Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P/103/2025 z 28. 1. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 28. januára 2026, sp. zn. 7P/103/2025, ECLI:SK:OSVT:2026:8825201520.5
Okresný súd Vranov nad Topľou | 7P/103/2025 | ECLI:SK:OSVT:2026:8825201520.5 | 2026-01-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 2 ZoR, § 24 ods. 3 ZoR, § 24 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 24 ods. 6 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 25 ods. 4 ZoR, § 26 ZoR, § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 63 ods. 1 ZoR, § 63 ods. 2 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, § 65 ods. 2 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 52 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80c96393-facc-409e-ae28-8c9d37bc9a13
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825201520.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
7P/103/2025
8825201520
28. 01. 2026
JUDr. Martina Melníková
ECLI:SK:OSVT:2026:8825201520.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou,
na návrh matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX C. D. E., za účasti otca:
E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X.XXXX XX/XX, XXX XX C. D. E., o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení
a povinní zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 140,– eur
počnúc dňom 01.09.2025 do budúcna k rukám matky vopred, ktoré je splatné do 25. dňa toho ktorého
mesiaca.
III. Dlžné výživné za obdobie 01.09.2025 do 31.01.2026 vo výške 660,– eur, otec je
n ý zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

povin

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom na súd dňa 03.09.2025 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX ( ďalej len
maloletý). Svoj návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa opustil svojho syna aj ju 20.07.2024 v nočných
hodinách. Následne bola so svojim synom vyhodená z bytu, v ktorom spoločne žili. Od tej doby sa otec
dieťaťa o svojho syna nezaujíma.
2. Na informatívnom výsluchu rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu v znení, že mal.
A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení a povinní
zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok a otec sa zaväzuje platením výživného na mal. A.
B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 140,– eur počnúc dňom 01.09.2025. Pred rozhodnutím súdu
o navrhnutej rodičovskej dohode však matka uviedla, že pred schválením dohody chce vidieť dôkazy
o príjme a výpis z účtu otca. Keďže súdu neboli predložené zo strany otca dôkazy o jeho príjme, súd
za účelom posúdenia rodičovskej dohody odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania, ako
bolo vykonané na informatívnom výsluchu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s dôkazmi, a to rodným
listom maloletého dieťaťa, rodičovskou dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, výplatnými páskami otca maloletého dieťaťa, lekárskou správou maloletého
dieťaťa, detailom úveru, SIPO dokladmi, pokladničnými blokmi, potvrdením o zrážke za ubytovanie,
evidenciou otca v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav:
4. Matka na informatívnom stretnutí ako aj na pojednávaniach najprv navrhla výživné 140 eur, neskôr
požadovala sumu 300 eur. Otec bol naposledy s maloletým v polovici júla a preto žiadala priznať výživné
od 01.09.2025. Poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 410 eur a asistenčný
príspevok vo výške 300-400 eur. Finančne jej podľa potrieb vypomáha matka. Medzi výdavky uviedla
výdavky na hygienu a ošatenie vo výške 200 eur, plienky vo výške 40 eur mesačne, mlieko do roka
dieťaťa mala na predpis, a dokupovala 1 až 2 balenia. Od roka platí mlieko v plnej výške a na mesiac
potrebuje 4-5 balení mlieka pri cene 13 eur za kus. Ďalej platí nájom 400 eur a vyúčtovanie za vodu
každé 3 mesiace platila jej mama. Za internet a TV platí 25 eur, telefón 10 eur. Ako ďalšie výdavky
uviedla výdavky na naftu na kardiológiu s maloletým každé 2 mesiace. Dieťa je predčasne narodené,
preto užíva vitamíny a lieky. Za pyridoxín platí 6–7 eur, niekedy potrebuje aj 2 balenia na mesiac,
vitamín D od 3-8 eur na mesiac, resp. dva, CeVitko od 3-8 eur, ktorý má mesiac, resp. dva. Výdavok
má aj na sezónne ochorenia. Dieťa je sledované aj na neurologickej ambulancii a je mu odporúčaná
návšteva fyzioterapeuta a cvičenie, na ktoré nemá financie. Navrhla vykonať dokazovanie oboznámením
sa výpisom z účtu otca, nakoľko sa domnieva sa, že príjem otca je 3.000,– eur, pretože takto sa vyjadril,
keď spolu žili. Otec sa o dieťa nezaujíma, neobdarúva ho pri príležitostí sviatkov. Z dôvodu, že nemala na
lieky dieťaťa, kontaktovala matku otca dieťaťa, a následne odišla k svojmu otcovi do Prievidze. Hrúbka
stien v domácnosti nie je vhodná pre dieťa, preto sa bude musieť presťahovať, na čo nemá financie.
Matka má na seba bežné výdavky a užíva vitamíny C, D, magnézium a železo kvôli tlaku.
5. Otec na informatívnom výsluchu podpísal rodičovskú dohodu a uviedol, že dosahuje príjem
1500-1600 eur podľa počtu odpracovaných hodín spolu s diétami. Na pojednávaní už navrhol na
výživné sumu 70 eur. V minulosti mal vyššiu mzdu nakoľko vykonával inú pozíciu, avšak z dôvodu, že
zamestnávateľ mal nezhody s matkou maloletého dieťaťa, bol presunutý na nižšiu pozíciu. Výdavok má
na cestu za prácou do Nemecka 180 eur, na bývanie v Nemecku 250 eur, na cestu za prácou v Nemecku
50 eur týždenne, za byt na Slovensku platí 360 eur, na pôžičku za auto platí 198 eur, pretože predošlé
auto odovzdal matke jeho dcéry, na nemeckú kartu - telefón 25 eur, a na stravu má výdavok 70 eur na
týždeň. Ďalší výdavok má na diaľničnú známku. Okrem príjmu podľa výplatnej pásky má vyplácané aj
diéty a to za odpracovaný deň 25,– eur. Od podania návrhu na súd matke výživné neuhradil. Bolo mu
odporúčané jeho právničkou, aby tak urobil až po rozhodnutí súdu. Potvrdil, že s dieťaťom sa nestretáva
pre nezhody s matkou dieťaťa a pre nezhody mu boli uložené, ako aj matke, pokuty.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní doporučil návrhu vyhovieť. Úpravu styku, ak rodičia nežiadajú,
nie je potrebné upraviť.
6. Z potvrdenia G. H. vyplýva, že matka za nájom v dvojizbovom byte za september 25 uhradila 400,–
eur.
7. Taktiež matka predložila pokladničné bloky za mesiac január o nákupe stravy a hygienických potrieb.
8. Podľa rodného listu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa narodil z otca E. B., nar. XX.XX.XXXX a matky
B. B., nar. XX.XX.XXXX.
9. Podľa predložených výplatných pások otca za mesiac 06/2025 čistá mzda predstavovala sumu
706,66 eur, za mesiac 7/2025 predstavovala čistá mzda 719,24 eur, za mesiac 08/2025 predstavovala
čistá mzda 706,66 eur, za mesiac 09/2025 predstavovala čistá mzda 514,31 eur, za mesiac 10/2025
predstavovala čistá mzda 614,51 eur, za mesiac 11/2025 predstavovala čistá mzda 696,78 eur.
10. Podľa lekárskej správy ambulancie pediatrickej neurológie zo dňa 18.09.2025 maloleté dieťa má
diagnostikované zaostávanie v očakávanom normálnom fyziologickom vývine.

11. Z otcom predloženého potvrdenia o úvere vyplýva, že mu bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške
8.000 eur, pričom aktuálny zostatok predstavuje sumu 3.968,26 eur pri výške mesačnej splátky 192,68
eur, s dátumom poslednej splátky 20.12.2027.
12. Podľa dokladu SIPO otec za mesiac november 2025 mal predpis na elektrinu 42,84 eur, inkaso - byt
298,49 eur, za mesiac august 2025 mal predpis na elektrinu 318,79 eur a inkaso - byt 298,49 eur.
13. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca zo dňa 21.01.2026 je zrejmé, že otec ako zamestnanec
má v rámci pracovného výkonu v Nemecku zabezpečené ubytovanie a zo mzdy je mu pravidelne
vykonávaná zrážka za ubytovanie vo výške 250 eur mesačne.
14. Podľa výpisu z účtu otec dňa 23. januára 2026 matke uhradil sumu 40 eur.
15. V evidencie Sociálnej poisťovne otec má evidované tieto zamestnania: od 06.10.2025 v spoločnosti
LeRoy, s. r. o. s vymeriavacím základom za október 709,57 eur, november 804,57 eur, december 816,–
eur; od 28.04. 2025 do 22.09. 2025 - zamestnávateľ LeRoy, s. r. o. s týmito vymeriavacími základmi: máj
a jún po 816 eur, júl 830,51 eur, august 816 eur, september 593,86 eur; od 29.07.2024 až 17.09.2024
- zamestnávateľ EndyMax EU, s. r. o., kedy v mesiaci október mal vymeriavací základ 750,– eur; od
12.02.2024 do 12.6.202 - spoločnosť MIKBAU, s. r. o. s týmito vymeriavacími základmi: marec 747,84
eur, apríl 753,26 eur, máj 756,24 eur.
16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
18. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
19. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

20. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
21. V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. V zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. Podľa § 25 ods. 2 a 4 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
25. V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62
ods. 4 Zákona o rodine).
31. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
33. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
34. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
38. Na základe vykonaného dokazovania, aj keď v návrhu matka uviedla, že podáva návrh iba na určenie
výživného, keďže počas konania rodičia podpísali rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa dieťa zveruje
do starostlivosti matky, a obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať dieťa, súd mal
zato, že týmto rodičia podali návrh aj na úpravu starostlivosti a zastupovania dieťaťa. Keďže matka po
podpísaní rodičovskej dohody uviedla, že predtým, než súd pristúpi k rozhodnutiu o schválení tento
dohody, žiada, aby súd doplnil dokazovanie k príjmu otca, súd vyhodnotil toto vyjadrenie ako nesúhlas
s podpísanou rodičovskou dohodou, a doplnil dokazovanie a rozhodol vo veci.
39. Keďže bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú, bolo dôvodné upraviť rodičovské práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu. Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na vek mal. dieťaťa, pracovné
povinnosti otca, súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, keďže neboli zistené žiadne prekážky,
aby matka nemohla poskytovať dieťaťu starostlivosť, s tým, že zároveň určil, že obaja rodičia sú
oprávnení a povinní dieťa zastupovať. Neboli zistené prekážky, aby otec, ktorému dieťa nebolo zverené,
nemohol dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
40. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných

plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o
vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
41. Pri určení výživného platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
42. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z potrieb mal. dieťaťa ako ich uvádzala matka vo
svojej výpovedi / ods. 4 tohto rozsudku/, pričom aj časť výdavku na nájomnom je potrebné započítať
ako výdavok na potreby dieťaťa. Zároveň zisťoval, aký je príjem otca a aké sú jeho výdavky s použitím
metodiky Ministerstva spravodlivosti pre určenie výživného ( ktorá má naplniť zákonné ustanovenie, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ), kde súd musel zohľadniť, že okrem mal. A. má
otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výživného pri dvoch vyživovacích povinnostiach pre
dieťa predškolského veku je stanovená percentuálna sadzba 12 % z príjmu.
43. Súd zisťoval, aký má príjem otec, a to vzhľadom aj na výhrady matky dieťaťa. Otec súdu predložil
výplatné pásky, kde čistá mzda uvedená na výplatnej páske je podstatne nižšia suma, ako ju uviedol otec,
že má vyplatenú odmenu, nakoľko otec uviedol, že sa mu vyplácajú aj diéty, keďže pracuje v zahraničí.
Aj tieto diéty súd musel započítať ako príjem, nakoľko z týchto diét si otec hradí svoje výdavky, a ostatná
suma mu ostáva na jeho ostatné výdavky, medzi ktoré patrí aj výživné pre deti. Matka namietala výšku
príjmu podľa výplatných pások. Podľa nej otcovi je vyplatený vyšší príjem, pretože v roku 2024 pracovali
u rovnakého zamestnávateľa a otec mal vyšší príjem. Preto navrhla, aby otec predložil výpis z účtu,
aké sú mu vyplácané mzdy. Sám otec uviedol, že jeho mzda je vyššia než je uvedené na výplatnej
páske. Uviedol, že jeho príjem je až 1.600 eur, čo je podstatne viac ako je uvedené vo výplatnej páske, a
preto súd nevykonal dôkaz ako navrhla matka a to predloženie výpisu u účtu otca. Otcov príjem je vyšší
ako je uvedený na výplatnej páske. K namietanému vyššiemu príjmu v minulosti súd vykonal lustráciu
zamestnania a príjmu otca v minulosti, a to aj spätne za rok 2024, kde nebolo zistené, žeby pracoval u
toho istého zamestnávateľa a teda preto je jeho príjem odlišný oproti minulosti. Zároveň z tohto dôkazu
vyplýva, že v roku 2024 mal otec vyšší vymeriavací základ. Tento dôkaz potvrdzuje výpoveď otca, že
došlo k zmene zamestnania a teda muselo dôjsť aj k zníženiu príjmu. Preto súd musel brať do úvahy
čistú mzdu od nového zamestnávateľa ako je vedená na výplatnej páske, a zároveň aj diéty, ktoré má
otec vyplácané. Súd vychádzal z toho, čo uvádzal otec, že dosahuje príjem až do 1.600,– eur ( vyššia
suma ako na výplatnej páske). Otec tento príjem dosahuje z dôvodu, že pracuje v zahraničí, kde si
ale musí hradiť na bývanie 250 eur, a na cestu za prácou vynaloží 180 eur. Zároveň aj na Slovensku
platí nájom. Preto zo sumy, ktorú otec uviedol ako príjem 1.600,– eur musel mu súd dôvodne odpočítať
výdavok na cestovné a bývanie, a ustálil, že jeho čistý príjem je 1.170,– eur ( 1.600 -250 -180). Výdavok
na splátku na auto súd nemal za dôvodný, nakoľko jedno auto už má. Darovanie druhého auta nemôže
negatívne ovplyvniť výživu dieťaťa. Preto z ustáleného príjmu 1.170 eur 12 % je suma 140,– eur. Súd
má zato, že výdavky na dieťa, ktoré uviedla matka, sú dôvodné, kde je predpoklad, že suma 200,– eur
na ošatenie bude už nižšia, pretože po prvom roku dieťaťa je jeho rast pomalší než do jedného roka, a

potreba obmeny ošatenia bude nižšia, ale dieťa bude mať vyššie nároky na iné výdavky ( obuv, hračky,
strava a podobne).
44. Preto súd z týchto dôvodov, vzhľadom na príjem otca, ktorý ustálil, potreby dieťaťa, príjem matky,
stanovil výživné na sumu 140,– eur. Súd pre úplnosť dodáva, že otec teraz nepomáha matke so
starostlivosťou žiadnym spôsobom. Ak rodičia nechcú spolu komunikovať a stretávať sa, je to ich
rozhodnutie, ale pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará.
45. Výživné súd priznal odo dňa 01.09.2025, odkedy otec sa nepodieľa na výživnom, okrem sumy 40,–
eur uhradenej v januári 2026. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo splatné výživné aj za mesiac január
2026. Na výživnom za 5 mesiacov po 140,– eur po odrátaní sumy 40 eur otcovi vznikol dlh 660 eur.
Súd mu uložil povinnosť zaplatiť toto výživné v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako to stanovuje
zákon. Súd nepovolil otcovi splátkový kalendár, pretože otec mal vedomosť, že je podaný návrh na súd a
napriek tomu žiadnu sumu na výživu neprispel ( okrem 40 eur ). Ako dôvod neplatenia výživného uviedol,
že tatko mu to bolo odporúčané právnikom, aby počkal na rozsudok. To znamená, že otec si výživné
odkladal, čakal na rozsudok. Vážny dôvod, prečo otec každý mesiac výživne neplatil, zistený nebol.
46. Rodičia stretávanie sa otca s deťmi nežiadali upraviť.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995
Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.