Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Csp/18/2024 z 8. 10. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 8. októbra 2024, sp. zn. 28Csp/18/2024, ECLI:SK:OSZH:2024:6424200748.2
Okresný súd Žiar nad Hronom | 28Csp/18/2024 | ECLI:SK:OSZH:2024:6424200748.2 | 2024-10-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: ObZ, § 497 ObZ, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 53 ods. 6 OZ, § 451 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 454 OZ, CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5aeed97-6e82-4a39-a98f-ebafd5a5ad5b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2024:6424200748.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Žiar nad Hronom
28Csp/18/2024
6424200748
08. 10. 2024
JUDr. Radovan Beňo
ECLI:SK:OSZH:2024:6424200748.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
28Csp/18/2024
– 10 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený Mgr. Richardom Bebjakom,
advokátom so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.450,01 Eur s príslušenstvom,
takto
rozhodol:
28Csp/18/2024
–9–

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.450,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 1.450,01 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 85,10 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
28Csp/18/2024
–8–

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 07.03.2024 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.450,01 Eur s príslušenstvom.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.02.2013 zmluvu o úvere č. 603701208,
na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 1.400,- Eur. Úver mal byť

splatený podľa zmluvy v 1 splátke vo výške 2.748,- Eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu
1.348,- Eur, označená ako „príslušný poplatok“, ktorý je tvorený súčtom úroku 39,15 % (548,10 Eur)
a administratívnych nákladov 799,90 Eur. Úver mal byť splatený v lehote do 23.02.2014. Výška RPMN
je uvedená 96,29 %.
1.3. Zároveň s úverovou zmluvou v ten istý deň pri tom istom rokovaní bola podpísaná Dohoda o plnení
v splátkach k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť predmetný úver splácaný
v 12 mesačných splátkach vo výške 229,- Eur a výška RPMN predstavuje 301,65 %. Podľa výpočtu
internetovej kalkulačky ročný úrok tak predstavuje 96,27 %.
1.4. Žalobca si bral úver ako fyzická osoba, pre svoju osobnú potrebu. Zmluva o úvere obsahuje väčšie
množstvo ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V hrubom rozpore s dobrými
mravmi je ustanovenie týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v rozpore
s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda o výške odplaty spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a hraničí s úžerou.
1.5. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o priemernej hodnote RPMN, druh spotrebiteľského
úveru a údaj o RPMN je v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu treba poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
1.6. V rovnaký deň ako zmluva o úvere bola uzatvorená aj dohoda o plnení v splátkach, kde je uvedená
RPMN vo výške 301,65 %, teda podstatne vyššia a rozdielna, čím došlo k neúmernému navýšeniu
hodnoty RPMN oproti zmluve o úvere. V zmluve o úvere je teda hodnota RPMN uvedená v nesprávnej
výške v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Takáto činnosť žalovaného pri uzatváraní zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, ktorá je prepojená s dohodou o plnení v splátkach, je potrebné považovať ako
konanie od počiatku cielene smerujúce k dosiahnutiu poskytnutia spotrebiteľského úveru s navýšením
RPMN. Takéto konanie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej používanie je zakázané.
Súčasné uzavretie zmluvy o úvere a dohody plnení v splátkach zo strany žalovaného bolo rozhodnutím
Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. G./XXXX zo dňa 07.06.2016 vyhodnotené ako nekalá
obchodná praktika žalovaného, ktorej účelom je obchádzane zákona a dezinformovanie spotrebiteľa o
skutočnej hodnote RPMN.
1.7. Žalobca uhradil žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sumu 2.850,01 Eur, tzn. o 1.450,01
Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 1.450,01 Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. Žalovaný napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, preto si uplatňuje žalobca
aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.02.2024 do zaplatenia. Tiež si uplatňuje náklady na
uplatnenie pohľadávky vo výške 85,10 Eur, a to odmenu právnemu zástupcovi za 1 úkon právnej služby
- vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému a tomu prislúchajúci režijný paušál.
2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 28Csp/18/2024-25 zo dňa 19.06.2024, ktorý
bol následne zrušený v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný podal voči nemu v zákonnej lehote odpor.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom stanovené
obligatórne náležitosti. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 2.748,- Eur. Aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi stranami, s prihliadnutím
na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe
akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, k čomu došlo aj v tomto prípade.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa
budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmluve je uvedený údaj o RPMN a jej výška
je vypočítaná v zmysle prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. S ohľadom na vyššie podnikateľské riziko
žalovaného ako nebankového subjektu, ktorý v porovnaní s bankami požaduje menšie zabezpečenie,
sú úroky požadované takýmito subjektami vyššie ako obvyklé bankové úroky. Žalobca v zmluve o úvere
vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju
dodržiavať. Mal tiež právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej
uzavretia, ktoré nevyužil. Žalobca svoj záväzok nehradil v zmysle uzatvorenej zmluvy. Zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Do sumy nároku, ktorú si
uplatňuje žalobca z titulu poskytnutého úveru nemožno zahrnúť istinu a sankcie za neplnenie zo zmluvy.

Žalobca bol v omeškaní s úhradou istiny, vzhľadom na čo žalovanému patrí okrem istiny poskytnutého
úveru nárok na zákonný úrok z omeškania a ďalšie sankcie v zmysle zmluvy.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.10.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.
5. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013 súd zistil, že ako veriteľ je označený žalovaný,
ako dlžník je označený žalobca. Podľa zmluvy veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume
1.400,- Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
1.348,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2.748,- Eur v 1 splátke po 2.748,- Eur. Celkový poplatok dlžníka
spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu 548,10 Eur a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 799,90 Eur. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
2.748,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 23.02.2014 na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi.
Výška RPMN bola uvedená 96,29 %, výška priemernej RPMN 40,60 %.
6. Z dohody o plnení v splátkach k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX súd zistil, že bola uzavretá dňa
15.02.2013 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Je v nej uvedené, že veriteľ
a dlžník sa dohodli, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX sa mení tak, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú
čiastku 2.748,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 229,- Eur, vždy k 23. kalendárnemu
dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.03.2013. Dlžník berie na vedomie, že výška RPMN je 301,65 %.
7. Z výpisu z klientskej zóny z webovej stránky žalovaného vyplýva, že zmluvou č. XXXXXXXXX zo
dňa 15.02.2013 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.400,- Eur, ako doposiaľ splatená suma je
uvedených 2.850,01 Eur a celková dlžná suma je uvedených 20.183,16 Eur.
8. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 18.02.2024 vyplýva, že ju vypracoval právny
zástupca žalobcu, ktorý vyzval žalovaného v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX na vrátenie
sumy 1.450,01 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj nákladov na uplatnenie pohľadávky vo
výške 170,20 Eur najneskôr do 28.02.2024. Výzva bola žalovanému zaslaná e-mailom dňa 18.02.2024
na e-mailovú adresu H..
9. Z informácie o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny, dostupných na webovej stránke Národnej banky Slovenska vyplýva, že u nových obchodov –
spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie do 1 roka bola priemerná úroková miera v období
február 2013 na úrovni 9,44 % a u spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov
bola priemerná úroková miera v období február 2013 na úrovni 10,73 %.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 15.02.2013 (ďalej len
„ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom.
Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu 15.02.2013
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 a § 454 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za
koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.
11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o úvere zo dňa 15.02.2013. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Pri určení, či
ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný
predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci I./XX J.
K. L. M., B. de Man G. C. N. M., zo dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice
93/13/EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom
smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa
toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Toto
kritérium zodpovedá myšlienke, z ktorej vychádza systém ochrany zavedený touto smernicou, a síce,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky L. M. L. J. O. G., I./XX, bod 31, ako aj Šiba, C-537/13, bod 22). Okolnosť, že formulár na ktorom

je zmluva uzatvorená, má názov „Zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho
práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na predmetný právny
vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
V zmysle § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je
účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku, nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale
príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
13. V danom prípade sa jedná o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Žalovaný mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, o čom
svedčí predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy
nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by ju žalobca uzatvoril v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, tento právny úkon neučinil pod svojím obchodným menom. Uzavretú
zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže nebolo preukázané, že by žalobca pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a naopak žalovaný
do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
14. Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere súd zistil, že celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom sú v nej formálne rozčlenené na úrok vo výške 39,15 % ročne a „administratívny poplatok“,
ktorý má pokrývať administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z takéhoto vymedzenia nie je ani súdu, a už
vôbec nie spotrebiteľovi vstupujúcemu do úverového vzťahu zrejmé, o aké administratívne náklady by
sa malo jednať. Presná informácia o tom, z čoho administratívny poplatok pozostáva a prečo je v
predmetnej zmluve vyčíslený práve uvedenou sumou (799,90 Eur) nie je možné zistiť zo zmluvy o úvere.
Žalobcovi tak nebola poskytnutá komplexná informácia o celkovej výške administratívneho poplatku, o
jeho zložení, tým pádom primeranosti požadovaného administratívneho poplatku, a zároveň mu nebola
zachovaná možnosť výšku poplatku akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, resp. súhlasiť alebo nesúhlasiť s
takto určenou výškou. Pokiaľ by sa malo jednať o poplatok zohľadňujúci náklady na uzavretie zmluvy,
súd nepovažuje za akceptovateľný poplatok, ktorého výška prevyšuje polovicu úverovej istiny, keďže
ním žalovaný prekrýva skutočnú úrokovú mieru úveru. Z predloženej zmluvy a z inej rozhodovacej
činnosti súdov Slovenskej republiky je zjavné, že predmetný administratívny poplatok je závislý od výšky
poskytovaného úveru a veriteľ v zmluvách deklaruje relatívne prijateľnú hodnotu úrokovej sadzby. Tým
sa ale u spotrebiteľa vyvoláva zdanie pomerne akceptovateľného úroku, hoci skutočnosť je iná a je v
jeho neprospech. Vzhľadom na uvedené treba podľa názoru súdu administratívny poplatok uvedený
v predmetnej zmluve o úvere považovať za súčasť odmeny žalovaného ako veriteľa za poskytnutie
peňazí (úveru) žalobcovi a teda zahrnúť ho do úrokovej miery, lebo štandardne úrok je práve tým
ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje reálnu cenu požičiavaných peňazí. V opačnom prípade sa totiž údaj o
úrokovej sadzbe stáva nič nehovoriacim parametrom, čo nezodpovedá zmyslu a účelu § 9 ods. 2 písm.
i) ZSÚ. V danom prípade teda súd uzavrel, že zmluva o úvere neobsahuje riadne a v súlade so zákonom
uvedenú náležitosť v podobe relevantného údaja o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru.
15. K obdobným záverom možno dospieť aj pokiaľ sa jedná o uvádzanie RPMN v zmluve o úvere.
V tomto smere možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Bankovej rady Národnej
banky Slovenska č. G./XXXX zo dňa 07.06.2016. Orgán dohľadu nad finančným trhom skúmal spôsob
uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany veriteľa – spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aký
bol použitý aj v teraz prejednávanej veci. Pri tomto postupe v rámci poskytovania informácií spotrebiteľovi
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostane spotrebiteľ od žalovaného informáciu o RPMN
úveru splatného jednou splátkou. Uvedená RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia
ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie
úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite
odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa
domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Banková rada NBS konštatovala, že takéto konanie
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a následnej dohody o plnení v splátkach a jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Kvôli
predpripravenej vecnej a časovej prepojenosti oboch zmluvných dokumentov (zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a dohody o plnení v splátkach) je potrebné obidvom týmto zmluvným dokumentom priznať
charakter jednej spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahovo tvorí jeden celok.
Aj v prejednávanej veci pritom v samotnej zmluve o úvere zo dňa 15.02.2013 je uvedený údaj
o RPMN vo výške 96,29 %, pričom v dohode o plnení v splátkach zo dňa 15.02.2013 uzavretej
bezprostredne po samotnej zmluve o úvere je už uvedený údaj o RPMN vo výške 301,65 %. Takéto
tzv. rozkúskovanie obsahovo jednej spotrebiteľskej zmluvy do viacerých zmluvných dokumentov je vo
vzťahu k spotrebiteľovi v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, môže uviesť spotrebiteľa do
omylu v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru a spôsobiť, že spotrebiteľ uzavrie zmluvu, ktorú by
inak z
dôvodu jej menšej výhodnosti neuzavrel.
16. Na základe uvedených skutočností je v zmysle § 11 ods. 1 ZSÚ v príslušnom znení potrebné
poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný teda nemal nárok na
zaplatenie žiadnej odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a došlo preto k bezdôvodnému obohateniu
na jeho strane (ako plneniu získanému bez právneho dôvodu).
17. Úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Výška odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov je v spotrebiteľských vzťahoch regulovaná ust. § 53 ods.
6 OZ. Podľa jeho znenia účinného do 31.05.2014 odplata nemohla podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, teda právna
úprava nestanovovala konkrétnu hraničnú hodnotu, po prekročení ktorej sa dojednanie o odplate bez
ďalšieho dostáva do rozporu so zákonom. Bolo potrebné zohľadniť finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Presne tieto premenné sa však už v tom čase odzrkadľovali v údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch, ktoré sa zverejňovali a doposiaľ zverejňujú v zmysle § 21 ZSÚ na webovom
sídle Ministerstva financií SR, kde je zároveň zverejnená priemerná hodnota RPMN pre jednotlivé
kategórie spotrebiteľských úverov. Súd má za to, že aj pri posúdení súladu odplaty v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uzavretej do 31.05.2014 s ust. § 53 ods. 6 OZ je možné vyjsť z uvedenej
priemernej hodnoty RPMN novoposkytnutých úverov v čase uzavretia konkrétnej zmluvy. V konečnom
dôsledku práve tento ukazovateľ sa v zmysle § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 01.06.2014 v spojení
s § 1 a 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. stal smerodajným pre určenie najvyššej prípustnej výšky
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Práve ročná percentuálna miera nákladov
pritom predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá dňa
15.02.2013 a je v nej uvedený údaj o RPMN vo výške 301,65 % (keďže ako už bolo uvedené, samotná
zmluva o úvere tvorí spolu s dohodou o plnení v splátkach obsahovo jeden celok). Podľa zverejnených
údajov priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,Eur so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov bola v 4. štvrťroku 2012 na úrovni 36,73 % a v 1. štvrťroku
2013 na úrovni 39,2 %. Je teda bez najmenších pochybností, že RPMN (t.j. v podstate výška odplaty)
v predmetnej zmluve o úvere podstatne (cca 7,5-násobne) prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dojednanie o odplate v predmetnej
zmluve o úvere je teda v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ), teda v tejto časti je zmluva podľa §
39 v spojení s § 41 OZ neplatná. Aj z tohto dôvodu teda žalovaný nemal nárok na zaplatenie žiadnej
odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a došlo preto k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane
(v danom prípade plnením z neplatného právneho úkonu).
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca bol povinný žalovanému vrátiť v súvislosti
s predmetnou zmluvou len sumu 1.400,- Eur tvoriacu istinu poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné,
že žalobca vyplatil žalovanému celkovo už sumu 2.850,01 Eur, teda bezdôvodne mu vyplatil sumu
1.450,01 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Súd
preto žalobe v tejto časti vyhovel.
19. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia e-mailom jeho právneho zástupcu zo dňa 18.02.2024, zaslaným na e-mailovú adresu
žalovaného, čím sa dostala výzva do jeho dispozičnej sféry. Žalobca poskytol žalovanému lehotu na

plnenie do 28.02.2024 a žalovaný je teda v omeškaní od nasledujúceho dňa. Pokiaľ sa jedná o sadzbu
úroku z omeškania, podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 29.02.2024 vo výške 4,5 %. Súd preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.450,01 Eur
od 29.02.2024 do zaplatenia.
20. Podľa § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, ktoré si
žalobca uplatnil vo výške 85,10 Eur. Aj túto sumu mu súd priznal, keď sa jednalo o odmenu jeho právneho
zástupcu v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 18.02.2024 žalovanému
podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v príslušnom znení (ďalej len „vyhláška“), ktorá zároveň v prejednávanej
veci splnila aj účel výzvy na zaplatenie, od ktorej sa odvíja počiatok omeškania žalovaného. Pri tarifnej
hodnote veci vo výške 1.450,01 Eur základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej
služby predstavuje 71,37 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, k čomu prislúcha režijný paušál v zmysle § 16
ods. 3 vyhlášky na rok 2024 vo výške 13,73 Eur, spolu 85,10 Eur.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
28Csp/18/2024
–2–

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.