{"guid": "7d06e992-51bb-4389-8b9f-04620b10c3a3:b87d5cc4-9a71-47e7-9468-a623e3ca9d99", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200567.3", "spisova_znacka": "BA-1S/88/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/88/2019 z 29. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. novembra 2023, sp. zn. BA-1S/88/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200567.3", "identifikacne_cislo": "1019200567", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b87d5cc4-9a71-47e7-9468-a623e3ca9d99", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200567.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200567.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200567.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/88/2019\n1019200567\n29. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:1019200567.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n- 15 Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM,\ns. r. o., so sídlom Gessayova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 46 448 438, právne zastúpený JUDr. Ing.\nĽubomírom Havlíkom, advokátom so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 42 258 375, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100343455/2019\nzo dňa 31.01.2019, takto\nrozhodol:\n- 14 I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100343455/2019\nzo dňa 31.01.2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102021774/2018 zo dňa 11.10.2018\na vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. 100343455/2019 zo dňa 31.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 102021774/2018 zo dňa 11.10.2018 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi\nako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie október 2014.\n2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia\nfebruár - december 2014 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/A. zo\ndňa 02.05.2017 (ďalej len „Protokol o kontrole“). Správca dane vykonanou daňovou kontrolou preveroval\nu žalobcu splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\n3. Žalobca si v zdaňovacích obdobiach február - december 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane\nz faktúr od viacerých dodávateľov, medzi inými aj z faktúr od tuzemských dodávateľov za dodávky\nbravčového a kuracieho mäsa a mliečnych výrobkov:\n- MäsoPonitrie s.r.o., B. A. XX/X, XXX XX C. D. E., IČO: 36 768 995 (ďalej len „MäsoPonitrie s.r.o,“)\n- SALIM SK, s.r.o., F. X, XXX XX G., IČO: 44 982 259 (ďalej len „SALIM SK, s.r.o.“)\n- MG WOOD-CORP s.r.o., H. I. XXXX/XX, XXX XX A., IČO: 46 310 347(ďalej len „MG WOOD-CROP“)\n\n4. Správca dane v zdaňovacom období október 2014 neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume\nXX.XXX,- eur z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 14.10.2014 (základ dane XX.XXX,- eur) od dodávateľa\nMäsoPonitrie s.r.o.\n5. Orgány verejnej správy oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach dospeli vo vzťahu ku kontrolovanému\nobdobiu a dodávateľovi žalobcu MäsoPonitrie s.r.o. k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 ods.1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z faktúry od uvedeného\ndodávateľa za dodanie rôznych druhov mäsa, pretože žalobca nepreukázal, že tovar fakturovaný\nspoločnosťou MäsoPonitrie s.r.o., táto spoločnosť, resp. jej subdodávatelia, skutočne dodali. Podľa\norgánov verejnej správy žalobca síce preukázal, že fakturovaný tovar existoval, čo správca dane ani\nnespochybnil, ale žalobca okrem formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce\ndodanie fakturovaného tovaru dodávateľskou spoločnosťou, ktorá vystavila preverovanú faktúru.\nII. Žaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého\nrozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej\nžalobe odkladný účinok.\n7. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci i nesprávne právne\nposúdenie, pričom zdôraznil, že tovar mu bol dodaný, vznikla mu daňová povinnosť a súčasne s ňou i\nprávo odpočítať daň z tovaru slúžiaceho na ďalšie dodávky. Poukázal na to, že má faktúru vyhotovenú\npodľa § 71 zákona o DPH od platiteľa, ktorý voči nemu daň uplatnil. Žalobca ďalej uviedol, že viedol\nzáznamy o všetkých skutočnostiach v súlade s § 70 zákona o DPH a v rámci daňovej kontroly poskytol\nsprávcovi dane maximálnu súčinnosť a predložil mu všetky požadované doklady. Mal za to, že žiadne z\nustanovení zákona o DPH ani iného právneho predpisu mu neukladá povinnosť (a ani ho neoprávňuje)\npreverovať spôsob nadobudnutia tovaru a plnenie zákonných povinností u jeho dodávateľov. Žalobca\npoukázal na skutkové zistenia z daňového konania, podľa ktorých bolo preukázané, že kúpne zmluvy\nso spoločnosťou MäsoPonitrie s. r. o. boli platne uzavreté, žalobca od tejto spoločností tovar objednal a\ntento mu bol v objednaných množstvách aj dodaný. Bolo preukázané aj to, že dodávateľská spoločnosť\nvystavila za tovar faktúru, čo potvrdil bývalý konateľ J. K. a nespochybňuje to ani žalovaný. Spoločnosť\nMäsoPonitrie s. r. o. všetky faktúry zaúčtovala a zahrnula do podaného daňového priznania, pričom\nžalobca všetky dodávateľské faktúry riadne bezhotovostne uhradil. Tvrdil, že pri uzatvorení kúpnych\nzmlúv nemohol vedieť, ani nijako ovplyvniť, že dodávateľ nebude plniť svoje zákonné povinnosti. Mal\nza to, že pokiaľ tieto spoločnosti nepredložili správcovi dane požadované doklady, nemôže to byť na\njeho ťarchu.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2019 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,\nkeď zotrval na závere, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie\nDPH podľa § 49 ods.1 v spojení s § 51 zákona o DPH.\n9. Uznesením č. k. 1S/88/2019-127 zo dňa 2.7.2019 Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na\npriznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. Dňa 02.05.2020 bol Krajskému súdu v Bratislave\ndoručený opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Uznesením č. k.\n1S/88/2019-175 zo dňa 22.6.2020 Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného\núčinku správnej žaloby opätovne zamietol\nIII. Skutkové a právne závery správneho súdu\n10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. BA-1S/88/2019.\n11. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 29.11.2023, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)\nSSP.\n12. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu, správny\nsúd dospel k záveru, že skutkový stav zistený orgánom verejnej správy bol nedostačujúci na riadne\n\nposúdenie veci a z uvedeného dôvodu je nutné napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie\nv zmysle § 191 ods. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023\n(ďalej len „SSP“) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n13. Krajský súd v Bratislave prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane rozhodoval\nvo veci rovnakého žalobcu, za obdobného skutkového a právneho stavu a na prejednávanú vec\nsa vzťahuje právne posúdenie veci tak ako bolo ustálené v skorších rozsudkoch vo veci vedenej\nna Krajskom súde v Bratislava sp. zn. 2S/78/2019 zo dňa 07.08.2019 (zdaňovacie obdobie február\n2014), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/7/2020 zo dňa 25.03.2020,\nsp. zn. 6S/88/2019 zo dňa 07.07.2022 (zdaňovacie obdobie marec 2014), sp. zn. 5S/89/2019 zo dňa\n22.09.2020 (zdaňovacie obdobie apríl 2014), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp.\nzn. 8Sžfk/22/2021 zo dňa 28.04.2021, sp. zn. 5S/88/2019 zo dňa 22.09.2020 (zdaňovacie obdobie máj\n2014), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/15/2021 zo dňa 23.03.2022,\nsp. zn. 2S/80/2019 zo dňa 07.08.2019 (zdaňovacie obdobie jún 2014), ktorého správnosť potvrdil\nkasačný súd v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/5/2020 zo dňa 08.12.2020, sp. zn. 2S/79/2019 zo dňa 04.12.2019\n(zdaňovacie obdobie júl 2014), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/1/2021\nzo dňa 28.04.2023, sp. zn. 5S/90/2019 zo dňa 22.09.2020 (zdaňovacie obdobie august 2014), ktorého\nsprávnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/5/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 5S/87/2019\nzo dňa 22.09.2020 (zdaňovacie obdobie september 2014), ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v\nrozsudku sp. zn. 5Sžfk/28/2021 zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 6S/89/2019 zo dňa 07.07.2022 (zdaňovacie\nobdobie november 2014).\n14. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n16. Totožnosť predmetu konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovaným napadnutým\nrozhodnutiam je daná tým, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobia február - december 2014 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol o kontrole. Na\nzáklade uvedeného Protokolu o kontrole žalovaný samostatnými rozhodnutiami, založenými na jednej\ndaňovej kontrole a totožnom rozsiahlom dokazovaní, rozhodol vo vzťahu k jednotlivým zdaňovacím\nobdobiam február - december 2014 z totožných dôvodov, týkajúcich sa jedného alebo viacerých\ndodávateľov žalobcu, o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.\n17. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave už rozhodoval v obdobných právnych veciach rovnakého\nžalobcu, pričom správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v týchto rozhodnutiach,\nv súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozsudku č.\nk. 2S/78/2019-116 zo dňa 07.08.2019 uvádza časť odôvodnenia, vrátane tam uvedeného číselného\noznačenia jednotlivých bodov rozsudku:\n43. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100339668/2019\nzo dňa 30.01.2019, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdené rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava číslo 102021793/2018 zo dňa 11.10.2018, na základe ktorého bol podľa § 68 ods.\n5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 24.870, 22\neura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. Rámcovo je možné vymedziť,\nže podľa záverov žalovaného nepreukázanie nadobudnutia dodávaného tovaru dodávateľmi žalobcu spoločnosťami MäsoPonitrie s. r. o. a MG WOOD-CORP s. r. o. bolo dôvodom pre nepriznanie práva\nna odpočítanie dane. Správca dane sa pri výkone daňovej kontroly zameral na dodávateľské faktúry od\ndodávateľov MäsoPonitrie s. r. o., SALIM SK, s. r. o. a MG W00D- CORP s.r.o. Uvedené spoločnosti\nboli navzájom personálne prepojené osobou J. K..\n44. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona o DPH vyplývajú hmotnoprávne\npodmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary\nalebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani\nza dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,\nktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.\nÚlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je\nvychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených\ndokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného\n\ndodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové\nzistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané\nním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené\ndodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia\ntýchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v\nzmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,\nmusí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou\nuvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení\ns uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje\naj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014,\n8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa\nktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového\nsubjektu.\n45. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na\nuskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a\nslužieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu\na zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový\nsubjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia\npreukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly\npreveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného\nplnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou\npodmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.\nOdpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2\nzákona o DPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového\nsubjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov\na judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V danom prípade bolo preukázané materiálne plnenie, t.j. správca\ndane nespochybnil samotnú existenciu tovaru, poukazoval však na vlastné poznatky v tom zmysle, že\ndaný tovar nebol dodaný tak, ako to daňový subjekt deklaroval predloženými faktúrami, teda že ho\nnedodali subjekty, ktoré boli uvedené na faktúrach ako dodávatelia.\n46. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je\nna daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\nč. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,\nktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet\nDPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena,\nv daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového\nsubjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v\npodobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.\nDaňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,\nmá tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných\nslužieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u\nplatiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.\nPlnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov\nuskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.\n1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel\niného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/\nalebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,\nktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v\nspojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).\n\n47. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou\nuplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom\npreukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými\ndokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné\npreukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový\nsubjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. V\ndanej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom\nzáväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012\n- Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13\nz 13.02.2014 - Maks Pen). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú\nzaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali,\npredstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny\ndvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112\nje neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa\ntoto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri\nrozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá\nosoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala\nuvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných\nplnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri\nrozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na\nodpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.\n48. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo\nzneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom\nzamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto\nprávo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod\nspácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,\nže svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná\nosoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to\nbez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia\nslužieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak\nmožno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností\npreukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na\nodpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto\nslužieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo\niného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní\nalebo týchto služieb.\n49. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú\npredstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne\ndôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym\nsúdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych\nskutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a\nskutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi\nmožné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na\nodpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia. Z judikatúry Súdneho\ndvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach\nvystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti\nnebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali\npotrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia\nneboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako\ndodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to,\nže táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne\nskutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené\nplnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu\nsúdu túto skutočnosť overiť.\n50. V preskúmavanom nebolo sporné, že predmet dodávky existoval a že bol žalobcovi dodaný. Dôkazy\na zistenia správcu dane preukazujú, že samotná existencia tovaru a jeho dodávky žalobcovi v danom\nprípade nebola spochybnená, teda nešlo o tzv. „karuselový“ podvod. Za dodaný tovar žalobca zaplatil\ncenu aj s DPH. Daňové orgány však tvrdili, že nebolo preukázané, že takto fakturovaný tovar bol\n\nžalobcovi dodaný tými dodávateľmi, ktorí sú uvedení na predmetných faktúrach, a že týmto dodávateľom\nnevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi následne právo na odpočet\nDPH. Súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo plnenie poskytnuté\nžalobkyni skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľmi, ešte\nnepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobkyňa nárok. (rozsudok Súdneho dvora\nEÚ, vo veci C -18/13, bod 31, 32).\n51. V predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri vyrubovacom konaní na výber z dvoch\nalternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole.\nPokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované v\ndôkazoch produkovaných žalobkyňou sa u nej nenachádzali, resp. preukazne nezanechali žiadnu stopu\nsvojej existencie, čiže jej neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobkyňa bola\nsúčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení,\nktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na\nvrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobkyni\nby bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že\nzdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol pritom súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol\ndaňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia (alebo viaceré osoby) z reťazca,\nktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť\nžalobcovi právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že tieto\norgány objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok\nna odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného\npredchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z\n21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50)\n52. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania dospeli k presvedčeniu, že tovar nebol dodaný\nspoločnosťami MäsoPonitrie s.r.o., MG WOOD-CORP s.r.o. a že týmito len prechádzal „fakturačne“ (na\ntieto subjekty boli fiktívne vystavované faktúry). Je nutné konštatovať, že v predmetnej veci daňové\norgány vykonali skutočne rozsiahle dokazovanie, ktorým boli rozpracované menované dve spoločnosti\na ich subdodávatelia. Z administratívneho spisu uvedený záver bezpochyby aj vyplýva. Dokazovanie\nsprávcu dane smerovalo k overovaniu, či daňová povinnosť týmto platiteľom reálne vznikla, a či tovar\ndodal platiteľ, ktorého údaje sa nachádzali na faktúrach ako údaje za dodávateľa. Podľa zistení správcu\ndane deklarované dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti zanikli zlúčením s inými subjektmi, boli\nvymazané z Obchodného registra SR, resp. ich konateľmi sa stali zahraničné osoby. J. K. (konateľ,\nresp. bývalý konateľ spoločností MäsoPonitrie, s.r.o., MG WOOD-CORP, s.r.o. a SALIM SK, s.r.o.) síce\npotvrdil, že uvedené spoločnosti vystavili pre daňový subjekt faktúry, a že tovar bol daňovému subjektu\ndodaný, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Zo zistení správcu dane ďalej vyplynulo, že\ndodávateľmi spoločností MäsoPonitrie, s.r.o., MG WOOD-CORP, s.r.o. a SALIM SK, s.r.o. mali byť\nspoločnosti, JJ - ATOR, s.r.o., MD3, spol. s.r.o. a PEPO 1 BB s.r.o., u ktorých nebolo potvrdené\nvykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a ich štatutári uskutočňovanie akýchkoľvek obchodných aktivít\npopreli. Táto časť zisteného skutkového stavu však sama o sebe nepreukazuje, že žalobca vedel, resp.\nmal vedieť, že je súčasťou daňového podvodu. Z uvedeného podľa právneho záveru správneho súdu\nvyplýva, že žalovaný nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 49 zákona o DPH, v dôsledku\nčoho nedostatočne zistil skutkový stav veci. Uvedené ustanovenie §49 zákona o DPH vymedzuje\nrelevantný okruh dokazovaných skutočností a citovaná judikatúra Súdneho dvora EÚ tento okruh\nbližšie svojou interpretáciou špecifikuje. Nesprávnym výkladom § 49 zákona o DPH žalovaný okruh\ndokazovaných skutočností nezákonne zúžil, kedy nepovažoval za právne významné vykonať ďalšie\ndokazovanie - čo malo za následok vadu podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP.\n53. Zistenie správcu dane, ktoré pramenia z vykonaného dokazovania, nevylučuje možnosť, že\ndodávatelia žalobcu a jeho subdodávatelia mohli konať v rozpore so zákonom, čo koniec koncov\ni z administratívneho spisu vyplýva, avšak v žiadnom prípade to nie je objektívnym dôkazom\nprotizákonnosti konania žalobcu. Z judikatúry ESD vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť,\nže svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH sa musí na\núčely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či mal z\nopätovného tovaru prospech alebo nie. Uvedenú otázku je oprávnený ustáliť aj daňový orgán a nemusí\npočkať na postup a rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ daňové orgány v konaní\ntvrdili, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak nie spôsobom deklarovaným vo faktúrach, ale zároveň\nnepreukázali, že žalobkyňa bola priamo zainteresovaná na vytvorení reťazca fiktívnych obchodov, bolo\nz ich strany potrebné objektívne preukázať, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia\nzakladajúce nárok na odpočet DPH boli súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej\n\nfaktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. V takom prípade dôkazné\nbremeno prešlo na správcu dane, ktorý bol povinný preveriť vzťah žalobkyne k podvodnému konaniu\nvzniknuvšiemu v reťazci firiem, ktorého bola súčasťou a jej vedomosť o tom, že u iného daňového\nsubjektu došlo k porušeniu zákona o DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poukázať na\nrozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého\nvyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej\ndane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru\nvzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho,\naby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,\nže uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby\nvystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Zároveň platí, že\ndaňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane ak sa zdaniteľná osoba neubezpečila,\nže osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie\nnároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom\na bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo\nz dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by\npreukazovala, že uvedené podmienky boli splnené. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z\n21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51).\n54. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by\nbol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom\nprípade obeťou podvodu. Keďže dopredu podvodné konanie nemožno predvídať, až následne možno\npodvedenému vytknúť nedôslednosť (nepozornosť) v tom či inom ohľade. Súd aj s ohľadom na\nskutočnosť, že uvedený obchodný vzťah s J. K. trval niekoľko rokov, kedy v ostatných prípadoch (cca\n75%) bolo dodanie tovaru aj podľa správcu dane v súlade so zákonom, nepovažoval postup žalobcu za\nnevšedne neobozretný či dokonca nedobromyseľný v kontexte skúmania zákonnosti jeho postupu ako\núčastníka reťazca firiem, kedy plnenie v niektorej časti reťazca bolo poznačené protiprávnosťou konania\nniektorého z jeho účastníkov. Dôkazy o protiprávnosti konania obchodných partnerov žalobcu nemožno\npovažovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť\no existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu\nna daňovom podvode. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na\nsprávcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon\nnedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či\nžalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,\nktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa\nzisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v\nrozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (sp. zn.\n3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010).\n55. Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná\nzdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet\ndane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu\ndodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a\nDávid, čl. 52). Daňové orgány v konaní nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené\ntvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu, alebo, že\nby páchateľom podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol\npreukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca\nfiriem nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho by daňovým orgánom (súdu) prináležalo odmietnuť\nžalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Za daných okolností nemožno opomínať ani na právnu\nzásadu In dubio pro reo, ktorá sa zväčša uplatňuje v trestnom konaní, avšak nie je vylúčené jej\nrešpektovanie aj pre daný prípad, kedy existujú pochybnosti o otázke skutkového posúdenia vzťahu\n(subjektívnej stránke) žalobkyne k zákonnosti (resp. nezákonnosti) konania jednotlivých účastníkov\npredmetného reťazca. Uvedené pochybnosti, pokiaľ je to možné, môžu byť odstránené v daňovom\nkonaní. Súd opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v súdenej veci, zdaniteľnej\nosobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom\nna podvody alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa toto dodanie\nnepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo,\nže zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie\ndane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci\ndodávateľského reťazca. Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom,\n\nktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a dostatočne\nzodpovedne.\n56. Je teda možné rámcovo zhrnúť - žalovaný svoje skutkové zistenia, ktoré súd už vyššie označil za\nnedostatočné, zhrnul do tvrdenia, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľmi\nuvedenými na faktúrach, t.j. MäsoPonitrie s.r.o., MG WOOD-CORP s.r.o., teda týmto dodávateľom\nnevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, že fakturačný tok tovaru sa\nnezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR, a preto jediným cieľom\ndeklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej\nvýhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca, čiže aj pre žalobcu. Správny súd dodáva, že\nprávna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že\nje vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nvychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou\nsprávneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a\nhodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o\npriebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom\na odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na\nkaždú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa\ns nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho\norgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v\nrozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav\narbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom\nje v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi\nprávnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie\na vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy\nprávne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto\nodôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím\nje tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.\n57. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri\nodôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy\nje možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom\nvyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Žalobcovi bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej\nDPH na vstupe, keby bolo objektívne preukázané, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia\ndeklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom mu neboli nikdy dodané, čo by znamenalo, že\nžalobca bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich\nplnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné\nna vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Uvedené, ako súd vyššie konštatoval, správca dane a žalovaný\nzistili nedostatočne. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak\nžalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť,\nv takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za\npredpokladu, že v konaní objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie\nzakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej\nfaktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou by\nv takomto prípade bolo, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho\nkonanie smeruje resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Súd konštatuje,\nže „či vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom,\nže by žalobca o podvodnom konaní mal vedomosť, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného\nkonania aspoň uzrozumený. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise však uvedené\npreukázané rozhodne nebolo. Zo skutkového stavu zisteného daňovými orgánmi je vylúčené tvrdiť, že by\nžalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu (iného protiprávneho konania),\nalebo, že by páchateľom pomáhal. Pokiaľ ide o možnosť, že žalobca „mal vedieť“, táto znamená, že\nžalobca mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takom\nkonaní. Z judikatúry ESD vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH sa musí na účely šiestej smernice\npovažovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či mal z opätovného tovaru\nprospech alebo nie. Ak by k takémuto objektívnemu zisteniu daňové orgány dospeli, a to na základe\n\nprávne relevantných dôkazov preukazujúcich tento vzťah žalobkyne k zámeru získať v rámci súvisiacich\ndodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, potom by daňovým orgánom (súdu)\nprináležalo odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH.\n58. V rozhodnutiach správcu dane a žalovaného uvedené posúdenie podporené úvahami žalovaného,\naby bolo možné správnosť jeho právneho posúdenia absentuje. Európsky súdny dvor vo svojich\nrozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd\n(C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani,\nktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia\nnasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli\nvedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý (3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010). V rozhodnutí vo veci\nKittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky\nsúdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého\nplnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty,\nmôže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Tvrdené podvodné konanie mohlo nastať u\ntohto daňového subjektu, ktorý nevedel preukázať vyrobenie resp. obstaranie dodaného tovaru.“\n18. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu,\nsprávny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP v spojení s ustanovením § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n19. V tejto súvislosti na záver správny súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať\nmedzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane z pridanej\nhodnoty a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C154/20 zo dňa 09. decembra\n2021, bod 36). Opakovane pritom platí, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa\nnepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie\nhmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností\npreukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľala, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým\nplnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní.\nZatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet\nleží primárne na daňovom subjekte, v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno\nprenesené na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať.\n20. Po vrátení veci správcovi dane bude jeho úlohou v ďalšom konaní odstrániť vyššie uvedené\nnedostatky v zistenom skutkovom stave. Správca dane bude povinný riadne zisťovať, a to znova bez\npochybností, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet\ndane z pridanej hodnoty je súčasťou daňového podvodu. Za kľúčové považuje správny súd doplnenie\ndokazovania ohľadom znalosti žalobcu o svojom dodávateľovi MäsoPonitrie s.r.o. Pokiaľ by dospel\nsprávca dane, resp. žalovaný opätovne k presvedčeniu, že deklarovaný dodávateľ tovar nedodal, je\npotrebné prešetriť skutočný pôvod tovaru, resp. jeho pohyb vhodným spôsobom. Následne správca\ndane vyhodnotí získané dôkazy každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vo veci opäť rozhodne a\nrozhodnutie riadne odôvodní.\n21. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že bude povinnosťou žalovaného, ako aj správcu dane,\nvysporiadať sa v ďalšom konaní s ustálenou ako aj novou rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora\nEurópskej únie ako aj Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktorá identifikovala\nrad okolností, ktoré samé o ebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť\nsprávcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH\n(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa\nči subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného\nreťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, C-610/19 zo dňa 03. septembra\n2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).\n22. Keďže správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia a potrebe ich zrušenia, považoval za nadbytočné sa v podrobnostiach zaoberať ostatnými\nžalobnými dôvodmi, pretože výsledok ich posúdenia by nemal vplyv na záver o potrebe zrušiť\nrozhodnutia finančných orgánov.\n\n23. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}