{"guid": "721bfee6-d1fc-46de-9566-693eae551413:e785a76b-d0c5-4884-afaa-1c7d2cdc20dc", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9", "spisova_znacka": "12T/64/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/64/2023 z 12. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12. septembra 2025, sp. zn. 12T/64/2023, ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9", "identifikacne_cislo": "8823010449", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Andrea Havírová", "sudca_id": 2970, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-havirova-2970", "datum_vydania": "2025-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-211.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 211 ods. 1 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-211.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-211.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 211 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-211.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-4", "nazov": "§ 51 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-211", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e785a76b-d0c5-4884-afaa-1c7d2cdc20dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n12T/64/2023\n8823010449\n12. 09. 2025\nJUDr. Andrea Havírová\nECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 12. septembra 2025 vo Vranove nad Topľou, takto\nrozhodol:\nObžalovaný 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr.\nVranov nad Topľou, invalidný dôchodca,\nuznáva\n\nsa\n\nza\n\nvinného, že\n\nobdobí od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023, vyjmúc obdobie od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022, keď bol\nhospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v E., v obci D., okr. Vranov nad Topľou, s už právoplatne\nodsúdenou B. B., ako zákonný rodič maloletých detí F. B., nar. XX. XX. XXXX, A. B., nar. XX. XX.\nXXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorému zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne\na dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojich detí, úmyselne nezabezpečil riadnu dochádzku svojich\nmaloletých detí F. B., A. B. a G. B. do Základnej školy D., okr. Vranov nad Topľou, tým, že so školou\nriadne nespolupracoval a nedostatočne vplýval na svoje deti, aby si riadne plnili školskú dochádzku, čím\ntento obžalovaný spôsobil, že jeho maloleté deti, a to F. B. vymeškala minimálne 250 neospravedlnených\nvyučovacích hodín, A. B. vymeškal minimálne 380 neospravedlnených vyučovacích hodín a G. B.\nvymeškal minimálne 382 neospravedlnených vyučovacích hodín\nteda\nvydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť\nzáhaľčivý život a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,\ntým spáchal\nprečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.\nZa to mu súd ukladá:\nPodľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, v nadväznosti na § 2 ods. 1\nTrestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, pri zistení\nprevahy dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona v znení účinnom\ndo 05. 08. 2024 a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona v znení účinnom\ndo 05. 08. 2024, trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov.\n\nPodľa 51 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá\ns probačným dohľadom.\nPodľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, určuje skúšobnú dobu\npodmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 1 (jedného) roka a 4 (štyroch) mesiacov.\nPodľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 Trestného zákona, povinnosť zabezpečovať\npočas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom povinnú školskú dochádzku\nmaloletej F. B., nar. XX. XX. XXXX a v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom\ndo 05. 08. 2024 obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových\nlátok.\nodôvodnenie:\nSúd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. B.; ktorý vo veci po vydaní trestného rozkazu\npodal v zákonnej lehote odpor; urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku\nvo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Aj keď\nteda tento obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/,\nf/, g/, h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku,\nkladne, a aj po zistení stanoviska prítomného prokurátora a obhajcu obžalovaného; súd vyhlásenie tohto\nobžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, neprijal. Obžalovaný totiž v ňom podanom odpore\npredložil súdu lekárske správy, z obsahu ktorých súd zistil, že u tohto obžalovaného bude potrebné\njednoznačne nariadiť znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na ustálenie toho, či tento obžalovaný\nbol v čase spáchania skutku príčetný; teda, či u neho boli zachované jeho rozpoznávacie ako aj ovládacie\nschopnosti alebo došlo k ich vymiznutiu či k nejakému zníženiu, a ak áno, tak v akom rozsahu.\nNa hlavnom pojednávaní bolo potom vykonané dokazovanie výsluchom tohto obžalovaného ako aj\nuž právoplatne odsúdenej; v nasledujúcom štádiu súdneho konania teda v postavení; svedkyne B.\nB., oboznámením znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie na tohto obžalovaného vypracovaného\nznalcom MUDr. Buričom, ktorý závery svojho znaleckého posudku prezentoval aj priamo na hlavnom\npojednávaní, prečítaním aj výpovede opatrovníka týchto mal. detí E. H. z prípravného konania, ako aj\nprečítaním listinných dôkazov, tak ako je to uvedené nižšie v odôvodnení tohto rozsudku; na základe\nčoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nZ výpovede obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že jeho deti; konkrétne G., A., F. a I.;\nnavštevovali Základnú školu v D. s tým, že triednym učiteľom syna I. a dcéry F. bol E. C., avšak meno\ntriedneho učiteľa svojich synov A. a G. tento obžalovaný nevedel uviesť. Bližšie sa tento obžalovaný\nvyjadril k tomu, že jeho dcéra F. v uvedenom školskom roku 2022/2023 chodila do šiesteho ročníka\na synovia G. a A. zas do siedmeho ročníka tejto školy. Uvedený obžalovaný však zdôraznil, že on\nodprevádzal svoje deti do školy; avšak v škole sa mal nachádzať nejaký únikový východ s tým, že v škole\nani neuzamkýnali dvere a upratovačky boli v škole do 08:00 hod. Obžalovaný B. teda vysvetlil súdu, že\nsvoje deti odprevadil k bráne, kde sa nachádzali strážnici; avšak keďže v škole boli dva vchody, jeho deti\nzo školy utekali a to aj napriek tomu, že tieto svoje deti vždy do školy odprevadil. O riadnom neplnení\nsi povinnej školskej dochádzky svojich detí sa mal tento obžalovaný dozvedieť až vtedy, keď za ním\nprišiel triedny učiteľ detí F. a I., p. E. C. a tento mu oznámil, že jeho deti neboli v škole. K vykonaniu\nprípadne nejakých opatrení k tomu, aby jeho deti do školy riadne chodili po oznámení nedochádzky\ntýchto detí triednym učiteľom; sa tento obžalovaný vyjadril tak, že on vždy odprevadil svoje deti do školy\ns tým, že v škole sa majú uzamkýnať vchodové dvere. Takisto mal tento obžalovaný svojím deťom\nprikázať, aby chodili do školy a tieto ho mali aj počúvnuť; ale aj napriek tomu jeho deti chodili do školy\nnapríklad dva týždne a z toho asi nejaké dva dni vynechali. Obžalovaný pritom potvrdil aj to, že mu\ndomov chodili nejaké upozornenia na nedbalú školskú dochádzku a aj to, že bol aj predvolaný na nejaký\npohovor k triednemu učiteľovi alebo k riaditeľovi tejto školy s tým, že raz aj bol na pohovore u riaditeľa\nškoly; u p. J. K.; aj keď tento obžalovaný si nepamätal, kedy presne to bolo. Tento obžalovaný pritom\nzotrval na tom, že po oznámení mu triednym učiteľom jeho detí, že jeho deti do školy nechodia; on vždy\nodprevádzal svoje deti do školy a vrátil sa k tomu, že triedny učiteľ jeho dcéry F. ho na neho nedochádzku\njeho detí upozornil niekedy v polovici školského roka. Uvedený obžalovaný argumentoval aj tým, že\n\nkeď svoje deti odprevadil do školy; tak strážnici ich ako rodičov do školy nevpustili a pustili ich len po\nbránu. Uvedený obžalovaný ešte doplnil, že celkovo svojím deťom pomáhal, aby chodili do školy a aj im\nprikázal, aby chodili do školy, lebo ináč im bude ako rodičom týchto detí uložený nepodmienečný trest\nodňatia slobody. Uvedený obžalovaný mal mať vedomosť aj o počte vymeškaných hodín svojich detí\ntak, že celkový počet týchto vymeškaných hodín bol v rozmedzí medzi dvesto až tristo hodín; jeho syn G.\nmal mať podľa udania tohto obžalovaného najviac vymeškaných hodín a najmenej zas mal mať jeho syn\nA.. Uvedený obžalovaný však potvrdil aj to, že jeho deti niekedy aj zostali doma, pretože boli choré s tým,\nže on aj osobne bol za učiteľom a oznámil mu, že deti sú choré: Tento obžalovaný vysvetlil aj to, že ho\nučiteľ informoval aj o tom, že rodič dieťaťa môže dieťa ospravedlniť najviac na päť dní v rámci školského\nroka a z tohto dôvodu preto obžalovaný svoje deti aj ospravedlňoval. Uvedený obžalovaný k tomu ešte\ndodal, že asi dvakrát bol aj u všeobecného lekára pre detí E. L. A.. Tento obžalovaný k tomu ešte doplnil,\nže on osobne u učiteľov svojich detí; keď mu učitelia týchto detí oznámili, že päť dní v školskom roku\nmôže svoje deti ospravedlniť aj on; neúčasť svojich detí na školskom vyučovaní aj u týchto ich učiteľov\nospravedlňoval.\nK svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril tak, že žije s manželkou; s už\nprávoplatne odsúdenou B. B.; s ktorou majú spoločne päť detí a že s nim ešte žije A., G., I. a F. B.; s tým,\nže jeho nevlastná céra F. M. má byť už plnoletá a vydatá; aj keď aj synovia G. a A. sú už tiež plnoletí. Jeho\npríjem mal predstavovať invalidný dôchodok vo výške 469,00 eur a jeho manželka zas mala poberať\nopatrovateľský príspevok na jeho osobu vo výške 615,00 eur s tým, že inú štátnu sociálnu dávku už ako\nrodičia týchto detí nepoberajú; avšak okrem toho sú ešte príjemcami rodinných prídavkov už iba na dve\ndeti v celkovej výške 120,00 eur. K svojmu zdravotnému stavu sa tento obžalovaný vyjadril tak, že má\nproblémy s nohami, trpí aj psychickými ťažkosťami, z ktorého dôvodu aj užíva lieky. Pokiaľ išlo o jeho\nfyzický zdravotný stav, tak tento obžalovaný tvrdil, že absolvoval operáciu nohy; avšak on mal takto\nchodiť už od svojich dvanástich rokov. Uvedený obžalovaný takisto potvrdil, že bol celkovo už päťkrát\nhospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.; naposledy to malo byť vo februári roku 2025 do apríla\nroku 2025. Tento obžalovaný si však nepamätal presné obdobie, kedy bol hospitalizovaný v rozhodnom\nobdobí školského roka 2022/2023; avšak pripustil to, že mohol byť hospitalizovaný aj počas obdobia od\nseptembra roku 2022 do júna 2023 s tým, že väčšinou je hospitalizovaný po dobu jedného mesiaca.\nSvedkyňa B. ako manželka obžalovaného a zároveň už aj ako právoplatne odsúdená obžalovaná v tomto\ntrestnom konaní; zas v konaní pred súdom potvrdila to, že ich spoločné deti s obžalovaným B. nechodili\ndo školy. Táto svedkyňa k tomu ešte podotkla, že keď obžalovaný prišiel z nemocnice, tak ich ani\nnespoznal a že po príchode z nemocnice bol na tom obžalovaný ešte horšie. Táto svedkyňa pred\nsúdom tiež vysvetlila, že ich deti zo školy utekali preto, lebo niekde v škole boli otvorené dvere. Táto\nsvedkyňa však trvala na tom, že ona osobne svoje deti odprevádzala do školy; avšak, že obžalovaný\nB. deti ani nepoznal, nepoznal pritom ani svokru, či svokra. Z tohto dôvodu preto obaja títo pôvodne\nspoluobžalovaní opätovne išli do nemocnice, aby obžalovaného B. hospitalizovali; čo však odmietli.\nZ tohto dôvodu preto s týmto obžalovaným táto svedkyňa išla za lekárkou E. N., ktorá obžalovanému\npredpísala nejaké lieky, keďže ho teda v nemocnici už nechceli stále hospitalizovať. Táto svedkyňa\npritom zopakovalo to, že obžalovaný vtedy svoje deti ani nepoznal; a to napriek tomu, že ich deti v tom\nčase mali už štrnásť či pätnásť rokov. Keď teda táto svedkyňa spoločne so svojím manželom; teda\ns obžalovaným B.; deťom povedali, aby išli do školy; tak tieto ich deti síce do školy išli; ale potom cez\notvorené dvere deti zo školy utiekli. K tomu však táto svedkyňa ihneď podotkla, že jej manžel nevnímal\npresne, čo sa u nich deje a že jej manžel prežíval strach a obavy, čo s ním bude. Obžalovaný sa mal\npodľa udania tejto svedkyne po príchode príslušníkov PZ aj psychicky zrútiť. Na záver svojej výpovede\ntáto svedkyňa zdôraznila, že preto, že ich deti mali vymeškané vyučovacie hodiny; absolvovali ich deti\naj týždenný pobyt v tábore, ktorý aj museli absolvovať. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že jej manžel bol\naj v školskom roku 2022/2023 hospitalizovaný, a to v psychiatrickej nemocnici; celkovo päťkrát; aj keď\nzas táto svedkyňa nevedela uviesť presné obdobie jeho pobytu v nemocnici v danom školskom roku;\nale zas trvala na tom, že aj vtedy určite bol. Táto svedkyňa pritom pripustila, že to v rozhodnom období\nmohlo byť od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 s tým, že jej manžel je väčšinou hospitalizovaný dva či tri\nmesiace a že pokiaľ bol niekedy hospitalizovaný kratšie, tak to bolo kvôli tomu, že obžalovaný výslovne\npožiadal, aby bol prepustený z nemocnice do domáceho prostredia.\nNajprv vo veci vypracoval znalecký posudok znalec MUDr. Burič z odvetvia psychiatrie; až v súdnom\nkonaní; vzhľadom na obžalovaným uvádzané tvrdenia v ním podanom odpore proti trestnému rozkazu,\nku ktorému pritom predložil aj viaceré lekárske správy. V tomto znaleckom posudku uvedený znalec\n\nuviedol, že obžalovaný trpel duševnou poruchou v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti\ns poruchami správania, ktorá porucha je trvalá a tiež v minulosti; v krátkych časových obdobiach; bola\nu neho popisovaná aj duševná choroba v zmysle inej neorganickej psychotickej poruchy. Okrem týchto\nzistení bolo podľa vyjadrenia tohto znalca u tohto obžalovaného zaznamenané aj nadmerné užívanie;\nrespektíve zneužívanie alkoholu - abúzus alkoholu, ktorý si navodil sám obžalovaný. V sledovanom\nčasovom období podľa tohto znaleckého posudku v čase spáchania skutku od 02. 09. 2022 do 26.\n06. 2023 tento obžalovaný trpel iba duševnou poruchou v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti\ns poruchami správania, ktorá sa u neho potencovala nadmerným užívaním alkoholu v kombinácii\ns predpisovanými psychofarmakami, kvôli čomu bol tento obžalovaný aj hospitalizovaný od 18. 09.\n2022 do dňa 22. 10. 2022 v Psychiatrickej nemocnici E.. Psychotické prejavy; t. j. prejavy duševnej\nchoroby; však u obžalovaného neboli počas hospitalizácie objektívne popisované a rovnako neboli\npopisované ani v celom inkriminovanom období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023. K tomu ešte\ntento znalec dodal, že duševná porucha v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami\nsprávania je u tohto obžalovaného vrodená a trvalá. V tomto znaleckom posudku uvedený znalec\nvšak skonštatoval, že obžalovaný mohol v čase spáchania skutku rozpoznať protiprávnosť činu\na bol spôsobilý aj svoje konanie ovládať. Rozpoznávacia schopnosť tohto obžalovaného bola v čase\nspáchania činu teda úplne zachovaná. Podľa názoru tohto znalca v znaleckom posudku ovládacia\nschopnosť obžalovaného bola v čase spáchania skutku vplyvom duševnej poruchy v podobe ľahkého\nstupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania v kombinácii s nadmerným užívaním alkoholu\nznížená iba čiastočne, nie podstatne, teda forenzne nevýznamne. Podľa tohto znaleckého posudku\nobžalovaný chápe zmysel a podstatu trestného konania, vrátane zmyslu prejednania jeho činu\npred súdom a obžalovaný si mal aj uvedomovať závažnosť svojho protiprávneho konania, vzhľadom\naj na obsah ním predložených lekárskych správ, ktoré tvorili súčasť ním podaného odporu proti trestnému\nrozkazu. Vzhľadom k samotnej osobnosti posudzovaného, ktorý má narušený hodnotový systém,\nako aj nižší intelekt; by podľa názoru tohto znalca mala psychoterapia ako taká iba veľmi limitovaný\nvýznam. K tomu znalec v znaleckom posudku ešte doplnil, že posudzovaný v minulosti preukázateľne\nodmietal psychiatrickú liečbu, napriek tomu, že vedel, že sa má takejto liečbe podrobovať. V časovom\nobdobí spáchania skutku od 22. 09. 2022 do 26. 06. 2023 však bol psychicky stav obžalovaného dobre\nzastabilizovaný na psychiatrickej liečbe s výnimkou jedného akútneho zhoršenia psychického stavu;\nteda dekompenzácie; ktorý si veľmi pravdepodobne navodil tento obžalovaný sám požitím alkoholu\npri užívaní psychiatrických liekov a v dôsledku ktorého bol od 18. 09 2022 do 20. 10. 2022 (správne\n22. 10. 2022) aj hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.. Podľa tohto znaleckého posudku pobyt\nobžalovaného v súčasnosti pre spoločnosť nie je nebezpečný a tento obžalovaný by potenciálne mohol\nbyť nebezpečný iba v tom prípade, ak by znova začal požívať alkoholické nápoje. Na záver svojho\nznaleckého posudku tento znalec uviedol, že obžalovanému nie je potrebné uložiť žiadne ochranné\npsychiatrické liečenie, nakoľko vzhľadom k jeho osobnosti by takáto liečba nesplnila svoj spoločenský\nvýznam.\nZnalec MUDr. Burič pri svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že obžalovaný A. B. trpel\nv čase spáchania skutku duševnou poruchou v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti, čo\npredstavuje poruchu, ktorá je vrodená a trvalá. V inkriminovanej dobe; teda od 02. 09. 2022 do\n26. 06. 2023; aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný bol vtedy hospitalizovaný presne\nv dobe od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 pre uvedenú duševnú poruchu, ako i pre prechodnú\nduševnú chorobu, tzv. inú neorganickú psychotickú poruchu; bola podľa názoru tohto znalca jeho\nrozpoznávacia schopnosť v čase spáchania skutku plne zachovaná; aj keď však rozumové schopnosti\nboli u posudzovaného síce od naradenia znížené, avšak v zásade dostatočné k posúdeniu miery\nspoločenskej nebezpečnosti svojho konania. Ovládacia schopnosť zas podľa vyjadrenia tohto znalca\nbola v čase spáchania skutku u tohto obžalovaného znížená forenzne nevýznamným spôsobom; teda\nčiastočne a nepodstatne; keďže sa jedná o osobnosť simplexnú, teda menej duševne rozvinutú, s nižším\nakademickým vzdelaním, tiež aj s prihliadnutím k skutočnosti, ktorá bola opakovane zaznamenaná\nv zdravotnej dokumentácii a teda, že obžalovaný sa nepravidelne zúčastňoval psychiatrickej liečby\nv ambulantnej forme a okrem tejto skutočnosti, ktorá samozrejme zhoršovala fluktujúcim spôsobom,\n(raz lepšie, raz horšie); u neho bolo zistené aj nadmerné užívanie alkoholu, ktoré však podľa názoru\ntohto znalca nemalo charakter vlastnej závislosti, išlo o tzv. symptomatický abúzus, to znamená\nnárazové alebo príležitostné užívanie alkoholu, ktoré alkoholické nápoje obžalovaný užíval v súvislosti\ns psychiatrickou liečbou. V dôsledku uvedených skutočností došlo u obžalovaného k potencovaniu;\nresp. k zhoršeniu psychického stavu, keďže posudzovaný opakovane užíval alkohol aj v kombinácii\ns psychiatrickými liekmi, ktoré užíval. S prihliadnutím na všetky týmto znalcom vymenované zistenia,\n\ntento znalec zhodnotil ovládaciu schopnosť obžalovaného síce ako zníženú, ale nepodstatne. Tento\nznalec k tomu ešte podotkol, že išlo o pomerne dlhý časový úsek a ten stav nebol v jednotlivých\nčasových úsekoch rovnaký, ale v istých obdobiach bol horší a v istých obdobiach zas lepší s tým,\nže zdravotný stav obžalovaného by sa nezhoršoval, ak by dokázal dlhodobejšie abstinovať a ak by\ndodržiaval liečebný režim, bol by tento problém podstatne menší a to aj v zmysle nejakého agresívneho\nsprávania sa voči manželke. Znalec sa tiež k zistenej neorganickej psychotickej poruche u tohto\nobžalovaného vyjadril tak, že už zo samotného názvu tejto poruchy je zrejmé, že táto prechodná\nduševná choroba; iná neorganická psychotická porucha; je porucha, ktorá je zväčša prechodná\na stanovuje sa pacientom vtedy, ak klinický obraz pacienta nie je jednoznačný, pričom sa musí vylúčiť\nzávažné duševné ochorenie v zmysle schizofrénie alebo inej organickej psychotickej poruchy, čo v jeho\nprípade bolo spoľahlivo vylúčené. V uvedenom časovom období podľa vyjadrenia tohto znalca došlo\nk hospitalizácii obžalovaného, pričom mu bola nasadená aj antipsychotická liečba, lieky na ukľudnenie\na lieky na potlačenie psychotických príznakov. Po preštudovaní psychiatrickej dokumentácie tohto\nobžalovaného tento znalec dospel k tom záveru, že psychotické prejavy v jednotlivých dekurzoch\nneboli zaznamenané a jeho názor znalca v tejto veci bol taký, že sa skôr jednalo o psychotické\ndekompenzácie, čiže krátkodobé psychotické epizódy, ktoré zväčša aj liečbou alebo aj spontánne\nvymiznú. Tento znalec pritom tiež pripustil, že v prípade hospitalizácie vo vyššie uvedenom období od\n18.09.2022 do 22.10. 2022 mohlo dôjsť k nejakému podstatnému zníženiu ovládacích a rozpoznávacích\nschopností obžalovaného; ale tento časový úsek nemožno vyňať z celého časového obdobia; a teda\nsa tento znalec priklonil skôr k tomu, že u obžalovaného nedošlo k nejakému podstatnému zníženiu\nrozpoznávacích a ovládacích schopností v celom období. Znalec E. O. pritom poukázal aj na samotnú\nprepúšťaciu správu z danej hospitalizácie, kde aj z laického pohľadu malo byť zrejmé, že tam chýbajú\nakékoľvek psychotické prejavy alebo zmienka o nich; s tým, že v závere tejto správy je aj uvedené,\nže ku koncu pobytu bol obžalovaný pokojný, podrobivý a nebola u neho ani manifestná psychotická\nsymptomatika. Znalec tiež poukázal na to, že u obžalovaného nebola vtedy vykonaná ani dychová\nskúška pre nespoluprácu obžalovaného a teda nie je ani zrejmé, či všetky tieto popísané prejavy\nneboli iba prejavmi jednoduchej opitosti a či to bolo vôbec dôvodom na jeho hospitalizáciu. Tento\nznalec takisto trval na tom, že pobyt tohto obžalovaného na slobode v súvislosti s duševnou poruchou\nnie je nebezpečný. V súvislosti s možnosťou uloženia ochranného psychiatrického liečenia tomuto\nobžalovanému sa znalec MUDr. Burič vyjadril tak, že osobnosť obžalovaného je veľmi simplexne\nštrukturovaná, je veľmi jednoduchá, emočne a rozumovo nedostatočným spôsobom rozvinutá k tomu,\naby sa mohla vykonať psychoterapeutická intervencia alebo nejaká efektívna účinná psychoterapia\nako taká a z týchto dôvodov preto uloženie ochrannej psychiatrickej liečby u tohto obžalovaného\npodľa názoru tohto znalca nie je z psychiatrického hľadiska účelné. Takisto tento znalec ani ochranné\nprotialkoholické liečenie u probanda nepovažoval z forenzne psychiatrického hľadiska za indikované,\nnakoľko u neho tento znalec nezistil syndróm závislosti od alkoholu. Keďže však tento znalec tomuto\nobžalovanému nenavrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie, tento znalec odporúčal súdu tomuto\nobžalovanému uložiť obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, čo tento\nznalec považoval za jedno z rozhodujúcich opatrení, aj s prihliadnutím na zdravý duševný vývoj\nmaloletých detí. Ďalej sa tento znalec vyjadril, že u posudzovaného bola počas hospitalizácie nasadená\nantipsychotická liečba, t. j. lieky na ukľudnenie a potlačenie psychotických prejavov, pričom zo strany\nmanželky boli uvádzané aj agresívne prejavy. Tento znalec však trval na tom, že samotné lieky\nnemôžu stav v podobe nespoznávania najbližších rodinných príslušníkov pacientom vyvolať alebo\nspôsobiť a navyše v objektívnom psychiatrickom náleze zo dňa 21. 11. 2022 ošetrujúca lekárka uviedla,\nže aktuálne žiadne psychotické prejavy ani nepozoruje; teda pacient bol bez fluoridnej psychotickej\nsymptomatiky, s tým, že anamnesticky bolo zaznamenané, že podľa vyjadrenia manželky tam mohli\nbyť nejaké zrakové halucinácie. K tomu, či obžalovaný sa v čase spáchania skutku v takom širokom\nčasovom období mohol vedieť postarať o svoje maloleté deti, sa znalec zas vyjadril; že podľa nálezu zo\ndňa 05. 04. 2024; čiže išlo o správu po danom období; je stav obžalovaného naozaj ťažko farmakologicky\novplyvniteľný a to z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je ten, že proband dosť výrazným spôsobom\nnadužíval alkohol, čiže nie je možné logicky očakávať od toho, ktorý užíva alkohol s psychiatrickými\nliekmi, že jeho stav bude dlhodobo a pravidelne stabilizovaný. Ďalej tento znalec aj zdôraznil, že pokiaľ\nbude obžalovaný pokračovať v takomto depravačnom trende, tak to vyústi do toho, že bude musieť\nbyť umiestnený v sociálnom zariadení alebo sa to bude riešiť cestou občianskeho –právneho konania,\npretože ak obžalovaný bude naďalej užívať alkohol a neužívať predpísanú liečbu, nebude chodiť na\npravidelné psychiatrické kontroly; tak nemožno od neho očakávať, že by sa dokázal postarať o maloleté\ndieťa, keď sa nebude evidentne vedieť postarať ani sám o seba. Navyše k tomu znalec ešte podotkol,\nže pokiaľ ten konzum alkoholu bude u obžalovaného naďalej pokračovať v takej miere ako doposiaľ; tak\n\nsa môžu u neho skôr vyvinúť komplikácie; a to v zmysle trvalého organického poškodenia mozgu na\nbáze abúzu alkoholu, pričom tento stav bude absolútne trvalý a nezvratný.\nOpatrovník maloletých detí E. H. v prípravnom konaní uviedol, že k stíhanému skutku sa nevie bližšie\nvyjadriť a ani ku konkrétnym pomerom v rodine oboch obžalovaných. Tento opatrovník maloletých detí\nďalej poukázal len na doposiaľ zabezpečené listinné dôkazy a viac sa k danej veci už nevyjadroval.\nV prípravnom konaní boli pritom zabezpečené záznamy o podaní vysvetlenia triednymi učiteľkami\ndaných mal. detí; p. E. G. a E. K.; správa Centra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou na\nvšetky tri maloleté deti; správa Obce D. týkajúca sa dochádzky mal. F. B. a mal. A. B., aj so zoznamom\ndochádzky žiakov vedených v evidencii záškolákov za jednotlivé mesiace; správa Základnej školy\nD. na mal. F. B. ako aj správa tejto základnej školy obsahujúca aj charakteristiku jednotlivých ich\nžiakov; teda mal. F., I., A. a G. B.; zápisy z pohovoru s triednym učiteľom, oznámenia o udelení\nvýchovných opatrení za nedbalú školskú dochádzku a hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej\nneprítomnosti žiaka v škole v prípade F. B.; charakteristika žiaka v prípade mal. A. B., hlásenia triedneho\nučiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka a oznámenia o udelení výchovných opatrení či aj\nzápis z pohovoru triedneho učiteľa so zákonným zástupcom v prípade mal. syna obžalovaného A. B.;\ncharakteristika žiaka mal. G. B., hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka,\noznámenia o udelení výchovných opatrení za nedbalú školskú dochádzku a zápisy z pohovoru triedneho\nučiteľa so zákonným zástupcom týkajúce sa mal. G. B.; ako aj záznamy o predvolaní na pohovory\ns triednym učiteľom v prípade mal. A. B. a mal. G. B.; rodné listy všetkých troch maloletých detí,\nspráva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou aj na obžalovaného, vrátane potvrdení\no poberaní rôznych štátnych sociálnych dávok, ale aj správa tohto štátneho orgánu na samotné tieto\nmal. deti; správa Sociálnej poisťovne, vrátane rozhodnutia tejto Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2023\no výške invalidného dôchodku obžalovaného či aj správa Obce D. o povesti obžalovaného, ako aj\nvýpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ako aj odpis z registra trestov na tohto\nobžalovaného.\nV súdnom konaní zas boli oboznámené viaceré lustrácie na tohto obžalovaného v rôznych evidenciách\nako aj správa Obce D. s menami zamestnancov strážnej služby na Základnej škole D..\nNa základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval\nsúd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný B. nezabezpečoval pravidelnú a riadnu dochádzku\nsvojich maloletých detí uvedených v skutkovej vete rozsudku do školy; čo jednoznačne preukazuje\nako jeho samotná výpoveď, tak aj výpoveď už právoplatne odsúdenej jeho manželky B.; a ako to\npotvrdili aj vyjadrenia triednej učiteľky mal. F. B. a triednej učiteľky mal. A. B. a G. B.. Samotný počet\nneospravedlnených vyučovacích hodín u týchto žiakov zas dokazoval dokument Základnej školy v D.\noznačený ako „Dochádzka žiakov vedených v evidencii záškolákov;“ a to, že obžalovaný si túto svoju\npovinnosť rodiča zabezpečovať riadnu dochádzku svojich mal. detí do školy neplnil ani po tomu, čo\nbol na to zo strany tejto školy upozorňovaný; zas preukazujú predovšetkým početné listinné dôkazy\ndokazujúce teda to, že obžalovaný bol upovedomený školou o absencii svojich detí na vyučovacom\nprocese a aj vyzývaný na zjednanie nápravy; ktorý obžalovaný sa pritom ani raz nemal zúčastniť\npohovoru; či už s triednym učiteľom svojich detí alebo prípadne aj s riaditeľom Základnej školy v D..\nSúd pritom nemal za dostatočne osvedčené ani to, že by tento obžalovaný nejakým relevantným\nspôsobom neskôr zabezpečil riadnu dochádzku týchto posudzovaných maloletých detí do školy. Trestná\nzodpovednosť obžalovaného za spáchaný skutok nebola pritom nijakým spôsobom ani spochybnená\nvykonaným znaleckým dokazovaním z príslušného odvetvia psychiatrie.\nPri posudzovaní zodpovednosti obžalovaného za spáchaný skutok; vzhľadom na obsah lekárskych\nspráv predložených týmto obžalovaným k ním podanému odporu proti trestnému rozkazu\na ktorý obžalovaný aj priamo vo svojom podanom odpore uviedol, že jeho psychický; ale aj fyzický\nstav; je dlhodobo nepriaznivý, pre ktorý stav nie je schopný sústavne a dôsledne zabezpečovať\nvšestranný vývoj a rozvoj svojich detí a zabezpečiť to, aby si tieto jeho deti riadne plnili svoju povinnú\nškolskú dochádzku; súd musel vykonať znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na účel posúdenia\nrozpoznávacích a ovládacích schopností tohto obžalovaného; teda jednoznačne ozrejmiť, či tieto dve\nzložky príčetnosti boli u tohto obžalovaného zachované v plnom rozsahu alebo či prípadne boli v\ndôsledku nejakej duševnej poruchy či choroby znížené, a ak boli naozaj znížené, či išlo teda o zníženie\nnepodstatné alebo významné. Znalec MUDr. Burič vo svojom znaleckom posudku; ktorého závery\n\npodrobnejšie prezentoval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní; u tohto obžalovaného zistil len\nľahký stupeň duševnej zaostalosti s poruchami správania s tým, že v istých krátkych časových obdobiach\nbola u neho diagnostikovaná aj iná neorganická psychotická porucha a zároveň u neho bolo zistené\nešte aj nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Znalec už vo svojom podanom znaleckom posudku;\nna čom zotrval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní; však zdôraznil, že počas posudzovaného\nškolského roku 2022/2023 u obžalovaného ustálil len psychickú poruchu v zmysle ľahkého stupňa\nduševnej zaostalosti s poruchami správania sa. Táto duševná porucha u obžalovaného však podľa\nznaleckého záveru tohto znalca nemala žiaden alebo len nepatrný vplyv na jeho rozpoznávacie\na ovládacie schopnosti; pričom tento znalec konkrétne vo svojom znaleckom posudku skonštatoval,\nže rozpoznávacie schopnosti tohto obžalovaného boli v plnom rozsahu zachované a že zas jeho\novládacie schopnosti; ale aj v kombinácií s nadmerným užívaním alkoholických nápojov; boli síce\nznížené, ale iba čiastočne, teda nepodstatne. V konaní pred súdom sa tento znalec vyjadroval aj\nk prognóze vývoja tohto obžalovaného, ktorú vyhodnotil ako nepriaznivú v tom prípade, ak sa obžalovaný\nnevyvaruje požívaniu alkoholických nápojov spolu s užívaním predpísaných psychiatrických liekov. Tento\nznalec však v zásade neuzavrel, že by tento obžalovaný; s poukazom na lekársku správu zo dňa 05. 04.2\n024; nevedel poskytnúť potrebnú opateru svojim mal. deťom. Vzhľadom na takéto závery znaleckého\ndokazovania z daného odboru a odvetvia teda súd nemal pochybnosti o tom, že tento obžalovaný\nmal v plnom rozsahu zachované obidve tieto zložky príčetnosti a teda, že jeho trestná zodpovednosť\nza spáchaný skutok nie je v dôsledku vymiznutia týchto ovládacích; či, alebo aj rozpoznávacích\nschopností; vylúčená.\nV ďalšej časti súdneho konania sa teda súd zameral na to, či sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako sa\nmu to kládlo podanou obžalobou za vinu.\nObžalovaného zo samotného spáchania skutku usvedčujú predovšetkým záznamy o podaní vysvetlení\ntriednymi učiteľkami jeho detí; a to jednak triednej učiteľky žiačky F. B., p. E. J. G., tak aj triednej\nučiteľky žiakov A. B. a G. B., p. E. K.; ktoré učiteľky jednoznačne deklarovali to, že tieto tri maloleté\ndeti obžalovaného do školy riadne nechodili a mali taký počet vymeškaných neospravedlnených hodín\nako tieto triedne učiteľky uviedli v nimi podaných charakteristikách či v správach na tieto maloleté deti.\nSkutočnosť, že všetky tieto tri maloleté deti sú výchovné zvládnuteľné pritom preukazovali aj správy\nCentra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou. Obžalovaný bol pri tom aj oboznámený s tým, že\njeho deti školu riadne nenavštevujú príslušnou Základnou školou v D.. Najviac tento obžalovaný bol\naj opakovane predvolávaný na pohovor; či už k triednemu učiteľovi toho–ktorého mal. dieťaťa alebo\naj na pohovory k riaditeľovi školy; ktorého meno riaditeľa vedel síce tento obžalovaný uviesť a teda,\nže by malo ísť o p. J. K.. Obžalovaný síce tvrdil, že sa aj jedného takéhoto pohovoru s riaditeľkou\nškoly aj zúčastnil; ale súd to nemal za dokázané, vychádzajúc zo zabezpečených záznamov z takýchto\npohovorov, ktorého pohovoru sa mala zúčastniť len raz jeho manželka; teda už právoplatne odsúdená\nB.; dňa 02. 02. 2023.Tento obžalovaný pritom argumentoval predovšetkým tým, že on svoje deti riadne\ndo školy odprevádzal, tieto ho mali aj počúvať, ale tieto deti navštevovali školu približne dva týždne\na potom, počas obdobia nejakých dvoch vyučovacích dní, sa školského vyučovania už nezúčastnili.\nTento obžalovaný mal podľa svojho vyjadrenia svoje maloleté deti aj upozorniť na to, že pokiaľ sa\nnebudú podrobovať školskému vyučovaniu, tak mu môže buď uložený nepodmienečný trest odňatia\nslobody. Obžalovaný B. dokonca potvrdil aj to, že mal vedomosť o tom, že najvyšší počet vymeškaných\nhodín mal maloletý G. B. a najmenej vymeškaných vyučovacích hodín mal mať maloletý A. B. s tým,\nže tento obžalovaný mal dokonca znalosť aj o tom, že tento počet vymeškaných neospravedlnených\nhodín bol u jeho detí v rozpätí od dvesto do tristo hodín. Tento obžalovaný ďalej aj výslovne potvrdzoval,\nže v prípade nejakého ochorenia niektorého z jeho maloletých detí, to aj oznámil jeho triednemu učiteľovi,\nkeďže jeden triedny učiteľ jeho detí ho mal informovať aj o tom, že rodičia detí môžu ospravedlniť päť\nvyučovacích dní u toho-ktorého žiaka a tento obžalovaný aj trval na tom, že niekedy zas aj navštívil\npríslušného všeobecného lekára pre deti. Aj napriek tomu však obžalovaný ako rodič svojich detí\nich neprítomnosť v škole zákonným spôsobom neospravedlňoval, keďže bol ustálený určitý počet\nneospravedlnených vyučovacích hodín, keď sa jeho deti školského vyučovania nezúčastnili. Z takejto\nvýpovede obžalovaného mal tak súd za preukázané to, že tento obžalovaný síce formálne vykonával\nopatrenia v podobe odprevádzania svojich detí do školy; ale reálne sa o dochádzku svojich maloletých\ndetí do školy ani nezaujímal a nevykonal ani žiadne také opatrenia, ktoré by aj reálne zabezpečili\núčasť týchto jeho troch maloletých detí na školskom vyučovaní a aj prípadne ním vykonané opatrenia\nv podobe príkazov maloletým deťom neboli zjavne dostatočné a účelné. Súd mal síce ako z výpovede\ntohto obžalovaného, tak aj z rôznych zabezpečených listinných dôkazov za preukázané to, že tento\n\nobžalovaný trpí rôznymi ochoreniami; či už psychického alebo aj fyzického rázu; a súd si je vedomý toho,\nže aj tieto rôzne postihnutia mohli ovplyvniť schopnosť obžalovaného riadne zabezpečovať dochádzku\nsvojich detí do školy; avšak súd k tomu ihneď potkýna, že len tento jeho zdravotný stav nevylučoval to,\naby si tento obžalovaný ako rodič riadne plnil svoju povinnosť dozerať na dochádzku svojich maloletých\ndetí do školy. Aj svedkyňa; už právoplatne odsúdená; B. B., na podporu tvrdení obžalovaného uvádzala,\nže maloleté deti utekali zo školy preto, pretože v škole boli otvorené nejaké vchodové dvere; obžalovaný\npritom uvádzal, že išlo o nejaký núdzový východ. Súd si pritom na návrh obhajoby zabezpečil aj správu\nObce Čaklov, ktorá obec pripustila, že aj objekt tejto základnej školy bol strážený zamestnancami\nMiestnych občianskych a poriadkových služieb v Obci D.; ale zároveň táto obec poukázala na to, že títo\nzamestnanci nezabezpečovali nepretržitú strážnu službu tohto objektu. Súd zas k tomu poznamenáva,\nže nemožno ani požadovať od zamestnancov takejto prípadne bezpečnostnej služby, aby zamedzili\nútekom mal. detí zo školy, keďže k takému konaniu ani nie sú oprávnení. Aj takéto obhajobné námietky;\nv podstate oboch pôvodne spoluobžalovaných; aj keby bola preukázaná pravdivosť takéhoto tvrdenia\nobžalovaných o úteku mal. detí zo školského vyučovania napriek tomu, že ich tam rodičia riadne\ndopravili; nevylučovala povinnosť obžalovaných dbať na to, aby ich mal. deti školu riadne navštevovali.\nPokiaľ zas táto svedkyňa argumentovala tým, že obžalovaný nedokázal venovať dostatočnú pozornosť či\naž nespoznával jej osobu ako aj svoje mal. deti; k tomu súd dodáva, že na posúdenie zdravotného stavu\nobžalovaného z psychiatrického hľadiska bol v súdnom konaní do konania pribratý znalec, ktorý vo veci\naj vypracoval znalecký posudok z odvetvia psychiatria, ktoré znalecké dokazovanie však nepreukázalo,\nže by u tohto obžalovaného boli aspoň nejakým výrazným spôsobom znížené jeho ovládacie alebo/\na aj, rozpoznávacie schopnosti.\nObžalovaný bol pritom na neprítomnosť týchto svojich mal. detí v škole Základnou školou v Čaklove\nčasto a opakovane upozorňovaný. Tento obžalovaný bol aj opakovane predvolávaný na pohovory; či už\nk triednym učiteľom jeho maloletých detí alebo neskôr aj k riaditeľovi tejto základnej školy; čo tento\nobžalovaný aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil. Obžalovaný mal teda už dlhodobo\nvedomosť o tom, že jeho tri maloleté deti; tak ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku; si riadne\nneplnia povinnú školskú dochádzku. Neobstojí pritom ani ten argument obžalovaného, že svoje deti\ndo školy odprevádzal a že tieto deti zo školy utekali. Pokiaľ si bol obžalovaný vedomý toho, že si jeho\ndeti neplnia túto povinnosť a ním vykonané opatrenia neviedli k náprave, tak mal prípadne požiadať\npríslušné štátne inštitúcie o poskytnutie mu pomoci či podpory. Už len zo samotného počtu vymeškaných\nvyučovacích hodín; ako aj z toho, že na záškoláctvo svojich detí bol tento obžalovaný zo školy aj riadne\nupozorňovaný; svedčí o tom, že obžalovaný nevykonával nad svojimi maloletými deťmi potrebný dohľad,\na to vrátane dozoru nad ich pravidelnou školskou dochádzkou ako aj celkovo nad ich vzdelávaním, tak\nako sa to od zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v zmysle príslušných právnych predpisov vyžaduje.\nSúd k tomu len dopĺňa, že povinnosťou zákonného zástupcu maloletého dieťaťa je zabezpečiť riadne\nplnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a táto jeho povinnosť je objektívna, trvalá a nezastupiteľná\na rodič sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť len tým tvrdením, že tie maloleté deti, ktoré sú povinné\nsi plniť túto riadnu školskú dochádzku, ho nepočúvajú a tieto zo školy utekajú. Zákonný zástupca\ndieťaťa totiž musí urobiť nielen formálne opatrenia za účelom zabezpečenia riadnej dochádzky svojich\nmaloletých detí do školy v zmysle ich pravidelného odprevádzania do príslušného školského zariadenia;\nale tento má dbať aj na ich výchovu v tom zmysle, aby si tieto deti samotné uvedomovali, že sú\npovinné si plniť školskú dochádzku, ináč v opačnom prípade môže byť voči týmto maloletým deťom\nvykonané aj nejaké opatrenie príslušnými štátnymi orgánmi a že ich rodičia zas budú niesť aj prípadne\ntrestnoprávnu zodpovednosť za ich neplnenie povinnej školskej dochádzky. Súd pritom poukazuje na\nto, že takáto povinnosť rodiča je rodičom uložená ako školským zákonom; zákonom č. 245/2008 Z.\nz. v znení neskorších právnych predpisov, pričom konkrétne povinnosť zákonného zástupcu dohliadať\nnad povinnosťou plnenia povinnej školskej dochádzky jeho detí je upravená predovšetkým v ustanovení\n§ 144 ods. 7, ods. 8 školského zákona; avšak táto povinnosť vyplýva rodičom aj zo Zákona o rodine; čiže\nzo zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov; podľa ktorého právneho predpisu\nzas rodič vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa sústavne a dôsledne.\nZhrnúc vyššie uvedené zistenia súdu, teda v prejednávanom prípade bolo zrejmé, že vo vzťahu k\nvšetkým trom maloletým deťom; teda voči F., A. a G. B.; obžalovaný neplnil svoju povinnosť rodiča\nzabezpečovať riadnu dochádzku svojich maloletých detí; pričom obžalovaný si túto povinnosť najviac\nneplnil dlhodobo a opakovane; hoci bol na to školou viackrát; a to ako on, tak aj jeho manželka, čiže\nuž právoplatne odsúdená B. B.; upozorňovaný; napriek tomu, že boli obaja ako zákonní zástupcovia\ntýchto detí predvolávaní ako na pohovor k triednemu učiteľovi či aj k riaditeľovi tejto školy; a to aj pri\n\nzohľadnení toho, že tento obžalovaný mal mať vedomosť aj o tom, že jeho deti zo školského vyučovania\nutekajú; tento obžalovaný nevykonal žiadne opatrenia za účelom zabezpečovania riadnej dochádzky\nsvojich maloletých detí do školy. Pokiaľ bol pritom obžalovaný toho názoru, že jeho deti neplnia jeho\npríkazy, tak prípadne mal požiadať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zabezpečenie\nnejakej nápravy a poskytnutia mu potrebnej pomoci a podpory pri zabezpečovaní riadnej dochádzky\njeho maloletých detí do školy; veď navyše aj svedkyňa B. B. vypovedala, že ich spoločné maloleté\ndeti z dôvodu neplnenia si riadnej povinnej školskej dochádzky mali absolvovať aj nejaký týždenný\npobyt v školskom tábore. Je pritom nesporné, že len samotné odvedenie detí do školského zariadenia;\nv prípade konkrétne týchto posudzovaní detí; nebolo postačujúce a tento obžalovaný; spoločne teda\naj so svedkyňou B.; mal pristúpiť aj k vykonaniu nejakých iných krokov za tým účelom, aby si aj samotné\nmaloleté deti uvedomovali dôležitosť ich plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj následkov, ktoré\nnastanú u ich rodičov v tom prípade, ak by si túto svoju povinnosť tieto maloleté deti neplnili.\nKeďže súd mal predovšetkým zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie; ktorý posudok vychádzal\nzo zdravotnej dokumentácie tohto obžalovaného; za preukázané, že obžalovaný bol v rozhodnom\nobdobí; konkrétne od dňa 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.; je\nnespochybniteľné aj to, že obžalovaný si v uvedenom období teda nemohol riadne plniť svoju povinnosť\nrodiča zabezpečovať dochádzku svojich maloletých detí do príslušného školského zariadenia. Nemožno\npritom opomenúť ani to vyjadrenie znalca MUDr. Buriča priamo na hlavnom pojednávaní, keď tento\nznalec pripustil tú možnosť, že počas tohto obdobia hospitalizácie mohli byť u tohto obžalovaného\njeho rozpoznávacie ako aj ovládacie schopnosti podstatne znížené; avšak ihneď k tomu tento znalec\npodotkol, že sa nedá ani jednoznačne ustáliť, či prejavy, pre ktoré bol tento obžalovaný hospitalizovaný,\nboli prejavmi nejakej psychickej choroby alebo poruchy, keďže u neho neboli ani zaznamenané nejaké\npsychotické prejavy; alebo išlo len o príznaky jednoduchej opitosti. Keďže podľa ustálenej súdnej\npraxe, ak vzniknú nejaké pochybnosti v skutkovej okolnosti a tieto sa nedajú odstrániť ani vykonaným\ndokazovaním; tieto rozdielnosti treba vykladať v prospech páchateľa. Súd teda aj z tohto dôvodu\nnemohol uznať obžalovaného za vinného zo spáchania tohto trestného činu aj za to obdobie jeho pobytu\nv nemocnici a v ktorom období vznikla aj nejednoznačnosť v tom, či obe tieto zložky príčetnosti boli\nu tohto obžalovaného zachované v plnej miere.\nZ týchto dôvodov teda súd toto obdobie od 18. 09.2022 do 22. 10. 2022 vyňal z doby páchania skutku;\ntak ako to bolo uvedené v obžalobe; teda za dobu školského roka 2022/2023; konkrétne od 02. 09.\n2022 do 26. 06. 2023. Vzhľadom na to, že súd takto upravil čas spáchania skutku v rozsudku oproti\nskutkovej vete obžalobného návrhu; takúto úpravu žalovaného skutku musel súd premietnuť aj do počtu\nneospravedlnených vyučovacích hodín u jednotlivých posudzovaných maloletých detí, pri ktorých bolo\nmožné pričítať zavinenie tomuto obžalovanému. Opierajúc sa tak o jednotlivé dokumenty zabezpečené\nešte v prípravnom konaní a označené ako „dochádzka žiakov vedených v evidencii záškolákov“ u\njednotlivých maloletých detí; tak súd zohľadnil len tie neospravedlnené vyučovacie hodiny u týchto troch\nžiakov, ktoré boli u týchto maloletých detí vykázané v tom období, keď tento obžalovaný v priebehu\ndaného školského roka nebol hospitalizovaný. Takýmto spôsobom tak súd ustálil, že maloletá F. B.\nvymeškala v tomto rozhodnom období; ktoré možno prisúdiť tomuto obžalovanému; minimálne 250\nneospravedlnených vyučovacích hodín (teda z celkového počtu neospravedlnených hodín v počte 267\nnezohľadniac mesiac október roku 2022, v ktorom mala táto mal. žiačka vymeškať bez ospravedlnenia\nspolu 17 vyučovacích hodín); mal. A. B. najmenej v počte 380 neospravedlnených vyučovacích hodín\n(teda z celkového počtu 392 neospravedlnených vyučovacích hodín odrátajúc za mesiac september\nroku 2022 6 vyučovacích hodín a za mesiac október roku 2022 takisto 6 vyučovacích hodín) a mal.\nG. B. zas minimálne v počte 382 neospravedlnených vyučovacích hodín (do súhrnného počtu 407\nneospravedlnených vyučovacích hodín neboli zahrnuté za mesiac september roku 2022 19 týchto\nvyučovacích hodín a za mesiac október roku 2022 zas 6 týchto vyučovacích hodín). Už len takýto rozsah\nabsencií u týchto mal. detí dosvedčuje to, že obžalovaný ako rodič týchto maloletých detí nevykonával\ndohľad nad plnením ich povinnej školskej dochádzky tak, ako sa to od rodiča detí objektívne vyžaduje.\nTeda tým, že obžalovaný nezabezpečil riadnu dochádzku týchto troch maloletých detí do Základnej školy\nv D., čím jednotlivé maloleté deti vymeškali taký počet vymeškaných neospravedlnených hodín, ako to\nbolo vyššie uvedené a aj nakoniec ustálené v skutkovej vete rozsudku; obžalovaný po objektívnej ako aj\npo subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa\n§ 211 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na to, že tohto konania sa mal obžalovaný dopustiť počas\ncelého obdobia školského roku 2022/2023 trvajúceho od 02.09.2022 do 26.06.2023; okrem obdobia\n\njeho hospitalizácie; tento obžalovaný týmto svojím konaním zároveň naplnil aj kvalifikovanú skutkovú\npodstatu žalovaného trestného činu podľa § 211 ods. 3 písm. a) Trestného zákona; keďže takéhoto\nkonania sa mal obžalovaný dopúšťať po dlhší čas ako závažnejším spôsobom konania podľa § 138\npísm. b) Trestného zákona a tiež aj voči trom osobám; teda viacerým osobám podľa ustanovenia § 138\npísm. j) Trestného zákona; čo tiež predstavuje závažnejší spôsob konania.\nSubjektívnu stránku tohto trestného činu obžalovaný pritom naplnil minimálne vo forme nepriameho\númyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže tento obžalovaný vedel, že svojím konaním\nmôže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu štátu na riadnom plnení povinnej školskej dochádzky\nškolopovinných detí a zároveň pre prípad, že takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený;\npretože tento obžalovaný bol opakovane upozorňovaný na nedbalú školskú dochádzku svojich mal. detí\npríslušným školským zariadením.\nSúd teda nemal zároveň ani pochybnosti o tom, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil ako trestne\nzodpovedný subjekt.\nPri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä ma spôsob spáchania činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery\na možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu\nškody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania\ns poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu\na jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom\nmajetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude\nna ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím\nna výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako\nsamostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní\ndruhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených\ntrestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4\nTrestného zákona účinného od 06. 08. 2024).\nTento obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska; teda Obcou D.; nie je bližšie hodnotený s tým,\nže spoločne so svojou manželkou; s už právoplatne odsúdenou B. B.; a ich deťmi žijú v nájme\nv sociálnom byte. K tomu táto obec ešte v správe zabezpečenej už v rámci súdneho konania dodala,\nže obžalovaný je pre svoje zdravotné problémy opatrovaný svojou manželkou.\nVychádzajúc z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný v minulosti štyrikrát priestupkovo\npostihnutý; prevažne za rušenie nočného kľudu a v jednom prípade aj za hrubé správanie sa k svojej\nmanželke.\nPodľa odpisu z registra trestov, bol tento obžalovaný dohromady štyrikrát súdne potrestaný; a naposledy\nto bolo trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/87/2011 zo dňa 15. 12. 2011, právoplatným dňa\n05. 01. 2012, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Ako toto posledné\nodsúdenie, tak aj predchádzajúce súdne potrestania tohto obžalovaného, sú už zahladené.\nU tohto obžalovaného súd teda vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného\nzákona to, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd to vysvetľuje tak, že hoci\nz odpisu registra trestov vyplýva, že tento obžalovaný bol v minulosti už štyrikrát súdne sankcionovaný;\nale všetky tieto jeho odsúdenia sú už z dávnejšej doby a takisto sú už všetky tieto odsúdenia\naj zahladené. Zároveň od posledného odsúdenia tohto obžalovaného pritom uplynula doba viac\nako desiatich rokov a podľa ustálenej súdnej judikatúry v takomto prípade pri posudzovaní poľahčujúcich\nokolností, súd má takémuto obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho\nživota pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd takisto nemohol\nopomenúť aj to, že obžalovaný sa už v štádiu prípravného konania k spáchaniu skutku priznal a jeho\nspáchania aj úprimne oľutoval a aj na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie\nsúd neprijal len z toho dôvodu, keďže súd vzhľadom na obsah podaného odporu proti trestnému rozkazu\ntýmto obžalovaným, musel najprv v rámci súdneho konania zisťovať, či obžalovaný je vôbec príčetný\na teda následne je aj trestne zodpovedný za spáchanie stíhaného skutku. Z tohto dôvodu teda súd\n\ntomuto obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. U tohto\nobžalovaného pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona\nSúd následne musel zisťovať; vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; v akom\nznení má na tohto obžalovaného aplikovať Trestný zákon. Stíhaný skutok mal totiž obžalovaný spáchať\nv období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; nezahŕňajúc aj to obdobie, počas ktorého bol tento\nobžalovaný hospitalizovaný, ako to už bolo vyššie uvedené; kedy bol platný a účinný Trestný zákon\nv znení účinnom do 05.08.2024. V čase rozhodovania súdu vo veci samej dňa 12. 09. 2025 však\nuž bol v platnosti Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2025. Súd pri rozhodovaní o vine, a aj\npri rozhodovaní o treste, musí však vychádzať z jedného znenia Trestného zákona a musí komplexne\nposúdiť, ktoré znenie Trestného zákona je pre daného obžalovaného v prípade posudzovanej trestnej\nčinnosti priaznivejšie. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že u tohto obžalovaného\njednoznačne nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami; ktoré u neho\nani zistené neboli; na ktorú konkrétnu prevahu mal súd prihliadať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3\nTrestného zákona účinného do 05. 08. 2024; a ktoré zákonné ustanovenie v takomto znení Trestný\nzákon v znení účinnom od 06. 08. 2024 už neobsahuje. Vzhľadom na to, že trestná sadzba trestu odňatia\nslobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona nebola\nzmenená v dôsledku prijatia Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024 oproti úprave tohto\nzákonného ustanovenia upravujúceho daný trestný čin v Trestnom zákone účinnom do 05. 08. 2024;\na zároveň aplikácia ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 nariaďovala\nsúdu hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností\nnad priťažujúcimi okolnosťami znížiť o jednu tretinu; súd pristúpil k aplikácii Trestného zákona v znení\núčinnom do 05. 08. 2024 ako Trestného zákona celkovo priaznivejšieho pre tohto obžalovaného.\nSúd teda tomuto obžalovanému musel ukladať trest odňatia slobody vychádzajúc zo základnej výmery\ntrestu odňatia slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného\nzákona v rozmedzí od šiestich mesiacov do piatich rokov a tomuto obžalovanému tak v zmysle\nustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, nakoniec ukladať trest odňatia\nslobody v rozpätí od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich mesiacov.\nU tohto obžalovaného pri rozhodovaní súdu už o uložení mu konkrétneho druhu a výmery trestu; súd\nprihliadal na viaceré podstatné faktory. V prvom rade súd musel prihliadať na to, že tento obžalovaný bol\nv minulosti predsa len štyrikrát súdne potrestaný. Predchádzajúca trestná činnosť tohto obžalovaného\nvšak bola iného druhu a charakteru ako v prejednávanej trestnej veci. Zároveň predchádzajúce\nodsúdenia tohto obžalovaného boli už z dávnejšej doby, všetky tieto jeho predchádzajúce potrestania\nsú už zahladené a jeho posledným odsúdením bolo jeho odsúdenie za prečin krádeže podľa § 212\nods. 2 písm. d) Trestného zákona, trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/87/2011 zo dňa\n15. 12. 2011; teda ešte z roku 2011; s tým, že žalovaného konania v tomto trestnom konaní sa mal\nobžalovaný dopustiť v dobe od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; teda po uplynutí viac ako desiatich\nrokov od jeho predchádzajúceho posledného odsúdenia. Tento obžalovaný nebol pritom v minulosti\nani natoľko viackrát priestupkovo postihnutý; celkovo len štyrikrát; prevažne za rušenie nočného kľudu.\nTieto všetky vyššie vymenované skutočnosti teda svedčali v prospech tohto obžalovaného. Jednoznačne\nv neprospech tohto obžalovaného však bolo potrebné vyhodnotiť to, že nedodržiavania povinnosti\nplnenia si riadnej školskej dochádzky sa v prejednávanej trestnej veci mali dopúšťať až tri maloleté\ndeti tohto obžalovaného s tým, že okrem týchto troch maloletých detí v rozhodnom období bolo ešte\nškolopovinné už iba jedno ďalšie maloleté dieťa tohto obžalovaného, I. B.. Výrazne nepriaznivo u tohto\nobžalovaného súd vyhodnotil aj to, že celkový počet vymeškaných neospravedlnených hodín u všetkých\ntýchto troch maloletých detí bol výrazne vysoký a teda nešlo len o nejaké krátkodobé a nezávažné\nneplnenie si povinnej školskej dochádzky zo strany týchto maloletých detí obžalovaného. Aj keď tento\nobžalovaný bol síce v období od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici;\nv porovnaní s celým žalovaným obdobím celého školského roku 2022/2023, takéto obdobie bolo predsa\nlen krátkodobé oproti tomuto inkriminovanému obdobiu, počas ktorého si títo traja žiaci základnej školy,\nktorých otcom bol tento obžalovaný, neplnili riadne povinnú školskú dochádzku. Na druhej strane mal\ntento obžalovaný; aj keď iba podľa svojho udania; predsa len vykonať nejaké opatrenia za účelom\ndosiahnutia riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky týmito jeho maloletými deťmi. Súd však\nk tomu ihneď podotýka, že zo zabezpečovanej správy Centra poradenstva a prevencie Vranov nad\nTopľou vyplýva, že všetky tieto tri maloleté deti obžalovaného boli výchovné zvládnuteľné a teda súd\n\nnemohol akceptovať ten argument obžalovaného, že aj napriek jeho opatreniam uvedené maloleté deti\nnevedel obžalovaný primäť k tomu, aby si riadne plnili svoju povinnú školskú dochádzku.\nZohľadniac tak všetky vyššie uvedené skutočnosti, tak súd dospel k tomu záveru, že do úvahy prichádza\ntomuto obžalovanému uložiť len adekvátny trest odňatia slobody. Tento obžalovaný je dlhodobo;\nv podstate celý pracovný život; invalidný a dokonca podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nvo Vranove nad Topľou, ktorý obžalovaný predložil k ním podanému odporu proti trestnému rozkazu, má\nmať tento obžalovaný aj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v oblasti mobility, v oblasti komunikácie,\nči aj v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti; čiže je teda nespochybniteľné, že\nuloženie mu trestu povinnej práce ani neprichádzalo do úvahy. K tomu ihneď súd ešte potkýna, že z\npríslušných lustrácií Sociálnej poisťovne je zrejmé aj to, že tento obžalovaný by mal poberať invalidný\ndôchodok vo výške 469,60 eur. Vzhľadom aj na to, že obžalovaný má byť spoločne so svojou manželkou;\ns už právoplatne odsúdenou B.; rodičmi celkovo až štyroch detí; aj keď podľa udania toho obžalovaného,\njeho najstaršie; nevlastné; dieťa už s nimi ako s rodičmi ani nebýva a okrem posledných dvoch\nmaloletých detí sú už tieto deti aj plnoleté; a jeho manželka má práve na tohto obžalovaného prijímať aj\nopatrovateľský príspevok a k tomu majú títo manželia poberať ešte aj rodinné prídavky na tieto dve mal.\ndeti; súd dospel aj k tomu názoru, že tomuto obžalovanému nemožno uložiť ani peňažný trest. Uloženiu\nmu prípadne trestu domáceho väzenia zas bránili skutočnosti vyplývajúce zo samotného charakteru\nprejednávanej trestnej činnosti, pretože pokiaľ by obžalovanému bol uložený takýto druh trestu, tak by\nbolo sťažené, prípadne až znemožnené, to, aby obžalovaný zabezpečoval riadnu dochádzku svojich\nešte školopovinných maloletých detí do školy; s poukazom aj na to, že v čase rozhodovania súdu vo veci\nsamej mali byť síce školopovinné už len jeho dcéra F. B. a jeho syn I. B.. Súd však zároveň dospel aj\nk tomuto záveru, že by nebolo dôvodné tomuto obžalovanému uložiť trest spojený s obmedzením jeho\nosobnej slobody v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody.\nZ týchto dôvodov preto súd považoval za opodstatnené uložiť tomuto obžalovanému trest odňatia\nslobody blížiaci sa k dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody uzákonenej pri tomto\ntrestnom čine; ktorá základná trestná sadzba trestu odňatia slobody po jej úprave umožňovala jeho\npáchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich\nmesiacov. S prihliadnutím teda na tú okolnosť, že tento obžalovaný bol predsa v minulosti; aj keď už\nv dávnejšej; už súdne potrestaný; tomuto obžalovanému súd nakoniec uložil trest odňatia slobody\nv trvaní deviatich mesiacov. Ako už bolo vyššie rozvedené, výkon tohto trestu odňatia slobody súd\npovažoval za dostatočné podmienečne odložiť; aj keď zas súd zároveň dospel k tomuto záveru, že je\npotrebné tomuto obžalovanému uložiť aj probačný dohľad. K nevyhnutnosti uloženia tohto probačného\ndohľadu obžalovanému súd dospel na základe toho, že len v prípade podmienečného odkladu výkonu\ntrestu odňatia slobody s probačným dohľadom je podľa aktuálne platnej právnej úpravy možné\nobžalovanému uložiť aj primerané povinnosti a obmedzenia. Súd pritom za adekvátnu a primeranú\nskúšobnú dobu považoval túto skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov; teda opätovne\nlen niečo nad spodnou hranicou trestnej sadzby tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia\ns probačným dohľadom. Na posilnenie výchovného účelu tohto probačného dohľadu súd pritom\ntomuto obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť; a to konkrétne v podobe povinnosti zabezpečovať\nriadnu školskú dochádzku svojej mal. dcére F. B., ktorá ako jediná z troch posudzovaných maloletých\ndetí bola v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej naďalej školopovinná. Zároveň vzhľadom\naj na vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Buričom; ako aj na obsah jeho výpovede v konaní\npred súdom, keď tento znalec opakovane zdôrazňoval, že negatívne na tohto obžalovaného pôsobí\nškodlivé užívanie alkoholických nápojov, pričom tento znalec tomuto obžalovanému ani nenavrhol\nuložiť nejaké ochranné liečenie, avšak zas považoval za opodstatnené tomuto obžalovanému zakázať\npožívanie alkoholických nápojov; z týchto dôvodov teda súd pristúpil aj k uloženiu tohto ďalšieho\nobmedzenia ako súčasti probačného dohľadu, v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov.\nSúd pritom prízvukuje, že v prípade nevedenia riadneho spôsobu života obžalovaným; čo sa môže\nprejaviť v podobe spáchania nejakého trestného činu alebo aj prípadne priestupku; a aj v tom prípade,\nak by obžalovaný nedodržiaval alebo neplnil tieto uložené obmedzenia alebo povinnosti; tak sa mu\ntakto podmienečne odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento\nobžalovaný má teda spôsobom svojho života preukázať, že uvedené stíhané protiprávne konanie\nobžalovaného bolo iba ojedinelým vybočením z jeho neskoršieho riadneho vedenia života, keďže jeho\npredchádzajúce odsúdenia sú jednak inej povahy ako v prípade prejednávanej trestnej veci a zároveň\nsa ich mal obžalovaný dopustiť už v dávnejšej minulosti.\n\nOpatrovník tohto poškodeného E. H. si nárok na náhradu škody neuplatnil a preto o tomto nároku ani\nnebolo potrebné rozhodovať súdom.\nVzhľadom na to; ako to už bolo aj vyššie prezentované; znalec z odvetvia psychiatrie tomuto\nobžalovanému ani neodporučil uložiť nejaké ochranné liečenie, keďže tento obžalovaný by sa\naj prípadnému takto uloženému ochrannému psychiatrickému liečeniu ani nepodroboval; teda súd\ndospel k tomu záveru; aj keď zas uloženie tohto ochranného opatrenia prokurátor v podanej obžalobe\nani nenavrhol; že takéto ochranné opatrenie tomuto obžalovanému súd neuloží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom\nsúde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu\ntreba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až\ndoručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek\nvýroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť\nvýroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté\nvyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je\nneodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku\nrozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení\no konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo\nže chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}