätá si, ako sa jej narodil\na pamätá si aj všetky okolnosti v súvislosti s jeho smrťou. Veľmi jej chýba. Po pohrebe cítila slabosť, často\nplakala. Brala utišujúce lieky. V čase nehody nebohý syn I. nešiel do školy, lebo mal ísť na ošetrenie na\nodber krvi. Predtým sa išiel troška vonku posánkovať, nakoľko napadol sneh a vtedy sa tá nehoda stala.\nMatka zo smrti svojho maloletého syna prežíva traumu dodnes, ktorá je o to intenzívnejšia, že vinník J.\nB. a strýko nebohého maloletého syna I..\n49. Žalobca v 2. rade – otec mal. I. v deň nehody bol doma. Hneď, ako mu to príbuzní oznámili, išiel\nna miesto činu, zobral syna do náručia a utekal s ním do nemocnice na urgent. Syn mu vlastne zomrel\nv náručí. Tak ho len uložil na posteľ a išiel zakúpiť truhličku a oblečenie. Bol to preňho strašný zážitok.\n\nDoposiaľ má pred očami udalosti spojené so smrťou maloletého syna I.. Následne zorganizoval pohreb.\nŽalobca v 2. rade uviedol, že vodič motorového vozidla a vinník sa mu neospravedlnil, ani jeho manželke.\nDoposiaľ má ťažkosti, stále vidí syna pred očami. Bezprostredne po nehode sa opil, dostal sa do konfliktu\ns vinníkom, ktorý je jeho švagrom, ktorý mal naňho vtedy zaútočiť, a preto sa on dostal do väzby.\nNásledne tri mesiace sedel v base za výtržníctvo z dôvodu, že zaútočil na J. B., šoféra, čo mu zabil\nsyna. Žalobcovia v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že spolu s maloletým synom žili v spoločnej domácnosti\nv rodinnom dome v blízkosti, kde došlo k dopravnej nehode. Po smrti syna sa chceli obaja zabiť.\n50. Z písomných vyjadrení žalobcov v 3. a 7. rade a z ich účastníckych výpovedí súd vzal za preukázané,\nže súrodenci nebohého brata I. mali s ním pekný vzťah, nakoľko s ním žili v spoločnej domácnosti aj\ns rodičmi, hrávali sa s ním. Potvrdili, že ich brat bol chorý, bol onkologický pacient, a preto bol miláčikom\nich rodičov, všetci ho mali veľmi radi. Rodičia mu kupovali hračky, aké si on žiadal a najviac sa mu\nvenovali, lebo museli s ním chodiť po nemocniciach, na ošetrenia na onkológiu a podobne. V čase,\nkeď došlo k dopravnej nehode a k usmrteniu ich brata, boli všetci doma. Potom, čo sa o jeho usmrtení\ndozvedeli, boli všetci smutní, plakali, bratovi boli celá rodina na pohrebe.\n51. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n52. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n53. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil\npoškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu\na) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,\nb) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,\nc) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa\npísmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie, cI) ušlého zisku.\"\n54. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného\nplnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla, ak c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu\nčinnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom.\n55. Podľa § 15 ods. 1) zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n56. Z odôvodnenia žaloby a z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že žalobcovia sa\ndomáhajú voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy, a to z titulu porušenia ich práva na súkromný\nživot s poukazom na to, že žili v spoločnej domácnosti s mal. synom I., ktorý zomrel pri dopravnej\nnehode zavinenej ich príbuzným J. B.. Z dokazovania jednoznačne tieto okolnosti vyplynuli, a teda v\ndanom prípade išlo o úmrtie blízkeho človeka, čo bolo stratou, ktorú ani pri najväčšej vôli nemožno\nničím nahradiť. Žalobcovia v 1. a 2. rade prišli o maloletého syna, ktorý im bol zo všetkých detí najbližší\npráve z toho dôvodu, že mal onkologické ochorenie, a preto sa mu snažili počas jeho života venovať,\naby bol šťastný aspoň do takej miery, ako to bolo vzhľadom na jeho ochorenie možné. Maloletý I. bol\nmiláčikom celej rodiny, takže ako jeho rodičia, tak aj súrodenci jeho úmrtím stratili časť svojho vlastného\ncitového života, na ktorý má právo každá ľudská bytosť. Žalobcovia v 1. a 2. rade – rodičia maloletého\nsyna mali s ním pevné rodičovské puto. Ako oni, tak aj jeho súrodenci viedli s ním riadny rodinný život,\ntakže jeho úmrtím vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným citovým, sociálnym a morálnym väzbám,\n\ndošlo u nich k vážnej nemateriálnej ujme pre rozvoj a naplňovanie osobností žalobcov, a preto v danom\nprípade má byť táto kvalifikovaná ako ujma na osobnostných právach. Citovou ujmou sa v širšom slova\nzmysle vo všeobecnosti rozumie buď prežívanie nepríjemných citov, čiže citovú ujmu v užšom slova\nzmysle, alebo neprežívanie citov príjemných, čiže citovú stratu. V danom prípade ide o citovú stratu,\nkeďže pozostalí stratili smrťou príbuzného jeho lásku a radosť s ním prežívanú. Zároveň však, čo z\ndokazovania preukázateľne vyplynulo, pozostalí, a to hlavne rodičia maloletého I. utrpeli i citovú ujmu v\nužšom slova zmysle, a to nepríjemné pocity úzkosti, smútku, zúfalstva, šok zo smrti.\n57. Z vyššie popísaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovedí žalobcov, listinných dôkazov a\nza použitia dôkazného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 4T/55/2021, súd vzal v tomto konaní\nza preukázané, že návrh na náhradu nemajetkovej ujmy je oprávnený a dôvodný. Bolo preukázané,\nže žalobcovia tvorili s pozostalým plnohodnotnú a fungujúcu rodinu a im všetkým bola spôsobená\nnenapraviteľná citová ujma, a to protiprávnym konaním blízkeho príbuzného – vinníka dopravnej nehody\nJ. B., čím úplne a definitívne stratili možnosť spoločne viesť rodinný a súkromný život, a teda u všetkých\nžalobcov došlo k zásahu do ich osobných a rodinných práv v súvislosti so smrťou ich syna a brata, čím\nbola narušená celistvosť rodiny a bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Následky sú\ntrvalé a neodstrániteľné, keďže ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Hlavne u žalobcov v 1.\na 2. rade došlo predmetnou udalosťou aj k narušeniu ich psychického zdravia, čo bolo dokazovaním\npreukázané.\n58. Z dokazovania v trestnom konaní bolo preukázané, že ku tragickej udalosti došlo protiprávnym\nkonaním vinníka J. B., ktorý z nedbanlivosti spôsobil smrť nebohého mal. I. B. a tento čin spáchal\nporušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pre ktorý\nbol aj právoplatne odsúdený. Je teda preukázateľné a nerozporovateľné v tomto konaní, že obvinený\nJ. B. spôsobil smrť človeka, navyše sa doposiaľ pozostalým nebohého I. B. ani len neospravedlnil,\nneprijal žiadnu zodpovednosť zato, že zničil život jednej rodine. Žalobcovia vinníka v tomto konaní\nneoznačili ako žalovaného, domáhajú sa svojich nárokov voči poisťovni Kooperatíva, ktorej pasívna\nlegitimácia vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej s vlastníkom motorového vozidla zn. Kia CEED ev. č. E.\nXXX N., riadením ktorého došlo k dopravnej nehode a následne k usmrteniu mal. I.. Následne pasívna\nlegitimácia žalovaného a dôvodnosť nároku žalobcov vyplýva z rozsahu povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode a je spojená s prevádzkou motorového\nvozidla a to podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný v tomto konaní pasívnu legitimáciu ani nenamietal,\navšak rozporoval nárok žalobcov v celom rozsahu, nielen čo do výšky, ale aj čo do jeho dôvodnosti.\nŽalovaný v tomto konaní nepredložil súdu také prostriedky procesnej obrany, ktorými by preukázal, že\nnárok žalobcov nie je dôvodný, preto súd žalobe vyhovel, pričom výšku nároku súd ustálil na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania.\nZa primerané nároky žalobcov súd považuje v takej výške, ako o tom rozhodol v enunciáte tohto\nrozsudku, ktoré sumy sú v súlade s doterajšou súdnou praxou súdov Slovenskej republiky v obdobných\nrozhodnutiach, a sú v súlade so zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (§ 12 ods. 2, § 13 citovaného zákona). Súd teda vyhovel žalobe\nu jednotlivých žalobcov v takej výške, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol.\nSúd žalobu zamietol aj v časti žalobcami požadovaných 5 % úrokov z omeškania ročne z jednotlivých\nnárokovaných súm, nakoľko ako správne namietal žalovaný, žalobcom tento nárok nevznikol ani od\nokamihu úmrtia zosnulého I. B., ani od okamihu podania žaloby. V zmysle doterajšej ustálenej judikatúry\nsúdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NS SR č. 6Cdo/185/2011 zo dňa 14. 3. 2011 a sp. zn.\n1Co/15/1997 z 24. 6. 1998) nárok na úroky z omeškania pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a až uplynutím\ntakto určenej lehoty na plnenie sa dlžník dostáva do omeškania.\n59. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n60. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n\n62. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n63. Žalobcovia sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im bola súdom priznaná, kde výška nároku\nzávisela od úvahy súdu. V konaní teda mali žalobcovia plný úspech (nepriznanie úrokov z omeškania\nsúd považuje za nepatrný neúspech), preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej.\n64. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch žalobcovia v konaní o náhradu\nškody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré im boli spôsobené trestným činom, sú od poplatkov oslobodení,\npreto súd v tomto konaní k tejto povinnosti zaviaže žalovaného podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti\nktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak\ntáto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť\no maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený\nmôže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "2b9beba3-aa6d-4a5b-bf27-2943bf2787d9:234a19d5-00bf-47d4-9c9f-46f45eb3693c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1", "spisova_znacka": "4MCdo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/13/2013 z 28. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1104126205.1"}, {"guid": "62cb98f7-9337-410a-a6a8-21b27167ddc7:e2e8402a-589d-4276-ac0b-e1ac50038fbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/79/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/79/2021 z 25. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/62cb98f7-9337-410a-a6a8-21b27167ddc7:e2e8402a-589d-4276-ac0b-e1ac50038fbf"}, {"guid": "9a2f260a-b58e-4226-a9a7-328aec912807:2f39680f-7441-440a-b0df-d33b00505349", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Co/11/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/11/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9a2f260a-b58e-4226-a9a7-328aec912807:2f39680f-7441-440a-b0df-d33b00505349"}, {"guid": "19fc4f14-d455-4d8b-a5cb-be41c0012be2:b686c599-a5f5-42d0-9323-0c5000fee178", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8413202106.1", "spisova_znacka": "2Co/181/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/181/2014 z 28. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-09-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8413202106.1"}, {"guid": "26b6de70-ed1a-4f4b-836e-e215f4748c87:7742617e-7ead-4b97-892f-572bd651e163", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1311205075.1", "spisova_znacka": "2Co/135/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/135/2013 z 18. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-18", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1311205075.1"}], "citovane_v": []}