Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/32/2024 z 10. 6. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 10. júna 2025, sp. zn. 4Csp/32/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:8824200936.4
Okresný súd Vranov nad Topľou | 4Csp/32/2024 | ECLI:SK:OSVT:2025:8824200936.4 | 2025-06-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 261 ods. 6 písm. c) ObZ, § 497 ObZ, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 39 OZ, § 39a OZ, § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 298 ods. 1 CSP, § 298 ods. 2 CSP, § 107 ods. 1 OZ, § 107 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 100 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 zákona č. 87/1995 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 87/1995 Z. z., § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 255 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 262 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0295ea4b-7f6b-4a0f-b263-55fd70ddd76a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824200936.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
4Csp/32/2024
8824200936
10. 06. 2025
JUDr. Barbora Kovaliková
ECLI:SK:OSVT:2025:8824200936.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom 06.01.1978, bytom F. XX, zastúpený:
Mgr. Matúš Macko, advokát, Karpatská 804/10, Svidník, IČO: 31 340 890, proti žalovanému: 365.bank,
a.s, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zast. Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47232471, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 351,36 eur s prísl., a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka číslo 1683961970 zo dňa
15.12.2016 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade z titulu bezdôvodného obohatenia
sumu 351,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumu 351,36 Eur od 01.08.2024 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. 1683961970,
zo dňa 15.12.2016, uvedená v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v znení: „Banka a
Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke
Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. 1683961970,
zo dňa 15.12.2016, uvedená v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení: „Dlžník/Spoludlžník
súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené s poistením (ak bolo
uzavreté) b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru,
pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/
Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezplatkovosti úveru súd nárok na náhradu trov konania
žalobcovi 1. rade a žalobcovi v 2. rade nepriznáva.
VII. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenie súd priznáva žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2.
rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorého rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

VIII. Za konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok súd priznáva žalobcovi v 1. rade a
žalobcovi v 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorého
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením..
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia 351,36 Eur s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobcovia podanie žaloby odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Ide o
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1683961970, zo dňa 15.12.2016. Predmetom Zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000,- Eur, ktorý sa zaviazali žalovanému zaplatiť v 96 mesačných
splátkach, výška prvej až predposlednej splátky 161,74 Eura a výška poslednej splátky 161,09 Eura, s
konečnou splatnosťou úveru 10.12.2024. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 11,90
%, RPMN vo výške 12,60 %, priemerná RPMN vo výške 10,00 % a odplata za poskytnutie úveru 11,90 %.
Na predmetný úver doposiaľ zaplatili splátky spolu vo výške 10.351,36 Eura. Vzhľadom na skutočnosť,
že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ), - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm. z/ ZoSÚ). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1683961970, zo dňa 15.12.2016, neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ a z/ ZoSÚ. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Žalovanému na predmetný úver zaplatili splátky spolu vo výške
10.351,36 Eura. Pri poskytnutom úvere vo výške 10.000 Eur, sú toho názoru, že žalovaný sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 351,36 Eura. Bezdôvodné obohatenie vo výške 351,36 Eura pozostáva
zo splátky vo výške 161,74 Eura zo dňa 10. 02. 2022 (z toho časť 133,86 Eura pripadá na istinu a
časť 27,88 Eura nad istinu poskytnutého úveru) a splátok zo dňa 10. 03. 2022 a 10. 04. 2022 spolu
vo výške 323,48 Eura (27,88 Eura + 161,74 Eura + 161,74 Eura). O podozrení, že sa žalovaný mohol
na ich úkor bezdôvodne obohatiť, sa dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o
čom ako dôkaz predkladajú Prehlásenie zo dňa
19. 05. 2022. Žalobcovia napokon žiadali vysloviť
neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Neprijateľnosť každej z nich stručne zdôvodnil a poukázal na viaceré rozsudky,
ktorými tá istá alebo obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu a predkladá v súdom
stanovenej lehote nasledovné vyjadrenie: 1. Doba trvania zmluvy: Zmluva o úvere jasne obsahuje dva
základné údaje, a to počet mesačných splátok v bode 2.2 Zmluvy o úvere, a to 96 mesiacov a termín
konečnej splatnosti úveru dňa 10. 12. 2024. Pocˇet splátok a doba trvania Zmluvy o úvere je v danom
skutkovom prípade totožným údajom, čo si Žalobca ako priemerne uvedomelý spotrebiteľ musel vedieť
uvedomiť a vyhodnotiť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého sa
odvolací súd nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobkyne, že v zmluve nebola určená doba trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti úveru. Úlohou práva a súdneho konania je súčasne edukatívne pôsobiť
na strany sporu. Spotrebiteľov je tak potrebné vychovávať k zodpovednému uzatváraniu zmluvných
záväzkov, naučiť sa v týchto záväzkoch orientovať a vedieť posúdiť následky svojich vlastných právnych

úkonov. Formalistický výklad, ktorý spotrebiteľovi umožňuje vyhnúť sa úhrady úrokov len z dôvodu,
aký uvádza Žalobca, t.j. lebo spotrebiteľ predsa sám si nemusí vedieť vyčítať z počtu splátok 108
a termínu konečnej splatnosti na akú dobu uzatvára Zmluvu o úvere, nepredstavuje podľa názoru
Žalovaného edukatívne pôsobenie smerujúce k zvýšeniu zodpovednosti a ostražitosti spotrebiteľa. 2.
RPMN a celková čiastka úveru: Žalobca a žalovaný sa v Zmluve o úvere dohodli, že žalobca bude
splácať úver vo forme pravidelných mesačných splátok vždy k 10. dňu v mesiaci, a to v počte 96
splátok. Žalobca mal úver splácať formou splátok vo výške 161,74 EUR. Zmluva o úvere obsahuje údaj
o RPMN banky, a to vo výške 12,60 %. Podľa Žalobcu však nebola uvedená správne, avšak v žalobe
neuvádza výšku RPMN, ktorá je podľa žalobcu správna. Žalovaný trvá na tom, že údaj o RPMN bol
v Zmluve o úvere uvedený správne a v žiadnom prípade nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa.
Ani z tohto dôvodu tak Zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
na jej základe poskytnutého úveru. Opakovane uvádza, že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti
posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel,
koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. To, že tvrdí, že
bude musieť zaplatiť inú sumu, však nevychádza zo žiadneho konkrétneho prepočtu, ktorý by reagoval
na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru. Zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného
rozsudku Súdneho dvora vo veci č. C - 42/15, Home Credit Slovakia. 3. Predpoklady na výpočet RPMN:
Vzhľadom k záverom Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny
matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady
pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Súd prvej
inštancie tak nemôže z uvedeného dôvodu dospieť k určeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. 4.
Námietka premlčania: Žalovaný namieta premlčanie Žalobcom uplatneného nároku, a to v subjektívnej
aj objektívnej premlčacej dobe. Žalovaný aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax a názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky má za to, že plynutie premlčacej doby, hoc subjektívnej, začína momentom, kedy
Žalobca uhradil splátku v rozsahu nad istinu úveru. Žalovaný má za to, že subjektívna premlčacia doba
začala plynúť dňom, kedy Žalobca uhradil Žalovanému poslednú splátku úveru a tým splatil predčasne
celý úver. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne
po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k
plneniu došlo. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy,
musí vždy priamo smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, kedy žalovaný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne
a potom by si ho úmyselne ponechal. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich
ustanoveniach úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto
sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom
práve. Žalovaný sa nestotožňuje s aplikáciou desaťročnej objektívnej premlčacej doby, pretože v
konaní nebolo preukázané, že by sa Žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne. Nebolo preukázané,
že by úmysel Žalovaného smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v
čase uzatvorenia zmluvy. V. Započítavanie platieb: Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a
istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Máme za to, že nemožno hovoriť o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa
nijak neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude celková výška
nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej
znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení
obchodného práva žalovaný nemá pochybností. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter nie je spornou
otázka, že Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď
započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu.
4. Následne sa vyjadrili žalobcovia cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol, že podľa ich názoru,
nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy. Zmluva síce
v bode 2.2 Základné parametre úveru obsahuje slovné spojenie „Doba trvania ZoÚ“, ale text k tomuto
slovnému spojeniu pripojený, ktorý by mal dobu trvania zmluvy určovať, a to: „ZoÚ je uzatvorená na
dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov Dlžníka/Spoludlžníka voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“,
požiadavku zákona nenapĺňa. Zákon vyžaduje, by v každej spotrebiteľskej zmluve bola uvedená nielen
konečná splatnosť, ale aj doba trvania zmluvy. Znenie zákona neumožňuje nahrádzať jeden pojem

druhým, ani používať jeden údaj, ako pomôcku na výpočet druhého údaju. Zásada transparentnosti
a informovanosti spotrebiteľa, spolu s povinnosťou náležitej odbornej starostlivosti veriteľa, patria
medzi základné požiadavky spotrebiteľského práva. Doba trvania zmluvy musí byť spotrebiteľovi
známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu, tak aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne a
jednoznačne informovaný o predpísaných náležitostiach, týkajúcich sa zmluvného vzťahu, už v čase
jeho vzniku. Predpoklady použité na výpočet RPMN: Vyššie uvedená argumentácia platí aj ohľadne
predpokladov použitých na výpočet RPMN, ale v zovšeobecnení to platí na všetky obligatórne náležitosti
spotrebiteľských úverových zmlúv. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak zmluva obsahuje len
matematický vzorec výpočtu RPMN, tak to nestačí, ale musí byť tento vzorec doplnený predpokladmi
nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, čo neznamená nič iné, ako doplnenie o jednotlivé
premenné, konkrétnymi údajmi aj s ich pomenovaním, teda uvedením všetkých predpokladov použitých
na výpočet RPMN, platných pre konkrétnu zmluvu, s explicitným vyjadrením, že ide o predpoklady
použité na výpočet RPMN. Výklad zákona, aký sa snaží v tomto konaní presadiť žalovaný považujú za
výklad, ktorý je v hrubom rozpore s úniovým právom, dôsledne vyžadujúcim čo najväčšiu informovanosť
spotrebiteľa a transparentnosť údajov určených ako informácie pre spotrebiteľa. K námietke premlčania:
Žalovaný nijako nekonkretizoval ním vznesenú námietku premlčania a preto je táto námietka ako
hmotnoprávny úkon neurčitá a nenáležitá. Námietku premlčania považuje taktiež za nedôvodnú. Čo sa
týka inštitútu premlčania reštitučných nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských právnych vzťahov, tak
ten prechádza zásadnými vývojovými zmenami. Bol prekonaný dogmatický, formalistický trend, ktorý
objektivizoval začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, čo znamenalo, že časť aplikačnej praxe
počítala aj začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby aj objektívnej premlčacej doby od rovnakého
okamžiku a to od zaplatenia tej ktorej platby spotrebiteľom veriteľovi, aj keď v skutočnosti veriteľ na
túto platbu nemal nárok. Stotožňovala sa vedomosť spotrebiteľa, že vedel koľko zaplatil a komu s
vedomosťou o bezdôvodnom obohatení sa veriteľa. Tento nespravodlivý trend, ktorý ani nemal oporu v
platnom práve bol prekonaný. K súčasnej aplikačnej praxi, čo sa týka nedôvodnosti námietky premlčania,
vznesenej žalovaným, poukazuje na vývoj judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom
SR, predovšetkým v súvislosti s vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, z 22. 04.
2021 a v spojených veciach C-698/18 a C-699/18, z 09. 07. 2020 (ďalej len Rozsudky SD EÚ), ktoré
vyústili už do ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa
týka osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, poukazuje na odôvodnenie
18. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28. 02. 2022. Čo sa týka neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktoré súd predmetom tohto konania, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby
existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za
neprijateľnú a teda absolútne neplatnú.
5. Podaním zo dňa 27. 05. 2025 sa opäť vyjadrili žalobcovia cestou právneho zástupcu, ktorý uviedol, že
od posledného vyjadrenia zaslaného súdu dňa 03. 12. 2024 došlo v rozhodovacej praxi súdov ohľadom
právneho posúdenia absencie sporných náležitosti spotrebiteľských zmlúv k vývoju, ktorý bol ovplyvnený
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23. Vzhľadom na záver vyplývajúci z I. výroku rozsudku
SD EÚ vo veci C-677/23, z 23.01.2025, netrvá na námietke absencie náležitosti doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. 1683961970, z 15. 12. 2016.
Čo sa týka predpokladov RPMN, vzhľadom na výrok II. rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23, z
23. 01.
2025, je zrejmé, že každá spotrebiteľská zmluva musí mať výslovne uvedené predpoklady na výpočet
RPMN na jednom mieste, tak aby ich spotrebiteľ vedel jednoznačne identifikovať.
6. Súd vo veci pojednával dňa 10. 06. 2025 za účasti právnych zástupcov strán sporu. Na pojednávaní
sa vyjadril právny zástupca žalobcov, ktorý uviedol, že vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu,
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mu javí premlčaný, uvádza, že pokiaľ sa jedná
o subjektívnu premlčaciu dobu, súdu predložili prehlásenie združenia na ochranu občana spotrebiteľa
Hoos z 19.05.2022. Z tohto prehlásenia vyplýva, že žalobcovia sa o vzniku bezdôvodného obohatenie
dozvedeli od združenia dňa 19. 05. 2022 a žaloba bola na súd doručená 20. 05. 2024 a to môže zdanlivo
vyplývať, že je deň po uplynutí dvojročnej premlčacej doby avšak deň 19. 05. 2024 pripadol na nedeľu
a teda posledný deň lehoty na uplatnenie bezdôvodného obohatenia je najbližší pracovný deň, t.j. 20.
05. 2024, sú teda toho názoru, že žaloba je dôvodná aj v tejto časti.
7. Z výpisu úverového účtu za obdobie od 15. 12. 2016 do 29. 04. 2022 vyplýva, že žalobcovia zaplatili
žalovanému sumu 10.351,36 Eur.

8. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyplýva, že na združenie HOOS
sa obrátili spotrebitelia A. B. a D. E. so žiadosťou, že potrebujú poradiť so zmluvou, ktorú uzatvorili
s Poštovou bankou a.s. Dňa 20. 04. 2022 dcéra A. B. a manželka D. E. doručila združeniu HOOS zmluvu
č. 1683961970 z 15. 12 .2016. Po doručení výpisu z úverového účtu spotrebiteľov dňa 19. 05. 2022
informovali, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a že
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä zmluvou o úvere
lepšiasplátka č. 1683961970, výpisom z úverového účtu, prehlásením združenia HOOS z 19. 05.
2022, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, sadzobníkom poplatkov, vyjadreniami strán
sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Dňa 15. 12.2 016 bola uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka medzi
Poštovou bankou a.s. (teraz pod obchodným názvom 365.bank, a.s.) a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom
a v 2. rade ako spoludlžníkom. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000,- Eur, ktorý sa
zaviazali žalovanému zaplatiť v 96 mesačných splátkach, výška prvej až predposlednej splátky 161,74
Eura a výška poslednej splátky 161,09 Eura, s konečnou splatnosťou úveru 10. 12. 2024. V zmluve bola
uvedená ročná úroková sadzba vo výške 11,90 %, RPMN vo výške 12,60 %, priemerná RPMN vo výške
10,00 % a odplata za poskytnutie úveru 11,90 %. Na predmetný úver doposiaľ zaplatili splátky spolu
vo výške 10.351,36 Eura.
11. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§
591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.
22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
25. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
26. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.,
27. Podľa ust. § 4, ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a),
b), d) až j), k) a l).
28. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
30. Podľa ust. § 54 ods. 1,2,OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
32. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
33. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
37. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Uzatvorená úverová zmluva od ktorej žalobca odvádza svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá úverová zmluva nie
je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu
svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobca bol v daných prípadoch spotrebiteľom,
keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom
pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.
39. Ako prvou sa súd musel zaoberať námietkou premlčania. Vo vzťahu k námietke premlčania súd
uvádza, že najnovšie sa touto problematikou zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/29/2021 zo dňa
28.9.2021. Ten uviedol, že je potrebné z osobitostí právnej úpravy spotrebiteľského práva a pre určenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmať okamih,
kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bez tejto skutočnej vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že
jeho povinnosťou bolo plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej
v zmluve. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo
sa ich mohla dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Podľa Najvyššieho súdu je potrebné
vychádzať z reálneho momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného a
týmto momentom je napr. porada spotrebiteľa so svojim právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore
konkrétnych dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. Totožný záver vyplýva aj
z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022, podľa ktorého relevantný pre
začatie plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty bol moment, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom
obohatení žalovaného od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS.
40. Nejednotná bola aj rozhodovacia činnosť súdov pri posudzovaní dĺžky objektívnej premlčacej doby,
ktorá nepochybne sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia a je buď trojročná alebo pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení 10 ročná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-485/19 z 22. 04. 2021, ktorý uviedol, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
smernice 93/13 alebo na základe podmietok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48
sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota plynúca od vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc
z tohto záveru NSSR v uznesení 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022 poukázal na to, že rozsudky
európskeho súdu majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva (článok 7 ods. 2SR) a uviedol, že
v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, má súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného
vnútroštátneho práva. Následne dospel k názoru, že je potrebné na vydanie bezdôvodného obohatenia
spotrebiteľovi uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu a to bez skúmania zavinenia a
spotrebiteľ nemá povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil jeho práva.
41. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobcovia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 19. 05. 2022. Žaloba bola podaná
20. 05. 2022, t.j. v 2 dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, keďže posledný deň lehoty (19. 05. 2022)
pripadol na deň pracovného pokoja. Čo sa týka objektívnej lehoty, keďže prvá splátka zaplatením ktorej
došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného bola uskutočnená 10. 02. 2022, od tohto dátumu je
potrebné počítať 10 ročnú premlčaciu lehotu, ktorá teda ku dňu podania žaloby neuplynula.
42. Ohľadom prvého výroku, súd dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady
použité pre výpočet RPMN, čo je uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a v dôsledku toho zo zákona
nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Súd poukazuje na
to, že si je vedomý, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 7/2021 bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 02. 2021, sp. zn.
7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, podľa ktorého z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v znení do 31. 03. 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí
spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
alebo predpoklady pre jej výpočet. Súd uvádza, že Súdny dvor EÚ dňa
23. 01. 2025 rozhodol
rozsudkom vo veci C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove z 12. 10. 2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti Slovenskej sporiteľni, a.s.
Z bodov tohto rozsudku vyplýva : ,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o
úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto
rozsudku vyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi
právami a povinnosťami. 59. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne
vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku

14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade
porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených
vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60.
V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere
najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z
09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70) 61. Na základe tejto judikatúry
treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež,
najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62.
Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo
vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48
(pozri v tomto zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod
71). 63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité
na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve
o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých
ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu
otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto
dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,
zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ (porovnaj
rozsudok KS v PO sp. zn. 18CoCsp/16/2024, z 30.01.2025)
43. O žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd rozhodoval ako o žalobe podanej
podľa § 137 písm. d/ CSP, keďže na jej podanie oprávňuje žalobcu § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
44. Následne sa súd zaoberal žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil podľa § 451a
§ 456 Občianskeho zákonníka.
45. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
46. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu
47. Súd mal za preukázané, že žalobcom bola vo forme úveru vyplatená suma 10 000,- Eur, pričom
žalobcovia splatili sumu 10.351,36 Eur. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný
sa bezdôvodne obohatil vo výške 351,36 Eur. Túto sumu teda súd priznal žalobcom. Zároveň im priznal
aj úrok z omeškania, avšak len vo výške 9,25% počnúc od 01.08.2024 (nasledujúci deň po doručení
žaloby žalovanému), tak ako to požadovali, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. V prevyšujúcej časti
úroku z omeškania žalobu zamietol.
48. O neprijateľnosti zmluvných podmienok súd rozhodol podľa § 53 a násl. Občianskeho zákonníka.
49. Pokiaľ ide o návrh žalobcu určiť, že zmluvné podmienky uvedené v žalobe sú neprijateľné, tak súd
poukazuje na ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka podmienok, ktoré zákon označuje
za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a
preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné
dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré

sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný
zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ
je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení.
50. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa
s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na
súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka),
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je
potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny
spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale
obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby
je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným
zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára
zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť
a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo
dňa 28.3.2019. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP
aplikoval vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr.
10Co/30/2018 z 09. 04. 2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21. 04. 2016) a vyvodil záver o procesnej
prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.
51. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.
52. Súd sa zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny vzťah medzi
zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže mať) a ním
spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne dopady
značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je spájaná s
posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami alebo etickými
hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej zmluvnej podmienke
musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré zvýhodňuje dodávateľa
a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa. Ide predovšetkým o prípady, ak príslušná zmluvná podmienka
neprimerane zaťažuje alebo zaväzuje spotrebiteľa k plateniu poplatku bez poskytnutia adekvátneho
plnenia alebo spotrebiteľovi bráni k uplatneniu jeho práva alebo ho zaväzuje k plateniu poplatkov, či
nákladov, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly z jeho strany a podobne. Dôležité je však aj to, že
právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej
podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko
rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie
tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti právnych následkov neprijateľnej zmluvnej
podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany, ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom,
podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
53. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. IV súd uvádza, že ustanovenia, ktoré
neboli so spotrebiteľom osobitne dojednané, ale sú včlenené do textu zmluvných podmienok, sa hrubým
spôsobom odchyľujú v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia § 581 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, rovnako
nemožno započítať ani premlčané pohľadávky, ďalej pohľadávky ktorých sa nemožno domáhať na súde,
ako ani pohľadávky z vkladov. Obdobnú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú, vo vzťahu k inej banke,
Okresný súd Prešov, právoplatným rozsudkom sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28. 11. 2022.
54. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku pod č. V, tak podľa § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie však poskytuje dodávateľovi
možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa a preto
je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah medzi stranami, keďže dochádza
k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným
a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Aj o tejto neprijateľnej zmluvnej podmienke už bolo
právoplatne rozhodnuté napr. rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 16Csp/176/2024 z 03.
04. 2025.
55. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Pokiaľ ide o náhradu trov konania ohľadom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca
bol v tejto časti konania úspešný, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže nebolo nutné podávať spolu so žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj spomínanú určovaciu žalobu. Postačovalo podanie žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom súd by musel prejudiciálne sa zaoberať tým, či nastala fikcia o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca však tento postup nezvolil a preto súd to vníma ako
jeho snahu o zbytočne navyšovanie trov konania, čo súd považuje za neprijateľné. V konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia bol žalobca v celom rozsahu úspešný a súd mu priznal preto nárok na plnú
náhradu trov daného konania voči neúspešnej žalovanej. Podobne aj v konaní o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len
výnimočne.
58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.