Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P/12/2025 z 19. 3. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 19. marca 2025, sp. zn. 7P/12/2025, ECLI:SK:OSVT:2025:8825200198.2
Okresný súd Vranov nad Topľou | 7P/12/2025 | ECLI:SK:OSVT:2025:8825200198.2 | 2025-03-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 2 ZoR, § 24 ods. 3 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 24 ods. 6 ZoR, § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 25 ods. 3 ZoR, § 25 ods. 4 ZoR, § 26 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 63 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 121 CMP, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1c6b16c-a980-4b56-b900-ed59908d1080
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8825200198.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
7P/12/2025
8825200198
19. 03. 2025
JUDr. Martina Melníková
ECLI:SK:OSVT:2025:8825200198.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou,
dieťa rodičov otca: C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX D. E. XXX a matky: C. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX D. E. XXX, t. č. D. E. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu
a o návrhu otca na úpravu práv a povinností k plnoletej F. B., nar. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o úpravu práv a povinností k F. B., nar. XX.XX.XXXX

z a m i e t a.

II. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, C. B., nar. XX.XX.XXXX.
III. Matka mal. A., C. B., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. A. mesačne v
sume 100,- eur mesačne, počnúc dňom 04.02.2025, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho, ktorého
mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2025 do 31.03.2025 v sume 124,- eur je matka p o v i n n á
zaplatiť k rukám otca do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len mal. A.) a F. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len F. B.), sa
návrhom, ktorý bol doručený súdu da 04.02.2025, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zveril F.
B. a mal. A. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného na mal. deti výživným
v sume 37,53 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
2. Na pojednávaní otec doplnil svoj návrh k mal. A., a to tak, že žiada, aby súd určil výšku výživného
mesačne v sume 100,– eur.
3. Matka súhlasila, aby mal. A. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Nesúhlasila s výškou výživného
100,– eur mesačne. Žiadala, aby ju súd zaviazal platením výživného v zákonnom stanovej minimálnej
výške ako to aj platí z dôvodu, že zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer, prácu si hľadá, avšak
zatiaľ nemá nové zamestnanie.
4. Kolízny opatrovník doporučil ma. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca, výšku výživného ponechal
na rozhodnutie súdu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, oboznámením sa s pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 9P/150/2013, potvrdeniami o príjme a výdavkoch rodičov, správou kolízneho
opatrovníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
6. Podľa rodného listu mal. A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z rodičov, C. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B.,
nar. XX.XX.XXXX a F. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z rodičov, C. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX.
7. Obaja rodičia mal. A. na pojednávaní potvrdili, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.02.2014, avšak po rozvode obnovili spolužitie, žili spolu
ako manželia. Spolužitie obnovili kvôli deťom.
8. Otec na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd matku zaviazal platením výživného mesačne v sume
100,– eur, a nie minimálnym výživným, ako to bolo uvedené v návrhu. S matkou mal. dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti 2 mesiace. Nateraz matka zaplatila výživné za mesiac február a marec po 38,–
eur. O mal. A. sa stará, a preto žiada, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Tohto času je
práceneschopný. Práceneschopnosť ku koncu mesiaca marec 2025 bude ukončená. Pred nástupom na
práceneschopnosť bol zamestnaný v spoločnosti LPH s príjmom 900,– eur. Do tohto zamestnania sa po
ukončení práceneschopností nevráti, pretože zamestnávateľ v skúšobnej dobe s ním ukončil pracovný
pomer. Plnoletá dcéra F. navštevuje Strednú školu v Strážskom, ktorá sa v škole nestravuje a nemá na
ňu výdavok na cestovné, nakoľko využíva bezplatnú vlakovú dopravu. Pre dcéru F. má bežné výdavky.
V domácnosti okrem Vanesy a mal. A. býva ešte plnoletý syn C. s družkou, ktorí bývajú sporadicky v
Soli, odkiaľ pochádza družka, alebo v jeho domácnosti. G. C. je zamestnaný a podieľa sa na výdavkoch
na chode domácnosti. Mal. syn A. navštevuje Základnú školu v Nižnom Hrabovci, stravuje sa v škole a
nenavštevuje žiadne krúžky. Syn má bežné výdavky ako je strava, ošatenie a pomôcky do školy.
9. Matka na pojednávaní uviedla, že je už týždeň nezamestnaná. Pracovný pomer zo strany
zamestnávateľa bol ukončený s odôvodnením, že zobrali druhých pracovníkov. Podľa nej dôvod
ukončenia práce nebola nespokojnosť s jej prácou. Ukončenie zamestnania jej zamestnávateľ oznámil
iba sms správou, že nemá prísť do práce. Nateraz nemá písomné potvrdenie o ukončení práce. V čase
keď bola zamestnaná, mala príjem necelých 300,– eur, presnú sumu uviesť nevedela. V súvislosti so
zamestnaním poplatok za ubytovňu platil jej priateľ a ona uhrádzala iba stravu za seba a priateľa po 20,–
eur. Pred nástupom do posledného zamestnania pracovala na aktivačných prácach. Na výživu na dcéru
Vanesu neprispieva žiadnu sumu. Na seba má iba bežné výdavky, užíva lieky od bolesti chrbtice. Po
odchode zo spoločnej domácnosti jej priateľ musel zakúpiť potrebné ošatenie, pretože podľa ošatenie
jej spálila rodina, kde bývala. Teraz býva v domácnosti priateľa. Keďže tam býva iba týždeň, nepozná
výdavky na túto domácnosť. Hľadá si akúkoľvek prácu, napr. operátor výroby.
10. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti
otca. Výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu, doporučil však určiť vyššie výživné ako doteraz
matka platila.
11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/150/2013 vyplýva, že týmto rozsudkom bolo
rozvedené manželstvo rodičov F. B. a mal. A.. Na čas po rozvode mal. A. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného mesačne vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
12. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 03.03.2025 uviedol, že manželstvo rodičov mal. A. bolo
rozvedené, rodičia majú ešte 2 plnoleté deti. Naposledy bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti
matky. Otec obýva murovaný rodinný dom, ktorý vlastnia obaja rodičia, pozostáva z dvoch izieb,
kuchyne, kúpeľne a WC. V domácnosti žijú otec C., syn C. s družkou, dcéra F. a maloletý A.. Bytové
podmienky sú na dobrej úrovni, zodpovedajú štandardu. Vybavenie domácnosti zodpovedá potrebám
dieťaťa. V domácnosti je zavedená elektrina, voda zo studne, kúria tuhým palivom. Otec je zamestnaný
pre firmu LPH Vranov nad Topľou, tohto času práceneschopný od novembra 2024. Poberá nemocenskú
dávku vo výške 360,– eur, poberanie prídavku na dieťa je pozastavené, keďže ho poberala matka
maloletých detí. Výdavky otca sú tieto: poplatky na rodinný dom a elektrinu 120,– eur mesačne, pôžička
79,– eur mesačne, televízia internet 24,– eur mesačne + bežné výdavky. Žiada, aby súd stanovil výživné

v sume 100,– eur. Matka bola kontaktovaná telefonicky, v tom čase žila s partnerom na ubytovni
v Šoporni, zamestnaná pre agentúru Perfectjob, pracuje v hydino-výrobe na dohodu o pracovnej činnosti
10 hodín týždenne, zamestnaná od 26.01.2025, príjem zatiaľ mala vo výške 12,87 eur, zo mzdy sa jej
vzťahujú poplatky na ubytovanie, stravu. Výdavky má tieto: ubytovanie 240,– eur mesačne, uhradila
výživné na dieťa 38,– eur + má bežné výdavky. Súhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti otca a
platením minimálneho výživného. Maloleté dieťa si chcela vziať so sebou, odmietlo s ňou ísť. Matka
rozhodnutie akceptovala. Alex je žiakom 8. ročníka základnej školy, je zdravý, prekonáva bežné choroby.
Pri osobnom pohovore uviedol, žeby sa chcel stať murárom, bude pokračovať ďalej v štúdiu. Matka od
nich odišla s priateľom, je pravdou, že ho volala so sebou, nechcel ísť, s matkou je v kontakte telefonicky.
Údajne mu naposledy volala pod vplyvom alkoholu, chce ostať žiť a bývať pri otcovi. Otec a jeho plnoletí
súrodenci sa o neho starajú, matka uplynulý mesiac zaplatila výživné 38,– eur.
13. Podľa potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.02.2025, otec nie je evidovaný ako
nezamestnaný, vyradený bol 25.07.2024 z dôvodu nástupu do zamestnania v spoločnosti LPH Vranov
n/T, s. r. o.
14. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovni zo dňa 12.02.2025 vyplýva, že otec je evidovaný ako
zamestnanec spoločnosti LPH Vranov n/T, s. r. o. a matka je evidovaná ako zamestnanec spoločnosti
PERFECTJOB s. r. o.
15. Podľa potvrdenia PERFECTJOB s. r. o. s. r. o. zo dňa 18.11.2025 matka mal. dieťaťa je zamestnaná
v tejto spoločnosti od 26.01.2025, jej príjem je 4,69 eur/hodinu a pracuje hodinu denne. Nemala
vyplatené žiadne odmeny, cestovné a stravné.
16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
18. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
19. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so

spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
20. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
21. V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. V zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. V zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
27. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
28. V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
29. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
31. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62
ods. 4 zákona o rodine).

32. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
34. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
36. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
37. Keďže F. B. je plnoletá, a návrh podal jej otec, podľa zákona o rodine je možné upraviť na návrh
otca len práva a povinností k maloletému dieťaťu, súd návrh otca k F. B. zamietol. Plnoleté dieťa si môže
voči matke podať návrh kedykoľvek, ak si matka nebude plniť svoje povinnosti.
38. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby, na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na
vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. Na strane povinného
sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri
posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové)
pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri
určovaní výšky výživného.
39. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o
vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
40. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa
má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Ochrana práv
dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide
o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej
povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine.
41. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia mal. A. a plnoletej B. po rozvode
manželstva obnovili spolužitie, spolu sa starali o mal. A.. Preto úprava práv a povinností rodičov k mal.
A., ktorá bola určená v konaní o rozvod manželstva, sa stala neúčinná. V súčasnosti rodičia mal. A. spolu
nežijú, spoločne sa nestarajú dieťa a preto bolo potrebné nanovo upraviť práva a povinností rodičov
k mal. A..
42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal. dieťa žije pri otcovi, otec mu zabezpečuje starostlivosť.
Aj dieťa pred kolíznym opatrovníkom uviedlo, že chce byť v starostlivosti otca. Bolo preukázané
z výpovede matky, že bývala na ubytovni mimo bydliska, teraz len pár dní býva v Nižnom Hrabovci pri
priateľovi, ale plánuje čoskoro odcestovať kdekoľvek za prácou. Na strane matke nie sú predpoklady,
aby mohla dieťaťu zabezpečiť potrebnú starostlivosť a preto súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti
otca. Nedostatky v starostlivosti zistené neboli.
43. Ak je zverené dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, je potrebné upraviť platenie výživného
druhého rodiča. Otec požadoval výživné v sume 100,– eur mesačne. Matka uviedla, že nateraz je bez
práce, a preto môže platiť iba výživné v sume 38 eur. Matka v predvolaní na pojednávanie bola vyzvaná,
aby na pojednávaní predložila potvrdenie o svojom príjme, o svojich výdavkoch. Súdu predložila iba
dohodu o vykonaní práce. Nepredložila dôkaz o svojom príjme, ani dôkaz o tom, že ukončila prácu,
ako to uvádzala vo výpovedi. Zamestnávateľ matky na výzvu súdu uviedol, že má príjem 4,69 eur/
hod., a pracuje 1 hodinu týždenne. Keďže súdu matka nepredložila dôkaz o tom, že došlo k ukončeniu
zamestnania, ani dôkaz o tom, že by sa zaevidovala ako nezamestnaná, súd neuveril jej tvrdeniu, že je
bez práce. Dohodou o vykonaní práce matka preukázala, že vie pracovať. Neboli zistené na jej strane
žiadne dôvody, pre ktoré by nemohla pracovať. Keďže matka nepredložila potvrdenie o svojom príjme,
dôkaz o ukončení práce, a bolo preukázané, že môže pracovať, aj uviedla, že si hľadá prácu, súd mal
zato, že jej potenciálny príjem je výška minimálnej mzdy a to 663,50 eur.
44. Okrem mal. A. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére F., ktorá navštevuje
strednú školu, ako to uvádza otec.
Pri určení výživného súd bral do úvahy materiál
Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení
výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocujepostuppri-urceni-vyzivneho/). Materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024 odporúča stanoviť výživné je
dieťa – žiak II. stupňa, kedy rodič má dve vyživovacie ako 16 % z priemerného mesačného povinného
rodiča za obdobie posledných 12 mesiacov. 16 % z potencionálneho príjmu 663,50 eur ako to súd
uviedol v odseku vyššie je 106,– eur. Keďže otec uviedol, že požaduje výživné 100,– eur, súd matku
zaviazal na výšku výživného 100,– eur v súlade s návrhom otca.
45. Matka žiadala, aby ju súd zaviazal platením výživného v sume 38 eur, resp. minimálnym výživným.
Minimálnym výživným na dieťa prispieva rodič, ktorý má závažnú zdravotnú prekážku, ktorá mu bráni

v tom, aby sa zamestnal, alebo závažný osobný alebo rodinný dôvod, pre ktorý má nízky príjem alebo
nemôže pracovať. U matky takéto dôvody neboli preukázané, preto jej návrhu nemohol vyhovieť.
46. Výživné súd matku zaviazal platiť od februára, teda mesiaca v ktorom bol podaný návrh na súd.
Ku dňu rozhodnutia matka mala uhradiť výživné za mesiac február a marec, ktoré je už splatné, spolu
200,– eur. Keďže matka už zaplatila výživné 2-krát po 38,– eur, táto suma bola odpočítaná zo sumy
200 eur a dlh matky predstavuje sumu 124,– eur. Súd poskytol matke lehotu na zaplatenie tejto sumy
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
47. Obaja rodičia sú zodpovední za svoje dieťa, a preto musia vyvinúť úsilie, aby mohli zabezpečiť
úhradu potrieb pre dieťa, aby nemuselo byť dieťaťa odňaté zo starostlivosti rodičov. Ak dôjde k podstatnej
zmene okolností, ktorá bude preukázaná, môže byť podaný návrh na zmenu tohto rozhodnutia. Súd
poukazuje len na niektoré pracovné ponuky: napr. na stránke https://sk.jooble.org dojič/ka kráv so mzdou
1200 eur na plný úväzok pre roľnícko-obchodné družstvo Ďurďoš, operátor výroby s príjmom 1000 eur
na plný úväzok pre ManpowerGroup Slovensko s.r.o., Prešov, na stránke https://inwork.sk/pracovneponuky/operator-vyroby miesto Dunajská Streda, na stránke https://kariera.zoznam.sk/ pracovný pomer
vo výrobe + zabezpečená doprava s čistým príjmom 970,- v čistom pre ALASKA FOODS s.r.o., Košice.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil
dôvody na iné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie matka v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Otec a kolízny opatrovník nemôžu podať odvolanie voči rozsudku, pretože po jeho vyhlásení sa vzdali
práva odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia
podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.