{"guid": "96ec347a-6c36-49f1-b394-5d0b11e95af3:a223a155-78aa-4d95-8740-c292f0e18584", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201745.3", "spisova_znacka": "BA-1S/183/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/183/2018 z 7. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. novembra 2023, sp. zn. BA-1S/183/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201745.3", "identifikacne_cislo": "1018201745", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a223a155-78aa-4d95-8740-c292f0e18584", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201745.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201745.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201745.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/183/2018\n1018201745\n07. 11. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018201745.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobcu: MEDIA.COM Slovakia\ns.r.o., so sídlom Toplianska 26, 821 07 Bratislava, IČO: 35 880 791, právne zastúpený: JUDr. Ľudmila\nPenz Vachulová, advokátka, Leškova 3/A, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102295778/2018 zo dňa 21.11.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102295778/2018 zo dňa\n21.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až október 2015, o výsledku ktorej vyhotovil správca dane\nprotokol z daňovej kontroly č. 100847002/2018 zo dňa 27.04.2018 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol\nspolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 03.05.2018,\nktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 23.05.2018. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho\npripomienky na ústnom pojednávaní dňa 20.07.2018 a následne dňa 31.07.2018 vydal prvostupňové\nrozhodnutie č. 101468323/2018. Správny súd poznamenáva, že správca dane vydal celkovo 3 protokoly\no daňovej kontrole u žalobcu, a to za obdobie jednotlivých mesiacov január až december 2014, január\naž október 2015 a január až august 2016.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 101468323/2018 zo dňa 31.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n2.282,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 15/09/04\n(151100360) v sume 4.050,- eur, č. 15/09/63 (151100371) v sume 3.760,- eur a č. 15/09/64 (151100372)\nv sume 3.600,- eur, vyhotovených MODIFIN STAVBY s. r. o., so sídlom Domkárska 12, 820 15 Bratislava,\nIČO: 35 888 938, za počítačové služby v mesiaci september 2015.\n3. Správca dane kontrolou zistil porušenie ust. § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“), tým, že daňový subjekt si uplatnil právo na\nodpočítanie dane pri kúpe služby uvedenej na preverovaných faktúrach tým, že nepreukázal dodanie\nslužby od daňového subjektu MODIFIN STAVBY s. r. o. a nepreukázal použitie prijatého plnenia na\n\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Zo zistených skutočností\npre správcu dane vyplynulo, že obchodné transakcie medzi daňovým subjektom MODOFIN STAVBY\ns. r. o. a kontrolovaným daňovým subjektom MEDIA.COM Slovakia s. r .o. sa neuskutočnili tak,\nako je deklarované na preverovaných faktúrach. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,\nktoré bolo postúpené žalovanému. Žalovaný rozhodnutím č. 102295778/2018 zo dňa 21.11.2018\nodvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Mal za to, že správca\ndane postupoval správne, keď za september 2015 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane\nz dodávateľskej faktúry za deklarované služby. Uviedol, že z vykonaných zistení, predložených dokladov\na vyjadrení bolo preukázané, že dodávateľ platiteľa dane (MODIFIN STAVBY s. r. o.) neuskutočnil\npredmet dane uvedený na faktúrach, nepredložil dôkazne prostriedky o ich realizácii.\n4. Finančné orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí konštatovali, že svedecká výpoveď p. A.\nB., konateľa spoločnosti MODIFIN STAVBY s.r.o. nepreukázala uskutočnenie zdaniteľných obchodov.\nSvoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dokladmi a dôkazmi. Nepamätal si, či niekoho v roku\n2015 splnomocnil na zastupovanie daňového subjektu MODIFIN STAVBY s.r.o. Nevedel uviesť názvy\nspoločností a mená konateľov, s ktorými obchodoval a ani nevedel zodpovedať, ktorí odberatelia tovaru,\nresp. služby boli zahrnutí v účtovníctve. Všetky doklady MODIFIN STAVBY s.r.o. odovzdal na audit, ale\nuž si nepamätá komu. Finančné orgány uzavreli, že samotná existencia faktúry nie je dôkazom reálneho\nuskutočnenia zdaniteľného plnenia na nej uvedeného. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu a bolo\njeho povinnosťou preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov.\n5. Ak žalobca počas daňovej kontroly predloží faktúru na určité plnenie, je povinný preukázať, že\ntoto plnenie bolo skutočne dodané a má mať vedomosť o tom, kto skutočne službu fyzicky vykonal.\nAk mu takéto vedomosti chýbajú, správca dane má pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia\nuvedeného na predložených dokladoch. Ak doklady neodrážajú reálne plnenie vykonané osobami\nuvedenými na faktúrach, nemôže byť žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane. Podnikateľský\nsubjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane,\nktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok\npodnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových\npredpisov preukázať pri daňovej kontrole to, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať,\nkto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom mal zabezpečiť dôkazy,\nktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúrach. Správca dane nevykonal pri\ndaňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci,\nna realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach.\nHodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie\ndokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií\nnadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení,\nnemusel tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal. V daňovej kontrole (pri\ndôkaznej povinnosti daňového subjektu) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane\nnie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa.\nII. Argumenty žalobcu\n6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 102295778/2018 zo dňa 21.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu Daňového úradu Bratislava č. 101468323/2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým bol podľa ust. § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane\nv sume 2.282,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015.\n7. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nie sú dostatočne odôvodnené. Nedostatočné odôvodnenie má za následok ich\narbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Tiež zistenia skutkového stavu žalovaným a správcom dane boli\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav je v rozpore a administratívnymi spismi a došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo a malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n8. Žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa počas daňovej kontroly mal preverovať\ndodávky tovarov a služieb od zmluvného partnera v zmysle predložených faktúr, z ktorých si žalobca\nuplatnil právo na odpočítanie dane. Závery správneho orgánu prvého stupňa nie sú správne, sú\ntendenčné, nezákonné a bez vyhodnotenia dôkazov. Dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných\n\nobchodov žalobca v odvolaní podrobne uviedol aj bližšie špecifikoval všetky predložené dôkazy\n(preukazujúce skutočné poskytnutie služieb), a to nasledovné: Zmluva o poskytovaní servisných\nslužieb 01/2014 a 02/2015 (zmluvy sú riadne podpísané štatutárnym zástupcom zmluvného partnera);\nObjednávky, faktúry (protihodnota za plnenie uvedená v jednotlivých faktúrach nie je bez ekonomického\nopodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, protihodnota bola uhradená); Mesačné\nvýkazy vykonaných prác (presne rozpisujú jednotlivé služby - úkony priradené k odberateľom spolu\ns počtom vykonaných hodín tak, ako bolo dojednané v zmluve); Čestné prehlásenia odberateľov\n(žalobca nad rámec uvedených dokladov, ktoré mal založené v účtovníctve požiadal obchodných\npartnerov - odberateľov o vyjadrenie, či boli služby riadne dodané a vykonané, pričom najvýznamnejší\nodberatelia tieto skutočnosti písomne potvrdili). Správny orgán prvého stupňa neskúmal prepojenosť\ndodávateľských a odberateľských faktúr, rovnako nepreveroval, či k dodaniu služieb došlo, obmedzil\nsa len na konštatovanie, že dôkazná povinnosť je na strane dodávateľa, teda uvedené má preukázať\nžalobca. Skutočnosť je taká, že toto žalobca preukázal, ale správny orgán sa týmto vôbec nezaoberal.\n9. Správny orgán prvého stupňa tvrdil, že žalobca nepreukázal vykonanie služieb a poukazoval na\nskutočnosť, že konateľ žalobcu p. A. C. nevie uviesť, kto (ktorá osoba) tieto práce skutočne vykonal. Nie\nje rozhodujúce, kto (ktorá fyzická osoba) vykonal predmetné služby, keď je rozhodujúce a preukázané, že\nboli reálne (skutočne) služby vykonané, keďže aj samotní odberatelia tieto skutočnosti potvrdili. Žalobca\nbol zmluvne zaviazaný na realizáciu služieb od zmluvného partnera, ktorý nebol zaviazaný na osobné\nvykonanie týchto služieb, preto v prípade, ak vykonával tieto služby dodávateľsky, nie je odôvodnené,\nprečo by malo žalobcu zaujímať, kto tieto služby vykonal. Žalobcovým obchodným partnerom, ktorý\nskutočne zodpovedal za riadne a včasné vykonanie služieb bol výlučne jeho zmluvný partner. Služby\nboli vykonané riadne a včas, presne špecifikovaný postup priebehu vykonávania služieb, kontroly\nžalobcom a následnou realizáciou úhrady za vykonanie služieb uviedol konateľ žalobcu v zápisnici zo\ndňa 12.03.2018.\n10. Žalobca preukázal, že odberateľom boli IT služby poskytnuté prostredníctvom žalobcu, tento ich\nzískal subdodávateľsky, kedy viedol všetky účtovné a daňové doklady ohľadom zmluvného partnera\nriadne. Tvrdenie štatutárneho orgánu zmluvného partnera, že zmluvný partner nevie uviesť, kto tieto\nslužby vykonal a nemá k tomu žiaden doklad, nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nemal\no týchto skutočnostiach vedomosť, ani nemal dôvod. Žalobca vykonával kontrolu služieb zmluvného\npartnera riadne (cez informačné systémy) a odberatelia boli spokojní s dodaním služieb. Neexistovalo\nžiadne podozrenie, že zmluvný partner je nespoľahlivý, v opačnom prípade by s ním nespolupracoval.\n11. Ďalej uviedol, že mal všetky účtovné daňové doklady v poriadku, daňovou kontrolou mu nebolo nič\nvytýkané, správny orgán prvého stupňa len opakovane tvrdí, že daňový subjekt údajne nepreukázal\nvykonanie služieb, ktoré sú predmetom faktúr. Na druhej strane sa správny orgán správne nevysporiadal\nso všetkými dôkazmi preukazujúcimi vykonanie služieb, a ak by tieto mal dôvod spochybniť, mal by\npreukázať, že služby poskytnuté neboli, vrátane relevantného vyhodnotenia potvrdení žalobcových\nodberateľov, ktorí potvrdili dodanie služieb. Nie je absolútne zrejmé, aký dôkaz by považoval správny\norgán prvého stupňa za dostatočne preukazujúci poskytnutie IT služieb, ktoré nie sú materiálne\nuchopiteľné, keďže všetky listinné dôkazy vrátane súpisu vykonaných prác, kde sú opísané vykonané\núkony, ktorých skutočné vykonanie možno v systémoch dotknutých osôb verifikovať, daňových a\núčtovných dokladov žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa riadne a včas.\n12. Žalobca predložil v odvolaní ďalšie dôkazy, a to odberateľské faktúry, ktoré dopĺňajú ostatné skôr\npredložené dôkazy. K týmto dôkazom sa žalovaný v odôvodní napadnutých rozhodnutí absolútne\nnevyjadril. V prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie, či už žalovaného alebo správneho orgánu prvého\nstupňa, že sa zamerali práve na reálnosť plnenia, nemohli dospieť k záverom, že zdaniteľný obchod\nsa neuskutočnil, keď tento obchod bol zo strany odberateľa riadne vykonaný (čestné prehlásenia\nodberateľov), uhradený a vyfakturovaný odberateľskými faktúrami (doložené v odvolacom konaní).\nŽalobca si uskutočnenie služieb zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom zmluvného partnera\n(zmluva o poskytovaní služieb, objednávky a faktúry, mesačné výkazy konaných prác, pokladničné\ndoklady o úhrade). Legitímnym očakávaním žalobcu je, že žalovaný riadne odôvodní, prečo nevyhodnotil\ndôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n13. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a výklad § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože\npreukázal, že služba vznikla. Správny orgán prvého stupňa na základe svojich ničím nepodložených a\nneodôvodnených indícií urobil závery o domnelom neuskutočnení obchodných transakcií. Rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, nedostatok\ndôvodov a preto, že vôbec nie sú náležite a zákonne odôvodnené. Správca dane sa nevyporiadal so\nskutočnosťami uvádzanými v písomnej výzve a v zápisniciach o ústnom pojednávaní, tieto správca dane\nriadne nezdôvodnil prečo na ne neprihliadol. Žiadne skutočnosti nenasvedčovali tomu, že by sa mal\n\nžalobca domnievať, že zmluvný partner už nedisponuje so svojím účtovníctvom. Žalobca v odôvodnení\nnapádaných rozhodnutí nedostal presvedčivú odpoveď, prečo je tomu tak, že táto skutočnosť má takú\ndôkaznú silu, že poprie existenciu všetkých ostatných dôkazov, ktoré preukazujú opak.\n14. Žalobca rovnako poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej právo platiteľa\ndane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či daň z pridanej hodnoty na\npredchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni bola alebo nebola zaplatená do štátneho rozpočtu. Právo\nna odpočítanie dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ dane\nvedel, alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu (C-80/11 a C-142 bod 42 a 45).\nŽalobca a jeho významní obchodní partneri potvrdili vykonanie služieb, a preto je nesporné, že sa\nnemôže jednať o podvod. Podľa súčasnej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ktorú odcitoval napr.\nKrajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí spis. zn. 13S/69/2017 zo dňa 17.01.2018) Európsky súdny\ndvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C 80/2011 a C - 142/2011\n(Mahagében Kft a Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený\nzamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z\ndôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov,\nsa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá\nzdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci\nnárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného\npredchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.\n15. Ďalej namietal porušenie § 3 a § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný sa vo svojom odôvodnení\nnevysporiadal s tvrdeniami a predloženými dôkazmi zo strany žalobcu, zároveň nevyhodnotil predložené\ndôkazy jednotlivo (odôvodnenia trpia vadou nepreskúmateľnosti, pretože jednotlivé dôkazy ani\nnevymenoval, už vôbec sa nimi nezaoberal, len všeobecne konštatoval zaužívané názory daňových\norgánov na jednotlivé druhy dôkazov) a v ich vzájomnej súvislosti (nevyhodnotil, prečo absencia dôkazu\n- účtovníctva zmluvného partnera je dôkaz s väčšou právnou silou ako všetky ostatné dôkazy predložené\nžalobcom. K riadnemu odôvodneniu rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6S/82/2016 zo dňa 10.05.2018 (bod 48). Záverom uviedol, že absencia dokladov zmluvného\npartnera nie je rozhodujúca pre skutočnosť, že práce a služby boli skutočne vykonané.\n16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods.\n1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\nnáhradu trov konania.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.01.2019 v plnom rozsahu zotrval na\nargumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. Námietky žalobcu\npovažoval za všeobecné, nepoukazujúce na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov.\nŽalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by žalovaný nevedel. Žalobca len namieta\nnezákonnosť napádaného rozhodnutia, konštatuje, že preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, a\npreto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015.\n18. Žalovaný len predloženie faktúr žalobcom a ústne tvrdenia dodávateľa žalobcu nepovažoval\nza dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodaných práve\ndodávateľom uvedeným na faktúrach, a preto žalovaný považuje opakované tvrdenie žalobcu o\npredložení všetkých dokladov za nepreukázané, irelevantné, bez vplyvu na výsledok daňovej kontroly.\n19. Žalovaný predloženie zmluvy o poskytovaní servisných služieb č. 02/2015 zo dňa 01.01.2015\nnepovažoval za dôkaz uskutočnenia služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, nakoľko konateľ\ndodávateľskej spoločnosti tvrdil, že služby poskytoval výlučne na základe ústnych objednávok, nie\nv papierovej forme, služby neposkytoval a nevykonával, ale riešil ich subdodávateľsky, ale názvy\nsubdodávateľov si nepamätá, tiež nevie, s kým rokoval. Z uvedeného dôvodu správca dane neskúmal\nprepojenosť s odberateľskými faktúrami, pretože správca dane v priebehu daňovej kontroly jednoznačne\npreukázal nedodanie služby deklarovanej na dodávateľských faktúrach dodávateľa MODIFIN STAVBY\ns. r. o.\n20. K tvrdeniu žalobcu o predložení mesačných výkazov vykonaných prác uviedol, že predložené\ndoklady boli v anglickom jazyku, čo je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle\nktorého ide o povinnosť používania štátneho jazyka a vzťahuje sa na všetky podania v písomnej forme\ntýkajúce sa samotného správcu dane, ale i daňových subjektov. V prípade, že podanie by bolo podané v\n\ninom ako štátnom jazyku, je povinnosťou toho, kto podanie urobil, dať podanie úradne preložiť, podpísať\na podpis overiť. V tomto prípade sú predložené mesačné výkazy prác tvoriace prílohu k faktúram v\nanglickom jazyku všeobecné, bez presnej špecifikácie vykonaných prác, miesta a času.\n21. Žalovaný k predloženým čestným vyhláseniam obchodných partnerov spoločností POLUS City\nCenter, AUPARK a. s. a PFIZER LUXEMBOUR SARL, organizačná zložka dodal, že sú vo všeobecnej\nrovine, kde odberateľské spoločnosti uvádzajú len, že sú spokojní s dodanými tovarmi a službami\nžalobcu, ktoré boli dodané včas a v dohodnutej kvalite. V deklarovaných čestných prehláseniach nie je\nuvedené, kto práce vykonal, kedy boli dodané, akým spôsobom boli vykonané a o akú oblasť služby\nsa jednalo, t. j. predložené čestné prehlásenia nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci reálne\nuskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaného dodávateľskou spoločnosťou MODIFIN STAVBY s.r.o.\nŽalovaný k použiteľnosti čestného prehlásenia ako dôkazného prostriedku poukázal na stanovisko\nNajvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 2Sžf/40/2011.\n22. Žalobca sa v replike zo dňa 20.02.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného a zhrnul svoju žalobnú\nargumentáciu. Podotkol, že nebol súčasťou žiadneho podvodného konania, riadne za služby zaplatil a\nzároveň mu bolo riadne za tieto služby zaplatené odberateľmi. Nebolo mu zrejmé, na základe akého\nzákonného ustanovenia by mal daňový subjekt sledovať reťazec subdodávateľského vykonania služby a\nzároveň nie je zrejmé, prečo by sa mali zákonné ustanovenia daňového poriadku a špeciálnych zákonov\nz oblasti daní vykladať v neprospech daňového subjektu. Takýto výklad má za následok arbitrárnosť\nrozhodnutí správcu dane a žalovaného a teda ich nepreskúmateľnosť.\n23. Tvrdenie štatutárneho orgánu dodávateľskej spoločnosti, že nevie uviesť, kto (subdodávateľsky)\ntieto služby vykonal a nemá k tomu žiaden doklad nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nemal\no týchto skutočnostiach vedomosť, ani nemal dôvod, nakoľko služby boli skutočne vykonané. Záverom\npodal návrh na spojenie vecí.\n24. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nIV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n25. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 01.\njúna 2023.\n26. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n27. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n29. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „daňového poriadku“) platného v rozhodnom\nčase, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im\nvzniknú v súvislosti so správou daní.\n30. Podľa ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n31. Podľa ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n32. Podľa ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri\nspráve daní vyšlo najavo.\n33. Podľa ust. § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní\nalebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2), skutočnosti, na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n34. Podľa ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\n35. Podľa ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k\nzisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n36. Podľa ust. § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n37. Podľa ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n38. Podľa ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly\nvyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol\nsa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou\nkontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov\n1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca\ndane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam\nuvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie\nkratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k\nzisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť\nv priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový\nsubjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa\nosobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle,\nak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)\n39. Podľa ust. § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.\n40. Podľa ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n41. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty predmetom dane\nje poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\n42. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n43. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n44. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,\nV. Právne posúdenie správnym súdom\n\n45. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného\npostupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,\nzákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie\nzisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na\nodpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období september\n2015 od dodávateľa MODIFIN STAVBY s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie\ndostatočne a presvedčivo odôvodnené.\n46. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku\nnároku na odpočet dane za prijaté služby žalobcom v zmysle dodávateľských faktúr vystavených\nMODIFIN STAVBY s.r.o. za poskytnuté služby na základe uzatvorenej zmluvy v oblasti servisných\n(správcovských) služieb počítačových, sieťových a dátových komunikačných systémov, služieb\nspracovania dát kancelárskej a telekomunikačnej techniky, žalovaný na základe výsledkov daňovej\nkontroly, a odvolacieho konania ustálil záver o nepreukázaní reálneho dodania služby, a teda, že\npredmetné služby nedodal žalobcovi dodávateľ označený na faktúre, obchodná spoločnosť MODIFIN\nSTAVBY s. r. o.\n47. Žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede svedka, konateľa\nspoločnosti MODIFIN STAVBY s. r. o. k spôsobu realizácie služieb, teda žalovaný zotrval na závere,\nže nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodaných práve spoločnosťou\nuvedenou na faktúrach (MODIFIN STAVBY s. r. o.), nakoľko len predloženie faktúr žalobcom a ústne\ntvrdenie dodávateľa nepovažoval za dostatočný dôkaz vecného a reálneho plnenia, keďže uvedený\nsvedok v rámci výpovede okrem iného uviedol, že účtovníctvo spoločnosti predložiť nevie, nepamätá\nsi názvy spoločností (dodávateľských a odberateľských), s ktorými spolupracoval, tvrdil, že služby\nposkytoval výlučne na základe ústnych objednávok, služby neposkytoval a nevykonával, riešil ich\nsubdodávateľsky, ale názvy subdodávateľov si nepamätá, tiež nevie, s kým rokoval. Pochybnosti\nsprávcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia uvedeného na predložených dokladoch vystali\nz výsledkov preverovania tvrdení žalobcu v kontexte vykonaného dokazovania, pričom mal jednoznačne\nžalovaný za to, že ak daňový subjekt predloží faktúru na určité plnenie, je povinný preukázať, že plnenie\nna faktúre bolo skutočne dodané a má mať vedomosť o tom, kto službu skutočne vykonal. V tom duchu\npotom dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, pričom zdôraznil povinnosť žalobcu\npostupovať pri výkone svojho podnikania so všetkou odbornou starostlivosťou, najmä s potrebnou\nnáležitou opatrnosťou pri výbere obchodného partnera.\n48. Správny súd poukazuje na to, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla zákonodarcu\nk tomu, že zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva\nna odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,\nsp. zn. 6Sžfk 7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk 15/2018 zo dňa 30 apríla 2019\na iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou\nfaktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku\npochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje\ntvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované\nv zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021, sp.\nzn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25. mája 2022).\n49. Judikatúra súdneho dvora je jednoznačná v tom, že úlohou zdaniteľnej osoby, ktorá sa domáha\nodpočítania DPH je preukázať, že spĺňa podmienky stanovené na jeho získanie (bližšie pozri rozsudok\nz 18. júla 2013, Evita-K, C-78/12). Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť objektívne dôkazy\no tom, že tovar a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej\nvlastných zdaniteľných plnení podliehajúcich DPH, a vo vzťahu ku ktorým skutočne zaplatila DPH.\n(bližšie pozri rozsudok zo dňa 21. novembra 2018 vo veci Vadan, C-664/16, bod 44). Daňové správy\nmôžu od samotnej zdaniteľnej osoby požadovať dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na posúdenie,\nči sa požadované odpočítanie má alebo nemá priznať (pozri rozsudok z 27.septembra 2007, Twoh\nInternational, C-184/05)\n50. Vychádzajúc z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej ako i zo skutkového stavu možno súhlasiť\ns tým, že v prípade spochybnenia tvrdení žalobcu správcom dane nesie dôkazné bremeno žalobca.\nŽalobca nenamieta, že k prechodu dôkazného bremena nedošlo, iba poukazuje na to, že svedecká\nvýpoveď konateľa jeho zmluvného partnera o tom, že nevie, kto tieto služby vykonal a nemá k tomu\n\nžiaden doklad, nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcovi. V danej veci je zrejmé, že žalovaný síce\nspochybnil tvrdenia žalobcu vychádzajúc zo svedeckej výpovede svedka konateľa subdodávateľa\nžalobcu pána A. B., avšak svoj záver, na základe ktorého nepriznal žalobcovi právo na odpočet dane,\nspochybňujúc pritom splnenie hmotnoprávnej podmienky, t. j. nedodanie služby tvrdeným dodávateľom,\nna podklade skutkových zistení nie úplne presvedčivo odôvodnil. Možno súhlasiť so žalobcom, že\nsprávny orgán sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi preukazujúcimi vykonanie služieb. Žalobca\nprodukoval v rámci odvolacieho konania dôkazy (predložil odberateľské faktúry), ktoré dopĺňajú skôr\nním predložené dôkazy, s ktorými sa správny orgán vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.\nTu správny súd dodáva, že vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom na uvedené reaguje, nemôže\nnadradiť samotné odôvodnenie rozhodnutia. Je síce pravda, že žalovaný nepriznal žalobcovi právo na\nodpočet dane pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, t. j. že nebolo preukázané dodanie služby\ninou zdaniteľnou osobou (tvrdeným dodávateľom MODIFIN STAVBY s.r.o.), avšak v odôvodnení svojho\nrozhodnutia výslovne neuviedol, že dodanie (vykonanie) služby (existenciu predmetu plnenia) ako takej\nnespochybňuje, v tomto smere však v odôvodnení rozhodnutia nereflektoval na žalobcom tvrdené\nskutočnosti. Žalobca totiž vyčítal žalovanému, že nepreveroval, či k dodaniu služieb došlo a neskúmal\nprepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr.\n51. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného dôvodu o\nnenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede\nna všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa\nprimerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.\n52. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nako dôvodnú, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa\ns celým rozsahom argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke existencie materiálneho plnenia\nako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Súd vzhľadom\nna kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku)\nnepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 31.07.2018.\n53. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov spravidla bráni\nposúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd námietkou žalobcu smerujúcou\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu nezaoberal.\n54. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa\n§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}