Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P/107/2024 z 22. 1. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 22. januára 2025, sp. zn. 7P/107/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:8824201900.5
Okresný súd Vranov nad Topľou | 7P/107/2024 | ECLI:SK:OSVT:2025:8824201900.5 | 2025-01-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR, § 26 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, CMP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0b92f72-722a-4779-ad9a-1cfc68dca3da
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824201900.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
7P/107/2024
8824201900
22. 01. 2025
JUDr. Martina Melníková
ECLI:SK:OSVT:2025:8824201900.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou,
a o návrhu tč. plnoletých detí C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako
matka, deti rodičov matka: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, G.. H. E. I., otec: J. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, okr. H. E. I. o úpravu práv a povinností rodičov k deťom, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení
a povinní zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec sa zaväzuje platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 90,- eur, ktoré
je otec povinný platiť k rukám matky mal. dieťaťa vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc
dňom 01.10.2024 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 7P/50/2024, kde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov mal. A. B..
III. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zamieta.
IV. Otec sa zaväzuje platením výživného na C. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 90,- eur, ktoré
otec je povinný platiť k rukám C. B. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, a to od 01.10.2024 do 31.10.2024.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh na určenie výživného na C. B., nar. XX.XX.XXXX zo strany otca
zamieta.
VI. Otec sa zaväzuje platením výživného na D. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 90,- eur, ktoré
otec je povinný platiť k rukám D. B. vždy do 20. dňa v mesiaci od 01.10.2024 do 31.10.2024.
VII. V prevyšujúcej časti súd návrh D. B., nar. XX.XX.XXXX vo veci určenia výživného zo strany otca
zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom
doručeným súdu dňa 09.10.2024 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa A.
B., nar. XX.XX.XXXX a v tom čase maloleté deti C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX do
jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu deti sumou 90 eur mesačne a to vždy do

25. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že je momentálne nezamestnaná,
s otcom detí nežije.
2. V priebehu konania dňa 20.10.2024 C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX nadobudli
plnoletosť.
3. C. B., nar. XX.XX.XXXX súhlasila s návrhom a pripojila sa k nemu.
4. Otec deti sa pojednávania nezúčastnil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie odročiť
nežiadal. Návrh a predvolanie na prvé pojednávanie si prevzal osobne. Predvolanie na druhé
pojednávanie súd považoval za doručené podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. ( § 111
ods. 1 -do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení
písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Doručenka je verejnou listinou. §111 ods. 2 -do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. § 111 ods. 3 - ak nemožno doručiť písomnosť
na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Rovnako sa na pojednávaní nezúčastnil D. B.. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie
odročiť nežiadal.
6. Kolízny opatrovník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a podal súdu písomné správy.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, C. B., oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka
zo dňa 21.11.2024 a 21.01.2025, rodnými listami, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou zo dňa 15.11.2024, odpoveďou na lustráciu v sociálnej poisťovni, potvrdením príjmu otca
detí, odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov, oboznámením sa s obsahom elektronického spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 7P/50/2024 a zistil tento skutkový stav:
8. Matka detí na pojednávaní uviedla, že návrh podala na súd až 9.10.2024, pretože chodila po
vyšetreniach. S návrhom jej pomáhala sociálna pracovníčka. Od mája 2024 už nebola hospitalizovaná
pre svoje diagnózy. S mal. A. sa otec nestretáva. Týždeň po pojednávaní o rozvod manželstva otec
detí odišiel za prácou do Belgicka. Od mája na výživné deťom neprispel žiadnou sumou, A. kúpil 2
alebo 3krát chipsy. Matka poberá iba dávku v hmotnej núdzi. Na plnoletú dcéru C. má výdavok 5 eur
mesačne lieky na štítnu žľazu, a 10 eur mesačne za železo. Pre seba potrebuje na lieky mesačne sumu
cca 20 eur plus na karpálny tunel. Mal. A. sa nestravuje v škole, preto mu balí desiaty. V škole sa
nechce stravovať, nakoľko by prichádzal neskôr zo školy. Z dôvodu, že sú v hmotnej núdzi, mal. A. boli
poskytnuté učebné pomôcky, musela však zakúpiť prezuvky, potreby na telesnú výchovu, pomôcky na
výtvarnú východu, hygienické vrecúško. Za ZRPŠ platila 6 alebo 7 eur. Cestovné má preplácané. Mal.
A. chodí na stretnutia na fare, navštevujú detské domovy, chodia na výlety, preto musí synovi prispieť
na cestovné 5 eur, zakúpiť stravu, vodu. Býva v domácnosti so svojimi deťmi plus priateľ dcéry C., ktorý
nemá žiaden príjem a tento mesiac začal chodiť na aktivačné práce. Plnoletý syn D. nie je zamestnaný,
plánuje sa zamestnať vo firme, kde musí absolvovať skúšky. Tento syn má bežné výdavky na svoju
osobu, zvýšené výdavky si nemôže dovoliť. Plnoleté deti prestali školu navštevovať, keď mali 17 rokov.
Majú ukončenú základnú školu.
9. Dcéra C. B. na pojednávaní uviedla, že na svoju osobu má bežné výdavky, a to strava, ošatenie,
hygiena. Zvýšené výdavky nemá, pretože si ichnemôže ani dovoliť.
10. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 15.11.2024, matka detí
je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 04.01.2012, poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s členmi
domácnosti a prídavok na dieťa. Otec detí nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
bol vyradený 30.08.2024, z úradu nepoberá žiadne dávky ani príspevky. C. B. a B. D. nie sú, ani
neboli evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sú spoločne posudzovanými osobami pre
poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je vyplácaná E. B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa rozhodnutia
o vyradení otca z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva, že tento bol vyradený z dôvodu
predloženia dokladu od zamestnávateľa D. B., s. r. o., Zochova 6-8, Bratislava – Stará Mesto, nakoľko
preukázal, že mu dňa 30.08.2024 vznikol pracovný pomer. Matka poberá rodinný prídavok na dieťa –

A. B. a dávku v hmotnej núdzi, ktorá od mesiaca január do apríla bola vo výške 451 eur a od mesiaca
máj je jej vyplácaná vo výške 434 eur.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.11.2024 vyplýva, že matka spolu s mal. deťmi býva
v rodinnom dome v obci F., ktorý pozostáva zo štyroch samostatných izieb, kuchyne a kúpeľne. Izby sú
štandardne zariadené a vybavené. V domácnosti je prívod vody a el. energie, kúri sa tuhým palivom.
Bytové pomery na strane maloletých detí sú primerané a zodpovedajú potrebám maloletých detí. Matka
poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Je piaty rok onkologickou pacientkou, je sledovaná
v diabetologickej ambulancii. Výdavky má tieto: elektrina 87,- eur mesačne, paušál 23,- eur mesačne,
kúria v dome drevom, voda je zo studne, pôžičku má, ale nespláca. Ďalej výdavky má na cestovné za
doktormi, do školy, lieky pre matku do 40,- eur mesačne, ďalšie výdavky má bežné. Plnoleté deti D. a C.
ukončili povinnú školskú dochádzku a v ďalšom štúdiu nepokračujú. Privyrábajú si formou brigádnickej
činnosti. Mal. A. je žiakom Základnej školy Lúčna, je žiakom 7. ročníka a tento školský rok končí povinnú
školskú dochádzku, chce pokračovať v ďalšom štúdiu. Všetky deti sú zdravé a prekonávajú bežné detské
ochorenia. Matka uvádza, že s deťmi nemá závažné výchovné problémy, starostlivosť o deti zvláda
a má s nimi vytvorený pozitívny citový vzťah. Deti sú matke nápomocné v bežných činnostiach. Mal.
deti otca odmietajú, nestretávajú sa s ním a nemajú záujem o akýkoľvek kontakt s otcom. Dôvodom sú
časté slovné útoky, vyhrážky, výčitky, sledovanie a nevhodné komentovanie v prostredí rodiny, v obci.
Matka na podanom návrhu trvá z dôvodu poberania dávky v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že je matka
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, je potrebné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a
zaviazať otca platením výživného od mája 2024, aby matke nevznikol dlh na dávke v hmotnej núdzi,
ktorá je jej vyplácaná preddavkovo.
12. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 21.01.2025 uviedol, že C. a D. B. sú už tohto času plnoletí, spolu
s maloletým A. B. pochádzajú z manželstva z rodičov B. E., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX.
Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2024. Matka žije sama, bez partnera. Manželstvo
rodičov bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 03.07.2024, sp. zn. 7P/50/2024, deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného na každé dieťa po 50,- eur, rozsudok nie je
právoplatný, otec podal odvolanie voči rozsudku. Matka nemôže vziať svoj návrh späť a žiadať konanie
zastaviť z dôvodu poberania preddavku na pomoc v hmotnej núdzi. Pre priznanie a poberanie pomoci
v hmotnej núdzi je potrebné určenie výživného zo strany povinnej osoby, teda otca. Kolízny opatrovník
odporúča návrhu vyhovieť od podania návrhu, október 2024.
13. Z rodných listov vyplýva, že C. B. a D. B. sa obaja narodili XX.XX.XXXX a ma. A. B. dňa z rodičov
J. B., nar. XX.XX.XXXX, a E. C., nar. XX.XX.XXXX.
14. Podľa odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni z účastníkov konania má evidovaný záznam iba
otec ako zamestnanec u zamestnávateľa Manuvia Jobliner, s. r. o., Bratislava od 30.08.2024.
15. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že tento v mesiaci august mal vyplatenú mzdu 36,47 eur,
v septembri 822,64 eur, v októbri 1.122,02 eur, pričom v tomto mesiaci mu bol vyplatený aj daňový bonus
vo výške 140,- eur.
16. Z obsahu elektronického spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/50/2024 vyplýva, že rozsudkom, ktorý bol
vyhlásený dňa 03.07.2024, súd rozviedol manželstvo rodičov detí, ku ktorým je podaný návrh, schválil
rodičovskú dohodu na čas po rozvode, podľa ktorej v tom čase všetky mal. deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného mesačne v sume po 50,- eur a zároveň bolo
upravené stretávanie sa s deťmi. Tento rozsudok nie je právoplatný, nakoľko otec voči výroku o rozvode
podal odvolanie. O odvolaní rozhodnuté nebolo. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že v tom čase otec
nebol ešte zamestnaný. Bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 13.05.2024. Nepoberal žiadne
dávky ani príspevky. Matka v tom čase poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 451 eur so spoločne
posudzovanými osobami manžel a tri deti.
17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
19. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže
zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú
takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 zákona o rodine).

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
25. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 zákona o rodine).
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Matka detí podala návrh na súd dňa 09.10.2024 a žiadala upraviť starostlivosť o deti a určiť výživné
od mája 2024 vo výške 90 eur za účelom poberania dávky v hmotnej núdzi. . V priebehu konania deti C.
B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX nadobudli plnoletosť dňa 20.10.2024. Preto bol návrh
s prílohami doručený aj plnoletým deťom. Dosiahnutím plnoletosti sa deti stali účastníkmi konania, ktorí
konajú sami za seba a to k celému návrhu aj za obdobie pred dosiahnutím plnoletosti. Návrh nezobrali
späť, preto súd mal zato, že trvajú na podanom návrhu. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.
31. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7P/50/2024 doposiaľ nedošlo k právoplatnému
rozhodnutiu. Voči výroku o rozvode podal otec odvolanie. Rodičovská dohoda sa týkala práv a povinností
na čas po rozvode. V tomto konaní bolo preukázané, že rodičia detí spolu nežijú.
32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa A. je maloletý, rodičia spolu nežijú a preto je potrebné
upraviť práva a povinnosti k mal. A.. Bolo zistené z výpovede matky a šetrením kolízneho opatrovníka,
že mal. dieťaťu starostlivosť poskytuje matka. Na strane matky sú splnené predpoklady, aby poskytovala
osobnú starostlivosť, má bytové podmienky, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa, dieťa
sa s otcom nestretáva, dôvodom sú časté slovné útoky, vyhrážky, výčitky, sledovanie a nevhodné
komentovanie v prostredí rodiny, v obci a preto súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky. C. a D.
sú plnoletí a preto nie je dôvod na rozhodovanie o starostlivosti k týmto deťom.
33. Keďže matka uviedla, že otec deťom neprispieva na výživu od mája, bolo potrebné upraviť výživné
zo strany otca, ktorý deťom neposkytuje starostlivosť. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je
prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa
má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení
výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné
znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne,
duchovne, sociálne zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú
vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie
všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť jeho komplexný rozvoj.
34. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti

dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal
z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.
35. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho. dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o
vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
36. Matka požadovala výšku výživného od mája 2024 mesačne v sume 90 eur, plnoleté deti túto sumu
a obdobie nezmenili. Podľa zákona o rodine výživné môže súd priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa návrhu matka žiadala úpravu od mája
2024, avšak návrh bol podaný na súd 09.10.2024. Súd zisťoval, či matka bránila nejaká prekážka podať
návrh už v máji 2024. Keď súd takúto preukážku nezistil, matka nebola hospitalizovaná, otec detí jej
v tom nebránil, súd upravil výživné od prvého dňa v mesiaci, kedy bol podaný návrh na súd, teda od
01.10.2024.
37. Matka požadovala na mal. A. výživné v sume 90 eur mesačne. Na syna poberá rodinné prídavky.
Poberá iba dávku v hmotnej núdzi. Popísala potreby dieťaťa. Otec je zamestnaný a má príjem. Preto súd
návrhu matky vyhovel a zaviazal otca platením výživného mesačne v sume 90 eur, pričom vzhľadom
na to, že manželstvo rodičov mal. je neprávoplatne rozvedené, a rodičia uzavreli rodičovskú dohodu na
úpravu práv a povinností na čas po rozvode, takto určené výživné je určené do právoplatného skončenia
konania vo veci sp.zn. 7P/50/2024 / konanie o rozvod/.
38. C. a A. B. nadobudli plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. Aj u nich návrh bol podaný na určenie výživného
od mája 2024, ale matka podala návrh na súd až 09.10.2024.Súd však mohol priznať výživné až
od 1.10.2024 z dôvodov ako je uvedené v ods. 36. tohto rozsudku. Deti nadobudli plnoletosť dňa
XX.XX.XXXX. Podľa zákona o rodine rodič prispieva na výživu detí dovtedy, pokiaľ deti nie sú schopné
samé sa živiť. Schopnosť sa živiť znamená ukončenie vzdelávania a nepokračovanie ďalej v štúdiu.
Plnoleté deti už do školy nechodia. Príjem si musia zabezpečiť podľa svojho vzdelania, schopností
a praxe. Otec je zamestnaný a má príjem. Preto súd návrhu týchto oprávnených osôb vyhovel a zaviazal
otca platením výživného mesačne v sume 90 eur na každého, pričom keďže sa na nich hľadí, že súd

schopní sa samé živiť, súd im priznal výživné do konca mesiaca október, v ktorom nadobudli plnoletosť,
od kedy majú plnú spôsobilosť na právne úkony potrebnú aj pre niektoré povolania.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch 1., II, IV. až VI.
a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995
Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. CMP.