{"guid": "60bd568b-279e-4eef-93b0-0527b7ec22f4:7a39dd31-f4a8-4e5d-8d06-2a80a497cb75", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1", "spisova_znacka": "BA-5S/136/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/136/2022 z 11. 7. 2023", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 11. júla 2023, sp. zn. BA-5S/136/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1", "identifikacne_cislo": "1022200799", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-07-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a39dd31-f4a8-4e5d-8d06-2a80a497cb75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/136/2022\n1022200799\n11. 07. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1022200799.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820\n174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), právne\nzastúpeného: JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska\nč. 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: minister životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42 181 810, so sídlom: Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 812\n35 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ IVSTA, s.r.o., IČO: 36 670 570, so sídlom: Poľovnícka\nč. 11, 919 51 Špačince, 2/ Obec Malženice, IČO: 00 312 762, so sídlom: Malženice č. 294, 919 29\nMalženice, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XXX, XXX XX C., 4/ Chceme zdravú krajinu,\nIČO: 53 509 188, so sídlom: Lermontova č. 911/3, 811 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 1. apríla 2022, č. sp. 2080/2022-1.1, č. 36570/2021, o návrhu žalobcu\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto\nrozhodol:\nSúd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15. júna 2022\ni e t a.\n\nzam\n\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou podanou dňa 15. júna 2022 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. apríla 2022,\nč. sp.\n2080/2022-1.1, č. 36570/2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím (záverečným\nstanoviskom) Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcie environmentálneho\nhodnotenia a odpadového hospodárstva, Odbor posudzovania vplyvov\nna\nživotné prostredie (ďalej len „Ministerstvo“), zo dňa 14. januára 2021, č. 1998/2021-1.7/pb, 1842/2021,\n1844/2021-int (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 61, § 59 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Správny poriadok“) a na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky\npre konanie vo veciach rozkladov vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie, zamietnutý\nrozklad žalobcu a rozklad ďalších účastníkov konania 1/ až 4/ proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým\nMinisterstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 2 písm.\na), § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1\nods. 2 Správneho poriadku a ako orgán príslušný podľa § 3 písm. k), § 54 ods. 2 písm. k) zákona č.\n24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) rozhodlo podľa § 46, § 47 Správneho\nporiadku a § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti „Zariadenie na\nzber odpadov a mechanické spracovanie starých vozidiel IVSTA recycling“ navrhovateľa IVSTA, s. r. o.,\nIČO: 36 670 570, E. D. XX, XXX XX F., v zastúpení splnomocnencom G. H. C., EKO-SPIRIT, I. D. X,\nXXX XX J., za predpokladu dodržania príslušných platných právnych predpisov a dodržania podmienok\nuvedených v kapitole VI.3. uvedeného záverečného stanoviska, a prvostupňové rozhodnutie bolo\npotvrdené. Žalobca v rámci žalobného návrhu žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie i prvostupňové\n\nrozhodnutie zrušené podľa § 191 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v celom rozsahu a vec vrátená Ministerstvu na ďalšie\nkonanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) SSP.\n2. V rámci označenej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe\nodkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon\nalebo právne následky - najmä prvostupňového rozhodnutia – hrozia závažnou ujmou na životnom\nprostredí, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu\nďalej odvodzoval z § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ŽP“), podľa ktorého „ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať,\nže hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie\nbyť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení,\nktoré majú poškodeniu zabrániť“. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že s ohľadom na neaplikovanie\neurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie a neboli\nuložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a realizácia zámeru\npodľa neho môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako príliš veľký\na nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Žalovaný rozhodol natoľko nekonkrétne, že\npodľa žalobcu nie je možné reálne skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia. Ako ďalší\ndôvod na priznanie odkladného účinku označil právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru\nspolurozhodovať o projekte s tým, že ak sa odkladný účinok žalobe neprizná, realizáciou projektu\nsa poprie toto právo verejnosti. Poukázal aj na zásadu preventívnej opatrnosti, z ktorej vyvodil, že\npochybnosť o tom, či zámer príliš zasahuje do životného prostredia, nesmie byť prekážkou v jeho účinnej\nochrane. Zdôraznil, že princípy prevencie a predbežnej opatrnosti je nevyhnutné spojiť s inštitútom\nodkladného účinku správnej žaloby, keďže priemerná dĺžka súdneho konania by mohla mať aj v prípade\núspešnosti žaloby nezvrátiteľný dopad na životné prostredie. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu\nochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné\nopatrenie vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Skonštatoval, že je bežnou praxou, že bez\npriznania odkladného účinku nie je po preskúmaní zákonnosti už „čo chrániť“. Žalovaný neposúdil vplyvy\nna jednotlivé časti životného prostredia, preto nie je možné určiť, či na tieto časti nebude existovať\nnadmerný vplyv, a preto je podľa žalobcu v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti\nodôvodnené priznať správnej žalobe odkladný účinok.\n3. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v\nBratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec,\nv ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola dňa\n7. júna 2023 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave.\n4. Podaním zo dňa 16. júna 2023, doručeným Správnemu súdu v Bratislave, sa žalovaný vyjadril\nk navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby. Zdôraznil, že návrh je založený na citácii § 13\nzákona o ŽP, podľa ktorého má v preskúmavanej veci hroziť vznik závažnej ujmy na životnom prostredí.\nTúto hrozbu označil za úplne abstraktnú s poukazom na to, že podstatou procesu posudzovania\nvplyvov činností na životné prostredie je práve dôkladné zistenie všetkých možných negatívnych\nvplyvov a zvolenie efektívneho rámca opatrení na ich elimináciu alebo zmiernenie. Konštatoval,\nže v rámci preskúmavaného konania boli možné negatívne vplyvy na životné prostredie náležite\nzistené a zabezpečené príslušnými opatreniami. Navyše žalobca podľa neho nepreukázal, či priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, hoci to konštatuje. Žalobca\ntiež podľa neho nešpecifikoval, v čom mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom\nprostredí, ktorá by údajne mala byť dôsledkom navrhovanej činnosti. Uzavrel, že žalobca v tejto otázke\nneuniesol dôkazné bremeno, keďže nijakým spôsobom nepreukázal existenciu hrozby vzniku závažnej\nujmy na životnom prostredí, preto takýto návrh považoval za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť.\n5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak,\nna\nnávrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,\na)\nak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či\n\nfinančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a\npriznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku\nsprávnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná\nujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný\nvážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa\npri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto\nnávrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam,\nt. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je\npotrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne\ndošlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma,\nznačná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom\nvydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod\nnebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu\nna odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť.\n8. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho\nsúdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo\nznamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení,\na akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú\nprávne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej\nistoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,\nnevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.\n9. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v kontexte analyzovaných procesných predpokladov\nskúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu\nvyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené\npodmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu z 15. júna 2022 podľa § 185 písm.\na) SSP.\n10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby z 15.\njúna 2022, odôvodňoval závažnou ujmou na životnom prostredí s poukazom na zákon o ŽP,\nAarhuský dohovor a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že\ntvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných\nhypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca\nnekonkretizoval, v čom má spočívať akákoľvek ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo\nvýkonom napadnutého rozhodnutia, či s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia dôjsť, a už vôbec\ntvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom vrátane skutočnosti, že priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil. Správny súd zdôrazňuje, že hoci\nsa pre priznanie odkladných účinkov žalobe vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy,\nnemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide\no dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne\nriziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu,\nktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako\nzávažná). Žalobca neuviedol ani jediný možný negatívny dôsledok výkonu preskúmavaných rozhodnutí,\nktorý by mohol nastať a ktorý by reálne hrozil. Potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného\nprostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia,\nje zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní\nodkladného účinku správnej žalobe však nie je prípustný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za\nneodôvodnený a nepodložený.\n11. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvýroku tohto rozhodnutia.\n\nvo\n\n12. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\n4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}