Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/31/2018 z 18. 3. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 18. marca 2026, sp. zn. 5C/31/2018, ECLI:SK:OSVT:2026:8818202389.34 Okresný súd Vranov nad Topľou | 5C/31/2018 | ECLI:SK:OSVT:2026:8818202389.34 | 2026-03-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 343 ods. 2 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 333 CSP, § 334 CSP, § 337 ods. 3 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 354 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 344 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdcec7e3-cb47-46a8-8245-ddedc3e51f63 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8818202389.34 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/31/2018 8818202389 18. 03. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8818202389.34 Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s.r.o., so sídlom Werferova 1/2582, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 721 981, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2018 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je okrem iného aj rozostavaný rodinný dom v G. a tiež pozemky, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. G.. 2. Dňa 4.3.2026 v rámci vyjadrenia vo veci samej navrhla, aby súd na zabezpečenie pohľadávky, ktorú žalobkyni rozsudkom vo veci samej prizná, nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP, ktorým zriadi záložné právo na nehnuteľnosti v katastrálnom území G., v tomto konaní označované ako položka č. 1 (Rodinný dom v obci G.). 3. Svoj návrh odôvodnila poukazom doterajší priebeh konania, najmä na konanie žalovaného po podaní návrhu na vysporiadanie BSM má žalobkyňa za to, že je tu dôvodná obava, že v prípade rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým súd prikáže žalovanému majetok patriaci do BSM a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú odplatu vo výške zodpovedajúcej náhrady 318.567,50 eur, žalovaný bude pokračovať v marení súdneho rozhodnutia a bude konať tak, aby znemožnil uspokojiť pohľadávku žalobkyne aj v prípadnom exekučnom konaní a zároveň je dôvodné sa domnievať že bude pokračovať v ďalšom znehodnocovaní rodinného domu a tak znižovať jeho hodnotu čím sa stáva prípadná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému vysoko ohrozená. Túto obavu žalobkyňa zakladá na konkrétnych skutočnostiach, a to najmä na tom, že žalovaný sústavne podniká kroky smerujúce k priamemu znižovaniu likvidity majetku určeného na uspokojenie budúcej pohľadávky žalobkyne. Ako vyplýva aj z tvrdení žalovaného, ktoré produkuje v priebehu konania, žalovaný od zániku manželstva systematicky vyvádzal majetok z BSM, keď jednotlivé položky scudzoval na svojich rodinných príslušníkov a tretie osoby. 4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 15. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. 18. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. 19. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. 20. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný. K osvedčeniu existencie nároku (pohľadávky) žalobkyne: 21. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom sa v prvom rade zaoberal otázkou samotnej existencie pohľadávky, ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 22. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie existujúcej peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že týmto titulom má byť rozsudok vydaný v konaní o vyporiadanie BSM, ktorý však v čase podania návrhu nie je ešte ani vyhlásený. Žalobkyňa tak neosvedčila ani len svojej existenciu pohľadávky, pričom suma priznaná týmto rozsudkom súdu z titulu vyrovnania podielov vzniká až právoplatnosťou rozsudku, v prejednávanom prípade však k uvedenému nedošlo. V danom momente súd nemôže ani prejudikovať, či peňažná pohľadávka spočívajúca vo vyrovnacom podieli vznikne strane žalobkyne alebo na strane žalovaného. V čase podania návrhu žalobkyne tak nebola známa nie len samotná výška pohľadávky, ale ani skutočnosť, či takáto pohľadávka naozaj vznikne práve na strane žalobkyne. 23. „V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka jedného z účastníkov na zaplatenie sumy, ktorú má druhý účastník uhradiť na vyrovnanie podielu, až právoplatnosťou rozhodnutia.“ (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 117/99, zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod R 88/2000). 24. Keďže v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka jedného z bývalých manželov na zaplatenie sumy, ktorú mu má druhý manžel uhradiť na vyrovnanie podielu, až právoplatnosťou rozhodnutia, z uvedeného dôvodu nie je postačujúce pre vznik pohľadávky ani samotné vyhlásenie pohľadávky, ale vyžaduje sa právoplatnosť rozhodnutia, na základe ktorého vznikne pohľadávka. Existenciu inej pohľadávky žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia netvrdila a ani nepreukázala. 25. Rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM má teda v tomto prípade konštitutívne účinky, na rozdiel od iných rozhodnutí o žalobách na plnenie, kde platí, že súd rozhoduje o existujúcej pohľadávke (overuje jej existenciu), v dôsledku čoho má jeho rozhodnutie má deklaratórny charakter. V dôsledku toho je zjavné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení neexistuje právoplatné rozhodnutie o tejto pohľadávke žalobkyne, teda neexistuje ani samotná pohľadávka, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 ods. 1 CSP). V súvislosti s vyššie uvedeným súd v celom rozsahu odkazuje na obdobnú situáciu riešenú v uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/81/2024 z 12. 11. 2024, kde dokonca súd rozhodoval o zabezpečovacom opatrení spolu s vyhlásením rozhodnutia vo veci. 26. V zmysle § 343 ods. 1 CSP nebola splnená podmienka existencie veriteľa a dlžníka, pretože žalovaný v súčasnosti nie je dlžníkom žalobkyne z titulu pohľadávky na zaplatenie vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a žalobkyňa v súčasnosti nie je veriteľom žalovaného. Keďže existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému žalobkyňa neosvedčila, podmienky pre zriadenie záložného práva neboli splnené a preto výkon záložného práva neprichádza do úvahy. Tu je možné vysloviť aj všeobecné pochybnosti o možnosti zriadiť sudcovské záložné právo na svoj vlastný majetok. Nehnuteľnosť vo vzťahu ktorej žalobkyňa žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie totiž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (v 1/1), patrí tak do majetku žalobkyne ako aj žalovaného. žalovaná tak žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie k svojmu vlastnému majetku. 27. Už z uvedených dôvodov musel súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. K osvedčeniu existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. 28. Zároveň sa súd zaoberal aj tým, či žalobkyňa osvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. 29. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 30. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 31. Tu súd odkazuje na svoje uznesenie v tejto veci z 18.2.2026, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa, teda v danom prípade žalobkyňu. 32. Súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v Náleze sp. zn. II.ÚS 866/2014-42 z 20. 08. 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III.ÚS 175/2017 zo 04. 07. 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a CSP, účinný od 01. 07. 2016, zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. 33. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že podľa informácií žalobkyne v súčasnosti žalovaný podniká viaceré kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty spoločného majetku, najmä rodinného domu v k. ú. G., a to predovšetkým znižovaním likvidity majetku určeného na uspokojenie budúcej pohľadávky žalobkyne. Poukázala na tvrdenia žalovaného, ktoré produkuje v priebehu konania, podľa ktorých žalovaný od zániku manželstva systematicky vyvádzal majetok z BSM, keď jednotlivé položky scudzoval na svojich rodinných príslušníkov a tretie osoby. 34. Avšak ak žalobkyňa v súvislosti so svojimi tvrdeniami a návrhom na zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k označenej nehnuteľnosti nepredloží súdu žiadne relevantné dôkazné prostriedky, súd nemôže vychádzať iba z tvrdení žalobkyne. Za takéto nemôže súd považovať predložené fotografie. 35. Tvrdenia žalobkyne, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný si dobrovoľne a včas neplní svoje platobné povinnosti vyplývajúce mu zo súdom uložených poriadkových pokút a povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a správanie žalovaného spočívajúce v zjavnom pohŕdaní súdnou autoritou, akokoľvek by súd toto konštatovanie vyhodnotil ako pravdivé či nepravdivé, tieto okolnosti nemajú rozhodný vplyv na prípadné uloženie zákazu žalovanému v zmysle návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Už vyššie uvedené skutočnosti a dôvody musia nevyhnutne viesť súd k záveru o nemožnosti vyhovieť návrhu žalobkyne v zmysle ňou navrhovaného petitu, čo možno považovať za sekundárny dôvod jeho zamietnutia. 36. Nedošlo ani len k osvedčeniu zo strany žalobkyne, že žalovaný vôbec nakladá opísaným spôsobom s nejakým (akýmkoľvek) vybavením rodinného domu. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. 37. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobkyne (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného) a ani neosvedčila žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne záujmy pri vyporiadaní BSM. 38. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Zároveň treba zdôrazniť, že na to, aby scudzovacie úkony mohli založiť existenciu bezprostrednej hrozby zmarenia exekúcie, je nevyhnutné, aby tieto úkony mali s vymáhanou pohľadávkou priamu vecnú súvislosť, teda je nevyhnutné, aby išlo o také správanie dlžníka, ktoré možno (aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti) považovať za reakciu dlžníka na vznik, prípadne aspoň blížiacu sa splatnosť, predmetnej pohľadávky ( porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/46/2019 z 29. 03. 2019). 39. Podľa súdnej praxe dokonca ani samotné tvrdenie o vedení konania týkajúceho sa zbavovania majetku povinného zo zabezpečovacieho opatrenia, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/9/2019 z 19. 03. 2019). 40. Pri nariadení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia súd poskytuje strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. V konaní o nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá, aby navrhovateľ neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným/ zabezpečovacieho opatrením, avšak aj dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 41. Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné ako návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. 42. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 43. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uvedené je potrebné s poukazom na ust. § 344 primerane aplikovať aj na rozhodnutie o zamietnuté zabezpečovacieho opatrenia. 45. Vzhľadom na vyššie cit. ustanovenie, v tomto momente ani žiadne ďalšie trovy protistrane v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevznikli, nakoľko uznesenie o zamietnutí návrhu žalobkyne sa nedoručuje žalovanému. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.