{"guid": "b572f45d-97a9-406b-ad69-d05f790f1337:ba59667e-47fe-49ec-a73e-612f2177133b", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2", "spisova_znacka": "0C/2/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 0C/2/2024 z 28. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Trnava z 28. augusta 2024, sp. zn. 0C/2/2024, ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2", "identifikacne_cislo": "2124206830", "sud": {"guid": "sud_110", "nazov": "Okresný súd Trnava", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Skubáková", "sudca_id": 2903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-skubakova-2903", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba59667e-47fe-49ec-a73e-612f2177133b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Trnava\n0C/2/2024\n2124206830\n28. 08. 2024\nJUDr. Katarína Skubáková\nECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): T. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. R.\nč. 1, XX XXX X. F., B., prechodne bytom H. XX, XXX XX T., štátna občianka B., zast.: Kanisová & Kanis\nAdvokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému:\nW. D., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom H. XX, XXX XX T., o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, t a k t o\nrozhodol:\nSúd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:\nI. Žalovaný je povinný n e v s t u p o v a ť do bytu č. XXX nachádzajúceho sa na X. poschodí\nbytového domu H. č. XX-XX, T., so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“\nč. XXXX, vchod: H. XX, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX, tak ako sú tieto\nnehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, pre okres: T., obec: T., katastrálne územie: T..\nII. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k\nžalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, v trestnom konaní, v správnom\nkonaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom\nrealizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s maloletými deťmi sporových strán, v rozsahu\nnevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.\nIII. Žalovaného súd p o u č u j e, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej\nžalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného\nopatrenia vznikla.\nIV. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.\nV. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.\nVI.Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie dvoch rokov od vydania rozhodnutia.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava\ndňa 23.8.2024 domáha, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XXX\nnachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu H. č. XX-XX so súpisným číslom XXXX, postaveného\nna pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, vchod: H. XX, ako aj na priľahlý pozemok parcely\nregistra „C“ parcela č. XXXX, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie\nT., obec T., okres T. (ďalej aj predmetná nehnuteľnosť) a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť, aby sa\nna vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, vo výroku III. toto neodkladné opatrenie\nsúd nariadil na obdobie dvoch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku IV. žalobkyni\n\npriznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalobkyňa výrokom V. žiadala, aby súd poučil\nžalovaného podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.\n2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že strany konania sú\nbývalými manželmi, pričom spoločne žijú na adrese ich prechodného pobytu, t. j.: H. XX, T.. Neprijateľné\nsprávanie žalovaného je zväčša odôvodnené najmä požitím alkoholu alebo neprimeranou žiarlivosťou.\nŽalobkyňa pravidelne žalovanému jeho správanie odpúšťala, keďže majú spolu deti a verila, že pre deti\nbude najlepšie, ak ostatnú v kompletnej rodine. Strany sa rozviedli po tom, čo ešte v roku 2013 prišiel\ndomov opitý a fyzicky na žalobkyňu zaútočil z dôvodu, že spolu sexuálne nežili, pričom ju obviňoval,\nže má určite iných mužov. Žalobkyňa bola pritom len nadmieru fyzicky vyčerpaná, nakoľko pracovala,\nštudovala na univerzite a starala sa o dve maloleté deti. Žalobkyňa žalovanému neskôr v záujme\nzachovania rodiny odpustila a začali spolu žiť. Presťahovali sa na Slovensko po vypuknutí vojny na\nUkrajine, pričom sa ubytovala u svojej kamarátky s deťmi. Počas tohto obdobia mala žalobkyňa dve\npráce, zatiaľ čo žalovaný nijakým spôsobom finančne s výchovou detí nepomáhal. Žalovaný ju neustále\nobviňoval, že má iných partnerov (čo nie je pravda), vyhrážal sa jej a iným obdobným spôsobom na\nňu neustále psychicky útočil. Na základe správania sa žalovaného dokonca strany konania opustil ich\nnajstarší syn, ktorý v danom prostredí nedokázal žiť. Žalovaný bol v decembri 2023 odsúdený po tom, čo\nsi vzal auto, ktoré si zakúpila žalobkyňa a šoféroval pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu.\nPo tomto incidente naďalej pravidelne chodí domov pod vplyvom alkoholu, pričom je agresívny a voči\nžalobkyni vulgárny a opakovane sa jej vyhráža. V nedávnom období prišiel domov v podnapitom stave,\nzobral žalobkyni telefón v domnienke, že komunikovala s nejakými mužmi, pričom ju zhodil na zem a\nzalomil jej ruky, aby sa nevedela hýbať. Situácia sa zhoršila po tom čo žalovaný ukončil pracovný pomer\nk máju tohto roku. Od ukončenia práce žalovaný väčšinu času trávi doma a pije alkohol a žalobkyňa sa\nstará o domácnosť, chodí do práce, pričom sa nemôže ani po práci stretnúť s kamarátkami, nakoľko jej to\nžalovaný nedovoľuje. Žalobkyňa doma našla aj kameru, ktorú má nainštalovanú žalovaný, aby ju mohol\nkontrolovať v čase jej neprítomnosti. Keď aj na základe tejto skutočnosti začala žalobkyňa spomínať\nrozchod, žalovaný na ňu reagoval neprimerane agresívne, na túto pravidelne kričí a deťom hovorí, že\nkeď pôjdu do školy, nech tam povedia, že ich mama je „piča“. Na konci júla sa žalobkyňa rozhodla ísť\nnavštíviť svoju rodinu na Ukrajinu. Počas tejto návštevy žalovaný deťom uvádzal, že nemajú otca a ich\nmatka im privedie nového.\nPo návrate na Slovensko sa situácia vyostrila, žalovaný bol agresívnejší a žalobkyni uvádzal, že mu vzala\nveľa rokov života vulgárne ju urážal a vyhrážal sa jej. Keď žalobkyňa na jeho správanie nereagovala\na išla si ľahnúť, žalovaný za ňou prišiel a oblial ju studenou vodou s tvrdením, že ju nenechá spať.\nV strachu zo žalovaného utiekla na policajnú stanicu, kde oznámila správanie žalovaného. Príslušníci\npolície so žalobkyňou následne presunuli pred dom, v ktorom spoločne so žalovaným žalobkyňa žije.\nŽalovaný sa nachádzal pred domom, tu s ním počkal jeden z príslušníkov, zatiaľ čo sa žalobkyňa s\ndruhou príslušníčkou policajného zboru išla presvedčiť do bytu, či sú deti strán v poriadku. Príslušníčka\nsa pred bytom ešte spýtala syna strán, či je pravdou, že sa žalovaný k žalobkyni správa násilne, čo\ntento potvrdil a vrátili sa naspať dole. Na základe správania sa žalovaného, ktorý sa ani v prítomnosti\npríslušníkov polície nedokázal upokojiť a naďalej zvýšeným hlasom konfrontoval žalobkyňu, boli tomuto\nnasadené putá, ako aj vykonaná prehliadka či pri sebe nemá zbraň, pričom bol následne predvedený na\npolicajnú stanicu. Žalovaný bol neskôr príslušníkmi polície v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom\nzbore dňa 12.08.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese H. XX, XXX XX T., nakoľko bolo\nmožné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na\nľudskú dôstojnosť žalobkyne. Z priloženého úradného záznamu tiež vyplýva, žalovaný bol v čase jeho\nvykázania v pátraní a proti tomuto bolo dňa 29.12.2023 oddelením cudzineckej polície Policajného\nzboru v Trnave vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie\nSlovenskej republiky a na územie členských štátov na dobu jeden rok s lehotou vycestovania do\nXX.XX.XXXX. Z dôvodu priznaného štatútu dočasného útočiska bola však žalovaný prepustený. Ako\nje vyššie uvedené, žalobkyňa bola obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý túto opakovane\nfyzicky napadol, tejto sa viackrát vyhrážal a spôsoboval jej neprimeraný psychický stres.\nŽalobkyňa sa v dôsledku fyzických a verbálnych útokov voči jej osobe zo strany žalovaného, a to aj\nv spojení s vyhrážaním sa, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú\nintegritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa\nobáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Obáva\nsa, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať\njej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný, kedy sa jej sám obdobným konaním vyhrážal.\nŽalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu s ohľadom\n\nna prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Považuje tiež za potrebné upozorniť na\nskutočnosť, že prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným\nsprávaním sa, či podnetmi zo strany žalobkyne. Na základe správania sa, vyhrážok a fyzických útokov\nzo strany žalovaného je žalobkyňa v súčasnosti nútená na základe uvedeného skutkového a právneho\nstavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom\nchránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, tj. prostredníctvom podania tohto\nnávrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako vstupovať do domu, v ktorom\nspoločne žili. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú\núpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola\ntáto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie\npotreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na\nstrane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma - obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom\njej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v\nprípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže\nbyť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.\nNariadením neodkladného opatrenia ako to navrhuje žalobkyňa možno upraviť pomery medzi stranami\nbez potreby začatia konania vo veci samej. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym\nči iným obdobným právom, ktoré by ho oprávňovalo využívať nehnuteľnosť v ktorej žalobkyňa žije.\nŽalovaný preto v tomto smere nebude zákazom jeho vstupu do nehnuteľnosti žiadnym spôsobom\nna svojich právach obmedzený, avšak pre žalobkyňu bude uloženie zákazu predstavovať výraznú\npsychickú úľavu a priestor na zotavenie sa po útokoch zo strany žalovaného. V súvislosti so zákazom\npribližovania sa, tento taktiež pre žalovaného nebude v porovnaní so zabezpečením bezpečného\nprostredia pre žalobkyňu predstavovať akokoľvek neprimeraný zásah.\n3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila zvukové správy č.1 a č.\n2, elektronickú komunikáciu strán priloženú v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\npotvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.8.2024, úradný záznam Obvodného oddelenia\nPZ T. k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 12.8.2024, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. a nájomnú\nzmluvu zo dňa 12.6.2024.\n4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2XX5 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím\nkonania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nnevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,\nkde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú\nintegritu svojím konaním ohrozuje.\n7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na\nurčenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita\nalebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\n8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby\npodľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého\nneodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n\n11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd\nnajneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti\npodľa § 326.\n12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo\nvýroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto\npovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami.\n14. Podľa § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak\nnavrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením\nukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.\nLehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany\na predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do\npôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného\nopatrenia.(2)\n15. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je\noprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou\na aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe\nzistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú\ndôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania\nzo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od\nvykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.\n(1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej\nosobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)\n16. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),\nnedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených\nzákonom.\n17. Podľa Čl. 19 ods. 1 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena.\n18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na\nochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,\nsvojho mena a prejavov osobnej povahy.\n19. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania\nneodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP.\n20. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná\núprava pomerov medzi sporovými stranami a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z\nneodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže\nsúd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní\nnemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného\nopatrenia sporové strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté,\naby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa\nnavrhovateľ odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má\nposkytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené,\nnemusia byť dokázané. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa\n\nnesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie\nbyť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie\n(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len\nnajvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pre nariadenie neodkladného\nopatrenia zakazujúceho vstup do bytu, či domu je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí\nvlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Účelom neodkladného\nopatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa\ncíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných\nopatrení musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť\nkonaním žalovaného ohrozená.\n21. Súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou a má za to, že jej návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia je dôvodný. V časti o uloženie povinnosti nevstupovať do predmetnej\nnehnuteľnosti (výrok I.), v ktorej žalovaný dosiaľ so žalobkyňou býval, má súd za to, že sú splnené\npodmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Z návrhu, ako\naj z predložených príloh má súd za osvedčené, že správanie žalovaného je objektívne agresívnym,\na takýmto svojim správaním ohrozuje ako fyzickú tak i duševnú integritu žalobkyne. Z priložených\nzvukových záznamov (v prepise podľa návrhu) ako aj z elektronickej komunikácie strán (súčasť\nnávrhu v preklade) je zrejmé, že žalovaný bol na žalobkyňu opakovane verbálne útočný. Podľa\núradného záznamu zo dňa 12.8.2024 (čl. 12) sa pritom žalovaný nevedel upokojiť ani za prítomnosti\npríslušníkov polície a žalobkyňu konfrontoval zvýšeným hlasom a slovami, či postup policajtov je to\nčo chcela dosiahnuť a následne mu hliadka pred vykonaním eskorty a po presvedčení, že nemá pri\nsebe zbraň, i založila putá. Subjektívny pocit úrovne aktuálneho ohrozenia žalobkyne je zrejmý zo\nskutočnosti úteku priamo na policajnú stanicu a privolanie príslušníkov policajného zboru v čase v návrhu\npopísaného nočného incidentu. Tento je následne objektivizovaný charakterom konania žalovaného\n(priame vyhrážky osobe žalobkyne - osvedčené zvukovým záznamom a elektronickou komunikáciou\nstrán) a postupom príslušníkov polície, ktorí žalovaného dňa 12.8.2024 o 00:30 hod. vykázali zo\nspoločného obydlia (potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia čl. 13) na dobu 14 dní. Zároveň\nžalovaný odovzdal aj kľúče od spoločného obydlia, ktoré si prevzala žalobkyňa. Pri zohľadnení všetkých\nrelevantných okolností prípadu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie žalovaného v práve\nna vstup do predmetnej nehnuteľnosti, v zmysle ustanovenia § § 325 ods. 2 písm. f) CSP, ktorú\nžalobkyňa užíva prostredníctvom uzavretej nájomnej zmluvy s jej vlastníkom (LV č. XXXX pre k.ú.\nT. - čl. 8 a predloženej nájomnej zmluvy č.l. 9), čím sa poskytne žalobkyni ochrana pred prípadným\nďalším zásahom do jej integrity a umožní sa jej pokojné bývanie v prenajatom byte. V uvedenej\nsituácii potom má súd za to, že prípadné ohrozenie integrity žalobkyne (a prípadne i psychiky detí\nvystavených akútnemu konfliktu rodičov) má v tomto prípade prednosť pred právom žalovaného na\nobydlie, ktoré mal dosiaľ v nehnuteľnosti aj tak iba na základe súhlasu žalobkyne (ktorá je jedinou osobou\noprávnenou predmetný byt užívať v zmysle nájomnej zmluvy), ktorý zjavne už daný nie je. Pre nariadenie\nuvedeného neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke\nalebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri posudzovaní proporcionality\nnariadeného neodkladného opatrenia vychádzal tak súd zo skutočnosti, že na jednej strane opakované\nagresívne správanie žalovaného voči žalobkyni nemožno vzhľadom na osvedčené skutočnosti a jeho\ndoterajšie konanie vylúčiť a súčasne žalovanému ani pred jeho vykázaním z nehnuteľnosti nepatrili\nžiadne (ani užívacie) práva k bytu, a preto nariadením neodkladného opatrenia v podobe zákazu\nvstupu do predmetnej nehnuteľnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Súd má\nza to, že ochrana navrhovateľky pred prípadným opätovným ohrozením jej integrity žalovaným, ktoré\nohrozenie bolo v konaní dostatočne osvedčené (keď dokonca navrhovateľka v konaní osvedčila na\nstrane žalovaného i dôvodné podozrenie z násilia v podobe jeho vykázania z nehnuteľnosti) je tak\ndôvodná. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym či iným obdobným právom, ktoré by\nho oprávňovalo užívať nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa žije. V neposlednom rade žalovanému zostáva\nzachovaná možnosť v prípade zmeny okolností, či neskoršieho upokojenia situácie, žiadať o zrušenie\ntohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu\nprípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu\nuvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súčasne súd dodáva, že aj z dôvodu\nzachovania proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil jeho trvanie na dobu dvoch\nrokov (výrok VI.), po ktorej zaniknú účinky neodkladného opatrenia, bez potreby podávania osobitných\nnávrhov/žalôb zo strany žalovaného.\n\n22. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni (výrok II.), vychádzajúc z § 11 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“ má súd\nza to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a\nv prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho\nsprávania zo strany bývalého manžela ( agresívne vulgárne správanie), jeho priblíženie, za zásah do\nsvojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný\nkontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia,\nnajmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu\nreálneho ohrozenia integrity oprávnenej osoby. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na\nnariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“ (zvýrazňujúc subjektivitu\nvnímania chránenej osoby) na rozdiel od prísnejšieho § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyžadujúceho už i určitý\nstupeň osvedčeného minulého (súčasne i hroziaceho budúceho) objektívneho „ohrozenia integrity“\nsprávaním žalovaného. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať\nsa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere\nnevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného\nopatrenia), prihliadajúc na prípadný záujem žalovaného na styku s maloletými deťmi sporových strán,\nako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa\nzákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi\nčinnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných\nosôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako aj priblíženie nevyhnutné na realizáciu\nprípadného súdom upraveného styku s maloletými deťmi, ktoré priblíženie umožnené žalovanému\nvýlučne na účely realizácie súdom (prípadne i v budúcnosti upraveného styku s maloletými) nezasiahne\ndo práv žalobkyne tak ako by absolútny zákaz tohto priblíženia zmaril, resp. sťažil praktickú realizáciu\nstyku žalovaného s maloletými, čo by nebolo ani v záujme samotných maloletých detí.\n23. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie\nmôže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia\npodľa § 349 TZ.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu a\nosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku (ochrana integrity žalobkyne), ktorému sa má poskytnúť ochrana,\nkeď žalobkyňa predložila súdu dôkaz o agresívnom správaní žalovaného. V tu prejednávanej veci mal\nsúd osvedčené ohrozenie integrity žalobkyne žalovaným už samotným úradným záznamom k vykázaniu\nzo dňa 12.8.2024, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozenie žalobkyne, keďže vykázanie z bytu alebo domu\npolicajt urobí iba vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce konanie očakáva (hrozí) možný ďalší\nzásah do osobnej (telesnej či duševnej) integrity ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby\nvydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu žalobkyne, na\nktorej ochranu boli vykonané i zodpovedajúce kroky orgánov Policajného zboru. Ohrozenie integrity\nžalobkyne vulgárnym a agresívnym správaním (komunikáciou) žalovaného preukazuje i zvukový\nzáznam priložený žalobkyňou k návrhu. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia\nintegrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia,\nkeďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je nepochybne zabrániť práve\nopakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom\ntakéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Naliehavosť podaného návrhu mal\nsúd za danú aj s poukazom na to, že v čase podania návrhu vo veci bol žalovaný výkazaný zo spoločného\nobydlia počas 14 dní a bol mu uložený aj zákaz vstupu do predmetného obydlia. Súd mal súčasne za to,\nže žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia, ako aj súkromia, a v prípade,\nže z dôvodu agresívneho správania zo strany žalovaného, a jeho vyhrážania (ktoré sú tak subjektívne\nako i objektívne zásahom do duševnej a telesnej integrity žalobkyne) si neželá vzájomný kontakt so\nžalovaným, z ktorého má dôvodný strach, a to tak v obydlí, ako i na iných miestach, je preukázaná\ndôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v znení žiadanom žalobkyňou.\n25. Žalovaný má v prípade zmeny okolností vždy možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného\nopatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu\nprípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu\nuvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súd tak žalobkyni neuložil povinnosť\n\npodať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď má za to,\nže nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami),\nale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o\nnáhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).\nV tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr.\nna uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací\nsúd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a\nprostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v\nzáujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne\nosočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s\nfatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho\nzrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Súd má za to,\nže postup podľa ustanovenia § 337 CSP (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo\nveci samej), v tomto prípade zodpovedá, aj vzhľadom na neexistenciu priamych práv žalovaného na\nužívanie nehnuteľností, na ktoré mu zakázal vstupovať a danosť jeho vlastného zavinenia vykázania bez\npričinenia žalobkyne, efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, kde žalovaný bude\nten, ktorý v prípade záujmu na opätovnom umožnení vstupovania do nehnuteľností, či zrušení zákazu\npribližovania k žalobkyni (počas doby trvania neodkladného opatrenia), bude musieť vykonať potrebný\nprávny úkon.\n26. Súd trvanie neodkladného opatrenia pritom obmedzil podľa návrhu žalobkyne na dobu dvoch rokov\n(výrok VI.), ktorá bude podľa názoru súdu dostatočná na upokojenie pomerov medzi stranami. V prípade,\nak by ohrozenie žalobkyne aj po dobe dvoch rokov naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek\nďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi\naktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu\njej záujmu a zároveň prihliadajúce na záujem žalovaného.\n27. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výroku II. uznesenia, a síce\npokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz\npriblíženia nebude vzťahovať).\n28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom\nrozsahu (vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude), z čoho súd vyvodil\njej nárok voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o\nčom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na\naplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.\n2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n31. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový\nporiadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s\nneodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,\nktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba\nrozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť\ntiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej\nbola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia\nnezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže\nbyť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením\nneodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu\nrozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia\nKrajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2XX7 zo dňa 03.08.2XX7, Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n17Co/52/2XX7 zo dňa 02.05.2XX7 a sp.zn. 19Co/27/2XX7 zo dňa 13.04.2XX7.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nOkresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,\nktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nAk povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "5e35e5a6-ce7f-4307-826a-cf9d14f40a79:d45ede37-ab68-4332-8002-cb757f59d12e", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/90/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/90/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5e35e5a6-ce7f-4307-826a-cf9d14f40a79:d45ede37-ab68-4332-8002-cb757f59d12e"}], "citovane_v": []}