{"guid": "ea672e7b-b89e-4853-ad83-26a716ab1c36:bb5eedb3-0de0-4cf7-b1ad-d55253802538", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3", "spisova_znacka": "4Csp/78/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/78/2024 z 4. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 4. apríla 2025, sp. zn. 4Csp/78/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3", "identifikacne_cislo": "6124301518", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Barbora Kovaliková", "sudca_id": 3799, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-barbora-kovalikova-3799", "datum_vydania": "2025-04-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb5eedb3-0de0-4cf7-b1ad-d55253802538", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n4Csp/78/2024\n6124301518\n04. 04. 2025\nJUDr. Barbora Kovaliková\nECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Prvá stavebná\nsporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. F., právne zastúpená: Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom\nZámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 15.203,03 Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa\n15. 05. 2024 sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 15.203,03 Eur, s úrokom vo výške 6,59 % ročne\nzo sumy 13.328,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo\nsumy 13.400,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.\n2893771 3 02 bola\nso žalovanou a G. B. ako spoludlžníkom (ďalej len „spoludlžník“) uzatvorená Zmluva o úvere č. 2893771\n3 02 zo dňa 13. 12. 2012 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej a\nspoludlžníkovi medziúver č. 2893771 0 03 vo výške 15.000,00 Eur. Žalovaná a spoludlžník sa zaviazali\nsplatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,06 Eur, ktoré boli povinní uhrádzať na\núčet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia\nvo výške 20,68 Eur, 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 82,38 Eur a poplatok za poistenie vo\nvýške 6,00 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a vklady.\nŽalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a\npo zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia,\npričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na\nstavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru,\nprijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a\npoplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Od\ndecembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá\nmu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. Uvedené preúčtovanie sa\nvykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky\nsú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov\nmedziúveru. V súlade so zmluvou o úvere sa žalovaná a spoludlžník zaviazali platiť poplatok za rizikové\nživotné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 6,00 EUR pričom žalovaná prehlásila a\nsvojim podpisom potvrdila prijatie do poistenia ako poistená osoba. Spoludlžník zomrel dňa\nXX. XX.\n\nXXXX, dedičstvo po poručiteľovi nadobudla žalovaná. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky\na medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 02. 05. 2022 žalobca vyzval žalovanú\nna doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanú zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané\nsplátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom\npred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 03. 06.\n2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 05. 04.\n2024 vyzval žalovanú na plnenie, no žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1.671,40 Eur so sumou poskytnutého\nmedziúveru vo výške 15.000,00 Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 13.328,60 Eur (istina). Žalovaná\nsuma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (03.06.2022), predstavuje sumu\nvo výške 15.203,03 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 13.328,60 Eur, z nezaplatených 6,59 % p.\na. úrokov za medziúver zo sumy 15.000,00 Eur do 03. 06. 2022 vo výške 1.802,43 Eur, z nezaplatených\npoplatkov za poistenie spolu vo výške 72,00 Eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe\nneuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške\n438,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 03 .06. 2022 v Oznámení\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.06.2022. (15.641,03 Eur – 438,00 Eur = 15.203,03\nEur, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním\npredčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 6,59 % p.a.\núrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\n5,00 % p.a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od\n04. 06. 2022).\n3. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 05. 2024 žalobca uviedol, že vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru nastalo pre splátku splatnú za mesiac február 2022, t.j. splatnú k 15.\n02. 2022 a s ktorou bola žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní dlhšie ako\ntri mesiace. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 03. 06. 2022. Žalobca by si k splneniu\npovinnosti stanovených zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dovolil uviesť nasledovné:\nV roku 2012 ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a) Opatrenie NBS 10/2016, ktorým sa\nustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (následne znenia\n7/2018 a 10/2019), b) Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver (následne znenia 6/2018 a 9/2019). Ani Odporúčanie NBS\nč. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s\nvývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie schopnosti klienta\nsplácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení. PSS, a.s., v čase schválenia tohto\núveru uplatňovala princípy obozretného podnikania, pričom schopnosť žalovanej splácať úver preverila\nporovnaním výšky splátky refinancovaných úverov s výškou splátky nového úveru so zohľadnením\npravidelnej vkladovosti žalovanej na kontá stavebného sporenia v PSS, a.s. za obdobie posledných 12\nmesiacov a zároveň žalovaná preukázala vyhovujúcu platobnú disciplínu v splácaní refinancovaného\núveru, žalovanej vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaná bola z dôvodu preverenia ekonomickej\nsituácie preverená dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI)\n– overenie či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia – dopytom bolo zistené, že\nžalovaná posledných 12 mesiacov mala vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalobca má za to, že na základe\nvykonaných týchto dopytov ako aj skutočnosti, že sa žalovanej znížilo mesačné splátkové zaťaženie\nzo splátky 107,00 Eur na splátku 103,02 Eur, primerane preskúmal socioekonomickú situáciu žalovanej\na postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu úveru žalovanej. Zároveň so žiadosti o úver\nvyplýva, že žalovaná bola v čase podania žiadosti o úver v manželskom zväzku a nemala nezaopatrené\ndeti. Žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti: istiny\n13.400,60 Eur, úroky 1 802,43 Eur, úroky 6,59 % ročne zo sumy 13 328,60 Eur od 04.06.2022 do\nzaplatenia, najviac do 15.12.2042, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 13 400,60 Eur od\n04.\n06. 2022 do zaplatenia.\n4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19. 07. 2024 platobný rozkaz sp.zn.\n30Up/1036/2024, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu\nzaplatiť žalobcovi istinu 13 400,- Eur, úrok 1.802,43 Eur, úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 13.328,60\nEur od 04. 06. 2022 do zaplatenia, najviac do 15. 12. 2042, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy\n13.400,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanej\npovinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške\n\n402,00 Eur a to žalobcovi. Žalovaná v zákonnej lehote podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor.\nNásledne na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného\nsporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou,\nktorému bola vec postúpená dňa 08. 10. 2024.\n5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je\npotrebne´ použiť všetky právne normy týkajúce sa spotrebiteľského práva. V zˇalobe absentuje ake\n´kolˇvek tvrdenie zˇalobcu o tom, z cˇoho presne pozosta´va jeho uplatnˇovany´ na´rok, zo splatnosti\naky´ch spla´tok odvodzuje svoju pohlˇada´vku. Žaloba zˇalobcu je teda vnu´torne rozporna´ a ako taka\n´ s poukazom na povinnu´ su´ladnostˇ tvrdení zˇalobcu s obsahom a (ne)u´plnostˇou navrhovany´ch\ndo^kazov nemo^zˇe obsta´tˇ a uzˇ z ty´chto do^vodov, ale najma¨ z do^vodu nedostatku preukázaní\nzákladných tvrdení pre podanie žaloby, preto je potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ. Žalobca\nteda nedisponuje ním tvrdeným nárokom v tvrdenom rozsahu a to ani čiastočne. Podľa jeho názoru nie\nje možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky\nstanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Z\nobsahu jednostranných právnych úkonov nemožno zistiť s akou konkrétnou splátkou má byť v omeškaní,\naká časť omeškaného plnenia má predstavovať istinu a ďalšie príslušenstvo. Nie je preto možné žiadne\noverenie si tvrdení žalobcu. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití\nnekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Poukazuje na inkasovanie\npoplatku za poskytnutie úveru pričom veriteľ tento poplatok odpočítal od sumy istiny a poskytol inú\nistinu ako je deklarovaná v zmluve, čím došlo k skresleniu údajov ostatných náležitostí zmluvy, napr.\nhodnota RPMN. Zmluva taktiezˇ obsahuje zmluvne´ podmienky, ktore´ svojim obsahom vytva´raju´ hrubu\n´ nerovnova´hu medzi stranami zmluvy v jeho neprospech, cˇo by su´d mal ex offo zohlˇadnitˇ a vyhla\n´sitˇ za neprijatelˇne´. Tieto rozvedie v ďalšom priebehu súdneho konania. Poukazuje aj na neskúmanie\nbonity a preto navrhuje, aby žalobca v prípade pokračovania v konaní preukázal akým spôsobom skúmal\nbonitu s poukazom na konkrétne parametre zmluvného vzťahu. Neuzna´va preto penˇazˇny´ na´rok\nuvedeny´ v platobnom rozkaze v celom rozsahu.\n6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že výslovne popiera, že by v podanom návrhu absentoval\nopis rozhodujúcich skutočností v súlade s § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“). Žalobca má jednoznačne za to, že v samotnej žalobe je dostatočne opísaný nárok\nžalobcu a taktiež dôvod tohto nároku. Žalobca na základe predložených špecifikácii, ktoré podložil ako\ndôkazy pre priznanie nároku, odôvodnil svoj nárok, pričom z predložených špecifikácii vyplýva z čoho\npozostáva jeho uplatňovaný nárok, ako aj zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku.\nŽalobca nie je povinný rozsiahle špecifikácie nárokov uvádzať priamo do textu žaloby, keď z uvedených\nskutočností jasne vyplýva čoho sa žalobca domáha a čo svojim návrhom sleduje. Tvrdenia žalovanej o\nnedostatku aktívnej vecnej legitima´cie žalobca popiera a považuje tieto prostriedky procesnej obrany\nžalovanej za neúčinné. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z hmotnoprávneho úkonu, ktorým\nje platne uzatvorená Zmluva o úvere č. 2893771 3 02 zo dňa 13. 12. 2012, v súlade s ktorou žalobca\nposkytol žalovaným medziúver č. 2893771 0 03 úver vo výške 15.000,00 Eur a ktorá tvorila prílohu\nžaloby. Žalobca výslovne popiera, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „OZ“). Povinnou náležitosťou je upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade,\nže nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\ncelého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr. uvedenie, pre ktorú splátku, resp. splátky sa\nvyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru nepožaduje. Zákon nepredpisuje formu a náležitosti vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti – veriteľ musí buď vyzvať dlžníka, pričom by sa v uvedenom prípade mala\ndodržať písomná forma, (zmluva o úvere musí byť písomná, tak následný právny úkon by mal byť tiež\nurobený písomne aby bol platný) alebo rovno namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi možno uplatniť\nprávo na zaplatenie celej pohľadávky (ak splatnosť nebola určená súdnym rozhodnutím) podaním\nžaloby na súde. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neupokojeného zvyšku, je\njednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45\nods. 1 OZ). Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo\nvzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných\ndohôd nevyhnutné zachovať písomnú formu (§ 40 ods. 2 OZ). Žalobca si na podporu svojich tvrdení\no tom, že upozornenie ako aj oznámenie o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sú právne úkony\ndostatočne určité, dovoľuje poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 03. 2022 sp\nzn. 7CoCsp/4/2021. Ďalej žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.\n\n06. 2021 sp.zn. 5CoCsp/14/2021. Rovnaké závery, že právny úkon nemožno považovať za dostatočne\nneurčitý, keďže upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neobsahuje splátku, pre ktorú sa\nmimoriadna splatnosť vyhlasuje vyvodil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd Banská Bystrica zo dňa\n26. 07. 2023 sp.zn. 17CoCsp/43/2022. Žalobca si dovoľuje poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2024 sp.zn: 1Cdo/123/2022. Žalobca výslovne popiera tvrdenia\nžalovaných, že by inkasovanie poplatku za spracovanie úveru malo za následok nesprávny výpočet\nRPMN. Zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných\nprostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v\namortizačnej tabuľke. V súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere sa poplatok za spracovanie medziúveru\nvrátene zmluvnej dokumentácie zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková\nsuma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Nárok žalobcu\nako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona,\nkonkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere súhlasila, že celková\nsuma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru.\nSkutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov bol zúčtovaný spracovateľský poplatok, nemá\ndosah na výpočet RPMN. Pre tento záver svedčí aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska, z ktorého\nvyplýva, že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy,\nmôže byť zohľadnený pri výpočte RPMN dvomi spôsobmi: 1) na ľavej strane základnej rovnice je\nsúčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane je súčasná hodnota splátky poplatku\nza poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru, pričom splátka poplatku za poskytnutie\núveruje nultou splátkou, 2) výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej\nv zmluve a výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej strane rovnice\nje poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri obidvoch matematických zápisoch základnej rovnice na\nvýpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký. Pri výpočte RPMN je irelevantné, či sa\npoužije plná výška úveru na jednej strane rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke\nsa použije spracovateľský poplatok, alebo na jednej strane rovnice ako výška úveru sa použije suma\núveru po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane už nebude do nultej splátky vstupovať\nspracovateľský poplatok. Národná banka v tomto vyjadrení ďalej uviedla, že pokiaľ sa poukazuje na\nrozsudok Súdneho dvora EÚ z\n21. 04. 2016 vo veci C-377/2014, ktorý sa bodoch 81 – 91 zaoberá\npojmami „celková výška úveru a výška čerpania úveru“ a to aj na účely výpočtu RPMN, tak optikou vyššie\nuvedených bodov tohto rozhodnutia by bol správny postup výpočtu RPMN č. 2. Poplatok na ľavej strane\nrovnice by sa nezarátal do celkovej výšky úveru a bol by od sumy úveru odpočítaný. Spôsob výpočtu\nRPMN podľa prvého spôsobu je matematicky ekvivalentnou úpravou výpočtu spôsobom č. 2, nemá vplyv\nna hodnotu RPMN. Vo vzťahu k výpočtu RPMN boli pre Súdny dvor EÚ relevantné také skutočnosti,\nktoré môžu mať vplyv na výpočet RPMN. Preto sa spôsob výpočtu RPMN č. 1 neodkláňa od rozsudku\nspôsobom, ktorý by mal vplyv na výpočet RPMN. Matematický prepočet RPMN počíta so sumou obratov\nk danému dátumu a dátum výplaty medziúveru a je rovnaký ako dátum účtovania poplatku. To znamená\nže, ak žalobca počíta s celou výškou vyplateného úveru a následne obrat zníži o poplatok, je to presne\nto isté ako keby počítal s výškou vyplateného úveru zníženého o poplatok (vtedy sa už následne\nneznižuje obrat vstupujúci do prepočtu RPMN). Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska výpočtu RPMN je\nirelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných peňazí, alebo od sumy poníženej\no poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška RPMN. Výška RPMN však\nnie je uvedená v neprospech spotrebiteľa, práve naopak dlžníci súhlasili v zmluve s vyššiu výškou\nRPMN ako reálne bola. V rozhodnutí Súdneho dvoru Európskej únie C-42/15 Súdny dvor Európskej únie\nkonštatoval, že iba porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný výzvam v zmysle smernice, môže\nbyť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom veriteľa na úroky a poplatky. Musí sa\npritom jednať o neuvedenie takej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere, ktorá môže spochybniť možnosť\nspotrebiteľa posúdiť rozsahu svojho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že len v prípade, ak by uvedená\nvýška RPMN alebo uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník veriteľovi zaplatiť, spochybnila možnosť\nposúdiť rozsahu záväzku spotrebiteľa, len v tomto prípade by bolo možné, aby uvedené mohlo vyvolať\nprípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Avšak v tomto prípade, žalovaný vedel o najvyššie\nmožnej výške RPMN a teda nemohol spochybniť u žalovaného posúdenie rozsahu svojho záväzku.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je taktiež v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z.\nviazaná na určenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa. K tvrdeniam žalovanej, že zmluva o\núvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, by si žalobca dovolil uviesť, že žalovaná neuviedla ani\njednu neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v neprospech žalovanej, a už vôbec\nnie takú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu, aby bolo v zmysle ustanovení OZ podmienky\n\nmožné klasifikovať ako neprijateľné. V podanom odpore žalovaná stroho konštatuje, že zmluva obsahuje\nneprijateľné zmluvné podmienky, ktoré rozvinie neskôr. Ak by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné\npodmienky, tak ich žalovaná vzhľadom na dostatok časového priestoru na podanie odporu už mohla\nuviesť. Zo strany žalovanej tak ide o konanie výlučne účelové, ktoré je v rozpore s § 153 ods. 1 CSP.\n7. Žalovaná, ktorej prostredníctvom právneho zástupcu bolo vyjadrenie žalobcu s výzvou na vyjadrenie\ndoručené dňa 03. 01. 2025, sa k podaniu písomne nevyjadrila.\n8. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 04. 04. 2025, na ktoré\nriadne a včas predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovanej. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti. Na pojednávanie sa dostavil právny\nzástupca žalovanej. Keďže boli splnené procesné podmienky podľa § 180 CSP na prejednanie veci v\nneprítomnosti žalobcu, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.\n9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí\nna základe nasledovných skutočností. V zmysle pomerne rozsiahlej a ustálenej rozhodovacej praxe aj\ntunajšieho súdu, zmluvy žalobcu nie sú v súlade s právnou úpravou, resp. ich platnosť je sporná, napriek\ntomu teda, že súdy sa k platnosti nejakým spôsobom nevyjadrujú. Považuje takúto zmluvu za absolútne\nneplatný úkon, na základe skutočností, že jednak ide o vysoko sofistikovanú doslova až úžernú činnosť\ndodávateľa, ktorý na veľmi rozsiahlu dobu poskytuje zdanlivo výhodný úver. Ten úver sa nazýva na\nzáklade pojmu, ktorý vymyslel žalobca medziúver. Pritom ide o štandardný úver, ktorý je poskytovaný\npopri tom ako si má ten spotrebiteľ sporiť. Zdanlivé sporenie teda má mať za následok to, že nejaká\nnasporená suma po čas ktorý určí dodávateľ na konci tohto určeného času je cieľovou sumou, tzv.\ncieľovou sumou a táto suma aspoň pri uzatváraní úveru sa javí ako nejaké sporenie. V skutočnosti ide\no ďalšie plnenie na tento medziúver, keďže ako vychádza zo znenia článku I. Zmluvy o úvere, pokiaľ ide\no samotné splácanie medziúveru, tak 244 mesiacov, čo je viac ako 20 rokov sa platí len príslušenstvo\nkonkrétne úroky z medziúveru, samozrejme aj poplatky, ktoré sú uvedené aj v amortizačnej tabuľke,\nktorú doložil žalobca. Na základe uvedeného, teda viac ako 20 rokov sa platí len príslušenstvo a popri\ntom aj suma sporenia. Táto suma sporenia ako prvá suma po zaplatení poslednej splátky a začatí\nsplatnosti istiny, teda po viac 20 rokoch, čo mimochodom ku dnešnému dňu ani zďaleka nie je, vtedy táto\ncieľová suma je započítaná ako prvá suma na istinu úveru, to znamená, že istina úveru nie je splatná až\ndo zaplatenia poslednej splátky cieľovej sumy a je započítaná táto cieľová suma, toto zdanlivé sporenie,\nčiže spotrebiteľ na konci tohto sporenia v podstate žiadne nasporené peniaze nemá, ale tieto peniaze\nautomaticky podľa zmluvy žalobca započíta na istinu. Následne nastane stav, že táto nasporená suma\nani zďaleka nepokrýva sumu istiny a premenuje sa tento medziúver na stavebný úver, kde už nastáva\naj splatnosť istiny popri ďalších splátkach príslušenstva, čiže na konci nastáva stav, že spotrebiteľ platil\n40 rokov úroky z tohto úveru, ale len 10 rokov platil aj istinu, posledných 10 rokov, čo je v priamom\nrozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o tom, že ako má byť splácaný peňažný\nzáväzok práve kvôli tomu aby tento peňažný záväzok bol efektívne splácaný má sa prioritne uhrádzať\nna istinu a popri tom na príslušenstvo, ktoré má byť spravodlivo tým pádom rozdelené. Čiže dve tretiny\ntrvania zmluvného vzťahu žalovaná platila len príslušenstvo. Ďalšiu tretinu má platiť aj príslušenstvo\naj istinu, pričom sa to javí ako vysoko výhodné, pretože splátky sú pomerne nízke, oproti požičanej\nsume, ale je to daň, za to je ten veľmi dlhý čas, ktorý celý nastaví žalobca, dodávateľ a v zásade\nsi takto zaviaže na extrémne dlhý čas spotrebiteľa na to, aby mu platil. Ako vychádza aj so žiadosti\no úver, ktorá je doložená žalobcom, účelom použitia úverových prostriedkov je splatenie medziúveru\nv PSS a.s. To znamená bol platený aj medziúver, ktorý bol skôr poskytnutý na nejaké splatenie - H.\nI. + rekonštrukcia rodinného domu. To znamená pokiaľ ide o plnenie týkajúce sa istiny tohto úveru\nžalobca tvrdí, že jednak refinancoval skorší úver, jednak splatil iný úver v H. I., ktorý pravdepodobne\nbol spotrebiteľský úver a mal rekonštruovať aj rodinný dom. Toto celé malo byť refinancované alebo\nfinancované sumou 15.000 Eur. V nadväznosti na uvedené poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho\nsúdu o ktorú sa opierajú aj rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach, že pokiaľ je zrazené\nzo sumy deklarovanej istiny titulom poplatku za poskytnutie úveru, nie je teda poskytnutý úver v sume\ndeklarovanej v zmluve. Na základe uvedeného považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov a to\naj z dôvodu reálneho neskúmania bonity. V tomto čase teda pred podpisom zmluvy už takáto povinnosť\nexistovala pre dodávateľa a v kontexte so skoršími úvermi, ktoré mali byť zaplatené je možné definovať,\nže toto skúmanie nebolo aj čo sa týka výdavkovej časti reálne, ale len formálneho charakteru. Pokiaľ\nide o bod 5 žiadosti v ktorom je uvedené, že sa splácajú iné skoršie úvery a má sa táto istina použiť na\nrekonštrukciu rodinného domu, tak pre splnenie takejto možnosti už súdy vyžadujú aj ďalšie dokumenty,\n\nto znamená pokiaľ chcel veriteľ inkasovať na skorší úver, musel predčasne zosplatniť takýto úver a takéto\nlistiny, aj čo sa týka teda splatenia iného úveru, konkrétne v danom prípade H. I., J. H. I. vydať ako ďalší\ndoklad, na základe ktorého je jasné zadefinované koľko je suma na zaplatenie toho ktorého úveru a jeho\nteda zvyšku. V tomto prípade teda minimálne teda pokiaľ ide o H. B. B. ale aj H. I. museli byť takéto\ndokumenty súčasťou samotnej žiadosti o poskytnutie úveru a pokiaľ ide o H. B. B. tak táto samozrejme\nzmluvu, ktorá predchádza tomuto úveru taktiež mohla obdobne zadefinovať tak, že jej následkom môže\nbyť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo pri takomto nastavení zmluvy, ako je jasné aj z iných\nvecí, ktoré patria žalobcovi tak tieto zmluvy sú dlhodobo rovnaké s malými odchýlkami s rovnakým\nnastavením splácania medziúveru, pričom je možné predpokladať, tak zmluva, ktorá bola refinancovaná\nmohla taktiež byť rovnako bezúročná a bez poplatkov a taktiež mohla mať za následok to, že v čase\njej refinancovania nebola splatná ešte istina, čiže v tomto rozsahu v podstate nemal nárok žalobca\nna poskytnutie tejto istiny, čiže možno si to započítal neoprávnene. Pokiaľ ide ešte o dôkaz, ktorým\nmal zosplatniť celý úver žalobca, v danom prípade je taktiež rozhodovacia prax už ujednotená v tom\nzmysle, že pokiaľ žalobca v takomto dokumente neuvedie konkrétny údaj na ktorú splátku zosplatňuje\núver, tak takýto úkon je absolútne neplatný, pretože spotrebiteľ, v tomto prípade žalovaná si nevie jasne\nvyvodiť pre ktorú splátku urobil tento hmotno-právny úkon dodávateľ a vlastne nevie overiť či ju zaplatila,\nprípadne keď ju zaplatila či uviedla tam údaje, ktoré mali byť, alebo nejakým spôsobom reklamovať\ntakýto skutkový stav a to má vplyv aj na začatie plynutia premlčania a pod.\n10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, amortizačnej tabuľky pre medziúver a spotrebiteľský úver, pristúpenie k poistnej zmluve pre\nrizikové životné poistenie pre prípad smrti, všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov\npre fyzické osoby, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 02. 05. 2022 s fotokópiou\ndoručenky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 03. 06. 2022 s fotokópiou doručenky,\npredžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu z\n05. 04. 2024 s fotokópiou doručenky, výpisom z účtu\nstavebného sporenia, výpisu z účtu medziúveru, žiadosti o spotrebiteľský úver bez záložného práva,\ndáta dopytu zo SRBI, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:\n11. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2893771 3 02 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom\na žalovanou a jej zosnulým manželom ako dlžníkmi zo dňa 13. 12. 2012 vyplýva, že na preklenutie\nobdobie, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného\núveru, poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver pod číslom 2893771 0 03 vo výške 15.000,- Eur, pričom\npri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver zúčtuje\nbez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na\nstavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX vo výške cca 9.530,87 Eur (Článok II. zmluvy o úvere).\nV zmysle Článku I zmluvy o úvere veriteľ poskytol medziúver vo výške 15.000,- Eur, pri úrokovej\nsadzbe 6,59 % ročne, výške mesačnej splátky úrokov z medziúveru vo výške 88,38 Eur, pri splatnosti\nsplátok úveru medziúveru 15. deň mesiaca, pri počte splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej\nsumy je 244, výška mesačnej splátky za prijatie do poistenia 109,06 Eur. Z Článku XI. Záverečné\nustanovenia bod 11.1. vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom\nSR, najmä zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zákonom č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení,\nObchodným zákonníkom číslo 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom číslo 40/1964 Zb. a Všeobecnými\npodmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.\n12. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ) vyplýva, že vo fáze medziúveru\nmali dlžníci platiť iba splátky poplatkov a úrokov a to poplatok za vedenie medziúveru vo výške 29 Eur\nročne, splátky poplatkov medziúveru za rok 2012 180 Eur a za roky 2013 – 2032 vo výške 72 Eur\nročne, splátky úrokov medziúveru vo výške 988,56 Eur ročne. Zároveň v roku 2033 mala byť na istinu\nmedziúveru zúčtovaná suma vo výške 15.000,- Eur. Z uvedenej amortizačnej tabuľky ďalej vyplýva, že\nvo fáze stavebného úveru od 30. 04. 2033 do 01. 11. 2042 mali dlžníci uhrádzať splátky stavebného\núveru vo výške 109,06 Eur a dňa\n01. 12. 2042 vo výške 50,36 Eur, v ktorých bola zahrnutá\nistina úveru a úroky z úveru. Ďalej dlžníci mali vo fáze stavebného úveru platiť poplatky za poistenie\nvo výške 6 Eur mesačne.\n13. Z listiny Súhlas s prijatím do poistenia zo dňa 03. 12. 2012 vyplýva, že žalovaná vo vzťahu k zmluve o\nstavebnom sporení č. 2893771302 vyslovila súhlas s prijatím do poistenia a to za podmienok uvedených\nv zmluve.\n\n14. Z listu zo dňa 02. 05. 2022 označeného ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“\nvyplýva, že žalobca oznámil žalovanej že dňa 16. 05. 2022 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko\nnapriek zaslaným výzvam neeviduje úhradu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných\nsplátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac máj 2022 spolu vo výške 615,25 Eur. Ďalej\noznámil, že ak nedôjde k úhrade v stanovenej lehote do\n16. 05. 2022, bude jej zaslané oznámenie\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa doručeniek bol predmetný list doručený žalovanej dňa\n05. 05. 2022.\n15. Z listu zo dňa 03. 06. 2022 označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“\nvyplýva, že žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že porušila dohodnuté povinnosti, nakoľko\nje v omeškaní s platením úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti\nv zmysle Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.\nĎalej žalobca oznámil, že ku dňu\n03. 06.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na\nzáklade Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok. Na základe tejto skutočnosti žiadal vrátiť celú\ndlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 03. 06. 2022 predstavuje 15.641,03 Eur. Podľa doručeniek\nbol predmetný list doručený žalovanej dňa 08. 06. 2022.\n16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona\nje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru\npovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom\nberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,\npríjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.\n22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi\nna jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej\ndatabázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)\n23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať\npísomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo\nna inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.\n24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou\npodľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského\n\núveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a\nbez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti\nsplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou\na jej vtedajším manželom ako dlžníkmi bola dňa 13.12.2012 uzavretá Zmluva o úvere č. 2893771 3 02,\nktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 15 000,- Eur, ktorý sa pri dodržaní\nzmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 9 530,87 Eur. Zároveň v zmluve o úvere\nboli dojednané podmienky splácania medziúveru a stavebného úveru.\n27. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a\nspotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka\na zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)\na to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Samotná zmluva o úvere v Článku XI. Obsahovala\ndojednanie zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o\nspotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.\n28. Súd v prvom rade skúmal, či veriteľ podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred\nuzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržal svoju zákonnú povinnosť, s odbornou starostlivosťou\nposúdiť schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej\nschopnosti žalovanej bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský\núver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z\nodseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej\nschopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom\na súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ\npre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich\ndostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať\ntakými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie\nposúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať\nako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom\nfinančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský\núver v predpokladanej výške.\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní\nneuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca\nreagoval na procesnú obranu žalovanej ohľadne skúmania bonity, avšak nepredložil dôkazy, ktorými\nby preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania bolo\npreukázané, že veriteľ v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver vyplnený dlžníkmi zisťoval osobné údaje,\nbydlisko, rodinný stav, počet nezaopatrených detí, vzdelanie, a ďalej výpismi z bankového registra\nzisťoval úverovú zaťaženosť dlžníkov. Nebolo však preukázané, aby veriteľ zisťoval a overoval príjem\ndlžníkov, aby okrem výdavkov na splátky úverov zisťoval a overoval ich ďalšie pravidelné výdavky.\nZákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená\npovinnosť zisťovať jeho príjem, a aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta\nje totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane\npo vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom\nzákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne\nuhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa\no tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom\no úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť,\nale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť\n\nobjektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré\ndlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.\n30. Z dokazovania vyplynulo, že veriteľ vôbec nezisťoval príjem dlžníkov. Skúmanie výdavkov len\nnahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky\nklienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy\nnemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky\nsúvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver\no tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalovaná v žiadosti o úver neuviedla\nžiadne výdavky. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných\npotrieb, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním\nmá, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním\nnehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec\nneskúmal. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných\nživotných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak\nuvedené ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v\nprípade, ak by veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných\npotrieb boli nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver\nmusí vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom\nprípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal.\n31. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami\nspotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov\ntaká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o\npríjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej\nfinančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,\nkeď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný\na domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti\nnepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere riadne zisťoval žalovanej výdavky.\n32. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanými skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský\núver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že veriteľ nekonal s\nodbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaných splácať\nspotrebiteľský úver, čo v zmysle § 11 ods. 1 prvá veta citovaného zákona má za následok, že veriteľ\nnebol oprávnený požadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom\nk uvedenému žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru je absolútne neplatná v zmysle §\n39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť\npodľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť\nžalovaných splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k ich pravidelným mesačným príjmom\na výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods.\n2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch.\n33. Úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalších dôvodov. Z predloženého výpisu z účtu zosplatneného\nmedziúveru bolo ďalej preukázané, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou\nmedziúveru vo výške 14.820 Eur. V článku II. zmluvy o úvere s názvom Predmet je ako celková výška\nmedziúveru (náležitosť predpísaná v § 9, ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch) uvedená\nsuma 15.000 Eur. Žalobca pritom aj v žalobe uviedol, že poskytol žalovanému medziúver vo výške\n15.000 Eur. Z výpisu z účtu žalovaného, bolo preukázané, že žalobca z poskytnutého medziúveru 15.000\nEur zúčtoval pri prvom čerpaní prostriedkov úveru poplatok za spracovanie úveru v sume 180 Eur, v\ndôsledku čoho sa celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru znížila o výšku tohto\npoplatku, t.j. o 180 Eur (15.000 Eur – 180 Eur = 14.820 Eur).\n\n34. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou výškou spotrebiteľského úveru\nmaximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere.\n35. S poukazom na legálnu definíciu pojmu celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu\nzapočítanie poplatku za spracovanie úveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku\nčoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto\nzákonom predpísaná náležitosť.\n36. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovanému bola reálne vyplatená suma úveru vo\nvýške 14.820 Eur, teda nie zmluvne uvedená suma 15.000 Eur. Reálne vyplatená suma 14.820 Eur mala\nbyť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za\nspracovanie úveru je plnením dlžníka veriteľovi a nie plnením veriteľa dlžníkovi (ako pri poskytnutí úveru)\na z tohto dôvodu ho nemožno subsumovať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. V tomto\nprípade mal byť poplatok za spracovanie úveru zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa spojených\nso spotrebiteľským úverom. Iné poňatie zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky možno hodnotiť ako obchádzanie zákona, čo obdobne hodnotil aj v podobnom\nprípade Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 20Co/126/2016 zo dňa\n28. 03. 2017.\n37. Súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne\nuviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice\nsa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu,\nktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu\nnákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.\n38. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k\nzáveru, že údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve v sume 15.000 Eur je\nnesprávny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. g) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských\núveroch je taktiež dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n39. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno\nvyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho\nzákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až aa). Zároveň predmetný zákon v\n§ 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) e), f), g) stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý\nspotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov.\n40. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2893771 3 02 bolo nesporne preukázané, že\ntáto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. nie\nsú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpoklady, ktoré\npredložil žalobca sú predložené na samostatnej listine bez podpisu z ktorej vôbec nevyplýva, že tvorila\nsúčasť zmluvy. Zo zmluvy o pôžičke nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte\nRPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ\nza úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon\nstanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť\nlen samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06. 04.\n2017). Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES\nzo dňa 23. 04. 2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a\nstručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,\nvypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto\nmiery;“ Súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C\n677/23. Povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu\nje stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka\nna poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na\nvýpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1\nsmernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ\n\nmohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť\nmožné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri\nv tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group, C 686/19, EU:C:2020:582, bod 48). Pokiaľ\nide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm.\ng) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť má\nzabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie\ntak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje\npráva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na\nuplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku\n10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá\nv súlade s článkom 23 uvedenej smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam\nmá povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm.\ng) smernice 2008/48 (rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842,\nbod 70). Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet\nRPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre\nspotrebiteľa zásadný význam. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť\nmožnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa\nna úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v\nzmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit\nSlovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto\nrozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne\na výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe\nprečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy\ntreba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v\ntom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere\na v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto\nzmluvy.\n41. Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané, že vo fáze\nmedziúveru, t.j. v období od poskytnutia medziúveru v roku 2012 do 30. 04. 2033 sú dlžníci povinní\nplatiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je\nbezúročný a bez poplatkov, dlžníkom nevznikla povinnosť platiť vo vyššie uvedenom období medziúveru\núroky, teda ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom žiaden dlh na úrokoch a istine medziúveru.\nA keďže súd zároveň dospel k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia stavebného úveru, ku\ndňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom ani žiaden dlh na úroku a istine stavebného úveru, ktorí mali\ndlžníci platiť od 01. 05. 2033 do\n01. 12. 2042, keďže splatnosť dojednaných splátok istiny a úrokov\nnastane až v budúcnosti.\n42. Ďalej sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia poistného v sume 72,- Eur t.j. 12\nmesačných úhrad po 6,- Eur. Súd žalobu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na súdom\nkonštatovanú bezúročnosť úveru a skutočnosť, že do apríla 2033 žalovaná nie je povinná platiť žiadnu\nsumu, či už z titulu splátky istiny úveru alebo z titulu úrokov z úvere, súd považuje za rozporné s dobrými\nmravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby za tejto situácie žalovaná od roku 2012 do\napríla 2033 platila mesačné poistné, ktoré zabezpečuje dojednaný spotrebiteľský úver, keďže splatnosť\núveru nastane až v máji 2033 a bude trať do decembra 2042. Až od mája 2033 vznikne žalovanej\npovinnosť splácať žalobcovi poskytnutý úver a súd nepovažuje za prijateľné, aby pred vznikom uvedenej\npovinnosti uhrádzali žalobcovi mesačné poistené.\n43. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.\n44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. spojení s\n§ 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto súd priznal žalovanej voči\n\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne\npo právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nuvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie\nmusí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že\na)neboli splnené procesné podmienky,\nb)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "9f38befa-9f5f-49e2-87f2-ad4b57e7d5a2:dde941df-3566-43af-a355-58e689ece6a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/43/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/43/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f38befa-9f5f-49e2-87f2-ad4b57e7d5a2:dde941df-3566-43af-a355-58e689ece6a8"}, {"guid": "a8d246b5-004b-4d0e-980d-e5ab9fd79aec:11110d67-d8ef-48c5-a9f6-6ede161c2914", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/14/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/14/2021 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8d246b5-004b-4d0e-980d-e5ab9fd79aec:11110d67-d8ef-48c5-a9f6-6ede161c2914"}, {"guid": "bba4dc4d-c7ad-4723-b6a9-a1044d263ce4:08fbf96a-4070-414d-a219-37c7328b7842", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5819200195.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/4/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/4/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5819200195.1"}, {"guid": "a9aa5684-822d-4370-b725-164d45471339:96ff691a-03b9-4b06-b25e-231769ee1006", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1514212942.2", "spisova_znacka": "3Co/7/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/7/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514212942.2"}, {"guid": "c8c4cdc8-0ef0-4d74-a8b9-4ae9a32a967b:7d860d66-1f63-4686-9720-21402ee4550b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114229243.2", "spisova_znacka": "20Co/126/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/126/2016 z 27. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114229243.2"}], "citovane_v": []}