{"guid": "ba9facb6-4b5d-4727-bb29-90e3e23a1cdb:d0fe88d1-9784-4dd2-8c0d-022c1ac1dec9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201737.2", "spisova_znacka": "BA-2S/212/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/212/2018 z 19. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. septembra 2023, sp. zn. BA-2S/212/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201737.2", "identifikacne_cislo": "1018201737", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0fe88d1-9784-4dd2-8c0d-022c1ac1dec9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201737.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201737.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201737.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/212/2018\n1018201737\n19. 09. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018201737.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: MEDIA.COM\nSlovakia s.r.o., Toplianska 26, 821 07 Bratislava, IČO: 35 880 791, právne zastúpený: JUDr. Ľudmila\nPenz Vachulová, advokátka, Leškova 3/A, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102291904/2018 zo dňa 21.11.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd návrh žalobcu na spojenie vecí zo dňa 11.03.2019 z a m i e t a .\nII. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102291904/2018 zo dňa 21.11.2018\na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101464733/2018 zo dňa 31.07.2018 a vec v r a c i a orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nIII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až október 2015, o výsledku ktorej vyhotovil správca\ndane protokol z daňovej kontroly č. 100847002/2018 zo dňa 27.04.2018 (ďalej aj „protokol“). Protokol\nbol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa\n03.05.2018, ktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 23.05.2018. Správca dane prerokoval so\nžalobcom jeho pripomienky na ústnom pojednávaní dňa 20.07.2018 a následne dňa 31.07.2018 vydal\nprvostupňové rozhodnutie č. 101464733/2018. Správca dane vydal vo vzťahu k žalobcovi celkovo 3\nprotokoly o daňovej kontrole, a to za obdobie jednotlivých mesiacov január až december 2014, január\naž október 2015 a január až august 2016.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101464733/2018 zo dňa 31.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume XXXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepriznal žalobcovi odpočítanie dane\nz dodávateľských faktúr č. 15/01/33 (151100017) v sume XXX,- eur a č. 15/01/41 (151100036) v sume\n\nXXX,- eur, vyhotovených organizačnou zložkou FENICIA LLC., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 46 227\n130 za počítačové služby. Správca dane po zhodnotení všetkých zistených skutočností dospel k záveru,\nže obchodné transakcie medzi organizačnou zložkou FENICIA LLC. a žalobcom sa neuskutočnili tak,\nako je deklarované na preverovaných faktúrach, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik\na uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Proti\ntomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo postúpené žalovanému. Žalovaný rozhodnutím\nč. 102291904/2018 zo dňa 21.11.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n3. Finančné orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí konštatovali, že svedecká výpoveď p. A.\nB., vedúceho organizačnej zložky FENCIA LLC. nepreukázala uskutočnenie zdaniteľných obchodov;\nsvoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dokladmi a dôkazmi. Nepamätal si, či niekoho v roku 2015\nsplnomocnil na zastupovanie organizačnej zložky FENCIA LLC. Nevedel uviesť názvy spoločností\na mená konateľov, s ktorými obchodoval a ani nevedel zodpovedať, ktorí odberatelia tovaru, resp. služby\nboli zahrnutí v účtovníctve. Všetky doklady organizačnej zložky FENCIA LLC. odovzdal protokolárne\nosobe, ktorej meno si nepamätal. Finančné orgány uzavreli, že samotná existencia faktúry nie je\ndôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia na nej uvedeného. Dôkazné bremeno bolo na\nstrane žalobcu a bolo jeho povinnosťou preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov.\n4. Ďalej finančné orgány uviedli, že predložené faktúry, objednávky, mesačný výkaz vykonaných prác,\nzmluva a doklady o úhrade nie sú dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodanie tovaru a služby sa reálne\nuskutočnilo, nakoľko uvedené doklady je možné technicky vyhotoviť aj bez reálneho plnenia. Podľa\nvyjadrenia konateľa žalobcu, p. A. C., spoločnosť MEDIA.COM Slovakia s.r.o. plnenie na preverovaných\nfaktúrach reálne nevykonala, ale nakúpila ho od daňového subjektu FENICIA LLC., organizačná zložka\na MODIFIN STAVBY, s.r.o. a nevie, kto služby skutočne poskytol a práce zrealizoval. Tiež neboli\nakceptované žalobcom predložené dôkazy, ktorými sú čestné prehlásenia od odberateľov žalobcu\nAUPARK, a.s., POLUS, a.s. a PFIZER LUXEMBURG SARL, organizačná zložka, potvrdzujúce dodania\nslužieb.\n5. Ak žalobca počas daňovej kontroly predloží faktúru na určité plnenie, je povinný preukázať, že\ntoto plnenie bolo skutočne dodané a má mať vedomosť o tom, kto skutočne službu fyzicky vykonal.\nAk takéto vedomosti mu chýbajú, správca dane má pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia\nuvedeného na predložených dokladoch. Ak doklady neodrážajú reálne plnenie vykonané osobami\nuvedenými na faktúrach, nemôže byť žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane. Podnikateľský\nsubjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane,\nktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok\npodnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových\npredpisov preukázať pri daňovej kontrole to, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať,\nkto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom mal zabezpečiť dôkazy,\nktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúrach. Správca dane nevykonal pri\ndaňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci,\nna realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach.\nHodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie\ndokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií\nnadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení,\nnemusel tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal. V daňovej kontrole (pri\ndôkaznej povinnosti daňového subjektu) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane\nnie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa.\nII.\nŽaloba\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102291904/2018\nzo dňa 21.11.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 101464733/2018 zo dňa\n31.07.2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) – g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Súčasne požadoval náhradu trov konania.\n\n7. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné, keďže vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a neboli dostatočne odôvodnené. Nedostatočné odôvodnenie má za následok ich\narbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Tiež zistenia skutkového stavu žalovaným a správcom dane boli\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav je v rozpore a administratívnymi spismi a došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo a malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n8. Žalobca namietal, že správca dane mal počas daňovej kontroly preverovať dodávky tovarov a\nslužieb od zmluvného partnera v zmysle predložených faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil právo na\nodpočítanie dane. Závery správcu dane nie sú správne, sú tendenčné, nezákonné a bez vyhodnotenia\ndôkazov. Dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobca v odvolaní podrobne\nuviedol aj bližšie špecifikoval všetky predložené dôkazy (preukazujúce skutočné poskytnutie služieb),\na to nasledovné: Zmluva o poskytovaní servisných služieb 01/2014 a 02/2015 (zmluvy sú riadne\npodpísané štatutárnym zástupcom zmluvného partnera); objednávky, faktúry (protihodnota za plnenie\nuvedená v jednotlivých faktúrach nie je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo\nneprimerane nízka, protihodnota bola uhradená); mesačné výkazy vykonaných prác (presne rozpisujú\njednotlivé služby - úkony priradené k odberateľom spolu s počtom vykonaných hodín tak, ako bolo\ndojednané v zmluve); čestné prehlásenia odberateľov (žalobca nad rámec uvedených dokladov, ktoré\nmal založené v účtovníctve požiadal obchodných partnerov - odberateľov o vyjadrenie, či boli služby\nriadne dodané a vykonané, pričom najvýznamnejší odberatelia tieto skutočnosti písomne potvrdili).\nSprávca dane neskúmal prepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr, rovnako nepreveroval,\nči k dodaniu služieb došlo, obmedzil sa len na konštatovanie, že dôkazná povinnosť je na strane\ndodávateľa, teda uvedené má preukázať žalobca. Skutočnosť je taká, že toto žalobca preukázal, ale\nsprávny orgán sa týmto vôbec nezaoberal.\n9. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vykonanie služieb a poukazoval na\nskutočnosť, že konateľ žalobcu p. A. C. nevie uviesť, kto (ktorá osoba) tieto práce skutočne vykonal. Nie\nje rozhodujúce, kto (ktorá fyzická osoba) vykonal predmetné služby, keď je rozhodujúce a preukázané, že\nboli reálne (skutočne) služby vykonané, keďže aj samotní odberatelia tieto skutočnosti potvrdili. Žalobca\nbol zmluvne zaviazaný na realizáciu služieb od zmluvného partnera, ktorý nebol zaviazaný na osobné\nvykonanie týchto služieb, preto v prípade, ak vykonával tieto služby dodávateľsky, nie je odôvodnené,\nprečo by malo žalobcu zaujímať, kto tieto služby vykonal. Žalobcovým obchodným partnerom, ktorý\nskutočne zodpovedal za riadne a včasné vykonanie služieb bol výlučne jeho zmluvný partner. Služby\nboli vykonané riadne a včas, presne špecifikovaný postup priebehu vykonávania služieb, kontroly\nžalobcom a následnou realizáciou úhrady za vykonanie služieb uviedol konateľ žalobcu v zápisnici zo\ndňa 12.03.2018.\n10. Žalobca preukázal, že odberateľom boli IT služby poskytnuté prostredníctvom žalobcu, tento ich\nzískal subdodávateľsky, kedy viedol všetky účtovné a daňové doklady ohľadom zmluvného partnera\nriadne. Tvrdenie štatutárneho orgánu zmluvného partnera, že zmluvný partner nevie uviesť, kto tieto\nslužby vykonal a nemá k tomu žiaden doklad, nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nemal\no týchto skutočnostiach vedomosť, ani nemal dôvod. Žalobca vykonával kontrolu služieb zmluvného\npartnera riadne (cez informačné systémy) a odberatelia boli spokojní s dodaním služieb. Neexistovalo\nžiadne podozrenie, že zmluvný partner je nespoľahlivý, v opačnom prípade by s ním nespolupracoval.\n11. Žalobca tiež zdôraznil, že mal všetky účtovné daňové doklady v poriadku, daňovou kontrolou\nmu nebolo nič vytýkané, správca dane len opakovane tvrdí, že daňový subjekt údajne nepreukázal\nvykonanie služieb, ktoré sú predmetom faktúr. Na druhej strane sa správny orgán správne nevysporiadal\nso všetkými dôkazmi preukazujúcimi vykonanie služieb, a ak by tieto mal dôvod spochybniť, mal by\npreukázať, že služby poskytnuté neboli, vrátane relevantného vyhodnotenia potvrdení žalobcových\nodberateľov, ktorí potvrdili dodanie služieb. Nie je absolútne zrejmé, aký dôkaz by považoval správny\norgán prvého stupňa za dostatočne preukazujúci poskytnutie IT služieb, ktoré nie sú materiálne\nuchopiteľné, keďže všetky listinné dôkazy vrátane súpisu vykonaných prác, kde sú opísané vykonané\núkony, ktorých skutočné vykonanie možno v systémoch dotknutých osôb verifikovať, daňových a\núčtovných dokladov žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa riadne a včas.\n\n12. Žalobca predložil v odvolaní ďalšie dôkazy, a to odberateľské faktúry, ktoré dopĺňajú ostatné skôr\npredložené dôkazy. K týmto dôkazom sa žalovaný v odôvodní napadnutých rozhodnutí absolútne\nnevyjadril. V prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie či už žalovaného alebo správcu dane, že sa zamerali\npráve na reálnosť plnenia, nemohli dospieť k záverom, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil, keď\ntento obchod bol zo strany odberateľa riadne vykonaný (čestné prehlásenia odberateľov), uhradený\na vyfakturovaný odberateľskými faktúrami (doložené v odvolacom konaní). Žalobca si uskutočnenie\nslužieb zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom zmluvného partnera (zmluva o poskytovaní\nslužieb, objednávky a faktúry, mesačné výkazy konaných prác, pokladničné doklady o úhrade).\nLegitímnym očakávaním žalobcu bolo, že žalovaný riadne odôvodní, prečo nevyhodnotil dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti.\n13. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a výklad § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože\npreukázal, že služba vznikla. Správny orgán prvého stupňa na základe svojich ničím nepodložených a\nneodôvodnených indícií urobil závery o domnelom neuskutočnení obchodných transakcií. Rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, nedostatok\ndôvodov a preto, že vôbec nie sú náležite a zákonne odôvodnené. Správca dane sa nevyporiadal so\nskutočnosťami uvádzanými v písomnej výzve a v zápisniciach o ústnom pojednávaní, vo vzťahu týmto\nsprávca dane riadne nezdôvodnil prečo na ne neprihliadol. Žiadne skutočnosti nenasvedčovali tomu,\nže by sa mal žalobca domnievať, že zmluvný partner už nedisponuje so svojím účtovníctvom. Žalobca\nv odôvodnení napádaných rozhodnutí nedostal presvedčivú odpoveď, prečo má táto skutočnosť takú\ndôkaznú silu, že poprie existenciu všetkých ostatných dôkazov, ktoré preukazujú opak.\n14. Žalobca rovnako poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej právo platiteľa\ndane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či daň z pridanej hodnoty na\npredchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni bola alebo nebola zaplatená do štátneho rozpočtu. Právo\nna odpočítanie dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ dane vedel,\nalebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu (C-80/11 a C-142 bod 42 a 45). Žalobca\na jeho významní obchodní partneri potvrdili vykonanie služieb, a preto je nesporné, že sa nemôže jednať\no podvod. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/69/2017 zo\ndňa 17.01.2018, z ktorého je zrejmé, že aj Súdny dvor Európskej únie vrozsudku zo dňa 21.06.2012\nv spojených veciach C 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében Kft a Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil\nprávny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi,\nprávo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na\ntento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane\nobjektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal\nvedieť, že uvedené plnenie zakladajúci nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany\nosoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.\n15. Ďalej žalobca namietal porušenie § 3 a § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný sa vo\nsvojom odôvodnení nevysporiadal s tvrdeniami a predloženými dôkazmi zo strany žalobcu, zároveň\nnevyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo (odôvodnenia trpia vadou nepreskúmateľnosti, pretože\njednotlivé dôkazy ani nevymenoval, už vôbec sa nimi nezaoberal, len všeobecne konštatoval zaužívané\nnázory daňových orgánov na jednotlivé druhy dôkazov) a v ich vzájomnej súvislosti (nevyhodnotil,\nprečo absencia dôkazu - účtovníctva zmluvného partnera je dôkaz s väčšou právnou silou ako všetky\nostatné dôkazy predložené žalobcom). K riadnemu odôvodneniu rozhodnutí poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/82/2016 zo dňa 10.05.2018 (bod 48). Záverom uviedol, že\nabsencia dokladov zmluvného partnera nie je rozhodujúca pre skutočnosť, že práce a služby boli\nskutočne vykonané.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.02.2019 v plnom rozsahu zotrval na\nargumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. Námietky žalobcu\npovažoval za všeobecné, nepoukazujúce na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov.\nŽalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by žalovaný nevedel. Žalobca len namieta\n\nnezákonnosť napádaného rozhodnutia, konštatuje, že preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, a\npreto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015.\n17. Žalovaný len predloženie faktúr žalobcom a ústne tvrdenia dodávateľa žalobcu nepovažoval\nza dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodaných práve\ndodávateľom uvedeným na faktúrach, a opakované tvrdenie žalobcu o predložení všetkých dokladov\ntak za nepreukazné, irelevantné, bez vplyvu na výsledok daňovej kontroly.\n18. Žalovaný predloženie zmluvy o poskytovaní servisných služieb č. 01/2014 zo dňa 01.01.2014\nnepovažoval za dôkaz uskutočnenia služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, nakoľko konateľ\ndodávateľskej spoločnosti tvrdil, že služby poskytoval výlučne na základe ústnych objednávok, nie\nv papierovej forme, služby neposkytoval a nevykonával, ale riešil ich subdodávateľsky, ale názvy\nsubdodávateľov si nepamätá, tiež nevie, s kým rokoval. Z uvedeného dôvodu správca dane neskúmal\nprepojenosť s odberateľskými faktúrami, pretože správca dane v priebehu daňovej kontroly jednoznačne\npreukázal nedodanie služby deklarovanej na dodávateľských faktúrach dodávateľa FENICIA LLC.,\norganizačná zložka.\n19. K tvrdeniu žalobcu o predložení mesačných výkazov vykonaných prác uviedol, že predložené\ndoklady boli v anglickom jazyku, čo je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle\nktorého ide o povinnosť používania štátneho jazyka a vzťahuje sa na všetky podania v písomnej forme\ntýkajúce sa samotného správcu dane, ale i daňových subjektov. V prípade, že podanie by bolo podané v\ninom ako štátnom jazyku, je povinnosťou toho, kto podanie urobil, dať podanie úradne preložiť, podpísať\na podpis overiť. V tomto prípade sú predložené mesačné výkazy prác tvoriace prílohu k faktúram v\nanglickom jazyku všeobecné, bez presnej špecifikácie vykonaných prác, miesta a času.\n20. Žalovaný k predloženým čestným vyhláseniam obchodných partnerov spoločností POLUS City\nCenter, AUPARK a.s. a PFIZER LUXEMBOUR SARL, organizačná zložka, dodal, že sú vo všeobecnej\nrovine, kde odberateľské spoločnosti uvádzajú len, že sú spokojní s dodanými tovarmi a službami\nžalobcu, ktoré boli dodané včas a v dohodnutej kvalite. V deklarovaných čestných prehláseniach nie\nje uvedené, kto práce vykonal, kedy boli dodané, akým spôsobom boli vykonané a o akú oblasť\nslužby sa jednalo, t. j. predložené čestné prehlásenia nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci\nreálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaného dodávateľskou spoločnosťou FENICIA LLC.,\norganizačná zložka. Žalovaný k použiteľnosti čestného prehlásenia ako dôkazného prostriedku poukázal\nna stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 2Sžf/40/2011.\nIV.\nReplika žalobcu\n21. Žalobca v replike zo dňa 11.03.2019 zdôraznil, že nebol súčasťou žiadneho podvodného konania,\nriadne za služby zaplatil a zároveň mu bolo riadne za tieto služby zaplatené odberateľmi. Nebolo\nmu zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia by mal daňový subjekt sledovať reťazec\nsubdodávateľského vykonania služby a zároveň nie je zrejmé, prečo by sa mali zákonné ustanovenia\ndaňového poriadku a špeciálnych zákonov z oblasti daní vykladať v neprospech daňového subjektu.\nTakýto výklad má za následok arbitrárnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného a teda ich\nnepreskúmateľnosť.\n22. Tvrdenie štatutárneho orgánu dodávateľskej spoločnosti, že nevie uviesť, kto (subdodávateľsky)\ntieto služby vykonal a nemá k tomu žiaden doklad nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nemal\no týchto skutočnostiach vedomosť, ani nemal dôvod, nakoľko služby boli skutočne vykonané. Záverom\npodal návrh na spojenie vecí, ktoré sa týkali rovnakých skutkových okolností a rovnakých účastníkov\nkonania.\n23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\n\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n24. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v\nktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 2S/212/2018 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave dňa 06.06.2023 a je vedená pod sp. zn.\nBA-2S/212/2018.\n25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 19.09.2023.\n26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n32. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n33. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať\nmnožstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.\n35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n38. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n39. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n40. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n41. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n42. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134\nods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.\n2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúceho rozhodnutie správcu\ndane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume XXXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie január 2015 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených\ndodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka, za dodávku počítačových služieb. Správca dane a\nžalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ fakturované služby skutočne poskytol.\n44. V preskúmavanej veci správny súd zistil, že v skutkovo aj právne obdobnej veci identických\núčastníkov konania, týkajúcej sa dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka (až na rozdiel vo výške\nvyrubenej sumy rozdielu DPH) rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sfk/44/2023\nzo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie máj 2014). V predmetnom konaní kasačný súd považoval\nargumentáciu žalobcu za dôvodnú a rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd sa s vyššie uvedeným\nrozsudkom v plnej miere stotožňuje a v ďalšom stručne zopakuje jeho dôvody, vrátane tam uvedeného\noznačenia jednotlivých bodov odôvodnenia, s poukazom na § 140 SSP:\n45. „32. Kasačný súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora EÚ i kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo\nk zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych\npodmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu\n\nna neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne\nleží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane.\nPri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n33. K vyššie uvedenému kasačný súd odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach\nSGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá\nžiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku\n10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému\nDPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“\npodľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov\na výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie\nzamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako tejto\nzdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca.“\n37. Ďalej, ani záver krajského súdu o neunesení dôkazného bremena v otázke splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre vznik nároku na odpočet DPH sťažovateľom (odhliadnuc od odôvodnenia rozsudku\núvahami o daňovom podvode) nemožno pokladať za správny.\n38. Kasačný súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre\nodpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou\na (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti.\nSubjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak\nsprávca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,\npotom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS\n569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).\n39. V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej\npodmienky uvedenej vyššie - uskutočnenie zdaniteľného plnenia subjektom označeným na vystavených\nfaktúrach. Pokiaľ ide o existenciu materiálneho plnenia, túto správca dane výslovne nepotvrdil, zároveň\nvšak odmietal vykonať výsluch odberateľov, ktorí by k zisteniu tejto skutočnosti mohli prispieť, s tým že\nsa nimi nepotvrdí, kto práce vykonal. Z uvedeného i z celkového obsahu rozhodnutí teda vyplýva, že\nsporným bolo najmä dodanie služieb konkrétnym dodávateľom.\n40. Sťažovateľ na preukázanie svojho nároku predložil písomné dôkazy a doklady (písomná zmluva s\ndodávateľom, objednávky, faktúry a mesačné výkazy vykonaných prác, a to s pečiatkami a podpismi\nvedúceho organizačnej zložky dodávateľa). Správca dane však ich hodnovernosť spochybnil, a to na\nzáklade svedeckej výpovede vedúceho organizačnej zložky dodávateľa, ktorý všeobecne poskytnutie\nslužieb a vystavenie faktúr potvrdil, neoznačil však konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, neposkytol\nkonkrétne okolnosti spolupráce a neposkytol ani písomné doklady či účtovníctvo dodávateľa. Správca\ndane tiež uviedol, že ani konateľ sťažovateľa nevedel, kto konkrétne práce vykonal. Následne sťažovateľ\npreukazoval splnenie podmienok čestnými prehláseniami odberateľov a návrhmi na ich výsluch, čo\nsprávca dane odmietol s poukazom na to, že tieto nepreukážu, kto práce skutočne vykonal.\n41. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že zistenia a dôkazy správcu\ndane, ktorými správca dane spochybnil vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, nepovažuje\nza minimálne rovnako závažné, ako boli žalobcom predložené dôkazy. Obsah svedeckej výpovede\nštatutára dodávateľa nevie žalobca ovplyvniť (táto výpoveď môže byť motivovaná aj úmyselným\nzatajovaním skutočností samotným dodávateľom). U dodávateľa môžu nastať rôzne situácie, ako\nnapríklad nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých spolupracovníkov bez zmluvného\nzákladu, faktické využitie inej spoločnosti, čo sú skutočnosti mimo kontrolovaného daňového subjektu,\n\npretože sú v plne réžii jeho dodávateľa. Existujú teda aj iné možné vysvetlenia či skutkové verzie deja,\npre ktoré dodávateľ relevantné skutočnosti „zatajuje“, než je konštatácia o nedodaní služieb žalobcovi.\n42. Rovnako nebolo v moci sťažovateľa ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových\npovinností zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v\ndôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov,\nnesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito\ninými osobami (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 z 27.04.2023).\n43. Obdobne ani skutočnosť, že konateľ sťažovateľa nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré práce\nvykonali, nemôže byť „relevantne spochybňujúcim“ zistením správcu dane. V obchodnej praxi je bežné\na zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský subjekt si objedná\nslužby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré konkrétne fyzické\nosoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú.\n44. Z uvedených dôvodov nemohol sťažovateľ niesť dôkaznú núdzu a právny následok v podobe straty\nnároku na odpočet DPH (pri produkcii všetkých v čase zdaniteľného plnenia štandardne uchovávaných\ndokladov z jeho strany), len na základe vyššie uvedených spochybňujúcich zistení a dôkazov správcu\ndane. Kasačný súd preto v predmetnej veci nepovažuje zistenia a dôkazy správcu dane za spôsobilé\nspochybniť vierohodnosť sťažovateľových predložených dokladov, v dôsledku čoho ani nemožno hovoriť\no prechode dôkazného bremena na sťažovateľa.\n45. K uvedenému kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo\nzo dňa 03.09.2020: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať\nv tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe\nprávo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný,\nz dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé\nosoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a\nľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej\ntotožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,\npo tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a\npo štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského\nreťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným\nspôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,\nalebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila\nosoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni\nuvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“; „Skutočnosť, že dotknutý\ntovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ,\nnajmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na\nvyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti\nVikingo odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného\nzatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov.“ K aplikácii rozhodnutia SD\nEÚ vo veci Vikingo vo svojej rozhodovacej praxi pristúpil aj Najvyšší správny súd SR (rozsudok sp.\nzn. 5Sžfk/17/2020 z 28.06.2022, rozsudok sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022 publikovaný v Zbierke\nstanovísk a súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 23/2022).\n46. Kasačný súd zameriava pozornosť aj na recentnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej\n„27 ... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích\nprocesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt\nštandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V\nprípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností,\nktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so zákonom. ... 30. Zo základnej premisy\nchápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť\nza konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci\naprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla\nmôže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné\nprípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek\n\ninej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez\nopory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľskoodberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov\nnemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za\npredpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré\npreukazujú opak.“ (nález ÚS SR I. ÚS 259/2022- 37 zo dňa 12.10.2022).\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že krajský súd i finančné orgány vec nesprávne\nprávne posúdili v otázke, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane. Kasačný súd však považuje za\npotrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že sťažovateľovi\nmá byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných\norgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť\nsťažovateľovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením sťažovateľovi\npreukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie plnenia výsluchom odberateľov) alebo\npreukázať, že sťažovateľ buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že\nk daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol\nsúčasťou.“\n46. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n47. V tomto smere správny súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 4Sžfk/35/2021 zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 1Sfk/43/2023, 1Sfk/45/2023 zo dňa 31.05.2023, sp. zn.\n1Sfk/24/2022 zo dňa 23.06.2023, sp. zn. 4Sfk/26/2022 zo dňa 02.08.2023, ktorými bolo rozhodnuté\nrovnako.\n48. V súvislosti s návrhom žalobcu zo dňa 11.03.2019 na spojenie vecí, ktorým žalobca žiadal\no spojenie vecí pôvodne vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/179/2018, sp. zn.\n1S/183/2018, sp. zn. 1S/184/2018, sp. zn. 1S/186/2018, sp. zn. 2S/212/2018, sp. zn. 2S/216/2018,\nsp. zn. 5S/218/2018, sp. zn. 5S/219/2018, sp. zn. 6S/210/2018, sp. zn. 6S/217/2018, nakoľko tieto sa\ntýkajú rovnakých skutkových okolností (vyhotovený protokol č. 100847002/2018 zo dňa 27.04.2018)\ns rovnakými účastníkmi konania, správny súd uvádza, že nepovažoval predmetný návrh žalobcu za\ndôvodný. Navrhovaný procesný úkon, upravujúci vedenie konania má fakultatívny charakter, a teda je\nna zvážení správneho súdu, či spojí na spoločné konanie viaceré veci týkajúce sa tých istých účastníkov\nkonania. Základným kritériom pre spojenie veci, ktoré sa začali pred tým istým správnym súdom je\nkritérium hospodárnosti konania. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania nemajú vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej, správny súd sám nie je týmito uzneseniami viazaný a v priebehu konania\nich môže kedykoľvek meniť. Správny súd dodáva, že konania žalobcu o preskúmanie zákonnosti\njednotlivých rozhodnutí žalovaného, ktoré boli spojené na Krajskom súde v Bratislave uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/35/2021 zo dňa 31.05.2021, právoplatným dňa 10.06.2021, najvyšší\nsúd vylúčil na samostatné konanie, a preto správny súd nevyhovel návrhu žalobcu.\n49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n50. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku v časti výroku I. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a/ SSP).\n\nProti tomuto rozsudku v časti výrokov II. a III. možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2\npísm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f8be8cd0-e61d-49f3-aa4e-21df9d93f190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}], "citovane_v": []}