Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/62/2025 z 19. 12. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 19. decembra 2025, sp. zn. 12T/62/2025, ECLI:SK:OSVT:2025:8825010345.5
Okresný súd Vranov nad Topľou | 12T/62/2025 | ECLI:SK:OSVT:2025:8825010345.5 | 2025-12-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 TZ, § 221 ods. 2 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 36 TZ, § 37 TZ, § 39 ods. 5 TZ, § 48 ods. 2 písm. a) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfed8ad9-e7b8-47f1-a2ae-a6b72c3b7967
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8825010345.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
12T/62/2025
8825010345
19. 12. 2025
JUDr. Andrea Havírová
ECLI:SK:OSVT:2025:8825010345.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19. decembra 2025 vo Vranove nad Topľou, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. XXX/XX
G., okr. Vranov nad Topľou, t. č. ÚVV Košice,
uznáva sa za vinného, že
obžalovaný si v období od 03. 01. 2025 do 15. 04. 2025 postupne pre svoje rôzne osobné potreby
požičiaval finančné prostriedky od H. I. J. z C., s ktorou sa zoznámil dňa 03. 01. 2025 v areáli NsP
v Michalovciach, kde ju oslovil a poprosil, aby mu pomohla, pretože sa nemá ako dostať domov a je
hladný, na čo mu H. I. J. dala 15,-eur, následne ju obžalovaný A. B. požiadal, aby mu dala ešte 50,eur, ktoré potreboval na zaplatenie notára, aby jeho mame mohli byt' vyplatené finančné prostriedky
zo Sociálnej poisťovne, potom si vymenili telefónne čísla, aby jej mohol peniaze vrátiť, avšak na to ju
začal telefonicky kontaktovať a žiadať od nej peniaze ešte v ten istý deň v sume 300,- eur na zrýchlenie
konania u notára, večer v ten istý deň jej volal, že potrebuje 500,- eur na drevo, ďalej jej volal, že potrebuje
500,- eur na opravu strechy, potom potreboval peniaze na právnika a takto ju pravidelne telefonicky,
ale aj osobne kontaktoval a žiadal od nej finančné prostriedky na rôzne účely, pričom jej stále uvádzal,
že všetky peniaze jej vráti a H. I. J. v dôvere, že jej peniaze vráti, mu zasielala finančné prostriedky
v rôznych sumách na bankové účty, ktoré jej A. B. uvádzal a to konkrétne na bankový účet vedený v G.
G. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca január 2025 peniaze v celkovej
hodnote 5.190,- eur, kde pri troch platbách bolo v popise platby uvedené „pre A., pre A. G.," na bankový
účet vedený v G. G. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca január 2025
peniaze v celkovej hodnote 265,- eur, na bankový účet vedený v G. G. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca január 2025 peniaze v celkovej hodnote 100,- eur, na bankový
účet vedený v G. G. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca január až
apríl 2025 peniaze v celkovej hodnote 32.050,- eur, kde pri desiatich platbách je uvedené „pre A. G.," pri
jednej platbe je uvedené „pre A. G. - právnické služby," na bankový účet vedený v E. K. IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca február 2025 peniaze v celkovej hodnote 350,eur, kde je pri platbe uvedené „úhrada A. G.," na bankový účet vedený v G. G. IBAN: G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca marec 2025 peniaze v celkovej hodnote 1.150,- eur, na
bankový účet vedený vo C. K. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslala v priebehu mesiaca
apríl 2025 peniaze v celkovej hodnote 1.500,- eur, taktiež mu osobne trikrát dala finančné prostriedky v
celkovej sume okolo 1000,- eur; raz, keď sa stretli v OC Zemplín v Michalovciach, potom pri Kauflande na
Humenskej ceste v Michalovciach a raz bol za ňou v práci v E.; taktiež pri osobnom stretnutí, keď už I. J.
nemala finančné prostriedky, tak A. B. požičala šperky zo žltého zlata, notebook a obraz akademického
maliara B. K. s názvom „L. I.," ktoré A. B. dal do záložne K. v Michalovciach, odkiaľ si veci, ale nie všetky,

pretože už boli medzičasom predané, odkúpila späť, čím týmto svojim konaním A. B. uviedol H. I. J. do
omylu a spôsobil jej škodu v sume minimálne 44.959,20 eur.
teda
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,
čím spáchal
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Za to mu súd

ukladá:

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, so zohľadnením § 39 ods. 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 veta druhá Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku
na náhradu škody zaplatiť poškodenej H. I. J., nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom C. N. XX, okr.
M., sumu 44.959,20 eur (štyridsaťštyritisícdeväťstopäťdesiatdeväť eur a dvadsať eurocentov), ktorú
musí obžalovaný uhradiť v 59. mesačných splátkach po 749,50 eur ( sedemstoštyridsaťdeväť eur
a päťdesiat eurocentov) a poslednou 60. mesačnou splátkou vo výške 738,70 eur (sedemstotridsaťosem
eur a sedemdesiat eurocentov), splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok,
tak, že tieto splátky musí obžalovaný uhradiť až do úplného vyrovnania dlhu, najneskôr do piatich rokov
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú H. I. J., so zvyškom nároku na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. B. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257
ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania
žalovaného skutku. Vzhľadom na to, že tento obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté
v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade
s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne; po zistení stanoviska prítomného prokurátora,
ako aj poškodenej; súd vyhlásenie tohto obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku;
keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky; prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu
priznania skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a s výrokom o náhrade škody.
Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný počas obdobia od 03. 01. 2025 do 15. 04. 2025, si
postupne na rôzne osobné účely požičiaval finančné prostriedky od poškodenej H. I. J., pričom pri ich
prvom stretnutí dňa 03. 01. 2025 v areáli NsP v Michalovciach mu táto poškodená osobne odovzdala
najprv sumu 15,00 eur, následne aj sumu 50,00 eur, na čo ju neskôr obžalovaný začal aj telefonicky
kontaktovať so žiadosťami o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov; vo výške 300,00 eur na
zrýchlenie konania u notára, v sume 500,00 eur na drevo a ďalších 500,00 eur na opravu strechy; pričom
následne na to mu táto poškodená zasielala finančné prostriedky v rôznych sumách na ním poskytnuté
bankové účty; či už prevažne v G. G., tak aj v E., či aj vo C. K.; a takisto mu aj trikrát osobne odovzdala
finančné prostriedky na rôznych miestach v súhrnnej sume okolo 1.000,00 eur a neskôr z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov mu už poskytla šperky zo žltého zlata, notebook (správne tablet)
a obraz od akademického maliara B. K. s názvom „L. I.,” ktoré veci tento obžalovaný založil do záložne;

čím celkovo mal tejto poškodenej obžalovaný spôsobiť škodu v sume minimálne 44.959,20 eur. Týmto
podvodným vylákaním vyššie uvedených finančných prostriedkov; či aj vyššie zmienených predmetov;
na rôzne svoje osobné účely s tým, že obžalovaný nemal záujem takto získané peňažné prostriedky, či
aj predmety poškodenej vrátiť; čím mal obžalovaný poškodenej H. J. spôsobiť väčšiu škodu; obžalovaný
ako po stránke objektívnej, tak aj po stránke subjektívnej, naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keďže zistená minimálna suma; ako samotných finančných
prostriedkov, tak aj hodnota iných cenností; získaná takýmto spôsobom obžalovaným od poškodenej
predstavovala sumu 44.959,20 eur; čo presahuje hodnotu väčšej škody uzákonenej v ustanovení § 125
ods. 1 Trestného zákona na sumu 20.000,00 eur.
Súd k tomu ešte považuje za potrebné dodať, že obžalovaný pri svojej výpovedi pri rozhodovaní
súdu o ďalšom trvaní väzby síce tvrdil, že od poškodenej získal tablet; a nie notebook, ako sa mu to
kládlo za vinu podanou obžalobou; a takéto tvrdenie obžalovaného potvrdila pri svojej výpovedi neskôr
aj poškodená v konaní pred súdom; pričom poškodená to uvádzala už v rámci ňou podaného písomného
trestného oznámenia zo dňa 30. 04. 2025, pri výsluchu jej osoby na Okresnom riaditeľstva PZ vo Vranove
nad Topľou dňa 23. 05. 2025, či aj priamo pri jej výpovedi poškodenej dňa 28. 07. 2025; pričom notebook
sa zjavne omylom uvádzal ako vo vznesení obvinenia zo dňa 09. 06. 2025, tak aj v podanej obžalobe
zo dňa 13. 10. 2025. Súd však dospel k tomu názoru, že len kvôli takejto zrejmej nesprávnosti nebolo
dôvodné neprijať vyhlásenie obžalovaného o vine a vo veci vykonať riadne dokazovanie len za účelom
ustálenia toho, či poškodená poskytla obžalovanému notebook alebo tablet.
Subjektívna stránka konania tohto obžalovaného bola daná vo forme priameho úmyslu v zmysle
§ 15 písm. a) Trestného zákona; pretože obžalovaný chcel vyššie popísaným spôsobom
porušiť, alebo ohroziť záujem Trestného zákona na ochrane cudzieho majetku.
Objektom prečinu podvodu podľa § 221 Trestného zákona je cudzí majetok.
Obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade
škody; výsluchom tohto obžalovaného, výpoveďou poškodenej H. J. k výroku o náhrade škody,
oboznámením početných listinných dôkazov, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/7/2022,
či aj dokladmi predloženými či už samotným obžalovaným, tak aj poškodenou k nej uplatnenému nároku
na náhradu škody; priamo na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v minulosti len jedenkrát súdne trestaný
za trestný čin podvodu, za ktorý trestný čin mu bol uložený tunajším okresným súdom podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tiež
troch rokov. Obžalovaný tvrdil, že v tejto inej svojej trestnej veci vedenej na tunajšom súde si plnil
uložené mu povinnosti a obmedzenia ako súčasť probačného dohľadu; teda hľadal si prácu. K povinnosti
nahradiť škodu poškodenému v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/7/2022 sa
zas obžalovaný vyjadril tak, že tomuto inému poškodenému uhradil len dve splátky; jednu splátku vo
výške 250,00 eur a druhú splátku vo výške 270,00 eur. Tento obžalovaný si pritom mal uvedomovať
to, že stíhaný skutok v prejednávanej trestnej veci spáchal práve počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 2T/7/2022. Opätovne obžalovaný zopakoval, že v tomto inom trestnom konaní poškodenému uhradil
len dve splátky; jednu vo výške 250,00 eur a druhú v sume 270,00 eur; keďže bol síce evidovaný
nezamestnaný, ale nepoberal žiadnu štátnu sociálnu dávku a že s týmto poškodeným neuzatvoril žiadny
splátkový kalendár. Obžalovaný súdu navrhol, aby mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, aby
mohol pracovať a takto splácať dlh poškodenej H. J. v splátkach, ktoré mu určí súd, keďže aj keď s touto
poškodenou uzatvoril v máji roku 2025 splátkový kalendár, dňa 09. 06. 2025 bol ihneď zadržaný a teda
nemohol uhradiť ani jednu splátku na základe tejto dohody s poškodenou. Tento obžalovaný si pritom
uvedomoval aj nevyhnutnosť uloženia mu nepodmienečného trestu odňatia slobody. K svojim osobným,
rodinným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril tak, že je otcom jednej tri a pol ročnej
dcéry s tým, že v auguste roku 2025 sa mu narodilo ďalšie dieťa, k čomu ešte doplnil, že tieto jeho dve
deti netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Podľa vyjadrenia obžalovaného, jeho družka
poberá rodinné prídavky, ako aj materský príspevok v súhrnnej výške do 500,00 eur s tým, že on osobne
nevlastní žiadne cenné hnuteľné, či nehnuteľné veci a že spolu s rodinou bývajú v chatrči vo vlastníctve

starého otca jeho družky. Tento obžalovaný tiež tvrdil, že uloženie mu nepodmienečného trestu odňatia
slobody by nemalo priaznivý vplyv na jeho rodinu, pretože on by mal záujem pracovať, starať sa o svoju
rodinu a postupne splácať svoj dlh s tým, že jeho družka sa stará sama o ich spoločné deti. Obžalovaný
pritom neuviedol existenciu žiadnych mimoriadnych okolností na jeho strane. K samotnému výroku
o náhrade škody v celkovej výške 44.959,20 eur sa tento obžalovaný vyjadril tak, že túto škodu by bol
schopný zaplatiť len v splátkach. Obžalovaný pritom súdu navrhol uložiť mu mesačné splátky vo výške
300,00 eur, pretože pokiaľ by sa zamestnal, poberal by mzdu vo výške približne 800,00 eur, z čoho
by potreboval na zabezpečenie živobytia pre svojich rodinných príslušníkov sumu 500,00 eur a zvyšnú
sumu 300,00 eur by dokázal mesačne uhrádzať poškodenej. Tento obžalovaný si pritom uvedomoval aj
to, že pokiaľ by nezaplatil hoc len jednu splátku, tak splatným by sa stal celý jeho dlh.
Z výpovede poškodenej H. J. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že táto si uplatňuje nárok na náhradu
škody vo výške 48.069,69 eur. Táto suma mala podľa vyjadrenia poškodenej pozostávať z finančnej
hotovosti zaslanej obžalovanému na rôzne ním uvádzané bankové účty, takisto z hotovosti poskytnutej
obžalovanému ňou osobne, ako aj odovzdaním mu šperkov. Táto poškodená tiež vysvetlila, že rubínový
šperk, zlatú retiazku, či aj opálový prívesok sa jej nepodarilo naspäť odkúpiť do svojho vlastníctva
zo záložne. Táto poškodená teda doplnila, že zo záložne vykúpila iba obraz, ako aj ostatné šperky.
Táto poškodená takisto zdôraznila, že obžalovanému poskytla tablet, nie notebook, ako to bolo uvedené
v skutkovej vete obžaloby; ktorý však nebol podľa názoru poškodenej ani opotrebovaný, ako to
tvrdil obžalovaný, ale bol naopak pomerne zachovalý. Tento tablet, podľa udania tejto poškodenej,
sa poškodenej takisto nepodarilo vykúpiť; aj keď poškodená zas nevedela uviesť, či tento tablet
predal samotný obžalovaný, alebo ho predali v záložni. Podrobnejšie sa táto poškodená tiež vyjadrila,
že zo záložne teda vykúpila obraz za sumu 160,00 eur alebo 164,00 eur. Všetky zlaté šperky, ktoré boli
založené v záložni K., táto poškodená podľa svojho vyjadrenia vykúpila za súhrnnú sumu 708,75 eura.
Táto poškodená si tiež spomenula, že mala záujem z tejto záložne vykúpiť všetky svoje šperky za sumu
1.300,00 eura, ale nemohla do svojho vlastníctva opätovne získať zlatú retiazku v hodnote približne
600,00 eur. Táto poškodená ešte doplnila, že v inej záložni vykúpila ešte aj zlatý prsteň za sumu 143,00
eur. Táto poškodená tiež dodala, že jedny jej zlaté náušnice boli dané v záložni do tavby, keďže vedúca
záložne si nevšimla punc na týchto náušniciach; pričom malo ísť o dohodu medzi touto vedúcou záložne
a obžalovaným. Táto poškodená teda vysvetlila, že hodnota ňou vykúpených šperkov sa nachádza vo
vyšetrovacom spise na č. l. 296. Táto poškodená takisto spresnila, že sumy uvedené v skutkovej vete
rozsudku, ktoré mala poskytnúť obžalovanému; a to sumu 300,00 eur na zrýchlenie konania u notára,
500,00 eur na drevo a sumu 500,00 eur na opravu strechy; zaslala obžalovanému na bankový účet v ten
istý deň, ako ju obžalovaný požiadal o poskytnutie týchto finančných prostriedkov. K možnosti zaviazania
obžalovaného k náhrade spôsobenej škody v splátkach, táto poškodená pripustila, že suma približne
44. 000,00 eur je pomerne vysoká a preto navrhla súdu, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody
v splátkach, s výškou jednej splátky v rozsahu od 300,00 eur do 500,00 eur. Táto poškodená však k tomu
ihneď dodala, že najideálnejšie by bolo, pokiaľ by obžalovaný uhradil celú škodu v troch splátkach. K
zabezpečenému dokumentu označeného ako "uznanie dlhu“ zo dňa 06. 05. 2025, sa táto poškodená
vyjadrila, že jej pôvodný návrh pri uzatváraní tejto dohody bol taký, aby prvá splátka obžalovaného bola
vo výške 5.000,00 eur a následne, aby obžalovaný uhrádzal mesačné splátky vo výške 2.000,00 eur,
či 3.000,00 eur. Táto poškodená však pripustila, že nakoniec k uzatvoreniu tejto dohody s obžalovaným
nedošlo. Podľa udania tejto poškodenej sa jej obžalovaný za spôsobenú škodu ospravedlnil písomne
počas svojho výkonu väzby. Táto poškodená teda na záver svojej výpovede zotrvala na už pred tým
uplatneným nárokom na náhradu škody vo výške 48.069,69 eur.
V rámci prípravného konania boli zabezpečené fotografické snímky zlatých šperkov a obrazu, vrátane
jeho rámu, potvrdenie zo záložne K., dokument označený ako „uznanie dlhu“ zo dňa 06. 05. 2025,
informácie z Centrálneho registra exekúcií na obžalovaného, lekárske správy na obžalovaného,
či správy Sociálnej poisťovne alebo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou na tohto
obžalovaného, ako aj správa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice
na obžalovaného, či aj správa Obce G. na obžalovaného. V rámci prípravného konania boli zabezpečené
aj správy Úradu pre reguláciu hazardných hier, či rôznych stávkových spoločností pôsobiacich na území
Slovenskej republiky. Bol osobitne oboznámený aj Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
2T/7/2022-122, zo dňa 23. 03. 2022, či aj celý pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 2T/7/2022; ako
aj Záznam príslušného orgánu činného v trestnom konaní o nenariadení znaleckého dokazovania na
ocenenie šperkov.

V rámci konania pred súdom boli oboznámené predovšetkým správa obce G. na obžalovaného,
záverečná správa probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu o výsledku predbežného
šetrenia, vrátane správy tej istej obce k možnosti nahradenia väzby u obžalovaného kontrolou
technickými prostriedkami. Zo strany obžalovaného bol takisto predložený dokument označený ako
„prísľub na prijatie do zamestnania“ od spoločnosti G.'X E. s. r. o., ako zo dňa 05. 08. 2025, tak aj zo
dňa12. 12. 2025; a bol oboznámený aj doklad predložený poškodenou H. J. na hlavnom pojednávaní
týkajúci sa ocenenia šperkov, ako aj obrazu. Obžalovaný neskôr pritom teda predložil aj aktuálny
prísľub na prijatie do zamestnania od toho istého prípadného zamestnávateľa zo dňa 12. 12. 2025,
ako aj záznam o udelení mu disciplinárnej odmeny príslušným ústavom na výkon väzby a ústavom
na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 15. 12. 2025.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude
na ujmu náhrady škody alebo odstránia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4
Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024).
Z miesta svojho trvalého bydliska, z Obce G., je tento obžalovaný hodnotený viac menej negatívne.
Podľa správy tejto obce; zabezpečenej ako v prípravnom konaní, tak aj v súdnom konaní; na príslušný
obecný úrad malo telefonovať viacero ľudí, ktorých mal obžalovaný oklamať a pod rôznymi zámienkami
od nich vylákať peniaze, vyhovárajúc sa na úmrtie, ochorenia v rodine, narodenia alebo rôzne rodinné
problémy; čím mal oklamať väčšie množstvo ľudí.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný v minulosti len jedenkrát
priestupkovo postihnutý, ešte dňa 19. 03. 2021 za porušenie vtedy platného zákazu vychádzania.
Ako z odpisu registra trestov, tak aj z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 2T/7/2022, mal súd za preukázané, že tento obžalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
2T/7/2022-122, zo dňa 23. 03. 2022; ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená
medzi prokurátorom tunajšej prokuratúry a týmto obžalovaným; uznaný za vinného z toho, že od dňa
01. 09. 2019 do 04. 08. 2021 od poškodeného C. pod rôznymi zámienkami postupne vylákal viackrát
finančnú hotovosť, v celkovej výške 26.430,00 eur, ktorý skutok bol takisto právne posudzovaný
ako pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Za tento
trestný čin bol tomuto obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon
ktorého trestu mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 36
mesiacov a zároveň mu bola uložená aj povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich síl, schopností
a finančných možností nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, ako aj povinnosť v skúšobnej dobe
sa zamestnať, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. V rámci tzv. adhézneho konania
bol tento obžalovaný takisto zaviazaný aj povinnosťou nahradiť poškodenému C. škodu vo výške
26.430,00 eur. Skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v tejto inej
trestnej veci tunajšieho súdu pritom začala tomuto obžalovanému plynúť dňa 24. 03. 2022 a mala mu
plynúť až do dňa 24. 03. 2025. Okrem vyššie uvedeného odsúdenia nebol pritom tento obžalovaný
viackrát súdne trestaný.
Ako poľahčujúcu okolnosť u tohto obžalovaného súd vyhodnotil to, že tento obžalovaný sa k spáchaniu
stíhaného skutku priznal a jeho spáchanie viackrát v rámci konania pred súdom aj úprimne oľutoval,
čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd však, na rozdiel
od návrhu obhajoby, nemohol tomuto obžalovanému priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona. Tento obžalovaný sa síce k spáchaniu žalovaného
skutku priznával od samotného počiatku a jeho spáchanie aj ľutoval; avšak súd nezastáva ten
názor, že by tento obžalovaný nejakým výrazným spôsobom napomáhal príslušným orgánom činným
v trestnom konaní pri objasňovaní svojej, či prípadne aj inej trestnej činnosti. Podľa ustálenej súdnej
praxe, len samotné priznanie sa páchateľa, či poskytnutie potrebnej súčinnosti týmto páchateľom

príslušným orgánom pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti, nepredstavuje teda takú skutočnosť,
ktorú by bolo možné zohľadniť ako túto poľahčujúcu okolnosť. Na takéto priznanie takejto poľahčujúcej
okolnosti obžalovanému by bolo potrebné zo strany obžalovaného poskytnutie zásadných informácií,
bez ktorých oznámenia by bola buď značne sťažená úloha príslušných orgánov odhaliť danú trestnú
činnosť, alebo by bola takáto ich činnosť až úplne znemožnená; pričom v prejednávanom prípade takáto
situácia vôbec nenastala. Obžalovanému zas priťažovalo, že bol v minulosti už súdne potrestaný, tak,
ako to ustanovuje § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri rozhodovaní súdu o uložení konkrétneho druhu
a výmery trestu u tohto obžalovaného teda súd vychádzal zo základného ustanovenia § 38 ods. 2
Trestného zákona.
Obžalovanému bolo pritom potrebné uložiť trest odňatia slobody podľa § 221 ods. 2 Trestného
zákona, ktoré zákonné ustanovenie umožňovalo jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní
až do štyroch rokov. Súd pritom pri rozhodovaní o treste prihliadal tiež aj na ustanovenie § 39 ods. 5
Trestného zákona, ktoré zákonné ustanovenie umožňuje pri vyhlásení o vine uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd však k tomu ihneď podotýka, že v prípade tejto trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri tomto
trestnom čine dolná hranica ustanovená nie je a teda ani po zohľadnení tohto novoprijatého zákonného
ustanovenia Trestného zákona nebolo potrebné nijakým spôsobom túto základnú trestnú sadzbu trestu
odňatia slobody u obžalovaného upravovať.
Pri úvahách súdu už o uložení konkrétneho druhu a výmery trestu, súd zohľadnil viaceré skutočnosti.
Za rozhodujúce súd považuje to, že síce tento obžalovaný nebol v minulosti viackrát súdne trestaný,
keďže tento obžalovaný bol v minulosti len jedenkrát odsúdený; ale bolo to za totožnú trestnú činnosť
ako v prejednávanom prípade. Uvedeným jediným odsúdením tohto obžalovaného bolo jeho súdne
potrestanie rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2T/7/2022-122, zo dňa 23. 03. 2022; ktorý bol pritom
vyhlásený na základe schválenej dohody medzi prokurátorom a týmto obžalovaným a ktorým súdnym
rozhodnutím bol tento obžalovaný uznaný za vinného z toho istého trestného činu ako v prejednávanej
trestnej veci; pričom tento skutok bol v čase vyhlásenia tohto iného súdneho rozhodnutia tunajšieho
súdu sp. zn. 2T/7/2022 právne kvalifikovaný ako pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Súd pritom poukazuje aj na to, že tohto iného trestného
činu sa mal obžalovaný dopúšťať v období od 01. 09. 2019 až do 04. 08. 2021. Napriek teda tomu,
že tento obžalovaný bol týmto rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.
03. 2022, uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d)
Trestného zákona; a ktorým mu bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom v trvaní troch rokov, ktorá mu konkrétne plynula v dobe od 24. 03. 2022 do 24. 03. 2025;
sa mal obžalovaný totožnej stíhanej trestnej činnosti v prejednávanej trestnej veci dopustiť počas
plynutia tejto skúšobnej doby; aj keď už na konci tejto skúšobnej doby; keďže prejednávaný skutok mal
obžalovaný páchať v období od 03. 01. 2025 do 15. 04. 2025. Naviac súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že v prípade predchádzajúceho odsúdenia mal obžalovaný poškodenému spôsobiť celkovú škodu vo
výške 26.430,00 eur; pričom v prejednávanej trestnej veci mal obžalovaný poškodenej H. J. spôsobiť
zas škodu najmenej vo výške 44.959,20 eur. Len z tohto porovnania obžalovaným podvodne vylákaných
finančných prostriedkov v oboch prípadoch; vrátane rôznych cenností poskytnutých poškodenou H. J.;
vyplýva, že škoda, ktorú obžalovaný spôsobil poškodenej H. J. v prejednávanom prípade, dosiahla
takmer dvojnásobok predtým spôsobenej škody inému poškodenému v inej trestnej veci. Súd k tomu
ihneď dodáva, že výška poskytnutých finančných prostriedkov obžalovanému nepochybne závisela aj
od finančnej situácie toho ktorého poškodeného; avšak nepriaznivo v neprospech tohto obžalovaného
vyznievalo aj to, že je nepochybné, že tento obžalovaný kontaktoval poškodenú aj potom, keď mu táto
poškodená oznámila, že už nemá finančné prostriedky a od tej doby od tejto poškodenej obžalovaný
postupne vylákal rôzne zlaté šperky; správne tablet, namiesto notebook; ako aj obraz od akademického
maliara. Táto poškodená pritom aj na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že v záujme snahy získať späť
do svojho vlastníctva tieto šperky, či aj obraz, aj reálne vynaložila nemalé finančné prostriedky na ich
vykúpenie zo záložne; aj keď sa jej napokon nepodarilo vykúpiť všetky šperky, či aj tablet, ktoré predmety
boli obžalovaným založené do záložne. Nepochybne nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný síce
na hlavnom pojednávaní prejavil ochotu poškodenej H. J. spôsobenú škodu nahradiť; avšak v trestnom
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/7/2022, kedy bol rozsudkom č. k. 2T/7/2022-122,
zo dňa 23. 03. 2022, tento obžalovaný zaviazaný na náhradu škodu poškodenému C. vo výške 26.430,00
eur, túto škodu tomuto poškodenému nenahradil ani počas trvania skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom; okrem obžalovaným uvádzaným dvom splátkam, jednej vo výške
250,00 eur a druhej vo výške 270,00 eur. Z toho teda vyplýva, že pokiaľ obžalovaný nezaplatil
ani škodu spôsobenú svojím predchádzajúcim protiprávnym konaním; pričom doposiaľ nevykonal

ani žiadne opatrenie na to, aby poškodenej H. J. v tomto trestnom konaní začal aspoň postupne
nahrádzať spôsobenú škodu; pokiaľ by ju neuhradil v celom rozsahu; je súd toho názoru, že ide
o do istej miery formálne prejavenú vôľu tohto obžalovaného spôsobenú škodu nahradiť, bez jej
reálneho plnenia. Z týchto zistení súdu takisto nepochybne plynie, že obžalovaný napriek tomu,
že nenahradil škodu spôsobenú svojím predchádzajúcim protiprávnym konaním, ihneď v nasledujúcom
období za účelom opätovného získania finančných prostriedkov predovšetkým na uspokojenie svojich
životných potrieb, či aj životných potrieb svojich rodinných príslušníkov; pozostávajúcich už v súčasnosti
aj z dvoch maloletých detí v útlom veku; mal postupne vylákať od poškodenej v tomto trestnom konaní
takisto finančné prostriedky, či aj iné hodnotné predmety. Pokiaľ zároveň obžalovaného od spáchania
žalovaného konania neodradila ani hrozba premeny predchádzajúceho podmienečne mu uloženého
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom na nepodmienečný trest odňatia slobody; súd zastáva
ten názor, že na nápravu tohto obžalovaného je mu nepochybne nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody. Súd za podstatný dôkaz tiež považuje aj opakovane zabezpečenú správu obce Sačurov
na tohto obžalovaného, z ktorej jednoznačne vyplýva, že na príslušný obecný úrad v mieste bydliska
tohto obžalovaného opakovane telefonovali viacerí ľudia, ktorí uvádzali, že obžalovanému poskytli
finančné prostriedky na rôzne účely, ktoré finančné prostriedky im však tento obžalovaný už nevrátil.
V tejto súvislosti pritom nie je natoľko rozhodujúce, či sa voči obžalovanému prípadne vedie ešte nejaké
ďalšie trestné stíhanie za prípadné podvodné vylákanie finančných prostriedkov či iných predmetov aj
od iných poškodených ako v predmetnej trestnej veci alebo v trestnej veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 2T/7/2022; ale ten fakt, že obžalovaný mal podľa miestnych znalostí zamestnancov obecného
úradu od viacero ľudí nejakým spôsobom podvodne vylákať finančné prostriedky. Je pritom zrejmé,
že veľakrát takéto obete daných trestných činov trestné oznámenie na páchateľa; pokiaľ poznajú jeho
totožnosť; uvedomujúc si prípadne, že takto nimi poskytnuté peňažné prostriedky či iné predmety im
nemusia byť ani vrátené; ani nepodávajú a ani príslušné orgány činné v trestnom konaní nemusia odhaliť
takúto trestnú činnosť a začať trestné stíhanie či aj vzniesť obvinenie už voči konkrétnej osobe za takúto
protiprávnu činnosť; alebo nakoniec ani nemusí dôjsť až k právoplatnému odsúdeniu páchateľa takejto
trestnej činnosti.
Súd k tomu ešte podotýka, že vzhľadom na to, že žalované konanie mal obžalovaný spáchať počas
plynutia mu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trestnej veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/7/2022; vychádzajúc z ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona;
uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému ani neprichádzalo do úvahy.
Súd k tomu tiež dodáva, že už v rámci rozhodovania o ďalšom trvaní väzby obžalovaného v súdnom
konaní; opierajúc sa o zabezpečenú záverečnú správu probačného a mediačného úradníka tunajšieho
súdu; bolo nesporne zrejmé, že u tohto obžalovaného nie sú ani splnené podmienky na uloženie mu
trestu domáceho väzenia. Súd pritom za zodpovedajúci kritériám ukladania trestu nepovažoval ani;
prípadne do úvahy prichádzajúci ďalší alternatívny trest; trest povinnej práce, keďže súd tento druh trestu
nepovažoval pre tohto obžalovaného za dostatočný; teda ako z hľadiska individuálnej prevencie, tak aj
predovšetkým z hľadiska generálnej prevencie. Tento obžalovaný je síce otcom dvoch maloletých detí
v útlom veku a je nepochybné, že uložený mu nepodmienečný trest odňatia slobody zasiahne blízke
osoby tohto obžalovaného; avšak súd zastáva ten názor, že pri ukladaní trestu má byť síce zabezpečený
čo najmenší vplyv trestu na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby; avšak podľa presvedčenia súdu nie
zas na ujmu práv poškodeného a sledujúc predovšetkým záujem na zabezpečení ochrany spoločnosti
pred páchateľom takejto trestnej činnosti zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Zhrnúc vyššie uvedené úvahy, súd teda dospel k tomu záveru, že primeraným a adekvátnym trestom
odňatia slobody u tohto obžalovaného, bude trest odňatia slobody približne v polovici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní dvoch rokov. Ide o pomerne prísnejší trest odňatia slobody;
ale súd opätovne odkazuje na už vyššie zmienené skutočnosti; teda, že tento obžalovaný bol za takú
istú trestnú činnosť v minulosti už súdne potrestaný; že žalovaný skutok mal obžalovaný spáchať počas
plynutia mu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v inej jeho trestnej
veci; že obžalovaný mal pravdepodobne podvodne vylákať finančné prostriedky nielen od poškodenej
H. J. v tomto trestnom konaní, či od poškodeného C. v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod
sp. zn. 2T/ 7/2022; ale aj od iných, bližšie neurčených osôb kontaktujúcich Obecný úrad G.; že výška
spôsobenej škody v prejednávanom prípade bola takmer dvojnásobne vyššia ako v predchádzajúcom
prípade a že tento obžalovaný; napriek formálne prejavenej vôli škodu; či už poškodenej H. J. v tomto
trestnom konaní alebo inému poškodenému v inom trestnom konaní; nahradiť; tento obžalovaný reálne
nevykonal takmer žiadne úkony za účelom náhrady tejto škody týmto poškodeným. Súd teda dospel
k tomu záveru, že na ochranu spoločnosti pred týmto páchateľom takejto trestnej činnosti by nebolo

postačujúce na neho pôsobiť iným druhom trestu ako nepodmienečným trestom odňatia slobody a to
v takej výmere, ako mu súd nakoniec uložil, teda v trvaní dvoch rokov.
Keďže obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin nebol, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody; v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona; zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Poškodená H. J. si už od prípravného konania riadne a včas uplatňovala nárok na náhradu škody.
Pôvodne ešte v prípravnom konaní si táto poškodená uplatnila škodu pozostávajúcu z poskytnutých
finančných prostriedkov v sume 42.985,00 eur a z hodnoty zlatých šperkov približne vo výške 5.000,00
eur; teda v súhrnnej výške 47.985,00 eur. V rámci súdneho konania táto poškodená súdu predložila
ňou zabezpečené ohodnotenie zlatých šperkov, či aj obrazu, ktoré predmety poskytla obžalovanému.
Poškodená teda ocenila rubínové šperky zo zirkónmi zo žltého zlata na sumu 1.127,87 eur, prívesok
s opálom na sumu 318,75 eur, hodnotu zlatej retiazky; zohľadniac cenu retiazok obdobného charakteru;
na sumu minimálne 1.000,00 eur a obraz podľa ohodnotenia samotného jeho autora na sumu 663,87 eur;
pričom tablet poškodená samostatne neocenila. Teda táto poškodená si pred súdom nakoniec uplatnila
nárok na náhradu škody v celkovej výške 48.069,69 eur.
Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine; pričom na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že
obžalovaný už pri výsluchu k ďalšiemu trvaniu väzby tvrdil, že od poškodenej podvodne vylákal nie
notebook, ale tablet; čo nakoniec potvrdila aj samotná poškodená na hlavnom pojednávaní, tak ako
už aj v prípravnom konaní; súd musel vychádzať z takej výšky škody, aká bola ustálená v skutkovej
vete obžaloby. Vychádzajúc z ustanovenia § 287 ods. 1, predovšetkým veta druhá Trestného poriadku,
súd teda nakoniec obžalovaného zaviazal na náhradu škody v takej sume, aká bola vyčíslená v
skutkovej vete obžaloby; ktorú sumu súd teda prevzal aj do skutkovej vety svojho rozsudku; čiže
v sume 44.959, 20 eur. Súd mal túto sumu za jednoznačne preukázanú aj na základe spočítania
jednotlivých finančných prostriedkov, ktoré poškodená zaslala obžalovanému na rôzne ním uvádzané
bankové účty; vrátane aj ňou osobne poskytnutých peňažných prostriedkov obžalovanému v hotovosti;
či aj zohľadniac samotnou touto poškodenou ustálenou hodnotou rôznych šperkov, obrazu, či tabletu,
namiesto notebooku. Pri určovaní hodnoty šperkov nemožno opomenúť ani to, že poškodená si
časť týchto šperkov založených obžalovaným v záložni mala odkúpiť za súhrnnú sumu 708,75 eura;
čo nemuselo ale zodpovedať skutočnej hodnote týchto šperkov, s prihliadnutím aj na mieru ich
opotrebovania; a obraz zas za sumu 160,00 eur či 164,00 eura; aj keď zas táto poškodená ešte
v prípravnom konaní tvrdila, že malo ísť o sumu 116,20 eur.
Keďže táto poškodená si pred súdom uplatnila nárok na náhradu škody nakoniec vo výške 48.069,69
eur; súd túto poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, respektíve
na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom na celkovú výšku spôsobenej škody, na náhradu ktorej súd zaviazal obžalovaného; však
súd dospel k tomu záveru, že je odôvodnené tohto obžalovaného zaviazať na náhradu spôsobenej
škody v splátkach. S uložením povinnosti obžalovanému nahradiť ním spôsobenú škodu v splátkach
pritom prejavila súhlas aj poškodená. Táto poškodená síce súdu navrhovala, aby obžalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť túto jej škodu v mesačných splátkach od 300,00 eur do 500,00 eur; mesačnú
splátku vo výške 300,00 eur navrhoval aj samotný obžalovaný; ale súd dospel k tomu záveru, že takto
poškodenou, ako aj samotným obžalovaným, navrhované výšky splátok nie sú dôvodné. Súd pritom
za opodstatnené považoval mesačné splátky vo výške 749,50 eur v počte 59. mesačných splátok
a poslednú 60. splátku určil súd na sumu 738,70 eur, ktoré splátky má obžalovaný uhrádzať pod stratou
výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu; avšak najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ by totiž súd akceptoval návrh obžalovaného, ako aj poškodenej
na úhradu mesačných splátok vo výške maximálne 300,00 eur; tak takéto mesačné splátky by
obžalovaný musel uhrádzať počas obdobia dvanástich rokov a šiestich mesiacov, čo súd považoval
za neprimerane dlhú dobu. Súd už len na okraj poznamenáva; vychádzajúc z ustanovenia § 287
ods. 1 veta druhá Trestného poriadku; že ak je výška škody súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, tak súd obžalovaného musí vždy zaviazať na náhradu spôsobenej škody. Takisto súd
k tomu ešte dodáva, že súd pri rozhodovaní o výške splátok a o podmienkach ich splatnosti síce berie

na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného; avšak konečné rozhodnutie o výške týchto splátok či aj o ďalších
podmienkach; vrátane prípadnej lehoty splatnosti týchto splátok; je vždy na rozhodnutí konajúceho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.