{"guid": "81379777-cd5f-497b-8db5-ef35a4146372:8c1319e7-514d-4c3d-bf8c-095c3f33bb75", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4", "spisova_znacka": "4P/44/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/44/2026 z 18. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 18. augusta 2026, sp. zn. 4P/44/2026, ECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4", "identifikacne_cislo": "7626200901", "sud": {"guid": "sud_153", "nazov": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-spisska-nova-ves"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 2892, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-2892", "datum_vydania": "2026-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c1319e7-514d-4c3d-bf8c-095c3f33bb75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Spišská Nová Ves\n4P/44/2026\n7626200901\n18. 08. 2026\nJUDr. Miroslav Juričko\nECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavov Juričkom, právnej veci maloletej A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a\nrodiny Poprad, dieťa rodičov, matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. E. XXXX/XX, E. a otca C. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto\nrozhodol:\nI. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- Eur mesačne na\nsumu 400,- Eur mesačne, počnúc dňom 25.02.2026, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám\nmatky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred opakovane do budúcna.\nII. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 25.02.2026 do 31.07.2026 na mal.\nA. vo výške 1.123,57 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo, v lehote do 3 dní od\nvykonateľnosti rozsudku.\nIII. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10P/37/2021-60 zo dňa\n07.10.2021 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A. B..\nIV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Matka ako navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.02.2026 domáhala, aby súd\nzvýšil výživné zo strany otca k maloletej A. na výšku 400,- Eur mesačne.\n2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10P/37/2021 zo\ndňa 07.10.2021 bola jej dcéra zverená do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný výživným 180,- Eur\nmesačne. Otec od právoplatnosti rozsudku výživné nehradí, preto poberá náhradné výživné. Neprispel\ndcére ani pri príležitosti osobných sviatkov. O tec sa o dcéru nezaujíma, nie je s ňou v kontakte. Nemá\no ňom vedomosti. Sabína je žiačkou piateho ročníka Spojenej školy internátnej G. H. v Levoči. Má\ndiagnostikovaný autizmus. Školu však teraz zo zdravotných dôvodov nenavštevuje. Predpokladá sa aj\njej hospitalizácia v Prešove. Matka je slobodná, poberá opatrovateľsky príspevok, náhradné výživné\na prídavok na dieťa. S dcérou býva v nájomnom byte, za ktorý uhrádza 271,- Eur mesačne, spláca\npôžičku 130,- Eur mesačne.\n3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4P/44/2026-6 zo dňa 27.02.2026 súd ustanovil za kolízneho\nopatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča (ďalej aj „ÚPSVaR PP“),\nna zastupovanie maloletej v tomto konaní.\n\n4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča doručil súdu dňa 30.03.2026 správu,\npodľa ktorej matkou mal. dieťaťa je C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XX, ktorá je slobodná,\nzabezpečuje celodennú starostlivosť mal. deťom. Matka je poberateľkou prídavku na deti vo výške 180,Eur mesačne, opatrovateľského príspevku vo výške 863,50 Eur mesačne, rodičovského príspevku vo\nvýške 364,80 Eur mesačne a náhradného výživného vo výške 180,- Eur mesačne. Okrem mal. A. má\nmatka vyživovaciu povinnosť aj k mal. I. J., anr. 22.11.2022 a mal. K. L. J., nar. XX.XX.XXXX. Deti sú\nnarodené zo vzťahu s I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonáva rôzne brigádnické práce. Otcom mal.\ndieťaťa je C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý by sa mal zdržiavať v Bratislave. Nie sú nám o ňom známe jeho\nosobné a majetkové pomery. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 10P/37/2021 zo dňa\n07.10.2021 bola mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu\ndcéry výživným vo výške 180,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04.11.2021.\nMal. Sabína navštevuje Spojenú školu G. H. internátnu v Levoči. Dieťaťu bol diagnostikovaný autizmus\ns mentálnym postihnutím. Vzhľadom k diagnóze je dieťa schopné vydržať v školskom zariadení\nmaximálne dve hodiny. Škole matka neuhrádza žiadne pravidelné poplatky. Na začiatku školského roka\nuhradila 30,- Eur jednorazovo. A. sa nestravuje v školskej jedálni. Pravidelne užíva lieky. Doplatok je\nvo výške 26,- Eur mesačne. Pediatrom dieťaťa je M. G. N. v Spišskej Novej Vsi. Dieťa navštevuje\npsychiatrickú ambulanciu v Košiciach. Matka uviedla, že ak sa dcére zhorši zdravotný stav, A. je\nschopná nespať aj niekoľko nocí po sebe. Vtedy je s dcérou nútená navštíviť pohotovosť z dôvodu\nintravenózneho podania lieku. Matka uviedla, že náklady na zabezpečenie oblečenia a obuvi pre dcéru\nsú vo výške cca 250,- Eur štvrťročne. Z dôvodu diagnózy nie je možné dieťa presúvať do školy a na\nvyšetrenia autobusom. Matka je nútená vynakladať nemalé finančné prostriedky za taxislužbu. Náklady\nna zabezpečenie stravy pre rodinu matka uvádza vo výške cca 600,- Eur mesačne a náklady na\nzabezpečenie kozmetiky a hygienických potrieb pre rodinu sú vo výške cca 150,- Eur mesačne. Matka\ns partnerom a mal. deťmi bývajú v nájomnom byte, ktorý pozostáva z kuchyne spojenej s obývačkou,\nspálne a kúpeľne. Náklady na bývanie vrátane podnájmu sú vo výške 276,- Eur mesačne. Matka spláca\npôžičku vo výške 130,- Eur mesačne. Finančné prostriedky z pôžičky použila na zariadenie bytu. Matka\npri pohovore uviedla, že trvá na zvýšení výživného. Otec sa o dcéru nezaujíma žiadnym spôsobom.\nVýživné neuhrádza, poberá náhradné výživné. Údajne sa zdržiava v Bratislave. Informácie má od jeho\nmatky. Matka uviedla, že v prípade potreby sú pri starostlivosti o dcéru nápomocní jej príbuzní a partner,\nktorý ma A. rád. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňuje tým, že dcére chce zabezpečiť terapie,\nktoré sú finančne náročné. Má vedomosť aj o liekoch, ktoré by dcére pomohli zmierniť zdravotný stav.\nTerapia je v plnej réžii rodiča. Tunajší úrad sa dňa 23.03.2026 telefonicky skontaktoval s matkou otca\ndieťaťa p. C. B.. Uviedla, že na syna nevie poskytnúť telefonický kontakt. Údajne nie sú v častom\nkontakte. Informácie o synovi má od jeho kamarátov. Má vedomosť, že syn sa zdržiava v Bratislave.\nNevie uviesť, či prebral zásielku súdu a má vedomosť o vytýčenom termíne pojednávania. Tunajší úrad\nodporúča súdu, aby zvýšil výživné na mal. dieťa.\n5. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote ani mimo nej nevyjadril, súdu nepredložil žiadne\nlistiny, nemal návrhy na vykonanie dokazovania.\n6. Súd vo veci nariadil na deň 18.08.2026 pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov maloletej A. a\nkolízneho opatrovníka. Otec sa na pojednávanie opakovane dostavil, svoju neúčasť neospravedlnil,\nani nežiadal súd o odročenie pojednávania. Súd preto za splnenia podmienok pojednávania konal\na rozhodol aj v neprítomnosti otca.\n7. Matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že návrh podala lebo náklady sú v tejto dobe zvýšené\na pre maloletú potrebuje peniaze na terapie, dcéra nerozpráva, nekonzumuje obyčajné jedlá, ona je iné,\nnemá nato peniaze. Býva na Levočských lúkach, kde dostala nájomný byt. Výška nájomného je 138,Eur, je to byt 1+1, a býva tam s dcérou A., s druhom a s ním má 2 deti, dokopy má 3 deti. Druh nepracuje\nnikde, on poberá rodičovský príspevok na jedno dieťa, pomáha jej s deťmi, keď si niečo nájde tak chodí\nna fušky. Nevie koľko má jej druh príjem asi 360,- Eur za rodičovský príspevok a ona poberá prídavky\nna deti. Ona poberá 815,- Eur ako opatrovateľský príspevok a 180,- Eur náhradné výživné a prídavky\nna deti 180,- Eur. Mesačne platí nájom za byt 138,- Eur, nedoplatok za vodu 50,- Eur, elektrinu 48,Eur, splátky úveru 130,- Eur, internet, TV a programy 108,- Eur. Na jedlo minie asi 700,- Eur mesačne.\nZa taxík do školy jednu cestu uhrádza 5,- Eur, dcéra chodí do školy asi 3krát do týždňa čo je 120 Eur\nmesačne. Dcére varí zvlášť jedlo, iné ako jedia ostatní členovia domácnosti, lebo pre chorobu nezje\nhocičo. Má preto zvýšené náklady na stravu. Dcéra chodí do špeciálnej školy v Levoči, je tam hodinu,\nviac nevydrží, matka ju čaká vonku. Chodí 3krát do týždňa do školy, musí jej tiež kupovať desiatu lebo\n\nona v škole neje, je to do 4,- Eur. Obedy tam nemá lebo tam je len hodinku. Na začiatku školského roka\ndcére zakupuje pomôcky tak do 15,- Eur. Dcéra užíva vitamíny Omegy, magnézium Magne B6 – čo je\ndo 30,- Eur mesačne. Užíva lieky podľa potreby, čo je do mesiaca do 50,- Eur. Náklady na ošatenie\na obuv pre dcéru sú asi 200,- Eur za pol roka. Chcela by s dcérou začať chodiť na terapie, nemá však\nna to peňažné prostriedky. Od terapií očakáva aby aspoň začala trošku rozprávať, aby aspoň povedala\náno, nie. Chce jej pomôcť, nechce ju dať od seba preč. O otcovi nemá žiadnu vedomosť, nie je s ním\nv kontakte. Keď s ním žila, tak pracoval na stavbe, robil murárske práce, bol šikovný murár. Vedel si\nzarobiť dosť veľa peňazí, už si nepamätá koľko však zarábal. Otcova matka má telefónne číslo na ňu,\nona aj určite vie kde je otec, o dcéru však záujem ani jeden z nich nejavia, majú možnosť ju kontaktovať.\nOtec nič dcére neprispieva, nedal jej ani darček ani jej nezavolal. Od roku 2021 nebol otec v kontakte\ns dcérou. Chcela by doplniť, že dcéra si zaslúži to čo jej patrí, keď otec robí a má peniaze tak nech otec\nplatí dcére keď je chorá. Ona je s ňou 24 hodín denne, niekedy ani nespí pre ňu kvôli jej stavu, miluje\nju však, chce jej pomôcť, chce aby šla na nejaké liečby, terapie.\n8. Sociálna poisťovňa, doručila súdu dňa 09.03.2026 správu, podľa ktorej matka ani otec za obdobie\nposledných 12 mesiacov nie sú evidovaní ako poberatelia dávky v nezamestnanosti, ako poberatelia\nnemocenských dávok ani ako poberatelia dôchodku.\n9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad doručil súdu dňa 09.03.2026 podanie, z obsahu\nktorého vyplynulo, že matka ani otec neboli v období posledných 12 mesiacov evidovaní ako uchádzači\no zamestnanie. V súčasnosti je matka evidovaná ako príjemca prídavku na tri maloleté deti v sume 180\nEur mesačne, poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie 863,50 Eur a náhradného výživného\n180 Eur, kde povinnou osobou je C. B.. Iné štátne sociálne dávky ani pomoc v hmotnej núdzi v období\nposledných 12 mesiacov rodina nepoberala.\n10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah\nich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.\n11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná\npovinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.\n12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich\nschopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.\n13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a\nmajetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%\nzo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa\nosobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).\n14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 155/2026 Z.z. za životné minimum\nfyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje\npočnúc od 01.07.2026 suma alebo úhrn súm 134,80 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.\n15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo\nsumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2026 predstavuje čiastku 40,44 Eur\nna jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.\n16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý\nz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť\nrodičov o domácnosť.\n17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri\nskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky\npovinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.\n\n18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej\ndani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových\npomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj\nďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že\nvýška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2\npísm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej\ndani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je\nnevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného\nposudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.\n20. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za\nodôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení\nvýživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu\npoukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo\nmaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého\ndieťaťa je potrebný súhlas súdu.\n21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané\nmajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.\n22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými\nmravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.\n23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré\nsú zročné vždy na mesiac dopredu.\n24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len\nodo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch\nrokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\n25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa\nzmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len\nna návrh.\n26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných\nnákladov.\n27. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej\nlen ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak\nje účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje\ndieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom\nkonania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom\nzáklade s ostatnými účastníkmi konania.\n28. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní\nvo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého.\n29. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o\npriznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu\nmožno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.\n\n30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä\ns prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, s ohľadom na jeho\nodôvodnené potreby, možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.\n31. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania\nk tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany\npovinného rodiča na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového\nporiadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo\nzrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo\nzásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu\nnového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani\nprípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by\nlen úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané\nnad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,\npokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu\nneprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne\nzmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V\nzmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom\npre zmenu výživného.\n32. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti\nuvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov.\nJe praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov\nuspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a\nmajetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných\npilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu\nekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia detí,\nmatka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samé\nsa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z\nnich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale tiež\nčiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie\nvecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako\nbežného príspevku na uhrádzanie potrieb detí. Rodič, ktorý sa o detí osobne stará, plní vyživovaciu\npovinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie\nzdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o deti osobne nestará,\nprispieva na ich výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná\nživotná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že deti majú právo podieľať sa\nna životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje\nmajetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi,\nmôže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky.\nVodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možnosti a majetkových\npomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich,\ns ktorým deťmi nežije v spoločnej domácnosti. Ak detí žijú s rodičom, ktorého životná úroveň je\nporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na\nplnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu,\nže druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.\n33. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletého dieťaťa,\ntak aj na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v danom prípade je zistená zmena pomerov na strane\núčastníkov konania. V prípade maloletej A. došlo od poslednej úpravy výživného k nástupu na prvý\nstupeň základnej školy, kým v čase predchádzajúcej úpravy bola maloletá A. v celodennej starostlivosti\nmatky. Je nespochybniteľné, že s nástupom na prvý stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy\nobjektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja,\na to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a\nv konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových\nčinností, čo so sebou prináša zvýšené náklady, ktoré doposiaľ pri celodennej starostlivosti spravidla\nneexistovali. Náklady na maloleté dieťa tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli, a to jednak pokiaľ\nide o výdavky na školu, cestovanie do školy, ale predovšetkým na stravu aj pokiaľ ide o náklady na\n\nbežné oblečenie, obuv a v neposlednom rade aj hygienické potreby. Súd však vo vzťahu k zvýšeniu\nvýživného u maloletej A. musel prihliadať aj na valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o\nrodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný\nvždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo priznané\nvýživné zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa. Životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa\nrozhodovalo o poslednej úprave výživného (rok 2021) pre maloleté dieťa objektívne stúpli, a preto súd\nmusel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nejedná sa o spornú skutočnosť, naopak všeobecne známu.\nOd roku 2021 došlo k markantnému navýšeniu životných nákladov, náklady na bežný každodenný život\nvýrazne vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia, obuvi ale hlavne nákladov na stravu a potraviny. U matky\nnastala podstatná zmena pomerov v tom, že jej pribudli dve nové vyživovacie povinnosti, je matkou\nsynov I. a K. L.. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,\nže podaný návrh vo svojom základe je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný.\n34. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú\nodôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné\nzdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj\nkaždého dieťaťa, v akých by sa toto dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti\nsvojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného,\nv ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb,\npokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného\nje nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, ako aj na rozsah\nstretávania sa povinného rodiča s dieťaťom. Tu však nie je možné opomenúť, že na výchove a výžive\ndieťaťa sa majú podieľať obidvaja rodičia. V danom prípade však možno konštatovať, že osobná\nstarostlivosť o maloleté dieťa je len matke, otec sa s dcérou vôbec nestretáva, výživné neuhrádza, čo\nmusí byť zohľadnené pri určovaní výšky výživného.\n35. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné\nmusí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok\nprostriedkov na jeho úhradu, naakumulovaných, či už z vlastných príjmov, ale predovšetkým z\nmesačných prostriedkov druhého rodiča, tzn., že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky\nnemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože táto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie\nobdobie spravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne\nprihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie časové obdobie. Rovnako tak nemôže slúžiť\nako argument pri určovaní výšky výživného poukazovanie na okolnosti, ktoré nastanú v budúcnosti (§\n217 C.s.p.).\n36. Matka maloletej A. v súčasnej dobe vykonáva celodennú starostlivosť o svoju dcéru A., ktorá trpí\nautizmom. Poberá preto opatrovateľský príspevok 863,50 Eur, prídavkov na maloleté deti v sume 180,Eur mesačne a náhradné výživné 180,- Eur.\n37. Matka býva v nájomnom byte, ktorý má jednu izbu s príslušenstvom spolu so svojim druhom, ich\ndvoma spoločnými deťmi a mal. A.. Uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 138,- Eur a 48,Eur elektrinu a splátky v sume 180,- Eur. Ostatné potrebné výdavky na stravu do domácnosti 700,- Eur,\nna taxi mesačne vynakladá 120,- Eur a internet a televíziu 100,- Eur.\n38. Maloletá A. je žiakom 3. ročníka Spojenej školy internátnej G. H. v Levoči. Príspevok na začiatku\nškolského roka bol vo výške 30,- Eur. Náklady na maloletú sú spojené so stravou doma, ošatenia\na obuvi vo výške 35,- Eur mesačne. Maloletá trpí závažnou formou autizmu. Podstatná časť nákladov\nna maloletú pozostávajú za stravu, kde jej matka varí každý deň nové jedlo, a taktiež požiadavky matky\nna zabezpečovanie dcéry terapie, za účelom progresu jej zdravotného stavu, ktoré však pre nedostatok\nfinančných prostriedkov zatiaľ nerealizuje. Zo všeobecne dostupných informácií je zrejmé, že terapie\npre autistické detí sa cenovo pohybujú spravidla v rozmedzí 20,- až 65,- Eur za hodinu terapie, potrebné\nspravidla v rozsahu minimálne 2 terapií do týždňa.\n39. Výdavky súvisiace s bývaním matky, maloletých deti a jej druha predstavujú spolu 138,- Eur.\n40. Príjem otca sa nepodarilo zistiť, rovnako sa nepodarilo zistiť jeho osobné a majetkové pomery,\nnakoľko sa tento zatajuje, na účtoch v bankách v Slovenskej republike nemá žiadne finančné prostriedky,\n\nnie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla,\nnemá zriadenú živnosť ani nie je konateľom ani spoločníkom v obchodnej spoločnosti na území\nSlovenskej republiky, nie je evidovaný v evidencií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač\no zamestnanie, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani príspevky, nie je poberateľom invalidného\ndôchodku.\n41. Vzhľadom na to, že nebolo možné zistiť jeho aktuálny skutočný mesačný príjem, súd pri príjme\notca bol nútený vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majetkové\npomery povinného rodiča patria medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a\nrozširuje východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred\nprincípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú\naj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť\nposkytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.\nNezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine\nvšak zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny\npríjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom\nna svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti\na tiež situáciu na trhu práce.\n42. Otcov potencionálny príjem súd ustálil v rozsahu 1.147,- Eur mesačne, pričom vychádzal z informácie\npublikovanej na webovom sídle štatistického úradu Slovenskej republiky, kde priemerný mesačný príjem\nv národnom hospodárstve v oblasti stavebníctva za 1. kvartál roku 2026 bol v sume 1.147,- Eur.\nV minulosti otec totiž pracoval ako pracovník na stavbe, čo je zrejmé aj z výpovede matky ako aj zo\nzistených okolností v konaní sp.zn. 10P/37/2021 vo veci úpravy rodičovských práv k mal. A.. Otec\nje v produktívnom veku, súdu nie sú známe žiadne zdravotné problémy otca, ktoré by mu bránili sa\nv uvedenej oblasti zamestnať.\n43. Súd teda pri príjme otca bol nútený vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, majúc\nzato, že otec konečne musí zaujať zodpovedný postoj k plneniu svojej vyživovacej povinnosti, nie\nprenášať plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosť na matku maloletej A., ktorá vykonáva absolútnu\nstarostlivosť o ich spoločnú dcéru tak po stránke osobnej, ale hlavne materiálnej. Jej zdravotný stav túto\nstarostlivosť výrazne sťažuje. Otec sa na vyživovacej povinnosti svojej dcéry nepodieľa ani osobnou\nstarostlivosťou, ani poskytovaním vecných plnení, ani jej neposkytuje vecné plnenie namiesto výživného.\n44. V tomto smere súd upriamuje pozornosť na to, že vychádzajúc z Metodicky pre výpočet výživného\nrodičov k deťom, v tomto konkrétnom prípade pri jednej vyživovacej povinnosti, dieťaťa prvého stupňa\nzákladnej školy je vo výške 22% mzdy, čo je v tomto konkrétnom prípade v sume 252,- Eur, pri otcovi\nurčenom výživnom na mal. Sabínu 400,- Eur mesačne nad rámec uvedeného. Pri určovaní mzdy otca\nsúd mal na zreteli § 75 ods. 1 Zákona o rodine priemernú mzdu v oblasti stavebníctva. Podľa zistených\nokolností súd má indície, že otec sa zdržiava v Bratislave, kde sa zdržiava aj jeho matka a kamarát, kde\npravdepodobne pracuje načierno s najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti stavebníctva, kde vzhľadom\nna pomery hlavného mesta príjem je priemerný dosahovaný príjem vysoko nad celoslovenský priemer.\nSúd pri zvyšovaní výživného nad rámec metodického usmernenia musel mať na zreteli ďalšie podstatné\nokolnosti, a to zdravotný stav dcéry, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky, predovšetkým na stravu, dopravu\ndo školy a lieky a v neposlednom rade potrebné rehabilitácie. Súd tiež vzhliadol na podstatnú okolnosť,\na to že styk otca s dcérou sa dlhodobo roky nerealizuje, na výživu dcéry sa neunúva platiť. Na druhej\nstrane súd vychádzal z výšky odôvodených potrieb maloletej dcéry a možností a schopností otca a jeho\nmajetkových pomerov.\n45. Vo vzťahu k výdavkom otca súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má\nplnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až\npotom, ako zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na\nuspokojovanie vlastných potrieb. Primárne totiž súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery\npovinného rodiča.\n46. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 25.02.2026 (t.j. od kedy bol návrh matky doručený\nna súd), bolo to z dôvodu, že zmena pomerov už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmto\nvznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.02.2026\n\ndo 31.07.2026 na mal. A. vo výške 1.123,57 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie tak ako rozdiel\nsumy novourčeného zvýšeného výživného 400,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v\nsume 180,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom\npo 220,- Eur za mesiace marec 2026 – júl 2026, spolu 5 mesiacov po 220,- Eur a pomernej časti\nnovourčeného výživného za mesiac február 2026 zodpovedajúcej 3 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za\nobdobie od 25.02.2026 do 28.02.2026, čo predstavovalo čiastku 7,86 Eur na deň (t.j. 220,- Eur / 28 dní\nx 3 dni), teda 23,57 Eur.\n47. Súd zároveň s poukazom na § 232 CSP neurčil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach\nspolu s bežným výživným, otec je nesporne upovedomený o tomto súdnom konaní, výslovne splácať\ndlh na výživnom hradiť v splátkach nežiadal, musel si byť vedomý okolnosti, že k zvýšeniu výživného\nz objektívnych dôvodov dôjde, mal preto pristupovať k tejto skutočnosti zodpovedne a preto ho súd\nzaviazal uhradiť dlžné výživné do 3 dní, ktorá doba sa javí súdu ako odôvodnená v súlade so záujmom\nmaloletej dcéry A.. Úhrada dlžného výživného je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca\naj v súlade so záujmom dieťaťa, nakoľko otec dlhodobo neuspokojoval potreby svojej dcéry v primeranej\nmiere, ako je uvedené vo výroku II..\n55. Týmto rozhodnutím súd súčasne výrokom III. zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová\nVes sp.zn. 10P/37/2021-60 zo dňa 07.10.2021 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A., určenú\nv sume 180,- Eur mesačne.\n56. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n57. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti\nprípadu spravodlivé.\n58. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd\nlen na návrh.\n59. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým\nsa konanie končí.\n60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na\nnáhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.\nZ uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok,\ntrovy právneho zastúpenia a pod.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde\nSpišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nuvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(§ 365 ods. 1 CSP)\nOdvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav\nveci. (§ 62 ods. 1 CMP) .\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).\nOdvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)\nV odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62\nods. 3 CMP)\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť\no maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený\nmôže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}