{"guid": "9c88bc6c-eccf-4e84-8628-633833d93ef8:47daee87-a9d3-4cc6-9372-277ba4bc0827", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:6124341611.5", "spisova_znacka": "11Csp/97/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/97/2024 z 16. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 16. apríla 2025, sp. zn. 11Csp/97/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:6124341611.5", "identifikacne_cislo": "6124341611", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Andrea Zolotová", "sudca_id": 2185, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-zolotova-2185", "datum_vydania": "2025-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/310", "nazov": "predpis č. 310/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/310-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/310-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-2.odsek-3.pismeno-e", "nazov": "§ 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 310/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-2.odsek-3.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/310-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/310-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/310-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "nazov": "§ 151 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/310#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/310#paragraf-7", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47daee87-a9d3-4cc6-9372-277ba4bc0827", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:6124341611.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:6124341611.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:6124341611.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n11Csp/97/2024\n6124341611\n16. 04. 2025\nJUDr. Andrea Zolotová\nECLI:SK:OSVT:2025:6124341611.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná\nsporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja zastúpení: Mgr.\nOndrej Barna, advokát, AK so sídlom Námestie SNP 538/16, Stropkov, o zaplatenie 10 673,17 eur s\npríslušenstvom, t a k t o\nrozhodol:\nI. Žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom\nuznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal\nžalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11 236,84 eur spolu so 6,59 % ročným\núrokom za úver zo sumy 10 673,17 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, najviac do 15.10.2031 a 5%\nročným úrokom z omeškania zo sumy 10 768,37 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov\nkonania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3143081 7 02 bola so\nžalovanými uzatvorená Zmluva o o medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.11.2011\n(ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 3143081 4\n03 vo výške 17 000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru\nmesačnou splátkou vo výške 93,36 eur, splatnou prvého každý mesiac, ktorá bola v zmysle čl. II. zmluvy\no úvere započítaná na dohodnuté 6,59% p.a. úroky z medziúveru a súčasne platiť poplatok za poistenie\ntypu A vo výške 6,80 eur. Žalovaní sa zaviazali platiť splátku úrokov a poplatok za poistenie jednou\nsplátkou vo výške 100,16 eur v prospech účtu stavebného sporenia, splatnou do 15.dňa v mesiaci.\nSuma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní sa zároveň\nzaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 27,20\neur. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru\na po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia,\npričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na\nstavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru,\nprijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver\na poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia.\nUvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. II.\nzmluvy o úvere. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala\nlen časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. V súlade s čl.\nII., čl. III. a V. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými\n\nmesačnými platbami vo výške 6,80 eur a žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do\npoistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne\na včas splácať. Listom zo dňa 14.12.2023 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných\nsplátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca\nbude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.\nNakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 25.01.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť\nzostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 16.04.2024 vyzval žalovaných na plnenie,\nno žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval\nnasporenú sumu vo výške 6326,83 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 17 000,00\nEUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 10 673,17 EUR (istina).\nDlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (25.01.2024), predstavuje sumu vo výške\n11 236,84 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 10 673,17 EUR, z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov\nza medziúver zo sumy 17 000,00 EUR do 25.01.2024 spolu vo výške 468,47 EUR a z nezaplatených\npoplatkov vo výške 95,20 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu\nnezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 57 EUR. Uvedené\npoplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 25.01.2024 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti úveru zo dňa 26.01.2024. (11 293,84 EUR - 57 EUR = 11 236,84 EUR, t. j. žalovaná suma).\nPožadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým\n6,59% p.a. úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti 5% p.a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti\n( t.j. 26.01.2024). V súvislosti s nárokom na úrok z úveru po vyhlásení splatnosti žalobca poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, sp.zn. 6Cdo/113/2018, kde NS\nSR dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v\nspojených veciach C-96/16 a C- 94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať\nnesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od\nomeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu\nomeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú\nnaopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto\nzáverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver\no možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o\núvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: „...neexistuje rozumný dôvod na\nto, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške,\nna akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník\ndisponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky\nsú spravidla vyššie ako úroky z omeškania Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata\núverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za\nne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý\na aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže\ndohodnuté úroky majú zmluvný základ dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho\ndojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k\nomeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru,\nže ,,....v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú\nby pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do\npraxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil\nrozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa spis. zn. 27Csp/239/2017 - kde Okresný súd Malacky\nnepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na\npredmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi\nriadne priznal.\n2. Na základe výzvy súdu v rámci upomínacieho konania zo 17.07.2024 žalobca uviedol, že vyhlásil\nmimoriadnu splatnosť úveru pre splátku k 15.10.2023, t.j. premlčacia doba začala žalobcovi plynúť\nnasledujúci deň po splatnosti splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda od\n16.10.2023. Žalobca si svoj nárok uplatnil na súde žalobou dňa 04.07.2024, t.j. žalobca si uplatnil nárok\nv trojročnej premlčacej lehote odkedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca má za to, že vyhlásil\nmimoriadnu splatnosť za dodržania podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, keďže\nžalovaných upozornil na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní Upozornením\nsa vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom bola zároveň dodržaná podmienka, že žalovaný bol\n\nv omeškaní so splátkou viac ako 3 mesiace. V ďalšom uviedol, že v procese schvaľovania úveru\nposkytnutého na základe Zmluvy o medziúveru a stavebnom – spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.11.2011\nuplatňoval princípy obozretného podnikania a schopnosť žalovaných splácať úver v rámci skúmania ich\nekonomickej situácie bola preverená dopytmi v spoločnom registri bankových informácii ( SRBI/NKRI)overením, že za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia. Na zákalde vykonaných\ndopytov mal žalobca za preukázané, že platobná disciplína za obdobie posledných 12 mesiacov\nje na strane žalovaných vyhovujúca. Žalobca pre úplnosť uviedol, že v čase posudzovania žiadosti\no úver neexistovali opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení\nschopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver. V čase posudzovania\nžiadosti neexistovalo ani Odporúčanie NBS č. 1/2014 z 07.10.2014 v oblasti politiky obozretnosti na\nmakroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy\npre posúdenie schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení.\n3. Žalobca následne v rámci upomínacieho konania opravil návrh na vydanie platobného rozkazu v časti\nistiny, úrokov a v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje príslušenstvo a navrhol, aby súd žalovaných zaviazal\nspoločne a nerozdielne na úhradu istony vo výške 10 673,17 eur, poplatkov vo výške 95,20 eur, úroku za\núver od 25.01.2024 vo výške 468,47 eur, 6,59 % p.a. úroku za úver zo sumy 10 673,17 eur od 26.01.2024\ndo zaplatenia, najviac do sumy 1308,97 eur, 5 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 10 768,37 eur od\n26.01.2024 do zaplatenia.\n4. Predmetom ďalšieho konania tak ostal vyššie uvedený nárok žalobcu. Následne v uvedenom rozsahu\nOkresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.09.2024 platobný rozkaz.\n5. Žalovaní podali prostredníctvom svojho právneho zástupu proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom\nuviedli, že v žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, z čoho presne pozostáva jeho\nuplatňovaný nárok , zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku. Žaloba žalobcu je\nteda vnútorne rozporná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a\n( ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť a už z týchto dôvodov, ale najmä z dôvodu\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\nŽalobca teda nedisponuje ním tvrdeným nárokom v tvrdenom rozsahu a to ani čiastočne. Podľa ich\nnázoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil\npodmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu\npohľadávky. Z obsahu jednostranných právnych úkonov nemožno zistiť s akou konkrétnou splátkou\nmajú byť v omeškaní, aká časť omeškaného plnenia má predstavovať istinu a ďalšie príslušenstvo.\nNie je preto možné žiadne overenie si tvrdení žalobcu. V ďalšom poukázali na inkasovanie poplatku\nza poskytnutie úveru pričom veriteľ tento poplatok odpočítal od sumy istiny a poskytol inú istinu ako je\ndeklarovaná v zmluve, čím došlo k zkresleniu údajov ostatných náležitosti zmluvy napr. hodnota RPMN.\nZmluva taktiež obsahuje zmluvné podmienky, ktoré svojím obsahom vytvárajú hrubú nerovnováhu\nmedzi stranami zmluvy v ich neprospech, čo by súd mal ex offo zohľadniť a vyhlásiť za neprijateľné.\nPoukázali tiež na neskúmanie bonity a preto neuznávajú peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze\nv celom rozsahu.\n6. Vo vyjadrení k odporu žalobca výslovne poprel všetky tvrdenia žalovaných uvedené v odpore.\nSvoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z hmotnoprávneho úkonu, ktorým je platne uzatvorená zmluva\no medziúvere a stavebnom- spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.11.2011, v súlade s ktorou žalobca\nposkytol žalovaným mimoriadny medziúver č. 3143081 4 03 vo výške 17 000 eur. taktiež poprel,\nže by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a §\n565 Občianskeho zákonníka. Poukázal na podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ktorými je\npodmienená strata výhody splátok v právnom vzťahu so spotrebiteľmi. Dikcia zákona navyše vyžaduje,\naby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje právo na zapaltenie celého dlhu. Veriteľ musí uplatnenie\nsvojho práva notifikovať vopred aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej\nzvyšujúcej pohľadávky sa stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo\nna zaplatenej celej pohľadávky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje moment začiatku planutia\nuvedenej notifikačnej lehoty. V súlade s vyššie uvedeným je povinnou náležitosťou, upozornenie dlžníka\nna vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda,\nže veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti\nako je napr. uvedenie pre ktorú splátku, resp. splátky sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru\nnepožaduje. Zákon nepredpisuje formu a náležitosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti- veriteľ musí\n\nbuď vyzvať dlžníka, pričom by sa v uvedenom prípade mala dodržať písomná forma alebo rovno\nnamiesto výzvy adresovanej dlžníkovi možno uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky podaním\nžaloby na súde. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku, je\njednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi ( § 45\nods. 1 OZ). Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo\nvzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných dohôd\nnevyhnuté zachovať písomnú formu ( § 40 ods. 2 OZ). Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.03.2022, sp.zn. 7CoCsp/4/2021, rozhodnutie Krajského\nsúdu Trenčín zo dňa 09.06.2021 sp.zn. 5CoCsp/14/2021, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 26.07.2023 sp.zn. 17CoCsp/43/2022 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n30.01.2024, sp.zn. 1Cdo/123/2022. V ďalšom poprel tvrdenia žalovaných, že by inkasovanie poplatku\nza spracovanie úveru malo za následok nesprávny výpočet RPMN. Zmluvné strany sa slobodne dohodli\nna tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku\nza spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke. V súlade s čl. II.\nzmluvy o úvere poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie zúčtoval pri prvom\nčerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola\nznížená o výšku tohto poplatku. Nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru\npredstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od\ndlžníka požadovať v zmysle ust. § 499 zákona č. 413/1991 Zb. Obchodný zákonník. Rovnako odplatu\nnevylučuje ani § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaní podpisom zmluvy súhlasili, že celková\nsuma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru.\nSkutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov bol zúčtovaný spracovateľský poplatok, nemá\ndosah na výpočet RPMN. Pre tento záver svedčí aj vyjadrenie NBS, z ktorého vyplýva, že spracovateľský\npoplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť zohľadnený pri\nvýpočte RPMN dvomi spôsobmi, pričom pri obidvoch matematických zápisoch základnej rovnice na\nvýpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký. Pri výpočte RPMN je irelevantné, či sa\npoužije plná výška úveru na jednej strane rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke\nsa použije spracovateľský poplatok, alebo na jednej strane rovnice ako výška úveru sa použije suma\núveru po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane už nebude do nultej splátky vstupovať\nspracovateľský poplatok. Matematický prepočet RPMN počíta so sumou obratov k danému dátumu\na dátum výplaty medziúveru je rovnaký ako dátum účtovania poplatku. To znamená, že ak žalobca\npočíta s celou výškou vyplateného úveru a následne obrat zníži o poplatok, je to presne to isté ako keby\npočítal s výškou vyplateného úveru zníženého o poplatok. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska výpočtu\nRPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných peňazí, alebo od sumy\nponíženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška RPMN. K tvrdeniam\nžalovaných, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky uviedol, že žalovaní neuviedli\nani jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v neprospech žalovaných a už\nvôbec nie takú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu, aby bolo v zmysle ustanovení\nOZ podmienky možné klasifikovať ako neprijateľnú. Taktiež poprel tvrdenia žalovaných týkajúcich sa\nabsencie skúmania bonity žalovaných. Zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2011 a žalobca pri\nskúmaní bonity postupoval v súlade s vtedy platnou a účinnou legislatívou. Žalobca pre úplnosť tiež\nuvádza, že v čase posudzovania žiadosti o úver neexistovali opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú\npodrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver.\nV nadväznosti na predložené dôkazy preukazujúce spôsob skúmania bonity žalovaných, má žalobca za\nto, že pri posudzovaní žiadosti o úver primerane a v súlade s platnými právnymi predpismi preskúmal\nschopnosť žalovaných splácať úver. V závere dodal, že v spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia\npriemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a\nopatrný s ohľadom na jeho sociálne, kultúrne a jazykové faktory. V čase uzavretia zmluvy mali žalovaní\n35 a 32 rokov a teda mali všetky predpoklady, od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím\nzmluvy konali rozumne a zodpovedne, t. j. zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítali, vyžiadali si všetky\npotrebné informácie a svojim vlastnoručným podpisom potvrdzujú prejav ich slobodnej a vážnej vôle\nnielen nadobudnúť práva zo zmluvy o úvere, ale byť aj viazaní povinnosťami, ktoré zo zmluvy o úvere\njednoznačne a nezameniteľne vyplývajú. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČR sp.zn. 23Cdo/1201/2009. Zdôraznil, že pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať\núver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o\nzískanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné bez akýchkoľvek\npochybností vylúčiť možnosť, že spotrebiteľ pri splácaní úveru napr. dostane výpoveď z pracovného\npomeru, dlhodobo ochorie a pod.. V prípade, že by sme pripustili takýto výklad predmetnej právnej\n\nnormy, bolo by nevyhnutné, aby veriteľ pri zisťovaní bonity klienta posudzoval všetky aspekty jeho života,\nčo objektívne nie je možné. V súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. PL\nÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018: „Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka,\nje nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane\nprincípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súkromného práva\na postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo,\nneutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.“ Žalobca má za to, že je v rozpore s princípom právneho\nštátu to, aby sa pri poskytovaní ochrany práv spotrebiteľa a pri požiadavke preukazovania konania\ns odbornou starostlivosťou požadovala od veriteľov skúmanie údajov o spotrebiteľoch nad zákonom\nstanovený rámec a nad ich zákonné možnosti pri preverovaní samotných údajov poskytnutých im zo\nstrany spotrebiteľov. Žalobca si na tomto mieste tiež dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalovaní\nsú v konaní zastúpení advokátom, ktorý v ich mene, na základe predloženého Splnomocnenia zo dňa\n20.09.2024, podal absolútne nekvalifikovaný prostriedok procesnej obrany, a to aj napriek skutočnosti,\nže žalovaní ako spotrebitelia udelením splnomocnenia advokátovi strácajú v zmysle ustanovení zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) postavenie slabšej strany, keďže advokát\nmá pre nich predstavovať kvalifikovanú právnu pomoc. Žalobca na tomto mieste tiež zdôrazňuje,\nže za náležité odôvodnenie odporu zodpovedajú výlučne žalovaní, v tomto prípade právny zástupca\nžalovaných na základe udeleného Splnomocnenia. Záverom tiež žalobca poukazuje na skutočnosť, že\nžalovaní čerpanie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere nepopierajú, a teda je podľa neho\nabsurdné, že požadujú zrušenie platobného rozkazu a zároveň priznanie im náhrady trov konania, a\nto napriek skutočnosti, že finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere im zo strany žalobcu boli\nriadne poskytnuté, čo v zmysle podaného odporu nepovažujú za spornú skutočnosť a podaná žaloba\nje v tomto ohľade dôvodná. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že žaloba je v celom\nrozsahu dôvodná a žalovaní sa podaným odporom a v ňom prezentovanými všeobecnými a vágnymi\nkonštatovaniami, bez akéhokoľvek relevantného vecného odôvodnenia, usilujú vyhnúť sa splneniu si\nsvojich povinností v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože\nmá za to že jeho nárok je plne dôvodný a oprávnený.\n7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou\no medziúvere a stavebnom – spotrebiteľskom úvere, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný\núver, doručenkami, súhlasom s prijatím do poistenia, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,\noznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, výpisom\nz účtu medziúveru, žiadosťou o úver bez záložného práva, dátami dopytu zo SRBI, prednesom právneho\nzástupcu žalovaných, výpoveďou žalovaných, písomným vyjadrením žalobcu.\n8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:\n9. Medzi žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom\na žalovanou v 2.rade ako ďalším dlžníkom došlo dňa 04.11.2011 k uzatvoreniu Zmluvy o medziúvere\na stavebnom –spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod č. 3143081\n4 03 vo výške 17 000 eur s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na\nzáklade ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj\n„ Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej\ndohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 3143081 7 02 vo\nvýške 10 291,80 eur. Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.\n10. Z ust. čl. II. ZÁKLADNÉ PODMIENKY je zrejmé, že žalovaným bol poskytnutý stavebný/\nspotrebiteľský úver na dobu určitú v celkovej výške medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru\n17 000 eur. Výška mesačného vkladu bola dohodnutá na 27,20 eur a splatnosť vkladov na účet\nstavebného sporenia bola nastavená mesačne, vždy k prvému dňu mesiaca. Počet mesačných vkladov\nna účet stavebného sporenia: 135, úroková sadzba medziúveru fixná na dobu 5 rokov bola dohodnutá\nna 6,59% p.a., ročná percentuálna miera nákladov medziúveru: 7,57 %, priemerná hodnota RPMN\nspotrebiteľských úverov v SR: 20,16 %, výška mesačnej splátky úrokov medziúveru vrátane poplatku\nza prijatie do poistenia predstavovala 100,16 eur, splatnosť splátok úrokov z omeškania bola dohodnutá\nmesačne, vždy k prvému dňu mesiaca, úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobu trvania\nstavebného úveru: 4,7 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov stavebného úveru: 6,77 %, výška\nmesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia: 127,36 eur,\nsplatnosť splátok stavebného úveru bola dohodnutá mesačne, vždy k prvému dňu mesiaca. Počet\n\nsplátok istiny stavebného úveru: 105, počet splátok úrokov stavebného úveru: 105, doba trvania\nmedziúveru/stavebného úveru v rokoch: 20, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru: do\n31.10.2031.\n11. Podľa článku III. zmluvy účelom úveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane\nsúvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.\n12. V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie - bod 1. Ak je dlžník v omeškaní s platbou mesačného\nvkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5% p.a. úrok z omeškania zo\nzameškaných vkladov.\n13. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy- veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať\nokamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo\nskutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.\n14. Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať\nokamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil\npovinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.\n15. Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami\nsa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.\n310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami.\n16. Žalobca listami zo dňa 14.12.2023 upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil\nžalovaným, že dňa 31.12.2023 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Upozornenie bolo žalovaným\ndoručené dňa 19.12.2023.\n17. Žalobca listami zo dňa 26.01.2024 oznámil žalovaným, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať\núver riadne a včas, ku dňu 25.01.2024 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiadal\nžalovaných vrátiť sumu 11 293,84 eur.\n18. Z výpisu z účtu stavebného sporenia je zrejmé, že žalovaní na stavebný úver uhradili sumu 6326,83\neur.\n19. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že dňa 11.11.2011 žalobca vyplatil žalovaným medziúver\nvo výške 13600 eur s tým, že dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje\n11 236,84 eur a pozostáva z dlžnej istiny vo výške 10 673,17 eur, nezaplatených poplatkov do vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti vo výške 95,20 eur a nezaplatených úrokov za úver do vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti vo výške 468,47 eur.\n20. Právny zástupca žalovaných vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.03.2025 uviedol, že s\npodanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasia, tak ako to namietli už v podanom odpore, keďže podľa\nich názoru ani neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto platobného rozkazu, ktorý je vlastne\nexekučným titulom. Dôvodom je najmä nesplnenie predpokladov pre vyhlásenie predčasnej splatnosti\na to s poukazom na jednak teda neurčitosť, teda neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré\nvlastne sú vo vzťahu k žalovanému 1 a 2, aj súčasťou súdneho spisu a to z dôvodu obsahovej\nneurčitosti, ktorá pokiaľ rozhodovacia prax vyžaduje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú má byť\nvyhlásená predčasná splatnosť úveru a to z viacerých dôvodov, jednak pre posúdenie premlčania,\njednak pre právnu istotu spotrebiteľa vo vzťahu k prevereniu skutočnosti, či došlo k takejto zaplatenej\nalebo k nezaplateniu takejto splátky. Rozhodovacia prax s týmto spája nemožnosť vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru. V danom kontexte poukazuje aj na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu, ktorý už takéto\nzávery v iných obdobných veciach žalobcu posúdil ako dôvodné pre neplatnosť vyhlásenia takéhoto\núveru. Práve potvrdil tieto závery kedy pôvodne tunajší súd vyhovel žalobe, čo do istiny, lebo považoval\núver za bezúročný a bez poplatkov, ale mal za to, že je ku dňu rozhodovania súdu potrebné uhradiť\nnejakú sumu. Krajský súd práve uviedol, že nie je to dôvodné pre neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti. Krajský súd vlastne sa venoval len otázke toho, že či teda je to platne vyhlásená predčasná\nsplatnosť alebo nie uviedol, že jednoznačne nie. Síce sa nevenoval otázke splatnosti istiny, ale táto je\n\njasná vlastne z obsahu jednotlivých zmlúv v konkrétnom prípade, v tomto prípade teda pokiaľ môže\npoukázať na znenie zmluvy, je jednoznačné a to vyplýva aj z výpisov, ktoré uviedol žalobca, že pred\ninkasovaním istiny zo strany žalovaných im bol zrazený poplatok za poskytnutie úveru, čo má za\nnásledok bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru. V takom prípade teda pri platení tejto zmluvy\nprvých 135 splátok, čo je asi 11 rokov, je potrebné platiť len príslušenstvo, na ktoré ale nárok nemá\nžalobca, titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a preto už tieto zaplatené sumy sa musia\nzapočítať na istinu úveru. Istina úveru je splatná najskôr po zaplatení 135 splátok a nasporení si\ntakzvanej cieľovej sumy, ktorá je ako prvé plnenie započítaná na istinu úveru aj následne sa vlastne\ntento medziúver doslova premenuje na stavebný úver a vtedy po odrátaní výšky cieľovej sumy od istiny\nsa má splácať ďalšia splátka už teda v rozsahu vyššom, konkrétne v tomto prípade 127,36 eur a to v\nrozsahu počtu splátok 105, pričom konečná splatnosť je až 31.10.2031. V takom prípade teda by bolo\nmožné ustáliť, že v súčasnosti môžu byť splatné splátky istiny, ale teda len, čo do istiny splátok avšak\nje potrebné ustáliť, že tieto splátky ak sú už nejak splatné tak už boli zaplatené predošlými plneniami\nzo strany žalovaných, ktorí plnili splátkami medziúveru na úroky, na ktoré nemal nárok žalobca, čiže v\ntakom prípade to považuje vzhľadom teda na obsah spisu, na množstvo aj zaplatených splátok, že v\ndanej veci je skutkový stav taký, že v čase rozhodovania súdu nie je taká splátka splatná, ktorá by bola\nv súčasnosti neuhradené, čiže žalobca nemá nárok aktuálne na žiadne plnenie. To však samozrejme\nnepopierajú, že by mohol teoreticky mať nárok na budúce splatné splátky istiny, ale tieto nie sú splatné\nv čase rozhodovania súdu. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n21. Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu so žalobcom uzavrel, zmluvu podpísal\na úver mu bol poskytnutý vo výške 17 000 eur. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, tento mu\nstiahli zo sumy istiny úveru. Na otázku súdu, aby uviedol, čo dokladoval veriteľovi pri podaní žiadosti\no úver, aké listiny pokiaľ ide o jeho príjmy a výdavky uviedol, že dával len občiansky preukaz. Žalobca od\nneho nepožadoval doklady preukazujúce jeho príjem a výdavky. Na otázku súdu, aby uviedol, akú sumu\nuhradil uviedol, že platil od roku 2011 ale sumu nevie. Zmluvu uzatváral v Prvej stavebnej na pobočke.\nNa otázku, čo mu bolo prezentované pri uzatváraní zmluvy uviedol, že predtým sporili asi rok, potom\ndoniesli len občiansky preukaz a bolo všetko vybavené.\n22. Žalovaná v 2.rade vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere podpísala\na medziúver im bol poskytnutý. Nevie však uviesť koľko uhrádzala. Veriteľ od nej nepýtal žiadne doklady\no jej mesačných príjmoch a výdavkoch, pýtal len občiansky preukaz. Na otázku, aby uviedla, kde\nuzatvárali úver a kto tam bol prítomný uviedla, že tam bola len ona s manželom a 1 osoba zo strany\nstavebnej sporiteľne.\n23. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.04.2025 uviedol, že opakovane\nvýslovne popiera, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).\nOkrem už predloženej argumentácie vo Vyjadrení k odporu zo dňa 08.11.2024 podporenej rozsiahlou\nrozhodovacou praxou, žalobca uvádza, že má za to, že tak zo strany Okresného súdu ako aj zo strany\nprávneho zástupcu žalovaných ide o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca opakovane uvádza, že\npodmienkou pre platné zosplatnenie úveru je iba to, aby so splátkou dlhu umožňujúcou zosplatnenie\núveru boli dlžníci v omeškaní viac ako tri mesiace a druhou podmienkou je, že veriteľ oznámi dlžníkovi,\nže voči nemu eviduje dlžnú splátku/splátky, a ak sa chce vyhnúť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru, má v stanovenej lehote zaplatiť, inak môže veriteľ využiť svoje právo dané mu § 565 OZ a\nže toto právo musí reálne využiť v období medzi uplynutím troch mesiacov od omeškanej splátky a\nnasledujúcou najbližšou splátkou a nie uvedenie splátky, pre nezaplatenie ktorej mieni veriteľ pristúpiť\nk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024:\n„Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť\nprávo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď\nsúčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ bolo výsledkom\npozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona s odôvodnením, že stratu výhody splátok a jej\ndôsledky upravené v § 565 OZ je potrebné upraviť pre spotrebiteľské veci tak, aby nedochádzalo k\nneprimeranému zneužívaniu pôvodného ustanovenia a navrhuje predĺžiť lehotu na vysporiadanie dlhu\ntak, aby vznikla rovnováha medzi oprávnenými nárokmi veriteľa a na druhej strane bola zvýšená ochrana\ndlžníka. Rovnováha medzi oprávnenými nárokmi veriteľa na strane jednej a ochranou spotrebiteľa\nna strane druhej nie je zabezpečená textom oznámenia (upozornenia) podľa § 53 ods. 9 OZ, ale\nzachovaním zákonných podmienok pre platné zosplatnenie, ktoré je súdom ukontrolovateľné aj z iných\n\nskutkových tvrdení než textu oznámenia o vôli veriteľa využiť právo na zosplatnenie úveru podľa §\n565 OZ pre omeškanie splátky úveru zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca zastáva názor, že ak je úkon\nveriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ dostatočne určitý a zrozumiteľný a spotrebiteľ dokáže z textu takéhoto\noznámenia zistiť, ktoré splátky eviduje veriteľ ako nezaplatené a kedy vzniká a zaniká veriteľovi právo\nna vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, nemôže sa úkon oznámenia o možnosti\nzosplatnenia považovať za neplatný podľa § 37 OZ len z dôvodu absencie textu napr. „s touto splátkou\nste v omeškaní. Aj podľa novelizácie OZ a aktuálnej právnej úpravy nebol zo strany zákonodarcu\nprejavený úmysel stanoviť veriteľovi povinnosť identifikovať splátku, pre ktorú dochádza k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti, naopak, uvádza sa len povinnosť veriteľa uviesť sumu splátok, zodpovedajúcu\nkonkrétneho % omeškania, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Požiadavku vyčíslenia dlžnej sumy spĺňa\npritom aj upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Z oboch právnych úkonov (upozornenie\npred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) žalobcu je\npri uplatnení princípu racionálneho správania účastníkov zmluvného vzťahu, ako aj zodpovednosti a\nobozretnosti zmluvných strán možné vyvodiť, že muselo byť žalovaným zrejmé s akými splátkami sú v\nomeškaní a aké konanie sa od nich očakáva v prípade, ak chce zabrániť neželanému následku v podobe\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si na podporu svojich tvrdení opätovne dovoľuje\npoukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. januára 2024 k náležitostiam\noznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 najvyšší súd uviedol, že špecifikácia\nsplátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.\nŽiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací\nsúd ďalej uviedol, že nepovažuje za potrebné v uvedenom rozhodnutí viesť polemiku o tom, či je určenie\nsplátky, ktorá vyvolala zosplatnenie skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je\noznačenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny\nvymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby\nlen právnym konštruktom). Považoval však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním\nnepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov,\nktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej 21 17CoCsp/25/2024\nvety OZ je po potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase\nzosplatnenia tri mesiace po splatnosti. Zároveň žalobca poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 30.01.2024, sp. zn. 1Cdo/123/2024 uvádza, že: „Dovolací súd sa nestotožňuje s\nnázorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,\nby mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť\nv zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.“ Okrem uvedených rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu, si žalobca na podporu svojich tvrdení o tom, že upozornenie ako aj oznámenie o vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti sú právne úkony dostatočne určité, dovoľuje poukázať na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 31.03.2022 sp zn. 7CoCsp/4/2021: „Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením\nžalovaného, že výzvu zo dňa 15.09.2017 a predčasné zosplatenie úveru zo dňa 08.11.2017 treba\npovažovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony,\npretože v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená\nmimoriadna splatnosť úveru. Ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ neuvádzajú, že veriteľ musí výslovne uviesť vo\nvýzve na zaplatenie omeškaného dlhu, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní, resp. pre ktorú splátku\nvyhlásil splatnosť celého úveru.“\n24. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej\nlen „zákon o stavebnom sporení“), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných\nsporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo\nzdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).\n25. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákon o stavebnom sporení, v bankovom povolení sa môže stavebnej\nsporiteľni okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto\nbankových činností: poskytovanie spotrebiteľských úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia\nna financovanie vybavenia domácnosti.\n26. Podľa § 7 odsek 3, ods. 4 zákona o stavebnom sporení Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať\na) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov\nustanovenom osobitnými predpismi,) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a\nsplácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,\nza ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky,\n\nza ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy\no stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a\nstavebným sporiteľom.\n27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n28. Ako vyplýva z § 1 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej\nlen „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace\ns poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky\nposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu\ncelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na\nochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných\nprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo\nobdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n29. V zmysle § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie,\nspotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel\nako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.\n30. Podľa § 7 od. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru\npovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom\nberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,\npríjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za\nsplnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami\nalebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.\n31. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem\nvšeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v\nrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú\nosobu,\nc) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\nd) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\ne) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa\nokamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva\nk tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nf) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\ng) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nh) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ni) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nj) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\n\nk) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nl) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nm) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\nn) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\no) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\np) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\nq) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\nr) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\ns) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nt) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\nu) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nv) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nw) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\nx) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,\ny) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\npri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok.\n32. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje\nza bezúročný a bez poplatkov, ak\na) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa\n§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,\nb) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa.\n33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou\npodľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského\núveru.\n34. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má\nprávo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54\nObčianskeho zákonníka.\n35. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom\nv čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá\nzmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\n\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci\npredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri\nuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo\ninej podnikateľskej činnosti.\n36. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n37. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne\ndojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť\nsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné\nustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n39. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa\npriznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských\nzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n40. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n41. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí\nurčené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n42. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými\ndošlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uzavretej zmluvy žalobca ako veriteľ\nposkytol žalovaným ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 17 000 eur, ktorý sa mal neskôr\nzmeniť na stavebný úver vo výške 10 291,80 eur. Dlžníci, žalovaní čerpali, čo vyplýva z predložených\nlistín. Z obsahu zmluvy vyplýva že išlo o spotrebiteľský úver žalobca vystupoval ako dodávateľ a\nžalovaní ako spotrebitelia. Spotrebiteľský charakter tohto zmluvného vzťahu bol niekoľkokrát potvrdený\nodvolacími súdmi v obdobných právnych veciach, kde ako žalobca vystupovala Prvá stavebná\nsporiteľňa, a.s..\n43. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebitelia, ktorí nemohli\nindividuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.\n44. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle\nzákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany\nspotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách.\n45. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s\ndodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil\ndodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Predpokladá sa,\nže dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník\nzmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.\n\n46. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za\nneprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich\npoužitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských\nzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba\nformulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,\nktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom\nspotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.\n47. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej\núnie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,\naby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo\ndodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa\ntýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok\n(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\nďalej len „smernica“).\n48. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial\nSA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades\na spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti\nnekalej podmienke.\n49. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako\nuž súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom\nobsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné\npredmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých\nje v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.\n50. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná, pričom uvedené je\nzrejmé aj zo samotného označenia zmluvy.\n51. Súd sa preto zaoberal tou skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne\nnáležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.\n52. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom\nna nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania\nbonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nje nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto\nzmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že\nbonitu žalovaných náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch.\n53. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci\na podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n54. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n55. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a\nrozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností\nmôže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n\n56. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie\nvlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n57. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných žalobca nemal\ntakmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané, či s\nodbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver.\n58. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia\nspotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.\nOdborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne\npodložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať\nverejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom\nminime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými\n(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným\nv žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného\nregistra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver\ns odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.\n09. 2020).\n59. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a\nnezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.\nLen samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať\nza náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nTakýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať\núver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej\nexistencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o\nsociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať\núver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2\nzákona o spotrebiteľských úveroch.\n60. Žalobca v danom prípade tvrdí, že preveroval úverové zaťaženie žalovaných v spoločnom registri\nbankových informácií (SRBI), čo preukázal predloženými Dátami dopytu. Uvedené by však naviac v\nintenciách vyššie uvedeného aj tak nepostačovalo. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca\nmal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovaných, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne\nvýpisy z bežného účtu žalovaných, pri uzatváraní zmluvy.\n61. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových\npomeroch žalovaných, teda kde títo bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké\nvýdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázali ani iné doklady, resp. zistenia o\nich výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca\npreukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii\nspotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).\n62. Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky žalovaných, a to predložením prislúchajúcich listín. Zo\nžiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery žalovaných a s tým súvisiace výdavky. Napriek\ntýmto (nedostatočným) údajom žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 17 000 eur.\n63. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani úverové zaťaženie žalobca preukázateľne\nneskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods.\n1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka\nskúmania pravidelných výdavkov žalovaných pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.\n\n64. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov\nžalovaných, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz\nnepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné\nvýdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže\nurobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).\n65. Porovnanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov\nžalobcom.\n66. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné\noverenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch.\n67. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/\nEHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo\nexistenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred\nuzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto\npovinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa\nuvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia\nvnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred\nuzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s\npovinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,\nuplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej\ndobe.\n68. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio\nInvestment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o\nzrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej\na odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť\núverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s\nčlánkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté\nosobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom\nsa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby\nuvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.\n69. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanými skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský\núver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že veriteľ nekonal s\nodbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaných splácať\nspotrebiteľský úver, čo v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona má za následok, že veriteľ nebol\noprávnený požadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k\nuvedenému žalobcom vyhlásené mimoriadne splatnosti úveru je absolútne neplatné v zmysle § 39\nObčianskeho zákonníka.\n70. Taktiež súd poukazuje na to, že zosplatnenie je neplatné aj z dôvodu, že v zosplatnení úveru v liste\nzo dňa 26.01.2024 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v\nliste zo dňa 14.12.2023, ktorým upozornil žalovaných na omeškanie nie je uvedené, s ktorou konkrétnou\nsplátkou a za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania\n71. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS\nSR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy,\nktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď\n\nsúčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods.\n9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové\npravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu\npre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením\npríslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na\nuplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda\npodmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že\ntoto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá\nObčianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej\ndlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v\nsúlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa\nnevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a\npredčasne zosplatnil celý dlh.“ Uvedené je potrebné pre pripočítaní lehoty na vyhlásenie predčasnej\nsplatnosti, či bola dodržaná tak ako to stanovuje ust. § 53 ods. 9 OZ.\n72. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn.\n7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde\nk vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon\nzosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu\nsplátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o\nneurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.\n73. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych\núkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR\nako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie\nšpecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu\nnebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok nemožno\njednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre\npočítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať.\n74. Súd sa ale ďalej zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne\nnáležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.\n75. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí\nobsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho\nčerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch). Reálne zníženie poskytnutého úveru\no poplatok za poskytnutie namietala samotná žalovaná.\n76. V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 17 000 eur. Žalobca tvrdí, že sa jedná o\nsumu aj odovzdanú žalovaným. Avšak okamžite s poskytnutím prvej časti medziúveru (dňa 11.11.2011)\nbol žalovaným zaúčtovaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130 eur.\n77. Ak na účet žalovaných bola pripísaná suma úveru, vzápätí z nej žalobca zinkasoval, ihneď vzal\nspäť sumu poplatku 130 eur, teda reálne žalovaní disponovali nie istinou úveru 17 000 eur, ale sumou\n16 870 eur krátenou o zinkasovaný poplatok. Uvedené je zrejmé aj z výpisu z účtu medziúveru, kedy\nbol žalovaným medziúver poskytnutý v dvoch výplatách, a to dňa 11.11.2011 v sume 13 600 eur a dňa\n02.11.2012 v sume 3270 eur. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver\nreálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že\nprioritným záujmom dodávateľa ( veriteľa ) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý\nsa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania\ncelého zmluvného vzťahu. Za tejto situácie je preukázané, že žalovaní disponovali reálne sumou úveru\niba vo výške 16 870 eur a ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 17 000 eur bola uvedená\nnesprávne. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať\ntento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b)\nzák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (v obdobnej veci žalobcu v\nsúvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n\n5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z\n28. 02. 2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n2CoCsp/51/2021 z 20. 04. 2022, porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoCsp/15/2021\nz 27. 10. 2021).\n78. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje\nna vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa\nktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je\npotrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.\n79. Súd sa z dôvodu predošlej odlišnej judikatúry vyšších súdov ohľadne poplatku obdobného typu (za\nspracovanie úveru, poskytnutie úveru) vždy priklonil k judikatúre uprednostňujúcej výklad, ktorý sleduje\nzáujem spotrebiteľa. Tu je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek predošlej odlišnej\naplikačnej praxi, došlo už v súčasnosti k zjednocujúcemu záveru publikovanému dokonca vo forme\nstanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n80. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 9Cdo 287/2021\npublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá\nspotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy\nnemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok\nza poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok\nza jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška\nhlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť\npoplatok za poskytnutie úveru z istiny, je okolnosťou vyvolávajúcou nielen sankciu v podobe bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu\nznačnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.\n1 Občianskeho zákonníka).\n81. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť\npoplatok 130 eur pri poskytnutom úvere 17 000 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí\nodmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút\npoplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá\nsa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu\nagendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal\na ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského\nsúdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie\npri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok\nza spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich\nneprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie\nakýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,\nale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak dodávateľ využíva\nspoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové\nbremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne\ns odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu\npodnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade\nspotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ide teda o činnosť, ktorá\nje pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia\nsú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v\nprevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.\nPokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 130 eur, súd uvádza, že neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej\nstrany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je\n\nneprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je\nneurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.\n82. V prípade úveru vo výške 17 000 eur suma 130 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie\núveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do\nspotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského\núveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny\nposkytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2\npísm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými\nnákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov,\nprovízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov\npatria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,\nktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných\npodmienok.\n83. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide\no postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť\nekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca\npovažuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovaným a spoludlžníkovi bol teda\nposkytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 17 000 eur, ale vo výške 16 8870 eur. Ak žalobca pri výpočte\nRPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností\ndošlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená\nRPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého\núveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v\nčase uzatvorenia zmluvy (porovnaj v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022).\n84. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že\nčl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú\nvykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá\nbola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu\nnákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V\ntomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru\na celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“\na „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto\nnemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej\nvýšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm\nurčených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne\npoplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.\n85. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 130 eur\npredstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným úver iba vo výške 16 870\neur a nie vo výške 17 000 eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust.§\n9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená\nsprávne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a\nbezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia\nzmluvy.\n86. Pokiaľ by žalobca poukázal na ust. § 499 Obchodného zákonníka, toto je aplikovateľné v\nprípade uzavretia zmlúv podľa Obchodného zákonníka, pokiaľ tieto zmluvy nie sú posudzované ako\nspotrebiteľské zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách (ako je to aj v tomto prípade) je potrebné do\núvahy vziať už ochranu spotrebiteľa pri posudzovaní, či veriteľ pri dojednaní záväzku poskytnúť na\npožiadanie peňažné prostriedky spotrebiteľovi, môže dojednať odplatu v zmysle § 499 Obchodného\nzákonníka. Napriek tomu, že ide o priamo dojednanie v zmluve, takáto zmluvná podmienka, vzhľadom\nna to, že ide o spotrebiteľský úver, podlieha súdnemu prieskumu v zmysle generálnej klauzuly §\n53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské\n\nzmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide\no zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto\nzmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky\nindividuálne dojednané. Ak spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú\nobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), potom vyžadovanie poplatku za spracovanie\nmedziúveru, na základe zmluvného dojednania, je neprijateľnou podmienkou, pretože žalobca (banka)\nkoná v rámci svojej obchodenej a podnikateľskej činnosti, keď na jednej strane vykonáva bankové\nčinnosti priamo v zmysle zákona o stavebnom sporení aj s poskytovaním stavebných úverov, ale na\ndruhej strane, v neprospech spotrebiteľa vyžaduje za vykonávanie takejto bankovej činnosti vyplývajúcej\npriamo zo zákona nielen samotný poplatok za spracovanie úveru (medziúveru), čím dochádza k značnej\nnerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je potrebné\npovažovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pojem „značná nerovnováha“ je potrebné chápať aj\nv zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-226/12, Constructora Principado, že čl. 3\nods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia značnej nerovnováhy\nnevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na\ntohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv, vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže\nvyplývať už zo samotnej skutočnosti - dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom\nsa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza, na základe platných vnútroštátnych predpisov,\nči už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, alebo\nprekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktoré vnútroštátne predpisy\nnestanovujú, na spotrebiteľa. Pri poplatku za spracovanie úveru má spotrebiteľ platiť dodávateľovi za\nto, že tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva konkrétny úkon, ktorý práve vyplýva z jeho\nobchodnej a podnikateľskej činnosti a prenáša tak nákladové bremeno za samotné spracovanie úveru\na následne vedenie účtu na spotrebiteľa, pričom takýto účet ani nie je platobným účtom regulujúcim\nplatobné služby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca poplatok za spracovanie\nmedziúveru zaúčtoval už pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného\nmimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov, čo žalobca priamo uviedol aj v zmluve\nv čl. VIII. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb\nnákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný\nza finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol\nžalovanej finančné prostriedky, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru\ns týmito finančnými prostriedkami spotrebitelia nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako úver\nposkytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o\npoplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver,\nale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa\ntým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za\nspracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľná, a teda voči spotrebiteľom neúčinná.\nPre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými\nspotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo\nvlastnom záujme dodávateľa (pozri aj rozsudok NS SR 9Cdo/287/2021, rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024).\n87. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v\nneprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej\nzmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne\npochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného\nsúdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).\n88. Súd ďalej na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že v zmluve je uvedená nesprávna\nhodnota priemernej RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch.\n89. V zmluve o úvere je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 20,16 % p.a.. V danom prípade\nzmluva o úvere bola uzavretá dňa 04.11.2011 a priemerná hodnota RPMN má byť stanovená podľa\nMinisterstva financií SR. V čase uzatvorenia zmluvy bola teda platnou priemernou hodnotou RPMN\ntá, ktorá je uverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR za 3. štvrťrok 2011. Táto hodnota\npriemernej RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo výške viac ako 6 500,- eur od\n\n10 rokov) bola zverejnená vo výške 12,38 % (Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytovaných\nspotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011 zverejnené MS SR) a nie 20,16 %, ako je uvedené\nžalobcom v zmluve o úvere, čo znamená, že v zmluve o úvere je uvedený údaj o priemernej RPMN v\nnesprávnej výške. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o priemernej RPMN\nna príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere, preto v zmysle ust. § 11 ods.\n1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je aj z uvedeného dôvodu úver poskytnutý žalovaným\nbezúročný a bez poplatkov.\n90. Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je pritom údaj, na základe ktorého\nzíska spotrebiteľ informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na\ntrhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii\npodmienok navrhovaných dodávateľom. V tomto prípade dodávateľ - žalobca v zmluve uviedol, že\npriemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 20,16 %, avšak tá bola\nvo výške 12,38 %,čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda úvery poskytované\nkonkurenciou) sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa\nk záveru, že úver poskytovaný žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je.\n91. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať za\nbezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len\nsumu skutočne poskytnutého úveru.\n92. Vzhľadom k neplatnému zosplatneniu, ako aj k zisteniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov,\nžalobcovi patrí len nárok na istinu z doposiaľ splatných splátok do dňa vyhlásenia rozsudku.\n93. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 11, vypracovanej samotným žalobcom\njednoznačne vyplýva, že od roku 2011 až do roku 2023 istina v splátke nebola splatná. Splátky istiny\nzačali byť splatné až od 01.02.2023, pričom z predloženej tabuľky vyplýva, že na splátkach istiny mali\nžalobcovia do rozhodnutia súdu uhradiť sumu vo výške 2327,80 eur, pričom uhradili celkovo sumu vo\nvýške 6326,83 eur. Keďže žalovaní uhradili vyššiu sumu, než na akú mal žalobca nárok. Súd tak žalobu\nžalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú a preto ju zamietol. Z vyššie uvedeného súd zamietol\naj nárok na úroky z omeškania.\n94. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n95. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n96. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v\nlehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n97. Súd žalobu zamietol, úspešní tak boli žalovaní. Súd preto rozhodol, že ako úspešní majú nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\nv lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia\ndomáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "6d7d9634-8d3f-49d9-b69a-c4780f7d8500:c7ac21a1-4d4c-497a-8dd2-e3c64fe0af7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1319203789.1", "spisova_znacka": "1Cdo/123/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1319203789.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "fdee06e5-fdac-4acd-bc88-01887b65c4c4:d6fce17f-bcf5-4b39-9139-75b68e1370c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119331167.1", "spisova_znacka": "9Cdo/287/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119331167.1"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "9f38befa-9f5f-49e2-87f2-ad4b57e7d5a2:dde941df-3566-43af-a355-58e689ece6a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/43/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/43/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f38befa-9f5f-49e2-87f2-ad4b57e7d5a2:dde941df-3566-43af-a355-58e689ece6a8"}, {"guid": "7ee8a05b-d752-4789-a4d5-2fe707e4d919:0c152a6d-c5d9-43b3-9697-6f53c9c85a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "18CoCsp/15/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7ee8a05b-d752-4789-a4d5-2fe707e4d919:0c152a6d-c5d9-43b3-9697-6f53c9c85a06"}, {"guid": "ff0d84a1-f6cc-41df-be93-738ee78d2796:f98c7643-4b40-4d49-ba54-cd3429e24b37", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/18/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/18/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff0d84a1-f6cc-41df-be93-738ee78d2796:f98c7643-4b40-4d49-ba54-cd3429e24b37"}, {"guid": "0e75cec7-fa5d-4e37-99f1-d7f9df30298c:6d443866-d42d-48f6-8961-77e4fdb14543", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/51/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/51/2021 z 20. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-04-20", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e75cec7-fa5d-4e37-99f1-d7f9df30298c:6d443866-d42d-48f6-8961-77e4fdb14543"}, {"guid": "2661a575-b5c9-4f89-b5ba-f217d804f339:2a2d0968-e08b-44de-aa49-4c20521e96cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/15/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/15/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2661a575-b5c9-4f89-b5ba-f217d804f339:2a2d0968-e08b-44de-aa49-4c20521e96cc"}, {"guid": "33207e59-f886-4081-b83c-8acbf82f9cab:c84ead29-8289-41ce-aa71-768ccacbfae3", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/14/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/14/2021 z 30. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-30", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33207e59-f886-4081-b83c-8acbf82f9cab:c84ead29-8289-41ce-aa71-768ccacbfae3"}, {"guid": "a8d246b5-004b-4d0e-980d-e5ab9fd79aec:11110d67-d8ef-48c5-a9f6-6ede161c2914", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/14/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/14/2021 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8d246b5-004b-4d0e-980d-e5ab9fd79aec:11110d67-d8ef-48c5-a9f6-6ede161c2914"}, {"guid": "1d5d121b-bfa9-4ab4-ac1b-14397f37b9e0:f7b828dd-cadd-41e7-a86a-cfe1fb710086", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/53/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/53/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1d5d121b-bfa9-4ab4-ac1b-14397f37b9e0:f7b828dd-cadd-41e7-a86a-cfe1fb710086"}, {"guid": "bba4dc4d-c7ad-4723-b6a9-a1044d263ce4:08fbf96a-4070-414d-a219-37c7328b7842", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5819200195.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/4/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/4/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5819200195.1"}, {"guid": "b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0"}, {"guid": "23fd9f12-6cdd-4a7b-a4a2-fafb0860a27f:43d2353d-2323-4ecf-9260-51e7205c38d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1617203014.1", "spisova_znacka": "8Co/268/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/268/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1617203014.1"}, {"guid": "5c035382-d19a-478b-9e34-72085d48a377:8ac90960-cf2c-4890-860a-d2cd1b26abbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Csp/239/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 27Csp/239/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c035382-d19a-478b-9e34-72085d48a377:8ac90960-cf2c-4890-860a-d2cd1b26abbf"}], "citovane_v": []}