{"guid": "f2436ccb-4d2d-46e0-9a6a-3843a1ee4a2d:fac6c2f7-dc2c-4411-bf78-9ce9e705953b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1", "spisova_znacka": "BA-5S/154/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/154/2019 z 5. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. októbra 2023, sp. zn. BA-5S/154/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1", "identifikacne_cislo": "1015201698", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2023-10-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fac6c2f7-dc2c-4411-bf78-9ce9e705953b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/154/2019\n1015201698\n05. 10. 2023\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2023:1015201698.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,\nčleniek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca),\nv právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol s r.o., so sídlom Karpatské nám. 11, Bratislava, IČO: 35 812\n851, právne zastúpeného: JUDr. Daniela Simanová, advokátka so sídlom Palkovičova 15, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1222870/2015 zo dňa 27. júla\n2015, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy správny súd zistil, že Daňový úrad Bratislava\nvykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2007.\nDaňová kontrola sa začala dňa 16. decembra 2008 a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č.\nI/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa\n01. februára 2010, ktorý doručil žalobcovi dňa\n10. marca 2010; vypracoval aj Dodatok č. 1 zo dňa 25. februára 2010.\n2. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane dodatočným platobným výmerom č.\n602/232/36388/2010/Gav zo dňa 19. marca 2010 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007 v\nsume XX.XXX,XX A..\n3. Žalovaný rozhodnutím č. I/221/16508-104556/2011/990325-r zo dňa\nfebruára 2011 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 602/232/36388/2010/Gav zo dňa\nmarca 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n21.\n19.\n\n4. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím\nč.\n9103303/5/1325022/2014 zo dňa 03. apríla 2014 znova určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie\nobdobie jún 2007 v sume XX.XXX,XX A..\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/338023/2014/4989 zo dňa 29. júla 2014 opäť zrušil rozhodnutie\nsprávcu dane č. 9103303/5/1325022/2014 zo dňa 03. apríla 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n6. Správca dane následne rozhodnutím č. 265404/2015/9104403 zo dňa 13. apríla 2015 určil žalobcovi\nrozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume 63.894,84 eura. Po doplnení dokazovania\nu dodávateľov žalobcu KOLIBA, a.s., a odberateľa Pannon Food Slovakia s.r.o. a po opätovnom\nvyhodnotení skutkového stavu mu priznal nárok na odpočet dane podľa § 51 ods. 1 v nadväznosti na §\n49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 222/2004 Z.z.) z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s., v sume\nX.XXX,XX A.. Na druhej strane však žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX.XXX,XX\nA. z faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru:\n- faktúra č. 7048 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7049 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7051 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7052 zo dňa 01. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7058 zo dňa 06. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7060 zo dňa 07. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7070 zo dňa 14. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX B. (z toho DPH v sume\nXX.XXX,XX B.),\n- faktúra č. 7071 zo dňa 15. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7073 zo dňa 15. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7074 zo dňa 15. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7076 zo dňa 18. júna 2007 vystavená na sumu -XX.XXX,XX B. (z toho DPH v sume X.XXX,XX B.),\n- faktúra č. 7081 zo dňa 19. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7082 zo dňa 19. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7083 zo dňa 19. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7085 zo dňa 20. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7086 zo dňa 20. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7087 zo dňa 20. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7088 zo dňa 21. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7089 zo dňa 21. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7091 zo dňa 22. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.),\n- faktúra č. 7092 zo dňa 22. júna 2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume XX.XXX,B.).\n7. Poukázal na výpoveď konateľa žalobcu C. D., ktorý uviedol, že dodávky tovaru boli vopred dohodnuté\ns pánom D. a B.. Následne mu bol predstavený pán E., ktorý neskôr preberal ich telefonické objednávky.\nZo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., bol tovar priamo prepravený odberateľovi do skladu v Lehniciach,\nkde tovar prebral skladník. Prepravu zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., s prepravcami\npánom F. (Hamuliakovo) a HAKY TRANS, s.r.o. (Malacky). Účtovníctvo spoločnosti LUMA Slovakia,\ns.r.o. viedla G. D.. Taktiež uviedol, že spoločnosť MILÉNIUM spol. s r.o. nemá vlastné skladové priestory,\n\nak je to potrebné, požiada sklad v Lehniciach, ktorého majiteľom je spoločnosť K.K.V. Union, s.r.o. Za\nodberateľa označil spoločnosť K.K.V. Union, s.r.o. Rovnako tak uviedol, že za spoločnosť MILÉNIUM\nspol. s r.o. kúpno-predajnú zmluvu podpisoval on a za spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. nevedel takúto\nosobu uviesť, nakoľko jemu už doniesli zmluvu podpísanú za dodávateľa, možno išlo o p. B. alebo\np. D..\n8. Konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., F. H. uviedol, že so žalobcom obchodoval v obdobiach\nmarec až jún 2007 s komoditou kryštálový cukor. Vo firme mali poradcu pána B., ktorý so žalobcom\nrokoval. F. aj I. E., ktorý sa staral o celú agendu s objednávkami prostredníctvom faxu alebo telefónu;\npán E. nemal v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., pracovnú zmluvu ani dohodu, len pomáhal so\nspracovaním objednávok. Spoločnosť nemala vlastné motorové vozidlá, prepravu zabezpečovala\ndodávateľsky spoločnosťou HAKY TRANS, s.r.o. Miesto nakládky a vykládky tovaru nepoznal, nevedel\nsi naň spomenúť, tovar bol nakladaný u dodávateľov, ktorých názvy si nepamätal; spoločnosť mala\nprenajaté sklady v Trnave od spoločnosti TANGO, s.r.o. Úhrada faktúr bola zabezpečovaná v hotovosti,\nresp. prevodom na účet v banke.\n9. Bývalý konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., J. D. uviedol, že prepravu pre odberateľov\nzabezpečovala kamiónová preprava, ktorú objednával on alebo pán B.. Peňažné prostriedky v hotovosti\nnikdy nepreberali, preberal ich pán B., ktorý osobne jednal s odberateľmi. Nevedel, kto vystavoval a\npodpisoval pokladničné doklady.\n10. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nadobudnúť tovar od spoločností CHEESE & WINE, s.r.o.,\nAgentúra KaPa, spol. s r.o., a od K. F.. K. F. uviedol, že nikdy so spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.,\nneobchodoval, žiadne faktúry pre túto spoločnosť nevystavil, faktúry nemal v evidencii DPH za rok 2007\na formát pokladničného dokladu nebol jeho.\n11.\nNa základe uvedeného správca dane neuznal žalobcovi daň odpočítanú z uvedených\ndodávateľských faktúr prijatých od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., v sume XX.XXX,XX A., pre\nporušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.\n12. V zdaňovacom období jún 2007 si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane aj z dodávateľskej\nfaktúry č. 122007 zo dňa 18. júna 2007 za dodanie kávy v sume XXX.XXX,- B. (z toho DPH v sume\nXX.XXX,XX B.) od dodávateľa B. F. - STANLEY-CO. B. F. uviedol, že so žalobcom v rokoch 2007-2008\nobchodoval v komodite káva a interiérové doplnky a jednal vždy osobne s konateľom C. D.. Faktúry\npodpisoval a vystavoval on osobne, faktúry pre žalobcu podpísal on, nemal žiadnych zamestnancov\nani nezamestnával nikoho na dohodu. Prepravu tovaru zabezpečoval on sám automobilom KIA a mal\nprenajatý prívesný vozík, doklady mal doložiť dodatočne. Pri nakládke tovaru bol vždy osobne, ostatné\nveci mal spresniť dodatočne. Cena za dopravu bola na základe dohody zahrnutá v cene tovaru. Skladové\npriestory mal na prevádzke v H. L. M. XXX (fotokópiu nájomnej zmluvy mal doložiť dodatočne). Kávu\nodoberal od G. C. a niečo od spoločnosti JUKOL CZ spol. s r.o. (faktúry však nemá k dispozícii, lebo ich\nzabavila polícia); za tovar platil v hotovosti, no nemá k nim žiadne doklady. Platba od žalobcu bola riešená\nformou faktoringu; faktoringovou spoločnosťou bola VÚB Factoring Bratislava a cez ňu boli uhradené\nvšetky faktúry. Správca dane zistil, že B. F. - STANLEY-CO nebol registrovaný na cestnú daň ani daň z\nmotorových vozidiel. B. F. - STANLEY-CO vlastnil osobné motorové vozidlo KIA RIO, EČV: H. XXXXX,\nktoré vlastní UniCredit Leasing Slovakia, a.s. B. F. - STANLEY-CO v daňovom priznaní za II: štvrťrok\n2007 nevykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku a odpočítal DPH za nákup kávy od dodávateľky G.\nN. C. v júny 2007 (faktúra č. DF070029, dátum dodania 18. júna 2007, základ dane 276.690,- Sk, DPH\n19% v sume 52.571,10 Sk).\n13. Daňový úrad Žilina II zistil, že G. N. C. podala daňové priznanie len za III. štvrťrok 2006, daňové\npriznania za iné zdaňovacie obdobia nepodala. Všetky doklady jej boli odcudzené a nevedela sa vyjadriť\nk predloženým faktúram. Inak bola pasívna a so správcom dane nekomunikovala. V prípade nákupu kávy\nžalobcom od B. F. - STANLEY-CO a jej následného predaja nebola preukázaná preprava, ako aj samotná\nexistencia kávy; reálnosť dodávky kávy je teda spochybniteľná. Predaj kávy tuzemskou dodávateľkou G.\nN. C. pre B. F. - STANLEY-CO nebol v daňových priznaniach DPH dodávateľa vykázaný a dodávateľom\npreukázaný. Správca dane dospel k záveru, že ide o reťazový obchod, kde tok faktúr od dodávateľa k\nodberateľovi je iný ako preprava tovaru, ktorá ide priamo od predajcu k odberateľovi.\n\n14. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1222870/2015 zo dňa 27. júla 2015 potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie č. 265404/2015/9104403 zo dňa 13. apríla 2015. Skutkový stav zistený správcom dane\npovažoval za dostatočne a riadne zistený. Ustanovenia § 49, § 51 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.\nstriktne ustanovujú podmienky na splnenie nároku na odpočet dane; nestačí len predloženie dokladov s\npredpísaným obsahom, ale musí dôjsť aj k reálnemu dodaniu tovaru. Preverovaním správcu dane nebolo\npreukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., reálne žalobcovi dodala tovar (kryštálový cukor) tak,\nako je to deklarované na predložených faktúrach. Žalobca zároveň vierohodným a nespochybniteľným\nspôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Správca dane doplnil dokazovanie za účelom riadneho zistenia\nskutkového stavu v súvislosti s dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., a KOLIBA, a.s., a dôkazy vyhodnotil\njednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane vychádzal z vyjadrení prepravcov: O. F.,\nkonateľa spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o. Z dokazovania však vyplynulo, že v zdaňovacom období jún\n2007 nevedeli preukázať prepravu tovaru do Lehníc pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. Správca dane\nzobral do úvahy výpovede svedkov F. H. (konateľa spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), J. D. (bývalého\nkonateľa a spoločníka LUMA Slovakia, s.r.o.), I. B. (nezávislého konzultanta LUMA Slovakia, s.r.o.), G.\nC. P. Q. G. H. K. (konateľa spoločnosti CHEESE & WINE, s.r.o.), z ktorých vyplynulo, že svedkovia F.\nH. a J. D. sa nevedeli vyjadriť k dodávkam kryštálového cukru; odvolávali sa len na I. B. a G. C. P.. G.\nC. P. K. uviedol, že nevystupoval v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nemal v nej žiadnu funkciu,\nnepodpisoval žiadne doklady, faktúry ani zmluvy a nikdy s uvedenou spoločnosťou neobchodoval.\nSvedok I. B. uviedol len všeobecné skutočnosti bez konkrétnych dôkazov. Z ich výpovedí vyplynuli\npochybnosti o dodávke kryštálového cukru pre žalobcu v zdaňovacom období jún 2007. Žalovaný\nsúhlasil so správcom dane, že nebolo potrebné vypočuť ako svedkyňu C. D., účtovníčku spoločnosti\nLUMA Slovakia, s.r.o., pretože by to bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie nadbytočné.\n15. Samotné zaúčtovanie a uvedenie preverovaných faktúr v účtovnej evidencii, resp. v Prehľade\npohybov podľa dodávateľov - odberateľov zo dňa 15. februára 2010 a v Salde pohybov podľa\ndodávateľov - odberateľov zo dňa 15. februára 2010 spoločností K.K.V.-UNION, s.r.o., a LUMA Slovakia,\ns.r.o., ešte nepreukazuje, že táto spoločnosť reálne dodala tovar žalobcovi ako je uvedené na faktúrach.\nIde len o formálne doklady, ktoré len potvrdzujú, že uvedené spoločnosti faktúry zaevidovali do svojho\núčtovníctva.\n16. Z administratívneho spisu vyplynulo, že proti bývalému konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.\n(J. D.) a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (F. H.), G. C. P. a I. B. bolo vznesené obvinenie pre\npokračovací zločin krátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona\nk § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť zaevidovaním falošných faktúr do\núčtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (dodávateľa žalobcu) a spôsobením tým škody štátnemu\nrozpočtu. Podľa názoru žalovaného žalobca vedel o konaní I. B. a J. D., pretože ako jeho konateľ C.\nD. uviedol, dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s oboma uvedenými osobami. Správca dane pritom\nnetvrdil, že žalobca je zodpovedný za trestnú činnosť svojho dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Správca\ndane teda postupoval v súlade s § 3 ods. 1, ods. 2 druhá veta zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004\nZ.z., keď neuznal odpočet dane z preverovaných dodávateľských faktúr deklarovaných dodávateľom\nLUMA Slovakia, s.r.o. Išlo o reťazec umelých obchodných vzťahov medzi spoločnosťami CHEESE &\nWINE s.r.o, Václav Man, LUMA Slovakia, s.r.o., do ktorého sa následne zapojil aj žalobca tým, že\ndeklaroval nákup tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., a reálnosť jeho\ndodania sa v rámci dokazovania nepotvrdila. Vytvorenie umelých obchodných vzťahov v reťazci medzi\nspoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, K. F., LUMA Slovakia, s.r.o., a žalobcom zistili aj orgány činné\nv trestnom konaní. Nepotvrdilo sa reálne dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi a jediným účelom\ndeklarovaných obchodných transakcií bolo získanie daňovej výhody, a to uplatnenie odpočítania dane\nz prijatých zdaniteľných obchodov a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti.\n17. Pokiaľ ide o ďalšieho dodávateľa žalobcu B. F. - STANLEY-CO a ním vystavenú faktúru za dodanie\ntovaru (káva) správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru nedošlo. B. F. sa vo svedeckej výpovedi\nnevyjadril k preprave tovaru a jeho dodanie na základe preverovanej faktúry ani nepotvrdil; sám žalobca\npritom v odvolaní uviedol, že B. F. nevedel preukázať prepravu tovaru. K tvrdeniu žalobcu, že tovar\nbol dodaný prostredníctvom D. P. zo Sverepca (vozidlom Škoda Fabia s EČV: R. XXX S.) priamo do\nsídla spoločnosti GLOBAL-SERVIS, s.r.o. (odberateľa žalobcu), žalovaný poukázal na neexistenciu\ndôkazov k tejto skutočnosti. Správca dane zistil, že D. P. má na účely prevádzkovania vnútroštátnej\n\ntaxislužby evidované vozidlo Peugeot 406 s EČV: H. XXX Q., B. F. má evidované vozidlo KIA RIO s\nA.: H. XXX S. Z uvedených dôvodov nemohol D. P. bez predloženia relevantných dôkazov prepraviť\ntovar motorovým vozidlom Škoda Fabia s EČV: R. XXX S.. Keďže nebolo preukázané dodanie tovaru,\nnemohla B. F. - STANLEY-CO vzniknúť daňová povinnosť. Rekapituláciu DPH za II. štvrťrok 2007 B. F.\nnemožno považovať bez ďalšieho za dôkaz jednoznačne preukazujúci dodanie tovaru, pretože samotné\nzaúčtovanie a uvedenie faktúry do evidencie DPH predstavujú len formálne doklady bez preukázania\nmateriálneho splnenia podmienky dodania tovaru. V daňovom konaní nebolo preukázané, že B. F.\nnadobudol predmetný tovar od svojich dodávateľov G. N. C. a českej spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o.\nSprávca dane v rozhodnutí netvrdil, že žalobca je zodpovedným za trestnú činnosť svojho dodávateľa\nB. F. - STANLEY-CO, len uviedol svoj záver vyplývajúci z dokazovania, že nebolo preukázané dodanie\ntovaru (kávy) žalobcovi spôsobom uvedeným vo faktúre vystavenej B. F. - STANLEY-CO. Pokiaľ nie\nje preukázané kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nemožno sa\núspešne domáhať nároku na odpočet DPH.\n18. Správca dane neprerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku z dôvodu, že sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke (§ 22 ods. 2 cit. zákona), pretože to bolo právne irelevantné.\nII.\nŽaloba\n19. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12. októbra 2015 domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1222870/2015 zo dňa\n27. júla\n2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n265404/2015/9104403 zo dňa 13. apríla 2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na ustanovenie\n§ 165b daňového poriadku prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún\n2007 rozdiel dane v sume XX XXX,XX A. na dani z pridanej hodnoty. Poukázal na nesprávny postup\nsprávcu dane a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa svojho názoru splnil všetky povinnosti na\nuplatnenie nároku na odpočet DPH, ktoré je možné od neho objektívne požadovať.\n20. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že správca dane mu neuznal daň odpočítanú z dodávateľských\nfaktúr, vystavených dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., Košická 52, Bratislava za nákup kryštálového\ncukru s odôvodnením, že dodávky a samotná existencia kryštálového cukru pre daňový subjekt LUMA\nSlovakia s.r.o. a následne pre odberateľa MILÉNIUM spol. s.r.o. v zdaňovacom období jún 2007 neboli\npreukázané vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyjadrení jednotlivých prepravcov, ktorí mali v súlade\ns vyjadreniami konateľov spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. vykonávať prepravu tovaru k odberateľovi\nžalobcu, obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION s.r.o., títo prepravu nepreukázali. Tok faktúr za prepravu\ntovaru nezodpovedá toku tovaru spoločnosti zapojených do reťazového obchodu s kryštálovým cukrom.\nUvedenú skutočnosť potvrdzuje prehľad dodávateľských a odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie\nv roku 2007 a prehľad analytického účtu 343. Správca dane uvedené zistenia vyhodnotil a skonštatoval,\nže ide o fiktívnu fakturáciu.\n21. Vzhľadom na uvedené žalobca predložil dôkazné prostriedky, ktorými preukázal, že tovar kryštálový cukor nakúpený od jeho dodávateľa LUMA Slovakia s.r.o. fyzicky existoval a bol riadne dodaný\nobchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION s.r.o. na jeho sklad v Lehniciach. Tovar v súlade s čl. II kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnými spoločnosťami LUMA Slovakia s.r.o. a MILÉNIUM spol.\ns.r.o. zo dňa 03. mája 2007 objednal s prepravou na miesto určenia - do skladu svojho odberateľa\nK.K.V.- UNION s.r.o., pričom doprava bola zahrnutá v súlade so znením čl. III uvedenej zmluvy do\nceny tovaru. Na preverenie vyššie uvedených skutočností navrhol žalobca vykonať výsluch svedkyne\nG. C. D., ktorá viedla pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o účtovnú evidenciu, ako aj fyzické preverenie\nexistencie dodaného tovaru u odberateľa K.K.V.-UNION, s.r.o. Uvedené dôkazné návrhy však neboli v\ndaňovom konaní akceptované. Žalobca objednal tovar s prepravou, preto nevedel predložiť žalovanému\npri výkone kontroly doklady preukazujúce prepravu jednotlivých dodávok cukru v období mesiacov máj\naž november 2007. Žalobca svojimi výpismi zo dňa 31. mája 2007 a zo dňa 21. septembra 2007 z účtu\nč. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom Tatra bankou a.s. preukázal žalovanému, že všetky dodávateľské\nfaktúry za cukor dodaný obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia s.r.o. riadne uhradil bezhotovostným\nprevodom na jej účet.\n\n22. V daňovom konaní predložil uznesenie Prezídia Policajného zboru, NKA, č. H./NKA-FP-ST-2012\nzo dňa 08. januára 2014 s tým, že voči nemu ani jeho štatutárovi nebolo vznesené obvinenie pre\ndaňový zločin týkajúci sa dodávok tovaru; orgány činné v trestnom konaní nezistili, žeby mu bol tovar\ndodaný. Orgány činné v trestnom konaní zistili, že F. H. a J. D. zaviedli do účtovníctva fiktívne faktúry\nod spoločnosti CHEESE & WINE, s.r.o., Václav Man, na základe ktorých si uplatnili nárok na odpočet\ndane z pridanej hodnoty a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky spôsobili škodu. Takisto zistili, že\nG. C. P. a I. B. zabezpečovali v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nákup kryštálového cukru\nod neznámych dodávateľov, ktorý v mene spoločnosti ďalej predávali, pričom dodávateľské faktúry od\nskutočných dodávateľov cukru nedodali štatutárom spoločnosti F. H. a J. D. a do účtovníctva, zabezpečili\nfalošné faktúry, na základe ktorých si táto spoločnosť uplatnila odpočet DPH. Správca dane uviedol, že\ntieto skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru o neuskutočnení obchodov a\nfaktúry považoval za účelovo vystavené. Hodnotenie dôkazných prostriedkov však podľa názoru žalobcu\nnepreukazuje, žeby jeho konateľ vedel o páchaní trestnej činnosti v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.,\nalebo žeby skutočne existujúci tovar nebol dodaný odberateľovi K.K.V.-UNION, s.r.o. Prepravu tovaru\nzabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., dodala mu ho do skladu odberateľa K.K.V.-UNION,\ns.r.o., v Lehniciach, čo je v súlade s § 412 Obchodného zákonníka. Jeho konateľ sa vyjadroval len k\nspôsobu obchodovania s LUMA Slovakia, s.r.o., nie k páchaniu trestnej činnosti obžalovanými.\n23. Žalovaný podľa jeho názoru porušil § 3 ods. 1 aj § 22 ods. 2 daňového poriadku, keď si ako o\npredbežnej otázke urobil úsudok o tom, že žalobca spáchal trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného\nzákona bez toho, aby akýmkoľvek relevantným spôsobom svoje tvrdenie preukázal, čím porušil čl. 50\nods. 1 Ústavy SR. Trvá na tom, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní uniesol dôkazné bremeno\na preukázal, že o skutočnostiach spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného\nzákona spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., nemohol mať a nemal akúkoľvek vedomosť, a v trestnom\nkonaní vystupuje len ako svedok. Správca dane nepreveril, či a kým bol trestný čin spáchaný. Preukázal,\nže nie je a nikdy nebol hospodársky a obchodne prepojený s konateľmi spoločnosti LUMA Slovakia,\ns.r.o., a predložil o tom vpisy z obchodných registrov, z ich svedeckých výpovedí nevyplynuli žiadne\nnadštandardné vzťahy medzi nimi.\n24. Žalobca trvá na tom, že vie preukázať uskutočnenie prepravy tovaru prostredníctvom prepravcov O.\nF. a spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o., ktorý nepoprel prepravu tovaru pre LUMA Slovakia, s.r.o. Navyše,\nosobne sa presvedčil (žalobca), že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., prevádzkuje sklad v Trnave a na\nvlastné oči sa presvedčil, že v sklade boli dostatočné zásoby cukru, ktorý mal záujem kúpiť a ďalej predať.\nPostupoval tak s dostatočnou dávkou opatrnosti pri výbere svojho obchodného partnera a tvrdenie\nžalovaného o hospodárskom a obchodnom prepojení s konateľom spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.,\nza účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, považuje za scestné.\n25. Dodávateľ kávy B. F. -STANLEY-CO výslovne potvrdil, že mu kávu dodal, sám osobne prepravil\nna miesto ním určené, faktúru sám vystavil a opečiatkoval a obchod sa zrealizoval. Nevedel len\njednoznačne preukázať spôsob prepravy kávy vzhľadom na to, že na prepravu použil súkromné vozidlo,\nktorého evidenciu jázd neviedol, pretože náklady neuplatňoval ako daňové; súčasne však uviedol, že mu\nžalobca za kávu zaplatil bezhotovostne cez faktoringovú spoločnosť VÚB Factoring Bratislava. Žalobca\nvidí rozpor so zákonom v nepodaní daňového priznania B. F., za čo však nenesie zodpovednosť. Z\ndoplnenia výpovede B. F. vyplýva, že za II. štvrťrok 2007 daň riadne odviedol do štátneho rozpočtu.\n26. Správca dane porušil § 3 ods. 9 daňového poriadku, keď rozhodol odlišne v obdobných veciach,\npretože uznal rovnaké predložené doklady a evidencie pri odpočítaní dane od obchodnej spoločnosti\nKOLIBA, a.s., s následným dodaním „Pannon Fond“, s.r.o., pri ktorej prepravu zabezpečovala\nspoločnosť KOLIBA, a.s.\n27. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-384/05, C-271/06, C-142/11, C-80/11\na C-285/11.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. marca 2016 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.\nV celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane počas\n\nvýkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dostatočné dokazovanie vo veci preverenia\ndodávok tovaru od dodávateľa B. F. -STANLEY-CO, vykonal aj ústne pojednávania, na ktoré predvolal\nB. F.,\nG. N. C. a v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal o preverenie dodávky kávy\nod spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. Na základe vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru\no nevierohodnosti predložených dokladov aj o dodávke tovaru; spochybnil dokonca existenciu tovaru.\nSprávca dane identicky viedol dokazovanie aj v prípade dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. (nariadil ústne\npojednávania s konateľom žalobcu, vypočul svedkov K. F., F. H., J. D., I. B., vykonal miestne zisťovania\nv spoločnostiach CHEESE & WINE, s.r.o., a Agentúra KaPa, spol. s r.o., u O. F., nazrel do spisovej\nzložky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., vychádzal z dôkazov a písomností predložených uvedenou\nspoločnosťou). Nebolo teda preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ako dodávateľ reálne\ndodala žalobcovi tovar (kryštálový cukor) spôsobom uvedeným vo faktúrach a žalobca hodnoverným\nspôsobom nepreukázal dodanie tovaru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Žalobcom predložené\ndoklady svedčia o fiktívnej fakturácii. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku aj\n§ 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku.\n29. Svoj záver, že žalobca bol zapojený do reťazca nezákonných obchodov spoločnosti LUMA\nSlovakia, s.r.o. (v rámci umelo založenej siete dodávateľsko-odberateľských vzťahov), založil na\nreálnych zisteniach správcu dane aj orgánov činných v trestnom konaní. Faktúry, evidencie DPH a\núčtovníctvo bez ďalšieho nepreukazujú reálne dodanie tovaru.\n30. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nakupovať kryštálový cukor od spoločnosti CHEESE &\nWINE s.r.o., Agentúra KaPa, spol. s r.o., a od Václava Mana. Zo zistení správcu dane však vyplynulo, že\nuvedené subjekty nedodali spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., kryštálový cukor, teda k vecnému plneniu\nz poskytnutých faktúr nedošlo. Deklarované dodávky kryštálového cukru sa ukázali len ako formálne a\nslúžili len ako predmet fakturácie medzi zúčastnenými spoločnosťami.\n31. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/99/2012,\nsp.\nzn. 3Sžf/100/2012, sp. zn. 3Sžf/101/2012 všetky zo dňa 06. novembra 2013, rozsudky Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4S/362/2010, sp. zn. 4S/363/2010 obidva zo dňa\n22. februára 2013 a\nsp. zn 4S/362/2010 zo dňa 22. februára 2013, ktorými v rovnakej veci bolo už právoplatne rozhodnuté.\n32. Žalobca právo podať repliku nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n33. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč.k.\n5S/242/2015-187 zo dňa 13. júna 2017 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.\n5Sžfk/21/2018 zo dňa 30. mája 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/242/2015-187\nzo dňa 13. júna 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom\nv Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/154/2019.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n35. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nopätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu\nSR vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/21/2018 zo dňa 30. mája 2019 a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05. októbra 2023, nakoľko boli\n\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobca o nariadenie pojednávania\nnežiadal a žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania vo vyjadrení zo dňa 17.\nmarca 2016. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 20. júla 2023 oznámené na úradnej\ntabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n36. Žaloba žalobcu na Krajský súd v Bratislave došla dňa 12. októbra 2015, t.j. za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon\nč. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok, preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol\npodľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.\n37. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n41. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je\nzásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\n42. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n44. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n45. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou\n\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s\nprotokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15\npracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam\nuvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu\ndaňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n46. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa\nodseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/),\nalebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).\n47. Podľa § 22 daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne\nrozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane\no takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania (ods. 1).\nSprávca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný\nčin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (ods. 2).\n48. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov\n(písm. a/), skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm.\nb/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).\n49. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).\n50. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n51. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri\nktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona\nhmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky\na mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú\ncenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou\nbankou Slovenska.\n52. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n53. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n54. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri\nktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v\ntuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).\n55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n56. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je\nkaždý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa\ntohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),\nvierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n57. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej\nsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú\núpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n58. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si\nžalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu\nnaozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je\nvšak jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v\n§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje)\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,\nzákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,\npreukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV.\nÚS 24/2013 zo dňa\n17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a\n8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa\nktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového\nsubjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet\n\ndôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý\nv rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej\nexistencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného\nplnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods.\n2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej\npovinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou\nvnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.\n59. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom\nna preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt,\nktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.\nzn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len\npo formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho\nplnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.\n60. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019,\nbod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených\nskutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude\nspravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,\npričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú\naplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od\ndaňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového\nsubjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS\n259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).\n61. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom\nspolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť\n(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť\ndôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne\nspochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom\nmožno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len\nna daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho\npôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom\nkonaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje\npraktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa\n14. novembra 2018, bod 21;\nobdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru,\nči dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť\no uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia\nidentifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo\ndňa\n15. novembra 2017).\n62. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\npodmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa\n03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve\nsprávca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov\npodlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé\ndôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo\n\nvzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo\n(§ 3 ods. 3 daňového poriadku).\n63. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,\nmá tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných\nslužieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u\nplatiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.\nPlnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov\nuskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu\n1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977, ak spĺňajú objektívne kritériá,\na to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého\ndodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ\nnevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po\nplnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 3Sžf/1/2011\nzo dňa 15. marca 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach\nC-354/03\nOptigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).\n64. V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi,\nak z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné\noperácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území\nSlovenska, čiastočných medzinárodných nákladných listov, a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili\nsa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom\nje čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžfk/33/2017 zo dňa 21. marca 2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov SR pod č. R 51/2018).\n65. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na\nzabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu\nk DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby\nriskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach\nC-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami,\nnie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno\nrozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom\npodvode (rozsudky zo dňa\n27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;\nNetto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod\n25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená\npre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je\nsúčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na\nodpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta\nRecycling, bod 61).\n66. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady\n77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z\nobratu -spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej\nsmernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v\noboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a\nk uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať\ns tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa, a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný\nalebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky\nopustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom\nčlenského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je\npredmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar\nskutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na\núčely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04\nTeleos).\n67. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej\nsi nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany\n\npredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej\n(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a\nC-142/11 Mahagében kft. a\nPétér Dávid).\n68. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného\nbremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj Súdneho\ndvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného aj správcu\ndane v časti nepriznania odpočtu DPH, ktorá bola medzi účastníkmi sporná a žalobcom napadnutá v\nžalobe; nezaoberal sa časťou rozhodnutí o priznaní nadmerného odpočtu DPH, ktorú žalobca v žalobe\nnenamietal.\n69. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe jún 2007 predložil správcovi\ndane faktúry vystavené spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., a B. F. -STANLEY-CO, predložil účtovnú\nevidenciu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., prehľad pohybov podľa dodávateľov -odberateľov zo\ndňa 15. februára 2010, saldo pohybov podľa dodávateľov -odberateľov zo dňa 15. februára 2010 a\nrozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia voči bývalému konateľovi a\nkonateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.\n70. Podľa žalobcu správca dane nepreukázal, že tovar nebol fyzicky dodaný dodávateľom žalobcu\nobchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. odberateľovi žalobcu K.K.V. -UNION, s.r.o. a správca\ndane sám v rozhodnutí uviedol, že je možné sa domnievať, že sa jedná o fiktívnu fakturáciu a o\npoužitie fiktívnych faktúr v prípade odberateľa žalobcu K.K.V. -UNION, s.r.o. Žalobca taktiež tvrdí, že\npredloženými dôkaznými prostriedkami preukázal, že kryštálový cukor nakúpený od dodávateľa žalobcu\nLUMA Slovakia, s.r.o. fyzicky existoval a bol riadne dodaný odberateľovi žalobcu K.K.V. -UNION, s.r.o.\nna jeho sklad.\n71. Za zásadné vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr\nvyhotovených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. v zdaňovacom období jún 2007 správny súd považuje\nspochybnenie reálnej dodávky a samotnej existencie kryštálového cukru pre dodávateľa žalobcu spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ktorá následne mala uvedený tovar dodávať žalobcovi. Vo vzťahu\nk uvedenému preto tvrdenia a argumentácia žalobcu, i ním produkované dôkazy, že žalobca uvedený\ntovar ďalej dodával svojmu odberateľovi -obchodnej spoločnosti K.K.V. -UNION s.r.o., a to tak, že\ntovar mal byť priamo od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. prepravovaný do skladu odberateľa žalobcu\nK.K.V. -UNION s.r.o. v Lehniciach, čo má vyplývať o. i. aj z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03. mája\n2007, sú bez právnej relevancie. Napadnutými rozhodnutiami správca dane a žalovaný nespochybňoval\ndodanie tovaru žalobcom pre odberateľa K.K.V.-UNION s.r.o. Spochybnený bol nákup kryštálového\ncukru od dodávateľa žalobcu, spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. tým, že spochybnené bolo reálne\ndodanie tovaru už samotnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Uvedený záver preukazuje rozsiahle\ndokazovanie zadokumentované v administratívnom spise správcu dane a žalovaného.\n72. Zo súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že dodávateľmi spoločnosti LUMA\nSlovakia, s.r.o. boli spoločnosť CHEESE & WINE s.r.o., Václav Man a Agentúra KaPa, spol. s r.o., ktorých\nkonateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. F. H. ani nepoznal, osobne s nimi nejednal, jednal s nimi\nJ. D., bývalý spoločník aj konateľ firmy LUMA Slovakia, s.r.o. J. D. vo svojej výpovedi za prítomnosti\ndruhého konateľa F. H. dňa 10. marca 2009 zas uviedol, že čo sa týka ich dodávateľov, s nikým nejednal,\nvždy s nimi jednal pán B., ktorý bol poradcom firmy, na faktúrach ide zrejme o podpis p. B., podpis\nnie je jeho, s p. B. žiadna písomná zmluva nebola, nevie kde došlo k nakládke kryštálového cukru u\ndodávateľov. Pán B. vo výpovedi dňa 05. júna 2009 uviedol, že dodávateľov CHEESE & WINE s.r.o. a\nVáclav Man nepozná, jednal s nimi asi pán P.. Keď potreboval cukor, zavolal pánovi P. a ten zabezpečil\ntento cukor od dodávateľov. G. P. vo svojej výpovedi dňa 03. septembra 2009 tvrdenia p. B. nepotvrdil,\nuviedol, že v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. žiadnu funkciu nevykonával, nikto ho nepoveril na\nvykonávanie činnosti za spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. H. B. bol jeho priateľom, dohodil mu nejakých\ndodávateľov, ale viac to neriešil. Dodávateľov pre LUMU Slovakia, s.r.o. nezabezpečoval, len poskytol\ntypy na potenciálnych dodávateľov, spoločnosť CHEESE & WINE, s.r.o. nepozná, v mene spoločnosti\nLUMA Slovakia, s.r.o. nikdy nevystupoval, nepodpisoval žiadne doklady, faktúry ani zmluvy a nikdy s\nuvedenou firmou neobchodoval.\n\n73. Podľa názoru správneho súdu s poukazom na správcom zistený skutkový stav vyplývajúci\nz administratívneho spisu, správca dane správne ustálil záver, že dodávky a samotná existencia\nkryštálového cukru pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. a následne pre odberateľa MILÉNIUM spol. s\nr.o. v zdaňovacom období jún 2007 neboli preukázané.\n74. Závery správcu dane a žalovaného potvrdzujú i výsledky preverenia deklarovanej dodávky cukru\nu prepravcov tovaru O. F., a u spoločnosti HAKY TRANS s.r.o., Malacky. Konateľ žalobcu p. Róbert\nGál dňa 17. februára 2009 vo svojej výpovedi uviedol, že zo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (sklad v\nTrnave patriaci spoločnosti TANGO s.r.o.) bol tovar priamo prepravený jeho odberateľovi K.K.V. - UNION,\ns.r.o. do skladu v Lehniciach, prepravu zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. prepravcami\np. F. (Hamuliakovo) a HAKY TRANS s.r.o. Malacky. N. p. O. F. dňa\n26. augusta 2009\nuviedol, že v roku 2007 prepravoval pre LUMU Slovakia, s.r.o. cukor s miestom nakládky v Kisbajci v\nMaďarsku (a nie v Trnave ako uvádzal konateľ žalobcu dňa\n17. februára 2009) s miestom vykládky\nv Lehniciach. Tachografické kotúče k uskutočneným prepravám tovaru, na ktoré vystavil faktúry, nemá\na nevie ich predložiť. Preprava tovaru nebola preukázaná ani ďalším prepravcom, spoločnosťou HAKY\nTRANS s.r.o., ktorý podľa predložených faktúr a prepravných dokladov v zdaňovacom období jún 2007\nnevykonal žiadnu prepravu pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. do Lehníc.\n75. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je\nviazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej\nz nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť,\nje základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ\nzaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen\npo formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie\ntovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má\nprávo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.\n76. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá\npodmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné\npodmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej\ndeklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia\nnesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte\na v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt (žalobca) nesplnil.\n77. Napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane faktúry, tieto sú dôkazom len vtedy, ak boli\ntakéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný\npreukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone č. 222/2004 Z.z. povinnosť\npoužiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho\npodnikania ako platiteľ.\n78. Daň a nárok na odpočítanie dane, nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej\ndodávky tovaru alebo služby, pretože zákon o DPH nestojí len na formálnom, ale aj na reálnom\npreukázaní dodania tovaru. Preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom\ndovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo služby.\n79. Podľa názoru súdu zistenia a výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní preukázateľne\ndosvedčujú, že dodávateľ žalobcu spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. bol súčasťou umelo vytvorených\nobchodných vzťahov v reťazci spoločnosti CHEESE & WINE s.r.o. a Václav Man ako dodávateľov a\nspoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. ako odberateľom a teda sa jednalo o fiktívne obchodné transakcie.\nSpoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. reálne cukor nenadobudla a teda ho ani nemohla reálne žalobcovi\ndodať.\n80. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca alebo jeho konateľ\nsa dopustili zločinu skrátenia dane a poistného, resp. žeby boli spolupáchateľmi zločinu v zmysle\nustanovení Trestného zákona. Opačný názor žalobcu vychádza z dezinterpretácie odôvodnenia\nrozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili rozhodnutia\na úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s dôkazmi vykonanými v\n\ndaňovom konaní (faktúry, svedecké výpovede a miestne zisťovania) a dospeli k záveru o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňové\norgány postupovali správne, keď preverovali aj dodávateľov žalobcu, ktorí mu vystavili faktúry, na\nzáklade ktorých si uplatnil v zdaňovacom období jún 2007 nárok na odpočet dane. Označenie dodávateľa\nžalobcu vystavujúceho faktúru je jednou z esenciálnych náležitostí faktúry podľa § 71 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 222/2004 Z.z. a vedie (okrem iného) k preukázaniu existencie a pohybu tovaru. Ak sa\nvierohodnosť údajov uvedených na faktúre v realite nepreukáže, nie je daný zákonný dôvod na použitie\nfaktúry ako základu pre odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Ak žalobca poukazuje na tie\nfaktúry, ktoré orgány činné v trestnom konaní aj správca dane vyhodnotili ako fiktívne, a nárokuje si z\nnich nadmerný odpočet dane, potom niet pochybností o správnom postupe správcu dane spočívajúcom\nv neakceptovaní takých faktúr a v nepriznaní nadmerného odpočtu dane.\n81. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konatelia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.,\númyselne sfalšovali faktúry, zaevidovali ich do svojho účtovníctva a spoločnosť si z nich uplatňovala\nodpočet dane. Prepravca kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., priamo k odberateľovi\nžalobcu spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o., teda spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., a jej konateľ F. B.\nžalobcu ani jeho konateľa nepoznali a prepravu preňho nevykonávali. Vzniká teda pochybnosť o tovare\na jeho preprave. Spôsob prepravy ďalšieho tovaru (kávy) nebol preukázaný ani zo strany ďalšieho\ndodávateľa žalobcu B. F. -STANLEY-CO, ktorý ju mal údajne prepravovať na svojom súkromnom\nmotorovom vozidle, u ktorého nevedie evidenciu jázd, ani množstvo a druh tovaru ním prevezeného. B.\nF. vôbec nevysvetlil, prečo na prepravu tovaru (slúžiaceho na podnikateľské účely) nepoužil motorové\nvozidlo tiež slúžiace na podnikateľské účely a zaevidované u správcu dane. Nestačí len všeobecné\ntvrdenie, že prepravu vykonal B. F. osobne, bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. B. F.\npred správcom dane prisľúbil predloženie dôkazov o preprave a existencii tovaru, no neurobil tak.\n82. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a,\n§\n194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení\nneuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov v sektore potravín preveroval svojich obchodných\npartnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Správny súd\npreto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného\npartnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí\nznášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel\nKittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i.,\nC-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse\nOliemaatschappij,\nC-499/10, bod 25). Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne\nbez reálneho obchodu, došlo teda ku konaniu, ktorého cieľom a účelom bolo neprípustné čerpanie\nnadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (R 51/2018).\n83. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii\ntovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného\nbremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné,\nže v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. Správca\ndane v daňovom konaní vykonal dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov,\nmiestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Predvolal aj svedkyňu G. N. C., no tá\nzostala nekontaktnou. Žalobca namietal, že deklarované obchodné transakcie riadne preukázal a pre\nzvrátenie pochybností správcu dane navrhol vypočuť ním označených svedkov. K uvedenému správny\nsúd uvádza, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého ako aj zo záverov orgánov\nčinných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. vyplýva, že\nďalšie dokazovanie výsluchom účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. G. C. D. a ďalších žalobcom\noznačených osôb by bolo nadbytočné a ani žiadnym spôsobom by nemohlo zvrátiť záver správcu dane\na žalovaného, že tovar (kryštálový cukor) nebol reálne dodaný spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a preto\nho táto spoločnosť nemohla následne žalobcovi ani dodať, keďže nebola preukázaná preprava a ani\nsamotná existencia tovaru.\n84. Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a\nneuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods.\n1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na\nzáklade faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra\n\nč. 7048 zo dňa 01. júna 2007, faktúra č. 7049 zo dňa\n01. júna 2007, faktúra č. 7051 zo dňa\n01. júna 2007, faktúra č. 7052 zo dňa 01. júna 2007, faktúra č. 7058 zo dňa 06. júna 2007, faktúra č.\n7060 zo dňa 07. júna 2007, faktúra č. 7070 zo dňa 14. júna 2007, faktúra č. 7071 zo dňa 15. júna 2007,\nfaktúra č. 7073 zo dňa 15. júna 2007, faktúra č. 7074 zo dňa 15. júna 2007, faktúra č. 7076 zo dňa 18.\njúna 2007, faktúra č. 7081 zo dňa 19. júna 2007, faktúra č. 7082 zo dňa 19. júna 2007, faktúra č. 7083 zo\ndňa 19. júna 2007, faktúra č. 7085 zo dňa 20. júna 2007, faktúra č. 7086 zo dňa 20. júna 2007, faktúra č.\n7087 zo dňa 20. júna 2007, faktúra č. 7088 zo dňa 21. júna 2007, faktúra č. 7089 zo dňa 21. júna 2007,\nfaktúra č. 7091 zo dňa 22. júna 2007, faktúra č. 7092 zo dňa 22. júna 2007. Správca dane aj žalovaný\noprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane z vyššie uvedených faktúr pre porušenie § 49\nods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.\n85. Rovnako nebola preukázaná preprava ani u ďalšieho tovaru, t.j. kávy (faktúra č. 122007 zo dňa\n18. júna 2007) zo strany dodávateľa B. F. -STANLEY-CO. Podľa vlastných vyjadrení tento mal kávu\nprepravovať na svojom súkromnom motorovom vozidle u ktorého nevedie evidenciu jázd. Nedisponoval\nani evidenciou množstva a druhu kávy takto prevezenej, nevedel vysvetliť, prečo pre potreby podnikania\nnepoužil motorové vozidlo slúžiace účelom podnikania a ktoré je u správcu dane zaevidované. Nevedel\npredložiť dôkazy ani vo vzťahu k existencii a prepravy kávy.\n86. Žalobca ďalej namietal, že B. F. výslovne potvrdil, že kávu zaúčtovanú faktúrou č. 122007 žalobcovi\ndodal a prepravil ju sám na miesto určené žalobcom, faktúru vystavil a opečiatkoval a za dodanú kávu mu\nžalobca riadne zaplatil bezhotovostnou platbou cez faktoringovú spoločnosť VÚB Faktoring Bratislava.\nPodľa názoru súdu žalobca týmto tvrdením nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. B. F. vo svojej\nvýpovedi dňa\n10. augusta 2009, doplnenej 28. septembra 2009 uviedol, že za spoločnosť\nMILÉNIUM, spol. sr.o. vždy jednal osobne s p. D., nemal nikdy žiadnych zamestnancov, ani nikoho\nnezamestnával na dohodu. Prepravu tovaru zabezpečoval sám automobilom KIA a v prenájme prívesný\nvozík, cena za dopravu bola zahrnutá v cene tovaru, zo strany spol. MILÉNIUM spol. s r.o. išlo viac\nmenej o sprostredkovanie a následné prefakturovanie obchodov. K preprave tovaru podľa faktúry VS\nč. 122007 sa nevedel vyjadriť a prepravu ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho dodávateľmi kávy\nboli G. C. a JUKOL CZ spol.s r.o. Praha.\n87. B. F. -STANLEY-CO v daňovom priznaní za II. štvrťrok 2007 vykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku\npodľa § 11 zákona (z EÚ) vo výške základ dane XXX.XXX,- B. a 19% DPH XX.XXX,XX B. Podľa\npredloženej evidencie DPH sa jedná o nadobudnutie tovaru z dodávateľskej faktúry int. č. DF070029 (VS\nč. 2007125) od dodávateľa JUKOL CZ, spol. s r.o.. Spoločnosť JUKOL CZ, spol. s r.o. však podľa zistení\nsprávcu dane vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií daňové priznania za obdobie 2-6/2007\npodal s nulovými hodnotami a za nasledujúce obdobie daňové už priznanie nepodal. Čo sa týka G. N.\nC., táto je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty s účinnosťou od\n01. júla\n2006 a daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala len za III. štvrťrok 2006, k faktúram, ktorými\nbol realizovaný predaj kávy v roku 2006 a 2007 sa vyjadriť nevedela.\n88. I v prípade tejto obchodnej transakcie nákupu kávy žalobcom od B. F. -STANLEY-CO a jej\nnásledného predaja správny súd zastáva názor, že správca dane ustálil správny záver, že nebola\npreukázaná preprava, ako aj samotná existencia kávy. Predaj kávy tuzemskou dodávateľkou G. N.\nC. pre B. F. -STANLEY-CO nebol v daňových priznaniach DPH dodávateľa vykázaný a dodávateľom\npreukázaný. Súd v tejto súvislosti neuznal dôvodnou ani ďalšiu námietku žalobcu, že spoločnosť\nGLOBAL -SERVIS, s.r.o., potvrdila dodacím listom prevzatie tovaru a faktúru zaplatila bezhotovostným\nprevodom, čím žalobca preukázal použitie prijatého tovaru na účely svojho podnikania. Správca dane\nsprávne dospel k záveru, že ide o reťazový obchod, účelom ktorého je odpočet DPH, čo v zásade\npotvrdil i sám konateľ žalobcu p. C. D. vo svojej výpovedi dňa\n17. februára\n2019, keď uviedol, že tovar prepravoval dodávateľ svojím vozidlom k odberateľovi (napr. GLOBAL SERVIS, spol. s r.o.) a odberateľ zavolal, že dodávka bola prijatá a on mu potvrdil dodací list. „Tovar\nbol odovzdaný odberateľovi priamo dodávateľom s tým, že odberateľ telefonicky potvrdil dodávku a my\nsme na základe toho potvrdili prevzatie od nášho dodávateľa.“ Vzhľadom k tomu, že sa malo jednať o\nobchod vysokej hodnoty, faktúra\nč. 122007 znela na sumu XXX.XXX,- B., žalobcovi\nje potrebné vytknúť aj nedostatok odbornej starostlivosti a dôslednej podnikateľskej obozretnosti, keď\ndodanie tovaru odberateľovi si ani nepreveril, neskontroloval a spoľahol sa len na prepravu dodávateľa\na tvrdenie odberateľa.\n\n89. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR, Ústavného súd SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj\nrozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z.,\npreto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n90. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania.\n91. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}