{"guid": "f83eaabd-2c7a-488f-b655-931834f7023c:88c4c099-15cc-43fd-9c20-ed321e91df2c", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7", "spisova_znacka": "10Csp/38/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/38/2022 z 12. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12. júna 2025, sp. zn. 10Csp/38/2022, ECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7", "identifikacne_cislo": "6121419183", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Martin Kopina", "sudca_id": 2246, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-kopina-2246", "datum_vydania": "2025-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-525.odsek-2", "nazov": "§ 525 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-525.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-528.odsek-2", "nazov": "§ 528 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-528.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-528"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-54", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-524", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-525", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-528", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88c4c099-15cc-43fd-9c20-ed321e91df2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n10Csp/38/2022\n6121419183\n12. 06. 2025\nJUDr. Martin Kopina\nECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne\nzastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53\n255 739 proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr.\nMartina Fabianová, advokátka, so sídlom Hencovská 2043, Hencovce, o zaplatenie sumy 4.528,60 eur\ns príslušenstvom t a k t o\nrozhodol:\nI.\n\nSúd žalobu z a m i e t a .\n\nII.\nŽalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov\nodvolacieho konania Krajského súdu v Prešove prebiehajúceho pod sp. zn. 8CoCsp/21/2023. O výške\ntýchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného\nna zaplatenie sumy 4.528,60 eur, s prísl. a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že\ndňa 12.10.2020 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli\nzmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.\nPostupca uzatvoril so žalovaným dňa 05.06.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5043153149, (ďalej len\n„Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“). Na základe\nZmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 5.900,00 eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal vrátiť\nho v pravidelných 120-tich mesačných splátkach v sume 119,64 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90\n% po zľave, RPMN 22,14, pri celkovej sume úveru 13.863,85 eur. Žalovaný neplnil v stanovených\ntermínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak postupca podaním ku dňu 2.3.2020\nvyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka\nžalobcu ku dňu postúpenia predstavuje sumu vo výške 7.470,28 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume\n4.670,00 eur, riadneho úroku v sume 2.458,83 eur, z úroku z omeškania v sume 332,85 eur a poplatkov\nvo výške 8,00 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatňuje. Žalovaný po postúpení pohľadávky\nku dňu podania žaloby v sume 5 x 30 eur a to dňa 09.04.2021,6.05.2021, 20.05.2021, 14.06.2021\na 28.06.2021.\n2.\nOkresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 30.03.2023, č. k. 10Csp/38/2022-215 súd\nkonanie v časti o zaplatenie 50 eur s prísl. zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň\nžalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n3. V zákonom stanovenej lehote podal voči predmetnému rozsudku odvolanie žalobca prostredníctvom\nprávneho zástupcu proti výrokom II. a III. tohto rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca citoval bod 45. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie\na uviedol k tomu, že považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na absolútnu zmätočnosť a\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Už v tomto bode odôvodnenia súd uvádza rôzne údaje,\nktoré sú v rozpore so skutočnosťou, pričom nevyplývajú z tvrdení ani jednej zo strán, ani z predložených\ndôkazov. Na začiatok uvádza, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\npre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 6/2022, pričom, ako je uvedené vyššie, to nevyplýva zo\nžiadnych tvrdení žalobcu. Žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal, že k zosplatneniu došlo pre nesplnenie\nsplátky splatnej dňa 18.02.2020, čiže splátky, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu a\nvzhľadom na to, by došlo k uplynutiu premlčacej doby najskôr dňa 18.02.2023. Zároveň poukázal na\nto, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uvádza, že žaloba bola podaná dňa 02.07.2021, a\nteda po uplynutí premlčacej doby (s čím sa žalobca absolútne nestotožňuje), pričom súd opätovne\nuviedol iný dátum ako skutočný dátum podania žaloby v tomto konaní, keďže žaloba bola podaná až\ndňa 09.07.2021. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku ktorému\ndošlo, podľa tvrdení žalobcu podloženému relevantnými dokumentmi, podaním zo dňa 03.03.2020, no\nv odôvodnení súdneho rozhodnutia uvádza podanie zo dňa 04.05.2020. Pre úplnosť žalobca poukazuje\nna skutočnosť, že podaním zo dňa 04.05.2020 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň\nbol upozornený v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách na možnosť postupcu postúpiť\npohľadávku. Zároveň súd prvej inštancie opakovane tvrdí, že žalobca uvádzal ako splátku, pre ktorú\nmala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť splátku splatnú v júni 2022, pričom žalobcovi nie je zrejmé\nodkiaľ súd čerpal pri uvedení týchto informácií vo svojom odôvodnení, keďže nevyplývajú z nijakého\npodkladu ani vyjadrenia v tomto konaní. Žalobca zároveň namietal nesprávne právne posúdenie začiatku\nplynutia premlčacej doby. Citoval ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (OZ). Nestotožnil sa so\nzáverom súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu celého dlhu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej\ndňa 18.05.2018, ktorá ako prvá omeškaná splátka vyvolala zosplatnenie úveru. Uviedol, že s ohľadom\nna aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR premlčaciu dobu nemožno odvíjať od splatnosti\nsplátky úveru, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale premlčacia doba začína plynúť až v deň nasledujúci\npo uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá tri mesiace predchádza vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti (splátka splatná dňa 18.11.2019), teda v tomto prípade uplynuli uvedené tri mesiace dňa\n18.02.2020 a premlčacia doba začala plynúť až deň nasledujúci (19.02.2020). Keďže bola žaloba\npodaná na súde 09.07.2021, je zrejmé, že bola podaná včas, nakoľko premlčacia doba by uplynula\nnajskôr 19.02.2023 (a to aj bez aplikácie zákona o neplynutí lehôt v období pandémie COVID 19).\nSplátku splatnú dňa 18.05.2018 podľa názoru žalobcu nemožno považovať za splátku, ktorá vyvolala\nzosplatnenie dlhu, nakoľko táto predchádzala uplatneniu práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti o\nv ako 4 mesiace. S ohľadom na uvedené je splátkou, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu splátka splatná\ndňa 18.11.2019. S poukazom na vyššie uvedené vyjadril žalobca názor, že mu vznikol nárok na úhradu\nuplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko žalobou uplatnený nárok nemožno\npovažovať za premlčaný ani len v časti. Napadnuté rozhodnutie trpí podľa názoru žalobcu vadou\nnesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie\nje v priamom rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ohľadom totožnej právnej otázky\n(začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch v prípade uplatnenia práva podľa § 565\nObčianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalobca taktiež vyjadril\nnesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohodnutý úrok vo výške 19,90 % ročne je v rozpore\ns dobrými mravmi. Citoval § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a poukázal na to, že dvojnásobok\npriemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v júni 2016 predstavoval 29,34 % (2 x 14,67\n%), čo prevyšuje dohodnutý úrok 19,90 %, pričom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odplata\npri poskytnutý peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok pri obdobnom úvere.\nŽalobca sa vyjadril taktiež k dojednanému poisteniu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia absolútne nevyplýva z akého dôvodu má\nbyť dojednané poistenie neprijateľnou podmienkou a na súd prvej inštancie uviedol len svoj subjektívny\nnázor, že účelom poistenia bolo navýšiť odmenu veriteľa. Žalobca ale poukázal na to, že dohodnuté\npoistenie bolo individuálne, pričom žalovaný nemal povinnosť uzavrieť toto poistenie a pokiaľ došlo\nk naplneniu dôvodov poistenia, mal sám žalovaný povinnosť ohlásiť poistnú udalosť, pretože právny\npredchodca žalobcu nemal možnosť skúmať dôvody, pre ktoré žalovaný prestal plniť svoje povinnosti.\n\nNeplnením dohodnutých splátok došlo k zániku poistenia. K skúmaniu schopnosti splácať úver žalobca\nuviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní žalovaného splácať úver bola zachovaná. Pričom pri\nposúdení bonity žalovaného boli do vzaté do úvahy všetky dostupné informácie. Výsledkom skúmania\nje jednoznačný záver o platobnej schopnosti žalovaného splácať daný úver. Žalobca opätovne poukázal\nna to, že spotrebiteľ v žiadosti deklaroval príjem 600,00 eur. Záväzky veriteľa boli overené dopytom\ndo úverového registra a spolu predstavovali 59,00 eur. Žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti\na rodinný stav slobodný. Na základe týchto údajov žalobca od príjmu 600,00 eur odpočítal záväzky\n59,00 eur a paušálnu sumu životného minima 198,09 eur, čo predstavuje rozdiel 342,91 eur, a teda\ndisponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Žalobca taktiež nesúhlasil so záverom\nsúdu prvej inštancie týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, keďže súd prvej inštancie priznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a nezobral do úvahy zaplatenie sumy 50,00\neur žalovaným, pričom v tejto časti práve žalovaný zavinil zastavenie konania, nakoľko túto sumu zaplatil\npo podaní žaloby. Na základe vyššie uvedeného žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádza jeho rozhodnutie\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, čo podľa názoru žalobcu vyžaduje okamžitú revíziu zo strany\nodvolacieho súdu, nakoľko právne názory uvedené v napadnutom í sú arbitrárne, nepreskúmateľné a\nnemajú oporu v zákone. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že\nžalobe vyhovie a prizná mu trovy konania v plnom rozsahu resp., aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa\nv celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10Csp/38/2022\nzo dňa 30.03.2023 a s jeho jasným odôvodnením. Súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto\nnavrhujme, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. V celom rozsahu poukazujeme na naše\npísomné a ústne vyjadrenia prednesené v tomto konaní. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok\nmedzi Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom zo dňa 12.10.2020 bol žalovaný ku dňu postúpenia\npohľadávky v omeškaní 952 dní (t. j. 2 roky a 222 dní), posledná splátka bola uhradená dňa 18.02.2018\n(odo dňa 12.10.2020 odpočítame 2 roky a 222 dní = 03.03.2018; splátky boli splatné k 18.dňu mesiaca;\nteda posledná splátka bola uhradená 18.02.2018). Aplikujúc ustanovenie § 565 OZ v spojení s § 53 ods.\n9 OZ a § 101 OZ, začiatok plynutia premlčacej doby sa začal 18.05.2018, premlčacia doba uplynula\ndňa 18.05.2021. Predmetná zmluva taktiež neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.\nj) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. a to odplatu podľa osobitných predpisov, ktorým je ust. § 53 ods. 6\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 a 1a nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ\nzaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;\nuvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Vo výške\nsplátky je zahrnuté poistné vo výške 4,05 eur, ktoré nebolo zahrnuté do výpočtu RPMN, čistá splátka\nje 115,59 eur. V zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka vo výške 13.863,85 eur v neprospech\nspotrebiteľa, reálne je to suma 14.356,80 eur (120 splátok x 119,64 eur výška splátky). Celková čiastka\nuvedená v zmluve je suma vypočítaná takto: 13.863,85 eur delené počet splátok 120 sa rovná 115,53 eur\nmesačne, čo je rozdiel medzi výškou splátky 119,64 eur a poistným 4,05 eur. Žalovaný má za to, že súd\nsprávne posúdil aj nesplnenie povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovaného. Na základe argumentácie\nžalobcu, ktorý prenechal zodpovednosť preukázania svojej bonity iba na žalovaného, by ustanovenie § 7\nods. 1 ZoSU bolo obsoletné. Účelom tohto ustanovenia bola ochrana spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal\nsplnenie podmienok predmetného ustanovenia, neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepredložil\nžiadne doklady preukazujúce príjem a výdavky žalovaného, minimálne nepredložil výpis z úverového\nregistra, preukazujúci, či žalovaný má nejaké úvery a či ich pravidelne spláca. Z dopytu súdu zo Sociálnej\npoisťovne vyplýva, že žalovaný mal počas svojej pracovnej kariéry uzatvorené prevažne krátkodobé\npracovné zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou\nstarostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v §\n7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“\nje potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o\nvýške svojich príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie\nanalyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi\npríjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných\nvýdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej\n\nschopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do\nbudúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je\nnapr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a\npod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje\nzáväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu\nuzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní\nrelevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako\nz informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava\nz iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť\nich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny\nobraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,\npresné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný\na domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti\nnepostačuje. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.04.2022 v zmysle prílohy – 6156161 Špecifikácia\npostúpenej pohľadávky, výpisov z účtu a úverového účtu žalovaný uhradil sumu 7.791,85 eur. Po\npostúpení pohľadávky žalovaný uhradil spolu 150,00 eur a 50,00 eur, spolu tak uhradil žalobcovi sumu\n7.991,85 eur. Vzhľadom na to, že predmetný úver považujeme za bezúročný a bez poplatkov, je istina\núveru uhradená a preplatená takmer o 2.091,85 eur. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby krajský\nsúd zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu a priznal žalovanému náhradu trov\nprávneho zastúpenia v rozsahu 100%.\n5.\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34\nCSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie\nz dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPodľa odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie v bode 45.\nodôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, že k zosplatneniu úveru malo dôjsť pre nezaplatenie splátky\nsplatnej v mesiaci 6/2022, keď takúto skutočnosť nikto netvrdil a ani nevyplýva zo spisu. Žalobca\npoukázal na to, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej k 18.02.2020 (až v\nodvolaní ako novotu uviedol, že sa jedná o splátku splatnú k 18.11.2019), pričom súd prvej inštancie\nv tomto bode odôvodnenia tvrdí že, nakoľko k zosplatneniu úveru malo dôjsť pre nezaplatenie splátky\nsplatnej v mesiaci 6/2022, tak k premlčaniu by došlo až v mesiaci 6/2023. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukazuje na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru nie je povinnosťou veriteľa, ale je to jeho\nprávo, ktoré je mu dané zákonom, pričom je výlučne na veriteľovi, či toto právo využije alebo nevyužije,\na ak ho využije, kedy ho využije. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu úveru došlo pre\nnezaplatenie prvej nezaplatenej splátky nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ale ani vo vykonanom\ndokazovaní. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30.01.2020 vyzval\nžalovaného k zaplateniu sumy 2.490,69 eur s tým, že pokiaľ žalovaný túto sumu neuhradí v lehote\n15 dní, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že\nžalovaný si predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote, čo ale znamená, že táto zásielka sa\ndostala do dispozičnej sféry žalovaného potrebné konštatovať, že zákonná podmienka doručenia výzvy\npred zosplatnením úveru bola splnená. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že podaním zo dňa 3.3.2020\nprávny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 02.03.2020 vyhlásil splatnosť úveru. Toto\noznámenie bolo žalovanému doručené dňa 13.03.2020. Z týchto listín, s poukazom na zákonnú úpravu\n(§ 565 a § 53 ods. 9 OZ) vyplýva, že keďže došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu\n02.03.2020, tak pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ, teda omeškania so splátkou\nminimálne tri mesiace, je nepochybné, že k zosplatneniu úveru mohlo dôjsť najskôr pre nezaplatenie\nsplátky splatnej k 18.11.2019. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o\ntom, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 18.02.2020, nakoľko pre takýto\nprípad nie je splnená podmienka omeškania minimálne tri mesiace. S poukazom na vyššie uvedené\npreto nemôže obstáť ani záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, nakoľko súd prvej\ninštancie nemal za preukázané, pre nezaplatenie ktorej zo splátok žalobca úver zosplatnil, pričom pokiaľ\n\nmal súd prvej inštancie o tom pochybnosti, mal žalobcu vyzvať na doplnenie tohto skutkového tvrdenia\n(ďalšie skutkové tvrdenia) s poukazom na ust. § 150 ods. 2 CSP.\n6. Súd prvej inštancie v bode 47. svojho odôvodnenia konštatoval, že úver sa považuje za bezúročný\na bez poplatkov v prvom rade z dôvodu, že dohodnutý úrok 19,9 % ročne je v rozpore s dobrými\nmravmi, nakoľko priemerná úroková sadzba pre obdobný typ úveru poskytovaná bankami bola v čase\nposkytnutia úveru vo výške 14,67 % ročne. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na ust. § 1a nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN,\nčo v danom prípade nebolo splnené, avšak odvolací súd poukazuje na to, že predmetná zmluva nebola\nuzavretá v júni v roku 2016, ako to tvrdí žalobca v odvolaní, ale v júni v roku 2013, kedy ešte predmetné\nustanovenie neplatilo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie v podstate\niba konštatoval, že úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu jej porovnania s priemernými\núrokovými sadzbami bánk pri obdobnom úvere, avšak nijako nezdôvodnil z akých konkrétnych dôvodov\npovažuje túto sadzbu, ktorá je cca o 5 % vyššia než ním uvedený priemer, za rozpornú s dobrými mravmi.\nNavyše odvolací súd poukazuje na to, že rozpor s dobrými mravmi nezakladá právny záver, že úver sa\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov.\n7. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že za neprijateľnú podmienku považuje dohodnuté poistenie. V\ntejto súvislosti konštatuje, že sa jedná len o formálnu dohodu, ktorej reálnym účelom nebolo kryť poistné\nriziko pri neschopnosti žalovaného splácať úver, ale jeho reálnym účelom bolo len navýšiť odmenu za\nposkytnutý úver. Uvedené strohé konštatovanie však súd prvej inštancie nijako bližšie neodôvodnil s\npoukazom na časť II. úverovej zmluvy (súhlas s poistením úveru, bod 1. až 10. úverovej zmluvy). Súd\nprvej inštancie taktiež konštatoval, že sa stotožňuje s námietkou nesprávneho výpočtu RPMN. Jedná\nsa teda pravdepodobne o námietku žalovaného, ale okrem tejto jedinej k tomuto konštatovaniu nič\nneuviedol.\n8. Za bezúročný a bezpoplatkový považoval súd prvej inštancie predmetný úver aj z dôvodu\nnedostatočného zisťovania úverovej bonity žalovaného s tým, že sa stotožnil so všetkými jeho\nnámietkami. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že z obsahu spisu skutočne nevyplýva akým\nkonkrétnym spôsobom právny predchodca žalobcu preveroval bonitu žalovaného. Bez náležitého\npreverenia vychádzal iba z konštatovania žalovaného, že jeho príjem je 600,00 eur mesačne (zo spisu\nnevyplýva akým konkrétnym spôsobom žalobca toto tvrdenie overil). Odvolací súd taktiež poukazuje na\nto, že z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 30.03.2023 vyplýva, že v čase\nuzavretia úverovej zmluvy mal žalovaný dojednaný pracovný pomer iba na dobu určitú. Z obsahu spisu\ntaktiež nie je zrejmé akým konkrétnym spôsobom žalobca zisťoval a preveroval výdavky žalovaného.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj napriek tomu, že právna úprava týkajúca sa\nskúmania bonity spotrebiteľa nebola v čase uzavretia zmluvy ešte upravená v takom rozsahu, ako je\nto v súčasnosti, tak je úplne nepochybné, že základnou povinnosťou veriteľa z hľadiska preverenia\nbonity žalovaného bolo zistenie, ale samozrejme aj preverenie, príjmov a výdavkov žalovaného. Aj keď\nsúd prvej inštancie relevantne neozrejmil z akých konkrétnych dôvodov žalobca hrubo porušil svoje\npovinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 ZoSÚ, tak z jeho záveru je zrejmé, že konanie žalobcu vyhodnotil ako\nhrubé porušenie, nakoľko konštatoval že úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd poukazuje\nna to, že z obsahu nevyplýva, aby žalovaný rozporoval žalobcom tvrdený príjem vo výške 600,00 eur,\nale poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy mal mať uzavretý pracovný pomer iba na dobu určitú.\n9. O tejto skutočnosti však súdu nepredložil dôkaz. Za týchto okolností odvolací súd, bez ďalšie\ndokazovania, považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany veriteľa došlo k hrubému porušeniu\npovinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1 ZoSÚ za predčasný, pričom pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie\nspotrebiteľského úveru.\n10. V takomto prípade v čase postúpenia pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 12.10.2020 predmetný\núver ešte nebol v celom rozsahu splatný, keďže jeho konečná splatnosť bola dojednaná k 18.06.2023\na pokiaľ došlo k postúpeniu tzv. „živého“ úveru, je potrebné skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich\nz § 17 ZoSÚ, resp. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a v tejto súvislosti aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že pokiaľ by aj došlo k hrubému porušeniu\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, na základe zásady od „väčšieho k menšiemu“ by veriteľ taktiež nebol\noprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazového splatenie spotrebiteľského úveru.\n\n11. Odvolací súd má teda zato, že základný argument zamietnutia žaloby, ktorý prezentoval súd prvej\ninštancie, teda premlčanie uplatneného nároku, nie je správny sa odvolací súd taktiež nestotožňuje\nso závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu\nrozporu s dobrými mravmi, keďže takáto skutočnosť nezakladá zákonný dôvod pre záver, že úver\nje bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, rovnako ako\njeho konštatovanie o nesprávnom výpočte RPMN. Čo sa týka záveru, že úver je bezúročný a bez\npoplatkov z dôvodu nedostatočného zisťovania úverovej bonity žalovaného, tak ani v tejto časti nie je\nrozsudok súdu prvej inštancie preskúmateľný, keďže súd vlastne iba konštatuje aké doklady mali byť,\npodľa jeho názoru, v konaní predložené, ale z jeho odôvodnenia vlastne nevyplýva akým spôsobom\nsa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi strán sporu týkajúcimi sa bonity\nžalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by banka zistila dôsledne všetky skutočnosti,\ntak buď by žalovanému neposkytla úver alebo poskytla by mu nižší úver za „ľahších podmienok“, čo\nby skôr evokovalo záver, ktorý už odvolací súd prezentoval, teda, že v danom prípade sa nejednalo\no hrubé porušenie povinnosti veriteľa, ale nekonanie s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie\nnedostatočným odôvodnením svojich záverov, ako aj zmätočnými skutkovými tvrdeniami zaťažil svoje\nrozhodnutie nespreskúmateľnosťou a takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,\naby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nOdvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách\ncelého konania, pričom aj toto rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, pretože tak,\nako na to správne poukázal žalobca, súd prvej inštancie síce priznal žalovanému náhradu trov konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 100 %, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal so zastavením konania\nv časti o zaplatenie sumy 50 eur s príslušenstvom, k zaplateniu ktorej došlo až po podaní žaloby.\nÚlohou súdu prvej inštancie bude teda prioritne opätovne posúdiť akým konkrétnym spôsobom žalobca\nzisťoval a vyhodnotil bonitu žalovaného s poukazom na ust. § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.\nV prípade potreby je súd prvej inštancie oprávnený na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností\npožiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP), pričom vzhľadom na to, že sa jedná\no spotrebiteľský spor, je súd oprávnený taktiež vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhnú (§ 295\nCSP). V závislosti od týchto skutkových zistení súd prvej inštancie vyhodnotí, či bol žalobca oprávnený\npožadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, v prípade ak také oprávnenie\nnemal, posúdi jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.\n12. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 07.10.2024 a 09.06.2025 uviedol, že odborná starostlivosť\npri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V\nrámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity\nžalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/\núverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný\nzáver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Žalobca predložil výstup z interných\naplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať\nposkytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov\nv automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového\nregistra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len\ninterné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého osvedčenia. Spotrebiteľ\nv žiadosti o úver deklaroval príjem vo výške 600,00 eur. Závislá činnosť bola overená na základe\npredložených dokladov. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ\ndo úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 198,09 eur, nakoľko ten v žiadosti o úver deklaroval\njedného člena domácnosti a rodinný stav slobodný. Životné minimum spotrebiteľa a členov domácnosti\nspotrebiteľa bolo podľa deklarovaných informácií vo výške 198,09 eur (jedna plnoletá dospelá osoba).\nUvedené predstavuje paušálnu sumu výdavkov na bývanie, energie, telekomunikačné služby a výdavky\nosobnej spotreby. Uvedené výdavky totiž nie je možné objektívne overiť bez neprimeraného zásahu\ndo súkromia potencionálneho žiadateľa o úver. V prípade ak by totiž žiadateľ o úver mal preukazovať\nmesačné výdavky osobnej spotreby, bolo by potrebné vykonať šetrenie v mieste jeho bydliska,\npreukázať mesačnú spotrebu domácnosti a zohľadniť napríklad klimatické podmienky v danom období,\nzohľadniť náklady žiadateľa o úver na dopravu dokladovaním nákladov na motorové vozidlo alebo\nMHD a pod. Takéto šetrenie je samozrejme absurdné a v bežnom živote nerealizovateľné. Národná\núprava, smernice EÚ a ani dôvodové správy, či recitály nenaznačujú, že medzi povinnosťami veriteľa\n\nvykonávajúceho overovanie bonity bola aj povinnosť skúmať konkrétne bežné výdavky spotrebiteľa na\nchod domácnosti. Výška splátky poskytnutého úveru bola vo výške 126,00 eur. Existujúce záväzky\nveriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 05.06.2013, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal v čase\nposkytnutia úveru úverové zaťaženie s mesačnou splátkou 59,00 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako\nsplátka schvaľovaného úveru. Žalobca touto cestou uvádza, že poistenie úveru nebolo podmienkou pri\nuzatvorení zmluvy, čiže bolo v tomto prípade fakultatívne, t.j. išlo o možnosť, nie povinnosť dojednať\ntaký druh poistenia. Zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok\naj bez poistenia. Poistné do výpočtu celkových nákladov v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti\nnevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez\ndojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona\no spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN - podľa\n§ 2 písm. g) ZoSU: ,,Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so\nspotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,\nktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi\nznáme, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby\nsúvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť\nzmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za\nponúkaných podmienok“. Spotrebiteľ uviedol v žiadosti príjem u zamestnávateľa ADECCO, spol. s.r.o.\nod 01.11.2012. Spotrebiteľ na preukázanie tejto skutočnosti predložil výpis z účtu v inej banke. Tento\nvýpis však poskytovateľ úveru nemá archivovaný, nakoľko od poskytnutia úveru uplynulo viac ako\n10 rokov a od postúpenia pohľadávky viac ako 5 rokov. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že\nspotrebiteľ potvrdil správnosť týchto údajov vlastnoručným podpisom na žiadosti o úver. Veriteľ na\nzáklade overenia akceptoval celkový príjem vo výške 600,00 eur. Čo sa týka výdavkov, žalovaný má\nnáklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ\nvyživovaciu povinnosť. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do\núvahy životné minimum spotrebiteľov a osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť v sume 198,00 eur.\n13. Obdobné skutočnosti uviedli sporové strany prostredníctvom právnych zástupcov na pojednávaní\ndňa 12.06.2025.\n14.\nSúd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou\no splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami k zmluve, Zmluvou o postúpení\npohľadávok, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, výpisom z osobného účtu žalovaného,\noznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvami a pokusom o zmier, vyjadreniami žalobcu\na žalovaného a uznesením odvolacieho súdu.\n15. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:\n16. Dňa 05.06.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu, SLSP, a.s., a žalovaný Zmluvu o splátkovom\núvere č. 5043153149. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 5.900,00 eur, pri celkovej cene\núveru 13.863,85 eur, počte splátok 120 a výške mesačnej splátky v sume 119,64 eur, ročnej úrokovej\nsadzbe vo výške 19,90 % po zľave a RPMN vo výške 22,14 %. Dátum splatnosti prvej splátky bol\nstanovený na deň 18.07.2013.\n17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.03.2020 právny predchodca žalobcu\nžalovanému oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 02.03.2020.\n18. Pokusom o zmier zo dňa 17.06.2021 žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške\n8.101,51 eur.\n19. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 postúpil postupca svoju pohľadávku voči\nžalovanému žalobcovi. Podľa prílohy k zmluve výške postúpenej pohľadávky predstavovala čiastku\n7.470,28 eur. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.\n20. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:\n\n21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n22. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa\ndruhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom\npôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.\n23.\nPodľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,\nspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so\nspotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce\nprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,\nktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je\nobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n25. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).\n26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n27. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia\nsa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak\nnemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n29. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto\nzákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nvo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom\nspotrebiteľovi.\n30. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,\nktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,\npovolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo\nposkytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.\n31. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa\nOZ musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v\nrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú\nosobu,\n\nc) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\nd) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\ne) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa\nokamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva\nk tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nf) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\ng) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nh) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ni) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nj) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\nk) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nl) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nm) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\nn) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\no) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\np) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\nq) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\nr) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\ns) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nt) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\nu) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nv) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nw) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\nx) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,\ny) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\npri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok.\n32. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\n\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nV pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n33.\nPre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu\ns dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil\ndodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky\nzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z\ntoho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,\nže vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým\nprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi\nvystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.\n34.\nUstanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za\nneprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich\npoužitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských\nzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ\nz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných\npodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany\ndodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá\nmožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich\npoužívania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe\npredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa\nv dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.\n35. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože\nju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,\nako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť\nakúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení\nObčianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného\nzákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.\n36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej\núnie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,\naby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo\ndodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa\ntýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok\n(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\nďalej len „smernica“).\n37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o\nochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa\nv zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je\npotrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n38. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo\na všetky práva s ňou spojené.\n39. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n40.\nPostúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.\nDokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky\ndlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi\n\ndlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods.\n1 a 2 Občianskeho zákonníka).\n41. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi\nvšetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.\n42.\nV zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky\nzahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez\nsúhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred\npostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v\ncelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením\nčo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol\njeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať\npostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných\nzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok\na v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\n43.\nPostúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nPostúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu\nv osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný\nveriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez\nsúhlasu dlžníka. V danom prípade sa však Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ\npri postúpení pohľadávky žalovanému na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení\nObčianskeho zákonníka aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu\nk Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.\n44.\nV zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu\nje, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej\nsplnenie písomne vyzvala. Písomná výzva banky dlžníkovi na splnenie dlhu je nevyhnutnou podmienkou\nplatnosti postúpenia (cesie) pohľadávky banky na tretiu osobu. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,\npohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim\nobsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.\n45.\nAktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva\nsubjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento\nhmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného\npráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je\nimanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.\n2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).\n46. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne\nvyzvať dlžníka (žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy\nžalovaného, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8\nzákona o bankách.\n47. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením\npohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal\nv omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má\nza následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie písomnej výzvy banky\ndlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 15Co/47/2016 zo dňa 24.02.2016).\n\n48.\nSúd má za to, že výzva uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je právnym úkonom, čo\nznamená, že platnosti resp. neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv.\nfaktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienok možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia\npohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento faktický úkon nebol vykonaný, neplatným bude následný\nprávny úkon.\n49. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavreli právny predchodca žalobcu, SLSP, a. s. a žalovaný\nZmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 5.900,00 eur, pri celkovej\ncene úveru 13.863,85 eur, počte splátok 120 a výške mesačnej splátky v sume 119,64 eur, ročnej\núrokovej sadzbe vo výške 19,90 % po zľave a RPMN vo výške 22,14 %. Dátum splatnosti prvej splátky\nbol stanovený na deň 18.07.2013.\n50. Od rozhodovania odvolacieho súdu, teda od rozhodovania zo dňa 12.09.2024, ktorým nadriadený\nsúd vec zrušil a vrátil rozhodnutie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie sa posunula, resp. ďalej\nvyvinula rozhodovacia prax súdov:\n51. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022:\n„Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k\nuplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku\nje preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“\nTo znamená, že súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu spoločnosti EOS\nKSI Slovensko s.r.o., ktorú vyvodzuje z toho dôvodu, že okamžité zosplatnenie dlhu alebo tzv. default\nžalovaného bol učinený ako neplatný právny úkon právnym predchodcom žalobcu a na základe toho\nnemohli byť riadne splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie bankovej\npohľadávky na ďalší subjekt, pretože je celkom zrejmé, že postupovanie pohľadávky v tomto prípade\nvychádzalo z platnosti okamžitého splatenia dlhu, a teda bola postupovaná celá pohľadávka z úverového\nvzťahu. Nakoľko súd konštatuje neplatnosť tohto okamžitého zosplatnenia, tak ku dňu postupovania\npohľadávky, t.j. ku dňu 12.10.2020 išlo ešte o tzv. živý úver, ktorého platnosť úverovej zmluvy mala\nkončiť 18.06.2023. To znamená, že úver nemohol byť riadne postúpený a preto žalobca v tomto konaní\nnedisponuje aktívnou legitimáciou. A to s poukazom na súdom citované uznesenie, nakoľko v okamžitom\nzosplatnení, resp. z dvoch úkonov, z ktorých sa skladá tzv. default aj ako v predchádzajúcej výzve, nie\nje presne konkretizovaná splátka, pre ktorú malo k zosplatneniu dôjsť.\n52. A druhý dôvod, z ktorého súd odvodzuje neexistenciu aktívnej legitimácie u žalobcu je neplatnosť\nokamžitého zosplatnenia dlhu okrem vyššie uvedeného aj z dôvodu, že pri skúmaní bonity žalovaného\npred poskytnutím úveru banka nekonala s odbornou starostlivosťou a nesplnila si riadne povinnosť\nskúmať jeho úverovú bonitu. V súlade s právne záväzným pokynom KS v zrušujúcom uznesení\nsúd doplnil dokazovanie ohľadne dokazovania bonity bankou a hodnotí a prisvedčuje námietkam\nprávnej zástupkyne žalovaného, že žalobca tvrdil, že banka skúmala bonitu okrem iného aj dopytom\ndo bankových systémov, ako aj Sociálnu poisťovňu, ale neuniesla dôkazné bremeno v tomto\nsmere. Naopak, žalovaný preukázal predložením pracovnej zmluvy so zamestnávateľom ADECCO,\nt.j. pracovnou agentúrou v spojení s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca medzi ADECCO\na žalovaným, že nielenže nemal uzavretý riadny pracovný pomer, čo už samo o sebe by znižovalo\nbonitu alebo by malo v očiach banky znižovať jeho bonitu, pretože išlo len o takzvaného agentúrneho\nzamestnanca pracovnej agentúry, ktorý fungoval na základe dočasných pridelení pracovnej agentúry\nužívateľským zamestnávateľom, čo celkom jasne vyplýva z článku IV., bod 5 dohody o dočasnom\npridelení zamestnanca medzi pracovnou agentúrou ADECCO a žalovaným, kde je uvedené, že\npridelenému zamestnancovi po dobu dočasného pridelenia nevzniká pracovný pomer k dočasnému\nzamestnávateľovi. A po druhé, z týchto dokumentov vyplýva, že ani teda nešlo o pracovný pomer,\nale išlo „len“ o dočasné pridelenie agentúrneho zamestnanca a aj to len na určitú dobu a to na dobu\ndočasného pridelenia užívateľskému zamestnávateľovi CCC obuv SK, s.r.o. V zmysle záverov KS, ktorý\nuviedol, že žalovaný toto tvrdil na pojednávaní, ale nepredložil k tomu súdu dôkazy, súd konštatuje, že\npo odvolacom konaní tieto dôkazy písomne súdu žalovaný predložil a z týchto dôkazov celkom jasne a\nzrejme vyplýva, že žalobca, resp. právny zástupca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou. Pretože\nje možné, že síce istým spôsobom zisťoval bonitu žalovaného, ale pri zisťovaní mal zistiť, alebo ak konal\ns odbornou starostlivosťou, tak musel zistiť, že žalovaný je nebonitný na výšku úveru, ktorá mu bola\nposkytnutá. Okrem toho pred poskytnutím tohto sporného úveru, mu 2 dopyty v rovnakom bankovom\n\ndome (Slovenskej sporiteľni) boli odmietnuté. Na základe toho súd konštatuje, že pri riadnom nesplnení\npodmienky podľa § 7 ods. 1 ZSU, resp. jej nesplnení s odbornou starostlivosťou v kontexte § 11 ods.\n2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové\nsplatenie spotrebiteľského úveru. A preto, ak tak učinil, tak i z tohto dôvodu okamžité zosplatnenie úveru\nbolo neplatné. A tým pádom i postupovaná pohľadávka z banky na nebankový subjekt - žalobcu nemohla\nnapĺňať literu § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda postúpenie je neplatné a žalobca preto nedisponuje\naktívnou vecnou legitimáciou.\n53. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n54. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n55.\n\nPodľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n57.\nPodľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n59. Žalobca v odvolaní voči prvému prvoinštančného rozsudku dôvodil, že minimálne v časti 50,00 eur,\nv ktorom bolo konanie pôvodne zastavené v prvoinštančnom konaní sa dá hovoriť o úspechu žalobcu\nv tomto konaní, pretože žalovaný túto splátku uhradil dobrovoľne počas súdneho konania. Súd sa ale\ns touto námietkou žalobcu nestotožňuje, pretože ako je odôvodnené vyššie, žalobca voči žalovanému\nnemal žiaden nárok a tým pádom v podstate, ak žalovaný počas súdneho konania platil, tak platil bez\nprávneho dôvodu. Preto súd konštatuje plný úspech žalovaného v tomto konaní, ktorý mu aj priznal v\nrozsahu 100 % a rovnako tak aj v súlade so závermi zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ako\naj v súlade s § 396 ods. 3 CSP, súd priznal plne úspešnému žalovanému aj trovy odvolacieho konania,\nnakoľko aj v odvolacom konaní toto konanie viedlo k jeho plnému úspechu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis\ns prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\n\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1b9db264-8c10-4bd5-b3ee-ebc42257cf65:2c4a91ae-1802-4578-a6bf-7ee57a584ec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/21/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/21/2023 z 13. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-06-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1b9db264-8c10-4bd5-b3ee-ebc42257cf65:2c4a91ae-1802-4578-a6bf-7ee57a584ec1"}, {"guid": "cfe5bc7c-e999-44bc-9455-1db2f4645a1f:ab0f2a91-e1f7-4eac-a707-8aea33163ebc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113222992.1", "spisova_znacka": "15Co/47/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/47/2016 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113222992.1"}], "citovane_v": []}