Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7C/126/2014 z 18. 9. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 18. septembra 2024, sp. zn. 7C/126/2014, ECLI:SK:OSVT:2024:8814201528.30
Okresný súd Vranov nad Topľou | 7C/126/2014 | ECLI:SK:OSVT:2024:8814201528.30 | 2024-09-18 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41cefc5b-6104-47f7-a59d-eeff38759bad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2024:8814201528.30

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
7C/126/2014
8814201528
18. 09. 2024
JUDr. Martina Melníková
ECLI:SK:OSVT:2024:8814201528.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská
republika, zastúpená v konaní Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., so sídlom Karloveská
2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, adresa na doručovanie: Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice, proti
žalovaným: 1. Obec A. B., A. B. XX, IČO: 00 332 623, právne zast. Advokátska kancelária - JUDr.
Stanislav Kaščák, s. r. o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47245034, 2. C. D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, D., právne zast.: Advokátska kancelária LEXANTE, s. r. o., Slávičie
údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53362624 3. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, I.,
právne zast.: AK JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, 4. GR8 auctions, s. r. o.,
Nám. 14. října 1307/2, Praha 5, Česká republika, IČO: 285 14 301, právne zast.: Advokátska kancelária
LEXANTE, s. r. o., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53362624 5. C. J. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. K. XXXX/XX, M. - D., právne zast.: AK JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov,
o určenie vlastníctva, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobca j e vlastníkom nehnuteľností a to parcela v katastrálnom území A. B.:
č. XXX/X o výmere 2176 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 141 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 5972 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere 1010 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 247 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 300 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere 314 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere 329 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere 337 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere 317 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 294 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 275 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 257 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 230 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 276 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 6136 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 174 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 2724 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 186 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere 5442 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/X o výmere 5 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/X o výmere 32 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 61 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 203 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,

č. XXX/XX o výmere 305 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 336 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere 302 m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 3.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 4.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 5.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
VII. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 31,80 eur voči žalovaným v 2. a 5.
rade spoločne a nerozdielne, ktorý bude uhradený zo zloženej zálohy žalovaným v 2. rade Zk 2/2017 vo
výške 7,95 eur, žalovaným v 3. rade Zk 39/2016 vo výške 7,95 eur, žalovaným v 4. rade 4/ Zk 1/2017
vo výške 7,95 eur, žalovaným v 5. rade ZK 40/2016 vo výške 7,95 eur po právoplatnosti tohto výroku.
VIII. Záloha vo výške 68,11 eur zo Zk 38/16 b u d e vrátená žalovanému v 1.rade po právoplatnosti
tohto výroku.
IX. Záloha vo výške 50,33 zo Zk 2/17 b u d e vrátená žalovanému v 2.rade po právoplatnosti tohto výroku.
X. Záloha vo výške 50,32 eur zo Zk 39/16 b u d e vrátená žalovanému v 3.rade po právoplatnosti tohto
výroku.
XI. Záloha vo výške 50,33 eur zo Zk 1/17 b u d e vrátená žalovanému v 4.rade po právoplatnosti tohto
výroku.
XII. Záloha vo výške 50,32 eur zo Zk 40/16 b u d e vrátená žalovanému v 5.rade po právoplatnosti
tohto výroku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 26.2.2014, spolu s doplnením zo dňa 28.3.2014, domáhal
vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je vlastníkom parciel v katastrálnom území A. B. a to č. XXX/
X o výmere 2176 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/X o výmere 141 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 5972 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 1010 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 247 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 300 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 314 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 329 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 337 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 317 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 294 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 275 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 257 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 230 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. XXX/XX o výmere 276 m2, druh pozemku ostatné plochy,

č. XXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. XXX/X o výmere 6136 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. XXX/X o výmere 174 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/X o výmere 2724 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/X o výmere 186 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/X o výmere 5442 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/X o výmere 5 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/X o výmere 32 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/XX o výmere 61 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/XX o výmere 203 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/XX o výmere 305 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/XX o výmere 336 m2, druh pozemku vodné plochy,
č. XXX/XX o výmere 302 m2, druh pozemku vodné plochy, v správe Slovenského vodohospodárskeho
podniku, štátny podnik, odštepný závod Košice ( ďalej SVP) z dôvodu, že vytvorením nových parciel
došlo k odňatiu časti vodnej plochy a porušeniu zákona. Podľa listu vlastníctva č. XX v katastrálnom
území A. B., okres N. A. O. ( ďalej len LV XX) je správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu, ktoré tvoria
pozemky vodnej stavby vodná nádrž Domaša. Pri kontrole majetkovoprávneho stavu nehnuteľností vo
vlastníctve štátu SVP bolo zistené, že na LV XX nastali zmeny týkajúce sa vlastníckeho práva pôvodných
parciel registra „C“ KN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX. Porovnaním LV XX z roku 2003 a z roku 2013 bol
zistený nasledovný rozdiel: v roku 2003 na LV XX zo dňa 29.10.2003 pôvodne boli okrem iných zapísané
tieto pozemky, parcely registra „C“ KN:
- č. XXX/X o výmere 41652 m2, druh pozemku ostatné plochy,
- č. XXX o výmere 19947 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- č. XXX o výmere 1550501 m2, druh pozemku vodné plochy, v prospech vlastníka Slovenská republika,
v správe SVP, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica.
V roku 2013 na LV XX zo dňa 17.02.2013 sú okrem iných evidované pozemky, parcely registra „C“ KN,
ktoré vznikli na základe zápisu geometrického plánu z parciel registra „C“ KN č. XXX/X, č. XXX a č.
XXX a to:
- č. XXX/X o výmere 25224 m2, druh pozemku ostatné plochy,
- č. XXX/X o výmere 364 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie,
- č. XXX/X o výmere 5006 m2, druh pozemku ostatné plochy,
- č. XXX/X o výmere 317 m2, druh pozemku ostatné plochy,
- č. XXX/X o výmere 9530 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie,
- č. XXX/X o výmere 2913 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie,
- č. XXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie,
- č. XXX/X o výmere 1540730 m2, druh pozemku vodná plocha, v prospech vlastníka Slovenská
republika, v správe SVP, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica.
Šetrením na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, bolo zistené, že k zmene
vlastníckeho práva na LV č. XX z výlučného vlastníctva Slovenskej republiky v správe SVP, š.p. do
vlastníctva obec A. B. došlo titulom Notárskej zápisnice č. N 308/2003, Nz 72002/2003 vydržaním zo
dňa 19.08.2003 a to k častiam pôvodných parciel registra „C“ KN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX, ktoré boli
evidované na citovanom liste vlastníctva. Citované parcely registra „C“ KN č. XXX, č. XXX a č. XXX/X
boli odňaté z retenčnej plochy nádrže a tým bol znížený objem nádrže. Uvedené pozemky sú súčasťou
vodnej stavby vodná nádrž Domaša a ich zastavaním dôjde k zhoršeniu bezpečnosti vodného diela
vzhľadom k objemu nádrže. V zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné nadobudnúť
vlastníctvo k takýmto nehnuteľnostiam vydržaním, takéto nehnuteľnosti môžu byť len vo vlastníctve
štátu. Obec A. B. vydržané parcely ďalej predáva do vlastníctva súkromných osôb. Z parciel registra
„C“ KN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX boli geometrickým plánom č. 35344741-53/2002 úradne overeným
dňa 06.05.2003 pod č. 184/03 vytvorené nové parcely registra „C“ KN, ktoré sú v súčasnosti evidované
nasledovne:
1.) z parcely č. XXX/X boli vytvorené parcely:
- č. XXX/X, č. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, ktoré
sú zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve F. G. v podiele 1/1;
- č. XXX/X, G. XXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve F. G. v podiele 1/1;
- č. XXX/XX zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve GR8 auctions, s.r.o. v podiele 1/1;
- č. XXX/XX zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve C. D. E. v podiele 1/1;
- č. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve C. K. J. v podiele 1/1.

2.) z parcely č. XXX boli vytvorené parcely č. XXX/X H. G. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vo
vlastníctve P. A. B. v podiele 1/1.
3.) z parcely č. XXX boli vytvorené parcely:
- č. XXX/X, č. XXX/X, G. XXX/X, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve F. G. v podiele 1/1;
- č. XXX/X zapísaná na LV č. XXX vo vlastníctve F. G. v podiele 1/1;
- č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve GR8 auctions, s.r.o. v podiele 1/1;
- č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve C. K. J. v podiele 1/1.
V ústave je zakotvené, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné
toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že pozemky, ktoré tvoria korytá vodných
tokov, nemožno ani v súčasnosti prevádzať do vlastníctva iných subjektov. Aj Ústava z roku 1960 v čl. 8
prehlásila vodné toky na národný majetok. Podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov údržbu vodných
tokov zabezpečuje správca vodných tokov, ktorým je SVP, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8,
969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047. Správca je povinný starať sa o vodný tok v súlade s platnými
legislatívnymi normami Slovenskej republiky Európskej únie, a prípadne aj medzinárodnými dohovormi.
V zmysle zákona č. 111/1991 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (účelom ktorého je
upraviť postavenie a právne pomery štátneho podniku) SVP, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie
8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047 spravuje veci a majetkové práv a zverené mu pri jeho
založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva,
ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Vyššie uvedené pozemky sú súčasťou vodnej stavby vodná
nádrž Domaša ( ďalej len vodná nádrž Domaša). Nachádzajú sa pod úrovňou maximálnej prevádzkovej
hladiny nádrže, t.j. po kótou 162,00 m.n.m. Vytvorením nových parciel došlo k odňatiu časti vodnej plochy
a porušeniu zákona. Žalobca taktiež podal aj vtedy návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému
súd vyhovel a zakázal novým vlastníkom nakladať so spornými nehnuteľnosťami.
2. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dôvodná je žaloba k parcelám č. XXX/X H. XXX/X. Žalobu žiadal však
zamietnuť z dôvodu opatrnosti pre prípadné ďalšie nároky.
3. Žalovaní v 2. až 5. rade so žalobou nesúhlasili, pre neunesenie dôkazného bremena.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so žalobou, jej prílohami,
písomnými vyjadreniami strán sporu, ich právnych zástupcov, znaleckým dokazovaním, výsluchom
znalca a svedkov, oboznámením sa s pripojenými spismi, ako aj s predloženými a vyžiadanými dôkazmi,
a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2014 uviedol, že časť sporných pozemkov, ktoré sú
súčasťou vodnej nádrže Domaša v katastrálnom území A. B., sa nachádzajú pod úrovňou maximálnej
prevádzkovej hladiny - kvóta 162 m. n. m. a maximálnej retenčnej hladiny - 163,50 m. n. m. Tieto
pozemky majú charakter vodnej plochy. Ostatné pozemky sú súčasťou vodnej nádrže Domaša a sú
pre správcu vodnej nádrže potrebné za účelom prístupu k vodnej hladine na prevádzku, údržbu a
správu vodnej nádrže. Vodnú nádrž netvorí len vodná plocha, ale aj komplex pozemkov potrebných
k správe a údržbe vodnej stavby. Poukázal na § 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka a článok 4 a
20 Ústavy Slovenskej republiky. Sporné parcely boli vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, v
správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, a aj napriek tomu, že z výpisov listov
vlastníctva bolo zrejmé, že tieto pozemky boli vlastníctvom štátu, boli protiprávne vydržané titulom
notárskej zápisnice. Vydržanie vychádza z myšlienky, že vlastník sa musí o svoju vec starať a plniť svoje
spoločenské povinnosti vyplývajúce z vlastníctva. Účelom vydržania je zosúladenie faktického stavu so
stavom právnym, a taktiež napomáha právnej istote vlastníka. Aby mohol subjekt nadobudnúť k veci
vlastnícke právo vydržaním, musela byť k nemu táto vec spôsobilá. Je nemožné, aby žalovaný v 1. rade
vydržal pozemky, ktoré sú súčasťou vodnej nádrže, ktoré následne boli odpredané žalovaným v 2. až 5.
rade. O tom, či tieto pozemky netvoria súčasť vodnej stavby, sa mohli žalovaní v 2. až 5. rade presvedčiť
u správcu vodnej nádrže ako aj na katastrálnom odbore Okresného úradu. Žalobca sporné pozemky ako
správca vodnej nádrže potrebuje pre prevádzkové účely, pre prístup za účelom zabezpečenia údržby
vodnej nádrži a vodohospodárskej prevádzky v zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákon o vodách.

6. V písomnom vyjadrení žalobca zo dňa 06.10.2015 uviedol, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo
k neplatnému vydržaniu, pretože vydržal pozemky, ktoré nie sú spôsobilé na vydržanie, nakoľko má
ísť o pozemky, ktoré sú iba vo vlastníctve štátu. Porušená bol aj podmienka § 63 notárskeho poriadku,
že pre vydržanie je potrebné vyjadrenie posledného vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľnosti,
alebo jeho nástupcov, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Ak sporné pozemky nebudú
súčasťou vodného diela, môže dôjsť k zmenšeniu retenčného priestoru nádrže a môže dôjsť k ohrozeniu
prevádzky a bezpečnosti vodného diela.
7. V ďalšom písomnom vyjadrení doplnil, že sporné pozemky nemôžu byť predmetom vydržania podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné pozemky tvoria vodnú nádrž, ktoré je súčasť vodnej
stavby úroveň hladiny vodného diela 163,50 m. n. m. považuje za brehovú čiaru v zmysle § 43 ods. 5
Vodného zákona, a teda za čiarou umelého koryta. Táto hladina je súčasťou platného manipulačného
poriadku. Vzhľadom na to, že sporné pozemky nie sú spôsobilým predmetom vydržania v zmysle § 134
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na tvrdenie o neoprávnenosti držby a nezákonnosti osvedčenia o
vydržaní, považuje kúpne zmluvy medzi žalovanými, ktorými sa prevádzali sporné pozemky za absolútne
neplatné právne úkony. Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť len vlastník veci, ktorý je
oprávnený iba s vecou disponovať. Poukázal na zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest,
quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má) a teda, že nikto nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo k veci od nevlastníka.
8. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca zo dňa 19.07.2016 uviedol, že vlastníctvo k
sporným pozemkom vedených na LV č. XX v katastrálnom území A. B. nadobudol v
súlade so zákonom Československý štát. Výstavbu vodného diela Domaša realizovalo vtedajšie
Riaditeľstvo vodohospodárskeho rozvoja v Bratislave, kde prijatím vládneho uznesenia číslo
57/1966 o organizačnom usporiadaní odvetvia vodného hospodárstva zo dňa 05.01.1966 došlo
k reorganizácii vodného hospodárstva na území ČSSR a nástupníckou organizáciou Riaditeľstva
vodohospodárskeho rozvoja sa stalo Riaditeľstvo vodných tokov Bratislava. Týmto uznesením bolo
zároveň nariadené delimitovať do 30.06.1966 činnosť i základné pôdohospodárske prostriedky z
Okresných vodohospodárskych správ na Správy povodní, ktoré boli organizačnou zložkou Riaditeľstva
vodných tokov zriadeného ako osobitnej rozpočtovej organizácie k 01.03.1966. Sporné pozemky
boli v roku 1972 na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru
výstavby vo Vranove nad Topľou č. Výst. 1488/1972 zo dňa 29.05.1972 a jednotlivých kúpnych
zmlúv medzi pôvodnými vlastníkmi a právnym predchodcom majetkoprávne vysporiadané a dodnes
sú neoddeliteľnou súčasťou vodného diela Domaša vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe
Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik. Sporné pozemky zmysle článku 4 Ústavy
Slovenskej republiky a § 43 ods. 1 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách sú výlučným vlastníctvom
štátu. Pozemky, ktoré môžu byť vo vlastníctve štátu (napríklad pozemky tvoriace korytá vodných tokov
v zmysle článku 4 Ústavy a § 31 Zákona č. 138/1973 Zbierky o vodách) nie sú spôsobilým predmetom
vydržania. Na základe zákona č. 138/1973 Zb. o vodách prešli pozemky, ktoré napĺňali charakter
vodného toku podľa § 31 citovaného zákona do vlastníctva štátu. Podľa uvedeného ustanovenia sa
za vodné toky považovali vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom
(prípadne upravenom) koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné
kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.
Ak by zákonodarca mienil takýto špecifický majetok štátu ustanoviť ako „res in commercio“, teda vec,
ktorá môže byť predmetom súkromného vlastníctva, nebol by legislatívne explicitne vylúčený prevod
vlastníctva vodných tokov, pozemkov tvoriacich korytá vodných tokov a majetku slúžiaceho na správu
a ochranu vodných tokov zo štátu na iné súkromné osoby v zmysle § 10 ods. 3 písm. c) zákona č.
92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Analogickým
výkladom („argumentum a simili“) tak možno dospieť k jednoznačnému záveru, že pozemky, ktoré sú
predmetom tohto sporu nie sú spôsobilé byť predmetom vydržania, nakoľko majú povahu “res extra
commercium“. Zároveň sa vyjadril aj k potrebe dvoch prvkov pre oprávnenosť držby. Po prvé je
nutná existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí a súčasne po druhé, to je
dobrá viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti. Dobromyseľnosti držiteľa musí existovať počas
celej vydržacej doby. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si
napríklad prisvojuje určitú vec. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že
mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, na

základe ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.
Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu
nadobudnutia práva a okolnosti týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Existenciu dobromyseľnosti
musí vydržateľ nie len tvrdiť, ale aj preukázať v súdnom konaní. Dobrá viera držiteľa veci alebo
práva musí existovať so zreteľom na všetky okolnosti. Preto posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere
so zreteľom na všetky okolnosti, je potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samotného držiteľa a je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
( normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva,
že je vlastníkom držaný veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže
zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ide o opatrnosť
normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú nožnou so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.
Ak omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ,
ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom na
všetky okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa
držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec
po právnej stránke patrí. Na tom nič nemení ani fakt, že držiteľ môže byť v tomto prípade naďalej
subjektívne v dobrej viere. Žalobca poukázal nato, že obec sa zúčastnila aj samotného vyvlastňovacieho
konania za účelom výstavby vodného diela Domaša. Vyvlastňovacie rozhodnutie Okresného národného
výboru – odboru výstavby vo Vranove na Topľou č. Výst. 1488/1972 zo dňa 29.05.1972, ktorým boli
v prospech Československého štátu, v správe povodia Bodrogu a Hornádu, podniku pre správu tokov
v Košiciach, vyvlastnené nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území Kelča vyznačené v geometrickom
pláne č. 915-055-8/2 vyhotovenom Strediskom geodézie v Humennom dňa 29.09.1970, bolo doručené
aj Miestnemu národnému výboru v Novej Kelči a to za účelom doručenia vyvesením na úradnej
tabuli obce. V zmysle nariadenia vlády č. 14/1959 Zb. výkonné orgány miestnych národných výborov
(obce) v minulosti sami vykonávali aj dohľad nad ochranou vedných tokov, vodohospodárskych diel
a zariadení, pokiaľ išlo o ochranu tokov na území obce. Obec resp. v tom čase príslušný miestny
národný výbor bol navyše aj účastníkom kolaudačného konania vo vzťahu dokončenej stavbe vodného
diela Domaša v roku 1987. Obec Nová Kelča teda musela mať vedomosť o tom, že predmetné
pozemky sú vo vlastníctve žalobcu, ktorý ich majetkovoprávne vysporiadal a neskôr užíval práve za
účelom prevádzky vodného diela Domaša. Taktiež sa vyjadril k osvedčeniu o vydržaní. Podľa § 63
zákona č. 323/1992 Zb. - notársky poriadok, v znení účinnom v čase spísania notárskej zápisnice
o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania č. N
308/2003 zo dňa 19.08.2003, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.
Notárska zápisnica musí obsahovať: a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa
osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie opravnej držby, trvanie a nepretržitosť
držby. K vyhláseniu účastník dokladá: 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti
preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich
právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa
nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu výhrady. 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa
osobitného predpisu 6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu
6b), že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady;
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c)
uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Z uvedeného je zrejmé, že k vyhláseniu o vydržaní je zo zákona
potrebné priložiť aj vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri preukazuje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho
práva výhrady. Predmetné parcely boli zamerané geometrickým plánom, ktorý bol tiež podkladom pre
spísanie notárskej zápisnice o vyhlásení o osvedčení zapísaný ako výlučný vlastník parciel registra CKN č. XXX/X o výmere 41652 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXX o výmere 19947 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o výmere 1550501 m2, druh pozemku vodné plochy,
vedených na LV č. XX v katastrálnom území A. B.. Z obsahu notárskej zápisnice nevyplýva, že žalobca

je vlastník, v prospech ktorého svedčil v tom čase posledný zápis v katastri nehnuteľností a obec
A. B. predkladala akékoľvek vyhlásenia v zmysle § 63 notárskeho poriadku. Žalobca nikdy takéto
potrebné vyhlásenie neurobil a preto neboli splnené podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho
zákonníka. Je potrebné vyhodnotiť, či dotknuté notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva
k nehnuteľnostiam bolo vydané v súlade s ustanoveniami § 63 notárskeho poriadku, a to či má všetky
podstatné náležitosti, ktoré pre takéto notárske osvedčenie stanovuje zákon. Z obsahu predmetnej
notárskej zápisnice vyplýva, že podkladom na vydanie osvedčenia o vydržaní bolo iba prehlásenie
vydržateľa, geometrický plán č. 35344741-53/2002 overený dňa 06.05.2003 pod č. 184/03 a prehlásenie
Q. K. a Q. P. zo dňa 19.08.2003 ako aj uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. V notárskej zápisnici sa tiež uvádza, že parcely č. XXX/X, XXX,XXX evidované na
LV č. XX v celosti nadobudla obec od Okresnej správy rekreačných služieb Vranov nad Topľou v rámci
delimitácie v roku 1989 a počínajúc od tohto obdobia až do času spísania notárskej zápisnice uvedené
pozemky obec užívala nikým nerušene a dobromyseľne ako svoje. Poukázal na judikatúru, kde Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 6Sžo/103/2007 zo dňa 16. apríla 2008 konštatoval, že
„pokiaľ teda v danom prípade notárske osvedčenie neobsahovalo príslušné vyjadrenia osôb v zmysle §
63 notárskeho poriadku, a teda nemalo náležitosti podľa osobitného predpisu, a správa katastra napriek
tomu vykonala záznam, aj podľa názoru odvolacieho súdu postupovala v rozpore so zákonom...“
9. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2021 žalobca uviedol, že ak protistrana poukazuje na
nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 549/2015, ktorý rieši konkurenciu ústavnoprávnej ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, k tomuto
je potrebné dodať, že Ústavný súd iba judikoval, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch
týchto základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, kde je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
prípadu. Zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám, možno prelomiť iba ochranou
dobrej viery nadobúdateľa. Túto zásadu je však možné prelomiť iba celkom výnimočne, pokiaľ je nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol
a na druhej strane je tu aj nedbalosť pôvodného vlastníka. Ústavný súd vo svojom náleze zdôraznil
povinnosť všeobecných súdov zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého
konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé
lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť
druhej procesnej strany. Dobrá viera musí byť v tomto smere hodnotená veľmi prísne, pričom o dobrú
vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno
od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať z
hľadiska kritéria priemernej obozretnosti dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý
je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Poukázal na
na najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol vo veľkom senáte dňa 27. apríla 2021,
sp. zn. 1VObdo/2/2020, kde vyslovil, že „na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“ K nadobudnutiu vlastníckeho práva od neoprávneného
na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností môže však dôjsť skutočne len
v mimoriadnych situáciách, v ktorých dobromyseľný nadobúdateľ nemohol ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré je po ňom možné rozumne požadovať, spoznať, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností
nezodpovedá skutočnosti. Či je držiteľ veci dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom je teda daná výhradne vtedy, pokiaľ
nadobúdateľ objektívne nemal možnosť pri zachovaní maximálnej možnej obozretnosti zistiť, že kupuje
nehnuteľnosti od osoby, ktorá ich vlastníkom v skutočnosti nie je. Posúdenie dobrej viery musí byť v
týchto prípadoch prísne. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od žalovaných požadovať, je nutné
zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich z hľadiska kritéria priemernej
obozretnosti k presvedčeniu, že predávajúci v čase kúpy disponoval platným nadobúdacím vlastníckym
titulom. Vynaložením potrebnej aktivity boli zistiteľné a dostupné listiny, ktoré podrobne dokumentuje
aj znalec vo svojom znaleckom posudku v tejto veci, na základe ktorých došlo v minulosti k zápisu
vlastníctva k sporným parcelám v prospech žalobcu. Žalovaní si navyše objednali geodetické služby,
teda osobu znalú v tomto obore, ktorá pri bežnej profesnej opatrnosti mohla a mala zistiť skutkový aj
právny stav nehnuteľností. Je veľmi zvláštne, že notár pri osvedčovaní vydržania nepreskúmal úplne
základnú podmienku vydržania, ktorou je súhlas predošlého vlastníka, čo je z notárskej zápisnice
zrejme už na prvý pohľad. Minimálne vedomosť o týchto skutočnostiach mohla vzbudiť dôvodnú
pochybnosť o spornosti vlastníctva k týmto pozemkom. V druhom rade je potrebné posúdiť dobrú vieru

žalovaných v 2. až 5. rade pri nadobudnutí sporných pozemkov, pričom táto musí byť posúdená aj
z hľadiska objektívneho, teda či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mali alebo mohli mať pochybnosti
o existencii svojho práva. Dobromyseľnosť aj v zmysle nálezu Ústavného súdu musí byť hodnotená
prísne, nakoľko poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Princíp tejto spravodlivosti podľa žalobcu musí
spočívať aj v tom, že predmetné pozemky sú nevyhnutnou súčasťou vodnej nádrže a ak by sme pripustili
opak, tak by tieto pozemky, ktoré primárne slúžia prevádzkovým, ochranným a protipovodňovým účelom
vodnej nádrže, boli využívané výlučne na rekreáciu a komerčné účely, čo by bol veľmi nebezpečný
precedens, ktorý by ohrozoval záujmy štátu na ochrane vôd ako aj obyvateľstva pred povodňami.
V neposlednom rade musí byť taktiež zodpovedané, či v prípade žalobcu ako pôvodného vlastníka
sporných pozemkov nejde so zreteľom na všetky okolnosti veci o vlastníka nedbalého. Žalobca pritom
bezodkladne po zistení nesúladu začal vo veci konať a preveroval dôvody zmien na liste vlastníctva a
to aj prostredníctvom príslušnej správy katastra, pričom inicioval civilné sporové konanie a to jednak
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia ako aj touto žalobou, pričom za nedbalosť na strane
žalobcu sa v žiadnom prípade nemôže posudzovať prevod vlastníctva vydržaním bez vedomia a súhlasu
vlastníka navyše s preukázateľným niekoľkonásobným rozporom so zákonom, ktorý vykazuje znaky
konania s cieľom obohatiť sa na úkor štátu. V tomto prípade by mal požívať ústavnoprávnu ochranu
pôvodný vlastník, žalobca.
10. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že v čase, keď kupoval pozemky od žalovaného
v 1. rade, žalovaným v 1. boli pozemky prezentované, že nie sú ničím zaťažené. Tieto pozemky kupoval
v dobrej viere.
11. Právny zástupca žalovaného v 3. a 5. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2024 uviedol, že
poukazuje na zdôvodnenie rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 4 S 145/1995, podľa ktorého za
plochu zastavanú vodným dielom Domaša je potrebné považovať len pozemky pod vodnou hladinou po
prevádzkovú hladinu nádrže, čo je výška 162 m. n. m. Podľa neho aj správny orgán rozhodol v zmysle
tohto Krajského súdu a podaný návrh žalobcu zamietol. Mal preto za to, že vlastníctvo pozemkov v
prospech žalovaného v 3. rade nad výškovú kvótu 162 m. n. m. je nesporné. Žalobca nepredložil listiny,
ktoré by preukazovali vlastnícky titul k sporným parcelám. Žalovaný v 3. rade sporné parcely kúpil na
základe kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej bol podaný aj návrh na vklad do katastra. Kúpna cena bola
zaplatená. Podpísaniu kúpnej zmluvy predchádzalo schválenie na obecnom zastupiteľstve v obci Nová
Kelča a bol podaný znalecký posudok na predmetné parcely, ktorým bola určená aj cena za m2.
12. Zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že súčasťou vodného diela Domaša je retenčný
priestor, ktorý je zatopený vodou a ďalšie prevádzkové a manipulačné priestory a inundačné územie.
Tieto parcely vodnej nádrže boli majetkovoprávne vysporiadané a patrili do vlastníctva Slovenského
vodohospodárskeho podniku, štátny podnik a tvoria súčasť vodného diela. Každá plocha, ktorá je
súčasťou vodného diela, nemusí byť zatopená, ale je využívaná na prevádzku vodného diela, nakoľko
je využívaná na prevádzku vodného diela (prístup k vodnému dielu pri zvýšených vodných stavov,
zatopenie parciel). Vodné dielo je určené prevádzkovou hladinou. Pri usporiadaní majetkovoprávnych
vzťahov sa prihliadalo aj na to, aby priehrada mala aj krajinotvorný výraz a aj tieto pozemky spravuje
žalobca. Preto žalobca vlastní aj iné pozemky než tie, ktoré sú súčasťou vodného diela. Aj tieto pozemky
žalobca spravuje a niektoré je možné využívať aj na kúpanie a na rekreačné činnosti. Môže ísť iba
o pozemky, ktoré nie sú súčasťou vodného diela. Pozemky, ktoré tvoria vodné dielo nepodliehajú
spracovaniu registra obnovenej evidencie pozemkov a preto žalobca nebol prizvaný ani k pracovaniu
registra obnovenej evidencie pozemkov. Taktiež aj pred vyhotovením geometrického plánu mali byť
prizvaní k vyhotoveniu aj vlastníci susediacich pozemkov. Žalobca v čase vyhotovovania geometrického
plánu nebol prizvaný na takéto šetrenie a na podpísanie zápisnice z miestneho šetrenia. Podaný
znalecký posudok aj Správa katastra Vranov nad Topľou podrobne rozpisuje prevody vlastníckeho práva,
a to zo Slovenskej republiky v správe žalobcu na ostatné subjekty, a to v prvom rade na obec Nová Kelča
vydržaním a následne na ďalšie subjekty. Je preukázané, že posledný vlastník pred vydržaním bola
Slovenská republika v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Neboli splnené podmienky pre
vydržanie zmysle § 134 Občianskeho zákonníka a došlo k hrubému porušeniu zo strany notára JUDr.
Demetera, nakoľko neboli splnené obligatórne náležitosti v zmysle § 63 notárskeho poriadku. Vydržanie
ako aj ďalšie prevody vlastníckeho práva v prospech iných osôb považuje za absolútne neplatné právne
úkony vzhľadom aj na záver uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa

27.04.2021, spisová značka 1Vobdo/2/2020), podľa ktorého z absolútne neplatného právneho úkonu
nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo. K nadobudnutiu vlastníckeho práva od neoprávneného
nadobúdateľa na základe dobrej viery v zápise v katastri nehnuteľností môže dôjsť len za mimoriadnych
situácií, ktoré dobromyseľne nadobúdateľ nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné po
ňom rozumne požadovať, spoznať, že stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti.
Má za to, že podaná žaloba je dôvodná, pretože nebol tu spôsobilý predmet vydržania a všetky sporné
pozemky majú patriť do retenčného pásma. Potvrdil, že boli vyhotovované delimitačné protokoly medzi
správou cestovného ruchu a obcou. Správa cestovného ruchu bol podnik Okresného národného výboru,
ktorý spravoval priehradu na rekreačné účely. Po ich zaniknutí všetky zariadenia, nie pozemky, prešli
na obec. Obec mala zriadený samostatný podnik, ktorý spravoval služby cestovného ruchu. Delimitovali
sa iba základné prostriedky, a to hnuteľné a nehnuteľné stavby, nie však pozemky vo vlastníctve štátu,
ktoré sú súčasťou vodného diela, ale tieto pozemky boli prenajímané nájomnou zmluvou na realizáciu
služieb pre občanov. Obce na Slovensku od 01.01.1950 nevlastnili žiaden majetok a vlastníkom majetku
sa stali až od 01.01.1991, kedy nadobudol účinnosť zákon o majetku obcí, ktorý sa opieral o Ústavný
zákon Československej federácie č. 143/1968, ktorý vo svojom článku 4 ods. 7 ustanovil, že majetok
štátu prechádza na obce.
13. Žalobca súdu predložil listiny, ktoré majú preukazovať nadobudnutie vlastníctva k pôvodným,
sporným pozemkom zapísané na LV č. XX pred vydržaním žalovaným v 1.rade.
14. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pri nástupe starostky pani O. do funkcie
obci patrilo väčšie množstvo nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX. Nová starostka nemohla sa reálne
oboznámiť s právnym dôvodom vzniku vlastníctva každej jednej parcely. Po vyhotovení geometrického
plánu boli odpredané niektoré parcely a vtedy bola kontaktovaná žalobcom k sporným nehnuteľnostiam.
V roku 2007 v obci bola vykonaná obnovená evidencia pozemkov a žalobca nepodal žiadnu námietku.
Pripustil, že po vyjadrení žalobcu žalobný nárok nemá dôvod spochybňovať. Nemá dôvod sporiť sa so
žalobcom o vlastníctve dvoch parciel č. XXX/X H. XXX/X.
15. Starostka obce Nová Kelča na pojednávaní uviedla, že históriu nadobudnutia sporných parciel
nepozná. Pri prevode vlastníctva disponovala iba listom vlastníctva a vyhotoveným geometrickým
plánom. Notárskou zápisnicou nedisponovala. Právnym titulom nadobudnutia sporných parciel sa
nezaoberala.
16. Predošlý právny zástupca žalovaných v 2. a 4. rade na pojednávaní spochybnil vlastníctvo žalobcu,
autenticitu zmlúv, na základe ktorých malo byť zapísané vlastníctvo v prospech žalobcu. List vlastníctva,
ktorý predložil žalobca podľa neho nie je titulom, ktorý by osvedčoval vlastnícke právo žalobcu k sporným
pozemkom.
17. Nový právny zástupca žalovaného v 3. a 5. rade na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Podľa
neho žalobca mal upraviť petit žaloby v zmysle podaného znaleckého posudku, a to presne určiť,
ktoré parcely konkretizované geometrickým plánom majú zasahovať do retenčného pásma. Predmetom
konania nie je voda vodnej nádrže, alebo pozemky pod touto vodou a má za to, že tieto pozemky
môžu byť aj v inom vlastníctve než štátu. Podľa neho vo výlučnom vlastníctve štátu má byť voda
ako zdroj národného majetku. Nesúhlasil, že sporné pozemky majú charakter vodných tokov, nakoľko
takto by museli byť charakterizované v katastri nehnuteľností ako vodná plocha s poznámkou, že ide
o vodný tok. Museli by spĺňať podmienku definovanú v § 43 ods. 1 a 2 Vodného zákona. Zároveň
poprel vlastníctvo žalobcu k sporným pozemkom, nakoľko popiera, že by existovali kúpne zmluvy a
vyvlastňovacie konania, na základe ktorých by žalobca vlastnil sporné pozemky. Má za to, že vlastnícke
právo bolo platne nadobudnuté a aj následne prevádzané. Podľa neho žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Uznáva výhradu žalobcu, od kedy obec mohla vlastniť majetok, ale notárska zápisnica bola
vyhotovená v roku 2003, kde je uvedené, že vydržacia 10 ročná lehota plynula od 01.01.1990 do
01.01.2000. Ku dňu vyhotovenia notárskej zápisnici obec realizovaná 13 ročnú vydržaciu dobu. Ak sa
začína počítať začiatok vydržacej doby až od roku 1993, tak od 09.08.1993 do 19.08.2003 uplynula
zákonom daná 10 ročná vydržacia lehota. Obec preto sa stala riadnym vlastníkom nehnuteľnosti
po splnení všetkých podmienok vydržania. Parcely, ktoré tvoria vodnú nádrž, môžu byť iba parcely
vymedzené retenčným priestorom a to kvótou 162 m. n. m. a nie do kvóty 163,50 m. n. m. ako to uvádza
znalec v znaleckom posudku, čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 4S/145/1995 zo dňa
20.09.1995, čo podľa neho preukazuje nesprávnosť znaleckého posudku, ktorý uvádza, že maximálna

retenčná hladina vodného diela je v nadmorskej výške 163,50 m. n. m. Súdny znalec v zmysle tejto
retenčnej hladiny zobrazil vo svojom posudku aj retenčnú hladinu v katastrálnej mape a označil časť
pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, že mali byť pod touto hranicou retenčnej hladiny. Preto podľa
neho nie všetky žalované parcely majú byť pod maximálnou hranicou retenčnej hladiny, ale len časť
pozemkov, pričom žalobca neoznačil, o ktoré pozemky má ísť. Zároveň poukázal na nedôvodnosť žaloby
pre dobromyseľnosť nadobúdateľa. Žalovaný v 3. ako aj v 5. rade nadobudli sporné pozemky kúpnymi
zmluvami od obce Nová Kelča, o ktorej sa domnievali, že obec A. B. je vlastníkom týchto nehnuteľností.
Vychádzali zo zápisu údajov v katastri nehnuteľností, ktoré podľa katastrálneho zákona sú hodnoverné
a záväzné. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. US/549/2015 zo 16.
marca 2016, nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II US/165/2011 z 11.05.2011, na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27. februára 2013 ako aj na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, a to rozsudok vo veci Gladisheva verzus Ruská federácia, sťažnosť
číslo 7097/10 zo dňa 06. decembra 2011 a ďalšie rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad
Beyeler verzus Taliansko zo dňa 28. mája 2002 sťažnosť číslo 33202/96, rozsudok Moskal verzus Poľsko
z 15. septembra 2019 sťažnosť číslo 10370/05, rozsudok Őneryildiz verzus Turecko z 30. novembra
2009 sťažnosť číslo 48939/99, alebo rozsudok vo veci Žáková verzus Česká republika z 03. októbra
2013 sťažnosť číslo 2000/09, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že sťažovatelia, ktorí
konali v dobrej viere, že je vlastníkom alebo že sú vlastníkom pozemku, by nemali byť postihnutí za
pochybenia správnych orgánov. V nadväznosti na túto judikatúru žalovaný v 3. rade a žalovaný 5. rade
nadobudol tieto pozemky v dobrej viere na základe platnej kúpnej zmluvy od obce Nová Kelča, teda by im
súd mal poskytnúť ochranu ako dobromyseľným nadobúdateľom, kde súdy konštatovali, že sťažovatelia,
ktorí konali v dobrej viere, kto je vlastníkom pozemku, nemali by byť postihnutí za pochybenia správnych
orgánov.
18. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní uviedol, že pri kúpnych zmluvách nebol nikým upozornený, že
pozemky by mali nejaké vady. Aj zmluva obsahovala vyhlásenie, že pozemky nemajú žiadne vady,
ich voľnosť je neobmedzená. Vyhotovili sa projekty. Ani po roku od zápisu jeho vlastníctva nikto ho
nekontaktoval.
19. Z dôvodu, že bolo popreté pôvodné vlastníctvo žalobcu, účastníci konania navrhli, aby znalec posúdil
a popísal ako došlo k zápisu a nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, popísal odčlenené
parcely a zakreslil parcely a hranicu maximálnej retenčnej hladiny vodného diela.
20. V konaní bol podaný posudok znalcom Ing. Miroslav Mihálik č. 2/2008, znalcom z odboru geodézia
a kartografia, ktorý uviedol, že pred zápisom notárskej zápisnice N 308/2003 Nz 72002/2023 spísanej na
Notárskom úrade v Sečovciach, notárom JUDr. Alexandrom Demeterom dňa 19.08.2023, a to parcely č.
XXX/X o výmere 41 652 m2, č. XXX o výmere 19 947 m2, č. XXX o výmere 1 550 501 m2 vedené na LV.
č XX, predtým ako parcely EN XXX/X, XXXX/X, boli zapísané na podklade listín, ktoré sa nachádzajú
v súdnom spise ( čl. 228 – 254 ). Upriamil pozornosť na to, že v danej lokalite boli vyhotovené viaceré
geometrické plány, ktoré sa nachádzajú aj v súdnom spise ( čl. 206 - 208 ). Tieto listiny a geometrické
plány boli podkladom pre majetkoprávne usporiadanie a nákres zátopovej čiary vodného diela Domaša.
Parcely č. XXXX/X, H. XXX/X pred technicko- hospodárskym mapovaním zodpovedajú parcelám č. XXX,
XXX H. XXX. Po technicko- hospodárskom mapovaní tieto parcely boli prečíslované a zapísané na LV. č.
XX, katastrálne územie A. B.. K vzniku parciel číslo XXX/X, XXX H. XXX uviedol, že vznikli z časti parciel
mpč XXX-X, zapísaná v PKV XXX ponechaný zbytok viď obr. č.4, 316-a, zapísaná v PKV XX,LV XXX,
ponechaný zbytok viď obr. č.4,315, zapísaná v PKV XX ponechaný zbytok viď obr. č.4,314, zapísaná
v PKV XX ponechaný zbytok viď obr. č.4,313/b, zapísaná v PKV 36ponechaný zbytok viď obr. č.4,313/
a, zapísaná v PKV XX ponechaný zbytok viď obr. č.4,312, zapísaná v PKV XX ponechaný zbytok viď
obr. č.4,311, zapísaná v PKV XX ponechaný zbytok viď obr. č.5,310., zapísaná v PKV XX ponechaný
zbytok viď obr. č.5, identifikované ako parcely KN E a to:XXX-X, zapísaná v PKV XXX ,XXXXX/X, M.
N. J. XX, LV XXX ,XXXXX, zapísaná v PKV XX, LV XXX ,XXX, zapísaná v PKV XX , LV XXX,XXX/R.,
zapísaná v PKV36,LV XXX ,XXX/X, M. N. J. XX,S. XXX ,XXXXX, M. N. J. XX , S. XX,XXXXX, M. N.
J. XX, LV XX,XXX., zapísaná v PKV XX. Množstvo listín na základe, ktorých bol založený LV č. XX sa
nachádza v súdnom spise. Predloženie všetkých listín by to znamenalo navýšenie znaleckého posudku.
Toto znalec ani neuviedol, pretože ide o parcely mpč, ktoré sú mimo predmetu sporných nehnuteľností.
Zároveň znalec popísal deľbu parciel číslo XXX/X, XXX H. XXX, a to nasledovne: Deľba parcely EN XXX
na parcely EN XXX/X pol. výkazu zmien 6/03, EN 616/2 pol. výkazu zmien 6/03. K deľbám dochádza v
rámci vlastníka zapísaného na LV XX. Zmena zapísaná pod položkou 6/03 je zobrazená na obrázku č.

7. Geometrickým plánom 35344741-53/2002 ( v spise čl 219) ( Zobrazené v prílohe ě. 2 šedou farbou).
Deľba parcely C KN XXX/X o výmere 4 1652 m2, ktorá je zapísaná na LV XX na parcely: C KN XXX/X
o výmere 25224 m2, C KN XXX/X o výmere 5006 m2, C KN XXX/X o výmere 317 m2, CKN XXX/X o
výmere 11105 m2. Deľba C KN XXX o výmere 19947 m2, C KN XXX/X o výmere 9530 m2, C KN XXX/
X o výmere 2922 m2, C KN XXX/X o výmere 9 m2, C KN XXX/X o výmere 7486 m2. Deľba C KN XXX
o výmere 1 550 501 m2, C KN XXX/X o výmere 1 540 730 m2, C KN XXX/X o výmere 174 m2, C KN
XXX/X o výmere 9410 m2, C KN XXX/X o výmere 187 m2. Geometrickým plánom č. 35344741-55/2012
dochádza k novej deľbe parciel C KN: okrem iných C KN XXX/X o výmere 11105 m2 na: XXX/X o výmere
5274 m2, XXX/X o výmere 141 m2, XXX/XX o výmere 5972 m2. C B. XXX/X o výmere 7486 m2 na :
XXX/X o výmere 7224 m2, C KN XXX/X o výmere 9410 m2 na : XXX/X o výmere 3968 m2. C B. XXX/
X o výmere 187 m2 na : XXX/X o výmere 186 m2, XXX/X o výmere 5442 m2. GP 35344741-10/2013
dochádza k zmene geometrického a polohového zobrazenia parciel C KN XXX/X H. E. B. XXX/X : XXX/
X o výmere 6362 m2, XXX/X o výmere 6136 m2. Deľba podľa GP 35344741-39 /2013: XXX/X o výmere
2176 m2, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl. 38, XXX/XX o výmere 1010 m2, PVZ XX/XXXX viď S., v spise
čl. 38: XXX/XX o výmere 247 m2, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl. 38, XXX/XX o výmere 300 m2, kúpna
zmluva, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl. 39, XXX/XX o výmere 314 m2, kúpna zmluva, PVZ XX/XXXX
viď LV XXXX, v spise čl. 47, XXX/XX o výmere 329 m2, kúpna zmluva, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl.
46, XXX/XX o výmere 337 m2, kúpna zmluva, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl. 45, XXX/XX o výmere 317
m2, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl. 38, XXX/XX o výmere 294 m2, PVZ XX/XXXX viď LV XXX, v spise
čl. 38, XXX/XX o výmere 275 m2, PVZ XX/XXXX viď LV XXX, v spise G. XX, XXX/XX P. N. XXX D. N.
S. XXX, v spise čl. 38, XXX/XX o výmere 230 m2 PVZ XX/XXXX viď LV XXX, v spise čl. 38, XXX/XX o
výmere 276 m2, PVZ XX/XXXX viď LV XXX, v spise čl. 38, XXX/X o výmere 2724 m2, PVZ XX/XXXX viď
LV XXX, v spise čl. 38, XXX/X o výmere 5 m2, kúpna zmluva, PVZ 71/2013 viď LV XXXX, v spise čl. 43,
XXX/ o výmere 32 m2, PVZ 71/2013 viď LV XXX, v spise G. XX, XXX/XX o výmere 61 m2, PVZ 71/2013
viď LV XXX, v spise G. XX, XXX/XX o výmere 203 m2, PVZ XX/XXXX viď S., v spise čl. 38, XXX/XX o
výmere 305 m2, PVZ XX/XXXX viď LV XXX, v spise čl. 38, XXX/XX o výmere 336 m2, PVZ XX/XXXX viď
LV XXX, v spise čl. 38, XXX/XX o výmere 302 m2, PVZ XX/XXXX viď LV XXX, v spise čl. 38. Vzhľadom
na geometrický plán č. 35344741-53/2002, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice uviedol,
že k deľbe parcely C KN XXX o výmere 19947 m2, ktorá je zapísaná na LV XX na parcely: C KN XXX/X o
výmere 9530 m2 v prospech vlastníka zapísaného na LV XX, C KN XXX/X o výmere 2922 m2 v prospech
vlastníka zapísaného na LV XX, C KN 626/5 o výmere 9 m2 v neprospech vlastníka zapísaného na LV
XX, H. E. B. XXX/X o výmere 7486 m2 v neprospech vlastníka zapísaného na LV XX; k deľbe parcely C
KN 632 o výmere 1550501 m2, ktorá je zapísaná na LV XX na parcely: C KN 632/1 o výmere 1540730
m2 v prospech vlastníka zapísaného na LV XX, C KN 632/3 o výmere 174 m2 v neprospech vlastníka
zapísaného na LV XX, C KN XXX/X o výmere 9410 m2 v neprospech vlastníka zapísaného na LV XX
a C KN XXX/X o výmere 187 m2 v neprospech vlastníka zapísaného na LV XX. Novovytvorené parcely
C KN XXX/X o výmere 11105 m2, C KN XXX/X o výmere 9 m2, C KN XXX/X o výmere 7486 m2, C
KN XXX/X o výmere 174 m2, C KN XXX/X o výmere 9410 m2, C KN XXX/X o výmere 187m2 (parcely
predmetu sporu) boli zapísané na LV č. XXX - Obce Nová Kelča ( v spise čl. 320,321,322,323). Grafická
identifikácia parciel odčlenených podľa GP 35344741-53/2002 je zobrazená v prílohe č. 2. Parcelám
C KN XXX/X o výmere 41652 m2, druh pozemku zastavané plochy, č. XXX o výmere 19947 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o výmere 1550501 m2, druh pozemku vodné plochy,
vedeným na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území A. B.. V súčasnosti odpovedajú parcelám
C KN: XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XX,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/
XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/
X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX.
Ďalej
uviedol, že mpč: XXX, zapísaná v PKV XX odpovedá časť parcely C KN: XXX/XX,XXX/X,XXX/XX,XXX/
XX,XXX/XX,XXX/XX, XXX/X,XXX/X,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX; XXX/X, zapísaná v PKV XXX
odpovedá časť parcely C KN:XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/
X,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/X,XXX/XXX,XXX/XXX; XXX/X, zapísaná v PKV XX odpovedá
časť parcely C KN: XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/
XX,XXX/XX,XXX/X,XXX/XXX,XXX/XXX; XXX, zapísaná v PKV XX odpovedá časť parcely C KN:
XXX/X,XXX/XX,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX, XXX/X,XXX/X,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX; XXX,
zapísaná v PKV XX odpovedá časť parcely C KN: XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XXX,XXX/
X, XXX,XXX,XXX/X,XXX/XXX; XXX/X, zapísaná v PKV XX odpovedá časť parcely C KN: XXX/
X,XXX/X,XXX/XX,XXX/X,XXX/X,XXX/X, XXX/XXX,XXX/XXX,XXX,XXX/X; XXX/X zapísaná v PKV XX
odpovedá časť parcely C KN: XXX/X,XXX/XX,XXX/X,XXX/X,XXX/XXX,XXX, XXX/XXX,XXX/X; XXX,
zapísaná v PKV XX odpovedá časť parcely C KN: XXX/X,XXX/XX,XXX/X,XXX/X,XXX/XXX,XXX/XXX,

XXX/XXX,XXX/X; XXX, zapísaná v PKV XX odpovedá časť parcely C KN: XXX/X,XXX/XX,XXX/X,XXX/
X,XXX/XXX,XXX/XXX, XXX/XX,XXX/X. K jednotlivým záverom znaleckého posudku súdny znalec urobil
aj grafické zakreslenie.
21. Tento znalecký posudok bol namietaný, či znalec disponoval všetkými kúpnymi zmluvami a
vyvlastňovacími rozhodnutiami, ako aj vodohospodárskymi rozhodnutiami ako aj tým, že znalec
neuviedol všetky tituly nadobudnutia, položky výkazu výmer, geometrické plány, prípadne iné skutočnosti
pred zápisom notárskej zápisnice, neuviedol presnú špecifikáciu subjektu, ktorému malo svedčiť
vlastnícke právo pred zápisom notárskej zápisnice, presne neidentifikoval pozemkovoknižné parcely,
z ktorých vznikli parcely č. XXX/X, XXX H. XXX, a kto bol ich vlastníkom, a že presne nepopisuje ani
následné rozdelenie uvedených parciel a preto súd vykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch znalca.
22. Znalec vo svojom výsluchu na pojednávaní k podanému znaleckému posudku uviedol, že pre
podanie znaleckého posudku vykonal šetrenie na Okresnom úrade, katastrálny odbor, ktorý disponuje
potrebnými súbormi a inde k dispozícii nie sú. Bol oboznámený s kúpnymi zmluvami a vyvlastňovacími
rozhodnutiami potrebnými pre podanie znaleckého posudku, taktiež sa oboznámil aj s geometrickými
plánmi, výkazom výmery ku geometrickým plánom, na ktoré poukázal vo svojom znaleckom posudku.
Tieto tituly nezapracoval do znaleckého posudku ani ich nepriložil ako prílohovú časť, pretože podľa
zákona má viesť činnosť tak, aby nedošlo k navyšovaniu nákladov. Tieto dôkazy sa nachádzajú v
súdnom spise, preto v znaleckom posudku podal iba odkaz na číslo listu spisu, kde sa nachádzajú.
Listiny, ktoré sa nenachádzali v súdnom spise, doplnil v znaleckom posudku. Pred zápisom sporných
parciel v prospech žalobcu vlastníkom boli vlastníci zapísaní v pozemkovoknižných vložkách, ku ktorým
bola vykonaná buď vyvlastňovacia činnosť alebo výkupová. Tieto tituly sa nachádzajú v súdnom spise.
K dnešnému dňu tieto pozemkovoknižné vložky už neexistujú. V znaleckom posudku na strane
14,popísal, z akých pozemkovoknižných parciel, a v ktorých pozemkovoknižných vložkách tieto boli
parcely zapísané a vlastníctvo k týmto parcelám podľa neho vyplýva z kúpno-predajných zmlúv, ako aj
z vyvlastňovacích rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise na čl. 228 až 254 spisu.
23. Po výsluchu znalca žalovaní v 2. až 5. rade žiadali doplniť znalecký posudok, aby presne bolo
konkretizované, ktorej parcely, kto bol vlastníkom predtým, než došlo ku kúpno-predajným zmluvám,
respektíve vyvlastňovacím rozhodnutiam, ako ich mal nadobudnúť žalobca. Doplnenie znaleckého
posudku, ktoré navrhol žalovaný v 3. rade a 5.rade zobrali späť. Pre podanie znaleckého posudku v
takomto doplnení bolo potrebné zložiť ďalšiu zálohu na znalecké dokazovania. Potrebná záloha zložená
nebola, preto súd nepristúpil k nariadeniu doplnenia znaleckého dokazovania.
24. Z dôvodu, že žalobca podal na Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie ( ďalej
len správny orgán) návrh za účelom rozhodnutia podľa § 52 ods. 2 a § 43 ods. 7 Vodného zákona, či
pozemky, a to parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX sú súčasťou vodnej stavby vodnej nádrže Veľká
Domaša, bolo konanie prerušené do právoplatnosti tohto konania (spisová značka OU-PO-OSZP 22022/03893). Toto konanie bolo skončené vydaním rozhodnutia a to tak, že žiadosť bola zamietnutá.
25. Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, na výzvu súdu predložil prehľad zmien
vlastníctva k parcelám, ktoré sú predmetom konania od 08.09.2003 ku dňu 28.05.2021 ( dátum
doručenia správy), a k zmenám priložil aj kúpne zmluvy, rozhodnutia o vkladoch, ako aj geometrické
plány spolu s výkazom výmery a predložil tento popis k parcelám:
Parcela C - KN číslo XXX:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 41652 m2 ost.pl. LV č.XX, vlastník
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Banská Štiavnica
- M./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 11105 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník Obec Nová
Kelča
- N./XXXX, J.X/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 5274 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, podľa GP č. 35344741-10/2013-diel 2 od p. C-KN č.XXX/X vo výmere 1088 m2
sa pričlenil k parc. C-KN č.XXX/X

- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ostat.pl.LV č.XXX, podľa GP
35344741-39/2013, bola rozdelená na XXX/XX-XX, zbytok p. C-KN č.XXX/X o výmere 2176 m2, ost.pl.
LV č.XXX
Parcela C-KN č.XXX/XX:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 11105 m2,ost.pl. LV č.XXX, vlastník Obec
Nová Kelča
- N./XXXX,J.XXX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 141 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník EPORETOL
s. r. o.
- N./XXXX, J.X/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 141m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. E. G.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 11105 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník
Obec Nová Kelča
- N./XXXX J.XXX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/XX o výmere 5972 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX,J.X/XXXX,parc. C-KN č.XXX/XX o výmere 5972 m2, ost.pl. LV č. XXXX, vlastník EPORETOL
s.r.o.
- N./XXXX, J.X/XXXX, parc. C-KN č.XXX/XX o výmere 5972 m2, ost.pl. LV č.XXXX, vlastník GRS
auctions s.r.o.
Parcela C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN G. XXX/XX o výmere 1 010 m2, ost.pl.LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
Parcela C-KN č.616/12:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN G. XXX/XX o výmere 247 m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. E. G. XXX/XX o výmere 300 m2, ost.pl.LV č. XXXX, vlastník C. E. D.,
nar.XX.X.XXXX, bytom S. XX, R.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX,J.XX/XXXXX, parc. C-KN G.XXX/XX o výmere 314 m2, ost.pl. LV č.XXXX
vlastník C. K. J., nar.XX.X.XXXX, bytom L. K. XXXX/XX, M.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.616/6 o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX,J.XX/XXXXX, parc. C-KN č.616/15 o výmere 329 m2, ost.pl. LV č.XXXX,
vlastník C. J., nar.XX.X.XXXX, bytom L. K. XXXX/XX, M.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX,J.XX/XXXXX, parc. C-KN č.616/16 o výmere 337 m2, ost.pl. LV č.XXXX
vlastník C. K. J., nar.XX.X.XXXX, bytom L. K. XXXX/XX, M.

J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. E. G. XXX/XX o výmere 317 m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV ě.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN G. XXX/XX o výmere 294 m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. E. G. XXX/XX o výmere 275m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. E. G. XXX/XX o výmere 257 m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN G. XXX/XX o výmere 230 m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6362 m2, ost.pl. LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č. XXX/XX o výmere 276m2, ost.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č. XXX o výmere 19947 m2 zast.pl. LV č.XX, vlastník
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Banská Štiavnica
- M./XXXX, J.XX/XXXX, J.. E. G.XXX/X o výmere 9m2, zast.pl.LV č.XXX, vlastník Obec Nová Kelča
Parcela C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN Č.XXX o výmere 19947 m2 zast.pl. LV č.XX, vlastník
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Banská Štiavnica
- M./XXXX, J.XX/XXXX, J.. E. G.XXX/X o výmere 7224 m2, zast.pl.LV č.XXX,
vlastník Obec Nová Kelča
- N./XXXX, J.XX/XXXX, podľa GP č. 35344741-10/2013-diel 2 od p. C-KN č.XXX/X vo výmere 1088 m2
sa pričlenil k parc. C-KN č.XXX/X. zbytok parc. C-KN č.XXX/X o výmere 6136 m2, zast.pl. LV č.XXX,
vlastník Obec Nová Kelča
Parcela C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN Č.XXX o výmere 1 550501 m2 vod.pl. LV č.XX, vlastník
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Banská Štiavnica
- M./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 174m2, vod.pl. LV č.XXX,
vlastník Obec Nová Kelča
- N./XXXX, J.X/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 174 m2, vod.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.

Parcela C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č. XXX o výmere 1550501 m2 vod.pl. LV č.XX, vlastník
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Banská Štiavnica
- M./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 174m2, vod.pl.LV č.XXX,
vlastník Obec Nová Kelča
- N./XXXX, J.X/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 174 m2, vod.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN G. XXX/X o výmere 3968 m2, vod.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I., bola GP č.35344741-39/2013 rozdelená na parc. C-KN č.XXX/X-XX. zbytok
parc. C-KN č.XXX/X o výmere 2724 m2 vod.pl. zostal na LV č.XXX
Parcela C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968m2, vod.pl. LV č.XXX, N. G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 5m2, vod.pl. LV č.XXX vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX,J.XX/XXXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 5m2, vod.pl. LV č.XXXX vlastník C. J.,
nar.XX.X.XXXX, bytom L. K. XXXX/XX, M..
Parcela C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968 m2. vod.pl.LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 32 m2, vod.pl.LV G.XXX vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. E. G.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968 m2, vod.pl.LV č.XXX, N. G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/XX o výmere 61m2, vod.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968 m2, vod.pl.LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. E. G.XXX/XX o výmere 203 m2, vod.pl.LV č. XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
Parcela C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968 m2, vod.pl.LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/XX o výmere 305 m2, vod.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968 m2, vod.pl.LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
N./XXXX, J.XX/XXXX, parc. E. G.XXX/XX o výmere 336 m2, vod.pl.LV č.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/XX:
- XXX/XX vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 3968 m2, vod.pl.LV č.XXX, vlastník G.
F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX, p.v.z.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/XX o výmere 302 m2, vod.pl.LV G.XXX
vlastník G. F., nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. C-KN č.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN G.XXX o výmere 1550501 m2 vod.pl. LV č.XX, vlastník
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik Banská Štiavnica

- M./XXXX, J.XX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 186m2, vod.pl.LV č.XXX,
vlastník Obec Nová Kelča
- N./XXXX,J.XXX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 186m2, vod.pl. LV č.XXXX, vlastník EPORETOL
s.r.o.
- N./XXXX, J.X/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 186m2, vod.pl.LV č.XXX vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
J. E. G.XXX/X:
- XXX/X vznikla odčlenením od parc. C-KN č.XXX/X o výmere 187 m2, vod.pl. LV č. XXX
vlastník Obec Nová Kelča
- N./XXXX J.XXX/XXXX, parc. C-KN č.XXX/X o výmere 5442m2, vod.pl. LV č.XXX, vlastník G. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom I.
- N./XXXX,J. X/XXXX, J. G.XXX/X o výmere 5442 m2, vod.pl. LV č. XXXX
vlastník EPORETOL s.r.o.
- N./XXXX, J.X/XXXX J.. E. G.XXX/X o výmere 5442 m2, vod.pl. LV č.XXXX vlastník GRS auctions s.r.o.
26. Z obsahu pripojeného spisu notára JUDr. Alexander Demeter, spisová značka N 308/2003 vyplýva,
že ku dňu spísania notárskej zápisnice 19.08.2003 obsahuje tieto dôkazy: LV č. XXX katastrálne územie
A. Kelča zo dňa 15.01.2003, LV č. XXX katastrálne územie A. B., čiastočný LV č. XXX katastrálne územie
A. B. čiastočný, LV č. XX katastrálne územie A. B. a LV č. XXX katastrálne územie A. B., výkaz výmer,
zakreslený geometrický plán, výpis z evidenčného listu č. 3 katastrálne územie A. B., čiastočný výpis LV
č. XXX katastrálne územie A. B., vyúčtovanie zo dňa 19. 08. 2003, prehlásenie podpísané osobou Q. K.
Q. P. zo dňa 19.08.2023 s osvedčeným podpisom, kde je uvedené že: Q. K., r. č. XXXXXX a Q. P., r. č.
XXXXXX týmto potvrdzujeme, že pozemky v katastrálnom území A. B., teda okrem iného, že aj parcely
č. XXX/X, XXX H. XXX na LV č. XX v celistvosti od roku 1989 sú v držbe a užívaní obce Nová Kelča t.
j. od obdobia, keď z okresnej správy rekreačných služieb Vranov nad Topľou boli delimitované na obec.
Ďalej obsahom je výpis obce Nová Kelča z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 26.07.2023, kde
je uvedené: bol daný súhlas obecného zastupiteľstva na vydržanie častí parciel podľa geometrického
plánu č. 35344741 - 53/2002 pre rozšírenie cesty do rekreačnej oblasti, jedná sa o parcelu XXX/X, ktorú
do 30.06.2023 bola obecná a vedená na LV č. XXX.
27. Podľa LV č. XX ku dňu 29.10.2003 vlastníkom parcely číslo XXX/X o výmere 41 652 m2, parcely číslo
XXX o výmere 19 940 m2 a parcely číslo XXX o výmere 1 550 501 m2 bol Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik Banská Bystrica, IČO 36022047 v podiele 1/1. Podľa LV č. XX ku dňu 17.02.2014,
k týmto parcelám došlo k zmene k ich rozlohy nasledovne: č. XXX/X o výmere 25224 m2, druh pozemku
ostatné plochy, č. XXX/X o výmere 364 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie, č. XXX/
X o výmere 5006 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXX/X o výmere 317 m2, druh pozemku
ostatné plochy, č. XXX/X o výmere 9530 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie, č. XXX/X o
výmere 2913 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie, č. XXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvorie, č. XXX/X o výmere 1540730 m2, druh pozemku vodná plocha.
28. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A. B. vyplýva, že vlastníkom parciel č. XXX/X, G. XXX/XX, G. XXX/
XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, H. XXX/X, č. XXX/X, G. XXX/X, G.
XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX, G. XXX/XX je F. G. v podiele 1/1.
29. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. A. B. vyplýva, že vlastníkom parciel č č. XXX/X, G. XXX/XX H. XXX/
X je F. G. v podiele 1/1.
30. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. B. vyplýva, že vlastníkom parciel č č. XXX/XX H. XXX/X je GR8
auctions, s.r.o. v podiele 1/1.
31. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. B. vyplýva, že vlastníkom parciel č č. XXX/XX je C. D. E. v podiele
1/1.
32. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. B. vyplýva, že vlastníkom parciel č č. XXX/XX, G. XXX/XX, G.
XXX/XX H. XXX/X je C. K. J. v podiele 1/1.

33. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. A. B. vyplýva, že vlastníkom parciel č. XXX/X H. G. XXX/X je Obec
Nová Kelča v podiele 1/1.
34. Z notárskej zápisnice číslo N 308/2003, NZ 72002/2003 spísaná notárom JUDr. Alexandrom
Demeterom dňa 19.08.2003, na notárskom úrade v Sečovciach (ďalej len notárska zápisnica) vyplýva,
že k notárovi sa dostavil za obec Nová Kelča starosta Q. B.. Notár osvedčil, že uvedeného dňa prítomný
účastník prehlásil okrem iného nasledovné skutočnosti: parcela číslo XXX/X, XXX, XXX na LV č. XX,
katastrálne územie A. B. – geometrický plán D. N., číslo plánu 35344741-53/2002 overený dňa 6.5.2003
pod číslom 184/03 nadobudla obec od Okresnej správy rekreačných služieb v rámci delimitácie v roku
1989. Počínajúc od tohto obdobia až do súčasnosti uvedené pozemky obec užíva nikým nerušene,
dobromyseľne ako svoje. Ako dôkaz bolo predložené aj prehlásenie Q. K., rodné číslo XXXXXX/XX,
bytom A. B. X a Q. P., rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom A. B. XX zo dňa 19.08.2003. Obec A. B. vstúpila
do držby najneskôr v roku 1989, kedy obci začala plynúť 10 ročná vydržacia lehota, ktorá uplynula
01.01.2000, kedy sa obec stala vlastníčkou pozemkov zo zákona.
35. Notár JUDr. Alexander Demeter na pojednávaní potvrdil, že spísal notársku zápisnicu a všetko sa
udialo tak, ako zachytáva notárska zápisnica. Štandardný postup je taký, že ak niekto prejaví záujem
o takúto listinu, dostane poučenie, aké listiny je potrebné doniesť pre spísanie úkonu. Ak isté listiny
k spísaniu notárskej zápisnici o vydržaní chýbajú, ale účastník trvá na spísaní takejto listiny, notár
má povinnosť takúto listinu spísať a za takúto listinu zodpovedá účastník. Uviedol, že ak notárska
zápisnica neobsahuje vyhlásenie pôvodného vlastníka k vydržaniu, tak takéto vyhlásenie sa nenachádza
ani v spise, ale podľa neho v predmetnej notárskej zápisnici musí byť namiesto vyhlásenia vlastníka
vyhlásenie od Okresnej správy rekreačných služieb, ako aj listiny, ktoré preukazujú, že Okresná správa
rekreačných služieb mohla s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať. Je vysoko pravdepodobné,
že v spise sa nachádza nejaký dôkaz, ktorý by spochybňoval vlastníctvo Slovenskej republiky. Aj
samotný zákon o majetku obcí uvádza, ktorý majetok preberá obec do svojho vlastníctva, aj keď
obec nie je zapísaná na liste vlastníctva. V spise sa musí nachádzať listina, že štát previedol nejaké
nehnuteľnosti na obec. Začiatok vydržacej doby podľa neho vychádzal z nejakého dátumu uvedeného v
delimitačnom protokole. Niekedy v rýchlosti sa potrebné listiny do notárskej zápisnici neuvedú, aj keď sa
v spise nachádzajú. Hodnovernosť dôkazov predložených pri spísaní notárskej zápisnici notár neskúma.
Podľa neho ak listina sa vyhotovila, musela obsahovať všetky náležitosti ako to vyžaduje notársky
poriadok. Niekedy sa stáva, že nie vždy vlastník, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva je skutočným
vlastníkom nehnuteľnosti. Môže ísť o nejakú zmluvu alebo rozhodnutie, ktoré nebolo zapísané do
katastra nehnuteľnosti.
36. Svedok Q. P., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že sa nepamätá, čo sa dialo na notárskom
úrade pri spísaní notárskej zápisnice. Nevedel, za akým účelom na notársky úrad ide. Pamätá si, že robil
iba vyhlásenie k ceste, ktorá sa robila od prameňa v obci Nová Kelča, tzv. Šťavica k tzv. bukózackej
chate. V tom čase pracoval pre obec na verejnoprospešných prácach, kde sa čistilo okolie nádrže, nádrž
sa nečistila. V ďalšej časti výpovede uviedol, že obec vykonávala čistenie nádrže od rias.
37. K. Q. B., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že domnieva sa, že obec nadobudla
sporné pozemky na základe delimitácie, nevie presne kedy. Aj keď obec mala nadobudnúť pozemky
delimitáciou, k vydržaniu došlo v dôsledku investičnej výstavby. Zosúval sa svah pláže a bolo potrebné
v prípade investície, aby obec mala pozemky vo svojom vlastníctve. Aby nedochádzalo k zosúvaniu
snahu, došlo k novovybudovaniu pláže navážaním kameňa. Iný dôvod vydržania nebol. Vylúčil, že by pri
osvedčovaní vydržania sa vydržiavali aj vodné plochy. Správa katastra Vranov nad Topľou súdu zaslala
dôkazy k zápisu vlastníctva k parcelám č. XXX/X, XXX H. XXX, katastrálne územie A. B., ktoré boli
pôvodne zapísané na LV č. XX pre vlastníka Slovenská republika, tieto sa nachádzajú v spise na čl.
194 až 217.
38. V priebehu konania bol navrhnutý aj výsluch svedka Q. K.. Keďže však počas konania zomrel, jeho
výsluch vykonaný nebol.
39. V rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 4S 145/1995 zo dňa 20. decembra 1995 v odstavci 1,
piaty riadok na strane 7 je v odôvodnení uvedené: „za plochu zastavanú vodným dielom Domaša je
potrebné považovať len pozemky pod vodnou hladinou po prevádzkovú hladinu nádrže“.

40. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2017, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.
41. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
42. Predmetná žalobca je žalobu, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho podaná podľa § 80 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý v súčasnosti je nahradený ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
43. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.
44. Žaloba na určenie vlastníckeho práva je jedným z prostriedkov na ochranu tohto práva. Žalobca
sa domáha rozhodnutia, ktorým by súd určil, že tu je jeho vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti.
Podanie žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je
daný v tom prípade, ak sa má rozhodnutím súdu odstrániť právna neistota, ktorá je medzi účastníkmi
sporu a vydané rozhodnutie sa súčasne prejaví v ich postavení.
45. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu),
je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi
úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný
vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na
žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný
jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo
179/2010)
46. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti
vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 4/2003).
47. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd konštatuje, že tento procesný
predpoklad na strane žalobcu je splnený, nakoľko žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako
vlastníci a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností,
nakoľko žalobca toto vlastníctvo spochybňuje neplatnosťou vydržania a následným prevodom.
48. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody,
prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni
a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v
prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Preprava vody odobratej z vodných útvarov
nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými
prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu
balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú
do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a
pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody
na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon.
49. V zmysle čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem
majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej
bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve

štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že
určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
50. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 306/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik koná v menej vlastníka majetku,
ktorý spravuje v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene
štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.
51. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
52. V zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
53. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
54. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
55. V zmysle § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
56. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
57. V zmysle § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
58. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.
59. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
60. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
61. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.
62. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) účinný do 31.05.2002 ( ďalej len
„ vodný zákon“), vodné toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom
(prípadne upravenom) koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné
kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.
63. V zmysle § 31 ods. 2 a 3 vodného zákona, pri vodných tokoch, ktorých korytá nie sú označené
vlastným parcelným číslom a nie sú ako také vedené v evidencii nehnuteľností podľa osobitných
predpisov, sa za prirodzené koryto považuje dno a brehy až po brehovú čiaru, ktorá je určená
hladinou vody, ktorá stačí pretekať medzi brehmi bez toho, že sa vylieva do priľahlého územia.
Za pozemky tvoriace podľa predchádzajúcich odsekov prirodzené koryto nepatrí náhrada; inak patrí
náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.
64. Pozemky tvoriace prirodzené koryto, ktoré v čase vydania tohto zákona nie sú označené vlastným
parcelným číslom a nie sú ako také vedené v evidencii nehnuteľností podľa osobitných predpisov,
nebudú sa ani naďalej takto označovať a evidovať vlastným parcelným číslom, pokiaľ nejde o
prípady hospodársky alebo inak odôvodnené. O týchto prípadoch osobitného charakteru sa dohodnú
vodohospodárske orgány s príslušnými orgánmi geodézie a kartografie ( § 31 ods. 4 vodného zákona).
65. Podľa § 31 ods. 5 vodného zákona, správca vodného toku, prípadne organizácia upravujúca vodný
tok môže užívať pozemky pri vodnom toku, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné pri zriaďovaní, prevádzke
a udržiavaní vodohospodárskych diel a zariadení, na vykonávanie vodohospodárskych prác a na iné
vodohospodárske účely. Ak medzi správcom (vlastníkom, užívateľom) týchto pozemkov a správcom
vodného toku, prípadne organizáciou upravujúcou vodný tok nedôjde k dohode o užívaní pozemkov
a o náhrade, rozhodne vodohospodársky orgán v súčinnosti s príslušnými orgánmi. Pri určení výšky
náhrady prihliadne vodohospodársky orgán na prospech, ktorý má správca (vlastník, užívateľ) pozemkov
z uskutočnenej úpravy.
66. V zmysle § 31 ods. 6 a 7 vodného zákona, v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, v
sporoch o hranicu jeho koryta, prípadne v sporoch o rozsahu oprávnenia správcu vodného toku
(odsek 5), rozhodne vodohospodársky orgán. Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po
dohode s Federálnym ministerstvom financií, ústredným orgánom republiky pre geodéziu a kartografiu
a s ostatnými príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoviť podrobnosti na vykonanie
predchádzajúcich odsekov, upraviť otázky týkajúce sa zmien korýt vodných tokov, vzniku nových
ostrovov a náplavov, prípadne užšie vymedziť rozsah vodných tokov. Ústredný vodohospodársky orgán
republiky rovnako môže ustanoviť podrobnosti o určovaní rozsahu pozemkov uvedených v odseku 5.
67. Podľa § 32 ods. 3 vodného zákona, pokiaľ pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, sú národným
majetkom v správe inej organizácie ako organizácie spravujúcej vodný tok, prechádza ich správa bez
odplaty na štátne organizácie spravujúce vodný tok.
68. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), na účely tohto zákona vodným
útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré
je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.
69. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), útvarom povrchovej vody
je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka
alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody.
70. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vodným tokom je vodný

útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo
v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného
útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách,
ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným
tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
71. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ak preteká vodný tok po
pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku
ako vodný tok,56) je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto
evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody
až po brehovú čiaru.
72. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), umelým korytom je koryto,
ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný
náhon a prieplav.
73. V zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí
obsahovať
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
74. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, že je vlastníkom sporných pozemkov, nakoľko
mal za to, že žalovaní nemohli nadobudnúť tieto nehnuteľnosti v súlade so zákonom od žalovaného v 1.
rade, pretože žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v súlade so zákonom, a
to vydržaním. Žalobca dôvodnosť žaloby odôvodňoval tým, že neboli splnené podmienky pre žalovaného
v 1. rade na nadobudnutie nehnuteľnosti vydržaním a zároveň, že ani k vydržaniu nemohlo dôjsť z
dôvodu, že ide o majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, ktorý nepodlieha vydržaniu.
75. Žalovaný v 1. rade výslovne súhlasil čiastočne so žalobou k parcelám č. XXX/X H. XXX/X. Uviedol,
že bude akceptovať rozhodnutie súdu, avšak nárok neuznáva pre prípadné nároky žalovaných. Žalovaní
v 2. a 4 . rade s podanou žalobou nesúhlasili. Taktiež aj žalovaní v 3. a 5. rade so žalobou nesúhlasili
vzhľadom na dobromyseľnosť nadobúdateľa. Čiastočne uznali, že pozemky, ktoré sa majú nachádzať
v retenčnej kvóte 162 m. n. m. majú patriť do vodného diela, avšak žalobca v takomto rozsahu žalobu
neupravil.
76. Sporné boli medzi stranami všetky skutočnosti, okrem parcely č.XXX/X H. XXX/X. Za účelom
odstránenia spornosti súd vykonal navrhované dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania súd
mal za to, že žaloba je dôvodná z dôvodu, že žalovaný v 1. rade, ktorý prevádzal následne nehnuteľnosti,
nemohol platne nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom vydržaním. Preto v zmysle posledného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vobdo/2/2020 z 27.04.2021 aj žalovaní v 2.
až 5. rade nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v zmysle zásady,

podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet). Dôvody na prelomenie tejto zásady súd nezistil.
77. Súd takto rozhodol na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že žalobca, Slovenská
republika, bola ku dňu vydržania sporných pozemkov obcou Nová Kelča platným vlastníkom sporných
nehnuteľností. Pôvodne išlo o inak označené parcely, a to č. XXX/X o výmere 41652 m2, druh pozemku
ostatné plochy, č. XXX o výmere 19947 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o
výmere 1550501 m2, druh pozemku vodné plochy, a následne geometrickým plánom odčleňované pre
účely ďalších prevodov. Popis odčlenenia a prevodov je uvedený v správe Okresného úradu Vranov
nad Topľou, katastrálny odbor zo dňa 28.05.2021 s priložením dôkazov na to sa vzťahujúcich. Toto
vlastníctvo žalobcu súd mal za preukázané z listu vlastníctva ku dňu vydržania, kde žalobca bol zapísaný
ako vlastník týchto parciel. Opak tohto zápisu v správe katastra a obrana žalovaných, že žalobca tieto
parcely nenadobudol v súlade so zákonom preukázaná nebola. V konaní bol podaný znalecký posudok,
kde bolo popísané, že žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnymi zmluvami, ako aj vyvlastňovacími
rozhodnutiami. Keďže opak zápisu na liste vlastníctva nebol preukázaný platí že pred vydržaním bol
žalobca ich oprávneným vlastníkom.
78. Súd následne skúmal, či obec Nová Kelča mohla platne nadobudnúť sporné pozemky vydržaním.
79. Základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je splnenie troch
zákonom stanovených podmienok, a to 1/ spôsobilosť predmetu vydržania, 2/ existencia držby veci
z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolností
dobromyseľný, že mu vec patrí, 3/ uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe
( desaťročná pri nehnuteľnostiach).
80. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu
nepostačuje. Či je držiteľ dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne
presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol mať
alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu
vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré
môžu nasvedčovať záveru o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu
nadobudnutia práva, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá
je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa teda musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého
mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.
81. V predmetnej veci je rozhodná subjektívna dobrá viera. Definičnými znakmi subjektívnej dobrej
viery je subjektívne chybné presvedčenie konajúcej osoby o existencii alebo neexistencii práva,
právneho stavu alebo skutkového stavu a zároveň objektívna ospravedlniteľnosť takéhoto chybného
presvedčenia. Chybné presvedčenie konajúcej osoby je subjektívnym kritériom, ktoré sa vyskytuje iba
v psychickej sfére tejto osoby, a preto ho nie je možné skúmať, poznať alebo dokazovať priamo, ale len
prostredníctvom vonkajších objektívnych skutočností nasvedčujúcich existencii alebo neexistencii tohto
subjektívneho presvedčenia. Objektívnym kritériom, ktoré slúži na preukázanie existencie subjektívneho
presvedčenia, je ospravedlniteľnosť takéhoto presvedčenia. Objektívne kritérium síce nie vždy umožní
preukázať skutočné subjektívne presvedčenie osoby, ale umožní ho objektivizovať a určiť, či táto osoba
objektívne mohla byť v dobrej viere. Posudzuje sa teda, či by priemerná osoba v rovnakom postavení
vzhľadom na objektívne okolnosti mohla mať toto subjektívne presvedčenie.
82. Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne
presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol
mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Subjektívne (osobné)
presvedčenie osoby teda ešte nezakladá dobrú vieru, ktorá sa posudzuje objektívne (ako objektívna
vedomosť alebo nevedomosť).
83. Najviac sa javí nutne poukázať na to, že oprávnená držba teda nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod; postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby

držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu taký právny titul prináleží. Takýto titul
preukázaný nebol. Žalovaný v 1.rade uvádzal, že bol vlastníkom sporných nehnuteľností. Vlastníctvo
nadobudol na základe delimitačného protokolu. Keďže však vlastníctvo nemal zapísané, pre účely
investície osvedčil vlastníctvo vydržaním. Tento delimitačný protokol považoval za domnelý právny titul.
Delimitačný protokol však napriek výzve pre žalovaného v 1.rade predložený nebol. Delimitačný protokol
neobsahuje ani spis notára. Delimitácia však nie je prevod vlastníctva. Delimitácia je prevod správy.
Prevádzala sa iba správa, nie vlastníctvo. Prevádzala sa správa na orgány miestnej samosprávy, ktoré
jednoznačne musia mať vedomosť, že prevod správy a čo prevod vlastníctva. Išlo iba o subjektívne
presvedčenie obce Nová Kelča, že je vlastníkom.
84. Ďalej z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že neboli splnené zákonom stanovené
predpoklady pre vydržanie ako mali byť osvedčené notárskou zápisnicou. Notársky poriadok presne
stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k osvedčeniu skutočnosti
vydržania. Jedným z predpokladov je aj súhlas pôvodného vlastníka. Jednoznačne z listu vlastníctva
pred vydržaním vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým malo dôjsť vydržaniu, bola Slovenská
republika, ktorá tieto pozemky spravovala prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Z obsahu spisu notára vyplýva, že potrebný súhlas od pôvodného známeho vlastníka predložený nebol.
Okrem nedostatku tohto súhlasu predchádzajúceho vlastníka pre osvedčenie skutočností vydržania
súd poukazuje aj výpoveď svedka, ktorý podával vyhlásenie k vydržaniu, ktorý uviedol, že nebolo mu
jednoznačne známe, pre aké účely toto vyhlásenie podáva.
85. Z dôvodu týchto chýbajúcich povinných zákonných náležitostí pre vydržanie a jeho predpokladov
mal súd za to, že nemohlo dôjsť k osvedčeniu skutočnosti vydržania, a teda obec Nová Kelča nemohla
platne nadobudnúť tieto nehnuteľnosti vydržaním, a nemohla sa stať ich platným vlastníkom.
86. Preto aj ďalšie prevody, ktoré boli vykonané, neboli a nemohli byť vykonané platne, pretože od
nevlastníka nemôže nadobudnúť vlastníctvo ďalšia osoba. Súd tento svoj názor opiera o poslednú
judikatúru Najvyššieho súdu uznesenie sp. zn. 1 VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, v ktorom v ods.
84. odôvodnenia veľký senát obchodnoprávneho kolégia poukázal na to, že existujú dve skupiny
rozhodnutí najvyššieho súdu posudzujúcich predmetnú právnu otázku, keď do prvej skupiny možno
zaradiť rozhodnutia, ktoré zotrvávajú na zásade nemo plus iuris, a do druhej skupiny rozhodnutia, ktoré
umožňujú prelomenie predmetnej zásady, keď v nich okrem iného boli reflektované závery vyslovené v
náleze ústavného súdu zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, resp. aj rozhodnutia, ktoré pripúšťajú
nadobudnutie vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti. Veľký senát
obchodnoprávneho kolégia uzatvoril, že: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe
absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III.
Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť
údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.
87. Výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa,
sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť
ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31. marca 2017) [resp. § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017] ( odsek 73. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1
VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021).

88. Pokiaľ ide o závery rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré poukázal zástupca
žalovaných v 3. a 5. rade, tieto rozhodnutia nebolo možné použiť, pretože ide o odlišné skutkové
okolnosti. Súd odkazuje na ods. 18 až 19 uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo/86/2023 zo dňa
26.06.2024.
89. Nadobúdatelia vedeli, resp. museli vedieť, že ide o pozemky patriace do vodnej nádrže, respektíve
pozemky pri vodnej nádrži, kde je všeobecne známe, kto je vlastníkom tejto nádrži, a to na štát,
Slovenská republika. Pri kúpe takejto nehnuteľnosti každý nadobúdateľ musí byť opatrný. V rámci
opatrnosti mal si od odborne známej osoby, ktorá má odborné znalosti, zistiť informáciu, ak to nebolo
v jeho možnostiach, či prevody sa netýkajú aj parciel, ktoré tvoria retenčnú hladinu vodného diela, čo v
konaní bolo preukázané, že časť týchto parciel zasahuje do vodnej nádrže. Obozretnosť nadobúdateľa
vyžaduje, aby sa informoval aj o predchádzajúcom prevode, zvlášť, ak ide o nadobudnutie majetku vodná nádrž. Každému nadobúdateľovi musí byť všeobecne známe, že takéto pozemky vodnej nádrže
boli vždy vo vlastníctve štátu a že ich nevlastnila obec. Ak ich obec mohla nadobudnúť, bolo potrebné
si preskúmať, na základe akého titulu obec tieto majetky mala údajne nadobudnúť.
90. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
91. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
92. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
93. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
94. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
95. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Keďže však v
konaní boli na strane žalovaných piati, a u žalovaných nejde o nerozlučné spoločenstvo, nakoľko každý
zo žalovaných je vlastníkom istých parciel, súd každého zo žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy
konania po 20%. Súd zaviazal všetkých žalovaných na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody
pre aplikáciu ustanovenia 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný v 2. až 5.rade popierali
podanú žalobu. Žalovaný v 1.rade síce uviedol, že uznáva dôvodnosť žaloby k parcelám, ktoré má vo
vlastníctve, avšak žalobu žiadal zamietnuť.
96. Súd zároveň rozhodol o priznaní náhrady trov konania štátu, ktoré pozostávajú z vyplateného
svedočného pre svedka zo štátnych prostriedkov vo výške 31,80 eur. Následne po vyplatení svedočného
pre svedka žalovaní v 1.až 5.rade zložili zálohu v konaní na dokazovanie. Svedka navrhli vypočuť
žalovaní v 2.až 5. rade, preto súd zo zálohy zloženej žalovaným 2.až 5.rade preúčtoval túto sumu u
každého rovnakým pomerom po 7,95 eur ( 31,80:4).
97. Pre účely dokazovania žalovaní v 1.až 5.rade založili zálohy, ktoré sú vedené nasledovne: od
žalovaného 1/ ZK 38/2016 vo výške 300 eur, žalovaného 2/ Zk 2/2017 vo výške 300 eur, od žalovaného
3/ Zk 39/2016 vo výške 300 eur, od žalovaného 4/ Zk 1/2017 vo výške 300 eur, od žalovaného 5/ ZK
40/2016 vo výške 300 eur. Z týchto záloh znalcovi bola vyplatená odmena vo výške 1159,45 eur a to
z každej zálohy po 231,89 eur. Následne sa účasť znalca na pojednávaní mu bola priznaná odmena
vo výške 39,34 eur a táto odmena bola vyplatená zo Zk 39/2016 vo výške 9,84 eur, zo Zk 40/2016 vo
výške 9,84 eur, zo Zk 2/2017 vo výške 9,83 eur a zo Zk 1/2017 vo výške 9,83 eur. Keďže všetky zálohy
neboli vyčerpané, zvyšok záloh súd vrátil žalovaným tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
Tieto zvyšky záloh budú vrátené po právoplatnosti výrokoch o vrátení týchto záloh.
Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.