{"guid": "5e10330b-8e82-4b67-8f73-0bd11de4359a:40046a34-141a-4043-bfce-202392643a29", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8824010120.5", "spisova_znacka": "12T/16/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/16/2024 z 6. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 6. mája 2026, sp. zn. 12T/16/2024, ECLI:SK:OSVT:2026:8824010120.5", "identifikacne_cislo": "8824010120", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Andrea Havírová", "sudca_id": 2970, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-havirova-2970", "datum_vydania": "2026-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-285"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 207 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-285", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-207", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40046a34-141a-4043-bfce-202392643a29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8824010120.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8824010120.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8824010120.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n12T/16/2024\n8824010120\n06. 05. 2026\nJUDr. Andrea Havírová\nECLI:SK:OSVT:2026:8824010120.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní\nkonanom dňa 06. mája 2026 vo Vranove nad Topľou takto\nrozhodol:\nPodľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú A. B., nar. XX. XX. XXXX vo\nB. C. D., trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., nezamestnanú,\nspod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou právne kvalifikovanej ako prečin\nzanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138\npísm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že\nako zákonný rodič mal. H. B., nar. XX. XX. XXXX, mal. B. B., na. XX. XX. XXXX, mal. I. B., nar. XX. XX.\nXXXX, mal. J. B., nar. XX. XX. XXXX, mal. J. B., nar. XX. XX. XXXX a mal. J. B., nar. XX. XX. XXXX, všetci\ntrv. byt. B., K. L. F. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou, si v mieste svojho trvalého bydliska, ako aj mimo\nneho, z nedbanlivosti neplní pravidelne svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti, ktorá jej vyplýva\nzo Zákona o rodine a taktiež aj z Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou pod číslom konania\n6P/113/2017, zo dňa 18. 07. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2017 a vykonateľnosť\ndňa 21. 09. 2017, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu na každé z maloletých detí sumou 30 %\nzo sumy životného minima vždy do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca H. B., nar.\nXX. XX. XXXX, byt. B., K. L. F. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou, pričom túto povinnosť si na mal. B. B.,\nmal. I. B., mal. J. B., mal. J. B. a mal. J. B. z nedbanlivosti neplní za obdobie od 05/2017 až doposiaľ a\nna mal. H. B. za obdobie od 05/2017 do 08/2022, kedy menovaný ukončil povinnú školskú dochádzku\na tým mu zanikol nárok na výživné, čím jej takto vznikol dlh na výživnom spolu výške 13.568,94 Eur,\nz dôvodu, že skutok n i e\n\nje\n\ntrestným činom.\nodôvodnenie:\n\nProkurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal na obžalovanú A. B. obžalobu pre vyššie\nuvedený skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,\nods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.\nObžalovanej A. B. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1\nTrestného poriadku. Obžalovaná urobila vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného\nv obžalobe.\nNa hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej; poškodeného H. B. st. a\npoškodených I. B., B. B. a H. B. J.; prečítaním výpovede zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Vranov nad Topľo - J. J. z prípravného konania; oboznámením početných listinných dôkazov,\n\npredovšetkým zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, či Vranov nad Topľou, ako aj\nSociálnej poisťovne, či ďalších štátnych orgánov, či už z prípravného konania, tak aj zo súdneho konania;\nna základe čoho súd zistil nasledovné.\nObžalovaná A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že síce nevie uviesť, odkedy\npresne nezdieľala spoločnú domácnosť s poškodeným H. B. M., avšak domnievala sa, že to asi bolo\nod decembra roku 2016, či od januára roku 2017. Táto obžalovaná pred súdom vysvetlila, že k ukončeniu\njej spolužitia s týmto poškodeným došlo z toho dôvodu, že nadviazala vzťah s iným mužom, J. J. z G.\na takisto aj z toho dôvodu, že ju poškodený H. B. st. vyhodil z domu a nechcel jej odovzdať deti. Táto\nobžalovaná jednoznačne uviedla, že s týmto poškodeným má sedem detí; H., B., J., J., I., J.; ktoré\nvšetky deti sú v starostlivosti tohto poškodeného a ešte aj syna E., ktorý je zas v opatere starých rodičov\nzo strany otca. Táto obžalovaná ďalej uviedla, že konkrétne poškodený H. B. ml. má tri deti so svojou\ndružkou; jej dcéra B. má žiť so svojím druhom a ich synom u poškodeného H. B. M.; dcéra I. by mala\nnavštevovať nejakú školu, obžalovaná však nevedela uviesť, akú školu a ani aký ročník, avšak táto\nmá trpieť zdravotnými problémami s očami; pričom zdravotnými problémami s očami tak, že ani nevidí,\nmá trpieť aj jej ďalší syn J. B., ktorý navštevuje takisto nejakú školu. Táto obžalovaná sa vyjadrila\nešte aj k ďalším svojím dvom deťom; konkrétne k J. B., ktorý je zdravý a takisto aj k J. B., ktorá by\nmala byť takisto zdravá a tieto jej ďalšie dve deti by mali navštevovať nejakú školu, aj keď obžalovaná\nnevedela uviesť, aký ročník. Táto obžalovaná jednoznačne uviedla, že od doby, keď odišla zo spoločnej\ndomácnosti s poškodeným H. B. M., nemala byť zamestnaná. Obžalovaná zas potvrdila, že si splnila\nsvoju oznamovaciu povinnosť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že v čase svojho odchodu\nzo spoločnej domácnosti s poškodeným bola ešte na materskej dovolenke a po ukončení výplaty\nmaterskej dávky už nepoberala rodičovský príspevok. V čase výpovede tejto obžalovanej na hlavnom\npojednávaní dňa 09. 02. 2026, mala táto obžalovaná, podľa svojho vyjadrenia, poberať dávku v hmotnej\nnúdzi vo výške 85,00 eura; pričom takúto dávku v hmotnej núdzi v rovnakej výške 85, 00 eura mal\npoberať aj jej druh. Táto obžalovaná zároveň uviedla, že so svojím druhom nemá deti s tým, že jej druh\nmá síce dve deti, avšak tieto jeho deti sú umiestnenie v ústavnej starostlivosti. Táto obžalovaná ďalej\nvysvetlila, že si nehľadá žiadne zamestnanie z toho dôvodu, že má zdravotné problémy. Tieto zdravotné\nobtiaže táto obžalovaná bližšie opísala tak, že má problémy so sluchom, nemá pritom počuť na jedno\nucho a na druhé ucho má počuť len slabo; takisto trpí trasom nôh a má problémy aj s hlavou. Táto\nobžalovaná ďalej uviedla, že nie je poberateľkou invalidného dôchodku, keďže jej ho nevybavila jej\nmatka už v čase jej útleho detstva, pretože už odvtedy mala táto obžalovaná trpieť slabším sluchom. Táto\nobžalovaná bližšie vysvetlila, že v súvislosti so svojimi problémami so sluchom pravidelne navštevuje\nORL lekára; s dolnými končatinami však nenavštevuje žiadneho lekára a v súvislosti s nejakým jej bližšie\nnešpecifikovaným ochorením hlavy má zas táto obžalovaná navštevovať neurológa v Hanušovciach\nnad Topľou s tým, že psychiatra nemá navštevovať. Táto obžalovaná však nevedela neskôr bližšie\nvysvetliť dôvod, pre ktorý si nesplnila svoju ohlasovaciu povinnosť na úrade práce, sociálnych vecí\na rodiny. Táto obžalovaná pritom potvrdila, že sa o svoje maloleté deti zaujíma, navštevuje ich; a to asi\nraz za dva mesiace a pri týchto príležitostiach im nakúpi sladkosti či oblečenie, s tým, že tieto veci svojim\ndeťom kupuje z finančných prostriedkov od svojho druha. Táto obžalovaná však jednoznačne potvrdila,\nže na uvedených šesť detí platí výživné mesačne po 20,00 eur. Túto skutočnosť táto obžalovaná na\nhlavnom pojednávaní dokladovala aj predložením poštových poukážok o úhradách výživného od roku\n2018 s tým, že fotokópie týchto poštových poukážok až do mesiaca februára roku 2024 už boli súčasťou\nvyšetrovacieho spisu. Následne teda obžalovaná dokladovala platby výživného; za rok 2024 dňa 19. 03.\n2024 v sume 25,00 eur, dňa 18. 04. 2024 v sume 25,00 eur, dňa 20. 05. 2024 v sume 25,00 eur, dňa\n19. 06. 2024 v sume 25,00 eur, dňa 16. 07. 2024 v sume 25,00 eur, dňa 13. 08. 2024 v sume 25,00\neur, dňa 13. 09. 2024 v sume 25,00 eur, dňa 11. 10. 2024 v sume 25,00 eur, dňa 19. 11. 2024 v sume\n25,00 eur a dňa 18. 12. 2024 v sume 25,00 eur. Za rok 2025 mala táto obžalovaná vykonať úhrady\nvýživného dňa 20. 01. 2025, dňa 18.02.2025, dňa 18. 03. 2025, dňa 16. 04. 2025, dňa 19. 05. 2025, dňa\n18. 06. 2025, dňa 18. 07. 2025, dňa 18. 08. 2025, dňa 18. 09. 2025, dňa 20. 10. 2025 a dňa 18. 11. 2025\nv sume 25,00 eur s tým, že dňa 17. 12. 2025 na úhradu výživného obžalovaná zaplatila sumu 20,00\neur. Do dňa konania hlavného pojednávania dňa 09. 02. 2026 za rok 2026, táto obžalovaná zaplatila\nna výživnom iba dňa 19. 01. 2026 sumu 20,00 eur. V čase konania hlavného pojednávania, na ktorom\nbol vyhlásený rozsudok vo veci samej; dňa 06. 05. 2026; táto obžalovaná dokladovala ďalšie úhrady\nvýživného; konkrétne dňa 18. 02. 2026, dňa 18. 03. 2026 a dňa 20. 04. 2026; všetky vo výške 20,00 eur\ns tým, že obžalovaná tiež uviedla, že za mesiac máj roku 2026 ešte výživné neuhradila. Táto obžalovaná\nďalej tvrdila, že z dôvodu trasu nôh, ktorým zdravotným problémom trpí už dávno, ešte pred rokom\n2017; si nemôže nájsť žiadnu prácu. Táto obžalovaná pritom pripustila, že výživné na maloleté deti\n\nuvedené v obžalobe neplatí od mesiaca mája roku 2017. Táto obžalovaná pritom vysvetľovala svoje\nneskoršie úhrady výživného deťom pravidelne každý mesiac od roku 2024 až do jej výpovede v konaní\npred súdom dňa 09. 02. 2026; keďže v predchádzajúcom období do mesiaca februára roku 2024 mala\nobžalovaná uskutočňovať úhrady výživného len štyrikrát, päťkrát alebo šesťkrát do roka; tým, že predtým\nnepoberala dávku v hmotnej núdzi. Táto obžalovaná ďalej pred súdom uviedla, že v januári roku 2026\njej bola poskytnutá dávka v hmotnej núdzi vo výške 175,00 eur z dôvodu jej práceneschopnosti; o čom\ntáto obžalovaná súdu predložila aj potvrdenie o PN v čase od 19. 11. 2025 do 09. 02. 2026. Táto\nobžalovaná sa k svojim výdavkom vyjadrila tak, že za elektrinu, vodu, či aj poplatky spojené s užívaním\nbytu platí jej svokra; na stravu a hygienu má minúť 30,00 eur alebo 40,00 eur mesačne a za lieky\nmá uhrádzať táto obžalovaná sumu 30,00 eur až 40,00 eur mesačne. Táto obžalovaná ešte uviedla,\nže s posudzovanými deťmi je v každodennom telefonickom kontakte. Táto obžalovaná tiež vypovedala,\nže ona sama; okrem detí, ktoré má mať spoločne s poškodeným H. B. M.; nemá už žiadne iné deti. Táto\nobžalovaná ešte na záver svojej výpovede uviedla, že sa voči nej nevedie žiadne exekučné konanie.\nNa ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 06. 05. 2026; okrem predloženia ďalších poštových poukážok\no úhradách výživného; obžalovaná na výzvu súdu ešte uviedla, že lekársku správu od ORL lekára nemá\nz toho dôvodu, že tento špecialista mal v danom období čerpať dovolenku a že neurológ v Hanušovciach\nnad Topľou v čase jej návštevy v tejto ambulancii neordinoval. Táto obžalovaná ešte ďalej uviedla,\nže od času konania jej výpovede dňa 09. 02. 2026, do času konania jej výpovede na ďalšom hlavnom\npojednávaní dňa 06. 05. 2026, nedošlo u nej k žiadnej zásadnej zmene pomerov. Od času konania\nhlavného pojednávania dňa 09 02. 2026, do času vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na hlavnom\npojednávaní dňa 06. 05. 2026, mala táto obžalovaná podľa svojej výpovede navštíviť svoje deti asi trikrát\na telefonovať im mala zas každý deň prostredníctvom služby Messenger; pričom týmto deťom mala táto\nobžalovaná kúpiť aj jogurty a sladkosti, či aj tepláky a tričká. Táto obžalovaná na záver svojej výpovede\npredložila aj lekárske správy; z urgentnej chirurgickej ambulancie zo dňa 27. 04. 2026, z urologického\ncentra zo dňa 28. 04. 2026 a dňa 29. 04. 2026 s diagnózou obličková kolika a z rádiologického oddelenia\nNemocnice A. Leňa v Humennom zo dňa 29. 04. 2026.\nZ výpovede poškodeného H. B. st. v konaní pred súdom súd zistil, že s obžalovanou obýval\nspoločnú domácnosť až do januára roku 2017. Tento poškodený konkrétne k skutku obžaloby\nuviedol, že obžalovaná neplatila výživné asi od mája roku 2017. Uvedený poškodený ďalej vypovedal,\nže s obžalovanou má sedem detí; a to H. B. mladšieho vo veku 20 rokov, ktorý je už samostatný, žije\nso svojou družkou a s troma maloletými deťmi. Ďalším ich spoločným dieťaťom mala byť, podľa udania\ntohto poškodeného, ich dcéra B. B. vo veku 19 rokov, ktorá má žiť spoločne so svojím druhom a s jedným\nmaloletým synom s týmto poškodeným. Ďalším ich dieťaťom mal byť ich syn J. B. vo veku skoro 16\nrokov, ktorý má žiť takisto s týmto poškodeným a ktorý navštevuje šiesty ročník Špeciálnej základnej\nškoly. Ďalší spoločný syn tohto poškodeného s obžalovanou má byť syn J. B., ktorý má zas mať 15 rokov\na má navštevovať siedmy ročník Špeciálnej základnej školy. Ďalšia ich spoločná dcéra J. B. má mať 10\nrokov a má navštevovať siedmy ročník Špeciálnej základnej školy. Tento poškodený sa vyjadril aj k ich\nďalšiemu spoločnému synovi E. B. vo veku deviatich rokov, ktorý mal byť zverený do starostlivosti starej\nmatky. Poškodený H. B. st. ďalej vypovedal, že jeho spoločná dcéra s obžalovanou I. B. síce má vo\nfebruári roku 2026 dovŕšiť vek 18 rokov a ukončila už aj základnú školu; avšak na uvedenú spoločnú\ndcéru má tento poškodený poberať opatrovateľský príspevok a takisto mal v mesiaci januára roku 2026\npožiadať o invalidný dôchodok pre túto dcéru z dôvodu jej psychických ťažkostí, ako aj jej problémov\ns očami; avšak rozhodnutie o prípadnom priznaní tohto invalidného dôchodku nebolo poškodenému\nani do času konania ďalšieho hlavného pojednávania dňa 06. 05. 2026 doručené. Aj ďalší syn tohto\npoškodeného s obžalovanou, J. B., má mať problémy s očami s tým, že pred dvoma rokmi mal prísť o oko\nv očnej guli a z toho dôvodu má byť, podľa udania tohto poškodeného, slepý. Obe tieto deti majú, podľa\nvýpovede tohto poškodeného, trpieť očným zákalom a mali sa aj podrobiť operácii v Bratislave. Tento\npoškodený teda aj na svojho syna J. B. poberá opatrovateľský príspevok. Dcéra B. B., podľa vyjadrenia\ntohto poškodeného, od ukončenia povinnej školskej dochádzky pred troma rokmi; v čase výpovede\ntohto poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026; nemá byť zamestnaná s tým, že táto\ndcéra poberá materský príspevok a žije spolu so svojím druhom s týmto poškodeným. K výdavkom\nna uvedené maloleté deti sa tento poškodený vyjadril tak, že tieto deti požadujú lepšie oblečenie a že za\nškolu; v prípade tých detí, ktoré ešte navštevujú nejaké školské zariadenie; uhrádza mesačne sumu\n40,00 eur. Tento poškodený pritom podľa svojej výpovede na stravu, ako aj na drogériu minie mesačne\nokolo 700,00 eur. Uvedený poškodený ešte ďalej vysvetlil, že poberá opatrovateľský príspevok na jedno\ndieťa a na druhé dieťa má poberať opatrovateľský príspevok jeho priateľka M. N.. Tento poškodený má\n\nbyť teda poberateľom opatrovateľského príspevku vo výške 815,00 eur s tým, že jeden opatrovateľský\npríspevok má poberať v plnej výške a druhý v polovičnej sume. Tento poškodený má teda súhrne\ndosahovať príjem vo výške 2.300,00 eur, v ktorej sume je zahrnutý okrem opatrovateľského príspevku\na prídavkov na deti, aj náhradné výživné. K tomu tento poškodený ešte doplnil, že na dcéru J. B. poberá\nopatrovateľský príspevok jeho priateľka; ale spolu ako rodina poberajú sumu 2.300,00 eur. Ďalej tento\npoškodený uviedol, že práve z dôvodu poberania opatrovateľského príspevku sa nemôže zamestnať.\nTento poškodený má mať podľa svojho udania zvýšené výdavky na očné kvapky pre obe svoje deti,\nza ktoré uhrádza sumou 50,00 eur mesačne. Okrem týchto očných kvapiek má tento poškodený ešte\nkupovať paralen, nejaké lieky od kašľu, či nosné kvapky; za ktoré liečivá uhrádza mesačne približne\nokolo 150,00 eur. K výdavkom na ubytovanie sa tento poškodený vyjadril tak, že za vodu a elektrinu\nplatí mesačne 120,00 eur, uhrádza ešte za službu wi-fi a takisto aj paušál na mobilný telefón na splátky.\nUvedený poškodený má pritom bývať v dome, avšak za bývanie neplatí nejaké poplatky. Bližšie sa tento\npoškodený vyjadril aj k vlastníctvu pozemku, na ktorom si tento poškodený pred rokom postavil dom.\nTento poškodený tvrdil, že on osobne netrpí žiadnymi zdravotnými problémami. Uvedený poškodený\nďalej vypovedal, že v období od mája roku 2017 do februára roku 2026 obžalovaná platila výživné\nokolo 20,00 eur každý druhý, či tretí mesiac, avšak v čase konania výpovede tohto poškodeného\nna hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026 asi rok a pol mu už mala táto obžalovaná platiť výživné každý\nmesiac, a to niekedy vo výške 20,00 eur a niekedy po 25,00 eur. K tomu tento poškodený ešte dodal,\nže v prípravnom konaní mu boli predložené poštové poukážky o úhradách výživného obžalovanou,\nna základe ktorých poštových poukážok tento poškodený potvrdil, že obžalovaná mu skutočne uhrádzala\nvýživné podľa týchto poštových poukážok. Uvedený poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaná\ntelefonuje deťom prostredníctvom služby Messenger asi dvakrát do mesiaca a že ich zas navštevuje asi\ndvakrát do roka. Tento poškodený spomenul aj jednu udalosť, keď jeho spoločná dcéra s obžalovanou I.\nB. bola pred štyrmi rokmi hospitalizovaná v nemocnici v Humennom z dôvodu ochorenia mandlí s tým,\nže keď poškodený vtedy požiadal obžalovanú, aby poskytovala opateru v nemocnici tejto ich dcére,\nobžalovaná mu mala povedať, že nemôže byť s ich dcérou v nemocnici, pretože sa bála svojho druha\na z tohto dôvodu tento nemocničný pobyt strávila spoločne s ich spoločnou dcérou v tejto nemocnici jeho\npriateľka. Tento poškodený teda poukázal na to, že aj keď obžalovaná navštívi deti, tak im neprinesie\nžiadne oblečenie a ani sladkosti; nezaujíma sa o ich zdravotný stav a teda od doby, keď obžalovaná\nmala opustiť spoločnú domácnosť, tak sa o deti stará iba tento poškodený. Tento poškodený ďalej\nvypovedal, že deti mu boli zverené do jeho opatery súdnym rozhodnutím aj z toho dôvodu, že raz ho\ntelefonicky kontaktovala ošetrujúca detská lekárka týchto detí z toho dôvodu, že keď tieto deti do tejto\nambulancie sprevádzala obžalovaná, tak táto nevedela uviesť, z dôvodu akých zdravotných ťažkostí\ntýchto detí navštívila túto ambulanciu. Poškodený H. B. st. poukázal aj na inú udalosť, keď uvedené\ndeti boli objednané na operačný zákrok do Bratislavy s tým, že obžalovaná očakávala príchod sanitky,\nktorá ju mala odviesť do Prešova, aj keď tieto deti teda boli objednané na zákrok do Bratislavy. Ďalej\ntento poškodený poukazoval aj na to, že obžalovaná ako matka týchto detí nevedela poskytnúť potrebnú\nstravu maloletým deťom. Uvedený poškodený takisto uviedol, že voči obžalovanej sa nevedie žiadne\nexekučné konanie. Tento poškodený síce najprv tvrdil, že maloleté deti sa mali dostať do núdze s tým,\nže predtým nepoberal opatrovateľský príspevok, tento opatrovateľský príspevok má tento poškodený\npoberať len posledné tri, či štyri roky od konania jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026.\nAvšak tento poškodený vypovedal, že pred samotným poberaním tohto opatrovateľského príspevku\nrobil na tzv. fuškách, na ktorých zarobil mesačne 700,00 eur, 600,00 eur, či 500,00 eur. V čase konania\nvýpovede tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026 však tento poškodený mal\nteda poberať opatrovateľský príspevok, ktorý príspevok mala poberať aj jeho priateľka M. N. s tým,\nže iný príjem už ich rodina nemá poberať. K svojmu synovi H. B. ml. sa tento poškodený vyjadril\ntak, že tento ukončil povinnú školskú dochádzku v auguste roku 2022. Tento poškodený ďalej uviedol,\nže okrem detí s obžalovanou má ešte syna vo veku 25 rokov a dcéru vo veku 23 rokov s inou ženou\ns tým, že v čase svojej výpovede na hlavnom pojednávaní už neočakával narodenie ďalšieho žiadneho\ndieťaťa. Tento poškodený potvrdil, že nedošlo k žiadnemu zvýšeniu výživného na posudzované deti\nuvedené v skutku obžaloby. Tento poškodený nevedel síce presne uviesť obdobie, odkedy začal poberať\nnáhradné výživné, ale zas potvrdil, že to mohlo byť od februára roku 2018. Tento poškodený ďalej\nv súvislosti so stavom núdze vysvetlil, že jeho deti neboli na tom až tak zle, že by nemali čo jesť, že by\nnemali kde bývať a nemali si čo obliecť.\nPri ďalšej svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 06. 05. 2026, tento poškodený potvrdil tvrdenia\nobžalovanej o jej návštevách maloletých detí, ako aj poskytnutia im oblečenia a sladkostí. Tento\npoškodený takisto potvrdil, že obžalovaná platí naďalej výživné na vyživované deti mesačne po 20,00\n\neur alebo po 25,00 eur. Tento poškodený tvrdil, že od konania hlavného pojednávania dňa 09. 02.\n2026, keď bol vo veci vypočutý, na jeho strane nedošlo k žiadnej zásadnej zmene jeho osobných,\nrodinných ,či majetkových pomerov.\nUž v čase súdneho konania plnoleté vyživované osoby, I. B., B. B. a H. B. ml. na hlavnom pojednávaní\nvo veci využili svoje právo; z dôvodu, že obžalovaná je ich matka; a teda odmietli vo veci vypovedať.\nV prípade, už v čase konania prípravného konania, plnoletého poškodeného H. B. ml. však na návrh\nprokurátora, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Tento\npoškodený teda vypovedal, že v minulosti navštevoval Základnú školu N. B. F., ktorú ukončil\nabsolvovaním 6. ročníka dňa 31. 08. 2022. Tento poškodený syn obžalovanej a poškodeného H. B.\nst. ďalej vypovedal, že v štúdiu už ďalej nepokračoval a že na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa\ndobrovoľne prihlásil. Tento pôvodne maloletý poškodený ďalej vypovedal, že v minulosti a ani v čase\nkonania jeho výpovede pred príslušným policajným orgánom dňa 31. 01. 2024 nevykonával žiadne\nplatené zamestnanie a ani inú zárobkovú činnosť a že žiadne zamestnanie si ani dobrovoľne nehľadá.\nTento poškodený pritom uviedol, že býva na adrese bydliska spolu so svojou družkou a s jedným\ndieťaťom. Spoločný príjem tohto pôvodne maloletého poškodeného s jeho družkou tak predstavuje\nmaterská dávka, ktorú poberá jeho družka vo výške 340,00 eur mesačne. Takýto príjem má pritom,\npodľa udania tohto pôvodne maloletého poškodeného, im postačovať na úhradu základných životných\npotrieb; ale zároveň tento poškodený ďalej uviedol, že im finančne vypomáha aj jeho stará matka.\nTento poškodený teda zhrnul, že po ukončení šiesteho ročníka základnej školy v roku 2022 sa mu\nnarodil syn a od tej doby celá jeho rodina, pozostávajúca z jeho osoby, z jeho družky a jeho syna, žije\niba z materskej dávky. Tento poškodený tiež uviedol, že ich nevyhnutné náklady predstavujú náklady\nna základné potraviny a na nevyhnutné oblečenie.\nNa hlavnom pojednávaní bola pritom prečítaná aj výpoveď zamestnankyne Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Vranov nad Topľou - J. O. J. z prípravného konania. Táto zástupkyňa tohto úradu\nteda vypovedala, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad\nTopľou, VT1/OHNNV/ŠSD/SOC/2018/36585-5 bol priznaný poškodenému H. B. st. nárok na vyplácanie\nnáhradného výživného na maloletého H. B. ml., ktoré náhradné výživné mu bolo vyplácané na uvedené\nmaloleté dieťa v období od februára roku 2018 do augusta roku 2022 v minimálnej výške tak, ako to\ntáto zástupkyňa uviedla pri tejto svojej výpovedi. K tomuto pôvodne maloletému synovi obžalovanej\na poškodeného sa táto svedkyňa ešte vyjadrila tak, že po tomto období; teda od dňa 01. 09. 2022;\nnáhradné výživné na uvedenú vyživovaciu osobu zaniklo, nakoľko mal. H. B. ml. ukončil povinnú školskú\ndochádzku a v štúdiu ďalej nepokračoval. Na vtedy ešte mal. B. B., mal. I. B., na mal. J. B., na mal. J.\nB. a na mal. J. B. mal tento úrad vyplácať poškodenému H. B. st. náhradné výživné od februára roku\n2018 doposiaľ; teda aj v čase konania výpovede tejto svedkyne pred príslušným policajným orgánom\ndňa 21. 11. 2023; v minimálnych výškach na základe právoplatného Rozsudku Okresného súdu Vranov\nnad Topľou sp. zn. 6P/113/2017, zo dňa 18. 07. 2017, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.\n08. 2017; a to za povinnú osobu, teda obžalovanú B.. Na záver svojej výpovede táto zamestnankyňa\ntohto úradu uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou si voči obžalovanej\nneuplatňuje nárok na náhradu škody a v tom prípade, pokiaľ by táto obžalovaná uhradila výživné\npoškodenému H. B. M., tak tento poškodený je povinný im to nahlásiť a vyplatené náhradné výživné\nvrátiť tomuto úradu.\nV prípravnom konaní boli pritom zabezpečené Rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6P/113/2017,\nzo dňa 18.07. 2017; oznam o narodení H. B. J., B. B., I. B., J. B., J. B. a J. B.; prehľad\no platení výživného; poštové poukážky o úhradách výživného predložené samotnou obžalovanou;\nspráva Sociálnej poisťovne o nepoberaní žiadnych dávok touto obžalovanou; oznámenie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Humenné na obžalovanú s príslušnými potvrdeniami o poberaní dávky\nv hmotnej núdzi obžalovanou; oznámenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na maloleté deti B.;\noznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou s príslušnými rozhodnutiami o poberaní\nnáhradného výživného poškodeným H. B. M. na maloleté deti H. B. J., B. B., I. B., J. B., J. B. a J. B.;\noznam toho istého úradu na osobu samotného poškodeného H. B. st.; správa Obce B. na poškodeného\nH. B. st. a maloleté deti B., správa Mestskej polície G. na obžalovanú. Vo veci v prípravnom konaní\nbol vypracovaný aj záznam o úhradách výživného obžalovanou od roku 2017 do februára roku 2024\na prehľad platieb výživného obžalovanou v podobe poštových poukážok; či aj potvrdenia o návšteve\nškoly J. B., J. B., J. B., I. B. a B. B..\n\nV konaní pred súdom bol oboznámený trestný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 22. 03. 2024, ako aj\nodpor podaný obžalovanou voči tomuto trestnému rozkazu zo dňa 21. 05. 2024. Aj v rámci súdneho\nkonania bol zabezpečený oznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, spolu s potvrdeniami\no poberaní dávok v hmotnej núdzi obžalovanou; správa Okresného úradu Humenné na obžalovanú;\nrozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou o poberaní náhradného výživného\npoškodeným H. B. st. na mal. J. B. J., či správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad\nTopľou na deti B. spolu s doručenkou a s jeho rozhodnutiami o zániku nároku na náhradné výživné\ntohto poškodeného na mal. deti H. B. J., B. B. a I. B.. Takisto vo veci podala správu na obžalovanú\naj Sociálna poisťovňa. Samotná obžalovaná na hlavnom pojednávaní predložila potvrdenie o svojej\ndočasnej práceneschopnosti; poštové poukážky o úhradách výživného; rozhodnutie Sociálnej poisťovne\no zamietnutí žiadosti tejto obžalovanej o invalidný dôchodok zo dňa 03. 12. 2025, ako aj ďalšie lekárske\nsprávy. Bola opätovne predložená aj správa mesta G. o povesti obžalovanej.\nNa základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, súd dospel\nk záveru, že nie je možné uznať vinu obžalovanej B. za skutok uvedený v obžalobnom návrhu.\nPodstata žalovanej trestnej činnosti obžalovanej v predmetnej trestnej veci mala pritom spočívať\nv neplnení si jej vyživovacej povinnosti k pôvodne až šiestim mal. deťom pochádzajúcich z jej\npredchádzajúceho manželského zväzku s poškodeným H. B. M.; a to k už aktuálne plnoletému H. B. ml.\nnar. XX. XX. XXXX; tiež už k plnoletým B. B., nar. XX. XX. XXXX a k plnoletej I. B., nar. XX. XX. XXXX;\nk naďalej ešte maloletým J. B., nar. XX. XX. XXXX, J. B., nar. XX. XX. XXXX a J. B., nar. XX. XX. XXXX.\nV obžalobe; vychádzajúc pritom ako z vyjadrenia poškodeného H. B. st. ako oznamovateľa, tak aj z jeho\nvýpovede v prípravnom konaní; bolo pritom ustálené, že síce obžalovaná opustila spoločnú domácnosť\ns týmto poškodeným a vtedy ešte maloletými deťmi ešte niekedy v decembri roku 2016 ,či v januári\nroku 2017, avšak podľa výpovede tohto poškodeného si do konca mesiaca apríla 2017 táto obžalovaná\nmala ešte plniť svoju vyživovaciu povinnosť k týmto vyššie vymenovaným deťom. Poškodený H. B. st.;\nako to napokon tento poškodený uviedol aj pri svojej výpovedi v konaní pred súdom; teda jednoznačne\ntrval na tom, že obžalovaná si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť k týmto deťom od mesiaca mája\nroku 2017. Táto obžalovaná pritom pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní síce nevedela presne\nuviesť dátum svojho odchodu zo spoločnej domácnosti s poškodeným H. B. M.; ale zas pripustila,\nže to mohlo byť niekedy v decembri roku 2016 s tým, že od januári roku 2017 už s týmto poškodeným\na s deťmi nežila. Súd pri ustálení tejto doby vychádzal pritom aj z príslušného súdneho rozhodnutia;\na to konkrétne z Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/113/2017, zo dňa 18. 07.\n2017, právoplatného dňa 22. 08. 2017; ktorým súdnym rozhodnutím boli maloletí H., B., I., J., J. a J. B.\nzverené do osobnej starostlivosti ich otca; teda poškodeného H. B. st. a ktorým súdnym rozhodnutím\nbola táto obžalovaná takisto zaviazaná platiť výživné na tieto deti vo výške 30 % zo sumy životného\nminima, počnúc dňom 01. 05. 2017. K takto určenej vyživovacej povinnosti obžalovanej však súd ihneď\nna tomto mieste dodáva, že v rámci trestného konania sa musí súd osobitne zaoberať aj určením\nsamotného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovanej vo vzťahu k všetkým posudzovaným; či už\nmaloletým, tak aj k plnoletým deťom; keďže pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za stíhaný\ntrestný čin nie je súd viazaný rozhodnutím vydaným v občianskoprávnom konaní, súd tento rozsah\nposudzuje samostatne a môže teda vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti, než ktorý bol\nurčený právoplatným a doposiaľ nezmeneným občianskoprávnym rozhodnutím. O ustálení začiatku\ndoby neplnenia si vyživovacej povinnosti touto obžalovanou na vyššie vymenované deti obžalovanej\ns týmto poškodeným H. B. st. v zmysle obžalobného návrhu však súd teda nemal žiadne pochybnosti, a\nto ani po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Táto vyživovacia povinnosť tejto obžalovanej\njej mala pritom; aj v zmysle obžaloby; zaniknúť vo vzťahu k poškodenému H. B. ml., ktorý ukončil\npovinnú školskú dochádzku k 31. 08. 2022; tak, ako to bolo uvedené už v samotnom žalovanom skutku\nobžaloby. V priebehu súdneho konania súd pritom zistil, že až v čase po podaní obžaloby mal. B. B.\nnadobudla plnoletosť dňa 10. 10. 2024 a mal. I. B. zas nadobudla plnoletosť dňa 18. 02. 2026; a teda\nv prípade odsudzujúceho rozhodnutia tejto obžalovanej by v dobe od dosiahnutia plnoletosti týchto dvoch\ndcér obžalovanej s poškodeným H. B. M., bolo potrebné túto obžalovanú zaviazať na prípadné úhrady\nvýživného voči týmto dvom deťom už priamo týmto jej dvom plnoletým dcéram.\nSúd potom následne na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že síce obžalovaná\nsamotným neplnením si svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k všetkým až šiestim oprávneným\n\nosobám, po objektívnej stránke síce naplnila skutkovú podstatu žalovaného trestného činu právne\nkvalifikovaného obžalobou ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)\nTrestného zákona; avšak tejto obžalovanej nemožno pripočítať zavinenie ani v podobe nedbanlivosti\nvyžadovaným týmto zákonným ustanovením. Obžalovaná totiž na základe zisteného skutkového stavu;\nzisteného ako na hlavnom pojednávaní, tak aj v prípravnom konaní; nemala dostatok finančných\nprostriedkov ani na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti v minimálne zákonom stanovenej výške.\nPri posudzovaní platieb výživného touto obžalovanou; ako to bude rozobraté nižšie; pritom nemožno\nopomenúť to, že obžalovaná síce nie od samotného ustáleného momentu začiatku jej povinnosti\nplatiť výživné na uvedené detí počnúc mesiacom máj roku 2017; ale konkrétne až od augusta roku\n2018; začala platiť; aj keď nie pravidelne; mesačne čiastočné úhrady výživného v rozmedzí od 10,00\neur do 20,00 eur a počnúc mesiacom februárom roku 2024 až do novembra roku 2025 začala\ntáto obžalovaná uhrádzať výživné už vo výške 25,00 eur každý mesiac až do konania hlavného\npojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej dňa 06. 05. 2026, kedy poslednýkrát\ntáto obžalovaná vykonala úhradu výživného vo výške 20,00 eur dňa 20. 04. 2026; aj keď od\ndecembra roku 2025 až do apríla roku 2026 už opätovne táto obžalovaná platila na úhradu tejto svojej\nvyživovacej povinnosti len sumu 20,00 eur. Z výpovede tejto obžalovanej; čo pritom potvrdil aj samotný\npoškodený H. B. M.; na hlavnom pojednávaní pritom vyplývalo aj to, že táto obžalovaná; aj keď podľa\nudania poškodeného len sporadicky; navštevuje všetky posudzované oprávnené osoby a takisto im\npri týchto príležitostiach daruje nejaké sladkosti, či súčasti oblečenia. Pri poskytovaní nejakej naturálnej\nstarostlivosti touto obžalovanou týmto deťom však súd zobral do úvahy aj tvrdenie obžalovanej; ktoré sa\nvšak nedalo nijakým spôsobom preukázať a ani vyvrátiť; že táto spoločnú domácnosť s poškodeným H.\nB. M. a vtedy ešte s maloletými deťmi opustila nielen z dôvodu nadviazania iného partnerského vzťahu;\nale aj z toho dôvodu, že poškodený H. B. st. ju vyhnal z ich spoločného bydliska a takisto jej odmietol\nodovzdať ich spoločné deti za účelom jej ďalšej starostlivosti o tieto deti.\nObžalovaná pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svoje neplnenie si vyživovacej povinnosti\nodôvodňovala predovšetkým nedostatkom finančných prostriedkov na jeho úhradu. Táto obžalovaná\ntotiž vypovedala, že po ukončení materskej dovolenky, či rodičovskej dovolenky, bola vedená v evidencii\nnezamestnaných príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; ktorú skutočnosť potvrdil aj uvedený\núrad v meste Humenné v ním podaných správach; a to tú skutočnosť, že táto obžalovaná bola vedená\nv takejto evidencii od 06. 06. 2018 do 20. 02. 2024, keď bola táto obžalovaná vyradená dňom 21.\n02. 2024 pre jej nespoluprácu s týmto úradom. Táto obžalovaná pritom pred súdom vysvetlila, že si\nsama zamestnanie ani nehľadala z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu, pričom svoje\nzdravotné obtiaže so sluchom, s nervovým systémom, či aj s dolnými končatinami, táto obžalovaná\nna hlavnom pojednávaní aj bližšie opísala. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné\nešte z prípravného konania zo dňa 06. 11. 2023 bolo pritom zrejmé, že táto obžalovaná bola teda\nvedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06. 06 .2018; avšak tejto ani nebolo ponúknuté žiadne\nvoľné pracovné miesto s prihliadnutím na jej vzdelanie a prax. Tento štátny orgán takisto aj v konaní\npred súdom vo svojej správe zo dňa 05. 02. 2026 uviedol, že táto obžalovaná bola vyradená z evidencie\nuchádzačov o zamestnanie dňom 21. 02. 2024 pre jej nespoluprácu s týmto úradom. Obžalovaná\nteda uvádzala, že jej jediným príjmom od ukončenia rodičovskej dovolenky; keďže táto obžalovaná\nani nemohla poberať rodičovský príspevok; bola len dávka v hmotnej núdzi. Z príslušných, už vyššie\nuvedených oznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné (č. l. 44 a č. l. 127), je pritom\nzrejmé, že táto obžalovaná mala najprv poberať prídavky na dieťa a rodičovský príspevok až do dňa\n31. 07. 2017 a následne na to dávky v hmotnej núdzi od dňa 01. 06. 2018 do dňa 31. 08. 2019; pričom\ntento úrad vo svojej neskoršej správe zo dňa 05. 02. 2026 uviedol, že táto dávka bola obžalovanej\nvyplácaná aj od 01. 10. 2019 aj naďalej. Z príslušných potvrdení o vyplácaní tejto dávky v hmotnej\nnúdzi obžalovanej vyplýva, že tento štátny príspevok sa mal vyplácať tejto obžalovanej v období od roku\n2019 do roku 2023 v rozsahu od 61,60 eur do 107,50 eur; a raz aj vo výške 168,80 eur. Vychádzajúc\npritom nielen z výpovede obžalovanej, ale predovšetkým aj z oznamov vyššie uvedeného úradu, mal\ntak súd za preukázané, že od októbra roku 2023 mala táto obžalovaná poberať dávku v hmotnej núdzi\nuž vo výške 85,00 eur, až do konca roku 2024 s tým, že od roku 2025; okrem mesiaca januára; mala\nobžalovaná túto dávku poberať už vo výške 87,00 eur. Tejto obžalovanej mala byť pritom už v čase\nrozhodovania súdu, konkrétne od januára roku 2026, už priznaná táto dávka v hmotnej núdzi vo výške\n175,00 eur z dôvodu vedenia konania o priznanie invalidného dôchodku tejto obžalovanej. Je však\nzrejmé, keďže sa uvedené konanie o priznaní tejto dôchodkovej dávky obžalovanej ukončilo vydaním\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 03. 12. 2025 o zamietnutí žiadosti obžalovanej o priznanie\n\ninvalidného dôchodcu (č. l. 195); že v takejto zvýšenej sume poskytovaná táto dávka v hmotnej núdzi\nuž naďalej nebude tejto obžalovanej vyplácaná.\nPri posudzovaní schopností tejto obžalovanej plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným\ndeťom však súd považuje za potrebné uviesť, že táto obžalovaná síce poukazovala na viaceré svoje\nzdravotné ťažkosti, ktorými má trpieť; avšak zas táto obžalovaná tvrdila, že sa nestala poberateľkou\ninvalidného dôchodku z dôvodu jeho nepriznania už v rannom detstve. Obžalovaná B. pritom až\npred ukončením dokazovania na hlavnom pojednávaní predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovni\nzo dňa 03. 12. 2025 (č. l. 195), ktorým rozhodnutím tejto poisťovne bola žiadosť tejto obžalovanej\no priznanie invalidného dôchodku zo dňa 04. 11. 2025 zamietnutá s poukazom na odborný posudok\nposudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, podľa ktorého nedošlo u tejto obžalovanej\nk poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobu. Obžalovaná pritom poukazovala však na to, že aj napriek dosahovanému nízkemu príjmu,\npozostávajúceho z vyplácanej dávky v hmotnej núdzi, maloletým deťom vyplácala a platí aj naďalej\nvýživné podľa ňou predložených poštových poukážok. Z týchto poštových poukážok predložených touto\nobžalovanou; ktoré poskytovanie výživného potvrdil aj poškodený H. B. st. ako na hlavnom pojednávaní,\ntak ešte aj v prípravnom konaní; mal tak súd za preukázané, že od mája roku 2017 do konca roku 2017\ntáto obžalovaná nezaplatila na výživné na uvedené maloleté deti žiadnu sumu. V roku 2018 zaplatila\ntáto obžalovaná výživné za mesiac august, september, október a november, v celkovej výške 65,00\neura. V roku 2019 vykonala táto obžalovaná úhrady výživného len v mesiaci marec, apríl a júl vo výške\n15,00 eur a v mesiaci september vo výške 10,00 eur; teda v súhrnnej výške 55,00 eur. V priebehu roka\n2020 táto obžalovaná zaplatila v mesiaci január, máj a júl sumu 20,00 eur a v mesiaci október sumu\n15,00 eur; teda v celkovej výške 75,00 eur. V roku 2021 táto obžalovaná vykonávala úhrady výživného\nv mesiaci apríl, júl a september vo výške 15,00 eur a v novembri vo výške 20,00 eur; teda v celkovej\nvýške 65,00 eur. V roku 2022 táto obžalovaná zaplatila v mesiaci február sumu 25,00 eur a následne\nv mesiaci marec, jún, júl, september a október sumu 20,00 eur; teda v celkovej výške 125,00 eur. Aj\nv roku 2023 táto obžalovaná zaplatila len sumu 20,00 eur v mesiacoch január, apríl, august, október,\nnovember, december; teda v celkovej výške 120,00 eur. Je potrebné zdôrazniť, že od roku 2024, do času\nrozhodnutia súdu vo veci samej na hlavnom pojednávaní dňa 06. 05. 2026, táto obžalovaná uhrádzala už\nvýživné takmer každý mesiac. Presnejšie v roku 2024 táto obžalovaná platila mesačné výživné vo výške\n25,00 eur; okrem mesiaca január roku 2024, keď táto obžalovaná zaplatila sumu 20.00 eur; celkovo tak\nvo výške 295,00 eur. Rovnako aj v roku 2025 táto obžalovaná platila už výživné každý mesiac v sume\n25,00 eur; okrem mesiaca december, keď zaplatila sumu 20,00 eur; súhrnne opäť v sume 295,00 eur.\nV priebehu roka 2026 táto obžalovaná už pritom vykonávala úhrady výživného v mesiacoch január,\nfebruár, marec, apríl; teda okrem mesiaca mája roku 2026, pričom súd rozhodoval vo veci samej dňa\n06. 05. 2026; mesačne v sume 20,00 eur; celkovo teda v sume 80,00 eur.\nTáto obžalovaná pritom takéto čiastočné úhrady výživného; teda nie v zákonom vyžadovanej sume;\nvysvetľovala tým, že z dôvodu poberania dávky v hmotnej núdzi nielen ňou samotnou, ale aj jej druhom\nv rovnakej výške 85,00 eur; je schopná uhrádzať výživné aspoň v takýchto sumách. Táto obžalovaná\npritom v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní aj uvádzala, že o uvedené deti sa zaujíma,\ntieto deti navštevuje, pri týchto návštevách poskytuje týmto deťom nejaké sladkosti, či ošatenie a\ntelefonuje im každý deň, aj prostredníctvom služby Messenger. Obžalovaná pritom už v podanom\nodpore proti trestnému rozkazu dňa 21. 05. 2025 uvádzala, že výživné na uvedené detí uhrádza v rámci\nsvojich možností, keďže poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,00 eur, pričom aj jej druh, s\nktorým obýva spoločnú domácnosť, poberá takúto dávku z dôvodu výkonu aktivačných prác približne\nvo výške 60,00 eur. Táto obžalovaná pritom v rámci tohto opravného prostriedku argumentovala tým,\nže práve z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu si ani nemôže zabezpečiť nejaký príjem\npracovnou činnosťou. Súd; aj vzhľadom na zabezpečené správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nHumenné o neponúknutí práce tejto obžalovanej vzhľadom na jej vzdelanie a prax; s prihliadnutím síce\naj na rozhodnutie Sociálnej poisťovni zo dňa 03. 12. 2025 o nepriznaní invalidného dôchodku tejto\nobžalovanej; takúto námietku obžalovanej vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle príslušných zákonných\nustanovení § 70 a nasledujúcich zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, sa totiž na priznanie invalidného dôchodku v prvom rade vyžaduje pokles schopnosti\nposudzovanej osoby vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou\nosobou; a to na základe odborného posudku vystaveného posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne. Takýto posudok bol pritom aj súčasťou predmetného rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne o nepriznaní invalidného dôchodku tejto obžalovanej zo dňa 03. 12. 2025, ktorého súčasťou\n\nbolo aj uvedenie súhrnných odborných nálezov, ako aj rôznych lekárskych správ. Práve z tohto\nodborného posudku mal súd pritom za preukázané, že táto obžalovaná trpí obojstranne stredne ťažkou\nnedoslýchavosťou s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 61,3 %, na ktorú diagnózu predovšetkým\npoukazovala obžalovaná, avšak takisto ľahkou mentálnou retardáciou, pre ktorú jej bol stanovený pokles\npracovnej schopnosti na 30 %, s navýšením o 5% pre stredne ťažkú nedoslýchavosť. Celkovo tak\nobžalovanej bola stanová miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %;\nčiže v prípade tejto obžalovanej tento pokles nedosiahol zákonom vyžadovanú hranicu 40 %. Je však\nnepochybné, že pokiaľ osoba trpiaca komplexom viacerých zdravotných ťažkostí; napriek nepriznaniu\njej invalidity v zmysle príslušných zákonných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov a zvlášť za takej situácie, keď konkrétne v prejednávanom prípade\nobžalovanej táto invalidita nebola priznaná z dôvodu nedosiahnutia len ďalších 6 % poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť; tak takáto osoba má nepochybne sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu\npráce. Aj v tomto odbornom posudku bolo pritom uvedené, že táto obžalovaná v minulosti ani nikdy\nnepracovala a porodila sedem detí; ktoré skutočnosti sami osebe; bez ohľadu na jej celkový zdravotný\nstav; jej nepochybne znemožňujú až zabraňujú zamestnať sa. Nemožno pritom opomenúť, že táto\nobžalovaná aj v čase konania hlavného pojednávania predložila súdu najprv potvrdenie o svojej\ndočasnej práceneschopnosti trvajúcej v dobe od 19. 11. 2025 do 09. 02. 2026 (č. l. 170) a následne na\nďalšom hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila, predložila aj rôzne lekárske správy od Urologického\ncentra, s. r. o., Humenné zo dňa 28. 04. 2026 a zo dňa 29. 04. 2026 (č. l. 199 a č. l. 202); podľa\nktorých správ táto obžalovaná trpela obličkovou kolikou a ďalej táto obžalovaná poskytla súdu aj správy\nod rádiológa (č. l. 200) a aj od sekundárneho lekára Nemocnice A. Leňa v Humennom, a. s. (č. l.\n201). Súd aj s poukazom na takto samotnou obžalovanou predložený odborný posudok, tvoriaceho\nprílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zamietnutí jej žiadosti o priznanie jej invalidného dôchodku zo\ndňa 03. 12. 2025, ako aj ňou súdu poskytnuté lekárske správy, považoval teda schopnosť obžalovanej\nzamestnať sa za výrazne sťaženú, až znemožnenú.\nK tomu je potrebné ihneď dodať, že v tom prípade, ak nejaká preskúmavaná osoba nemá možnosť sa\nriadne zamestnať, tak potom za splnenia zákonných podmienok môže byť takejto osobe poskytovaná\nnejaká štátna dávka; ako to nakoniec bolo aj v prípade tejto obžalovanej, ktorej jediným zdrojom príjmu\ntak bola len dávka v hmotnej núdzi. V správe príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné\nzo dňa 05. 02. 2026 síce bolo uvedené, že táto obžalovaná bola vyradená dňom 21. 02. 2024 z evidencie\nnezamestnaných z dôvodu nespolupráce tejto obžalovanej; čo nepochybne bolo potrebné vyhodnotiť\nv neprospech tejto obžalovanej; na druhej strane však bolo možné naďalej na základe vykonaného\ndokazovania dospieť k tomu záveru, že táto obžalovaná si vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný\nstav nemôže nájsť tomuto jej zdravotnému stavu zodpovedajúce zamestnanie. Do úvahy pritom,\npodľa názoru súdu, prichádzala v prípade tejto obžalovanej iba možnosť zvýšenia poberanej dávky v\nhmotnej núdze z dôvodu výkonu tzv. aktivačných prác. Súd pritom nemal z vykonaného dokazovania\nani za preukázané, že by si prípadne táto obžalovaná mohla zvýšiť dosahovaný príjem pozostávajúci\nlen z dávky hmotnej núdze aj prípadne poberaním nejakej inej štátnej sociálnej dávky. Práve v súvislosti\nso zisťovaním pomerov páchateľa stíhaného trestného činu je okrem iného potrebné zisťovať, z akého\nkonkrétneho dôvodu nie je tento páchateľ evidovaný nezamestnaný a či sa bez dôležitého dôvodu\nnevzdal iného príjmu, a to aj pomoci v hmotnej núdzi, či inej formy pomoci v hmotnej núdzi, alebo\nakejkoľvek inej štátnej sociálnej dávky priznávanej na území Slovenskej republiky. K tomu však súd\nešte dodáva, že v mnohých prípadoch je výška invalidného dôchodku vyššia ako samotná suma dávky\nv hmotnej núdzi poskytovanej tej ktorej osobe. Teda v tom prípade, pokiaľ by obžalovanej bol priznaný\ntakýto invalidný dôchodok; hoc nie v plnej výške; tak v takomto prípade by celkový dosahovaný príjem\ntejto obžalovanej mohol byť aj vyšší, ako doposiaľ jej priznaná dávka hmotnej núdzi.\nSúd už len na okraj poznamenáva, že v čase pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej v zmysle\nustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predstavovala suma dávky pomoci v hmotnej núdzi\nna zabezpečenie základných životných podmienok jednotlivca; keďže obžalovaná vo svojej výpovedi\nna hlavnom pojednávaní tvrdila, že nie je spoločne posudzovaná na priznanie tejto dávky aj so svojím\ndruhom; výšku 86,50 eur. Súd tak vychádzajúc z príjmu obžalovanej, pozostávajúceho len z dávky\nhmotnej núdze v rozhodnom období vo výške 175,00 eur, zistil, že v prípade dosahovania takéhoto\npríjmu tejto obžalovanej by jej denná dávka predstavovala len sumu 5,83 eura a v tom prípade, pokiaľ\nby obžalovaná poberala túto dávku v hmotnej núdze, podľa vyjadrenia tejto obžalovanej, vo výške 85,00\neur; tak by jej denná dávka bola dokonca iba vo výške 2,83 eurá a pokiaľ by zas bola táto jej dávka vo\n\nvýške 87,00 eur; ako to vyplývalo z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa\n05. 02. 2026; tak by denná dávka obžalovanej dosiahla sumu 2,90 eur. V zmysle zákona č. 601/2003\nZ. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov pritom životné minimum na jednu plnoletú osobu\nv roku 2026 do 30. 06. 2026 predstavovalo sumu 295,22 eur. Teda takto jediný poberaný príjem tejto\nobžalovanej nedosahoval ani životné minimum v zmysle príslušných zákonných ustanovení počas v\npodstate celého rozhodného obdobia v prejednávanej trestnej veci.\nZ uvedených zistení teda plynie nesporný záver o tom, že príjem tejto obžalovanej bol nedostatočný\nani na zabezpečenie jej základných životných potrieb a z tohto dôvodu nebolo možné ani reálne\nod obžalovanej vyžadovať; na úkor uspokojenia jej vlastných životných potrieb, pozostávajúcich hoc\nz potrieb výživy, či potrieb ošatenia, alebo predovšetkým v prípade tejto obžalovanej z úhrad za lieky;\naby táto obžalovaná uhrádzala výživné na všetky posudzované oprávnené osoby v zákonom určenej\nminimálnej výške predstavujúcej 30 % zo životného minima. Je zároveň nepochybné, že základné\nživotné potreby týchto maloletých detí sú zabezpečené predovšetkým z opatrovateľského príspevku,\nktoré na uvedené deti poberá; či už samotný poškodený H. B. M., alebo jeho partnerka obývajúca s ním\nspoločnú domácnosť. Súd k tomu na záver dopĺňa, že súhrnná výška týchto opatrovateľských príspevkov\noboch týchto poberateľov má, podľa vyjadrenia tohto poškodeného ,dosahovať sumu 2.300,00 eur;\npričom dávka v hmotnej núdzi obžalovanej mala byť podľa jej udania len vo výške 85,00 eur a podľa\nvyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné v sume 87,00 eur a neskôr síce vo výške\n175,00 eur; ale takáto suma tohto štátneho príspevku bola obžalovanej poskytovaná len z dôvodu\nprebiehajúceho konania o priznanie jej invalidného dôchodku, ktorý invalidný dôchodok tejto obžalovanej\npriznaný nakoniec nebol a teda táto obžalovaná by aj naďalej mala poberať dávku v hmotnej núdzi len vo\nvýške 87,00 eur. Už len z takéhoto porovnania príjmu obžalovanej a príjmu poškodeného je nepochybné,\nže samotný príjem obžalovanej je niekoľkonásobne nižší ako príjem poškodeného H. B. M..\nNemožno pri posudzovaní schopnosti obžalovanej plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči najprv až\nšiestim a už v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej len voči trom maloletým deťom B. neprihliadať\naj na tú závažnú okolnosť, že táto obžalovaná; okrem teda samotného čiastočného plnenia si svojej\nvyživovacej povinnosti v peňažných prostriedkoch; sa snažila poskytovať, do istej miery, aj nejakú\nnaturálnu starostlivosť týmto svojim deťom. Táto obžalovaná totiž vypovedala, že tieto deti navštevuje\nraz za dva mesiace a že s nimi telefonuje každý deň s tým, že aj poškodený H. B. st. potvrdil, že s deťmi\nobžalovaná komunikuje aj prostredníctvom služby Messenger, ako to napokon uvádzala aj samotná\ntáto obžalovaná. Tento poškodený však celkovo frekvenciu týchto kontaktov, či stykov obžalovanej\ns maloletými, či aj prípadne s plnoletými deťmi znižoval, či inak spochybňoval, keďže vypovedal, že\nobžalovaná deťom telefonuje asi dvakrát do mesiaca a že ich osobne navštívi asi dvakrát do roka.\nPo konaní hlavného pojednávania dňa 09. 02. 2026, na hlavnom pojednávaní dňa 06. 05. 2026,\ntento poškodený pritom potvrdil, že obžalovaná týmto deťom pri návšteve odovzdala nejaké mliečne\nvýrobky, či sladkosti a aj nejaké ošatenie; keďže zas obžalovaná už pri svojej prvotnej výpovedi pred\nsúdom tvrdila, že deťom kupuje sladkosti, ako aj oblečenie. Z takýchto výpovedí ako obžalovanej,\ntak aj tohto poškodeného, mal tak súd za potvrdené, že táto obžalovaná poskytuje; aj keď nie v\nnatoľko potrebnej miere; aj osobnú opateru týmto deťom. Už len na doplnenie k tejto formy starostlivosti\nobžalovanej o deti súd dodáva, že pokiaľ dôjde k nejakému nedobrovoľnému odchodu zo spoločnej\ndomácnosti jedného z rodičov; k čomu môžu pristúpiť navyše aj ďalšie nepriaznivé okolnosti; môže dôjsť\naj k pretrhnutiu citových väzieb medzi takýmto rodičom a jeho deťmi a za takejto situácie nemožno\nvylúčiť ani tú možnosť, že samotné deti nemajú záujem stretávať sa s tým rodičom, ktorý opustil spoločnú\ndomácnosť obývanú s nimi; a v takomto prípade ani nemožno od takéhoto rodiča vyžadovať, aby sa\nnapriek nezáujmu samotných detí; zvlášť v prípade dosiahnutia ich plnoletosti, alebo v dobe tesne pred\ndosiahnutím veku 18 rokov, o tieto deti zaujímal.\nVýpoveď obžalovanej; pokiaľ teda ide predovšetkým o úhrady výživného touto obžalovanou; pritom\nv plnej miere potvrdil aj poškodený H. B. st. Tento poškodený pritom najprv podrobne opísal pomery\nvšetkých spoločných detí s obžalovanou zverených mu do jeho opatery. Uvedený poškodený ďalej\nuviedol, že potreby všetkých týchto detí zabezpečuje z opatrovateľského príspevku, ktorý on osobne\npoberá na už plnoletú I. B., ako aj na spoločného syna s obžalovanou mal. J. B. s tým, že opatrovateľský\npríspevok na mal. J. B. už poberá jeho priateľka, s ktorou aj obýva spoločnú domácnosť. Tento\npoškodený pritom pred súdom vysvetlil, že jeho dcéra I. B. trpí psychickými problémami a postihnutím\nzraku a takisto má problémy so zrakovým ústrojenstvom aj jeho ďalší syn mal. J. B.. Okrem týchto dvoch\n\ndetí trpiacimi zdravotnými problémami pritom, podľa výpovede tohto poškodeného, ostatné deti, ktoré\nmá tento poškodený spoločne s obžalovanou, majú byť zdravé.\nNaviac poškodený H. B. J.; ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať a ktorého výpoveď\nz prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní; má byť už samostatný a žiť spolu\nso svojou družkou a s už troma maloletými deťmi. Takisto aj plnoletá poškodená B. B.; ktorá bola\ntakisto predvolaná ako poškodená na hlavné pojednávanie z dôvodu dosiahnutia svojej plnoletosti\na ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať; má podľa vyjadrenia\njej otca, poškodeného H. B. M., žiť spoločne s týmto poškodeným aj so svojím druhom a s jedným\nspoločným maloletým synom, pričom táto jeho dcéra má poberať materský príspevok. Už tiež plnoletá\nI. B.; na ktorú má teda poškodený H. B. st. poberať opatrovateľský príspevok a za ktorú mal tento\npoškodený aj podať žiadosť o priznanie jej invalidného dôchodku; na hlavnom pojednávaní, takisto\nako dcéra obžalovanej, odmietla vo veci vypovedať. Ostatné deti tohto poškodeného a obžalovanej,\nktoré sú naďalej maloleté; teda mal. J. B. vo veku 16 rokov, mal. J. B. skoro vo veku 15 rokov a mal.\nJ. B. vo veku zas nedosiahnutých 11 rokov; majú podľa tvrdenia tohto poškodeného navštevovať\nŠpeciálnu základnú školu s tým, že tieto deti; teda okrem mal. J. B.; by teda podľa udania tohto\npoškodeného nemali mať nejaké zvýšené náklady v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Celkový\npríjem tohto poškodeného má teda pozostávať z ním poberaného opatrovateľského príspevku na I.\nB. a mal. J. B., ako aj z opatrovateľského príspevku vyplácaného zase jeho partnerke na mal. J.\nB. v polovičnej priznanej sume, ako aj vyplácaného náhradného výživného a aj prídavkov na deti;\nv súhrnnej výše 2.300 eur. V súvislosti s poberaním náhradného výživného týmto poškodeným nemožno\nsíce neprihliadať na ten fakt, že uvedené náhradné výživné, vyplácané teda tomuto poškodenému už\nv čase súdneho konania, by malo byť nepochybne v nižšej výške; keďže v prípade poškodeného\nH. B. ml. došlo k zániku nároku na vyplácanie tohto náhradného výživného už od dňa 01. 09. 2022;\nu poškodenej B. B. od dňa 01. 07. 2024 a u poškodenej I. B. od dňa 01. 11. 2025; na základe\nrozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (č. l. 141 až č. l. 152). Práve\nk tomuto náhradnému výživnému sa teda poškodený pred súdom vyjadril tak, že mu takéto náhradné\nvýživné bolo vyplácané aj v čase konania hlavného pojednávania dňa 15. 04. 2026 naďalej na mal.\nJ. B., mal. J. B. a na mal. J. B.. Celkové mesačné výdavky tohto poškodeného majú zas podľa jeho\nvyjadrenia pozostávať z úhrady poplatkov za školu vo výške 40 eur, na stravu a drogériu minie tento\npoškodený zas sumu približne 700,00 eur, na lieky zas sumu 150,00 eur mesačne a tiež mesačne\nza vodu a elektrinu uhrádza sumu 120,00 eur; čím celkovo teda výdavky tohto poškodeného podľa\njeho vyjadrenia dosahovali sumu 1.010,00 eur; aj keď tento poškodený presne nekonkretizoval výšku\nplatieb za wi-fi a za paušál na mobilný telefón a bližšie nevyčíslil ani výdavky za oblečenie. Z takéhoto\nvyjadrenia tohto poškodeného je tak zrejmé, že po úhrade týchto nevyhnutných nákladov by tomuto\npoškodenému mala zostať ešte suma 1.290,00 eur. Z uvedeného zistenia súdu; pokiaľ ide o dosahovaný\npríjem a výdavky tohto poškodeného; mal súd za dostatočne preukázané, že základné životné potreby\nposudzovaných maloletých detí; či už niektorých v čase rozhodovania súdu vo veci samej plnoletých\ndetí tohto poškodeného a obžalovanej; sú nepochybne dostatočným spôsobom uspokojené. Na takomto\nzávere súdu nič nemení ani vyjadrenie poškodeného H. B. st. na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026,\nže deti, o ktoré sa tento poškodený stará, nemajú záujem o bežne dostupné ošatenie, či obuv, ale, že\ntieto deti požadujú napríklad obuv značkovej výroby.\nOkrem teda potvrdenia úhrad výživného obžalovanou B. poškodeným H. B. M. tak, ako to napokon\ndokladovala táto obžalovaná; či už v rámci prípravného konania alebo v konaní pred súdom; teda\nspočiatku vo výške približne okolo 20,00 eur každý druhý, či tretí mesiac a v neskoršom období už každý\nmesiac vo výške 20,00 eur, či 25,00 eur; tento poškodený pritom potvrdil aj istý záujem obžalovanej\no uvedené deti; aj keď zas tento poškodený vypovedal, že naturálna starostlivosť obžalovanej o uvedené\ndeti pozostávala z približne dvoch telefonátov mesačne a dvoch návštev do roka. Naviac však tento\npoškodený pri svojej výpovedi v konaní pred súdom poukazoval aj na konkrétne udalosti, pri ktorých\nobžalovaná, podľa jeho názoru, neposkytla potrebnú opateru týmto maloletým deťom. Poškodený\nH. B. st. ako príklad; podľa jeho názoru nedostatočného záujmu obžalovanej o ich spoločné deti;\nuviedol nemocničný pobyt ich dcéry I. B. v nemocnici v Humennom, keď obžalovaná mala podľa jeho\nvyjadrenia odmietnuť spoločnú hospitalizáciu s touto ich dcérou; bližšie nedatovanú návštevu tejto\nobžalovanej s deťmi ambulancie všeobecného lekára pre deti a dorast týchto detí, pri ktorej návšteve\nnevedela obžalovaná uviesť lekárke dôvod návštevy tejto ambulancie; ku ktorej však malo dôjsť\nnepochybne ešte pred odchodom obžalovanej zo spoločnej domácnosti s ním a s deťmi; a aj udalosť,\nkeď sa obžalovaná mala domnievať, že vozidlo záchrannej služby malo ju, ako aj ich deti odviezť\n\nna nemocničný zákrok do nemocnice do Prešova, aj keď takýto operačný zákrok mali tieto deti\nabsolvovať v nemocničnom zariadení v meste Bratislava. Takéto tvrdenia tohto poškodeného však\nobžalovaná jednoznačne vyvrátila; zdôrazňujúc aj to, aby súd tomuto poškodenému neveril, pokiaľ\nišlo konkrétne o vyjadrenie tohto poškodeného o jej čakaní na vozidlo záchrannej služby do mesta\nPrešov, namiesto do mesta Bratislavy, ako aj o jej nedostavení sa do nemocničného zariadenia, v ktorom\nmala byť hospitalizovaná ich spoločná dcéra I. B.. Takisto súd nemohol prehliadnuť ani vyjadrenie\ntohto poškodeného, keď tento poškodený síce najprv tvrdil, že z dôvodu neplatenia výživného na ich\nspoločné; v danej dobe ešte maloleté deti; obžalovanou sa títo ich spoloční potomkovia mali dostať\ndo núdze; keďže tento poškodený, podľa svojho vyjadrenia, mal začať poberať opatrovateľský príspevok\nlen približne tri, či štyri roky od konania jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026;\nz čoho teda vyplývalo, že tento poškodený sa domnieval, že tento opatrovateľský príspevok mal začať\npoberať niekedy od roku 2022 alebo od roku 2023; avšak na druhej strane zas tento poškodený uvádzal,\nže ešte pred samotným priznaním mu opatrovateľského príspevku pracoval na tzv. fušky, pri ktorej\nčinnosti dosiahol mesačný príjem v rozmedzí od 500,00 eur do 700,00 eur. Už len z takéhoto samotného\nvyjadrenia tohto poškodeného je zrejmé; s prihliadnutím aj na príjem obžalovanej v rozhodnom období\nod mája 2017 do času vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej dňa 06. 05. 2026; že samotný príjem\ntohto poškodeného; zas s prihliadnutím na samotný počet pôvodne až šiestich vyživovaných detí; by\nnemal spôsobiť, aby sa tieto jeho deti v takto posudzovanom období mali dostať do stavu núdze.\nTento poškodený pritom neskôr aj výslovne potvrdil, že jeho deti neboli na tom až tak zle, že by\nneboli uspokojené ich základné životné potreby, vrátane výživy, bývania, či ošatenia a teda súd mal za\ndokázané, že tieto deti sa tak do tohto stavu núdze vôbec nedostali.\nNapriek teda tomu, že teda súd ustálil; s prihliadnutím na príjem obžalovanej; že táto obžalovaná nebola\nschopná uhrádzať výživné ani v zákonom stanovenej minimálnej výške; tak táto obžalovaná teda; ako to\nuž bolo aj vyššie uvedené; v rámci svojich možností a schopností predsa len aspoň čiastočne uhrádzala\nvýživné na svoje deti. Súd pritom najprv za celé posudzované obdobie od mája roku 2017 do apríla\nroku 2026 musel ustáliť celkovú výšku minimálneho výživného, ktoré mala obžalovaná zaplatiť na všetky\nposudzované deti; s prihliadnutím však na tú skutočnosť, že postupne u poškodených H. B. J.; B.\nB. a I. B.; z dôvodu, či už ukončenia povinnej školskej dochádzky u poškodeného H. B. ml., alebo\ndosiahnutia ich plnoletosti v prípade poškodených B. B. a I. B.; vzhľadom teda na nadobudnutie ich\nschopnosti samostatne sa živiť; došlo postupne k zániku vyživovacej povinnosti obžalovanej k týmto\ntrom vyššie vymenovaným posudzovaným deťom. K poškodenej I. B. naviac pritom samotný poškodený\nH. B. st. vysvetlil, že v čase prebiehajúceho hlavného pojednávania má prebiehať konanie o priznanie\ninvalidného dôchodku tejto poškodenej s predpokladom dlhšieho trvania tohto osobitného konania;\nčím teda v prípade priznania takejto dôchodkovej dávky tejto poškodenej dcére obžalovanej by tak\nnepochybne základné životné potreby tejto poškodenej boli uspokojované z tejto dávky.\nPôvodne na všetkých šesť; neskôr päť, štyri, či tri deti; maloleté deti B. mala táto obžalovaná; za vyššie\nustálené rozhodné obdobie a vychádzajúc teda zo súm minimálneho výživného; uhradiť spolu sumu\n18.285,46 eur. Konkrétne od mája roku 2017 do decembra roku 2017 mala totiž obžalovaná zaplatiť\nna výživu týchto detí sumu 1.309,08 eur; za rok 2018 sumu 1.994,40 eur; za rok 2019 mala zaplatiť\nsumu 2.047,32 eur; za rok 2020 mala uhradiť sumu 2.095,56 eura; za rok 2021 mala zaplatiť sumu\n2.134,44 eur; za rok 2022 mala zaplatiť sumu 2.102,84 eur; za rok 2023 mala zaplatiť sumu 2.067,30 eur;\nza rok 2024 mala zaplatiť sumu 2.154,84 eur; za rok 2025 mala zaplatiť sumu 1.834,80 eur a od januára\nroku 2026 do apríla roku 2026 mala zaplatiť sumu 544, 88 eur. Súd sa pritom opieral o fakt ukončenia\npovinnej školskej dochádzky poškodeným H. B. ml. dňom 31. 08. 2022, čím teda od septembra roku 2022\nzanikla vyživovacia povinnosť obžalovanej k tomuto jej dieťaťu; a z povinnosti plniť si svoju vyživovaciu\npovinnosť obžalovanou na poškodenú B. B. z titulu nadobudnutia jej plnoletosti do dňa 10. 10. 2024 a u\npoškodenej I. B. z toho istého titulu zas ku dňu 18. 02. 2026; teda do februára roku 2026. Obžalovaná\nz takejto sumy pritom uhradila sumu 1.175,00 eur; keďže v roku 2017 nezaplatila žiadne výživné, v roku\n2018 táto obžalovaná celkovo zaplatila sumu 65,00 eur, v roku 2019 sumu 55,00 eur, v roku 2020 sumu\n75,00 eur, v roku 2021 sumu 65,00 eur, v roku 2022 sumu 125,00 eur, v roku 2023 sumu 120,00 eur,\nv roku 2024 sumu 295,00 eur, v roku 2025 tiež sumu 295,00 eur a v roku 2026; do mesiaca apríla roku\n2026; keďže súd vo veci samej rozhodoval dňa 06.05.2026; táto obžalovaná zaplatila sumu 80,00 eur.\nPre posúdenie naplnenia všetkých trestnoprávnych stránok skutkovej podstaty toho ktorého trestného\nčinu je však potrebné sa zaoberať aj subjektívnou stránkou daného trestného činu. V danom prípade,\ntrestný čin zanedbania povinnej výživy upravený v ustanovení § 207 ods. 1 Trestného zákona, možno\n\nspáchať buď úmyselnou formou zavinenia alebo nedbanlivostným konaním, ktorú skutočnosť treba\npretaviť aj do právnej vety rozsudku.\nV danom prípade, aj na základe ustálenej judikatúry, pre vyslovenie záveru, že obvinený sa dopustil\ntohto stíhaného trestného činu, nepostačuje zistenie, že páchateľ si neplní svoju vyživovaciu povinnosť\nistého druhu podľa § 207 Trestného zákona. Pre vyslovenie záveru, že obžalovaný sa dopustil tohto\ntrestného činu, musí byť preukázaná aj subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu. Pri\nskúmaní zavinenia páchateľa tohto trestného činu je preto potrebné vychádzať z jeho celkovej sociálnej,\nmajetkovej a finančnej situácie, pričom treba náležite zistiť aj dôvody, pre ktoré sa o túto situáciu obvinený\npričinil (Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. Tpo/1145/2010). Osobu, ktorej príjem spočíva len\nv sociálnych dávkach na úrovni životného minima, možno stíhať za trestný čin zanedbania povinnej\nvýživy len za predpokladu, že by bola preukázaná schopnosť takejto osoby i z týchto dávok plniť\nsi svoju vyživovaciu povinnosť, prípadne, že by jej to umožňovali jej iné celkové majetkové pomery\na napriek tomu tak povinná osoba zavinenie neurobila. Obdobne by bolo možné postupovať, pokiaľ\nby bolo zistené, že takáto osoba konala zámerne tak, aby nebola prijatá do zamestnania žiadnym zo\nzamestnávateľov, u ktorých sa o zamestnanie uchádzala, a to aj prípadne na základe odporúčania od\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny; napriek tomu, že jej vykonávanie takejto práce jej zdravotný stav\numožňoval. V rámci rozhodovania o trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa musia pri posudzovaní\notázky, v akej výške by bol obžalovaný schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, brať ohľad na\nvšetky dôležité hľadiská, vrátane toho, či sa obžalovaný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho\nzamestnania alebo nejakého príjmu. Nejde iba o zistenie, že obžalovaný v rozhodnej dobe, ako aj v čase\nrozhodovania súdu je bez zamestnania a poberá iba príslušný príspevok od štátu. Teda okolnosť, že\nobžalovaný je bez zamestnania a poberá v tom čase len príslušný príspevok od štátu, sama osebe nemý\nvplyv na existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu a nezbavuje ho preto trestnej zodpovednosti\nza neplnenie si tejto vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 207 Trestného zákona, pokiaľ\nvýška príspevku prevyšuje hranicu sociálnej odkázanosti stanovenú v príslušných právnych predpisoch\nrozsudok Rt 18/93 ).\nV tejto súvislosti je však potrebné zvýrazniť, že ak povinný sám zo sumy životného minima nezasielal\nvýživné, nemohol sa dopustiť tohto trestného činu, pretože táto suma je nevyhnutná na zabezpečenie\njeho výživy a ostatných základných potrieb a na úhradu nevyhnutných nákladov na domácnosť. To,\nči je povinný v hmotnej núdzi je otázkou predbežnou. Je však potrebné zisťovať, z akých príčin sa\npovinný dostal do stavu sociálnej odkázanosti, či sa sám bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho\nzamestnania, aké konkrétne dôvody viedli povinného k ukončeniu pracovného pomeru, z akých dôvodov\nnie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, či mal v posudzovanej dobe iné príjmy, z ktorých\nmohol výživné uhrádzať, či si finančné prostriedky zabezpečoval príslušnými brigádami a podobne.\nZo zisteného skutkového stavu mal pritom súd za jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období,\nktoré bolo jednoznačne ustálené na obdobie od mája roku 2017 až do rozhodnutia súdu vo veci samej\ndňa 06. 05. 2026; jediným príjmom obžalovanej mali byť len dávky v hmotnej núdzi; či už vo výške 175,00\neur, avšak prevažne v sume 85,00 eur, či 87,00 eur; čo mal súd za preukázané aj potvrdeniami Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Humenné; naproti pritom príjmu, ktorý poberal poškodený so spoločne\nposudzovanou osobou; s jeho partnerkou; ktorý mal dosahovať až sumu 2.300,00 eur. Ak by pritom súd\nvychádzal z výšky dávky v hmotnej núdzi poberanou touto obžalovanou; či už vo výške 85,00 eur; 87,00\neur alebo až 175,00 eur, ktorá suma dávky mala byť obžalovanej poskytovaná len v poslednom období;\ntak pokiaľ by obžalovaná mala platiť výživné už len na tri maloleté deti v čase vyhlásenia rozhodnutia vo\nveci, tak by mesačne táto obžalovaná musela na výživnom uhradiť sumu 116,76 eur; čiže v sume výrazne\nprevyšujúcej samotnú výšku jej vyplácanej dávky v hmotnej núdzi. Naviac u tejto obžalovanej je potrebné\nzohľadniť aj jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý teda napriek nepriznaniu jej invalidity jej nepochybne\nsťažuje, až znemožňuje zamestnať sa v nejakom druhu pracovnoprávneho vzťahu. Z uvedeného teda\nnepochybne vyplýva, že obžalovaná v tomto období nebola vôbec schopná plniť si svoju vyživovaciu\npovinnosť na všetky maloleté deti B. v predmetnej trestnej veci; a to ani v minimálnej sume vo vyššie\nzmienenom období. Napriek však svojej nepriaznivej situácii v prospech tejto obžalovanej bolo potrebné\nzohľadniť ten fakt, že táto sa predsa len snažila z poskytnutých jej dávok v hmotnej núdzi uhrádzať\naspoň čiastočne výživné prevažne vo výške 20,00 eur či 25,00 eur; od roku 2024 až do času vyhlásenia\nrozhodnutia vo veci samej dňa 06. 05. 2026 už každomesačne.\n\nSúd teda dospel k tomu záveru, že obžalovanej nemožno prisúdiť ani zavinenie vo forme nedbanlivosti,\nkeďže táto z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nemala možnosť uhrádzať výživné v tejto\npeňažnej podobe ani v zákonom stanovenej minimálnej výške v prípade všetkých posudzovaných\npôvodne maloletých detí.\nPri hodnotení schopnosti páchateľa daného trestného činu je však potrebné prihliadať nielen na plnenie\nsi jeho vyživovacej povinnosti v peňažnej podobe, ale aj na tú okolnosť, či ten ktorý páchateľ poskytoval\nvyživovaným osobám aj osobnú starostlivosť. Za výživné totiž nie je možné považovať len výživné\nposkytované v peňažnej forme, ale aj výživné vynakladané v tzv. naturálnej forme, pričom výživným nie\nje len poskytovanie stravy, ale i ošatenia a riadneho bývania, starostlivosť o zdravie a čistotu dieťaťa,\nvýkon dohľadu nad ním a poprípade aj zaobstaranie ďalších prostriedkov potrebných pre všestranný\nvývoj dieťaťa v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine. Poskytovanie naturálnych potrieb je\nzákonnou povinnosťou vyživovať iného v zmysle ustanovenia § 207 Trestného zákona. Pri posudzovaní\ntejto formy starostlivosti súd pritom zohľadnil, že nebola sporná medzi obžalovanou a poškodeným\nani táto forma starostlivosti obžalovanej, keďže táto obžalovaná mala naďalej navštevovať svoje deti\na byť s nimi v telefonickom kontakte a pri príležitostiach návštev im mala aj odovzdávať nejaké ošatenie,\nči sladkosti; pričom spornou medzi obžalovanou a poškodeným H. B. zostala len frekvencia týchto\nnávštev, či telefonických kontaktov.\nV zmysle ustanovenia § 8 a § 15 a § 16, v nadväznosti na ustanovenie § 17 Trestného zákona, pre\nnaplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu je však potrebné, aby bola naplnená\ntak objektívna, ako aj subjektívna stránka konania obžalovaného, t. z. zavinenie, v tomto konkrétnom\nprípade zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné, ako to vyplýva z ustanovenia § 15 a 16 Trestného\nzákona. Daný trestný čin pritom môže byť spáchaný úmyselne, ako aj z nedbanlivosti, ktorá nastane v\ntom prípade, ak páchateľ má vedomosť, že má plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ale bez primeraných\ndôvodov sa spolieha, že ju plniť nemusí. V každom jednotlivom prípade daného trestného činu je\npotrebné sa zaoberať formou zavinenia a to vo výroku rozsudku, v tzv. právnej vete, v ktorej je potrebné\nvýslovne uviesť, či sa páchateľ dopustil stíhaného trestného činu úmyselne alebo z nedbanlivosti.\nZavinenie sa musí vzťahovať i na normatívny znak „zákonná povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať\niného.“\nZhrnúc tak všetky vyššie uvedené okolnosti, tak súd dospel k tomu záveru, že obžalovaná samotným\nneplnením si vyživovacej povinnosti k posudzovaným maloletým deťom, síce po objektívnej stránke\nnaplnila skutkovú podstatu posudzovaného žalovaného trestného činu; ale z dôvodu, že z ňou získanej\nsumy zo štátnych sociálnych príspevkov slúžiacich na uspokojovanie jej vlastných základných potrieb;\npričom podstatná je aj tá okolnosť, že obžalovaná si vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav\nani nemôže nájsť nejaké vhodné a primerané zamestnanie, čím si teda nemôže zabezpečiť akýkoľvek\niný príjem iným spôsobom, hoci nejakým brigádnickým príjmom; si teda táto obžalovaná nemohla\nplniť svoju vyživovaciu povinnosť k posudzovaným maloletým deťom či už aj k plnoletým deťom ani\nv minimálne určenej sume; obžalovanej nie je možné prisúdiť aj naplnenie subjektívnej stránky tohto\ntrestného činu. Napriek teda tomu, že v schopnostiach a možnostiach tejto obžalovanej nebolo uhrádzať\nvýživné ani v minimálnej zákonom určenej výške; táto obžalovaná si jednak čiastočne plnila svoju\nvyživovaciu povinnosť; v neskoršom období už pravidelne každý mesiac; a zároveň aj poskytovala\nnejakú opateru týmto svojim deťom. Zároveň nebolo ani preukázané, že by si táto obžalovaná; a to\nvzhľadom na jej sociálne pomery; prípadne z cudzích zdrojov; aj keď táto obžalovaného tiež uvádzala,\nže takéto výživné na tieto deti už začala platiť aj z toho dôvodu, že dávku v hmotnej núdzi osobitne poberá\naj jej terajší druh; dokázala zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na úhradu výživného v predmetnej\ntrestnej veci. Nemožno opomenúť v tejto súvislosti aj ten fakt, že obžalovaná finančné prostriedky takto\nzískané od štátu má spotrebovať predovšetkým na úhradu svojich základných životných potrieb. Zo\nvšetkých vyššie uvedených zistení tak nepochybne vyplýva, že nebolo v schopnostiach, v možnostiach\na ani v majetkových pomeroch obžalovanej uhrádzať výživné na všetky posudzované osoby tak, ako to\nbolo uvedené v skutku obžaloby ani v zákonnej minimálne určenej výške výživného počas súdom\nustáleného obdobia.\nAj keď teda obžalovaná v prejednávanej trestnej veci po objektívnej stránke naplnila pojmové znaky\ntrestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, nedošlo\nz jej strany k naplneniu subjektívnej stránky, a to ani vo forme nedbanlivosti.\n\nVychádzajúc z uvedeného teda súd obžalovanú podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod\nobžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok, ktorý spáchala, nie je trestným činom, nakoľko nedošlo\nk naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §\n207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a jej konanie nebolo možné podriadiť ani pod skutkovú\npodstatu iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom\nsúde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu\ntreba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až\ndoručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek\nvýroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť\nvýroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté\nvyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,\nje neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku\nrozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení\no konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo\nže chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}