{"guid": "2b7b0ca5-480a-45b3-b7dd-5a888f427b86:ef186662-ee7b-4c7d-a867-2530f5f8599b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3", "spisova_znacka": "BA-5S/59/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/59/2022 z 18. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. októbra 2023, sp. zn. BA-5S/59/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3", "identifikacne_cislo": "1022200366", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2023-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef186662-ee7b-4c7d-a867-2530f5f8599b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/59/2022\n1022200366\n18. 10. 2023\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1022200366.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M, v právnej veci žalobcu: RONCOR, a. s.,\nso sídlom Moravské Lieskové 26, 916 42 Moravské Lieskové, IČO: 36 323 608, zastúpený spoločnosťou:\nHronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 za ktorú, koná advokát\na konateľ JUDr. Róbert Hronček, reg. č. SAK 6498, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave návrhu žalobcu na prerušenie konania zamieta.\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.\n101767479/2021 zo dňa 21.09.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo\nDaňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov v sume 130.040,51 eur na dani vyberanej\nzrážkou za zdaňovacie obdobie 2015.\n2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu\ndane vyberanej zrážkou v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ZDP alebo zákon o dani z príjmov) za zdaňovacie obdobie 2015, ktorá začala dňa 23.09.2020\nna základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 24.08.2020. Z jej výsledku vyhotovil protokol zo\ndňa 07.12.2020. Žalobca bol v roku 2015 držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych\npomôcok (ďalej len držiteľ) v zmysle § 8 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Správca\ndane dospel k záveru, že žalobca v postavení držiteľa vyplácal peňažné plnenia poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti a tieto peňažné plnenia mali podliehať zrážkovej dani v zmysle § 43 ods. 3 písm.\no) ZDP. Podľa správcu dane nebolo možné považovať posudzované transakcie za bežný obchodný\nstyk, uvedenú otázku však súčasne považoval za irelevantnú pre posúdenie zrážkovej dane podľa §\n43 ZDP. Žalobca ako držiteľ v priebehu roku 2015 poskytol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\n(identifikovaným uvedením obchodného mena, IČO, čísla faktúry, variabilného symbolu platby, dátumu\núhrady, predmetu fakturácie, výšky peňažného plnenia, vrátane sumy DPH a výšky zrážkovej dane na\n\nstranách 5 až 8 prvostupňového rozhodnutia) peňažné plnenia v sume 684.419,61 eura, z ktorých bol\npovinný zraziť daň zrážkou v sume 130.040,51 eura a následne ju odviesť správcovi dane.\n3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie.\n4. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.\n100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske\nsubjekty č. 101767479/2021 zo dňa 21.09.2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z prvostupňového\nrozhodnutia je zrejmé, z akých peňažných plnení pozostáva dorubený rozdiel dane a ako bola vyčíslená\ntáto suma, a to konkrétne od strany 5 po stranu 8, kde je uvedené, z akého účtu a v akej sume\nžalobca ako daňový subjekt poskytol peňažné plnenia a tiež variabilný symbol peňažných plnení.\nTaktiež je zrejmé, komu a na základe akej faktúry boli tieto peňažné plnenia poskytnuté a aj to,\nže išlo o tovar – lieky. Taktiež je tu uvedená sadzba dane a suma (peňažné plnenie), ktorá bola\npodkladom pre výpočet tejto dane. V protokole na stranách 37 až 49 sú uvedené všetky obstarané\nlieky podľa jednotlivých faktúr. Daňovú kontrolu správca dane vykonal u žalobcu ako držiteľa, nie u\njeho dodávateľov. Preto správca dane zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\ndodržiavanie ustanovení osobitných predpisov u žalobcu, a to bez ohľadu na to, ako postupovali jeho\ndodávatelia z daňového hľadiska. Skutočnosť, či iné subjekty postupovali alebo nepostupovali pri daných\ntransakciách v medziach zákona, nezakladá dôvod na porušovanie zákona zo strany žalobcu. Žalovaný\ndospel k záveru, že správca dane správne vyhodnotil, že zrážkovej dani podliehajú všetky peňažné\na nepeňažné plnenia podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, okrem týchto plnení, ak boli poskytnuté na klinické\nskúšanie, čo jasne vyplýva zo zákona o dani z príjmov, z verejne dostupných stanovísk žalovaného\na tiež z dostupných informácií, ktoré mal žalobca prostredníctvom svojej komunikácie so žalovaným. Aj\nz gramatického výkladu dotknutého ustanovenia vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň\nzrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia predstavujú jedine tie plnenia, ktoré sa vyplácajú\nza klinické skúšanie podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len ZOL alebo zákon o liekoch).\nII. Žaloba\n5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100069141/2022 zo dňa 13.01.2022 v zákonnej lehote\nsprávnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101767479/2021 zo dňa 21.09.2021 a vrátenia veci orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je podľa názoru\nžalobcu nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), teda z dôvodov,\nže rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní prd orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n7. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl predovšetkým v nesprávnom výklade ustanovení\n§ 43 ods. 3 písm. o) ZDP a ďalších dotknutých ustanovení tohto zákona, ktoré upravovali v roku 2015\nspôsob výberu dane zrážkou. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného o nedôvodnom extenzívnom\nvýklade pojmu peňažné a nepeňažné plnenia. Podľa názoru žalobcu sa mal odkaz 37ab odvolávajúci\nsa na celý zákon o liekoch [uvedený na konci § 43 ods. 3 písm. o) ZDP] aplikovať aj na výklad pojmu\n„peňažné a nepeňažné plnenia“ (t. j. vo vzťahu k celej vete daného ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o/\nZDP, nielen na pojem klinické skúšanie). Peňažné a nepeňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani\nv zmysle § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je potrebné vykladať v zmysle § 2 ods. 45 zákona o liekoch\ntak, že peňažným a nepeňažným plnením nie je plnenie poskytované držiteľom voči poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti v rámci bežného obchodného styku, ako to negatívne vymedzuje uvedené\nustanovenie zákona o liekoch, a to s prihliadnutím na systematický, logický, teleologický a gramatický\n\nvýklad. Žalobca uviedol, že vo vzťahu k lekárňam vykonával výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu\nv bežnom obchodnom styku, týkajúcu sa tzv. spätného predaja liekov od lekární, a na túto činnosť\nsa nikdy neaplikovala zrážková daň a aplikovať sa nemala ani v roku 2015, pretože ide o bežnú\nobchodnú činnosť. K usmerneniam a metodickým pokynom žalovaného žalobca uviedol, že im treba\nprikladať metodický význam, nejde o záväzný právny predpis, preto nimi žalobca nebol právne viazaný.\nŽalobca na podporu svojej argumentácie spochybňoval výklad daňových orgánov uvádzaním rôznych\nmodelových situácií, štatistikami k zrážkovej dani, historickým vývojom príslušnej právnej úpravy, opieral\nsa aj o závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021.\n8. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa jeho názoru napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje relevantnú identifikáciu plnení, ktoré finančné orgány považovali za peňažné\nplnenia podliehajúce zrážkovej dani, ani vyčíslenie daňovej povinnosti, a to nielen podľa mesiacov\na dodávateľov, ale jasne, určito podľa jednotlivých plnení priradených ku jednotlivým faktúram. Bez\ntohto nemožno považovať rozhodnutie za určité a preskúmateľné. Prvostupňový orgán ani žalovaný\nnijako neposudzoval podstatu poskytnutého plnenia, či ide o plnenie, ktoré je predmetom zrážkovej\ndane. Z tohto dôvodu považoval obe napadnuté rozhodnutia a postup ich vydaniu predchádzajúci za\nnepreskúmateľný a neurčitý. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí videl žalobca\nv skutočnosti, že nie je dostatočne zrejmé z akých skutočností a dôkazov vychádzal žalovaný pri\nsvojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolacie argumenty žalobcu a relevantne nezdôvodnil, prečo\njednotlivé odvolacie námietky považuje za nesprávne. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s právnou\nargumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na nezmyselnosť praktickej aplikácie dotknutých ustanovení\ns podrobným poukazom na jednotlivé praktické situácie , kde v prípade ak by sa právne normy mali\nvykladať a aplikovať ako tvrdí žalovaný, výber dane v týchto prípadoch by automaticky spôsoboval\nstratovosť základných obchodných transakcií - dodávok liekov a zdravotníckych pomôcok medzi\ndistribútormi a lekárňami. Ďalší dôvod spôsobujúci nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalobca\nvidel v nevysporiadaní s jeho argumentmi týkajúcimi sa výročných správ finančnej správy za roky 2014\n-2016.\n9. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čo má vyplývať zo\nskutočnosti, že žalovaný poukazoval na zákaz vývozu lieku CLEXANE od 2/2016, hoci vôbec neskúmal\nako žalobca s tovarom ďalej nakladal. Žalovaný a prvostupňový orgán nebrali relevantným spôsobom\ndo úvahy znalecký posudok č. 06/2020 vyhotovený A. B. C. a nevykonali žalobcom navrhnutý výsluch\nznalca. Žalobca žiadal súd, aby predmetný znalecký posudok vyhodnotil ako riadny dôkaz a zohľadnil\nskutkové závery v ňom zahrnuté.\n10. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy\ntým, že nevykonal dokazovanie vo vzťahu k lekárňam, ktoré žalobcovi tovar v rámci bežného\nobchodného styku poskytli, a prijaté finančné prostriedky ako úhrady zaň zaúčtovali vo svojom\núčtovníctve na strane príjmov a príjmy zahrnuli pri tvorbe základu dane ako príjmy zvyšujúce základ\ndane.\n11. Procesné pochybenie žalobca videl aj v postupe prvostupňového orgánu tým, že ho počas daňovej\nkontroly neupovedomil o vykonaní nahliadnutia do spisu z iného daňového konania a prevzal z neho dňa\n09.10.2020 listiny – zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a už 12.10.2020 vyhotovil a zaslal\nžalobcovi oboznámenie, v ktorom žalobcu o vykonaní uvedených úkonov neupovedomil, čím mu odňal\nprávo oboznámiť sa s týmto úkonom a dokladmi prevzatými do spisu, ich obsahom a vyjadriť sa k nemu\npodľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.\n12. Podľa názoru žalobcu žalovaný a prvostupňový orgán postupovali v správnom konaní účelovo\na koordinovane. Rozhodnutia oboch stupňov neboli nezávislé, prvostupňový orgán len aplikoval\npokyny zo strany žalovaného, čím došlo k porušeniu dvojinštančnosti daňového konania. Za účelom\npreukázania pochybností navrhol vypočuť svedkov – zamestnancov žalovaného a správcu dane.\n13. Súčasťou žaloby bol podľa jeho obsahu návrh na prerušenie súdneho konania a položenie\nprejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie o výklad prepisov európskeho práva čl. 28,\n34, 63, 56, 49, 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) a čl. 41 Charty základných\npráv Európskej únie (ďalej len Charta ZP EÚ) v nadväznosti na dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu\n\no zrážkovej dani v tom zmysle, či nedochádza k nevýhodnému postaveniu subjektov zaťažených\ntouto daňou v Slovenskej republike pri obchodovaní v rámci celého vnútorného trhu Európskej\núnie, či to nespôsobuje zamedzenie pohybu tovaru na iné trhy členských štátov Európskej únie\nz dôvodu osobitného daňového zaťaženia, resp. či nedochádza k diskriminácii jednej kategórie subjektov\nzaťaženej zrážkovou daňou.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n14. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 6.7.2022, zotrval na argumentoch uvedených\nv napadnutých rozhodnutiach a uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, z akých peňažných\nplnení pozostáva dorubený rozdiel dane. Keďže daňovú kontrolu vykonával správca dane u žalobcu,\nskúmal dodržiavanie ustanovení dotknutých predpisov u žalobcu, bez ohľadu na to, ako postupovali jeho\ndodávatelia. Žalobca ako držiteľ v priebehu roku 2015 poskytol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\npeňažné plnenia v sume 684.419,61 eur, z ktorých bol povinný zraziť daň zrážkou v sume 130.040,51\neur a následne ju odviesť správcovi dane. Tvrdenie žalobcu, že zrážková daň by sa nemala aplikovať\nna bežný obchodný styk pri predaji a kúpe tovaru na účely jeho ďalšej obchodnej distribúcie, nemá\noporu v ZDP. Žalobca ako držiteľ z predmetných platieb nevyplatil poskytovateľom plnenia za klinické\nskúšanie, a preto bol povinný vybrať daň zrážkou vo výške 19% z peňažných plnení vyplatených\nposkytovateľovi a zrazenú daň odviesť správcovi dane a predložiť mu oznámenie o zrazení. Správca\ndane nemá povinnosť upovedomovať žalobcu o každom zabezpečenom dôkaze. Znalecký posudok č.\n06/2020 vypracovaný A. C. B. bol riadne vyhodnotený. Správne zistenie základu dane a výšky dane je\núlohou správcu dane a postupy a zákonnosť môže v rámci odvolacieho konania hodnotiť iba žalovaný,\nnásledne súd.\nIV. Replika\n15. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a zotrval na argumentoch uvedených\nv správnej žalobe. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe\na podotkol, že daňové orgány sa so zásadnou právnou otázkou v merite veci vysporiadali len\nformalisticky a vôbec sa nevysporiadali s početnými námietkami žalobcu, ktoré reálne popreli správnosť\ntvrdení daňových orgánov.\nV. Vyjadrenia žalobcu\n16. Žalobca súdu predložil odpoveď ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo zdravotníctva“) zo dňa 27.05.2022, spolu s vyjadrením, v ktorom uviedol, že cieľom\nzavedenia právneho pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do slovenského právneho poriadku zákonom\no liekoch v roku 2011 bolo zaviesť úpravu zdaňovania tých peňažných a nepeňažných plnení, ktorých\núpravu poskytovania upravil zákon o liekoch. Žalobca sa dopytoval na ministerstve zdravotníctva z\ndôvodu, že vôbec prvé zavedenie pojmu peňažné a nepeňažné plnenia do zákona o dani z príjmov\na aj právneho poriadku ako také, bolo zavedené znením zákona o liekoch, t.j. zákonodarcom a teda\npôvodcom tejto legislatívy bolo v tomto prípade Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré odkázalo na\nspoluprácu s Ministerstvom financií SR.\n17. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa 14.11.2022, ktorý sa\nzaoberal rovnakou právnou otázkou a prezentoval záver, že v obdobnom prípade sa zrážková daň\na zdaňovanie postupom podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP na plnenia poskytnuté žalobcom/ držiteľom\n(peňažné platby vyplatené za dodaný tovar od lekární) aplikovať nemala a rozhodnutia daňových\norgánov posúdil súd ako nezákonné.\n18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril\nVI. Pojednávanie\n\n19. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/59/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-5S/59/2022.\n20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.\n151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 18.10.2023 rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný\nbol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie\npojednávania.\nVII. Relevantná právna úprava\n21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\ntohto\n\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n27. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na\núčely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n29. Podľa § 24 ods. 3 DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému\nsubjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n30. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,\nznalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a\nobhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n31. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová\nkontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n\n32. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n33. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2016,\ndaň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou\npovinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a\nnepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi\nalebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické\nskúšanie,37ab). Pod odkazom 37ab) je uvedený zákon o liekoch.\n34. Podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP v znení účinnom od 01.01.2015, ostatnými príjmami, ak nejde o\npríjmy podľa § 5 až 7, sú najmä peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie\nlieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej\nspoločnosti, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej\nosoby (ďalej len \"držiteľ\").\n35. Podľa § 8 ods. 13 ZDP z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá\npodľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. Výšku nepeňažného plnenia je povinný\ndržiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka,\nv ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.\n36. Podľa § 17 ods. 31 ZDP v znení účinnom od 01.01.2015, z peňažných a nepeňažných plnení\nposkytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého\nbodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je\npovinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho\nštvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods.\n17.\n37. Podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s\nneobmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo\nalebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a\nobchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto\nmiesta nie je zapísaná v obchodnom registri.\n38. Podľa § 2 písm. e) tretieho bodu ZDP na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s obmedzenou\ndaňovou povinnosťou právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode.\n39. Podľa § 43 ods. 4 ZDP, základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch\n2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa\nzaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene,\na to bez zaokrúhlenia.\n40. Podľa § 43 ods. 10 ZDP, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo\npri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z\ncenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu\ndo aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania\nvýnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane\nz kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn\npredajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka\ndane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný\nobchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci\nposkytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo\nbez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia\n(vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými\n\npapiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné\npapiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.\n41. Podľa § 43 ods. 11 ZDP, platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do\npätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť\nplatiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v\nprospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej\nlehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor\nurčí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje\no zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa a) § 2 písm. d) , okrem\ndaňovníka podľa § 2 písm. x) , b) § 2 písm. e) , okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) ; ak tento daňovník\npožiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení\npodľa písmena c), c) § 2 písm. x) ; pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v\nčlenení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 , sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu\nzrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o\n1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,\n2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.\n42. Podľa § 43 ods. 12 ZDP, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie,\nbude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane\nnezrazí daň v správnej výške.\n43. Podľa § 2 ods. 45 zákona o liekoch účinného od 01.01.2016, za peňažné alebo nepeňažné\nplnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu\nliekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej\nstarostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci\nbežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že\npodmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že\nsa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného\nobchodného styku.\nVIII. Posúdenie veci správnym súdom\n44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia\n(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n45. Z procesného aspektu správny súd nevidel dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm.\nc) SSP, nakoľko považoval návrh žalobcu na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ za\nneopodstatnený. Súdny dvor EÚ podáva výklad konkrétne označených ustanovení zmlúv alebo aktov\ninštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (čl. 267 ZFEU). V rámci konania podľa článku 267\nZFEÚ Súdny dvor EÚ nemá právomoc vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátneho práva, pretože táto úloha\nprináleží výlučne vnútroštátnemu súdu (rozsudky vo veciach C XX/XX - D. 54, C 250/09 a C XXX/XX D. 75, C-307/18 - bod 25, C-610/19 - body 68 až 70). Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho\nkonania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba,\nktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu (rozsudok vo veciach C 558/18 a C XXX/XX\n- D. 44), nesmie ísť ani o otázku akademickú (C-428/93, C-286/88). Pre správny súd a jeho rozhodnutie\nv predmetnej veci nebolo posúdenie nastolených predbežných otázok rozhodujúce, keďže nepovažoval\ninterpretáciu dotknutého ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP za nejednoznačnú. Podľa správneho\nsúdu právna úprava, ktorá vymedzuje určité kategórie subjektov tak, že ich v rámci ich pôsobenia\nna príslušnom trhu zaťaží osobitnou zrážkovou daňou (bez možnosti odpočítať si súvisiace náklady)\na postihujúcou všetky plnenia - sama o sebe nezakazuje, resp. neobmedzuje pohyb kapitálu medzi\nčlenskými štátmi navzájom, ani medzi členskými štátni a tretími krajinami (čl. 63 ZFEU). Tzv. zrážková\ndaň neobmedzuje slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov,\n\nktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb (čl. 56 ZFEU). Zrážková daň\nrovnako neobmedzuje slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného\nštátu členského štátu (čl. 49 ZFEU). Správny súd nevidel ani rozpor s čl. 110 ZFEU, ktorý sa týka\nselektívneho zdaňovania výrobkov z iných členských štátov EÚ v komparácii s domácimi produktami\na ani rozpor s čl. 28 ZFEU, ktorý sa týka jednotného trhu a colnej únii medzi členskými štátmi so\nstanoveným zákazom ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi.\n46. Nakoľko aj v konaní pred správnym súdom sa pri aplikácii § 25 SSP použije § 162 ods. 3 Civilného\nsporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm.\nc) SSP súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, zamietol správny súd návrhu žalobcu na\nprerušenie konania v bode I. výroku tohto rozsudku.\n47. K meritórnej stránke veci správny súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či\nsi daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\nštátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov\nzamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne\nzáujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo\niných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n48. Osobitným spôsobom zdaňovania príjmov v SR je zdanenie daňou vyberanou zrážkou (§ 43\nZDP). Pri tejto forme zdanenia sa uplatňuje 19% sadzba dane s výnimkou prípadov, ak v zmluvách\no zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná, nie je dohodnutá iná sadzba dane. Ak sú\npríjmy, pre ktoré je vymedzené, že sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, vyplatené, poukázané alebo\npripísané v prospech daňovníka nezmluvného štátu, daň sa vyberá z týchto zákonom ustanovených\nzdaniteľných príjmov zrážkou, sadzbou vo výške 35%. Zdanenie daňou vyberanou zrážkou sa uplatňuje\npri zdaňovaní príjmov fyzických osôb, ale aj pri zdaňovaní príjmov právnických osôb, či už ide o\ndaňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo o daňovníkov s obmedzenou daňovou\npovinnosťou, odlišuje sa od zdaňovania príjmov v spoločnom základe dane po uplynutí určitého\nzdaňovacieho obdobia, keď z časového hľadiska bezprostredne nadväzuje na dosiahnutie určitého\nzákonom vymedzeného príjmu, pričom povinnosť vysporiadať daň je na strane toho subjektu, ktorý\npríslušný príjem daňovníkovi vypláca (s určitou výnimkou podľa ods. 15); nie je totožné so zdanením\npríjmov zo závislej činnosti, hoci aj pri tomto zdanení je povinnosť vysporiadať daňovú povinnosť\ndaňovníka (zamestnanca) na strane toho subjektu, ktorý príjem vypláca (zamestnávateľa). V tomto\nprípade však nejde o konečnú formu zdanenia, ale o zrážanie preddavkov na daňovú povinnosť, pričom\npo skončení zdaňovacieho obdobia sa daňová povinnosť pri týchto príjmoch vysporiada formou ročného\nzúčtovania, alebo podaním daňového priznania; je zdanením, pri ktorom vybraním zrážky sa považuje\ndaňová povinnosť za splnenú a vysporiadanú, a to u fyzických osôb, aj u právnických osôb, t.j. daň\nvybranú zrážkou už nie je možné považovať za preddavok. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky\npríjmov taxatívne uvedené v ods. 6, pri ktorých je možné považovať daň vybranú zrážkou za preddavok.\nVtedy podľa ods. 8 daňovník zahrnie príjem do svojho základu dane v podanom daňovom priznaní za\nzdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane; uplatňuje sa na hrubý príjem. Výnimky, kedy je\nmožné pred uplatnením dane vyberanej zrážkou znížiť príjem o prislúchajúci výdavok, sú uvedené v\nods. 5, 9 a 10. V ustanovení § 43 ods. 3 ZDP sú uvedené ďalšie príjmy, ktoré ak plynú daňovníkovi s\nobmedzenou daňovou povinnosťou a sú vymedzené v § 16 ZDP sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou\npodľa § 43 ZDP. Okrem toho sa daň vyberaná zrážkou uplatní, aj ak príjmy uvedené v tomto odseku\nplynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.\n49. Správny súd sa nestotožnil so žalobcovou interpretáciou ustanovenia § 43 ods. 3 písm.o) ZDP,\nv zmysle ktorého daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s\nobmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide\no peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,\njeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané\nza klinické skúšanie. Následne sa uvádza odkaz pod čiarou 37ab). Odkaz 37ab) poukazuje na zákon o\nliekoch. Podľa správneho súdu z gramatického výkladu citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva,\n\nže výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia\nposkytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti predstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú\nza klinické skúšanie podľa zákona o liekoch. Nie je pritom ani len možné uvažovať o nejasnosti, či\nnezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia, kedy by prichádzal do úvahy napr. výklad e ratione legis\n[Ústavný súd v zmysle konštantnej judikatúry (m. m. III. ÚS 72/2010) poukazuje na skutočnosť, že súd\nnie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická\nsúvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať\nsvojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V\nprípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade\nrozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet\npochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)\nvýkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a\nbezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom\na účelom zákona (III. ÚS 341/07)].\n50. Z hľadiska interpretácie ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je tak evidentné, že všetky plnenia\nsa považujú na účely citovaného ustanovenia, pravda s výnimkou plnení vyplácaných za klinické\nskúšanie podľa zákona o liekoch. Orgány verejnej správy postupovali správne pri interpretácii sporného\nustanovenia, keď prijali záver, že odkaz 37ab) sa vzťahuje k pojmu „klinické skúšanie“, ktorý upravuje\nzákon o liekoch. Otázka chápania odkazu na „pojem“, resp. na „celý zákon“ je vzhľadom na formuláciu\n„okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“ irelevantná. Z doslovného znenia\nustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) vôbec nevyplýva zámer zákonodarcu odkaz použiť aj na iné plnenia\ndefinované podľa zákona o liekoch. Konštrukcia interpretácie, ktorú vytvoril žalobca nedáva zmysel ani\npri použití logického výkladu, pretože v takom prípade by zákonodarca vôbec neuvádzal pri citovanom\nustanovení formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“, ale doslova\nby uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného zákona 37ab, a teda ak by\nmal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom - neexistovalo by akékoľvek logické opodstatnenie\nuvádzať v predmetnom ustanovení pojem „klinické štúdie“.\n51. Správny súd sa nestotožnil ani s úvahou prezentovanou v odbornom stanovisku E. B. F., E., ktorý\nuvádzal, že „keby zákonodarca chcel odkazom 37ab) odkazovať iba na pojem „klinické skúšanie“, bolo\nby predsa v poznámke na konci zákona uvedené konkrétne ustanovenie, a to ustanovenie § 2 ods. 33\na 38 ZOL.\n52. Správny súd sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že existoval zámer zákonodarcu o prepojení\ncelého znenia ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, teda aj „peňažné a nepeňažné plnenia“ so zákonom o\nliekoch. Tvrdenia žalobcu o úmysle zákonodarcu odkázať na celé znenie zákona o liekoch vyvracia\naj dôvodová správa k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval\nZDP. V dôvodovej správe sa výslovne uvádza, že „zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa\nza vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo\nzdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa o liekoch. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania\nčinnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú\nod držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8\nods.1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe [§\n6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického\nskúšania“. Na uvedené nadväzuje aj text k novelizácii § 8 ods. 1 písm. l), kedy „z dôvodu právnej istoty\nsa dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť,\npričom sa zároveň zavádza aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa\npredmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom“. Modelové situácie, ktoré žalobca načrtol v\nžalobe pri tzv. jednostranných záväzkoch pri poskytovaní plnenia zo strany držiteľa poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti a vzájomných záväzkoch, kedy dochádza k vzájomnému poskytovaniu plnení\nmedzi držiteľom a lekárňou v rámci bežného obchodného styku argumentačne neboli spôsobilé vyvrátiť\nevidentnú zákonnú povinnosť žalobcu ako držiteľa sledovať, od akého subjektu prijíma a nakupuje tovar,\n\nresp. služby. Ustanovenia § 43 ods. 10 až ods.12 ZDP vymedzujú povinnosti žalobcu ako držiteľa, ktorý\nbol platiteľom dane v takom prípade. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný vykonať zrážku\ndane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a oznámenie o zrazení\na odvedení dane na predpísanom tlačive.\n53. Podľa § 43 ods. 1 ZDP v znení účinnom v roku 2015 sa z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP\nvyberala daň zrážkou so sadzbou 19%. Základom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o\nvýdavky. Zákon o dani z príjmov zároveň vymedzoval aj právny následok v podobe sankcie pri porušení\nzákonných povinnosti držiteľa pri nevykonaní zrážky dane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej\nvčasného neodvedenia stým, že sa bude od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.\n54. Zákonom č. 253/2015 Z. z. z účinnosťou od 01.01.2016 sa novelizoval ZDP a podľa § 2 písm. y)\nZDP bol držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia\nna distribúciu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a\ndistribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje plnenia od týchto osôb.\n55. Nie je možné súhlasiť so žalobcovým názorom, že lekáreň okrem poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti vystupuje aj ako subjekt, ktorý je v zmysle zákona o liekoch oprávnený aj lieky predávať\na nakupovať vo vzťahu k držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, alebo medzi poskytovateľmi\nlekárenskej starostlivosti navzájom. Podľa žalobcových záverov bolo nevyhnutné považovať lekárne pri\nobchodovaní na účely nákupu a predaja liekov za držiteľov podľa ZDP.\n56. Je nevyhnutné uviesť, že s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k spresneniu a systematickému\npremiestneniu definície pojmov z § 8 ods. 1 písm. l) ZDP do § 2 písm. y) a z) zákona. Za držiteľa\nsa do 01.01.2016 považoval držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ\npovolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť37ab (ZOL), výrobca a distribútor zdravotníckej\npomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac (zákon č. 577/2004 Z. z.) alebo tretia osoba,\nktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb a za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\nposkytovateľ zdravotnej starostlivosti37aa (zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), jeho\nzamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,37aa. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti definuje v § 4 pís. a) bod. 1 poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým je fyzická osobapodnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (§ 11)\nalebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu9a (§ 3 ods. 1\nZOL).\n57. Na uvedenej analýze a interpretácii príslušných ustanovení zo strany správneho súdu nemení\nnič ani novela ZDP účinná od 01.01.2017, kedy došlo k ďalšej redefinícii pojmu držiteľ, ktorým je\naj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa § 20 ods. 1 písm. i) zákona\no liekoch. Správny súd je toho názoru, že iba v prípade takto vymedzenej zdravotnej starostlivosti\n(spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov držiteľovi povolenia\nna veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej\nstarostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, a predaj humánnych liekov\nzaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej\nstarostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo\nv nemocničnej lekárni) môže byť poskytovateľ v pozícii držiteľa.\n58. Námietka, že odkaz 37ab by sa mal aplikovať aj na výklad pojmu „peňažné a nepeňažné plnenia“\nv § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a teda v zmysle § 2 ods. 45 zákona o liekoch by sa mal vykladať v tom\nzmysle, že peňažným a nepeňažným plnením pre účely zrážkovej dane nie je plnenie poskytované\ndržiteľom voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v rámci bežného obchodného styku, neobstojí\nuž z dôvodu, že negatívne vymedzenie daných plnení bolo do 2 § ods. 45 zákona o liekoch zavedené až\ns účinnosťou od 01.01.2016, t.j. v predmetnom prípade však bola žalobcovi dorubená daň za zdaňovacie\nobdobie 2015. Bez ohľadu na uvedené, je však potrebné poznamenať, že ak by bolo zámerom\nzákonodarcu od 01.01.2016 zo skupiny predmetných plnení vylúčiť plnenia v zmysle zákona o liekoch,\nneuvádzal by pri citovanom ustanovení formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické\nskúšanie,37ab)“, ale doslova by uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného\nzákona 37ab“, čo sa nestalo. Ak by mal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom, neexistovalo\nby akékoľvek logické opodstatnenie uvádzať v predmetnom ustanovení negatívne vymedzenie vo\n\nvzťahu práve k pojmu „klinické štúdie“. Aj v dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa\ns účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval zákon o dani z príjmov a zaviedla sa predmetná zrážková daň,\nsa výslovne uvádza jedna výnimka, že zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie\nklinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym\npracovníkom vykonaným podľa zákona o liekoch.\n59. Pokiaľ zákon o dani z príjmov ako lex specialis v daňovej oblasti zadefinuje jednak držiteľa,\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, peňažné a nepeňažné plnenie v § 8 ods. 1 písm. l), daňovú\npovinnosť v § 43 ods. 3 písm. o) a určí explicitne jedinú výnimku, na ktorú sa nevzťahuje v danom prípade\nzdanenie zrážkou, čo sú plnenia vyplácané za klinické skúšania v zmysle zákona o liekoch, tak definíciu\ndaňovej povinnosti platiť daň v tejto právnej norme nemožno rozširovať alebo zužovať mimo rámec\nzákona o dani z príjmov prostredníctvom definície negatívneho vymedzenia určitých pojmov - peňažných\na nepeňažných plnení - v zákone o liekoch relevantných pre obchodovanie v rámci farmaceutického\npriemyslu. A teda ani od 01.01.2016, nebolo možné novelou zákona o liekoch rozšíriť alebo zúžiť\ndaňovú povinnosť, ktorú určuje ZDP; toto je možné predovšetkým priamou alebo nepriamou novelizáciou\ndotknutých ustanovení ZDP, čo sa však nestalo. Z uvedených dôvodov považuje správny súd dodatočné\ndorubenie dane vyberanej zrážkou za preskúmavané zdaňovacie obdobie za zákonné.\n60. Pre úplnosť súd uvádza, že ustanovenia § 43 ods. 10 až 12 ZDP vymedzujú povinnosti žalobcu ako\ndržiteľa, ktorý bol v danom prípade platiteľom dane. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný\nvykonať zrážku dane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a\noznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Podľa § 43 ods. 1 ZDP v znení účinnom\nv roku 2016 sa z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vyberala daň zrážkou so sadzbou dane 19%.\nZákladom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o výdavky. ZDP zároveň vymedzoval aj\nprávny následok v podobe sankcie pri porušení zákonných povinností držiteľa pri nevykonaní zrážky\ndane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej včasného neodvedenia, s tým, že sa bude od neho\nvymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.\n61. K námietke žalobcu, že vykonával výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu v bežnom obchodnom\nstyku, týkajúcu sa tzv. spätného predaja prebytočných liekov od lekární, ktoré sa týmto lekárňam\nnepodarilo vydať pacientom, a preto táto činnosť nepodlieha zrážkovej dani, správny súd uvádza,\nže nakoľko v zmysle vyššie uvedeného výnimku z peňažných a nepeňažných plnení nepredstavuje\nnegatívne vymedzenie týchto plnení podľa zákona o liekoch v § 2 ods. 45, teda zo zrážkovej dane nie\nsú vyňaté plnenia medzi vymedzenými subjektami v rámci bežného obchodného styku, je toto tvrdenie\nžalobcu irelevantné pre posúdenie zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Teda aj keby išlo\no bežný obchodný styk, tento tak isto podliehal zrážkovej dani v zmysle uvedeného ustanovenia zákona\no dani z príjmov.\n62. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o absencii relevantnej identifikácie plnení, ktoré\ndaňové orgány považovali za peňažné plnenia, keďže negatívnu enumeráciu peňažných plnení zo\nzákona o liekoch nie je možné aplikovať na zrážkovú daň podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, a preto nebolo\npotrebné skúmať nič iné, ako to, či ide o výnimku podľa tohto ustanovenia, čo daňové orgány vyhodnotili\na keďže o takúto výnimku nešlo, postupovali v súlade s daňovými predpismi a za ostatné peňažné\nplnenia v zmysle uvedeného ustanovenia vyrubili rozdiel dane. V preskúmavaných rozhodnutia je každé\njedno plnenie riadne identifikované vo vzťahu ku všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\n(identifikovanými uvedením obchodného mena, IČO, čísla faktúry, variabilného symbolu platby, dátumu\núhrady, predmetu fakturácie, výšky peňažného plnenia, vrátane sumy DPH, a výšky zrážkovej dane na\nstranách číslo 5 až 8 prvostupňového rozhodnutia). Taktiež je zrejmé, komu a na základe akej faktúry\nboli tieto peňažné plnenia poskytnuté a aj to, že išlo o tovar – lieky, pričom v protokole z daňovej kontroly\nsú uvedené všetky lieky podľa jednotlivých faktúr.\n63. Samotná skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na odvolaciu námietku\nžalobcu týkajúcu sa výkladu § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a s tým spojeným názorom žalobcu o likvidačnom\ndopade na lekárne, argumentoval aj priemernou dobou expirácie liekov a od februára 2016 zavedeným\nzákazom vývozu konkrétneho lieku, ktorý žalobca vykupoval vo väčšom rozsahu, nie je v rozpore\ns obsahom administratívneho spisu. Ako žalobca s jednotlivým tovarom – liekmi ďalej nakladal,\nžalovaný a správca dane neboli povinní skúmať, výklad dotknutých ustanovení ZDP a ani rozhodnutie\nv predmetnej veci takýmito zisteniami nemohol byť dotknutý.\n\n64. Súd podotýka, že žalobca mal už v roku 2015 k dispozícii usmernenia a metodické pokyny\nžalovaného. Už v roku 2015 k danej problematike zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP,\nviedol komunikáciu so žalovaným (úradný záznam č. 100407323/2021 zo dňa 10.03.2021), ktorý mu od\nzačiatku prezentoval totožný výklad, že predmetné plnenia podliehajú zrážkovej dani.\n65. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že štatistiky a historický vývoj právnej úpravy nebol\nrelevantný pre určenie, či žalobcovi vznikla povinnosť podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v roku 2015,\na pokiaľ by aj existovali daňové subjekty, ktoré takúto daň neodvádzali, čo sa nepotvrdilo, neznamená\nto, že tieto daňové subjekty postupovali správne prípadne že by takýto stav legitimizoval neodvádzanie\ndane žalobcom.\n66. Žalobca na podporu svojho výkladu v priebehu konania poukazoval na rozsudok Krajského súdu\nv Žiline, sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021, v ktorom išlo o daň vyberanú zrážkou za rok\n2015 podľa totožného zákonného ustanovenia, a v ktorom boli rozhodnutia daňových orgánov zrušené\nako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, otázkou nesprávneho právneho posúdenia veci sa\nz uvedeného dôvodu súd nezaoberal. V rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/22/2020 zo dňa\n14.11.2022, išlo tiež o daň vyberanú zrážkou za rok 2015 podľa totožného zákonného ustanovenia,\npričom rozhodnutia daňových orgánov boli zrušené pre nesprávne právne posúdenie, s názorom, že\nz obsahu dôvodovej správy k zákonu zavádzajúcemu predmetnú zrážkovú daň pre držiteľov vyplýva,\nže úmysel zákonodarcu nebol zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia, ale len plnenia poskytnuté\nlekárom. Krajský súd v Žiline týmto obhajoval potrebu aplikovania teleologického výkladu, ktorý je\npotrebné vychádzajúc z dôvodovej správy pridať ku gramatickému a systematickému výkladu. Správny\nsúd s uvedenými rozsudkami nestotožnil, keďže v prvom prípade nebola otázka právneho posúdenia\nvôbec riešená a v druhom sa súd oprel výlučne o dôvodovú správu, ktorá nie je právne záväzná,\na nepostačuje preto na výklad proti jasnému a určitému gramatickému a systematickému výkladu\ndotknutých ustanovení.\n67. Na proti tomu v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/287/2020-386 zo dňa 22.09.2021\nsa riešila obdobná otázka, týkajúca sa dane vyberanej zrážkou za rok 2016 podľa totožného\nzákonného ustanovenia, pričom správna žaloba bola zamietnutá. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil\ns argumentáciou žalobcu v predmetnom konaní, a vyslovil názor, že z gramatického výkladu § 43\nods. 3 písm. o) ZDP jednoznačne vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou\nv prípade peňažného a nepeňažného plnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti\npredstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch. Nie je pritom\nani len možné uvažovať o nejasnosti, či nezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia, kedy by prichádzal\ndo úvahy napr. výklad e ratione legis. Otázka chápania odkazu na „pojem“ resp. na „celý zákon“ je,\nvzhľadom na formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)“, irelevantná.\nZ doslovného znenia ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vôbec nevyplýva zámer zákonodarcu\nodkaz použiť aj na iné plnenia definované podľa zákona o liekoch. Správny súd sa s uvedeným právnym\nposúdením Krajského súdu v Bratislave stotožňuje a nemá dôvod sa od neho odchýliť. Rovnako správny\nsúd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/200/2021 zo dňa 27.10.2022,\nv ktorom dospel k totožným záverom, týkajúcim sa interpretácie ustanovení zákona o dani z príjmov,\na žalobu zamietol\n68. Neobstojí ani námietka žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia.\n69. Žalobcova námietka vyčítajúca daňovým orgánom, že nevykonali navrhnutý výsluch znalca ani\nzástupcov jednotlivých lekární (dodávateľov), je nedôvodná, nakoľko daňová kontrola sa vykonáva\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu a správca dane preveruje skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1, § 24 ods. 3 DP), pričom v danom prípade správca\ndane podľa súdu presvedčivo odôvodnil ich nevykonanie tým, že daňové povinnosti iných daňových\nsubjektov boli pre komplexné posúdenie nepodstatné. Čo sa týka výsluchu znalca, daňové orgány\nvyhodnotili znalecký posudok ako subjektívny názor znalca, ktorý sa nad rámec svojich kompetencií\nvyjadruje k právnym otázkam, ku ktorým by sa nemal vyjadrovať (výklad hmotnoprávnych ustanovení\nzákona o dani z príjmov, hodnotenie postupu správcu dane). Správny súd dospel po oboznámení sa\ns obsahom znaleckého posudku k totožnému názoru ako daňové orgány, a teda že pri posudzovaní\n\nprávnych otázok súvisiacich s vyhodnotením skutkového stavu a prijatie hmotnoprávnych záverov pre\núčely určenia dane v rámci daného predmetu dane vo vzťahu k zákonom definovaným subjektom,\nnemôžu daňové orgány ani súd vychádzať z právneho posúdenia, ktoré im predloží znalec, ktorý konal\nnad rámec svojej kompetencie. Posúdenie právnej stránky veci patrí do kompetencie súdu a orgánu\nverejnej správy.\n70. Výsluch znalca A. B. C. žalobca navrhol vykonať aj v konaní pred správnym súdom, ktorý\nvšak súd nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené za nevyhnutný pre preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca pritom ani neuviedol, aké nejasnosti zo znaleckého posudku by\nmal znalec objasniť, resp. v čom by mal daný znalecký posudok doplniť. Správny súd vyhodnotil\nako nedôvodný aj návrh žalobcu na výsluch zamestnancov žalovaného resp. správcu dane „za\núčelom preukázania pochybností“ z ktorých malo vyplývať porušenie princípu dvojinštančnosti konania\nžalovaným a správcom dane. Žalobca podľa názoru súdu formuloval tvrdenia vo vzťahu k predmetnej\nnámietke všeobecne a neurčito, nie je z nej vôbec zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti by\nsa mali výsluchmi jednotlivých svedkov preukazovať. Takéto dôkazné návrhy majú skôr charakter\nvyšetrovacích úkonov, keď o tom čo svedok videl a vnímal vlastnými zmyslami, nemá súd ktorý, má\nrozhodnúť či takýto dôkaz vykoná predstavu ani len vo forme nepreukázaného skutkového tvrdenia.\nZ administratívneho spisu pritom vyplýva, len že v priebehu daňového konania zamestnanec správcu\ndane dňa 09.03.2021 požiadal e-mailom žalovaného o informáciu, či bolo v roku 2015 vypracované\nstanovisko k uplatňovaniu dane vyberanej zrážkou za roky 2015 a 2016 týkajúce sa § 43 ods. 3 písm.\no) ZDP a či by mu takéto stanovisko bolo možné zaslať. Dňa 09.03.2021 bolo správcovi dane zaslané\ne-mailom anonymizované stanovisko s upozornením, že bolo vydané k inému prípadu a nenahrádza\ndôkazné bremeno správcu dane v daňovej kontrole. Anonymizované stanovisko sa vo všeobecnosti\ntýka zadefinovania držiteľa v ZDP na účely osobitného spôsobu zdaňovania plnení poskytnutých\ndržiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a vymedzením príjmov, ktoré sa zdaňujú osobitným\nspôsobom. Z obsahu administratívneho spisu teda vôbec nevyplývajú pochybnosti o porušení princípu\ndvojinštančnosti konania, tým, že by zamestnanec správcu dane konzultoval svoje konkrétne budúce\nrozhodnutie v predmetnej veci so zamestnancom žalovaného, ktorý by mal rozhodovať o odvolaní\nžalobcu proti takémuto rozhodnutiu.\n71. Žalobca taktiež namietal, že ho správca dane počas daňovej kontroly neupovedomil o obstaraní\nzoznamu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a odňal mu tak právo vyjadriť sa k nemu podľa § 45\nods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane prevzal\nzoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dňa 9.10.2020. Skutočnosti zistené z uvedeného\nzoznamu boli zachytené v oboznámení so zisteniami v priebehu daňovej kontroly z 12.10.2020,\ndoručenom právnemu zástupcovi žalobcu 14.10.2020, čím nepochybne došlo k naplneniu práva žalobcu\nako daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) DP a to môcť sa vyjadriť k skutočnostiam zisteným\nv priebehu daňovej kontroly. S predmetným dôkazom sa mal žalobca súčasne možnosť oboznámiť aj\nv protokole z daňovej kontroly a vyjadriť sa k nemu. Právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f)\nDaňového poriadku postupom správcu dane porušené nebolo.\n72. Žalobca v priebehu súdneho konania predložil nový dôkaz - odpoveď ministerstva zdravotníctva\nzo dňa 27.05.2022 s novými tvrdeniami o tzv. autentickom výklade zákonodarcu k zavádzanému\npojmu peňažné a nepeňažné plnenia do zákona o dani z príjmov práve znením zákona o liekoch. Na\npojednávaní dňa 18.10.2023 žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane v zdaňovacom období\n2015 neprihliadal na peňažné plnenia poskytnuté žalobcom za reklamné predmety.\n73. Súd vo vzťahu k uvedeným námietkam žalobcu predovšetkým poukazuje na koncentráciu vo vzťahu\nk žalobným bodom, pričom tieto neboli žalobcom uplatnené v zmysle § 134 ods. 1 a § 183 SSP v lehote\nustanovenej na podanie žaloby, preto na ne správny súd nemôže prihliadať. Nad rámec uvedeného\nsúd dodáva, že nejde o námietky, ktoré by mali relevanciu vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom.\nVyjadrenie ministerstva k zákonu je bez právnej záväznosti a v tomto prípade nejde ani o ministerstvo, do\nktorého pôsobnosti patria príslušné daňové predpisy. Právne záväzné je znenie právneho predpisu, do\nktorého sa nemusí automaticky preniesť prípadný zámer jednotlivých ministerstiev. Samotná skutočnosť,\nže správca dane dospel k záveru, že peňažné plnenia poskytnuté žalobcom spoločnosti EMA, spol.\ns r.o., za reklamné predmety nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mohli byť realizované aj\nbez toho by bol žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, z ktorého dôvodu predmetné plnenia\nv protokole vyňal, nemôže ovplyvniť správnosť právnych záverov správcu dane - žalovaného pri výklade\n\nust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a predovšetkým, že všetky plnenia za ktoré v danom prípade vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 130.040,51 eur za zdaňovacie obdobie 2015, podliehajú dani vyberanej\nzrážkou.\n74. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania,\ndaňové orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav\nveci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.\nNapadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené.\nŽalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu,\npodrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom\nna vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať ich náhradu.\n76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}