{"guid": "63803cfd-492f-4fba-9887-2da3dedcf560:480dc185-b67c-4176-a41a-ebd9d4051417", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8824010201.6", "spisova_znacka": "13T/34/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/34/2024 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27. mája 2025, sp. zn. 13T/34/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:8824010201.6", "identifikacne_cislo": "8824010201", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "Mgr. Anna Monoková", "sudca_id": 2730, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-anna-monokova-2730", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1To/29/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "e6b3727e-25e9-481f-8e6c-66334c10a002:670be016-9b64-4640-a9ae-ca30ab6c4008", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-s", "nazov": "§ 323 ods. 1 písm. s) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-s", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 323 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-285"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-323", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-14", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-285"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/480dc185-b67c-4176-a41a-ebd9d4051417", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824010201.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8824010201.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8824010201.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n13T/34/2024\n8824010201\n27. 05. 2025\nMgr. Anna Monoková\nECLI:SK:OSVT:2025:8824010201.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti\nobžalovanému A. B. stíhanému pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods.\n2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §\n14 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. mája 2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale\nbytom F., G. H. XXX/XX, okr. C. D. E., pre skutok právne posudzovaný ako zločin útoku na verejného\nčiniteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)\nTrestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že\ndňa 28.12.2023 v čase okolo 21:05 hod. v obci F., okres Vranov nad Topľou, na ul. G. H., na prístupovej\nceste k rodinnému domu č. XXX/XX prišiel do bezprostrednej blízkosti, cca 50 cm, k službukonajúcemu\npolicajtovi, práp. G. H., služobne zaradenému na Obvodnom oddelení PZ v Hanušovciach nad Topľou,\nktorý v tom čase stál pri služobnom vozidle po preverení predchádzajúceho oznámenia udalosti,\nktorá sa mala odohrať na vyššie uvedenej adrese a bol k nemu otočený chrbtom, kde následne s\nnezrozumiteľným krikom v rómskom jazyku zodvihol nad svoju hlavu obe ruky, v ktorých držal sekeru\n(tzv. kálačku), s ktorou naznačoval pohyb akoby v úmysle práp. G. H., člena hliadky, zasiahnuť, načo\nreagoval veliteľ hliadky práp. I. G. hlasitým zvolaním „zbraň“, po ktorom zareagoval a v ďalšom konaní\nmu zabránil samotný práp. G. H., a to použitím odvratného úderu rukou a následne za asistencie policajta\npráp. I. G. aj vykonaním služobného zákroku voči osobe A. B. s použitím donucovacích prostriedkov\na to hmatov, chvatov a pút, za pomoci ktorých bol obvinený obmedzený na osobnej slobode, kde pri\npokuse o útok nespôsobil službukonajúcim policajtom žiadne zranenia, ani škodu na majetku.\nspod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom.\nodôvodnenie:\nProkurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok tak\nako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin útoku\nna verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na §\n138 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa\n§ 14 ods. 1 Trestného zákona.\nObžalovaný nevyužil právo urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku.\nSúd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného práp. G. H., svedkov práp.\nI. G., svedkov J. B., K. B., E. L., M. G., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia,\nodvetvie psychiatria, zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou o rekonštrukcii, záznamom o dychovej skúške\n\nobžalovaného, správami Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a napokon aj\nodpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou obce F. a Ústavu na výkon väzby\nKošice, lustráciami v databáze súdov a spismi týkajúcimi sa skorších odsúdení obžalovaného a zistil\ntento skutkový stav.\nObžalovaný uviedol, že býval u rodičov s družkou, aj brat tam má rodinu a ešte jeden brat je slobodný.\nDružka sa volá B. G. G.. On s bratom vonku rezali drevo, potom bolo asi sedem hodín večer, sedeli,\nmali aj vypité. Družka z ničoho nič sa z nervov pichla nožom. Prišla záchranka, ošetrovali ju pred ich\ndomom. Prišli tam aj policajti. Záchranári boli pred ich domom s autom a vo vnútri ošetrovali družku.\nPrišli tam aj policajti, boli dvaja, pýtali sa, čo sa stalo. Povedal im, že družka sa pichla. S policajtami sa\nrozprával pred dverami, policajti prišli na aute. Policajné auto bolo zaparkované asi tri metre od ich dverí\na sanitka cez cestu na druhej strane, medzi tými autami boli možno 4 metre, všetci stáli pozdĺžne rovno.\nAj policajtom povedal, že družka sa sama pichla, že nervózna bola. On s policajtmi pekne rozprával.\nPrišla tam družkina mama E. L. a aj jej priateľ M. G., oni prišli na aute z druhej strany od cesty a\nišli k záchranke. Bolo to asi 20 metrov čo oni boli so svojim autom od ich domu, ich auto stálo na tej\nstrane kde záchranka. Ako družkina mama a G. odišli od záchrany, začali mu nadávať a začali sa mu\nvyhrážať, že ho zabijú. Kričali po hanbe, rozprávali po cigánsky. Začali mu nadávať, že keď pôjde do\nN., tak ho zabijú, oni išli k svojmu autu. Najprv si ich nevšímal, povedal policajtom, aby im išli povedať,\naby išli preč. Jeden policajt stál pri policajnom aute a druhý stál za záchrankou. Ešte od auta stále na\nneho kričali. Tomu policajtovi, ten ktorý stál pri policajnom aute, povedal, že by ich vyhnal preč, lebo sa\nvyhrážajú. On mu povedal, že si ich nemá všímať, že sú šalení. Išiel do domu, povedal mame, že by\ndala malú spať a on ide do Vranova za družkou. V záchranke ešte stále ošetrovali družku. Vyšiel potom\nvon a začul ešte raz od G., že keď pôjde k nim, tak ma zabijú. Vošiel dnu do domu, zobral tú káľačku, sa\nrozbehol smerom k nim a tak ten policajt, čo bol pri policajnom aute, kričal zbraň. Rozbehol policajt ten\nod záchranky a odzadu ho spacifikoval, potom ho dali do auta a zobrali ho do Hanušoviec a potom do\nVranova. Keď išiel s tou káľačkou, tak ju držal v pravej ruke a sa rozbehol. Káľačku držal v ruke pri páse\na keď sa rozbehol ku L. a G., povedal choďte preč, lebo vidíte, že ošetrujú, nech ju v kľude ošetria. S tou\nkáľačkou prešiel možno 4 metre, bola to taká rýchla chôdza. Ako sa rozbehol, zacítil policajtove prsty na\npravom ramene a skočil mu na nohu a spacifikovali ho. Chytil ho ten policajt, čo bol pri záchranke, bol\nto policajt H.. Keď vychádzal s káľačkou z domu, tak záchranka už odchádzala, tak on sa už obliekol,\nlebo chcel ísť do Vranova. Záchranka stála tam na mieste, keď vychádzal a odchádzala, až keď ho\nspacifikovali. Keď vychádzal s káľačkou z dverí rodinného domu tak zadné dvere na záchranke boli\nzatvorené. Zatvorená bola celá sanitka, zima bola, ju ošetrovali, tak oni nemali otvorené dvere. Vedel,\nže sanitka odchádza, lebo keď ho spacifikovali, tak povedali L. a G., choďte preč, lebo aj sanitka išla\npreč. Okrem toho, keď policajti preverovali, čo sa stalo jeho družke, prebehla medzi ním a policajtami\naj iná komunikácia a to, len keď prišlo to auto, povedal tomu policajtovi, aby poslal L. a G. preč, ináč\ns nimi nehovoril. Na otázku, keď išiel s tou káľačkou, prečo išiel v takej blízkosti policajtov, uviedol, že on\nich obehol, jeden stál pri aute a druhý pri záchranke, možno bolo medzi nimi 4 metre. On vtedy kričal,\naby išli preč, kričal to po rómsky. S káľačkou z domu vyšiel, lebo chcel ich vyhnať z toho miesta, aby\nišli preč E. L. a G., aby mohli v kľude záchranári ošetriť družku. L. a G. s policajtami nerozprávali. Oni\nišli po chodníku a zastali od záchranky pri svojom aute. Dobre ich videl na tom mieste. K vzťahu pred\n28.12.2023 s policajtami pánom G. a H. uviedol, že sa s nimi poznal, že si s nimi zdravil, poznal ich po\nkolegoch, lebo chodil robiť na farmu a náčelník je ich šéfa bratranec. Poznal oboch tých policajtoch po\nmene. Nemali predtým medzi sebou žiadne konflikty.\nPoškodený práp. G. H. vypovedal, že nevie, aký to bol deň, ale bola to nočná služba v decembri\n2024. Boli vyslaní s kolegom G. do obce F., na ulicu G. H. operačným dôstojníkom na preverenie\noznámenia. Malo tam dochádzať k nejakým nezhodám, bolo to sprostredkované oznámenie cez tretiu\nosobu a dodatok k oznámeniu bol, že poškodená mala byť bodnutá nožom. Došli na tú adresu, vošli do\nobydlia, do rodinného domu, bolo tam viacero ľudí, bol tam obžalovaný, jeho družka, jeho matka a ešte\nnejaké deti, a ešte jedna pani, keď si dobre pamätá, ale bolo tam viac ľudí. Poškodená v tom oznámení,\nteda družka obžalovaného, ležala na posteli pod oknom a mala nejakú menšiu ranu a to niekde nad\nbruchom. Na miesto samozrejme bola privolaná aj posádka RZP. Po príchode ošetrili ranenú. Ošetrovali\nju aj dnu v obydlí a potom ju zobrali do RZP. Keď ju zobrali do RZP, tak ešte vyťažovali ďalších ľudí na\nmieste, ako k tomu zraneniu došlo. Každý tvrdil to isté, že ona si zranenie spôsobila sama. Odôvodňovala\nto tým, že obžalovaný ju neustále obviňoval z nejakej nevery a ona si potom takým menším nožom\npriložila k telu a prepichla si odev aj tú kožu. Obžalovaný bol dosť agresívny, arogantný, bol pod vplyvom\nalkoholu každopádne. A potom ešte išiel do rýchlej vyťažiť poškodenú, či náhodou nezmení výpoveď,\n\nresp. že keď je izolovaná od svojho prostredia, tak buď by potvrdila alebo vyvrátila svoju verziu. Ona\nopakovala stále to isté, aj pred záchranármi. Potom čakali vonku pred obydlím na tej ulici G. H. a to\nz toho dôvodu, že vonku už bolo viacero ľudí, aby rýchla bezpečne mohla ošetriť a odísť, vtedy ju\nošetrovali v sanitke. Oni takisto sedeli v ich služobnom vozidle, s ktorým stáli na strane ako je obydlie\nobžalovaného. Prvotne stáli opačne, keď prišli po oznámení, ale kým ošetrovali tú pani v záchranke,\ntak sa otočili a to z toho dôvodu, že je tam dosť úzka ulica, po pravej aj ľavej strane sú poparkované\nautá, tak aby nešli súbežne jedným smerom, ale aby oni mohli ísť na Hanušovce a záchranka smerom\nna Vranov. Zadná strana ich auta približne licovala so stenou domu obžalovaného, skôr s pozemkom\ndomu obžalovaného. Záchranka stála na druhej strane smerom na Vranov, zadné časti auta boli k sebe.\nPočas toho ako boli v aute a pani ošetrovaná, prišlo ďalšie auto, ktoré stálo na ceste v smere svojej\njazdy do Vranova, zastavilo približne 10 metrov od ich auta. Tým autom prišli príbuzní poškodenej. Bola\ntam asi jej matka a druh matky. Vodič z toho auta asi nevystúpil alebo vystúpil, ale len vonku fajčil, ale\nzo strany spolujazdca vystúpila matka tej poškodenej a zozadu asi ten jej druh, ktorý tam niečo rukami\nrozhadzoval, oni v tom čase sedeli v aute. Kolega sedel na strane spolujadzca a on na strane vodiča,\nauto mali naštartované. Najprv vystúpil kolega z pravej strany a išiel smerom k vozidlu, ktoré prišlo, on\nvypol chod motora, zaradil jednotku, zatiahol rúčnu brzdu, teda z vozidla vystúpil neskôr ako kolega\na kolega už bol asi na polovici až trištvrtine k tomu vozidlu, teda medzi našim vozidlom a tým tretím\nvozidlom. Keď bol kolega asi na tom mieste, tak osoba ten M., čo tam rozhadzoval rukami, sadol do\nauta. Kde bol v tom čase obžalovaný a čo v tom čase robil neviem. On sledoval to, čo sa dialo pred\nnimi, teda pri tom treťom vozidle Ale ešte medzitým bola pri RZP jej matka, zisťovala zdravotný stav\nsvojej dcéry. Tá matka potom prišla k ich vozidlu a nie je si istý, či tam bol aj ten M. pri RZP, a oni\nprišli z pravej strany vozidla RZP a potom prišli k ich vozidlu a išli k svojmu vozidlu, na ktorom došli.\nVtedy oni ešte stále sedeli vo vozidle, až potom vystúpili z vozidla. Keď teda do toho tretieho vozidla\nnastupovali matka a ten jej druh, on vtedy stál pri ľavej prednej strane ich vozidla a nevie vzdialenosť,\nale kolega asi približne v strede komunikácie, bol možno od neho 5-6 metrov. Kolega ako oni nastupovali\ndo toho tretieho vozidla sa otočil smerom k nemu a skričal zbraň. On sa v tom momente otočil a za ním\nstál obžalovaný s káľačkou, ktorú mal vztýčenú nad hlavou a držal ju v oboch rukách, teda obojručne,\ndržal ju oboma rukami zovretú v päsť. Keď zbadal, že je tá káľačka vztýčená, tak nevie ktorou rukou\nišiel do protipohybu, v dôsledku čoho tá káľačka vypadla a pri využití donucovacích prostriedkov dali\nobžalovaného na zem a ho spacifikovali. Keď bol kolegom upozornený na zbraň, obžalovaný bol telom\nk nemu, keď sa otočil, vzdialenosť to bola taká, že ho mal rukou na dosah. V tom prišiel už kolega\nG., už k nemu aj obžalovanému, v tom čase už bol obžalovaný na zemi, priložili mu putá, kedy prišla\nešte aj mama obžalovaného, ktorá zobrala káľačku dnu. Vykonali prehliadku osoby ( obžalovaného )\na dali ju do služobného motorového vozidla. On potom ešte išiel do domu, aby pani vydala tú káľačku.\nVydala ju a tak odišli preč na obvodné oddelenie. Osádka toho tretieho vozidla, čo tam došlo, niečo\nvykrikovali v rómskom jazyku. Takisto tam bolo dosť ľudí vonku, takže tam bol chaos, lebo takisto neboli\nticho. Na otázku k rozhľadovým pomerom uviedol, že je tam verejné osvetlenie, niekde v tej oblasti ako\nbolo to tretie auto, vidieť určite bolo, bola dobrá viditeľnosť. K tomu, či s obžalovaným komunikovali aj\nokrem zranenia jeho družky, uviedol, že obžalovaný, bol neustále vulgárny a agresívny a nielen voči\nním ale aj posádke RZP. Stále tam chodil a zasahoval do toho ošetrovania. Búchal dverami v obydlí,\notázky, ktoré dávali zdravotníci, tak mal odpovedať zranený a nie on. Teda obžalovaný zasahoval do\nošetrovania tam v obydlí. Ona na toto jeho správanie reflektovali tak, že ho upozornili a vyzývali ho, aby\nsa ukľudnil, že to k ničomu dobrému nevedie. Či bola s obžalovaným komunikácia aj vonku na ulici, si\nuž nepamätá. Keď prišlo to auto s príbuznými, oni boli vtedy v aute s kolegom, komunikovala s nimi\nmatka poškodenej. Obžalovaný nespomínam si, že by s ním komunikoval. Komunikoval hlavne s matkou\npoškodenej, lebo ona obišla rýchlu a prišla na ľavú stranu ich vozidla. Keď s ňou komunikoval, sedel\nv aute, spustil okienko. Na otázku, z jeho pohľadu smerovala tá kaľačka alebo ten útok, uviedol, že podľa\nneho na hlavu, lebo keď niekto nechce útočiť, tak asi je iné, keď má káľačku vedľa tela s tou železnou\nčasťou k zemi a je rozdiel, keď stojí tesne za niekým a má ju v oboch rukách nad hlavou. Či v tom čase\nobžalovaný niečo kričal alebo rozprával nevie. V čase útoku obžalovaného auto záchranky odchádzalo,\nlebo následne kontaktoval záchranára, pána L., lebo vie, že majú na bočných stranách na RZP kamery,\nale on povedal, že oni to ani už nevideli, lebo už bolo auto v pohybe. Poškodený tiež uviedol, že v\nminulosti v rámci svojej pracovnej činnosti riešil obžalovaného, bolo tam viacero oznámení, zvyčajne\nto bolo asi občianske spolunažívanie, teda priestupky. Iný vzťah s obžalovaným nemal, obžalovaného\npoznal iba čo sa týka práce. K tomu, na koho E. L. a M. G. kričali, uviedol, že postavenie tých áut\nbolo v uhlopriečke, takže kľudne to mohlo byť smerované aj im, alebo niekomu kto bol za nami. Ale on\nrómskemu jazyku nerozumie a oni kričali po rómsky. V čase, keď zo strany obžalovaného malo dôjsť\nk útoku, osádka tretieho vozidla, tak buď už boli v aute, určite niektoré osoby boli v aute, alebo boli pri\n\ntom aute. K ich zotrvaniu na mieste po preverení oznámenia uviedol, že si myslí, že mali oprávnenie\nzostať na mieste, oni informovali operačného. Zostali tam, aby došlo k bezpečnému ošetreniu, boli\nv osade, kde žijú Rómovia, situácia bola aká bola, napätá, vypätá, nočná hodina, tma. Teda je bežné, že\nv takýchto prípadoch tam ako hliadka zostávajú. Nestáva sa často, že by RZP tam zostávala dlhšie ako\noni. Ak by v tom čase došlo tam k nejakému protiprávnemu konaniu, oni by museli zamedziť takémuto\nprotiprávnemu konaniu a prípadne aj vykonať služobný zákrok. Na otázku ako boli ustrojení uviedol,\nže boli obaja v služobnej rovnošate s označením príslušnosťou k policajnému zboru. K tomu, či hrozilo\nnejaké nebezpečie zo strany osádky tretieho vozidla, uviedol, že vo vzťahu k ním asi nie, lebo v takom\nprípade by kolega išiel smerom k tej osádke. Vo vzťahu k obžalovanému ťažko predvídať kroky niekoho.\nVo všeobecnosti by hrozilo minimálne ohrozenie verejného poriadku, preto má za to, že ich prítomnosť\ntam bola potrebná.\nSvedok práp. I. G. vypovedal, že bol v službe s kolegom pánom H., bolo to 28.12. v roku 2023, mali\nnočnú službu. V čase okolo osem alebo deväť hodín večer ich operačný dôstojník vyslal do obce F.,\nže tam sú nejaké domáce nezhody v rodine asi B. a mal tam byť aj útok kuchynským nožom, teda\ntoto išli preveriť. Prišli do obce F., vedeli, kam majú ísť a to vďaka miestnej znalosti, nakoľko on sám už\nv tej domácnosti bol niekoľkokrát na preverenie. Vtedy sa jednalo sa o občianske spolunažívanie, teda\no priestupky a to medzi obžalovaným a B. G. G., oni sú asi druh a družka. Prišli tam, vošli do vnútra, to\nbola asi taká kuchyňa s obývačkou, vypýtali si súhlas so vstupom. Povedali, na aké preverenie prišli, čo\nbolo nahlásené. Na posteli ležala B. G. G. a mala asi nejaký uterák priložený na brušnej časti. Po dome\nchodil nervózny hore dole obžalovaný a bola tam aj jeho mama. Chodil nervózny, bol nepríjemný, búchal\ntam, sa dožadoval stále, kde je RZP. Pravdepodobne mal obžalovaný aj niečo vypité. Chodil, sadol si\nk tej B., potom buchol do dverí, chodil z izby do izby. Oni mu hovorili, aby sa ukľudnil, že toto tej situácii\nnepomôže. Potom na chvíľu poslúchol a potom zasa, že kde je RZP tak dlho. RZP prišla a išla k pani B.\nG. G.. Poznám ju, lebo mali viackrát preverenia ohľadom nej, pýtali sa ako došlo k tomu úrazu, lebo im\nbolo povedané, že to bolo kuchynským nožom, ale nevedeli ako sa to stalo, preto to zisťovali. B. G. G.\nim povedala, že sa sama asi dvakrát bodla nožom. RZP ju ošetrovali a ukľudňovali ju, aby si neuškodila,\nto bolo keď ležala dnu v dome. Prekvapilo ho, že obžalovaný ešte verbálne zaútočil na pracovníkov\nRZP, že nech s ňou niečo robia. Potom sa aj tak slovne chytili, keďže obžalovaného pozná: ,,A. prestať,\npracovníci RZP prišli pomôcť tvojej družke a ty ešte na nich tu slovne vyskakuješ.“ Asi to pomohlo, asi\nišiel vedľa do izby. RZP ju potom brali na nosidlách a išli vonku, dali ju do sanitky a tam ju ošetrovali.\nNajprv boli s kolegom vonku, potom išli ich nášho služobného auta. Najprv mali auto zastavené smerom\nna Vranov aj RZP mala smerom na Vranov, ale potom kolega H. bol vodič a otočil ich vozidlo smerom na\nHanušovce. Keď kolega preparkoval, auto stálo ako končí dom, oplotenie, niekde na hranici medzi ich\ndomom a susedovým domom. RZP stála v smere ako prišli, teda už vo vzťahu k ich vozidlu na druhej\nstrane. Kolega, poškodený, ešte bol v sanitke a bol ešte raz vyťažiť tú B., či sa naozaj sama bodla.\nKolega prišiel vonku z tej sanitky a povedal, že nič nové nezistil, že sa pichla sama. Potom prišli príbuzní\nB.. Oni boli vtedy vo vnútri v aute, kolega bol šofér na mieste vodiča a on na mieste spolujazdca. Prišla\njej mama, jej druh M. G. a mali aj nejakého vodiča, prišli autom smerom od Hanušoviec. Oni zostali stáť\npribližne ako býva O. O. a to v ich zornom, to auto, ktorý prišli, bolo asi 15-20 metrov od nich. Podotkol,\nže bola aj tma, takže všetko človek si nevšimne. Nervózna bola jedna aj druhá strana, pokriky z jednej aj\ndruhej strany po rómsky, on nerozumel, čo kričia, vie len pár slov. Vedel len dedukovať emócie, hlasne\nrozprávali, dvíhali ruky. Tá komunikácia zo strany tej matky B. a jej druha bola jednak smerom k domu\nobžalovaného, ale potom si aj niečo hovorili, keď pozerali do zeme. Bolo to trošku dlhšie, kým tú B.\nošetrili, tak obžalovaný stál vonku a čakal, čo bude s jeho družkou a že kde ju odvezú. K potýčke fyzickej\nmedzi matkou B. a obžalovaným nedošlo, ale niečo si tam po rómsky hovorili. Matka B. prišla k RZP,\nasi sa pýtala na ňu, na jej zdravotný stav a kde ju vezú. Potom, keď povedali, že kde ju odvezú, tak\nmatka a G. išli k autu, ktorým prišli. A oni boli v tom čase v aute. Potom dvihol hlavu a videl, že ten M. G.\nbol pred autom a videl neverbálnu komunikáciu, že dvíhal ruky a niečo kričal. Hneď vystúpil z auta, išiel\npred ich služobné vozidlo, urobil dva - tri kroky a vravel M., už je koniec tomu, nech sadnú do auta a idú\nza B.. On ešte stále niečo kričal po rómsky a ukazoval niečo, dvíhal ruky, ale nevie voči komu. Keď mu\npovedal, že už nech sa ukľudní, nech idú za ňou, tak sa otočil a išiel smerom k autu, urobil možno 2-3\nkroky. On v tom, keď bol pred vozidlom, urobil 2-3 kroky späť, ale stále pozeral smerom k G., aby niečo\nneurobil, dá sa povedať, že cúval. Po tom cúvaní sa otočil a uvidel ako nad kolegom H., poškodeným,\nje káľačka, ktorú držal A. B., držal ju dvoma rukami hore. Hneď skričal zbraň, kolega sa otočil, on bežal\nk nemu, ale kolega sám najprv dvihol ruku a káľačku obžalovanému z ruky vyrazil, káľačka spadla za\na myslí, že aj kolega dal obžalovaného na zem. On pribehol k nemu a dvaja kľačali na obžalovanom\na kolega ho spútal. Potom ho dvihli hore a dávali ho do ich služobného vozidla. On si sadol dozadu\n\nk nemu, ešte kričal na kolegu, aby išiel pre káľačku, aby bol dôkaz. Káľačka tam už nebola, lebo keď\nprišiel kolega, vravel, že bol vo vnútri domu pre káľačku. Myslí, že matka obžalovaného mu ju dávala.\nVzali káľačku a obžalovaného a išli na OO PZ. Posledná poloha obžalovaného, ktorú zaregistroval, kým\ndošlo k útoku, že obžalovaný bol pred domom ako bola RZP, tam pred domom stál a čakal, čo bude\ns jeho družkou. Keď ho potom videl, obžalovaný mal káľačku v dvoch rukách zdvihnutú nad hlavou,\ndržal ju oboma rukami nad hlavou. Držal ju asi tak, ako keď sa káľa drevo. Pred obžalovaným s tou\nkáľačkou stál kolega možno pol metra až meter, či už išiel v rozmachu od domu alebo tesne pred ním\ndvihol káľačku to nevie, lebo bol chrbtom otočený, ale v momente, keď sa otočil, tak káľačka bola zopár\ncentimetrov nad hlavou kolegu, obžalovaný mal káľačku v vzpriamenej polohe hore, obžalovaný bol\npriamo za chrbtom kolegu a smeroval na kolegu. Vozidlo RZP už bolo na odchode, už boli niekde ďalej,\nuž boli na pohybe. S kolegom boli obaja v uniformách. Vzadu majú napísané polícia reflexne a vidno to\ndobre aj v noci a vtedy mali toto oblečenie na sebe. Ten nápis reflexný je na všetkých bundách a tričkách\nna zadnej časti oblečenia, teda na chrbte.\nSvedkyňa J. B., matka obžalovaného, uviedla, že býva v F., bývajú s ňou deti, B. s manželkou K., ich\ndeti, syn A. a ešte syn G., ktorý je slobodný. Býva tam aj A. družka, B. G., ktorá má dve deti z iného\nvzťahu a spolu so synom majú tiež dve deti, A. a P.. Stalo sa tak, že družka A. sa popichala s nožom,\nbolo to asi 30.12.2023 k večeru okolo ôsmej. Keď sa pichla, A. to ani nevedel, on tam ani nebol. Ona\nsa jej opýtala, že čo robí, videla škrabnutie, videla, že jej ide zle, tak jej zavolala záchranku, tá prišla asi\naž o 10-20 min, trikrát tam volala. A potom prišli aj policajti. Pýtala sa policajtov, že prečo prišli. Oni im\npovedali, že tiež nevedia, že im niekto volal. Záchranári zobrali B. do sanitky. Oni sa rozprávali, čakali,\nčo sa s ňou bude diať. A. bol nervózny, bol taký ako zošokovaný, že čo urobila, nevedel, čo sa stalo,\naž potom sa dozvedel. Policajti čakali u nich, sedeli v kuchyni. Keď zobrali B. do záchranky, tak policajti\nišli von. Záchranka stála na druhej strane od ich domu a policajti tiež hneď tam, no na ich strane. E.\nL., mama B., prišla aj so svojim druhom M. a ešte niekto tam bol na aute. Oni stáli s tým svojim autom\nďalej ako policajti, ale auto bolo otočené iným smerom. Keď záchranka odišla, vyšli von, teda ona, A.\naj K.. Tak v kľude tam stáli a pozerali. Otvorili vchodové dvere do domu a tam stáli. Práve záchranka\nodchádzala a E. išla smerom od záchranky k svojmu autu. Ona nadávala, kričala, všelijako na A. po\nrómsky, že je koňar, degeš. A keď došli k svojmu autu, išiel s ňou aj ten jej druh a ešte ten, čo s nimi bol.\nStáli tam policajti, policajti mali auto pri tom kontajneri, lebo sa presunuli ku kontajneru. Jeden policajt\nstál pri zadných dverách auta naľavo a druhý policajt niekde vpredu pred autom. Lebo E. s M. z N. kričali\na ten policajt stál tam, asi im hovoril, aby boli ticho. Ale ten M. začal zasa kričať na A., že ho zabije, keď\nho chytí. Viem isto, že kričal na A. zabijem ťa, zabijem ťa, ale neviem isto, či to bolo po rómsky alebo\nnárečím. A. chytil tú sekeru, ktorá bola opretá v predsieni v dome. Takto ju chytil, držal ju v pravej ruke\na krokom išiel k ním, teda smerom k E.. Ako on kričal a zobral tú sekeru, tak ona len zobrala šľapky\na utekala za ním, ale nestihla nič, lebo bol už na zemi, policajti ho spacifikovali. Keď išiel A. k ním, tak\nišiel takým zrýchleným krokom. S policajtami komunikoval len dnu v dome, niečo im povedal, lebo B.\nprichádzalo zle a že záchranári neskoro prišli. A. bol taký rozrušený, skôr ako prestrašený z toho, čo\nsa stalo, lebo on nevedel najskôr, čo ona spravila. Vzťah medzi obžalovaným a policajtmi bol normálny,\nnič nemal proti nim, normálne sa bavili, nemal dôvod nič, žeby sa s nimi hádal alebo, že by mal nejaký\ndôvod na nich útočiť, oni sa normálne rozprávali. A. vzal káľačku z domu, lebo ten muž čo bol s E., on\nsa mu vyhrážal, že ho zabije, že keď ho niekde chytí, že ho budú niesť, teda A., iba v plachte. A. tam\nnemal s policajtmi nič také, on by si to ani nedovolil, nemal dôvod prečo. Oni mali vtedy iné starosti o B.,\naj A.. Keď sa niečo také stane, tak človek má iné myšlienky, má strach, starosti, že čo sa stalo.\nSvedkyňa K. B., švagriná obžalovaného vypovedala, že bývajú so svokrou aj švagor, obžalovaný, deti\na jeho družka. Bolo to večer, bola tma, brali družku obžalovaného, lebo sa sama pichla s nožom do\nbrucha. Keď prišla záchranka, všetko bolo ešte dobré. Keď začala ísť preč záchranka, bolo ešte všetko\ndobré, nič sa nedialo vonku, ešte A. nič nespravil. Potom E. L., mama B., družky obžalovaného, začala\nkričať a začal aj ten M. kričať, kričal, že: ,,keď prídeš do N., tak ťa zabijem“, toto kričal na A.. Ona bola pri\ndverách do domu, E. aj M. boli ďalej od nej a začali vtedy kričať. Keď na A. kričali, tak on bol vtedy ešte\ntiež pri dverách do domu. Keď začal ten M. kričať, že ho zabije, keď príde do N., tak A. zobral totu káľačku,\nkáľačka bola v dome na chodbe, a on zobral tú káľačku a bežal, tak chodil, nie bežal, tak teda rýchlejšie\nchodil. A on išiel tam, kde oni stáli. Policajti tam boli, policajti prišli autom. Ona stála pri dverách, oni stáli\ns autom troška ďalej, otočení boli smerom do Hanušoviec. Policajti boli dvaja. Jedného videla, že stojí\nvonku pri aute policajnom a otočený chrbtom. A on bol otočený ku E. a ku M., lebo s nimi sa rozprával.\nDruhého nevidela. A., keď zobral tú káľačku, tak kráčal, ani nedošiel ku M. a ku E., lebo takoj policajti\nod neho zobrali tú káľačku, zvalili ho, dali ho na zem. Tam už, keď ho zvalili na zem, tak už boli dvaja.\n\nA. ku ním nedošiel, oni sa hádali, M. kričal na A.. A. mal káľačku, mal ju zdola, mal ju dole pri nohách\na teda nemal ju tak hore ako oni hovorili. On ju mal, káľačku, pri nohe, pri pravej nohe. On nemal dôvod\nútočiť na policajtov. Ona len toto videla, lebo potom išla do domu, lebo deti začali plakať. M. nenávidí A.,\nani tá matka družky, E., nemá rada A.. Jak sa toto odohralo, tak išla dnuka, ale predtým celý čas bola\nlen pri tých dverách, nikde inde nešla. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, ale nebol až taký, on ešte\nvedel, čo robí. Na otázku, ako sa obžalovaný správal voči členom alebo príslušníkom RZP uviedla, že\non bol celý čas kľudný. Nič taký nebol, nebol agresívny. Aj pekne sa rozprával s policajtami. Obžalovaný\nbol pri záchranke, ale nič sa nedialo, ešte policajti tam vtedy stáli, aj sa rozprávali policajti s A.. Ale\npekne sa rozprával. D. A. ani nervózny ani nič, kľudný bol. Keď prišla L. s G. a niečo na neho kričali,\nbol na nich nervózny, nevie, či on niečo rozprával. E. s G. kričali po rómsky. K rozporu s jej výpoveďou,\nči mal káľačku v vzpriamených rukách alebo ju mal pri sebe, uviedla, že vzpriamené ruky sú, keď má\nruky hore. Ona si naozaj nepamätá ako to bolo. Asi tak ju mal ( názorne ukázala, ako by držal káľačku\nv oboch rukách, zohnutú v predlaktí.) Káľačku by mal na úrovni pleca. K viditeľnosti uviedla, že nebola\nveľmi dobrá. Vonku bola tma. Na ulici je tam jedno svetlo, ale tak trošku ďalej. K vzťahu obžalovaného\na jeho družky, že dobrý vzťah majú, veľmi si rozumejú, aj on aj ona sú dobrí a o priestupkoch nevie, lebo\nchodieva aj k mame, tak nevie, čo vtedy bolo.\nSvedkyňa E. L. uviedla, že bolo to niekedy medzi sviatkami v roku 2023, jej dcéra B. vtedy žila v F.\ns obžalovaným ako druh a družka. Bývajú v rodinnom dome s jeho matkou a jeho súrodencami. Bolo\nto už večer, zavolala jej vnučke niekto z F., lebo ona býva v N., že obžalovaný bodol jej dcéru. Ona\nsi zohnala auto, bol to dedo jej vnučky L. G.. Sadli do auta ona, jej druh M., vnučka aj ten šofér, jej\ndedo. Išli s tým autom do F., keď tam zastavili, prišli k domu obžalovaného, bola tam záchranka a bola\ntam aj polícia. Išla k policajtom a spýtala sa, čo sa stalo. Povedali jej, nech ide k záchranke, že tam jej\npovedia. Išla, pýtala sa a asi doktor jej povedal, že dcéra bola bodnutá, viacej nič nepovedal. Potom\nodišla odtiaľ, lebo záchranka pomaly odchádzala, zavreli dvere. Išla ku domu obžalovaného a nadávala\nobžalovanému, že čo sa robí frajer na ňu. Obžalovaný stál pri dverách, stála tam aj jeho matka, to si\npamätá určite. Hovorila obžalovanému, že už nevie, čo má robiť. Keď mu nadávala, tak hovorila po\nrómsky, možno tam dodala aj nejaké slová vulgárne, lebo v tom strese, čo tam bola, tak nevie, ani si už\npresne nepamätá, čo tam rozprávala. Aj jej druh M. zakričal na obžalovaného, že sa robí frajer na ženy.\nVnučka bola chvíľu vonku, ale potom si sadla do auta. Pri záchranke bola ona, policajti stáli vonku pri\nsvojom aute, auto mali zaparkované blízko domu obžalovaného. Záchranka bola na druhej strane a auto\npolicajtov bolo pri dome obžalovaného blízko. Policajti boli dvaja, stáli vonku pri aute. Jeden policajt stál\npri prednej časti auta, na ľavej strane ako sú svetlá. A druhý vzadu pri dverách na pravej strane. Policajt\njej povedal, keď kričala na obžalovaného, že robí veľký rozruch, že nech si ide sadnúť do auta, aby už\nodišli preč domov alebo aby išli do Vranova za dcérou. Myslí, že to jej povedal ten policajt čo sa volá\nasi G.. Ešte hovorila policajtom, že prečo s tým nič neurobili. A povedali, že čo oni mohli urobiť, keď\ndcéra povedala, že to ona sa sama pichla. Potom nevie odkiaľ vybehol obžalovaný s tou káľačkou, keď\njej druh mu povedal, že či je na ženy, že nech sa ide biť s ním, s chlapami a nie so ženami. A vtedy\nobžalovaný vytiahol, nevie z kade, káľačku. M., keď to hovoril obžalovanému, tak stál trošku ďalej od\npolicajného auta. Obžalovaný bol vtedy pri dverách do domu. Keď obžalovaný vyšiel s tou káľačkou,\ntak vtedy povedal, ,,teraz vy uvidíte“. Tiež rozprával po rómsky. Nevie, na koho myslel. Obžalovaný išiel\ns tou káľačkou na nich. Obžalovaný vyšiel na cestu z domu, keď vyšiel z domu, tak útočil na nich, káľačku\ndržal v ruke. Držal ju v dvoch rukách, jednu ruku mal zohnutú a tak držal tú káľačku. Mal ju na úrovni ruky\na držal ju hore. Káľačku držal tak, že ju mal blízko pri hlave. Keď išiel k ním, polícia na neho zakričala,\nasi že stoj. A nevie, on asi neposlúchol a potom už oni zakročili. Potom už aj na nich kričali, aby išli\ndo auta, že to už nie je dobre, preto aj išli do auta a odchádzali. Z auta videla ako obžalovaný ležal na\nzemi a že mu dávali putá na ruky. A jeho matka už stála pri ňom. Keď A. išiel k ním s tou káľačkou,\ntak obidvaja policajti stáli vpredu pri aute, nie pri sebe ale od seba. Ja som už bola vtedy od nich ďalej,\nale neviem odhadnúť koľko to bolo. Po výzve na odstránenie rozporov s jej výpoveďou z prípravného\nkonania uviedla, že už si teraz všetko nepamätá, bolo to tak ako to vtedy zapísali. Vtedy si to asi lepšie\npamätala. Áno, toto videla, ako sa otočil A. s tou sekerou a teda, že keď bol obžalovaný rozbehnutý so\nsekerou, tak policajti zakričali, že čo robí a obžalovaný zareagoval tak, že sa so sekerou v rukách otočil\nna policajtov a držal v rukách pred nimi sekeru. Potom sme už ostatné videli z auta. Ona vzdialenosť 2\nmetre obžalovaného od policajtov nedávala, možno policajti to tam dali. Už vtedy bola aj tma, keď tam\nboli, ona vzdialenosť asi nedávala. Možno to tak policajti odhadovali a tak to zapísali. Ale vie koľko je\npribližne 4 metre aj 2 metre. Na záver na otázku, či vie dôvod, prečo obžalovaný zobral káľačku, uviedla,\nže to nevie, lebo ona tam s nimi nebýva, asi preto, že čo povedal jej druh.\n\nSvedok M. G. vypovedal, že žijú ako druh a družka s E. L., bývajú v N.. E. L. má dcéru B. a ona žije\nv F., žila tam s obžalovaným ako druh a družka. Nepamätám si už presný mesiac, ale bolo to večer,\nvnučka E. – L. prišla za družkou, že obžalovaný pichol B.. Vnučka išla za dedom a vybrali sa tam\nautom. Išli do F. on, E. L., vnučka L. a jej dedo. Stáli tam policajti s autom aj záchranka. Policajti stáli pri\ndome obžalovaného a záchranka tiež stála pri dome. Išiel k policajtom a tí mu hovorili, aby išiel do auta.\nObžalovaný stál vonku pred svojim domom pri dverách do domu. Iba toľko povedal, že sa robí na ženu\nchlop, že nech sa robí na chlopa chlop. On išiel do chyži po káľačku. A jak vyšol sa rozbehol za nimi, tak\non ucekal. Nepamätá si, či bol dakto ešte pri dome obžalovaného. On videl obžalovaného, keď išiel po\nkáľačku. On stál pri policajnom aute. Policajti sedeli vnútri. A keď sa obžalovaný rozbehol s káľačku, tak\nvtedy prišli vonku. On vyšiel vonku z auta, aj E.. Ešte keď prišli, tak E. išla ku záchranke, že je mama\nB.. Keď obžalovaný vyšiel s káľačku, stála pri ňom. Keď obžalovaný zaútočil s káľačku, tak ho policajti\ndali na zem a dali mu putá. Povedal obžalovanému po rómsky, nadával mu po rómsky, ale vyhrážať\nsa mu nevyhrážal, nepamätá si, čo mu povedal. Aj E. niečo hovorila obžalovanému, nadávala mu, že\nje škaredý, viac si nepamätá. Aj obžalovaný im hovoril, že príde do Hanušoviec a každého pozabíja,\nvtedy toto kričal, keď išiel s tou káľačkou. On keď stál pri dverách, tak chytil káľačku, držal ju v obidvoch\nrukách, lebo káľačka je ťažká, držal ju s oboma rukami, a keď sa rozmachol s tou káľačkou, tak vyšli\nhneď policajti, dali ho na zem a dali mu putá a im povedali, nech idú preč, poslúchli ich, sadli do auta\na išli preč. Káľačku obžalovaný držal tak, že ju mal vo výške ramena. On sa rozmachol, tak oni určite tam\nnezostali stáť, ale išli do auta, poslúchli policajtov. Keď išiel s tou káľačkou obžalovaný, tak išiel k ním, oni\nboli pri aute, na ktorom ich priviezol dedo L., preto išli hneď do auta. K rozporom s jeho výpoveďou počas\nrekonštrukcie, kde uviedol, že obžalovaný pribehol k ich autu, zahnal sa so sekerou na auto a potom\nsa vrátil k policajnému autu a tam bol policajtami spacifikovaný uviedol, že bolo to tak, že obžalovaný\nstál pri svojom dome, zobral káľačku, utekal za nami k ich autu a policajti hovorili, že majú sadnúť do\nauta a ísť preč. On tú káľačku mal iba v ruke, nezahnal sa na nich. Nič, on iba zobral káľačku a utekal\nza nimi a nič nerozprával. Ten čo ich priviezol, bol Q. G..\nB. K. G., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria v znaleckom posudku č. 14/2024\nkonštatoval u obžalovaného nepravidelné užívanie alkoholu a to podľa dostupnosti a financií, pričom\npodľa údajov obžalovaného je frekvencia požívania alkoholu nižšia. Znalec u obžalovaného zistil abúzy\nalkoholu v rámci škodlivého užívania podľa DSM-IV, pre ktoré svedčí užívanie látky napriek sústavným\nopakujúcim sa interpersonálnym problémom spôsobených alebo zhoršovaných požitím alkoholu –\nv minulosti trestný čin výtržníctvo. Nebola zistená závislosť od alkoholu ani iných návykových látok.\nOsobnosť obžalovaného sa podľa znalca javí ako jednoduchá a menej diferencovaná, zároveň sa javí\nako akcentovaná, v záťažových situáciách afektívne labilnejšia, impulzívna, so zvýšenou dráždivosťou,\nfrustračná tolerancia znížená. Vyššie city etické, estetické, sociálne, intelektuálne a iné sú rozvinuté.\nEtické požiadavky a princípy formálne chápe. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku\nboli zachované v celom rozsahu. Berúc do úvahy požitie alkoholu a sklony obžalovaného k impulzivite,\nznalec pripustil zníženie ovládacích schopností nepodstatnou mierou, jednalo sa o bežné odbrzdenie\nzábran po požití alkoholu, ktorý obžalovaný požíval vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami\no vplyve alkoholu na jeho psychiku. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je\nnebezpečný. Navrhol zvážiť nariadenie zákazu požívania alkoholických nápojov.\nPodľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 29.12.2023 obžalovaný bol vyzvaný na vydanie veci a to sekery\n( kalačky ) s plastovou násadou čierno-žltej farby, ktorú dobrovoľne vydal.\nObhliadka miesta činu bola vykonaná dodatočná a to dňa 14.2.2024 tak ako to vyplýva zo zápisnice o nej.\nPredmetom obhliadky bola ulica G. H. s tým, že sa jedná o asfaltovú komunikáciu v radovej výstavbe\ndomov po jej obidvoch stranách. Po ľavej strane z čelného pohľadu na rodinný dom č. XXX/XX sa cesta\npo cca 10 metroch spája s druhou cestou, ktorá schádza nižšie do dediny, vstup na ulicu G. H. je možný\nz jej oboch strán. Z obhliadky bola vyhotovená aj fotodokumentácia zachytávajúca rodinný dom č. XXX/\nXX a to orientačný pohľad a pohľad spredu na rodinný dom a bližší pohľad na ľavú stranu domu.\nZo zápisu o vykonanej dychovej skúške obžalovaného vykonanej dňa 28.12.2023 v čase o 22.15 hod.\n( cca 1 hodina po skutku ) vyplýva, že mu bola nameraná hodnota alkoholu v krvi s výsledkom 1,12 mg/l.\nRekonštrukcia bola vykonaná dňa 4.4.2024 v čase od 9.40 hod. do 10.55 hod., pričom bola\nvykonaná podľa výpovede obžalovaného, poškdoeného G. H., svedka I. G. a svedkov E. L. a M. G..\nPriebeh rekonštrukcie bol zachytený v zápisnici uvedením jednotlivých skutočností demonštrovaných\nzúčastnenými osobami podľa ich výpovedí a aj fotograficky. Rekonštrukciou bol podľa jej výsledku\n\nozrejmený spôsob spáchania trestného činu a to konanie obvineného ako aj konanie poškodeného\na svedkov na mieste činu, podľa ktorých to bolo znázornené.\nPodľa lustrácie v Registri obyvateľov je obžalovaný otcom dvoch detí a to A., nar. XXXX a A., nar. XXXX.\nSociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou uviedla vo svojej správe, že obžalovaný nie je\npoberateľom dávky v nezamestnanosti ani dôchodkových dávok a že bol vedený v registri poistencov\nako zamestnanec od 22.6.2023 do 21.12.2023 u zamestnávateľa Mourez s.r.o. so sídlom vo Vranove\nnad Topľou.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zasa uviedol, že obžalovaný nepoberal žiadne\ndávky a príspevky, že z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený od 22.6.2023 z dôvodu, že\nmu vznikol pracovný pomer a že mu nebolo ponúknuté vhodné pracovné miesto.\nAj obec F. podala správu k osobe obžalovaného, keď uviedla, že obžalovaný žije s matkou\na súrodencami, že je rozvedený, že mal vykonať trest povinnej práce vo veci sp. zn. 13T/95/2019, že\nbol vo výkone trestu a že komisiou verejného poriadku v obci prejednávaný nebo a nebolo mu uložené\nžiadne opatrenie.\nÚstav na výkon trestu väzby Košice uviedol, že obžalovaný sa správa slušne a disciplinovane, že úlohy\na nariadenia plynúceho z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava a formácia v podmienkach\nzmierneného režimu výkonu väzby prebieha v požadovanom sociálnom smere.\nPodľa záznamov v odpise z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný sedemkrát, pričom\nostatné odsúdenie je trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/18/2021 zo dňa\n17.03.2021, právoplatným dňa 07.04.2021, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §\n348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde súd upustil od uloženia ďalšieho trestu vo vzťahu k odsúdeniu\npod sp. zn. 2T/7/2020. Skoršie odsúdenia boli prevažne za majetkovú trestnú činnosť a tiež pre prečin\nzanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov\nnad Topľou zo dňa 17.4.2007 sp. zn. 2T/22/2007 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva\npodľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva.\nRozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/10/2006 z 13.6.2007, bol obžalovaný\nodsúdený za spáchanie trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona\n( zákon č. 140/1961 Zb. ). Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/144/2018 zo\ndňa 19.11.2018, právoplatným dňa 27.02.2019, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania\npovinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere\n10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 6 mesiacov,\nnásledne bol dňa 9.11.2020 nariadený výkon trestu. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.\n2T/7/2020 zo dňa 08.07.2020, právoplatným dňa 09.09.2020, bol obžalovanému uložený trest odňatia\nslobody nepodmienečne vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia a to taktiež pre prečin zanedbania povinnej výživy. Dňa 02.02.2022 bol obžalovaný\npodmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody výkonu trestu v uvedených veciach sp. zn.\n2T/144/2018 a 2T/7/2020, pričom mu bola určená skúšobná doba na 2 roky.\nVyššie uvedené vyplýva aj z oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/18/2021.\nObžalovaný bol uznaný za vinného aj v konaní sp. zn. 13T/95/2019 a to rozsudkom zo dňa 17.12.2019\nza prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. ) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019, uložený\nbol trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, no uznesením zo dňa 28.8.2024 súd postupom podľa §\n405b ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 84 Trestného zákona rozhodol tak, že obžalovaný zvyšok\ntrestu nevykoná.\nPodľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR sa obžalovaný dopustil ôsmich\npriestupkov, z toho v šiestich prípadoch sa jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 18.5.2022 sa obžalovaný dopustil priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu tým, že sa vyhrážal svojej družke ujmou na zdraví, tiež sa vo vzťahu\nk družku dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu aj dňa 17.10.2023. Aj dňa 15.6.2020,\n\n18.2.2020, 27.10.2019 a 31.8.2018 sa obvinený dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu\na to fyzickým napadnutím. Priestupok zo dňa 12.9.2018 bol proti majetku a dňa 26.11.2019 porušil zákaz\nfajčenia na vyhradenom mieste.\nPre konštatovanie, že určitá osoba spáchala konkrétny trestný čin, musí mať súd za preukázané, že\npáchateľ svojim konaním naplnil všetky znaky predmetnej skutkovej podstaty.\nTeda úlohou súdu bolo rozhodnúť, či sa obžalovaný dopustil skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku\na to pri právnej kvalifikácie skutku uvedenej v obžalobe.\nZločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona sa dopustí, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na\nvýkon právomoci verejného činiteľa a spácha taký čin závažnejším spôsobom konania – so zbraňou.\nPokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa\npáchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu ( § 14 ods. 1\nTrestného zákona ).\nTrestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento neustanovuje\ninak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností,\npodmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností charakterizujúcich individuálne určitý ľudský\nzásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Z toho\nvyplýva, že nie každý skutok je trestným činom.\nAby určité konanie bolo možné kvalifikovať ako trestný čin, musia byť týmto konaním naplnené zákonné\nznaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna\nstránka.\nObjektom uvedeného trestného činu útoku na verejného činiteľa je spoločenský záujem na riadnom,\nnerušenom a zákonnom výkone právomoci verejného činiteľa – ako individuálne určenej osoby, ktorá\nmá zverenú právomoc.\nKto je verejným činiteľom upravuje Trestný zákon v § 128.\nVerejným činiteľom sa na účely Trestného zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec\nNárodnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej\nmoci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného\ncelku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej\nsprávy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v\nrámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár,\nsúdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody\nalebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti\na štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh\nzverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení\ntohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou,\npostavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca\nalebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár\nalebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej\núnie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej\nrepubliky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa\nustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou\nzmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijímania úplatku\npodľa § 330 a podplácania podľa § 334, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho\npostavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom,\nmajetkovými právami a finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu\nspravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo rozpočtu inštitúcií, orgánov, úradov\na agentúr Európskej únie zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii alebo Zmluvou o fungovaní\n\nEurópskej únie alebo rozpočtu nimi priamo alebo nepriamo spravovaného a kontrolovaného. Ak ide\no trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom je\naj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na\nrozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie\ns ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.\nIde teda o vyššie vymenované osoby, ktorým zákon zveruje právomoci rozhodovať v oblasti verejnej\nsprávy, a o osoby, ktoré sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc,\nktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená.\nTakou osobou je teda aj osoba v služobnom pomere, ktorou osobou je aj policajt, ale za splnenia\nuvedenej podmienky, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc,\nktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a\nochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol\nspáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nOchrana verejného činiteľa však nie je spojená s touto osobou, ale s činnosťou, ktorú vykonáva a preto\nsa na ochranu verejného činiteľa vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný práve v úmysle pôsobiť na\nvýkon právomoci alebo pre výkon právomoci verejného činiteľa.\nŠtátnu službu príslušníkov PZ upravuje zákon NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o štátnej službe“ ) , ktorý v\n§ 1 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov\nSlovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).\nPolicajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby,\npríslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže ( § 1 ods. 3 zákona\no štátnej službe ).\nV zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe policajtom sa na účely tohto zákona rozumie\nfyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom\núrade. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom\nv služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v\nslužobnom pomere.\nKonaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné\nkonanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil\nvo vonkajšom svete. Je nevyhnutné však, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty\n( objektívnej stránky ) konkrétneho trestného činu.\nObjektívna stránka trestného činu útoku na verejného činiteľa je založená na konaní páchateľa, ktorý\npoužíva násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo toto násilie používa pre\nvýkon právomoci verejného činiteľa.\nPrávomoc je vo všeobecnosti definovaná ako súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva\ndanému poverenému orgánu na výkon jeho činnosti.\nZa násilie, ktorým sa pôsobí na výkon právomoci verejného činiteľa, možno považovať taký spôsob\nkonania páchateľa, kedy používa násilie voči telesnej integrite verejného činiteľa v úmysle pôsobiť na\nvýkon jeho právomoci alebo používa násilie voči telesnej integrite inej osoby v úmysle pôsobiť na výkon\nprávomoci verejného činiteľa alebo toto násilie použije voči veci verejného činiteľa alebo inej osoby\nv špecifickom úmysle.\nO pôsobenie na výkon právomoci pôjde teda vtedy, keď cieľom páchateľa je donútenie verejného\nčiniteľa, aby svoju právomoc vôbec nevykonal alebo ju vykonal inak, ako je ustanovené v zákone. Násilie\n\nv tejto skutkovej podstate je teda prostriedkom, ako dosiahnuť, že verejný činiteľ bude vykonávať svoju\nprávomoc inak ako by to urobil bez použitia tohto násilia.\nOpätovne potom súd zdôrazňuje, že ochrana verejného činiteľa nie je spojená s osobou, ale s činnosťou\ndaného verejného činiteľa. Z tohto dôvodu sa potom vyžaduje, aby bolo konanie páchateľa pri použití\nnásilia spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa.\nSubjektom tohto trestného činu, teda tým, kto sa ho môže dopustiť, spáchať ho, môže byť ktorákoľvek\ntrestne zodpovedná fyzická osoba.\nPosledným znakom skutkovej podstaty, ktorý musí byť naplnený, je subjektívna stránka, ktorá v tomto\nprípade predpokladá úmyselné zavinenie, ktoré je v zmysle písm. a) doplnené špecifickým motívom\npáchateľa – v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Úmysel páchateľa, ktorého cieľom\nje pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, teda smeruje k tomu, aby ovplyvnil vôľu verejného\nčiniteľa tak, aby tento konal inak ako pred použitím násilia vo vzťahu k výkonu svojej právomoci, čiže tak,\naby svoju právomoc nevykonal buď vôbec, alebo ju vykonal úplne odlišným spôsobom ako ju zamýšľal\nvykonať. Útok z časového hľadiska musí predchádzať výkonu právomoci alebo musí k nemu dôjsť pri\njeho výkone.\nZ vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, žeby konanie, ktorého sa obžalovaný dopustil,\nkeďže tento nepopiera, že s kálačkou v ruke z domu vyšiel, ale s úmyslom vo vzťahu k príbuzným\nsvojej družky a to jej matky E. L. a jej druha M. G., žeby teda konanie obžalovaného popísané\nv obžalobe bolo trestným činom, pretože podľa názoru súdu toto konanie nenaplnilo všetky zákonné\nznaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ako sa nimi súd zaoberal vyššie. V obžalobe je\nuvedené, že hliadka v zložení práp. G. H., poškodený, a práp. I. G., boli službukonajúci policajti, ktorú\nskutočnosť nikto nespochybnil, na miesto boli vyslaní ako hliadka operačným dôstojníkom na preverenie\nprijatého oznámenia ohľadom družky obžalovaného. Nikto teda nespochybňuje, že tam boli oprávnene\nna preverenie tejto skutočnosti, ale súd má za to, že už to ďalšie, následné zotrvanie a potom ten\nkonkrétny okamih, kedy poškodený H. stál pri motorovom vozidle a kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutku\nobžalovaným, že vtedy už poškodený G. H. nevykonával žiadnu právomoc tak ako to predpokladá\nustanovenie § 323 Trestného zákona. Je pravda, že poškodený práp. G. H. aj práp. I. G. uviedli,\nz akého dôvodu na danom mieste po preverení oznámenia, na ktoré boli vyslaní, zotrvali, pričom aj\nZákon o Policajnom zbore predpokladá, že jednou z jeho úloh je zachovávanie verejného poriadku. Ale\nv tej konkrétnej situácii a pre naplnenie zákonných znakov žalovaného trestného činu – zločinu útoku\nna verejného činiteľa, poškodený práp. G. H. nevykonával žiadnu právomoc, teda nie je tam žiaden\npodklad pre záver, na čo mal obžalovaný pôsobiť svojim konaním, teda aby akú právomoc poškodený\nnevykonával alebo ju vykonával ináč v dôsledku použitého násilia zo strany obžalovaného, teda aby\nbola splnená podmienka pôsobenia na výkon právomoci verejného činiteľa. Nepostačuje podľa súdu pre\nnaplnenie zákonných znakov žalovaného zločinu len zistenie, že sa jedná o osobu verejného činiteľa,\nlebo tým poškodený, aj druhý z hliadky práp. G., bol. Nepostačuje len táto samotná skutočnosť, že\npoškodený bol verejným činiteľom, pre naplnenie zákonných znakov žalovaného zločinu a konštatovanie\nzáveru o spáchaní trestného činu, keďže pre takýto záver sa musí pôsobiť na konkrétny výkon právomoci\nverejného činiteľa, ale súd má za to, že poškodený ani práp. G. v tom konkrétnom okamihu žiadnu takúto\nprávomoc nevykonávali, nebolo podľa súdu preukázané, žeby obžalovaný pre výkon ich právomoci sa\ndopustil konania kladeného mu za vinu obžalobou, nebol preukázaný úmysel obžalovaného, žeby sa\nkonania popísaného v obžalobe dopustil pre výkon právomoci poškodeného ako verejného činiteľa.\nTomuto záveru súdu zodpovedajú skutočnosti vyplývajúce jednak z výpovedí oboch policajtov hliadky,\nktorí objasnili, aká situácia bola na mieste skutku v kontexte preverovania oznámenia o bodnom poranení\ndružky obžalovaného a následného dostavenia sa jej matky a druha na miesto, že teda medzi nimi\nvznikla konfliktná situácia, hádka, čo vydedukovali najmä z ich správania, keďže zúčastnené strany\nhovorili rómsky a tomu nerozumeli, ale aj z výpovedi obžalovaného a svedkov.\nPreto podľa názoru súdu nezostávalo iné, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.\nPoškodený nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd osobitným výrokom nerozhodoval.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde\nVranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok\ndoručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.\nRozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný\npre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal\njeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,\npoškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku\no zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť\naj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo\nrozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení\nrozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.", "vazby": {"stav": {"sz": "1To/29/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "e6b3727e-25e9-481f-8e6c-66334c10a002:670be016-9b64-4640-a9ae-ca30ab6c4008", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}