{"guid": "3a3ffd82-e8b5-479d-8df0-63731afcd152:f30182d0-227a-422f-89b7-f6ad96f21ec1", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825200916.4", "spisova_znacka": "4Csp/27/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/27/2025 z 13. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 13. marca 2026, sp. zn. 4Csp/27/2025, ECLI:SK:OSVT:2026:8825200916.4", "identifikacne_cislo": "8825200916", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Barbora Kovaliková", "sudca_id": 3799, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-barbora-kovalikova-3799", "datum_vydania": "2026-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-1", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f30182d0-227a-422f-89b7-f6ad96f21ec1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825200916.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8825200916.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8825200916.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n4Csp/27/2025\n8825200916\n13. 03. 2026\nJUDr. Barbora Kovaliková\nECLI:SK:OSVT:2026:8825200916.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou, v spore žalobcu: A. B. nar.\nXX.XX.XXXX trvale bytom: Palárikova 653/6, 093 03 Vranov nad Topľou zast. : LEGALINK s. r. o.\nadvokátska kancelária IČO: 50 990 365 so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:\nPrvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, 829 48 Bratislava IČO: 31 335 004 o primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 5.000 Eur, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej\nsumy o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27. 05. 2025 domáhala voči žalovanému\nzaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 5.000 Eur a náhrady trov konania.\n2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, Sp. zn.:\n3Csp/23/2020 - 175 zo dňa 27. októbra 2021 v konaní o zaplatenie 10.982,28 eur s prísl. („Pôvodné\nkonanie“) žalobu žalovaného (pôvodne žalobcu) voči žalobcovi (pôvodne žalovanému v pozícii\nspotrebiteľa) zamietol a Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (ďalej\nlen „Pôvodný rozsudok“). Uznesením Krajského súdu v Prešove, Sp. zn.:17CoCsp/39/2022 – 217 z\n25.08.2022 odvolací súd nepripustil späťvzatie žaloby voči žalobkyni (pôvodne žalovanej v 1. rade)\na priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 3 ods. 5 posledná veta\nzák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoS“), má právo na primerané finančné\nzadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) spotrebiteľ. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z.\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vo vzťahu k vyššie\ncitovanému ustanoveniu zák. č. 250/2007 Z. z., možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne\nneurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje PFZ a ako\ntreba určiť jeho výšku. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa,\na základ nároku na finančné zadosťučinenie je tak daný. Dôvodom pre zamietnutie žaloby v Pôvodnom\nkonaní bolo porušenie práva ustanoveného osobitnými predpismi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\n§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. r) zákona\no ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa) zo strany žalovaného (v Pôvodnom\nkonaní žalobcu) tak, ako to predpokladá platné znenie § 3 ods. 5 posledná veta ZoS. Z uvedeného\n\nvyplýva, že boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na PFZ žalobcovi. Z hľadiska závažnosti\nporušenia práva má za to, že ide o obzvlášť závažné porušenie práva zo strany žalovaného, ktorý\nneváhal použiť lesť aby si privodil lepšie postavenie v rámci zabezpečenia premlčaného záväzku,\na to spôsobom, keď do Dohody o splátkach zo dňa 14.11.2017 inkorporoval neprípustný inštitút na\nzabezpečenie jeho premlčaného záväzku, ktorým je Uznanie dlhu. V prípade, ak by sa žalobca (v\nPôvodnom konaní žalovaný) nebol kvalifikovane bránil, boli by následky porušenia práva zo strany\nžalovaného voči žalobcovi likvidačné, kedy by žalovaný na úkor žalobcu dosiahol majetkový prospech\nďaleko prevyšujúci sumu 15.000 eur (spolu s úrokmi z omeškania, súdnym poplatkom, trovami právneho\nzastúpenia, prípadne trovami exekúcie). Dôvodom pre porušenie práva zo strany žalovaného bol najmä\nfakt, že neboli z jeho strany dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, ako to už skonštatoval\nkonajúci súd v Pôvodnom rozsudku.\n3. K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 05. 09. 2025 žalovaný, ktorý uviedol, že s podanou žalobou\nv plnom rozsahu nesúhlasí, žalobcov nárok v plnom rozsahu neuznáva a popiera v celom rozsahu\nskutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nemá nárok na žiadne finančné\nzadosťučinenie, pretože v tomto konkrétnom prípade nie sú pre jeho priznanie splnené základné\nzákonné podmienky. Prípadné priznanie akéhokoľvek finančného zadosťučinenia žalobkyni by bolo\npodľa jeho hlbokého presvedčenia okrem iného aj výkonom práv v zásadnom rozpore s dobrými\nmravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Ak by aj konajúci a rozhodujúci súd bol toho názoru, že\nnárokovanie si žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie je oprávnené a v súlade s dobrými\nmravmi, žalovaný má za to, že žalovaná výška nespĺňa základnú podmienku primeranosti finančného\nzadosťučinenia. Žalobkyňa vo svojej žalobe síce poukázala na ust. § 3, ods. 7 zákona č. 250/2007\nZ.z. a tvrdí, že finančné zadosťučinenie žiada práve podľa tohto ustanovenia, avšak konkrétnym,\njednoznačným a zrozumiteľným spôsobom nevyvolávajúcim zásadné pochybnosti o základe nároku a\nmotívoch žalobcu nepoukázala na to, v čom konkrétne má spočívať naplnene základných zákonných\npredpokladov pre priznanie požadovaného nároku v jej prípade. Medzi základné podmienky priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia poškodeným spotrebiteľom ( vychádzajúc len z citovaného\nposledného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) vo všeobecnosti nepochybne patrí:\n1. prítomnosť porušenia práva (spotrebiteľa) a/alebo povinnosti (poskytovateľa) podľa zákona o\nochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov, 2. úspešnosť spotrebiteľa pri uplatnení porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi na súde 3. a\nuplatnenie si nároku na finančné zadosťučinenie voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nzodpovedá. Podľa názoru žalovaného, je pre úspešné domáhanie sa nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia potrebné preukázanie judikovaného nároku spotrebiteľa či už v podobe\npriznaného nároku na náhradu škody, nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo judikovanie\nneprijateľnosti konkrétnej vymedzenej zmluvnej podmienky, čo však v danom prípade úplne absentuje.\nAk aj podľa názoru Najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa\n30.01.2019 je jedinou podmienkou úspešnosti uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie\nprávne judikovanie práva alebo neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky, potom v danom prípade\nnie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Nie je nám známe,\nže by si žalobkyňa niekedy voči PSS, a.s. uplatnila nárok na určenie nejakého porušenia práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa žalobou. Nikdy sa nedomáhala nariadenia\nžiadneho zdržania protiprávneho konania podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ani odstránenia\nprotiprávneho stavu, ani žiadneho obdobného opatrenia. Nepochybne ďalšou zákonnou požiadavkou\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je práve jeho primeranosť. Žalobkyňa v rámci\nsvojej žaloby nijakým spôsobom nešpecifikuje, neodôvodňuje primeranosť žalovaného nároku na\nzáklade zákonných kritérií, odôvodňuje primeranosť len tvrdením, že postačuje spôsobilosť porušenia\npráva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa a základ nároku na finančné zadosťučinenie je\ntak daný. Žalobkyni sa javí uplatnená výška PFZ v sume 5000 eur, t.j. neprevyšujúca sumu 50%\npôvodne uplatnenú žalovaným voči žalobkyni ako primeraná, bez toho aby akýmkoľvek relevantnými\na zákonnými dôvodmi preukázala jej oprávnenosť. Žalobkyňa si v tomto smere pomohla len jedným\nsúdnym rozhodnutím, avšak žalovaný má za to, že v žalobe absentuje dôsledný opis v čom\nkonkrétnom malo spočívať porušenie práva žalobcu, aký bol rozsah či následky ako i doba trvania\núdajného porušenia práva žalobcu. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia považuje žalovaný za\nabsolútne neprimeranú, a to aj s ohľadom na to, že takéto vysoké finančné zadosťučinenie je priznávané\nsúdmi v prípade nemajetkovej ujmu, priznávanej pozostalým obetí pri dopravnej nehode. Aj keď teda\nzákon priznáva právo na finančné zadosťučinenie, toto musí byť v primeranej výške s ohľadom na\nzávažnosť porušeného práva a na okolnosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom na uvedené si žalovaný\n\ndovoľuje súdu predostrieť skutočnosti a okolnosti, ktoré podľa neho preukazujú neodôvodnenosť\nuplatňovaného nároku, resp. neprimeranosť v žalobe kvantifikovaného finančného zadosťučinenia.\nŽalovaný si dovoľuje zdôrazniť, že v základnom konaní bol v procesnom postavení žalobcu neúspešný,\npričom podanú žalobu v konaní 3Csp/23/2020 konajúci súd zamietol v celom rozsahu a žalobkyni a jej\nmanželovi (v pôvodnom konaní ako žalovaní) priznal náhradu trov konania vo výške 100%, pričom voči\npredmetnému rozsudku sa žalovaný nijakým spôsobom nebránil, nepodal žiadny opravný prostriedok,\nnepredlžoval zbytočne závadný stav a výsledok súdneho konania prijal a rešpektoval a dokonca po\ndoručení rozhodnutia vzal žalobu voči obom žalovaným v celom rozsahu späť. Uvedené späťvzatie\nžaloby však Uznesením Krajský súd v Prešove, sp. zn.:17CoCsp/39/2022 z\n25. 08. 2022\nnepripustil voči žalobkyni (pôvodne žalovanej v 1. rade) a priznal jej nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu. Týmto nastoleným stavom však vďaka právoplatnému rozhodnutiu o zamietnutí žaloby\nzískala žalobkyňa výhodu v podobe nevrátenia poskytnutého úveru, ktorý však prestala PSS, a.s.\nriadne a včas splácať, v čom žalovaný vidí už istý druh sankcie a potrestania pre jeho osobu ako i\nistý druh satisfakcie pre žalobkyňu, ktorej týmto právoplatným rozhodnutím „odpadla“ jedna z viacerých\npovinností uhrádzať svoje záväzky (ako to vyplýva zo súdneho spisu v roku 2020 to bolo splácanie\nsplátok Intrum Slovakia splátky žalobcovi zo súdu 2019, už iba 5 splátok, Dôveru - 2 splátky, EOS\nKSI - posledná splátka v marci. Splátky 2 x 50,00 eur KRUK, Slovenská sporiteľňa 168,00 Eur, ktoré\npokračujú do približne r. 2023 až r. 2024). Týmto rozhodnutím súdu sa tak finančná či životná situácia\nžalobkyne nezhoršila, naopak došlo k jej zlepšeniu, keďže bola zbavená povinnosti ďalšieho finančného\nplnenia voči PSS, a.s. ako svojmu veriteľovi. Žalovaný taktiež v základnom konaní zaplatil trovy konania\nv celkovej výške 5 258,80 eur, pričom ani voči tomuto uzneseniu nepodal žalovaný žiadny opravný\nprostriedok a prijal tak rozhodnutie súdu. Aj uvedené možno vnímať ako určitý spôsob satisfakcie\nžalobkyne a súčasne sankcie žalovaného za porušenie povinností, za ktoré v tomto konaní žalobkyňa\npožaduje neprimerané finančné zadosťučinenie, ktoré žalovaný vníma ako určitú duplicitnú formu\nsankcie. Žalovaný vníma konanie žalobkyne ako konanie spôsobilé naplniť znaky zjavného zneužitia\npráva, najmä vzhľadom na všetky skutočnosti plynúce zo základného konania, na ktoré sama žalobkyňa\npoukazuje. Akousi sankciou a potrestaním za porušenie povinností veriteľa – žalovaného bolo jednak\nnepriznanie žalovanej sumy a zamietnutie žaloby v celom rozsahu a rovnako tak povinnosť žalovaného\nuhradiť trovy konania vo výške 5258,80 eur, takže žalovaný má za to, že sankčná a reparačná\nfunkcia inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, boli naplnené už samotným výsledkom v\nzákladnom konaní. Aj s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje žalovaný požadované\nfinančné zadosťučinenie za absolútne neprimerané s ohľadom na skutkový a právny stav danej veci,\npričom žalovaný má za to, že požadovaná suma 5000 eur primeraného finančného zadosťučinenia\nmá slúžiť len na finančné obohatenie sa žalobkyne na úkor žalovaného a jeho požadovaná výška\nnie je v žiadnom prípade na úrovni účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Žalovaný si\ndovoľuje na záver poukázať na jedno z posledných rozhodnutí konajúceho súdu taktiež vo veci priznania\nfinančného zadosťučinenia, kde bola rovnako tak žalovanou stranou PSS, a.s, konkrétne sa jedná o\nkonanie sp. zn. 5Csp/48/2024, v ktorom žalobcovia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v\nsume 3.136,07 Eur, kde tunajší súd povedal, že účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap,\nkeď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe\nnezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie\nzadosťučinenia nie je priamo sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak\nurčitý odstrašujúci a preventívny (sankčný) účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. V uvedenom konaní\nsúd žalobcom priznal primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 1200,- eur, ktoré sa pohybuje\npribližne na úrovni 30% sumy, o ktorú chcel žalovaný, za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky,\nprotiprávne spotrebiteľov pripraviť. V uvedenej sume konajúci súd zohľadnil aj ďalšie skutočnosti\na intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobcov, vrátane hrozby dražby ich obydlia, ako aj postoj\nžalovaného v základnom konaní po obnove konania a rovnako tak zohľadnil správanie žalovaného\npo rozhodnutí vo veci sp.zn. 10C/266/2012 nepredlžoval zbytočne závadný stav a nepodával opravný\nprostriedok proti prvoinštančnému rozhodnutiu a toto rešpektoval. Opätovné sankcionovanie žalovaného\nza porušenie jeho povinností, aj napriek rešpektovaniu zásad spotrebiteľského práva, sa žalovanému\njaví ako nevyvážená aplikácia právnej úpravy v rozpore s princípmi právneho štátu.\n4. Následne sa dňa 24. 10. 2025 opäť vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že má za to, že sa v podanej\nžalobe dostatočným spôsobom vysporiadala so skutkovým a právnym posúdením veci, a má za to,\nže dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť svojho nároku. Žalobkyňa rázne odmieta tvrdenie\nžalovaného, že ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, k podaniu žaloby o PFZ by\nnedošlo, ak by žalovaný v Pôvodnom konaní nekonal v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho bola\n\njeho žaloba v Pôvodnom konaní v celom rozsahu zamietnutá. V predmetnej veci bolo takéto konanie\npráve žalovanému preukázané, keď konajúci súd v odôvodnení Rozsudku Sp. zn.: 3Csp/23/2020 175 zo dňa 27. októbra 2021 skonštatoval nasledovné: „Postup žalobcu (pozn. teraz žalovaného) je\nv rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaní ako spotrebitelia\nzhoršili svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením § 54 ods.\n1 Občianskeho zákonníka.” Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, či prípadné zneužitie práva na\nstrane žalobkyne je tak vylúčené.\n5. Podaním zo dňa 19. 12. 2025 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí a nestotožňuje sa\ns tvrdeniami prezentovanými v Žalobcovom Vyjadrení. Žalovaný považuje za nevyhnutné zareagovať\nnajmä na výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú vzhľadom na všetky okolnosti\npovažuje za neprimerané vysokú, kedy je v tomto konaní požadovaná finančná kompenzácia za\n„spôsobenú ujmu“ celkovo vo výške 5.000 Eur. Výška primeraného zadosťučinenia nie je stanovená\nžiadnym vzorcom a vždy závisí od úvahy súdu. Jediným kritériom je jeho primeranosť. Vzhľadom na\nto, že zákonodarca nestanovil spôsob výpočtu výšky primeraného finančného zadosťučinenia, táto\nbude ponechaná na voľnej úvahe súdu. V § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, sú\nuvedené demonštratívne faktory, na ktoré má rozhodujúci súd prihliadať, ako – povaha, závažnosť,\nspôsob, rozsah, následky a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany\nspotrebiteľa. Zároveň v zmysle Dôvodovej správy k Zákonu o ochrane spotrebiteľa by mal konajúci\nsúd vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu v rámci ktorých je možné zohľadniť prípadné zavinenie\nspotrebiteľa na vzniku protiprávneho stavu či poľahčujúce okolnosti na strane osoby porušujúcej práva\nspotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Žalovaný sa domnieva, že významné\npre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je to, o aké vážne porušenia práva\nspotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, prihliadať na závažnosť a\nintenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na\nsubjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pokiaľ žalobca poukazuje na niektoré súdne\nrozhodnutia o priznaní vyšších súm finančného zadosťučinenia súd uvádza, že existujú aj viaceré\nrozhodnutia o priznávaní finančného zadosťučinenia v rozsahu 50 – 100 Eur s čím sa stotožnil aj Krajský\nsúd v Prešove napr. v rozsudku 6CoCsp/20/2021 zo dňa 14. 12. 2021, 11Co/87/2019 zo dňa 27. 02. 2020\nalebo dokonca Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok súdu I. inštancie a priznal len 50 Eur rozsudkom\n9CoCsp/49/2020 zo dňa 25.3.2021 alebo 17CoCsp/32/2020 zo dňa 29. 09. 2020. Rozdielne názory\nna daný inštitút závisia od posudzovania jeho zmyslu a účelu.“. Priznanie finančného zadosťučinenia,\nresp. priznanie finančného zadosťučinenia vo výške uplatnenej Žalobcom, by malo za následok iba\nopätovné sankcionovanie Žalovaného za porušenie jeho povinností, za ktoré už bol sankcionovaný v\npôvodnom konaní. Výška finančného zadosťučinenia, ktorú Žalobkyňa v tomto konaní požaduje je s\nohľadom na všetky okolnosti prípadu neprimerane vysoká, kedy možno tvrdiť, že v takejto výške sa\npriznáva finančné zadosťučinenie osobám, pre neprimeranú dĺžku súdneho konania (tzv. niekoľkoročné\nprieťahy v konaní), ako kompenzáciu nemajetkovej ujmy pri strate blízkej osoby v dôsledku dopravnej\nnehody, alebo pre neoprávnené trestné stíhanie a pod. Pri priznávaní finančného zadosťučinenia\nspotrebiteľom súdy priznávajú cca 500,00 Eur – 1000,00 Eur s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,\nkedy táto výška finančného zadosťučinenia je všeobecne akceptovaná a považovaná za plne primeranú\naj krajskými súdmi na celom území Slovenskej republiky. Ako to vyplýva z výsledku pôvodného konania\n3Csp/23/2020, konajúci súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania pohľadávky, pričom konštatoval,\nže žalovanú pohľadávku vo výške 10.982,28 Eur s prísl. nie je možné súdne vymáhať. Tento záver\nvšak nijako neznamená, že pohľadávka zanikla; pohľadávka naďalej existuje vo forme naturálnej\nobligácie a jej právny základ pretrváva. Z tohto dôvodu môže Žalobkyňa aj naďalej bezodplatne užívať\nfinančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté titulom úveru, pričom podľa názoru Žalovaného nie je\ndôvod priznať jej žiadne ďalšie finančné zadosťučinenie. Priznanie takého požadovaného plnenia vo\nvýške 5.000,00 Eur by znamenalo neopodstatnené zvýhodnenie žalobkyne, ktorá už získala všetky\nvýhody spojené s pohľadávkou, keďže nárok Žalovaného bol súdnym konaním zamietnutý z dôvodu\npremlčania. Skutočnosť, že Žalobkyňa ďalej bezodplatne disponuje finančnými prostriedkami, ktoré jej\nboli poskytnuté titulom úveru, a súčasne požaduje ďalšie plnenie, predstavuje výrazné zvýhodnenie\nna úkor žalovaného a je v rozpore so zásadou spravodlivosti. Priznanie finančného zadosťučinenia vo\nvýške 5.000,00 Eur by teda bolo neopodstatnené a neprimerané.\n6. Podaním zo dňa 23. 02. 2026 sa vyjadril opäť žalobca, ktorý uviedol, že argumentácia žalovaného,\nže priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by predstavovalo „duplicitnú sankciu“, je právne\nnesprávna. Trovy konania priznané v základnom konaní nepredstavujú sankciu za porušenie práv\n\nspotrebiteľa, ale zákonný procesný dôsledok neúspechu v spore. Ich účelom je náhrada nákladov\núčelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva (§ 255 CSP), nie satisfakcia spotrebiteľa za\nzásah do jeho práv. Primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má\nsamostatný hmotnoprávny základ a sleduje iný účel – kompenzáciu nemajetkovej ujmy spôsobenej\nporušením práv spotrebiteľa. Nejde teda o opätovné sankcionovanie za tú istú skutočnosť, ale o\nosobitný zákonný nárok. Žalovaný poukazuje na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, najmä\nOkresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove, v ktorých boli priznávané nižšie sumy primeraného\nfinančného zadosťučinenia. Žalobkyňa zdôrazňuje, že: rozhodovacia prax nie je jednotná, výška\nprimeraného finančného zadosťučinenia je vždy výsledkom individuálneho posúdenia konkrétnych\nokolností prípadu, samotné citovanie nižších priznaných súm nemôže byť automatickým limitom pre\nrozhodnutie v tejto veci. Žalovaný selektívne poukazuje na rozhodnutia s nižším plnením, avšak\nexistujú aj rozhodnutia, v ktorých boli priznané podstatne vyššie sumy, najmä ak išlo o dlhodobé a\nintenzívne porušenie práv spotrebiteľa, resp. o vymáhanie zjavne premlčaných nárokov. Skutočnosť, že\npohľadávka žalovaného bola zamietnutá z dôvodu premlčania, nemožno relativizovať poukazom na tzv.\nnaturálnu obligáciu. Premlčaná pohľadávka síce formálne nezaniká, avšak nie je súdne vymáhateľná,\njej vymáhanie súdnou cestou predstavuje porušenie práv spotrebiteľa, práve táto skutočnosť bola\ndôvodom úspechu žalobkyne v základnom konaní. Podanie žaloby na premlčaný nárok nie je neutrálne\nkonanie bez následkov. Ide o konanie objektívne spôsobilé vyvolať právnu neistotu, stres a zásah do\nprávnej sféry spotrebiteľa. Zákon priznáva spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie\npráve v takýchto situáciách. Argument žalovaného, že žalobkyňa „bezodplatne disponuje finančnými\nprostriedkami“, je právne irelevantný. Žalobkyňa nebola obohatená na úkor žalovaného; len úspešne\nuplatnila svoju procesnú obranu voči nároku, ktorý nebolo možné súdne priznať. Žalobkyňa nesúhlasí s\ntvrdením, že požadovaná suma je neprimeraná. Pri určení výšky zadosťučinenia je potrebné prihliadať\nnajmä na výšku uplatňovaného nároku (takmer 11 000 EUR), intenzitu zásahu do právnej istoty\nžalobkyne, postavenie žalovaného ako profesionálneho dodávateľa, preventívno-odradzujúcu funkciu\ninštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Zadosťučinenie nemá predstavovať symbolickú či\nzanedbateľnú sumu, ktorá by nemala reálny preventívny účinok voči profesionálnemu subjektu.\n7. Súd vo veci pojednával dňa 13. 03. 2026 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti\nžalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na\npojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka podanej žaloby trvá na nej v celom rozsahu\na výšku ponecháva na zvážení súdu, pričom v žalobe žiada cca 50% zo žalovanej sumy v pôvodnom\nkonaní, nakoľko rozhodnutia v konaniach o primerané finančné zadosťučinenie sú rôzne, od 10% do\n50%.\n8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozsudkom OS Vranov nad Topľou sp. zn.\n3Csp/23/2020, uznesením KS v Prešove sp. zn. 17CoCsp/39/2022, vyjadreniami strán sporu, ako aj\nostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:\n9. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/23/2020-175 zo dňa 27.10.2021\nprávoplatným dňa 04. 10. 2022 vo veci Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. proti A. B. a spol. o zaplatenie\n10 982,28 Eur s prísl. tunajší súd rozhodol takto: „I. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu\na výrokom II. žalovaným 1), 2) priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nUznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn.:17CoCsp/39/2022 – 217 z 25. 08. 2022 odvolací súd\nnepripustil späťvzatie žaloby voči žalobkyni (pôvodne žalovanej v 1. rade) a priznal jej nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu. Zároveň OS Vranov nad Topľou odôvodnení uviedol, že „Pokiaľ ide o\ntakúto formu Uznania dlhu, ktorá bola ako formulár predložená žalovaným na podpis, túto považuje súd\nza absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní si podpisom uvedenej dohody, ktorá im bola na formulári\npredložená na podpis, zhoršili svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom\nsami nemali možnosť ovplyvniť obsah listiny (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ako spotrebitelia\nmohli iba podpísať celý formulár, bez toho, aby porozumeli jeho obsahu zrejme s dôverou, že žalobca\nvoči nim postupuje s odbornou starostlivosťou a s cieľom dosiahnuť splátkový kalendár. Konanie\nžalobcu, ktorý predložil žalovaným na podpis túto listinu považuje súd za rozporné s dobrými mravmi\na majúce znaky nekalej obchodnej praktiky.“ Žalobca sa podanou žalobou domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa. Žalobca požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,-Eur.\n\n10. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych\nvzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa\nprávnych predpisov účinných do 30. júna 2024.\n11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon\nupravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť\norgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon\nsa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej\nrepubliky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.\n12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby\nsa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto\nkonanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov\njednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa\nuplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v zmysle\naktuálne platného a účinného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, keďže k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo dohodou o uznaní dlhu\na splátkach zo dňa 14.11.2017, pričom podľa § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa\nsa nároky z uvedenej dohody posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024, t.j. podľa\nzákona č. 250/2007 Z. z. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo\nspotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie\nsvojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je\ndovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.\nJediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik\ntohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva\nalebo povinnosti dôjde.\n14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť\npožiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady\nnemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred\ndiskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za\ndiskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.\n15. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v rozsudku tunajšieho súdu č.k.\n3Csp/23/2020 zo dňa 27. 10. 2021 súd konštatoval, že žalovaný ( v pôvodnom konaní žalobca) so\nzámerom dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu s dohodou o splátkach zo\ndňa 14. 11. 2017, ktorú podpísala žalobkyňa, použil nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené\nzákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa\na riziko že takéto správanie naruší správanie spotrebiteľa. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej\nobchodnej praktiky, ide o výkon v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi\nna účely zákona na ochranu spotrebiteľa sa rozumie konanie, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie\nalebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže\nprivodiť ujmu spotrebiteľovi. Preto došlo k zamietnutiu žaloby a žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný\nnebol povinný zaplatiť ani časť žalovanej sumy.. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobcu dôvodná.\n\n16. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd\nv rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy\nv časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007\nZ. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia\nporušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi\nspotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká\nkonkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.\n17. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n1.000,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\n18. Zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je priniesť\npoctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov.\nDodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie.\nAk ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie,\ntak potom obrana poukazom na to, že dlžník so zmluvou súhlasil a dobrovoľne ju podpísal, keď dlžník\nzjavne nemohol okrem podpisu obsah zmluvy nijako ovplyvniť je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.\n19. Ak žalovaný poukazoval na dostatočný satisfakčný účinok výsledku konania 3Csp/23/2020 (kde\nžaloba žalovaného bola zamietnutá a taktiež boli žalobkyni priznané trovy konania), tak aj táto obrana\nje irelevantná. Zamietnutím žaloby žalovaného (v tomto konaní žalobcu) a priznaním náhrady trov\nkonania žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) sa žalobkyni ako spotrebiteľke dostalo len to, čo vyplývalo\nzo zákona. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Trovy konania jej vznikli, lebo sa musela brániť\nv konaní a zamietnutie žaloby bolo dôsledkom porušenia povinností dodávateľa. Ak by preto táto\nskutočnosť bola dôvodom pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci\n(súčasne preventívny) účinok na dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli\nsa vyhnúť sankcii v podobe platenia finančného zadosťučinenia len tým, že prídu o svoje nedôvodne\nnadobudnuté nároky a že len budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania. Súd\npreto považoval priznanie finančného zadosťučinenia za dôvodné.\n20. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,\nnie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je\njeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nveci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal\ntvrdiť a dokazovať, neobstojí obrana žalovaného o nedostatočnom odôvodnení či preukázaní výšky\npožadovaného zadosťučinenia žalobcom. Žalobca odôvodnil výšku požadovaného zadosťučinenia, keď\nuviedol, že ju odvodzuje od výšky sumy, ktorú od neho žalovaný požadoval v pôvodnom konaní. Úvaha\nzvolená žalobcom pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvodzujúca ho od\nsumy, o ktorú sa žalovaný na jeho úkor chcel bezdôvodne obohatiť, nepochybne má určitú logiku vo\nvzťahu k preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko odradiť\ndodávateľa od recidívy môže práve jeho uvedomenie si, že čím vyššiu sumu od spotrebiteľa bude\nnedôvodne žiadať, či nedôvodne ju prijme, tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného\nuplatnenia ochrany spotrebiteľom následne bude musieť poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu\nk tomu, aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške,\nmôže byť práve v takom prípade naplnený. To ale neznamená, že výška zadosťučinenia musí byť\nnevyhnutne matematicky zhodná so sumou, alebo s nejakou časťou sumy, o ktorú sa veriteľ chcel\nobohatiť či obohatil. Súd v okolnostiach veci za primeranú sumu zadosťučinenia považoval sumu 1 000,eur.\n21. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobcu,\nsúd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne\n\nkonania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej\nmajetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ,\nteda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo\npovinnosti dôjde“ (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu\npozri napr. rozsudky KS v Prešove sp. zn. 20CoCsp/31/2021, 10CoCsp/23/2020, 20CoCsp/39/2021,\n20CoCsp/43/2020, 3CoCsp/2/2021).\n22. Súd dáva do pozornosti vo vzťahu k nedôvodnosti obrany žalovaného tiež rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7Cdo/80/2020, kde bol vykonaný dovolací prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu, v\nktorom odvolací súd k otázke ujmy uviedol, že samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla,\npretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu a dovolacieho\nsúdu tam žalovaný dodávateľ ( banka) podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením\nsp. zn. I. ÚS 544/2023 odmietol. V ústavnej sťažnosti okrem iného banka namietala, že odvolací súd\nvôbec nešpecifikoval, aká ujma mohla žalobcom hroziť, pričom hrozba takej ujmy nebola v konaní\nani len tvrdená. Ústavný súd pochybenie ústavnoprávnej intenzity v posudzovanom prípade nezistil,\nkonštatoval, že krajský súd interpretoval sporný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. z pohľadu\nširšej ochrany spotrebiteľa, aplikujúc teleologickú výkladovú metódu. Ak sťažovateľka krajskému súdu\npredovšetkým vytýkala, že ponechal bez povšimnutia jej námietku, že žalobcom žiadna ujma nemohla\nvzniknúť, či čo i len hroziť, tak podľa ústavného súdu dostala odpovede od odvolacieho súdu na\npodstatné a najzásadnejšie argumenty. Konkrétne ústavný súd poukázal na záver (viď bod 13 jeho\nodôvodnenia), že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože je bez právneho\nvýznamu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla. Postačuje totiž iba možnosť vzniku takejto ujmy. Ústavný\nsúd v závere dodal, že konajúce súdy v prejednávanej veci uprednostnili výklad v prospech spotrebiteľa\na jeho ochrany, pričom predostretá argumentácia sťažovateľky podľa neho tento prvok vyššieho stupňa\nochrany žalobcov ako slabšej zmluvnej strany nezohľadňuje. Súd poukazuje aj na bod 20 odôvodnenia\nuznesenia Ústavného súdu SR.\n23. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom\ntreba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. V zmysle záverov bohatej súdnej\npraxe možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho\nvýšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a\nkonania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,\nekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad\nnebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Toto všetko tu súd zohľadnil a dospel\nako k primeranej sume zadosťučinenia k sume 1 000,- eur. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že\nžalovaný ako dodávateľ sa v základnom konaní domáhal voči žalobcovi ako spotrebiteľovi zaplatenia\nsumy 10 982,28 Eur, pričom po procesnej obrane žalobkyne bol neúspešný v celom rozsahu, čím\nžalobkyňa ochránila svoje práva, keďže sa ubránila pred uplatneným nárokom žalovaného na zaplatenie\nsumy 10 982,28 Eur. Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej\nujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného\nfinančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa\ndopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma 1 000,00 Eur ako finančné\nzadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa a\nsúčasne popri dosiahnutom faktickom úspechu žalobkyne v základnom konaní tak, že svojím účinkom\nprispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Súd\nzohľadnil, že žalovaný sa v základnom konaní domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy vyše 10 000 Eur,\npričom bol to práve žalovaný, ktorý aktívne použil nekalú obchodnú praktiku, keď so zámerom dosiahnuť\nvymožiteľnosť pohľadávky predložil na podpis žalobkyni uznanie dlhu spolu s dohodou o splátkach zo\ndňa 14. 11. 2017 a vzhľadom aj k tejto skutočnosti súd považoval primerané finančné zadosťučinenie\nza uvedené porušenie práv a povinnosti dodávateľom vo výške 1 000,00 Eur, čo predstavuje zhruba\n10% výšky žalovaným uplatnenej sumy v ktorej bol neúspešný, za primerané. Vzhľadom na konkrétne\nokolnosti súdenej veci tak priznaná suma 1 000,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane\nspotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti\nupustil.\n\n24. Suma primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného žalobcom vo výške až 5 000 eur podľa\nnázoru súdu bola vzhľadom na okolnosti veci zjavne neprimeraná. Inštitút primeraného finančného\nzadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu jeho\nmajetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.\nPreto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000,- eur a vo zvyšku žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n25. Súd obranu žalovaného v spore s výnimkou dôvodného tvrdenia o neprimeranej výške\nzadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej\nveci a dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 1 000,- eur. Podľa názoru\nsúdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností, ako v tu súdenej veci,\nnestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním\naj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii\ns dodávateľom.\n26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n27. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak\nmala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,\nže žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).\n29. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy\nsúdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z\nprisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k § 255 CSP, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť\naj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého\nposudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň\nčasť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou\nza predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne v tejto súvislosti\npozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len 50 % zo\nsumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada trov\nkonania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad\ntu prejednávanej veci. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len\nod úvahy súdu, pričom súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške,\npredstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom\nna spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne\n„trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak\nbol žalobca v základe plne úspešný, aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový\nporiadok nemá ustanovenie totožné s ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinným do\n30.6.2016, ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu\nmohla byť priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu,\nvyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej\núpravy niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala\nskutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu\nuplatneného nároku. Pričom tak, ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., tak aj v súčasnosti\npodľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny\nadvokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (tu zo sumy 1 000,- eur).\n30. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v\nsúlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis\ns prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:11e2ce62-b5aa-408f-8ecb-2e05a419412b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 544/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 544/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "75fd5015-51c5-4f63-a9b0-3ddc81da4b86:5169eca1-d091-4691-86cc-81914cffa57f", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/39/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/39/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/75fd5015-51c5-4f63-a9b0-3ddc81da4b86:5169eca1-d091-4691-86cc-81914cffa57f"}, {"guid": "201a7871-38e5-4fea-af83-61e2c0e57af5:c280cfc4-3340-41d7-9464-9135eb523e30", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/25/2021 z 3. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/201a7871-38e5-4fea-af83-61e2c0e57af5:c280cfc4-3340-41d7-9464-9135eb523e30"}, {"guid": "de2a6d9a-e45a-4269-b7f7-29a10aab415e:2d89a64f-d3f0-49c3-a27b-15a2aecbc0da", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/31/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de2a6d9a-e45a-4269-b7f7-29a10aab415e:2d89a64f-d3f0-49c3-a27b-15a2aecbc0da"}, {"guid": "b1dae8c3-25d2-4e2a-9927-ea29fd1474f2:495a7a5f-591e-4892-8011-29e69ff451e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/20/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/20/2021 z 30. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b1dae8c3-25d2-4e2a-9927-ea29fd1474f2:495a7a5f-591e-4892-8011-29e69ff451e2"}, {"guid": "2f31c19d-f8aa-4bc4-85ed-6569c57d3ee8:47088308-23e8-4d59-8f7d-1a0945483327", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7519203914.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/49/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/49/2020 z 9. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-09", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7519203914.1"}, {"guid": "9cfaf70e-d704-4600-995c-90f1ba5c068f:46dcec95-e982-4d21-a0cc-332b4239cc2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/87/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/87/2019 z 31. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9cfaf70e-d704-4600-995c-90f1ba5c068f:46dcec95-e982-4d21-a0cc-332b4239cc2b"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "65129eb9-76c9-4993-a640-2e66db680889:cb4070ab-362d-4f28-a7c2-83bfe856c8f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/23/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Csp/23/2020 z 22. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2020-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/65129eb9-76c9-4993-a640-2e66db680889:cb4070ab-362d-4f28-a7c2-83bfe856c8f1"}], "citovane_v": []}