Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/65/2025 z 8. 1. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 8. januára 2026, sp. zn. 6P/65/2025, ECLI:SK:OSVT:2026:8825201157.4
Okresný súd Vranov nad Topľou | 6P/65/2025 | ECLI:SK:OSVT:2026:8825201157.4 | 2026-01-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých, Rozvod
Citované ustanovenia: § 22 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 24 ZoR, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4872cdbe-79ec-43ea-82aa-50c90feba16b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825201157.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
6P/65/2025
8825201157
08. 01. 2026
JUDr. Iveta Mihóková
ECLI:SK:OSVT:2026:8825201157.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. B. E. F. XX, D., C., proti manželovi, ktorý návrh nepodal: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času bytom E. F. XX, D., C., za účasti mal. detí: mal. G.
B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri rodičoch, zastúpených kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
25.11.1999, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu vo H. I. D., vo zv. 15, ročník 1999,
na strane 89, pod poradovým číslom 178, r o z v á d z a.
II. Z v e r u j e na čas po rozvode mal. deti G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky.
III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na každé z maloletých detí po 200,- eur mesačne, vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca vopred matke, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 07.07.2025 domáhala, aby súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo je dlhodobo narušené. Manžel
má problém s požívaním alkoholu, opakovane ju ponižuje a vyhráža sa jej. Viackrát odišiel zo spoločnej
domácnosti, no vždy sa vrátil bez toho, aby sa pokúsil riešiť situáciu alebo si zabezpečil vlastné bývanie.
2. Písomným podaním navrhovateľka doplnila svoj návrh o úpravu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom. Žiadala zveriť mal. deti do svojej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazať platením výživného
na každé z mal. detí vo výške 200 € mesačne. Styk s mal. deťmi nenavrhla upraviť z dôvodu, že na
tomto sa vedia dohodnúť.
3. Manžel spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, v priebehu konania zmenil svoje stanovisko
a s návrhom manželky na rozvod manželstva vyjadril súhlas. Tiež súhlasil so zverením mal. detí do
osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že je schopný uhrádzať výživné na každé z mal. detí vo výške 200
€ mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci.

4. Kolízny opatrovník súhlasil s rozvodom manželstva a navrhovanou úpravou rodičovských práv
a povinností k mal. deťom.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, výsluchom svedkyne, oboznámením sobášneho listu,
rodných listov mal. detí, správy obce C. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný
stav veci:
6. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa 25.11.1999, obaja ako slobodní. Z
manželstva pochádza šesť detí, z toho sú 2 maloleté, a to G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar.
XX.XX.XXXX.
7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že manželovi dala viacero šancí. Problémom v ich manželstve
je užívanie alkoholu manželom vo zvýšenej miere. Z manželstva sa im narodilo 6 detí. Spolu s deťmi žije
v Belgicku skoro 8 rokov. Na Slovensku majú spoločný rodinný dom. Manžel má samostatné ubytovanie
v Belgicku. Myslela si, že po prerušení tohto konania, sa situácia zmení, že obnovia spolužitie a všetko
bude dobré. Manžel býval aj v jej domácnosti. K žiadnej zmene však nedošlo, hádali sa, manžel pil vo
zvýšenej miere alkohol. Zistila, že si píše na sociálnej sieti s inými ženami. Útočil na ňu slovne. Manžel
požíva alkohol na dennej báze. Keď je pod vplyvom alkoholu, má z neho strach, nakoľko je útočný,
agresívny, nadáva jej aj vulgárne, a tiež ju udrie. Ďalej uviedla, že v zahraničí poberá invalidný dôchodok
vo výške 1.820,- eur. Poberá rodinné prídavky vo výške viac ako 500,- eur. Spolu so G. a A. býva v
dvojposchodovom rodinnom dome, za ktorý platí nájomné mesačne 1.045,- eur. Výdavky na elektrinu
a plyn činia 300,- eur. Školné deťom uhrádza vo výške cca 200,- eur mesačne. Snaží sa uhrádzať
aj poistné pre synov, mesačne po 100,- eur. Platí si všetko sama, ale ak je to potrebné finančne jej
pomáhajú aj jej staršie deti, ktoré sú dospelé. Obaja mal. synovia sú študenti na strednej škole. A. je
v 1. ročníku a G. v 3. ročníku. A. navštevuje školu pre zdravotne znevýhodnené deti, lebo má určité
zdravotné problémy. Sebastián študuje priamo v mieste bydliska a A. dochádza do školy a zo školy
školským autobusom. Manžel v Belgicku pracuje asi dva roky. Vykonáva stavebné práce ako živnostník.
Dostáva 20,- eur na hodinu. V čistom činí jeho príjem cca 2.500 až 3.000 € mesačne. Túto informáciu
má od zaťa, ktorý vykonáva práce pre tú istú firmu. Keď jej manžel dá nejaké finančné prostriedky na
výživu mal. synov, postupne ich pýta naspäť a míňa ich na alkohol. V Belgicku je alkohol drahý, za dva
týždne minie na alkohol aj 500,- eur. Manžel si problém s užívaním nepriznáva. Poukázala na to, že
užíva lieky ovplyvňujúce psychiku, ktoré jej majú pomôcť zvládať stres, v ktorom žije.
8. Ako svedkyňa bola vypočutá A. D., dcéra účastníkov konania, ktorá vypovedala, že asi 6 mesiacov
býva spolu so svojou rodinou v rodinnom dome s mamou. S oboma rodičmi má dobrý vzťah. Od
pojednávania, na ktorom bolo prerušené konanie o rozvod, otec býva v dome spolu s mamou. Keďže
bývajú v spoločnom dome, počuje ich hádky. Hádajú sa, keď otec vypije alkohol. Ich spolužitie tak
vyzeralo stále. Dvaja najmladší bratia bývajú spolu s mamou, tá o nich zabezpečuje starostlivosť. Majú
dobrý vzťah k obom rodičom.
9. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že z ich manželstva sa narodilo 6 detí. Dvaja najmladší synovia
študujú, aktuálne bývajú s mamou. V decembri sa odsťahoval, avšak bývajú v tom iste meste. S deťmi
sa stretáva, má s nimi dobrý vzťah. Stále pracuje v Belgicku v stavebnej firme, kde aj naďalej plánuje
zostať. Na Slovensku majú spoločný rodinný dom v obci C.. Na Slovensko prichádza párkrát do roka.
10. Zo správy obce C. vyplýva, že keď manželia bývali v obci C. žili spokojným harmonickým životom,
spoločne vychovávali deti. Menovaní sa na verejnosti správali slušne a o dôvodoch a príčinách rozvratu
manželstva obec nemá žiadnu vedomosť, nakoľko už dlhšiu dobu žijú v zahraničí.
11. Súd vec takto právne posúdil.
12. Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
13. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého
z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že

manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.
14. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre
spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú
spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
15. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov.
Manželstvo neplní svoje funkcie a manželka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel
s rozvodom manželstva spočiatku nesúhlasil, v priebehu konania prehodnotil svoj postoj a s rozvodom
manželstva vyjadril súhlas. Zásadným dôvodom rozvratu manželstva je podľa manželky nadmerné
požívanie alkoholických nápojov manželom, pod vplyvom ktorých je útočný a agresívny. Na návrh
manželov bolo predmetné konanie prerušené z dôvodu prejaveného záujmu manželov na záchrane
manželstva. Po prerušení konania sa však situácia v manželstve nezmenila, manžel naďalej požíval
alkohol vo zvýšenej miere, z čoho následne pramenili hádky. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti
a v dôsledku uvedených dlhodobo pretrvávajúcich problémov v manželstve sa navzájom odcudzili.
Neposkytujú si vzájomnú pomoc a podporu a manželstvo už neplní žiadnu zo spoločenských funkcií.
16. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv
a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú
o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
22. V zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Vzhľadom na súhlasné stanovisko oboch rodičov zohľadniac doterajšiu starostlivosť o mal. deti, súd
zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky.
24. Súd v zmysle § 24 Zákona o rodine rozhodol, že na čas po rozvode manželstva sú obaja rodičia
oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky neznamená obmedzenie

alebo pozastavenie rodičovských práv a povinností otca, preto súd rozhodol, že obaja rodičia sú
oprávnení zastupovať ich maloleté deti a spravovať ich majetok.
25. Otca súd zaviazal platením výživného na každé z mal. detí vo výške 200,- eur mesačne. Pri
určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti
povinného. Smerodajná je životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že právom dieťaťa
je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd pri výpočte výživného vychádza z veku
maloletých detí, ich odôvodnených potrieb, ako aj zo zárobkových a majetkových pomerov povinného,
z jeho možností a schopností pracovať a dosahovať príjem.
26. Otec pracuje v Belgicku na základe živnosti a podľa údajov poskytnutých matkou dosahuje príjem
2.500 – 3.000,- eur mesačne. Obe mal. deti sú študentami strednej školy v Belgicku a majú bežné
výdavky. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 1.820,- eur mesačne a rodinné prídavky na deti
vo výške 500,- eur. Rodičia sa dohodli na výške výživného na každé z mal. detí vo výške 200,- eur
mesačne. Prihliadnuc na súhlasné stanovisko oboch rodičov, príjem otca a oprávnené výdavky mal. detí,
súd zaviazal otca platením výživného na každé z mal. detí vo výške 200,- eur mesačne.
27. Styk otca s mal. deťmi súd neupravoval, nakoľko obaja rodičia potvrdili, že na tomto sa vedia
dohodnúť. Otec má s mal. deťmi vytvorený dobrý vzťah a stretáva sa s nimi.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno
sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.