{"guid": "0ea95fbd-603b-4be1-929d-04c326a315c0:28592c70-a2f8-4df4-8c78-87e2e7a5a26c", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1", "spisova_znacka": "12T/68/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/68/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 25. septembra 2024, sp. zn. 12T/68/2023, ECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1", "identifikacne_cislo": "8823010469", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Andrea Havírová", "sudca_id": 2970, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-havirova-2970", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1To/34/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "b143875e-00e5-4b8e-82b5-655a6eea2438:8bfb43dc-178f-4557-a428-5a545a2d5b8e", "datum": "2026-01-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-155.odsek-1", "nazov": "§ 155 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-155.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-73.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 73 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-73.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-155", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-42", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-73", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-74", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28592c70-a2f8-4df4-8c78-87e2e7a5a26c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n12T/68/2023\n8823010469\n25. 09. 2024\nJUDr. Andrea Havírová\nECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní,\nkonanom dňa 25. septembra 2024, vo Vranove nad Topľou, takto\nrozhodol:\nObžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom B. D. E., A. F. XXX/X, okr. C. D. E.,\nuznáva sa\n\nza\n\nvinného, že\n\ndňa 06. 05. 2023, v čase o 17:00 hod., v rodinnom dome na adrese A. F. XXX/X C. B. D. E., fyzicky\nnapadol G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. D. E., A. F. XXX/XX, ktorého z presne nezistených\ndôvodov chytil za ramená, hodil ho na zem a dupol mu na hlavu, čím mu spôsobil zlomeninu kalvy v\nspánkovo-temennej oblasti vpravo, pohmoždenie hlavy v spánkovo-temennej oblasti vpravo, subdurálny\nhematóm v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo, pneumocefalus obojstranne, subarachnoidálne\nkrvácanie v čelovej oblasti vľavo, pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo, pohmoždenie ramena\nvpravo, s predpokladanou nutnou dobou liečenia až 120 dní,\nteda\ninému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,\nčím spáchal\nzločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.\nZa to sa\n\nodsudzuje:\n\nPodľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na §\n41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy\npriťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami\npodľa § 36 písm. l) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í\n\nvýroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté:\n\na/ právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 05. 2024, č. k.\n13T/34/2023-478, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 05. 2024 a ktorým bol obžalovanému podľa\n\n§ 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu Rozsudkom\nOkresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/53/2023, zo dňa 18. 12. 2023, v spojení s Rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/6/2024, zo dňa 06. 03. 2024, ktorým mu bol uložený trest odňatia\nslobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia, považoval súd na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný,\nb/ právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 12T/53/2023-537, zo dňa 18. 12.\n2023, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/6/2024-497, zo dňa 06. 03. 2024,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 03. 2024, ktorým bol tomuto obžalovanému podľa ustanovenia\n360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa\nustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia, s tým, že tomuto obžalovanému bolo podľa § 73 ods. 2 písm. písm. c) Trestného\nzákona v nadväznosti na § 74 ods. 1 Trestného zákona, uložené aj ochranné protialkoholické liečenie\nambulantnou formou,\nako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku\nktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, v nadväznosti na § 74 ods. 1 veta posledná Trestného\nzákona účinného od 06. 08. 2024, s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 Trestného zákona účinného\nod 06. 08. 2024, ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.\n\nPodľa § 287 ods. 1, ods. 2 veta druhá Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu\nuplatneného nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., so\nsídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, krajská pobočka\nPrešov, Kúpeľná 5, Prešov, sumu 3.657,09 Eur (tritisíc šesťstopäťdesiatsedem eur a deväť eurocentov),\nktorý záväzok je obžalovaný povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 305,00 eur, splatnými\nvždy do 20. dňa v bežnom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc nasledujúcim mesiacom\nod nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to najneskôr v lehote do 1 (jedného) roka od\nnadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nProkurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala dňa 14. 12. 2023 obžalobu na\nobžalovaného A. B. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin\nublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.\nSúd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. B. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257\nods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k tomuto skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo\nspáchania tohto skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na\nvšetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené\nmu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prítomného\nprokurátora, ako aj obhajcu; keďže poškodený H.–B. sa hlavného pojednávania, vzhľadom na svoj\nnepriaznivý zdravotný stav ani nemohol zúčastniť; pričom obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a\njeho spáchanie aj úprimne oľutoval už v štádiu prípravného konania; súd vyhlásenie obžalovaného podľa\n§ 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal\na vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná, s tým, že sa vykonajú\nlen dôkazy súvisiace s výrokom o treste, s výrokom o náhrade škody, ako aj s výrokom o ochrannom\nopatrení.\nNa tomto podklade teda súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo žalovaného skutku rozsudku; teda\nz toho, že dňa 06. 05. 2023 v rodinnom dome A. F. I. XXX/X C. B. D. E. fyzicky napadol poškodeného\nG. H.–B. takým spôsobom, že tohto chytil za ramená, hodil ho na zem a dupol mu na hlavu, čím tomuto\n\npoškodenému spôsobil rozsiahle závažné poranenia v spánkovo–temennej oblasti; vrátane hematómu\nv čelovo–spánkovo-temennej oblasti vpravo, pneumocefalus, či aj krvácanie v čelovej oblasti vľavo, ako\naj pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo a pohmoždenie ramena vpravo; ktorý komplex zranení\nsi vyžiadal dobu liečby tohto poškodeného v trvaní až 120 dní. Keďže takýmto konaním obžalovaného;\npričom obžalovaný si musel byť vedomý toho, že jeho údery smerujú aj na oblasť hlavy poškodeného,\nv ktorom je umiestnený životne dôležitý orgán; a ktorým konaním bola tomuto poškodenému spôsobená\nťažká ujma na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 4 Trestného zákona; boli; ako po objektívnej\nstránke, tak aj po subjektívnej stránke; naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na\nzdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, súd uznal tohto obžalovaného za vinného z tohto trestného\nčinu.\nObžalovaný tento skutok spáchal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže\nchcel vyššie uvedeným konaním spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti na ochrane\nľudského zdravia.\nObžalovaný sa tohto skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.\nNa hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, s výrokom o náhrade\nškody, ako aj s výrokom o ochrannom opatrení; a to výsluchom samotného obžalovaného; oboznámením\nvýpovede poškodeného H.–B., ako aj zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.\ns. k ňou uplatnenému nároku na náhradu škody z prípravného konania; prečítaním znaleckých\nposudkov z odboru zdravotníctva a farmácie a to jednak z odvetvia chirurgie a traumatológie,\nvypracovaného znalcom MUDr. Sukovským, ako aj z odvetvia psychiatrie, vyhotoveného zas znalcom\nMUDr. Porvažníkom; prečítaním lekárskych správ, ako aj vyčíslením škody, predloženým poškodenou\nVšeobecnou zdravotnou poisťovňou a. s., či aj ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v texte s tým, že\nboli oboznámené aj početné pripojené spisy tunajšieho súdu, na základe čoho zistil súd nasledovné.\nObžalovaný A. B. sa na hlavnom pojednávaní k svojim predchádzajúcim odsúdeniam vyjadril tak, že\nbol dohromady päťkrát súdne trestaný, avšak vo výkone trestu odňatia slobody mal byť iba jedenkrát,\ns tým, že takto uložený trest odňatia slobody vykonal v celom rozsahu. K tomuto svojmu odsúdeniu\ntento obžalovaný bližšie rozviedol, že v roku 2023 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní\njedného roka, pričom tento trest vykonal dňa 17. 06. 2024 a malo ísť o jeho odsúdenie za trestný čin\nnebezpečného vyhrážania, pričom opätovne tento obžalovaný doplnil, že tento trest odňatia slobody\nvykonal v celom rozsahu, a to čiastočne aj výkonom väzby. Následne na to mal byť tento obžalovaný,\npodľa svojho vyjadrenia, odsúdený ešte aj dňa 15. 05. 2024 trestným rozkazom tunajšieho súdu za\nkrádež, ktorým rozhodnutím došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu, keďže trest odňatia slobody\nv trvaní jedného roka, uložený tomuto obžalovanému predchádzajúcim rozhodnutím, považoval súd za\ndostatočný. Obžalovaný tiež tvrdil, že v dobe vykonávania tohto hlavného pojednávania v prejednávanej\ntrestnej veci sa voči nemu neviedlo žiadne iné ďalšie trestné stíhanie. K svojim početným priestupkovým\npostihnutiam; v celkovom počte až tridsaťpäť, pričom v prevažnej miere malo ísť o priestupky proti\nobčianskemu spolunažívaniu; sa zas tento obžalovaný vyjadril, že bol agresívny, aj mu boli uložené\nnejaké pokuty, pričom niektoré z nich aj uhradil, avšak niektoré nie. Obžalovaný tiež trval na tom, že\nv čase konania hlavného pojednávania sa voči nemu neviedlo žiadne iné priestupkové konanie, keďže\nnikoho iného už fyzicky nenapadol. Pokiaľ pritom išlo o nárok na náhradu škody, uplatnený poškodenou\nVšeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. vo výške 3.657,09 eur, tento obžalovaný sa zas vyjadril,\nže túto škodu poškodenej zdravotnej poisťovni nezaplatil, pretože len krátko pred konaním hlavného\npojednávania v tejto trestnej veci sa obžalovaný zaevidoval ako nezamestnaný. Tento obžalovaný mal\nvšak podľa svojho udania pracovať brigádnicky pri kopáčskych pomocných prácach, s čistým mesačným\nzárobkom v sume sedemsto, či osemsto eur, teda nanajvýš do sumy tisíc eur. Obžalovaný pritom prejavil\naj ochotu nahradiť škodu spôsobenú tejto poškodenej poisťovni v mesačných splátkach. K náhrade\nspôsobenej škody zas poškodenému G. H.–B.; ktorý pritom až v konaní pred súdom súdu predložil\nžiadosť označenú ako „pokus o zmier“ zo dňa 08. 12. 2023; sa tento obžalovaný pritom vyjadril, že tomuto\npoškodenému sa ospravedlnil a svoje konanie aj oľutoval, s tým, že s týmto poškodeným aj naďalej\nkomunikuje. K svojim osobným a majetkovým pomerom tento obžalovaný zas uviedol, že žije s družkou,\nktorá poberá materskú dávku v sume päťstodvadsať eur, s ktorou má pritom tri deti vo veku troch rokov,\njedného roka a piatich rokov, ktoré pritom netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Tento\nobžalovaný žije ešte aj so svojou matkou, ktorá sa zas stará o štyri bratove deti, pričom táto jeho matka\nje teda poberateľkou opatrovateľského príspevku na tieto maloleté deti vo výške tisícdvesto eur, čiže aj\n\ntieto maloleté deti brata obžalovaného žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Okrem nich však s rodinou\nobžalovaného žije ešte aj jeho sestra, ktorá však nemá žiaden príjem. Obžalovaný, či iná s ním spolu\nžijúca osoba už pritom nepoberá žiadne ďalšie štátne sociálne dávky. Obžalovaný naviac ešte vylúčil,\nže by on sám trpel nejakými zdravotnými problémami. Svoje majetkové pomery tento obžalovaný bližšie\nkonkretizoval tak, že obýva rodinný dom, ktorého vlastníkom je však jeho matka, keďže jeho otec je\nnebohý. Tento obžalovaný pritom doplnil, že nie je vlastníkom žiadnej cennej hnuteľnej alebo nehnuteľnej\nveci. K možnosti uloženia mu ochranného protialkoholického liečenia v ambulantnej forme; vzhľadom\nna takýto návrh prokurátora v podanej obžalobe, zohľadniac odporúčanie znalca MUDr. Porvažníka\nv ním podanom znaleckom posudku; tento obžalovaný pred súdom prejavil ochotu podrobiť sa tomuto\nochrannému liečeniu. Obžalovaný si takisto, podľa svojho vyjadrenia, uvedomoval aj to, že v prípade,\npokiaľ by ochranná liečba ambulantnou formou neplnila svoj účel, tak že takáto forma liečenia mu\nmôže byť zmenená na ústavnú formu tohto liečenia. Obžalovaný si pritom ani nebol vedomý existencie\nnejakých mimoriadnych okolností, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní súdu o treste.\nPoškodený G. H.–B. si pri svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní, nárok na náhradu škody\nneuplatnil s tým, že pri svojej ďalšej výpovedi v tomto štádiu trestného konania, si; aj napriek tomu, že bol\no možnosti uplatnenia si tohto svojho nároku všeobecne poučený; si tiež tento nárok výslovne neuplatnil.\nZ oboznámenej výpovede zástupkyne poškodenej C. J. A., a. s. - K. L. z prípravného konania, zas súd\nzistil, že z titulu vynaložených liečebných nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodenému H.–B., si\nvoči obžalovanému uplatňuje táto poisťovňa nárok na náhradu škody v sume 3.657,09 eur.\nPodľa znaleckého posudku znalca MUDr. Sukovského z odvetvia chirurgie a traumatológie, boli ustálené\nzranenia, ktoré utrpel poškodený H. v podobe zlomeniny kalvy v spánkovo–temennej oblasti vpravo,\npohmoždenie hlavy v spánkovo-temennej oblasti vpravo, subdurálny hematóm v čelovo–spánkovo–\ntemennej oblasti vpravo, pneumocefalus obojstranne, subarachnoidálne krvácanie v čelovej oblasti\nvľavo, pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo, ako aj pohmoždenie ramena vpravo, pričom tieto\nporanenia v takomto znení boli uvedené aj v skutkovej vete obžalobného návrhu a následne, vzhľadom\nna prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného súdom, boli prenesené aj do skutkovej vety vyhláseného\nrozsudku. Znalec pritom skonštatoval, že súhrn vyššie uvedených poranení si vyžiadal nutnú dobu liečby\nv trvaní štyroch mesiacov, t. j. stodvadsať dní, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v obvyklom\nspôsobe života. Celkovo bolestné bolo pritom týmto znalcom určené na hodnotu 200 bodov. Tento\nznalec síce vo svojom znaleckom posudku uviedol, že hodnota jedného bodu, vychádzajúc pritom z\nustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., zodpovedala sume 24,22 eur, ale v tejto súvislosti je\npotrebné poznamenať, že reálne hodnota jedného bodu v roku 2023 predstavovala správne sumu 26,08\neur. Teda namiesto týmto znalcom uvádzanej celkovej sumy prisúdenej za bolestné vo výške 4.844,00\neur, mala správne byť hodnota bolestného vo výške 5.216,00 eur.\nZnaleckým posudkom znalca M. A. z odvetvia psychiatrie, bol u tohto obžalovaného zistený syndróm\nzávislosti od alkoholu v III. vývojovom štádiu, ako aj emočne nestabilná porucha osobnosti - impulzívny\ntyp. Rozpoznávacie schopnosti tohto obžalovaného však v čase spáchania skutku boli zachované\nv celom rozsahu a ak znalec zobral do úvahy požitie alkoholu v kombinácii s povahovými črtami tohto\nobžalovaného, v ktorých sú sklony k impulzivite, tak jeho ovládacie schopnosti znalec zhodnotil ako\nznížené nepodstatnou mierou. Obžalovaný bol však schopný, a aj chápe, podľa vyjadrenia tohto znalca,\nzmysel trestného konania. Ako už bolo aj vyššie konštatované, tento obžalovaný podľa tohto znaleckého\nposudku trpí závislosťou od alkoholu v III. vývojom štádiu. Znalec ešte ďalej rozviedol, že pokiaľ bude\nobžalovaný naďalej požívať alkoholické nápoje, tak jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný v tom\nzmysle, že sa dopustí obdobného správania ako to, za ktoré je aktuálne trestne stíhaný. Vzhľadom na\nuž vyššie konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, tento znalec odporučil tomuto obžalovanému\nuložiť ochranné liečenie ambulantnou formou.\nV prípravnom konaní boli pritom zabezpečené aj viaceré lekárske správy na poranenia poškodeného\nH., ako aj vyčíslenie nároku na náhradu škody poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a. s.,\nči aj priestupkový spis Obvodného oddelenia PZ B. D. E., konajúcom o tomto skutku, ktorý bol neskôr\nodovzdaný na prejednanie tohto skutku ako trestného činu.\nNa obžalovaného boli pritom podané správy aj Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu\nodňatia slobody Košice, ako aj Mestom B. D. E..\n\nV konaní pred súdom poškodený H.–B. predložil aj podanie označené ako „Pokus o zmier.“ Na hlavnom\npojednávaní boli ďalej oboznámené aj početné pripojené spisy tunajšieho súdu; a to sp. zn. 1T/67/2018,\nsp. zn. 13T/72/2021, sp. zn. 12T/53/2023, ako aj sp. zn. 13T/34/2023.\nPri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery\na možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu\nškody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania\ns poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu\na jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom\nmajetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude\nna ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím\nna výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako\nsamostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní\ndruhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených\ntrestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4\nTrestného zákona účinného od 06. 08. 2024).\nZ miesta svojho trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený negatívne, s vysvetlením, že tento\nobžalovaný vo väčšom množstve požíva alkoholické nápoje a zároveň sa tento obžalovaný mal dopúšťať\naj krádeží drevnej hmoty, ktorú následne predal a takto utŕžené finančné prostriedky používal na\nnákup alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých bol agresívny, pričom z dôvodu obáv družky tohto\nobžalovaného, táto, spolu so spoločnými deťmi, mala aj odísť k svojej matke, teda z dôvodu obáv o svoju\nbezpečnosť, či aj o život a o zdravie svojich detí.\nPodľa vyjadrenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice sa tento\nobžalovaný vo výkone väzby správal slušne a disciplinovane, pričom mu nebola priznaná žiadna\ndisciplinárna odmena, či mu nebol uložený ani žiaden disciplinárny trest. Obžalovaný nebol pritom počas\nvýkonu väzby zaradený do pracovného procesu.\nObžalovaný bol celkovo už tridsaťšesť krát priestupkovo postihnutý a to v období od 11. 03. 2018\ndo 24. 05. 2023. V prípade týchto priestupkových postihnutí je potrebné v neprospech obžalovaného\nvyhodnotiť to, že až pätnásť priestupkov z celkového tohto množstva týchto priestupkov boli práve\npriestupky proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúce predovšetkým vo fyzickom napadnutí zo\nstrany obžalovaného inej osoby, v podobe vyhrážok inej osobe, či aj v hrubom správaní sa voči inej\nosobe. Z tohto počtu sa pritom až v troch prípadoch týchto priestupkových konaní mal obžalovaný\ndopustiť voči svojim blízkym osobám, a to konkrétne voči svojej matke, ako aj voči svojej sestre, voči\nktorým malo ísť o hrubé správanie. Obžalovaný sa mal pritom minimálne v dvoch prípadoch dopustiť\nfyzického násilia aj voči iným osobám ako voči svojim príbuzným, s tým, že aspoň v ôsmich prípadoch\nišlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, bližšie nekonkretizované. Iné priestupky z vyššie\nuvedeného počtu predstavovali majetkové priestupky, priestupky spočívajúce v rušení nočného kľudu,\nv znečistení verejného priestranstva, v rozbití elektrometra, v porušení zákazu vychádzania počas\nnúdzového stavu, alebo išlo o priestupky proti verejnému poriadku.\nZ odpisu z registra trestov, ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu súd zistil, že tento obžalovaný bol\ndoposiaľ; s prihliadnutím aj na dosiahnutie jeho plnej trestnoprávnej zodpovednosti; už šesťkrát súdne\ntrestaný. Z genézy jeho trestnej činnosti pritom vyplýva, že v poradí prvým rozsudkom tunajšieho súdu\nč. k. 1T/67/2018-133, zo dňa 05. 09. 2018, bol obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.\n2 písm. a) Trestného zákona na trest povinnej práce v trvaní 80 hodín, ktorý trest už obžalovaný vykonal\na teda v prípade tohto súdneho potrestania tak došlo k vzniku fikcie neodsúdenia. Ďalším rozsudkom,\nopätovne vyhláseným Okresným súdom Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 2T/5/2019, zo dňa 10. 09.\n2019, bola zas týmto súdom schválená dohoda o vine a treste, uzavretá medzi tunajšou prokuratúrou\na obvineným, ktorým bol tento obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho\nzneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,\nvýkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. V prípade tohto\nodsúdenia je však potrebné zdôrazniť, že pôvodne určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia\nbola uznesením tunajšieho súdu č. k. 2T/5/2019-225, zo dňa 08. 09. 2021, ponechaná v platnosti\n\na predĺžená o ďalšie dva roky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v tejto trestnej veci mala\nobžalovanému pôvodne plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia do dňa 11. 09. 2021, avšak\nvyššie zmieneným uznesením bola takto ustálená skúšobná doba podmienečného odsúdenia predĺžená\no ďalšie dva roky, teda až do dňa 11. 09. 2023. V poradí tretím súdnym potrestaním tohto obžalovaného\nbolo jeho odsúdenie opätovne rozsudkom toho istého súdu č. k. 1T/97/2020-577, zo dňa 12. 05. 2021,\nktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.\nb), písm. g) Trestného zákona; a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ako aj vo\nforme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona; ktorým bol tomuto obžalovanému opätovane\nuložený trest povinnej práce v trvaní 300 hodín. Nadväzujúcou, teda v poradí už štvrtou súdnou sankciou\ntohto obžalovaného, bolo jeho odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou,\nč. k. 13T/13/2022-108, zo dňa 08. 03. 2022, a to za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona, ako aj za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorý\njeden skutok takto právne kvalifikovaný mal obžalovaný spáchať vo forme spolupáchateľstva podľa §\n20 Trestného zákona. Týmto súdnym rozhodnutím bol tomuto obžalovanému opätovne uložený, aj keď\nuž ako súhrnný, trest povinnej práce na samej hornej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 300 hodín;\ns uložením viacerých primeraných obmedzení, či povinností, spočívajúcich predovšetkým v zákaze\npožívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok; či v povinnosti zamestnať sa, alebo\nsa preukázateľne uchádzať o zamestnanie; ako aj v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi; či\nv povinnosti osobne sa ospravedlniť poškodeným.\nĎalším odsúdením tohto obžalovaného bolo pritom jeho odsúdenie Rozsudkom Okresného súdu Vranov\nnad Topľou, č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18.12. 2023, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 5To/6/2024 -497, zo dňa 06. 03. 2024, ktorým bol tento obžalovaný uznaný za vinného\nz prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona\núčinného do 05. 08. 2024, za čo mu bol nakoniec uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť\nmesiacov, na výkon ktorého bol tento obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia. Zároveň tomuto obžalovanému bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie\nambulantnou formou s tým, že uvedené ochranné liečenie už bolo síce nariadené ešte dňa 17. 04. 2024,\navšak s výkonom tohto ochranného liečenia sa ešte v čase rozhodovania súdu v tejto trestnej veci reálne\nnezačalo. Obžalovaný pritom tento trest vykonával v období od 17. 06. 2023 do 17. 06. 2024, aj po\nzapočítaní výkonu väzby v tejto trestnej veci v dobe od 17. 06. 2023 do 06. 03. 2024.\nV poradí posledným odsúdením tohto obžalovaného bolo súdne potrestanie tohto obžalovaného\nrozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, ktorým bol tento obžalovaný\nuznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b)\nTrestného zákona, avšak súd v zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona od uloženia súhrnného\ntrestu upustil, vzhľadom na to, že trest uložený tomuto obžalovanému rozhodnutím tunajšieho súdu sp.\nzn. 12T/53/2023, zo dňa 18. 12. 2023, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, považoval súd na\nochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný. Uvedené rozhodnutie pritom nadobudlo\nprávoplatnosť v deň jeho vyhlásenia, teda dňa 15. 05. 2024.\nV prejednávanej trestnej veci pritom obžalovaný skutok spáchal dňa 06. 05. 2023. Teda tento stíhaný\nskutok obžalovaný spáchal skôr, ako bol uznaný za vinného z iného trestného činu; teda, či už\nrozhodnutím tunajšieho súdu č. k 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, spolu s rozhodnutím\nodvolacieho súdu č. k. 5To/6/2024-497, zo dňa 06. 03.2 024; avšak tiež aj predtým, ako bol tento\nobžalovaný sankcionovaný aj posledným súdnym potrestaním, a to rozsudkom tunajšieho súdu č. k.\n13T/34/2023–478, zo dňa 15. 05. 2024, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť. Z týchto\ndôvodov teda boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1\nTrestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, teda podľa\nzásad na ukladanie úhrnného trestu.\nObžalovanému B. pritom poľahčovalo len to, že sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti\ntohto rozsudku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd pritom\nnezistil žiadnu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Obžalovanému pritom zas\npriťažovalo, že tento obžalovaný bol v minulosti už aj viackrát súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Trestného\nzákona). Zároveň, keďže súd tomuto obžalovanému ukladal súhrnný trest, za v podstate tri trestné činy,\ndošlo tiež aj k naplneniu ďalšej priťažujúcej okolnosti v podobe spáchania viacerých trestných činov, tak,\nako to predpokladá ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona.\n\nU tohto obžalovaného tak nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa\nustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024. Súd však nedopatrením vo\nvýroku o treste citoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, podľa\nktorého zákonného ustanovenia sa dolná hranica trestnej sadzby, aj trestu odňatia slobody, zvyšovala\no jednu tretinu pri zistení prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami; na rozdiel od\nv súčasnosti platného zákonného ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024,\nktoré sa zas aplikuje len v prípade opätovného spáchania obzvlášť závažného zločinu. Vo výroku o treste\nteda bolo postačujúce uviesť len ustanovenie § 38 od. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024,\nkeďže súd má naďalej pri svojom rozhodovaní prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich,\nako aj priťažujúcich okolností.\nZ týchto dôvodov tak bolo potrebné obžalovanému naďalej ukladať trest odňatia slobody v rámci\nzákladnej výmery trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej pri základnej skutkovej podstate\nzločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí od štyroch rokov do\ndesiatich rokov.\nPri rozhodovaní súdu o určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obžalovanému; keďže uloženie\niného druhu trestu; vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovanému mal byť ukladaný trest za zločin,\nktorého horná hranica prevyšovala hranicu piatich rokov podľa znenia ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného\nzákona účinného do 05. 08. 2024, tak aj hranicu ôsmich rokov podľa nového znenia ustanovenia §\n34 ods. 6 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024; ani neprichádzalo do úvahy, a to už vo vyššie\nuvedenom rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody; súd vyhodnotil predovšetkým v neprospech\ntohto obžalovaného viaceré podstatné fakty.\nPredovšetkým súd musel prihliadať na to, že tomuto obžalovanému musel byť tento trest ukladaný\nako trest súhrnný. Tento obžalovaný síce trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, uložený mu\nrozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, v spojení s rozhodnutím\nodvolacieho súdu zo dňa 06. 03.2 024, síce už vykonal. Konkrétne tento trest odňatia slobody mal tento\nobžalovaný vykonávať v období od 17. 06. 2023 do 17. 06. 2024 s tým; že tento trest aj vykonal v celom\nrozsahu, a to čiastočne aj výkonom väzby; avšak na druhej strane je zrejmé, že uvedený trest nebol\nešte zahladený. Zároveň v podstate ihneď na to nadväzovalo ďalšie odsúdenie tohto obžalovaného\nrozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, ktorým bol síce obžalovaný\nuznaný za vinného z ďalšieho trestného činu krádeže spáchaného dňa 08. 02. 2023, avšak týmto\nrozhodnutím bolo tomuto obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu. Z uvedených faktov\nteda jednoznačne vyplýva, že súd musel obžalovanému v tomto trestnom konaní ukladať trest až\nv podstate za tri trestné činy. Obžalovanému pritom pochopiteľne nemohol byť uložený trest miernejší,\nako trest uložený tomuto obžalovanému, nakoniec, odvolacím súdom v rámci trestnej konania vedeného\nna tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023 v trvaní jedného roka; ktorý trest síce obžalovaný v celom\nrozsahu vykonal, avšak uvedené odsúdenie ešte nebolo zahladené; a zároveň musel súd zohľadniť ešte\naj to, že ďalším súdnym rozhodnutím toho istého súdu č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, súd\naj upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie tohto obžalovaného\ntým istým súdom sp. zn. 12T/53/2023. Nemožno zároveň opomenúť ani to, že obžalovaný sa stíhaného\nkonania zo dňa 06. 05. 2023 dopustil aj počas plynutia predĺženej skúšobnej doby podmienečného\nodsúdenia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/5/2019, zo dňa 10. 09. 2019, ktorá nakoniec\ntomuto obžalovanému plynula až do dňa 11. 09. 2023.\nV neprospech tohto obžalovaného súd vyhodnotil ešte aj to, že tento obžalovaný bol už celkovo\nšesťkrát súdne potrestaný s tým; že vo vzťahu k už vyššie uvedeným posledným dvom odsúdeniam\ntohto obžalovaného, mu bol ukladaný súhrnný trest v tomto trestnom konaní;, teda nakoniec musel\nsúd vychádzať len z toho, ako keby bol tento obžalovaný odsúdený len štyrikrát. Súd teda mohol pri\nsvojich úvahách o konkrétnej výmere trestu prihliadať len na predchádzajúce štyri odsúdenia tohto\nobžalovaného, aj keď na druhej strane zas všetky tieto štyri odsúdenia sú už zahladené, pretože\nsamotným zahladením odsúdenia sa nezahladzuje aj ten fakt, že obžalovaný sa v minulosti dopustil\nnejakej trestnej činnosti. Avšak nielen z odpisu z registra trestov; ale aj z obsahu pripojených spisov\ntunajšieho súdu, či priamo z obsahu konkrétnych súdnych rozhodnutí; konajúci súd ďalej zistil, že tomuto\nobžalovanému bol v minulosti celkovo až trikrát uložený trest povinnej práce, pričom odhliadnuc od\njeho úplne prvého odsúdenia, akurát v období dosiahnutia jeho plnej trestno-právnej zodpovednosti,\nmu bol až dvakrát uložený tento druh trestu v maximálne možnej zákonnej výmere, teda v trvaní 300\nhodín. Dokonca trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 13T/13/2022-108, zo dňa 08. 03. 2022, aj\nza obdobný alebo totožný trestný čin ako v prejednávanom prípade; teda za prečin výtržníctva podľa\n§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako aj za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1\nTrestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Z takéhoto\n\npočtu predchádzajúcich odsúdení bol pritom tomuto obžalovanému len jedenkrát uložený podmienečný\ntrest odňatia slobody, avšak v danom prípade išlo o odsúdenie za zločin, takže v tomto období\nuloženie iného trestu ako trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy. Už len samotné takéto\npredchádzajúce početné odsúdenia tohto obžalovaného; vychádzajúc pochopiteľne ešte aj z veku tohto\nobžalovaného; ktoré tohto obžalovaného zjavne neodradili od dopúšťania sa ďalšej protiprávnej činnosti,\njednoznačne nasvedčujú istému narušeniu tohto páchateľa v zmysle páchania trestnej činnosti.\nAj ďalšie zistenia súdu, v podobe veľkého množstva priestupkových postihnutí tohto obžalovaného,\ntento záver súdu len umocňujú. Ako už bolo súdom aj vyššie konštatované, tento obžalovaný bol\nv minulosti až tridsaťšesť krát priestupkovo postihnutý. Z tohto množstva priestupkových postihnutí tohto\nobžalovaného bolo až pätnásť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a z týchto protiprávnych\nkonaní obžalovaného dokonca v troch prípadoch išlo o hrubé správanie sa voči blízkej osobe; a to\nkonkrétne v dvoch prípadoch voči matke obžalovaného a v jednom prípade zas voči sestre tohto\nobžalovaného, s tým, že v ostatných prípadoch malo ísť, či už o drobné ublíženie na zdraví, o schválnosti,\nalebo o vyhrážania sa iným osobám. Zároveň súd považuje za potrebné podotknúť, že jeden priestupok\ntohto druhu, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 03. 11. 2018, mal spočívať v hádzaní kahancov\nz miestneho cintorína na rodinný dom rodiny H., ako aj vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví osobe K. H.\nB.. Súd pochopiteľne nemohol vyhodnotiť, že či v danom prípade išlo o nejakého rodinného príslušníka\npoškodeného G. H., keďže tento poškodený sa, ako už bolo aj vyššie uvedené, hlavného pojednávania\nnezúčastnil, ale je zas vysoko pravdepodobné, že by mohlo ísť o nejakú blízku osobu tohto poškodeného\nv tomto trestnom konaní, teda poškodeného G. H..\nTakéto viaceré súdne odsúdenia, ako aj značné množstvo priestupkových sankcionovaní tohto\nobžalovaného, viedli súd skôr k tomu záveru, že na nápravu tohto páchateľa, ako aj na ochranu\nspoločnosti pred týmto páchateľom, je na neho nevyhnutné už pôsobiť prísnejším nepodmienečným\ntrestom odňatia slobody.\nZa ďalší podstatný faktor pri úvahách súdu o výmere trestu s tým, že uloženie iného ako\nnepodmienečného trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy, považoval súd aj to zistenie, že\nobžalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil tomuto poškodenému obzvlášť závažné následky\nna zdraví. Súd pritom ani nemohol zistiť, či poškodeným súdu predložený návrh na schválenie zmieru,\nobsahuje aj skutočne ním prejavenú vôľu uzavrieť zmier s obžalovaným a či tento jeho súhlas bol\naj dobrovoľný a bez nátlaku. Súd teda ani výsluchom tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní\nnemohol priamo preveriť tieto skutočnosti. Účasti tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní pritom\nmala zabrániť jeho hospitalizácia tesne pred vykonaním nariadeného hlavného pojednávania, teda\nsúd nemohol ani výsluchom tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní overiť, či táto forma liečby\nbola zapríčinená zraneniami, ktoré poškodený utrpel stíhaným konaním obžalovaného, alebo, že\nnemala žiaden súvis s týmito poraneniami opísanými v skutkovej vete tohto rozsudku, alebo nastala\nz dôvodu nejakých komplikácii, spôsobených jednak vyššie uvedenými zraneniami poškodeného, tak\naj prípadne inými pridruženými ochoreniami tohto poškodeného, či inými zdravotnými ťažkosťami tohto\npoškodeného, nemajúcimi súvis s prejednávaným prípadom. Nemožno pritom prehliadnuť ani to, že aj\nv konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023, takisto poškodená v tomto inom trestnom\nkonaní súdu predložila podanie označené ako „pokus o zmier,“ v ktorom táto matka obžalovaného\nžiadala súd, aby súd upustil od potrestania tohto obžalovaného, alebo ho potrestal čo možno\nnajmiernejším trestom, pričom táto poškodená bola len jednou z celkovo až troch poškodených v tomto\ninom trestnom konaní. Uvedené podanie bolo pritom naviac takmer identické ako podanie predložené\nv prejednávanom prípade poškodeným G. H.–B.. Súd pritom nemohol ani osobným výsluchom;\nči už matky tohto obžalovaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023,\na predovšetkým ani výsluchom poškodeného v prejednávanom prípade; zistiť, či takéto žiadosti týchto\npoškodených skutočne obsahujú nimi prejavenú vôľu uzavrieť zmier s týmto obžalovaným a či išlo z ich\nstrany o konanie dobrovoľné, vážne myslené a teda, či prípadne neboli pri spisovaní takéhoto podania\npod nátlakom. Aj tieto vyššie uvedené okolnosti teda vzbudzujú oprávnené pochybnosti súdu o tom,\nči takéto podanie poškodeného aj v tejto trestnej veci, bolo vôbec vypracované daným poškodeným\na či z jeho strany išlo o skutočne slobodne prejavenú vôľu, teda, či bolo dobrovoľné a bez nátlaku,\nčiže, či odrážalo skutočnú vôľu tohto poškodeného. Mohlo totiž ísť aj o podanie podané účelovo, so\nzámerom docieliť, či už nepotrestanie tohto obžalovaného, alebo aspoň dosiahnutie zmiernenia trestu,\nktorý by mohol byť uložený tomuto obžalovanému. Už len na okraj súd poznamenáva, že možnosť aj\nprípadného schválenia zmieru súdom vylučovala pritom aj základná zákonná podmienka na využitie\ntohto odklonu od trestného stíhania uzákonená v ustanovení § 220 ods. 1 Trestného poriadku, podľa\nktorého môže súd schváliť zmier len v tom prípade, ak sa vedie trestné konanie pre prečin; pričom\nv tomto trestnom konaní sa vedie trestné konanie pre zločin; a zároveň horná hranica trestnej sadzby\n\ntrestu odňatia slobody, pri ktorom možno schváliť zmier, nesmie presiahnuť hranicu piatich rokov; pričom\nv prejednávanej trestnej veci horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody dosiahla hodnotu\ndesiatich rokov, teda nepochybne presiahla maximálne povolenú hodnotu hornej hranice trestnej sadzby\ntrestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov.\nV prospech tohto obžalovaného bolo potrebné snáď posúdiť len to, že tento obžalovaný sa k spáchaniu\nskutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval už v štádiu prípravného konania. Aj na hlavnom\npojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd; keďže boli splnené všetky zákonné\npodmienky; aj prijal. Súd však nemohol preskúmať, či takého vyhlásenie o vine neurobil obžalovaný\npod ťarchou dôkazov; a to nielen v podobe opakovaných výpovedí samotného poškodeného, ale aj\nv podobe výpovedí viacerých vypočutých svedkov v prípravnom konaní; zároveň si uvedomujúc; že\npokiaľ by takéto vyhlásenie o vine v konaní pred súdom neurobil, a súd by ho napriek tomu uznal\nza vinného; tak v prípade následného rozhodnutia súdu o treste mu môže súd uložiť vyšší trest, ako\nnaopak v tom prípade, pokiaľ by takéto vyhlásenie učinil. Súd zároveň vychádzal aj z ustanovenia\n§ 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2004, umožňujúceho v prípade prijatia vyhlásenia\no vine obžalovaného súdom, znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu,\ns tam upravenou osobitnou kategóriou trestných činov, medzi ktoré však nepatril posudzovaný zločin\nv prejednávanom prípade. Zároveň, pokiaľ by pri takomto vyhlásení o vine boli súčasne splnené\npodmienky aj na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného zákona účinného\nod 06. 08. 2024, tak súd môže následne znížiť trest aj pod zákonnú ustanovenú trestnú sadzbu trestu\npodľa § 39 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. V tejto súvislosti však súd upriamuje\npozornosť na to, že ide iba o „možnosť“ súdu, teda nie o „povinnosť,“ teda, súd na základe vlastnej\núvahy, podľa okolností jednotlivého prípadu, rozhodne, či môže pristúpiť k takémuto výraznému zníženiu\ntrestných sadzieb trestu odňatia slobody, prípadne aj iného druhu trestu. Súd pri takomto rozhodovaní\nmusí teda pritom zohľadniť predovšetkým okolností jednotlivého prípadu, ako aj osobu samotného\npáchateľa.\nSúd pritom dospel k názoru, že v prejednávanej trestnej veci nebolo dôvodné tomuto obžalovanému\nvýrazne znižovať dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Ako už bolo niekoľkokrát\nvyššie konštatované, tento obžalovaný bol v minulosti nielen viackrát súdne trestaný, ale aj mnohokrát\npriestupkovo postihnutý, ale je zrejmé, že doposiaľ uložené tresty; súd pritom naviac zvýrazňuje, že\nmiernejšej povahy; tomuto obžalovanému vôbec nezabránili v ďalšom páchaní protiprávnej činnosti; ale\nsúd sa domnieva, že práve naopak, že závažnosť, ako aj početnosť týchto protiprávnych konaní u tohto\nobžalovaného ešte dokonca narastá.\nAni žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, či mimoriadne okolnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného\npritom v tomto trestnom konaní zistené neboli, pričom takéto mimoriadne okolnosti neuvádzal ani\nsamotný obžalovaný pri svojej výpovedi v konaní pred súdom a súd takéto okolnosti nezistil ani z inak\nvykonaného dokazovania. Tento obžalovaný je síce otcom troch maloletých detí, tieto sú síce ešte\nv útlom veku, avšak tieto deti má obžalovaný so svojou družkou, s ktorou má obývať naďalej spoločnú\ndomácnosť. Ani tento obžalovaný, ani jeho družka, či ani jeho maloleté deti, by pritom nemali trpieť\nnejakými závažnými zdravotnými problémami, na ktoré by mal súd prihliadať pri svojom rozhodovaní\no treste. Dokonca v spoločnej domácnosti s obžalovaným a jeho rodinou by mala bývať aj matka tohto\nobžalovaného, ktorá by mala byť aj opatrovateľkou štyroch maloletých detí brata tohto obžalovaného.\nTakéto pomery obžalovaného nie sú ničím výnimočným, s prihliadnutím na pomery iných páchateľov\ntakejto trestnej činnosti, na ktoré by mal súd klásť obzvlášť zreteľ a ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri\núvahách súdu o druhu a o výmere trestu.\nZhrnúc vyššie rozvedené úvahy súdu, tak súd dospel k záveru, že primeraným a adekvátnym, ako\nz hľadiska individuálnej, tak aj predovšetkým z hľadiska generálnej prevencie, bude trest odňatia slobody\nv trvaní šiestich rokov. Ako už bolo aj vyššie prezentované, uloženie iného ako nepodmienečného trestu\nodňatia slobody tomuto obžalovanému ani neprichádzalo do úvahy.\nVychádzajúc z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1,\nods. 2 Trestného zákona, tak, ako už bolo aj vyššie konštatované, uvedený trest bolo nevyhnutné tomuto\nobžalovanému ukladať ako trest súhrnný. Z tohto dôvodu tak bolo preto potrebné, ako nevyhnutnú\nsúčasť tohto súhrnného trestu, zrušiť aj všetky výroky o treste; teda jednak v rozsudku tunajšieho súdu\nč. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, tak aj výrok o treste v ďalšom Rozsudku toho istého súdu,\nteda Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, a to aj v spojení\ns Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/6/2024-497, zo dňa 06. 03. 2024.\nKeďže týmto rozhodnutím bol tomuto obžalovanému teda ukladaný súhrnný trest až k dvom jeho\npredchádzajúcim odsúdeniam, vyššie uvedenými; pričom pred týmito súdnymi potrestaniami obžalovaný\nani nebol vo výkone trestu odňatia slobody; boli teda splnené všetky podmienky na zaradenie tohto\n\nobžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/\nTrestného zákona).\nPodľa § 2 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ak tento zákon neustanovuje inak,\nochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, súd tak môže urobiť aj vtedy,\nak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na\nhazardných hrách.\nPodľa § 73 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 ochranné liečenie podľa odseku 2 písm.\nc) Trestného zákona neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu\nochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.\nPodľa § 74 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ambulantnú formu ochranného liečenia\nsúd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno\nočakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je\npobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, alebo ak vzhľadom na osobu\npáchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možností nemožno očakávať, že účel splní ambulantná\nforma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste\nodňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.\nProkurátor už v podanej obžalobe navrhol tomuto obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické\nliečenie ambulantnou formou. Na tomto svojom návrhu pritom prokurátor zotrval aj pri prednese\nzáverečnej reči na hlavnom pojednávaní. Znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. Porvažník pritom vo\nsvojom znaleckom posudku skonštatoval, že znaleckým vyšetrením u tohto obžalovaného zistil syndróm\nzávislosti od alkoholu v III. vývojovom štádiu. Keďže pobyt obžalovaného na slobode, pokiaľ tento bude\nnaďalej požívať alkoholické nápoje, vyhodnotil tento znalec ako potencionálne nebezpečný; navrhol\nsúdu, aby bolo tomuto obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.\nAj samotný obžalovaný pri svojej výpovedi v konaní pred súdom prejavil ochotu podrobiť sa tomuto\nochrannému liečeniu a obžalovaný zároveň zobral na vedomie aj zákonnú úpravu tohto ochranného\nopatrenia; že teda, pokiaľ by uložená forma tohto ochranného opatrenia neplnila svoj účel, tak by už\nuložená forma liečenia bola zmenená na inú formu liečenia; teda v prejednávanom prípade navrhovaná\nambulantná forma liečenia na ústavnú formu tohto liečenia.\nSúd však zároveň pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného liečenia musel vychádzať z aktuálne\nplatnej zákonnej úpravy Trestného zákona. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Trestného zákona, aj v znení\núčinnom od 06. 08. 2024, sa totiž ukladá ochranné opatrenie podľa zákona účinného v čase, keď sa\no ochrannom opatrení rozhoduje. V zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného\nod 06. 08.2 024, súd môže ochranné opatrenie uložiť aj páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin v dôsledku\nzávislosti od návykovej látky. Zároveň v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 Trestného zákona účinného od\n06. 08. 2024, sa takéto liečenie konzumentovi návykových látok, závislému od týchto látok, neuloží v\ntom prípade, ak by vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému\nliečeniu, nebolo možné očakávať dosiahnutie jeho účelu.\nV danom prípade teda boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie tohto liečenia, keďže\nobžalovaný sa stíhaného skutku dopustil nepochybne v dôsledku závislosti od alkoholických nápojov\na zároveň aj prejavil ochotu podrobiť sa tomuto liečeniu, pričom súd ani inak nezistil, že by vzhľadom\nna osobu tohto obžalovaného alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu; keďže\ns výkonom tohto liečenia uloženom v inom trestnom konaní sa ešte ani nezačalo; nebolo možné\nočakávať dosiahnutie splnenia účelu tohto ochranného liečenia. Na druhej strane však, pokiaľ ide\no formu tohto liečenia, musel súd zohľadniť nové znenie ustanovenia § 74 ods. 1 Trestného zákona veta\nposledná účinného od 06. 08. 2024. Teda, aj keď prokurátor navrhol obžalovanému uložiť ambulantnú\nformu tohto liečenia, vzhľadom na takýto návrh formy liečenia znalcom z odvetvia psychiatrie v ním\npodanom znaleckom posudku; súd musel pri tomto rozhodovaní o tomto ochrannom opatrení zohľadniť\nnové znenie tohto zákonného ustanovenia Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. V zmysle\nustanovenia § 74 ods. 1 veta posledná Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ak sa totiž uvedené\nochranné liečenie ukladá popri treste odňatia slobody, výkon ktorého sa podmienečne neodkladá, uloží\nsa ústavnou formu.\nKeďže obžalovanému sa teda ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo nevyhnutné tomuto\nobžalovanému uložiť ústavnú formu tohto liečenia. Súd však zároveň pripomína aj nové znenie\nustanovenia § 74 ods. 2 veta druhá Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, podľa ktorého aj takáto\n\nústavná forma liečenia môže byť zmenená na ambulantnú formu tohto liečenia, ak doterajší priebeh\nochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia\nmožno dosiahnuť aj ambulantnou formou.\nSúd ešte považuje za potrebné poznamenať, že z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.\n12T/53/2023; teda konkrétne z rozsudku č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, v nadväznosti\nna rozhodnutie nadriadeného súdu; jednoznačne vyplýva, že tomuto obžalovanému bolo aj\nv tomto trestnom konaní uložené totožné ochranné liečenie, teda ochranné protialkoholické liečenie\nambulantnou formou, s výkonom ktorého v ústave na výkon trestu ani nebolo začaté s tým, že\nk nariadeniu výkonu tohto ochranného liečenia došlo síce ešte dňa 17. 04. 2024, avšak tomuto liečeniu\nsa tento obžalovaný ešte nezačal podrobovať. Súd však poznamenáva, že ani samotné uloženie\nochranného liečenia v inom trestnom konaní, nezabraňuje uloženiu takého istého druhu ochranného\nliečenia aj v inom trestnom konaní, ak sú na jeho nariadenie inak splnené všetky zákonné predpoklady.\nAko už bolo aj vyššie naznačené; takéto predchádzajúce súdne rozhodnutie o uložení ochranného\nliečenia v inom trestnom konaní by malo význam len na posúdenie toho, či tento predchádzajúci výkon\ntohto ochranného liečenia naplnil svoj účel; a to prípadne na také rozhodnutie súdu v inej trestnej\nveci, že takéto ochranné liečenie v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, podľa\nustanovenia § 73 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08 .2024, súd neuloží. Súd ešte opätovne\nzopakuje, že s výkonom tohto ochranného liečenia, uloženého v tomto predchádzajúcom trestnom\nkonaní obžalovanému, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023, nebolo ešte ani začaté.\nZ týchto dôvodov preto súdu nič nebránilo v tom, aby aj v tomto trestnom konaní uložil obžalovanému\nochranné protialkoholické liečenie, ak na jeho uloženie boli splnené všetky predpoklady.\nNa základe vyššie uvedených zistení; opierajúc sa o takto novo upravené zákonné ustanovia Trestného\nzákona účinného od 06. 08. 2024, keďže obžalovanému sa uvedené ochranné liečenie ukladalo\npopri nepodmienečnom treste odňatia slobody; súd tomuto obžalovanému uložil ústavnú formu tohto\nochranného protialkoholického liečenia.\nPodľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\nPoškodený H.–B., ktorý sa hlavného pojednávania ani nezúčastnil, si v rámci prípravného konania nárok\nna náhradu škody ani neuplatnil, teda o jeho nároku na náhradu škody ani nebolo potrebné rozhodnúť.\nPoškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila\nnárok na náhradu škody, pozostávajúci z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej\npoškodenému H.–B.. Takto uplatnený nárok na náhradu škody táto poškodená zdravotná poisťovňa\ndostatočne preukázala aj predložením vyčíslenia liečebných nákladov. Tento uplatnený nárok na\nnáhradu škody touto poškodenou poisťovňou v sume 3.657,09 eur bol teda jednoznačne preukázaný.\nV súvislosti s takto uplatneným nárokom na náhradu škody poškodenou zdravotnou poisťovňou však súd\nupriamuje pozornosť na znenie ustanovenia 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého zákonného\nustanovenia, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uloží mu\nspravidla v odsudzujúcom rozhodnutí aj povinnosť nahradiť túto škodu poškodenému; a dokonca v tom\nprípade, ak je výška tejto škody súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, má súd\naž povinnosti zaviazať obžalovaného na náhradu tejto škody vždy. Na rozdiel teda od zákonnej úpravy\npeňažného trestu, keď súd má aj možnosť neuložiť tento druh trestu; vychádzajúc z ustanovenia § 57\nods. 1 veta druhá Trestného zákona v tom prípade, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný\nzaplatiť; takúto možnosť nemá naopak súd v rámci rozhodovania o nároku poškodeného na náhradu\nškody v tzv. adhéznom konaní.\nZ týchto dôvodov teda súd musel zaviazať obžalovaného na náhradu škody na podklade riadne\na včas uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou zdravotnou poisťovňou. Súd však dospel\naj k záveru, že v prejednávanom prípade bolo dôvodné tohto obžalovaného zaviazať na náhradu tejto\nškody v mesačných splátkach. Pri určovaní výšky týchto mesačných splátok však súd musel vychádzať\nz celkovej sumy takto uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou zdravotnou poisťovňou,\na teda, za oprávnené súd považoval mesačné splátky v sume 305,00 eur; aj keď súd aj takto určenú\nhodnotu mesačných splátok považoval; s prihliadnutím ako na majetkové, tak aj osobné pomery\ntohto obžalovaného; naďalej za pomerne vysokú. Súd pritom uložil tomuto obžalovanému zároveň aj\npovinnosť uhrádzať tieto mesačné splátky vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok, a to\nv lehote do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nSúd ešte považuje za potrebné podotknúť; vzhľadom na to, že obžalovaný ihneď v konaní pred súdom\nurobil vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie aj prijal; že súd len za účelom vyžiadania si vyjadrenia od\ntejto poškodenej zdravotnej poisťovni k možnosti náhrady škody v mesačných splátkach; nepovažoval za\npotrebné uvedené hlavné pojednávanie odročiť, s tým, že by išlo o neefektívne a neúčelné konanie, ktoré\nby samotné hlavné pojednávanie aj neúmerne predĺžilo. Zákonné ustanovenie 287 ods. 2 veta druhá\nTrestného poriadku pritom takéto rozhodnutie súdu o náhrade škody v splátkach kladným stanoviskom\npoškodeného ani nepodmieňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom\nsúde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu\ntreba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až\ndoručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek\nvýroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť\nvýroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté\nvyhlásenie obžalovaného, že je vinný ,alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je\nneodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku\nrozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení\no konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo\nže chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.", "vazby": {"stav": {"sz": "1To/34/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "b143875e-00e5-4b8e-82b5-655a6eea2438:8bfb43dc-178f-4557-a428-5a545a2d5b8e", "datum": "2026-01-28", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "f1d4a788-fe31-48a2-abf6-241edcecf5d6:9b101eb5-3073-4437-a4ae-83c0ce590f71", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/6/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f1d4a788-fe31-48a2-abf6-241edcecf5d6:9b101eb5-3073-4437-a4ae-83c0ce590f71"}], "citovane_v": []}