{"guid": "f20b1d3e-5427-453b-9577-0dbd832e9d7f:469d53b2-3f4c-4af7-9b8e-85e611ba5c43", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200725.2", "spisova_znacka": "BA-1S/113/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/113/2019 z 21. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. novembra 2023, sp. zn. BA-1S/113/2019, ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200725.2", "identifikacne_cislo": "1019200725", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/469d53b2-3f4c-4af7-9b8e-85e611ba5c43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200725.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200725.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200725.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/113/2019\n1019200725\n21. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:1019200725.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Tatranská\nmliekareň a. s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr.\nHenrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736030/2019 zo\ndňa 26.03.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty\n(okrem iných) za zdaňovacie obdobie október 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej\nkontroly č. 329075/2018 zo dňa 11.06.2018 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej\nkontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto\nzisteniam vyjadril podaním zo dňa 07.08.2018.\n2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím č. 102261983/2018 zo dňa 15.11.2018 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel dane v sume XX XXX,XX eura, nadmerný odpočet dane\nnepriznal v sume XX XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie október\n2016.\n3. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období október 2016\nuplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup tovaru „facélia vratičolistá - semeno\nna siatie“ (ďalej len „facélia“) od tuzemského dodávateľa, a to spoločnosti HorseLand s. r. o., a že v rámci\ndaňovej kontroly zistil obchodovanie s predmetným tovarom v rámci reťazca spoločností HorseLand\ns. r. o. – žalobca – ABERATO PARTNER, s. r. o. Žalobcom predložené doklady a dôkazy získané\nDaňovým úradom pre vybrané daňové subjekty nepreukázali skutočnosť, že predmetom uskutočnených\nobchodných transakcií bol vždy nový tovar. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi predmetného\nobchodu zastierali skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzovali dojem legálne deklarovaných\n\nobchodných transakcií. Reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa deklarovaných dokladov\nnebola preukázaná žalobcom ani jeho dodávateľom, ktorý vierohodne nepreukázal vznik daňovej\npovinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle §\n49 zákona o DPH.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že všetky obchodné transakcie\nmal riadne zaevidované, tieto transakcie boli potvrdené štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými\nobchodoval ako aj príslušnými dokladmi. Mal za to, že preukázal naplnenie podmienok vzniku práva na\nodpočítanie dane vyplývajúcich zo zákona o DPH. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty reálne\nuskutočnenie obchodov nevyvrátil a ani žiadnym spôsobom nespochybnil a jeho závery uvádzané\nv prvostupňovom rozhodnutí boli postavené len na domnienkach. Aj napriek skutočnosti, že žalobca\npreukázal formálne aj reálne dodanie tovaru, Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty na uvedené\nskutočnosti svedčiace v jeho prospech neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania\npoužil v jeho neprospech. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v rozpore so základnými zásadami\nsprávy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie a v dôsledku\ntoho vec nesprávne právne posúdil. Argumentáciu Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty o jeho\núčasti na karuselovom obchode považoval žalobca za nedostatočnú a nepresvedčivú.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 100736030/2019 zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že žalobca\npreukázal nadobudnutie tovaru facélia od spoločnosti HorseLand\ns. r. o. iba\nlistinnými dôkazmi, ale dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr od tejto spoločnosti nepreukázal.\nŽalobca predložil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by\nvo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykazovali žiadne pochybnosti\nu finančných orgánov. Keďže z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností,\nktoré deklarovali obchod s predmetným tovarom, pričom nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky\npredstavovali vždy nové dodávky tovaru, a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar,\nDaňový úrad pre vybrané daňové subjekty mal oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti\na pravdivosti dokladov, ktoré mu žalobca predložil a vyzýval žalobcu k preukázaniu toho, čo uvádzal\nv daňovom priznaní. Doklady, ktoré žalobca predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo\nmožné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli\ndeklarované, ani ako dôkaz o tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou na\nfaktúrach.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobou zo dňa 10.05.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2019, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736030/2019 zo dňa 26.03.2019\na rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102261983/2018 zo dňa 15.11.2018\n(ďalej len „rozhodnutia finančných orgánov“), pričom navrhol, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil\na priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n7. Žalobca namietal, že rozhodnutia finančných orgánov boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu finančnými orgánmi bolo nedostatočné na riadne\nposúdenie veci, že rozhodnutia finančných orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci\na že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n8. Žalovaný ako odvolací orgán neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného\nskutkového stavu veci, kedy Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty neprihliadal na všetko, čo\nvykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty žalobca vytkol,\nže neprihliadol na výpoveď svedka A. B. C., ktorý bol poverený kontrolou pri nakládke a vykládke\ntovaru a ktorý opísal podrobný priebeh manipulácie s tovarom. Podľa vyjadrenia A. B. C. tovar bol\njasne identifikovateľný. A. B. C. potvrdil, že išlo o slnečnicu, a že keď prišiel na kontrolu, v sklade sa\nuž nachádzal nový tovar.\n\n9. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, že sa ani on\nani dodávateľ nezúčastnili pri vzájomnom fyzickom odovzdávaní alebo prevzatí tovaru. K prítomnosti\npoverených osôb pri nakládke a vykládke tovaru sa vyjadril vo svojich predchádzajúcich podaniach.\nŽalobca s poukazom na výpoveď svedka A. D. E. nesúhlasil ani so záverom Daňového úradu pre\nvybrané daňové subjekty, že tovar nebol kontrolovaný, a že nebola zabezpečená jeho nezameniteľnosť.\n10. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe ktorých konkrétnych skutočností vyvodil Daňový úrad pre\nvybrané daňové subjekty záver, že tovar nemal byť vykladaný na deklarovanom mieste vykládky.\nRozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty bolo v tejto časti nešpecifické, a teda\nnepreskúmateľné.\n11. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov,\navšak žiadnym spôsobom neprihliadal na skutočnosť, že CMR bol dokladom preukazujúcim reálne\nuskutočnenie obchodov s poukazom na čl. 6, čl. 9 a čl. 12 dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej\ncestnej nákladnej doprave. Tento dôkaz žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Z prepravných dokladov CMR\nbolo zrejmé miesto a dátum vystavenia, odosielateľ, dopravca, miesto a dátum prevzatia zásielky, miesto\ndoručenia, príjemca, názov, druh a množstvo tovaru.\n12. Žalobca namietal, že počas miestneho zisťovania u prepravných spoločností boli prítomným kladené\notázky, avšak on im nemohol klásť otázky, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Finančné orgány sa tiež\nodmietli zaoberať kontrolnými výkazmi dodávateľov žalobcu. Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci\ninformácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, pritom\npredstavoval jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu.\n13. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie a odmietol vykonať navrhované dôkazy, ktoré mohli\nmať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu\nnamietal, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty nevypočul konateľa spoločnosti MERKANTIL s. r.\no. ani vodičov jednotlivých prepravných spoločností, ktoré vykonali prepravu. Dôvod nevykonania týchto\ndôkazov navrhovaných žalobcom vo vyjadrení zo dňa 28.05.2018 Daňový úrad pre vybrané daňové\nsubjekty nešpecifikoval. Uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa Daňový úrad pre vybrané\ndaňové subjekty odmietol zaoberať. Ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu týchto\nnávrhov.\n14. Podľa žalobcu vyjadrenie konateľa spoločnosti YETTI s. r. o., že bol fyzicky prítomný v cca 2 –\n3 prípadoch pri odovzdaní tovaru, vyvracalo záver, že sa obchodní partneri a nimi poverené osoby\nnezúčastňovali na vykládke a nakládke tovaru, a že túto náležite nekontrolovali.\n15. Z ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nebolo možné vyvodiť dôkazné\nbremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.\nTieto skutočnosti nemohli tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a z týchto skutočností žalobca ani nemohol\nznášať dôkaznú núdzu. Žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, podľa\nktorých nárok na odpočítanie dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná\npredchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevedel\nalebo nemohol vedieť. Každá transakcia musela byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých\ntransakcií nemohol byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalovaný pochybenia\na neplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného\nbremena na strane žalobcu. Finančné orgány nevzali do úvahy, že išlo o skutočnosť, na ktorú žalobca\nnemal žiadny vplyv, a teda nemohol z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu.\n16. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že ním bol ukrátený na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch. Nebolo mu totiž umožnené byť prítomný na výsluchu konateľa\nspoločnosti VM-STAVSPOL, s. r. o. ako svedka, pričom informácie získané výsluchom tohto svedka\nboli využité v rámci zistení v protokole z daňovej kontroly. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty\npostupoval pri výsluchu tohto svedka v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho bol tento dôkaz získaný\nv rozpore s zákonom a nebolo možné ho použiť v daňovej kontrole.\n17. K obchodnej spolupráci žalobca pristupoval s náležitou obozretnosťou a v dobrej viere.\nSvojich priamych obchodných partnerov dlhodobo poznal a nemal ani najmenšiu pochybnosť o ich\n\ndôveryhodnosti. Preverenie svojich obchodných partnerov popísal už v odpovediach na výzvy Daňového\núradu pre vybrané daňové subjekty.\n18. Obchodné transakcie spadali pod rozsah predmetu činnosti žalobcu zapísaného v živnostenskom\nregistri. Samotná skutočnosť, že mohli byť, resp. boli porušené niektoré legislatívne požiadavky\nustanovené verejnoprávnymi predpismi ohľadne potravinového práva, mohlo mať za následok začatie\nsprávneho konania voči kontrolovanému daňovému subjektu zo strany príslušných správnych orgánov,\navšak táto skutočnosť nespochybňovala a nevyvracala reálne dodanie tovaru.\n19. Žalobca poukázal na odpoveď Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho\nv Bratislave, podľa ktorej sprostredkovateľ nemusel mať vedomosť o konečnom spotrebiteľovi.\n20. Žalobca uviedol, že pri preberaní tovaru boli viackrát osobne prítomní A. F. G. ako aj A. D. E., pričom\nbolo technicky vylúčené, aby pri každom preberaní tovaru boli prítomní priamo zástupcovia daných\nspoločností. Z tohto dôvodu preto ďalej preberali tovar prostredníctvom poverených osôb.\n21. Skutočnosť, že spoločnosť D BAR s. r. o. nemala umiestnenú v čase dožiadania prevádzku na\nuvedenej adrese nevylučuje, že nemala na tejto adrese umiestnené sídlo v čase vykonania predmetných\nobchodov. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty mohol vypočuť majiteľa nehnuteľnosti, či dal súhlas\nso zriadením sídla tejto spoločnosti. Neplnenie si povinností zo strany dodávateľov žalobcu nemohlo\nbyť pripisované na ťarchu žalobcu.\n22. Žalobca uviedol, že nemal najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na\nuvedené nedisponoval ani zákonnými prostriedkami, nad rámec overenia, či sa subjekty nenachádzali\nv zozname dlžníkov finančnej správy, čo aj urobil. Opätovne poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad\npre vybrané daňové subjekty pripísal v neprospech žalobcu to, že subdodávatelia jeho dodávateľa si\nnesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, na ktorých plnenie žalobca nemal žiadny vplyv\na dosah.\n23. Žalobca tiež poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie k problematike\ndaňového podvodu s poukazom na to, že dôkazné bremeno v prípade podvodu zaťažuje finančné\norgány, a tiež s poukazom na podmienky zamietnutia nároku na odpočítanie dane z dôvodu, že došlo\nk podvodu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2019 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania nepriznať konštatujúc, že posúdenie skutkového stavu a prijaté závery boli vecne\nsprávne. Postup Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty ako ani žalovaného nebol v rozpore\ns platnými právnymi predpismi a ani neboli porušené práva žalobcu.\n25. K žalobným bodom žalovaný uviedol, že sú zhodné s odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní\nžalobcu, so všetkými týmito námietkami sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad\nrámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že jednou zo základných zásad daňového\nkonania bola zásada zákonnosti.\n26. Žalobca síce Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty predložil v priebehu výkonu daňovej\nkontroly formálne bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa a o jeho následnom\npredaji odberateľovi, tieto však neboli dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené\ntak, ako boli žalobcom deklarované. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového\nobchodu zastierali skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzovali dojem legálne deklarovaných\nobchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Predloženie faktúr od tuzemských dodávateľov\ns formálne splnenými náležitosťami podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH nezakladalo podmienku\nmožnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z týchto faktúr. Zákonné podmienky vzniku práva\nna odpočítanie dane nespočívali len vo formálnej deklarácii a v predložení dokladov s predpísaným\nobsahom. Splnenie formálnej stránky (faktúra) bolo síce jednou z podmienok vzniku práva na\nodpočítanie dane, tieto doklady však museli byť odrazom reálneho plnenia od iného platiteľa. Predložené\n\nfaktúry od dodávateľov uvedených v napadnutom rozhodnutí podľa žalovaného nepreukazovali vznik\npráva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n27. Žalobca mal venovať náležitú pozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou úmernou\nvnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov, ako aj realizovaných dodávateľských\nreťazcov. Bolo povinnosťou riadneho, starostlivého hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverovania)\nbolo potrebné vykonávať a či následne uskutočniť takéto transakcie s ohľadom na výsledky týchto\npreverovaní (kontrol). Pri preukazovaní ekonomickej opodstatnenosti obchodných transakcií bolo\npotrebné poukázať nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale\naj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti\nbolo to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musel mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu\nčinností, ktorými podnikateľ napĺňal jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činil. Ak takéto vedomosti evidentne obchodnej\nspoločnosti chýbali, potom išlo o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíval v zmysle § 264 Obchodného\nzákonníka právnu ochranu. Pochybnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty o pravdivosti\núdajov uvádzaných žalobcom boli tak v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 daňového poriadku\noprávnené. Zároveň v zmysle § 135a Obchodného zákonníka konatelia boli povinní vykonávať svoju\npôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.\nV zmysle Obchodného zákonníka (§ 135a, § 194) bol žalobca pri výkone svojho podnikania povinný\npostupovať s odbornou starostlivosťou, t. j. konať so „starostlivosťou riadneho hospodára“. Žalobca bol\ntiež povinný zaobstarať si dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný\nštandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a pristupovať k výkonu svojho práva na podnikanie\ndostatočne obozretne a zodpovedne. Bolo prirodzené, že ak tak neučinil a neprijal všetky opatrenia na\nzabezpečenie toho, aby sa nezúčastnil plnení poznačených podvodom, musel niesť následky svojho\nkonania a prijatých rozhodnutí. Žalobca pri daňovej kontrole žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal\nvšetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné\nobchody nebudú poznačené podvodom.\n28. Žalobca mohol vedieť, že uvedené obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a bol\nto práve žalobca, kto získal z celého reťazca dodaní finančný prospech. Napriek tomu nevenoval\ndostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného\nsprávania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedel, alebo so zreteľom\nku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Žalobca nepreukázal konanie v dobrej viere a v zmysle platnej\njudikatúry Súdneho dvora EÚ sa nemohol dovolávať svojho nároku na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa.\n29. Bol to žalobca, kto deklaroval oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ a do\núčtovníctva a záznamov vedených pre účely dane z pridanej hodnoty zahrnul faktúry od tuzemského\nplatiteľa. Na základe uvedených skutočností si optimalizoval daňovú povinnosť, čo podľa podaného\ndaňového priznania dane z pridanej hodnoty dosiahol uplatnením odpočítania dane na vstupe\nz deklarovaných nákupov tovaru z faktúry od tuzemského dodávateľa a deklarovaním dodania tohto\ntovaru do iného členského štátu.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n30. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre na Správny súd v Bratislave vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 1S/113/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od\n01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp.\nzn. BA-1S/113/2019.\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom\ndo 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o\nzriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie\n\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).\n32. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n33. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n36. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n37. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n39. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní\nalebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n41. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\n43. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n44. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n45. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n46. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n47. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri\nodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ\nuvedený ako príjemca alebo dovozca.\n48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2016. Úlohou\nsprávneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok\nposúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi postupovali\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n49. Správny súd v prvom rade uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú\nmajú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,\nktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty\n(napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid; vo\nveci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014, Maks Pen). I keď právo\nzdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie\ndane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa\n26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023).\n50. Z obsahu rozhodnutí finančných orgánov bolo možné (aj napriek zdanlivému zmätku v tom, ktorý z\ndôvodov podľa predchádzajúceho odseku viedol v preskúmavanej veci k zamietnutiu nároku žalobcu na\nodpočítanie dane) ustáliť, že finančné orgány spochybnili reálnosť žalobcom deklarovaných obchodných\ntransakcií, keď konštatovali, že reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa deklarovaných\ndokladov nebola preukázaná žalobcom ani jeho dodávateľom (s. 31 prvostupňového rozhodnutia),\na teda nárok žalobcu na odpočítanie dane zamietli z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych\npodmienok. Aj žalovaný výslovne konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia boli závery Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty o nepreukázaní\nnároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH (s. 9 napadnutého rozhodnutia). Správny súd sa preto, v medziach vznesených\nžalobných bodov, primárne zameral na preskúmanie udržateľnosti tohto záveru. Správny súd zároveň\npoznamenáva, že samotný zdanlivý zmätok v dôvodoch zamietnutia nároku na odpočítanie dane\nuvádzaných v rozhodnutiach finančných orgánov nemôže viesť k ich zrušeniu, pokiaľ je napriek\nuvedenej skutočnosti možné ustáliť dôvod zamietnutia nároku na odpočítanie dane. Tento záver vyplýva\nz rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/66/2022 zo dňa 28.04.2023 a sp. zn. 4Sfk/119/2022\nzo dňa 14.06.2023).\n\n51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH\nrozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie\ndane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. V prípade, že čo i len\njedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je\nsplnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie\ndane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n52. Zatiaľ čo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie\ndane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho\nnie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva\nna odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na\nodpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-101/16 zo dňa 19.10.2017, SC\nPaper Consult SRL, bod 41; vo veci C-281/20 zo dňa 11.11.2021, Ferimet SL, bod 33; vo veci C-518/14\nzo dňa 15.09.2016, Senatex GmbH, bod 38; vo veci C-154/20 zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie\ns.r.o., bod 29 ).\n53. Preukazovanie práva na odpočítanie dane vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok\nstanovených zákonom o DPH a taktiež je naviazané na procesnoprávne podmienky zakotvené v\ndaňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol.\nPovinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb teda vyplýva z daňového\nporiadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. V zásade platí, že daňový subjekt ako\npodnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup,\nmal by sa vo vlastnom záujme snažiť získavať dôkazy v reálnom čase uskutočňovania obchodu o tom,\nže obchod bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii a aby\npri preukazovaní jeho realizácie uniesol dôkazné bremeno voči správcovi dane (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/1/2020 zo dňa 16.12.2021).\n54. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového\nsubjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet\ndôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý\nv rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej\nexistencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní materiálnej existencie zdaniteľného\nplnenia je pochopiteľne významný aj charakter zdaniteľného plnenia.\n55. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí, ak tovar ako taký existuje. Pre vznik práva\nna odpočítanie dane je nevyhnutné preukázať aj materiálne dodanie tovaru, t. j. reálne dodanie\ntovaru musí zodpovedať fakturačnému toku. Inými slovami, pokiaľ si určitá osoba uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane, musí byť schopná preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené\n(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/28/2021 zo dňa 27.09.2023).\nObchodné transakcie však nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku relevantných\npochybností finančných orgánov preukazuje daňový subjekt. Predloženie faktúr nepostačuje, pretože\n„ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je\npotom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím\na minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj\nodrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz ... “ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019\nzo dňa 4.2.2020).\n56. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa zisťovania a ustálenia rozhodujúcich skutočností,\nresp. skutkového stavu, správny súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\na preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Platí pritom, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť\nsám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne\n\nvedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné\nbremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly\na iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať\na preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie\ndane.\n57. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie\nvykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa\nuplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré ale nepredstavuje\nabsolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a\nnepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane\npreverovaných skutočností.\n58. Nepochybne správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku viazaný iba\nnávrhmi daňového subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu\npreukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré je povinný uvádzať v daňovom\npriznaní a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Na povinnosť\nuniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu\ndane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky,\nktorými sa má preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane, správca dane súladne s § 24 ods.\n4 daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy,\nktorých vykonanie navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť,\nči vykonanie navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy\ndaní a či sa tento dôkaz vykoná. Pokiaľ žalobca v konaní pred správcom dane dôsledne nesplnil svoje\npovinnosti vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 daňového poriadku, nie je na mieste námietka, že správca dane\nmu neumožnil realizovať jeho procesné práva.\n59. Keďže jednou z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane je\nmateriálna existencia zdaniteľného plnenia, a teda preukázanie toho, že zdaniteľné obchody boli reálne\nuskutočnené, finančné orgány postupovali v súlade s relevantnou právnou úpravou, ak preverovali\nreálnosť žalobcom deklarovaných obchodných transakcií a v rámci svojho dôkazného bremena\npreverovali žalobcom deklarované skutočnosti. Finančné orgány správne vyžadovali od žalobcu\npredloženie dôkazov o reálnom dodaní tovaru (facélie), a to nielen faktúr, kúpnej zmluvy, objednávok,\ndodacích listov a CMR, keďže tieto preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho\nmateriálnu časť (reálne dodanie nového tovaru). Svoje skutkové zistenia vyplývajúce z preverovania\nžalobcom deklarovaných skutočností finančné orgány uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí, pričom\nje zrejmé, že vo veci vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia a objasnenia skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane.\n60. Z predložených faktúr vystavených spoločnosťou HorseLand s. r. o. vyplýva, že v zdaňovacom\nobdobí október 2016 mal byť predmetnný tovar (facélia) dodávaný uvedenou spoločnosťou žalobcovi\nvždy v tej istej sume XX XXX,XX eura (11x), čomu zodpovedalo aj rovnaké množstvo tovaru. Spoločnosť\nHorseLand s. r. o., keďže s Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty nekomunikovala, nepotvrdila\nskutočnosti deklarované prostredníctvom žalobcom predložených dokladov.\n61. Finančné orgány preverením kontrolných výkazov spoločnosti HorseLand s. r. o. za zdaňovacie\nobdobie október 2016 zistili, že táto spoločnosť nadobudla predmetný tovar (facéliu) od spoločnosti\nVallia s. r. o., ktorá takisto nekomunikovala s Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty, a ktorá\nvznikla len krátko predtým, ako mali byť uskutočnené žalobcom deklarované obchody, a to 09.03.2016.\nZ kontrolných výkazov spoločnosti Vallia s. r. o. za zdaňovacie obdobie október 2016 finančné orgány\nzistili, že táto spoločnosť nadobudla predmetný tovar od spoločnosti Dynamik Team s. r. o.\n62. O spoločnosti ABERATO PARTNER s. r. o., ktorej žalobca podľa predložených dokladov predal\npredmetný tovar (facéliu) nakúpený od spoločnosti HorseLand s. r. o., finančné orgány na základe\nmedzinárodnej výmeny daňových informácií zistili, že je vo svojom sídle nekontaktná, a že jej sídlo\nje virtuálne. Na písomnú, riadne doručenú výzvu na predloženie dokladov súvisiacich s predmetnými\n\nobchodmi a poskytnutie konkrétnych informácií, zo spoločnosti ABERATO PARTNER s. r. o. nikto\nnereagoval.\n63. Spoločnosť ABERATO PARTNER s. r. o. predmetný tovar (facéliu) podľa zistení finančných orgánov\npredala späť na územie Slovenskej republiky spoločnosti Speed-Line Transport s. r. o., od ktorej (podľa\ninformácií od českej daňovej správy získaných v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií)\nneprijala žiadne platby.\n64. O spoločnosti Speed-Line Transport s. r. o. finančné orgány zistili, že na adrese jej sídla sa nachádzal\nprázdny pozemok. Obec Pastovce listom zo dňa 14.10.2016 oznámila, že spoločnosť Speed-Line\nTransport s. r. o. nebola na adrese so súpisným číslom XX prihlásená, ani nemala v tejto obci sídlo,\nresp. umiestnenú prevádzku. Z podaného daňového priznania tejto spoločnosti k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie október 2016 finančné orgány zistili, že v daňovom priznaní uviedla výlučne\nhodnotu nadobudnutia tovaru v tuzemsku, rovnakú hodnotu odpočítania dane a zároveň nulovú hodnotu\ndaňovej povinnosti, resp. nadmerného odpočtu.\n65. Z administratívneho spisu je teda zrejmé, že s predmetným tovarom (facéliou) malo byť obchodované\nv reťazci spoločností Dynamik Team s. r. o. – Vallia s. r. o. – HorseLand s. r. o. – žalobca – ABERATO\nPARTNER s. r. o. – Speed-Line Transport s. r. o. V samotnom reťazci spoločností Dynamik Team s. r.\no. – Vallia s. r. o. – HorseLand s. r. o. – žalobca nebolo preukázané, že by došlo k dodaniu vždy nového\ntovaru.\n66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konateľka dodávateľa žalobcu, spoločnosti HorseLand\ns. r. o., H. I., a konateľ odberateľa žalobcu, spoločnosti ABERATO PARTNER s. r. o., J. H., boli\npersonálne prepojení v spoločnosti EURO FAKTORING s. r. o. Žalobcu v obchodných vzťahoch s jeho\ndodávateľom (spoločnosťou HorseLand s. r. o.) ako aj odberateľom (spoločnosťou ABERATO PARTNER\ns. r. o.) zastupoval A. F. G.. Je málo pravdepodobné, že by sa navzájom nespomenuli.\n67. Z dokazovania vykonaného finančnými orgánmi vyplýva personálne prepojenie dodávateľa žalobcu\n(spoločnosti HorseLand s. r. o.) a českého odberateľa žalobcu (spoločnosti ABERATO PARTNER s. r.\no.), a to v osobách konateľov týchto spoločností, pričom vstup tretieho článku, a to žalobcu, medzi tieto\nspoločnosti racionálne nebol vysvetlený z pohľadu ekonomickej výhody. Inými slovami, vznikajú dôvodné\npochybnosti, prečo personálne prepojené spoločnosti nemohli obchodovať medzi sebou priamo a\nvyžadovali vo svojom obchodnom vzťahu ešte vstup tretieho subjektu (žalobcu).\n68. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194\nObchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera (spoločnosti HorseLand s. r. o.), s ktorým\nobchodne spolupracoval. Z administratívneho spisu vyplýva, že všetky spoločnosti, okrem žalobcu,\nzapojené v reťazci spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom (facéliou) boli nekontaktné,\nnekomunikovali so správcom dane a nepreukazovali reálne dodanie tovaru, sídlili na virtuálnych\nadresách alebo na prázdnom pozemku bez prevádzky. Ak aj žalobca tvrdí, že mal od svojich dlhodobých\npartnerov pozitívne referencie na dodávateľa, spoločnosť HorseLand s. r. o., nevyplýva z toho, žeby\nsa zaujímal napríklad o konateľku tejto spoločnosti H. I. a napokon aj svojho odberateľa, spoločnosť\nABERATO PARTNER s. r. o., a konateľa tejto spoločnosti J. H.. Žalobca sa nezaoberal tým, od koho\nmá jeho dodávateľ tovar, či je schopný ho vypestovať, vyprodukovať a zaručiť sa za jeho originalitu,\nresp. dodávateľov. Žalobca teda nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného\npartnera, jeho reputáciu na trhu a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a\nako tovar dodal a nadobudol, musí znášať sám (napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach\nC-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa\n27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa\n21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).\n69. Pokiaľ ide o samotného A. F. G., z administratívneho spisu vyplýva, že vykonával činnosti priamo\nsúvisiace so žalobcom deklarovaným nákupom tovaru (facélie) od spoločnosti HorseLand s. r. o.\na následným predajom tohto tovaru spoločnosti ABERATO PARTNER s. r. o. Uvedené činnosti vykonával\nA. F. G. bez priameho právneho vzťahu so žalobcom na základe mandátnej zmluvy, ktorú ako konateľ\nspoločnosti DALIJA s. r. o. uzatvoril so spoločnosťou Cosmos Transport, s. r. o. Konateľom spoločnosti\nDALIJA s. r. o. pritom od 27.02.2015 bol K. C. E., ktorý bol zároveň členom predstavenstva žalobcu.\n\nK otázke, aký mala spoločnosť Cosmos Transport, s. r. o. prospech z vykonávaných činností a od koho,\nsa A. F. G. vyjadriť nevedel, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101914010/2018 zo\ndňa 27.09.2018.\n70. Pochybnosti o skutočnostiach deklarovaných žalobcom vyvoláva aj vyjadrenie jeho samotného\no tom, že tovar sa (v závislosti od toho-ktorého zdaňovacieho obdobia) preberal na základe telefonickej\nalebo e-mailovej komunikácie s konateľmi dodávateľských spoločností alebo so zriadencami skladov\na bol uskladnený v príslušných skladoch, s prevádzkovateľom ktorých žalobca nemal zmluvné\nvzťahy. Pochybnosti vyvoláva tiež vyjadrenie žalobcu, že za neho mali byť pri preberaní príslušného\ntovaru prítomné „iba“ poverené spoločnosti, a to (v závislosti od toho-ktorého zdaňovacieho obdobia)\nspoločnosť VM-Stavspol, SUN GROUP ŠPED s. r. o., Cargofleet s. r .o., resp. Cosmos trading s. r. o.\na ich vodiči. Uvedené vyjadrenia obsahuje odpoveď žalobcu na otázky č. 21 až č. 23 v jeho podaní zo\ndňa 17.07.2017 označenom ako „Písomné vyjadrenie k otázkam na základe výzvy vyššie uvedeného\nsprávcu dane na predloženie dokladov zo dňa 27.6.2017, č. 101434389/2017“.\n71. Na základe zistenia, že žalobca si neoveroval kvalitu a množstvo tovaru v zmysle špecifikácie\ntovaru na dokumentoch, ktoré boli súčasťou zmluvy, nezúčastňoval sa na fyzickom odovzdaní/\nprevzatí tovaru, vznikla u Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty pochybnosť o skutočnostiach\ndeklarovaných žalobcom o tom, že predmetné obchodné transakcie boli uskutočnené spôsobom\nuvedeným na predložených dokladoch. Tieto ako aj ďalšie okolnosti, resp. zistenia vyvolávajúce\npochybnosti o skutočnostiach deklarovaných žalobcom Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty\nriadne oznámil žalobcovi listom zo dňa 24.04.2018 označeným ako „Oboznámenie daňového subjektu\nso zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly“. Následne bolo na žalobcovi, aby dôvodné\npochybnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty odstránil, čo sa mu však nielen podľa\nfinančných orgánov, ale ani podľa správneho súdu nepodarilo.\n72. Správnemu súdu po preskúmaní rozhodnutí finančných orgánov a konania, ktoré predchádzalo\nich vydaniu, v medziach žalobných námietok, nezostávalo iné, ako konštatovať, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočítanie dane tak, ako to vyžaduje § 49 ods. 1 a\nods. 2 a § 51 zákona o DPH.\n73. Ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že správca dane nezohľadnil\nvýpoveď svedka A. B. C., ktorý mal byť poverený kontrolou pri nakládke a vykládke tovaru, a mal\npotvrdiť, že išlo o slnečnicu. Predmetom deklarovaného zdaniteľného obchodu v októbri 2016 však\nnebola slnečnica, ale facélia. Výpoveď svedka A. B. C. je preto pre posúdenie predmetnej právnej veci\nnepoužiteľná a finančné orgány správne na výpoveď tohto svedka neprihliadli.\n74. Pokiaľ žalobca namietal, že finančné orgány sa odmietli zaoberať jeho vyjadreniami k prítomnosti\npoverených osôb pri nakládke a vykládke predmetného tovaru, správny súd uvádza, že táto námietka\nnezodpovedá obsahu rozhodnutí finančných orgánov. Z obsahu rozhodnutí finančných orgánov totiž\nvyplýva, že tie sa k uvedenej otázke vyjadrovali a to v kontexte výsluchu A. F. G. ako aj v kontexte\nvyjadrenia žalobcu, že pri preberaní príslušného tovaru mali byť prítomné poverené spoločnosti\na ich vodiči. Správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie nemožno vnímať izolovane, ale je\npotrebné ho vnímať v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím a jeho obsahom. Vyjadrenie žalovaného\nk námietkam žalobcu ohľadom skutočností týkajúcich sa nakládky a vykládky predmetného tovaru\nv napadnutom rozhodnutí je teda potrebné vnímať v spojitosti s vyjadreniami Daňového úradu pre\nvybrané daňové subjekty uvádzanými v prvostupňovom rozhodnutí.\n75. K poukazu žalobcu na výpoveď svedka A. D. E. správny súd uvádza, že táto výpoveď sa týka\nobchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou YETTI s. r. o., a je teda vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu\noktóber 2016 bez právneho významu.\n76. S tvrdením žalobcu, že úkony na miestnom zisťovaní nemôžu nahradiť inštitút výsluchu svedka\nv daňovom konaní, a to so všetkými právami kontrolovaného subjektu, sa správny súd stotožnil. Miestne\nzisťovanie je vyhľadávacia činnosť správcu dane, v ktorej správca dane vyhľadáva dôkazy, preveruje\na zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní a o ktorej zamestnanec správcu dane spíše\nzápisnicu, pričom vychádza z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo\nna nosičoch dát. Správca dane musí dbať na účel jednotlivých procesných inštitútov a neobchádzať ich\n\nspôsobom, ktorý by mu uľahčil priebeh dokazovania. Hoci toto pochybenie – „výsluch“ fyzickej osoby\nna miestnom zisťovaní bez prítomnosti a možnosti kontrolovaného subjektu klásť mu otázky možno\npovažovať za vadu daňového konania, toto pochybenie nemalo zásadný vplyv na závery daňových\norgánov, keďže nemalo potenciál priviesť žalobcovi lepšiu pozíciu a súčasne uvedené správny súd\nnepovažoval za podstatnú vadu spĺňajúcu definíciu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n77. Ohľadom námietok žalobcu týkajúcich sa miestneho zisťovania správny súd tiež uvádza, že na\nposúdenie otázky, či išlo v danom prípade o miestne zisťovanie alebo o výsluch svedka, je nutné\nvychádzať predovšetkým z rozsahu a obsahu skutočností zisťovaných dožiadaným správcom dane.\nZ obsahu predmetnej zápisnice o miestnom zisťovaní a súčasne s prihliadnutím na § 39 ods. 1\ndaňového poriadku je pre správny súd zrejmé, že konateľ spoločnosti SUN GROUP ŠPED s. r.\no. a splnomocnený zástupca spoločnosti Cargofleet s. r. o. odpovedali na otázky zamerané na\npreverenie skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, ktorých hodnovernosť Daňový úrad pre\nvybrané daňové subjekty spochybnil. Tento postup potom prestúpil medze naznačené zákonodarcom\nv jednotlivých ustanoveniach § 38 daňového poriadku, keďže pojem „potrebné vysvetlenie“ je nutné\nvykladať najmä v medziach uvedených v spomenutých ustanoveniach § 38 daňového poriadku (postup\nsprávcu dane pri vykonávaní miestneho zisťovania sa má sústrediť najmä na zisťovanie informácií ako\nje organizačný chod daňového subjektu alebo inej osoby, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie,\nvykonať obhliadku, vyhotoviť kópie dokladov, zapožičať hmotné veci, vykonať fotodokumentáciu,\natď.). Podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť\nzamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na\núčinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Hoci správny súd\nnespochybňuje oprávnenie správcu dane požiadať o vykonanie miestneho zisťovania, a toto je v zmysle\n§ 37 ods. 2 daňového poriadku zamerané na vyhľadávanie dôkazov, preverenie a zisťovanie skutočnosti,\nktoré sú potrebné na účely správy daní, tak v časti miestneho zisťovania, kedy sa má fyzická osoba\npri správe daní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa preverenia splnenia hmotno-právnych,\nprocesných a účtovných podmienok zdaniteľného obchodu v zmysle zákona o DPH, ide o výsluch\nsvedka (obdobne napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/34/2012 zo dňa 20.06.2012). Iba\ntakýto postup umožňuje vylúčiť neistotu daňového subjektu, že správca dane prostredníctvom otázok\npoložených v jeho neprítomnosti neporušil zásadu zakotvenú v § 3 ods. 1 veta prvá v spojení s § 24 ods.\n2 (najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní) daňového poriadku a súčasne,\nže správca dane sa pri výsluchoch predmetných osôb nezameral len na tie skutočnosti, ktoré mohli byť\nvykladané v neprospech daňového subjektu, pričom na skutočnosti, ktoré naopak mohli uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov potvrdiť, sa nebude pýtať. Námietky žalobcu ohľadom miestneho zisťovania boli\nsíce dôvodné, ale v predmetnej veci neboli spôsobilé s poukazom na výsledky dokazovania zvrátiť záver\nfinančných orgánov. K rovnakému záveru v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov\nkonania, ktorá sa týkala toho istého dodávateľa (spoločnosti HorseLand s. r. o.), dospel aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sžfk/27/2020 zo dňa 03.08.2022).\n78. Námietka žalobcu, že finančné orgány sa odmietli zaoberať kontrolnými výkazmi jeho dodávateľov,\nnebola dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že finančné orgány, ako to už bolo\nuvedené, sa oboznámili s kontrolným výkazom spoločnosti HorseLand s. r. o. ako aj kontrolným výkazom\nspoločnosti Vallia s. r. o.\n79. Argumentácia žalobcu týkajúca sa preverenia prepravy u subjektu VM – STAVSPOL, s. r. o.\na vypočutia konateľa tejto spoločnosti bola pre posúdenie predmetnej veci taktiež bez právneho\nvýznamu, keďže sa týka iného zdaňovacieho obdobia a nadobudnutia tovaru od spoločnosti RANIM s.\nr. o. a nie od spoločnosti HorseLand s. r. o. Prepravu tovaru (facélie) v zdaňovacom období október\n2016 mali v rámci obchodnej transakcie medi žalobcom a spoločnosťou ABERATO PARTNER s. r. o.\nvykonať iné spoločnosti ako VM – STAVSPOL, s. r. o. Námietka žalobcu preto nemá pre posúdenie\npreskúmavanej právnej veci význam.\n80. Námietky žalobcu týkajúce sa vyjadrení konateľa spoločnosti YETTI s. r. o., či spoločnosti D BAR,\ns. r. o. bola pre posúdenie preskúmavanej právnej veci bez právneho významu, keďže tieto spoločnosti\nvystupovali v obchodných reťazcoch, ktorých súčasťou bol aj žalobca, v iných zdaňovacích obdobiach.\n\n81. Pokiaľ žalobca namietal, že na kŕmnu vtáčiu zmes sa nevzťahuje nariadenie ES\nč.\n183/2005, správny súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo dodanie iného tovaru, a to facélie, a\nnie kŕmnej vtáčej zmesi. Preto je aj táto námietka žalobcu v preskúmavanej právnej veci bez právneho\nvýznamu.\n82. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, že pochybenia a neplnenie si povinností\nna strane iných daňových subjektov vyhodnotili finančné orgány ako neunesenie dôkazného bremena\nna jeho strane. Správnemu súdu je známe a nijako ani nespochybňuje, že daňový subjekt nie je\nmožné pripraviť o nárok na odpočítanie dane len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry\nako je nekontaktnosť jeho dodávateľov, či odberateľov. O takýto prípad však v preskúmavanej právnej\nveci nejde. Dôvodné pochybnosti o skutočnostiach deklarovaných žalobcom totiž vyvolávajú okolnosti\nna strane samotného žalobcu. Takýmito okolnosťami sú napríklad žalobcom tvrdené uskladnenie\nnakúpeného tovaru v sklade bez zmluvného vzťahu s prevádzkovateľom príslušného skladu a spôsob\noverovania kvality a množstva nakupovaného tovaru (facélie) v zmysle špecifikácie tohto tovaru na\ndokumentoch. Pochybnosti ohľadom preberania predmetného tovaru neodstránila ani výpoveď A. F. G.,\nktorý ohľadne kontroly množstva preberaného tovaru (a teda aj facélie, t. j. semena na siatie), uviedol, že\ntúto vykonal iba vizuálnou kontrolou, čo vzhľadom na charakter preberaného tovaru nemožno považovať\nza riadny spôsob preverenia jeho množstva. Výpoveď A. F. G. nepotvrdila ani riadne označenie tovaru\nnakupovaného od spoločnosti HorseLand s. r. o., keďže ten na otázku, či sa nachádzala etiketa na\njednotlivých baleniach tovaru uviedol, že v niektorých prípadoch áno, ale vzhľadom na odstup času\nsa už presne nepamätal. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplývajú pochybnosti vo vzťahu\nk svedeckej výpovedi A. F. G., ktoré Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty uviedol v prvostupňovom\nrozhodnutí (s. 15 – 16). Tieto pochybnosti vyplývajú okrem iných zo skutočnosti, že žalobca po prvý\nraz ako osobu poverenú na jeho zastupovanie na základe mandátnej zmluvy v predmetných vzťahoch\noznačil A. F. G. až vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. V podaniach žalobcu zo dňa 17.07.2017\na zo dňa 15.08.2017 sa síce skutočne spomínalo meno A. F. G., ale nie ako osoby, ktorá by bola\npriamo prítomná pri nakládke tovaru. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca, pokiaľ si mienil uplatniť\nnárok na odpočítanie dane, sa mal snažiť vo vlastnom záujme už v reálnom čase uskutočňovania\njednotlivých obchodov so spoločnosťou HorseLand s. r. o. a spoločnosťou ABERATO PARTNER s. r. o.\nzískavať dôkazy o tom, že predmetné obchody boli naozaj uskutočnené, a tieto dôkazy mal následne\nriadne predložiť finančným orgánom. Pochybnosti o tvrdeniach deklarovaných žalobcom vyvolávali aj\nďalšie skutočnosti ako napríklad vstup žalobcu ako tretieho článku do obchodného vzťahu personálne\nprepojených obchodných spoločností bez racionálneho vysvetlenia takéhoto postupu z pohľadu\nekonomickej výhody pre tieto spoločnosti. Jednotlivé zistenia finančných orgánov v ich vzájomných\nsúvislostiach nevyhnutne museli viesť k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne\npreukázania uskutočnenia deklarovaných obchodných transakcií, od ktorých odvodzoval vznik nároku\nna odpočítanie dane. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s hodnotením dôkazov zo strany finančných\norgánov v ich vzájomných súvislostiach, ktoré viedlo k záveru, že žalobcovi nebolo priznané právo na\nodpočítanie dane, neznamená, že došlo k porušeniu jeho verejných subjektívnych práv a rozhodnutia\nfinančných orgánov sú nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutí finančných orgánov nespôsobuje ani to, že\nnie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu.\n83. Nemožno opomenúť, že daňová kontrola bola u žalobcu vedená za zdaňovacie obdobia, a to marec\n2016 až december 2016 a bol o nej vyhotovený jeden protokol. Tento jeden protokol je podkladom\npre desať rozhodnutí (za každé zdaňovacie obdobie jedna séria prvostupňových a druhostupňových\nrozhodnutí) a nachádzajú sa v ňom zistenia pre každé jednotlivé zdaňovacie obdobie. Je potom\nnevyhnutné rozlišovať závery protokolu z hľadiska zdaniteľných období. Inými slovami, aj keď sa v\nprotokole nachádza určité zistenie, no nie je v tejto časti použiteľné pre rozhodnutie v konkrétnom\nzdaňovacom období, pretože sa týka iného zdaňovacieho obdobia, nie je pochybením správcu dane a\nžalovaného, ak na takéto zistenie, ktoré má súvis s iným zdaniteľným obdobím s úplne iným okruhom\nobchodných subjektov a skutkových zistení, v rozhodnutí nepoukážu, pretože uvedené nemá vplyv na\nrozhodnutie. Tak je to aj v prípade námietky žalobcu o nezohľadnení svedeckej výpovede pána H. zo\nspoločnosti VM-STAVSPOL s. r. o., pretože pre zdaňovacie obdobie október 2016 je to irelevantné,\nkeďže prepravu tovaru v tomto zdaňovacom období nezabezpečovala táto spoločnosť.\n84. K argumentácii žalobcu rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie k problematike\ndaňového podvodu s poukazom na to, že dôkazné bremeno v prípade podvodu zaťažuje finančné\norgány, a tiež s poukazom na podmienky zamietnutia nároku na odpočítanie dane z dôvodu, že došlo k\n\npodvodu, správny súd uvádza, že nebola relevantná, keďže (ako to bolo možné ustáliť z odôvodnenia\nrozhodnutí finančných orgánov) dôvodom zamietnutia nároku na odpočítanie dane bolo nepreukázanie\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok.\n85. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich\nnepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno\nvyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z\núčastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS\n56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999\ntýkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa\nsťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti\nč. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa\nštandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia\nv dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie\nnemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom.\n86. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zistil, že v skutkovo aj právne obdobnej veci identických\núčastníkov konania, týkajúcej sa dodávateľa žalobcu, ktorým bola spoločnosť HorseLand s. r. o., (až na\nrozdiel vo výške vyrubenej sumy rozdielu dane a v dodávanom tovare) rozhodol Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom sp. zn. 2S/103/2019 zo dňa 04.03.2020 (zdaňovacie obdobie november 2016), ktorým žalobu\nžalobcu zamietol. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/27/2020 zo dňa\n03.08.2022 kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave zamietol konštatujúc,\nže v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal, že predmetné obchodné transakcie boli uskutočnené\nspôsobom uvedeným na predložených dokladoch (ods. 50). Správny súd nevzhliadol dôvod, aby sa\nodchýlil od záverov, ktoré prezentoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/103/2019 zo\ndňa 04.03.2020 a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/27/2020 zo dňa\n03.08.2022, keďže tieto boli vydané v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov konania.\n87. Správny súd tiež zistil, že vo veci identických účastníkov konania Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkom sp. zn. 2Sfk/76/2022 zo dňa 30.03.2023 zmenil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6S/113/2019 zo dňa 21.04.2022 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. V právnej veci, v ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sfk/76/2022 zo dňa 30.03.2023, však bol iný dodávateľský reťazec, ako\ntomu bolo v preskúmavanej veci, pričom dodávateľom žalobcu bola spoločnosť RANIM s. r. o. Právny\nnázor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 2Sfk/76/2022\nzo dňa 30.03.2023 preto nebol v preskúmavanej veci relevantný.\n88. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n89. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n90. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "a87109fb-0d48-4eec-8cdb-1bd1b517dc73:c89cbc63-542f-40cc-bcb0-00c11a9d45eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200138.2", "spisova_znacka": "5Sfk/28/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/28/2021 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200138.2"}, {"guid": "15349756-d7d5-4c39-9ac2-d68dce3aa162:8cd87aa3-d3b5-433d-8cf6-df0b6219a2f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200721.1", "spisova_znacka": "2Sfk/76/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/76/2022 z 30. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200721.1"}], "citovane_v": []}