Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/19/2025 z 25. 9. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 25. septembra 2025, sp. zn. 5C/19/2025, ECLI:SK:OSVT:2025:8825200752.4
Okresný súd Vranov nad Topľou | 5C/19/2025 | ECLI:SK:OSVT:2025:8825200752.4 | 2025-09-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: predpis č. 157/2024 Z. z., § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z., § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z., zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 3 zákona č. 340/2012 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., OZ, § 121 ods. 3 OZ, CSP, § 232 ods. 3 CSP, § 232 ods. 4 CSP, § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af9b2587-d647-4f8c-a0e0-584a0cc706eb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8825200752.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
5C/19/2025
8825200752
25. 09. 2025
JUDr. Matúš Kalanin
ECLI:SK:OSVT:2025:8825200752.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Slovenská
televízia a rozhlas so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56
398 255 proti žalovanému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie
81,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 81,96 eur, úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 2,40 eur, a to všetko mu povoľuje uhradiť v 41,- eurových mesačných splátkach,
splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 81,96 eur, poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur a náhrady
trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby
na tunajší súd nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 1.12.2015 – 30.6.2023. Žalobca v zmysle §
10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), písomnou výzvou zo
dňa 13.09.2023 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie
omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný
nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný
v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 64,96 eur, ktorá
pozostáva zo 14 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 1.12.2015 – 30.6.2023.
Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady podľa
§ 6 ods. 1 Zákona. V zmysle zákona predstavuje pohľadávku žalobcu suma 81,96 eur (z toho istina vo
výške 64,96 eur a pokuta vo výške 17 eur podľa § 10 Zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške
2,40 eur.
3. Dňa 28.4.2025 Okresný súd Vranov nad Topľou vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 5C/19/2025,
ktorým zaviazal žalovaného, aby uhradil žalobcovi sumu 81,96 eur, úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 2,40 eur a nahradil trovy konania.

4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 7.5.2025 žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že s
platobným rozkazom nesúhlasí, nakoľko v období rokov 2015 až 2024 sa dlhodobo zdržiaval so svojou
rodinou v zahraničí, konkrétne v Kanade, kde mal prechodný pobyt. Trvalý pobyt na Slovensku v tom
čase nevyužíval, teda v uvedenom období nebol reálne odberateľom služieb verejnosti poskytovaných
RTVS. Napriek tomu príbuzní poplatok priebežne uhrádzali. V rokoch 2017 a 2018 bývala v dome
dcéra žalovaného s rodinou. Poplatky za RTVS boli v tom čase riadne uhrádzané. K odporu priložil
aj Potvrdenia z 9.5.2024 a z 16.12.2015, z ktorých je zrejmé, že sa žalovaný zdržiaval v Kanade od
30.11.2015 do 13.5.2024, pričom tam nepracoval a poberal sociálne dávky a bol zdravotne poistený
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 17.6.2025 uviedol, že podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012
Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o úhrade“): „Platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“. Táto povinnosť
vzniká priamo zo Zákona o úhrade. Žalobca v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o úhrade je povinný viesť
evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto
povinnosť priamo z § 9 Zákona o úhrade vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať' z iných skutočností, keďže
zákon č 340/2012 Z. z. Zákon o úhrade mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách
povinných platiť úhrady, t.j. aj žalovanú sumu) získať. Evidencia platiteľov podľa § 9 ods. 1 Zákona o
úhrade je vzhľadom na enormný počet platiteľov vedená v elektronickej podobe. Poskytovanie súčinnosti
zo strany dodávateľov elektrickej energie prebieha tak, že žalobca požiada dodávateľa elektrickej
energie o poskytnutie databázy fyzických osôb, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny v domácnosti
v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalobca z tejto databázy zistil, že
žalovaný je pod VS: 0120272495 odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste: B. C.XXX, B.;
EIC kód: 24ZVS0000545953I, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) Zákona o úhrade a je
povinný platiť' úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Jediným
kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako
odberateľa elektriny v danom odbernom mieste (trvalé bydlisko je v tomto prípade irelevantné, tak ako
aj vlastnícky vzťah k odbernému miestu, taktiež je právne irelevantné, či sa služba verejnosti využívala).
Keďže žalovaný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukazuje, nevie sa k nim žalobca vyjadriť.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Výzvou na zaplatenie nedoplatku
zo dňa 13.9.2023, Sumárom predpisov a platieb, Prehľad predpisov a platieb, Obálkou s doručenkou,
Potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku, Odporom žalovaného z 7.5.2025 s prílohami – Potvrdením
z 9.5.2024 a Potvrdením z 6.12.2015, Vyjadrením žalobcu zo dňa 17.6.2025, Vyjadrením žalobcu zo
dňa 4.9.2025 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. Z prehľadu predpisov a platieb žalovaného vyplýva, že za kontrolované obdobie 1.12.2015 –
30.6.2023 žalovaný neuhradil 14 mesačných predpisov Mesačná výška úhrady za služby verejnosti
predstavuje sumu 4,64 eur Predpisy za uvedené obdobie predstavovali sumu 508,16 eur pričom
žalovaný vykonal úhrady vo výške 440,80 eur. Nedoplatok žalovaného je vo výške 67,36 eur vrátane
poštových sadzieb v sume 2,40 eur (64,96 eur + 2,40 eur). Rovnaké skutočnosti sú zrejmé zo Sumára
predpisov a platieb vystaveného k var. symbolu č. 0120272495.
8. Výzvou zo dňa 13.9.2023 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 67,36 eur v lehote najneskôr do
30 dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu si žalovaný neprevzal, pričom zásielka bola na pošte uložená
dňa 21.9.2023, čo vyplýva z priloženej kópie obálky s doručenkou, kedy sa dostala do dispozičnej sféry
žalovaného.
9. Podľa Potvrdenia Tarifnej ceny za úradnú zásielku z 22.4.2024 vystaveného Slovenskou poštou, a.s,
od 1.3.2023 do 30.6.2024 predstavovala cena za úradnú zásielku cez elektronický podací hárok 2,40
eur za 1 ks, od 1.7.2024 predstavovala cena za úradnú zásielku cez elektronický podací hárok 2,70
eur za 1 ks.

10. Vo vyjadrení z 4.9.2024 žalobca požiadal z dôvodu hospodárnosti konania, aby súd konal v
neprítomnosti žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako navrhoval vo
vyjadrení žalobcu zo dňa 18.6.2025, pričom sa pridržiava tvrdení uvedených v návrhu.
11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dlžnú sumu žiada uhradiť v aspoň v dvoch splátkach, vzhľadom
na tú skutočnosť, že momentálne je úplne bez príjmu. Pokiaľ ide o náklady v súvislosti s bývaním, keďže
žalovaný býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, tieto mu pomáhajú uhrádzať manželka a syn,
ktorí mu posielajú peniaze zo zahraničia, pričom mesačne uhrádza za elektrinu a vodu sumu 60 eur. Za
internet uhrádza sumu 60 eur mesačne. V súvislosti s nehnuteľnosťou uhrádza aj hypotéku vo výške
200 eur mesačne a stavebný úver, respektíve platby za stavebné sporenie vo výške 200 eur mesačne.
Žalovaný ďalej uvádza, že v rodinnom dome topí drevom s tým, že na sezónu musí nakúpiť drevo zhruba
v hodnote 850,- eur. Pokiaľ ide o bežné výdavky v súvislosti so stravou, tieto sa pohybujú na úrovni
na 250 až 300 eur mesačne, jedná sa iba o výdavky na stravu, nakoľko žalovaný si žiadne ošatenie
momentálne nekupuje. Všetky tieto výdavky mu pomáhajú uhrádzať manželka a syn zo zahraničia.
Žalovaný si momentálne na Slovensku nemôže nájsť prácu, hoci ju aktívne hľadá. V minulosti pritom
pracoval 36 rokov na železnici.
12. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov účinného od 1.7.2024, rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa
ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona
stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku
dňu účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov účinného od 1.7.2024, výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“),
ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných
pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona
Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.
júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej
televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a
rozhlasu.
14. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), tento zákon
upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
15. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.
17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu
4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom
elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu
len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa
§ 9 ods. 6 písm. c).
18. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., sadzba úhrady podľa odseku 1 sa znižuje na
polovicu platiteľovi podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného
predpisu alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemá
pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo

zárobkovej činnosti a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6
písm. d).
19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.
20. Ako vyplýva z § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v
omeškaní so zaplatením úhrady.
21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
22. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 eur.
23. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo
ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania
platiteľa.
25. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože je verejnoprávnou inštitúciou,
ktorá sa podľa § 30 zákona č. 157/2024 Z.z. stala právnym nástupcom vyberateľa úhrady podľa § 4 ods.
l a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. , ktorý bol oprávnený a povinný podať žalobu na súd voči platiteľovi
úhrady. V konaní je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, pretože žalovaný nepopieral, že bol
evidovaný ako odberateľ elektrickej energie, preto bol podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. povinný
platiť úhrady za služby verejnosti. Na žalobcu prešli všetky práva a povinnosti pôvodného žalobcu
vrátane práva na zaplatenie úhrad, zmluvnej pokuty a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
zmysle zákona č. 340/2012 Z.z..
26. Právny predchodca žalobcu ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a
vzdelávacia inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z., ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, nremal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka; vzťah medzi stranami je založený zákonom, nie zo zmluvného dojednania.
Na definovanie právneho vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľského tak chýbajú základné
znaky spotrebiteľského právneho vzťahu a to existencia spotrebiteľskej zmluvy a tiež status žalobcu
(jeho právneho predchodcu) ako dodávateľa plnenia v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,
ktorej zmyslom je produkovanie zisku (§ 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka). Koncesionárske
poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania,
ktorých právny základ a výšku upravuje zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné
zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej
služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, teda
za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom
elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov.
Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (aj právnická osoba) financuje verejnú
službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho
poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na
dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje
službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto
verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou.
Fyzická osoba úhradou koncesionárskych poplatkov platí verejnú službu a preto súdená vec nemá

charakter spotrebiteľského sporu (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 16Co/48/2020 z 29. 06. 2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
13Co/44/2020 z 30. 09. 2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/322/2018 z 12. 02.
2019).
27. O spotrebiteľovi možno hovoriť len v súvislosti so zmluvným právom. Teda základom právneho
vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom musí byť zmluva. V prejednávanej veci je základom žalobou
uplatneného nároku povinnosť stanovená zákonom č. 340/2012 Z. z., teda už na prvý pohľad je zrejmé,
že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebude možné subsumovať pod ustanovenia občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a žalovaného vnímať ako spotrebiteľa. Tiež je potrebné
poukázať na to, že ani žalobca resp. jeho právny predchodca nenapĺňa definíciu dodávateľa podľa§
52 ods. 3 OZ. Rozhlas a televízia Slovensko je právnická osoba zriadená zákonom, ktorá poskytuje
službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, pri ktorej nemá postavenie
dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozhlas a televízia Slovensko je síce
podľa zákona č. 532/2010 Z. z. oprávnená vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ale táto musí súvisieť s
predmetom jej hlavnej činnosti, a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania a jej hlavnej činnosti. Aj keď
vysielanie Rozhlasu a televízie Slovensko môže čiastočne tvoriť výsledok jej podnikateľskej činnosti,
je zrejmé, že vo vzťahu k žalovanému pri výbere úhrad za služby verejnosti podľa zákona č.340/2012
Z. z. Rozhlas a televízia Slovensko nekonala v postavení podnikateľa – dodávateľa, ale plnila si svoju
zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1, § 8, § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z.. Žalovaný by
mohol byť v postavení spotrebiteľa len v prípade, ak by voči nemu RTVS konala v zmluvnom vzťahu v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo v danom prípade nebolo splnené
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/67/2023 z 28. 03. 2024).
28. Súd má v danej právnej veci za to, že povinnosť uhradiť vyššie uvedené poplatky vznikla žalovanému
zo zákona, aj bez uzavretia osobitnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Úhrady za službu verejnosti
sledujú účel finančne zabezpečiť služby verejnosti poskytovaním verejnoprávneho rozhlasu a televízie.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona vyberá a platby prijíma priamo žalobca.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že povinnosťou žalovaného bolo v zmysle zákona
č. 340/2012 Z.z. platiť úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne. Žalovaný porušil svoju
zákonnú povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti, pričom za obdobie od 1.12.2025 – 30.6.2023
mu vznikol nedoplatok v sume 64,96 eur a povinnosť nahradiť náklady poštovného v sume 2,40 eur.
V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nedoplatok neuhradil do 30 dní od doručenia výzvy žalobcu na
zaplatenie nedoplatku, je žalovaný povinný zaplatiť aj pokutu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012
Z.z. v sume 17 eur. Keďže žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, súd jej vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku v plnej výške.
30. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v podanom odpore, tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný
bol platiteľom úhrady ako fyzická osoba evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti (§ 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z.), pričom povinnosť platiť úhradu mu
tak vznikla priamo zo zákona. Žalovaný nepreukázal, že by v rozhodnom období nebol koncovými
odberateľmi elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
Jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady právnemu predchodcovi žalobcu bola skutočnosť, že
žalovaného evidoval dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Vzhľadom
na uvedené bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu
bez ohľadu na skutočnosť, či túto službu verejnosti aj fakticky využíval.
31. Žalovaný na pojednávaní už ani nárok žalobcu nerozporoval, žiadal iba o povolenie uhradiť dlh
v splátkach.
32. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
33. Žalobca si uplatnil aj nárok na sumu 2,40 eur ako náklady spojené s uplatnením práva spočívajúcich
v nákladoch na poštovné, keďže ide o náklady, ktoré bezprostredne súvisia s predmetom sporu a ktoré
žalobca vynaložil, aby si mohol uplatniť nárok. Súd priznal žalobcovi aj náhradu za náklady konania
predstavujúce náhradu poštovných sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,40 eur ako

príslušenstvo pohľadávky v súlade s § 120 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výška náhrady je zrejmá
z predloženej kópie poštovej zásielky podanej na pošte dňa 19.9.2023 a Potvrdenia Tarifnej ceny za
úradnú zásielku z 22.4.2024 vystaveného Slovenskou poštou, a.s,
34. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Žalovaný je aktuálne nezamestnaný, nemá žiaden príjem, nakoľko sa vrátil zo zahraničia a
nevie si nájsť prácu. S úhradami v súvislosti so živobytím a náklady na bývanie mu pomáhajú uhrádzať
manželka a syn, ktorí mu posielajú finančné prostriedky zo zahraničia. Žalovaný býva v rodinnom
dome, ktorého je vlastníkom, pričom náklady v súvislosti s bývaním predstavujú mesačné platby za
elektrinu a vodu v sume 60,- eur. Uhrádza tiež internet v sume 60,- eur mesačne. V súvislosti so
svojou nehnuteľnosťou spláca hypotéku v mesačných splátkach po 200,- eur mesačne, zároveň spláca
stavebný úver v splátkach po 200,- eur mesačne. Ďalším nákladom žalovaného je drevo na kúrenie,
zhruba v hodnote 850,- eur na sezónu. Bežné výdavky v súvislosti so stravou a ošatením sa pohybujú
na úrovni 250,- eur až 300,- eur mesačne.
36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na majetkové pomery žalovaného, jeho celkovú
aktuálnu finančnú situáciu, súd mu povolil splácať dlh v primeraných mesačných splátkach po 41,- eur
mesačne, ktorá splátka predstavuje približne polovicu dlžnej istiny bez ďalšieho príslušenstva.
37. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad
rozsudok Krajského súd Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017). Splácanie dlhu žalovaným
v danom prípade nepresiahne dobu 36 mesiacov. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím
nemôže byť likvidačné pôsobenie na žalovaného, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale
uspokojenie nároku veriteľa. Žalobca, ktorému bude celý dlh splatený najviac troma splátkami, nebude
takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.
38. Žalobca je právnickou osobou, verejnoprávnou inštitúciou, preto možnosť postupnej úhrady dlhu
splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý
ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu (v súvislosti s uvedeným
obdobne ohľadom postavenia obchodnej spoločnosti porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018 z 17. 12. 2018).
39. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
40. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
42. Žalobca mal v konaní plný úspech, z týchto dôvodov mu súd priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
43. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.