{"guid": "a104e7c2-db0e-43ae-a904-bce776a89676:41a90d1a-e72c-4b98-8837-19a8d66c9f2f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200051.2", "spisova_znacka": "TT-20S/22/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/22/2022 z 21. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. augusta 2023, sp. zn. TT-20S/22/2022, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200051.2", "identifikacne_cislo": "2022200051", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41a90d1a-e72c-4b98-8837-19a8d66c9f2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200051.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200051.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200051.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/22/2022\n2022200051\n21. 08. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:2022200051.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň\nJUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci\nžalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej:\nKADUC & PARTNERS s. r. o., Trojičné námestie č. 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 5952/63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100093835/2022 zo dňa\n17.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) vydal dňa 29.07.2021 rozhodnutie č. 101344036/2021\n(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume X XXX,XX Eur na\nDPH za zdaňovacie obdobie marec 2016.\n2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo nepriznanie práva na oslobodenie od dane žalobkyni\npodľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 222/2004 Z. z.“, príp. „zákon o DPH“ ) správcom dane na základe zistení vyplývajúcich\nz vykonanej daňovej kontroly a z následného daňového konania, v rámci ktorých nebolo preukázané\nsplnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za intrakomunitárne dodanie\ntovaru žalobkyňou pre deklarovaného odberateľa C. G., H., so sídlom v Sofii, Bulharsko (ďalej len „C.“),\nregistrovaného pre DPH v Bulharskej republike.\n3. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane s poukazom na to, že podľa § 43 zákona o DPH, ak sa\njedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať splnenie\ndvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň\nfyzický pohyb tovaru, pričom § 43 ods. 5 citovaného zákona uvádza zoznam dokladov, ktorými je\ndaňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Nestačí preto iba formálne\npreukázanie, že tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi. Daňový\nsubjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, že ide o odberateľa uvedeného na daňových dokladoch,\n\nlebo prenesenie daňovej povinnosti je možné iba pri zdaniteľných osobách, ktoré sú platiteľmi dane.\nV danej veci však podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal, že deklarovaný tovar sa dostal do\ndispozície ním označeného dodávateľa, a nesplnil si povinnosti vyplývajúce pre neho z ustanovení § 43\nods. 1 zákona o DPH, pretože nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Bulharska –\nkonkrétne predaj tovaru pre odberateľa C., teda že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského\nštátu, na ktorého prešlo právo nakladať s ním ako vlastník a že tovar zdanil. Dospel k záveru, že na\nzáklade vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie od\ndane podľa § 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) citovaného\nzákona ich správca dane považoval za dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom vzniká daňová povinnosť\npodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v sume X XXX,XX Eur.\n4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že správca dane vykonal dokazovanie\nv súlade so zásadami správy daní, jeho záver zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho\nuváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. Zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov aplikoval rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a aby boli zachované práva a právom chránených\nzáujmov daňového subjektu. Žalovaný vysvetlil, že dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti\nso spornými faktúrami, nepreukazujú ním prezentované skutočnosti, preto sa mu právne relevantným\nspôsobom nepodarilo vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského\nštátu deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, pochybnosti\nnijakým spôsobom neodstránil, preto sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil so závermi správcu\ndane. Dodal, že aj daňovým subjektom citovaná judikatúra poukazuje na ochranu práv tých daňových\nsubjektov, ktoré prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené\npodvodom. Podľa žalovaného však nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného\nstyku konanie daňového subjektu, ktorí si nepreverí obchodného partnera z hľadiska dôveryhodnosti,\npoctivosti, nepreverí si, či osoba, s ktorou uzatvára obchody, je oprávnená konať za deklarovaného\nodberateľa.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n5. Správnou žalobou, podanou dňa 15. marca 2022 na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“),\nžalobkyňa napadla rozhodnutie žalovaného a správcu dane v celom rozsahu a z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhla napadnuté administratívne rozhodnutia oboch\nstupňov zrušiť a priznať žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 182 ods. 1 písm. g)\nSSP požiadala o nariadenie pojednávania vo veci.\n6. V žalobe namietala, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu; a došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n7. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa správcovi dane vytkla nedodržanie zákonnej\njednoročnej lehoty na skončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 prvá veta Daňového poriadku\na jeho čisto formálny postup smerujúci k jej ukončeniu. Správca dane žalobkyňu v rozpore s § 45\nods. 1 písm. f) Daňového poriadku priebežne neinformoval o zisteniach z daňovej kontroly, preto sa\ndôležité skutočnosti dozvedela až 1. decembra 2020 z Oboznámenia so skutočnosťami v rozsahu\n36 strán. Reagovala podaním uskutočneným 15. decembra 2020, v ktorom poukázala na množstvo\nnezákonností a porušenia práv a predložila celkovo 23 návrhov na vykonanie dokazovania. Správca\ndane formálne a nezákonne 21. decembra 2020 vydal v danej veci protokol, pričom vyjadrenie a návrhy\nžalobkyne úplne prehliadol, resp. ich vybavil čisto formálne. Protokol mal rozsah 160 strán, pričom\nnie je možné, aby bol vypracovaný v lehote 3 pracovných dní, preto je podľa žalobkyne nepochybné,\nže bol vyhotovený predčasne, a žalobkyňa nemala reálnu možnosť zvrátiť výsledok daňovej kontroly.\nSprávca dane fakticky nepristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov a začal tieto dôkazy vykonávať až\n\nvo vyrubovacom konaní, čím poprel zmysel a význam daňovej kontroly a právo žalobkyne na spravodlivé\na zákonné vedenie daňovej kontroly. Daňové – vyrubovacie konanie nesmie nahrádzať daňovú kontrolu.\nV súvislosti s povinnosťou dodržať zákonnú lehotu daňovej kontroly žalobkyňa poukázala na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z 21. septembra 2011, sp. zn. 2Sžf/35/2010.\nUzavrela, že protokol i daňová kontrola sú nezákonné a v tomto smere došlo k naplneniu žalobných\nbodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP.\n8. Postupom správcu dane došlo podľa žalobkyne i k porušeniu ustanovení § 45 ods. 1 písm. c), písm.\ne), ale i § 47 písm. i), písm. d) Daňového poriadku. Vysvetlila, že správca dane vydal protokol v čase,\nkedy fakticky už nemohla vykonávať svoje práva a zvrátiť výsledky daňovej kontroly, čím jej znemožnil\nrealizáciu je práv. Ďalej poukázala na to, že protokol neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť, a to\nvyjadrenia daňového subjektu. Navyše o spôsobe vybavenia jej návrhov sa dozvedela až z protokolu,\nčím jej bolo upreté právo vyjadriť sa k nemu.\n9. V ďalšom žalobkyňa poukázala na nezákonný dôkaz – výpoveď G. B., k vypočutiu ktorého došlo dňa\n29. júla 2020, pričom bolo porušené ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku, pretože žalobkyňa\nnebola vyrozumená o výsluchu, čím je bolo odopreté právo byť prítomná a klásť otázky. Na túto\nnezákonnosť v priebehu daňovej kontroly upozorňovala. Za porušenie práv označila aj výčitku správcu\ndane uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobkyňa prevzala zásielku až na 14-ty deň, z čoho\npodľa nej vyplýva nepriama snaha správcu dane sankcionovať žalobkyňu za výkon jej práva. Žalobkyňa\nvšak postupovala v súlade so zákonom, keďže v zmysle Daňového poriadku má na prevzatie zásielky\n15 dní. V tejto súvislosti boli preto naplnené žalobné body podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm.\nf), písm. g) SSP.\n10. Konaním správcu dane podľa žalobkyne ďalej došlo k porušeniu judikatúry Súdneho dvora Európskej\núnie (ďalej len „SD EÚ“) a rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, týkajúcej sa povinnosti\nskúmať zavinenie. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11. októbra\n2017, sp. zn. 13S/40/2016, rozsudok SD EÚ C-547/12, C-80/11, C-142/11 a iné, a vyvodila, že\nodoprieť práva daňovému subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože\nv opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií, pričom zavinenie\nmusí preukázať daňový orgán. V tejto súvislosti vyjadrila presvedčenie, že v rámci svojej obchodnej\nčinnosti postupovala plne v súlade s odbornou starostlivosťou pri overovaní obchodného partnera a nič\nnenasvedčovalo tomu, že sa stane obeťou podvodu. Jej obchodní partneri figurovali v obchodnom\nregistri, mali platné DIČ a IČ DPH, tovar bol riadne odvezený autami s bulharskými ŠPZ, osoby konajúce\nza odberateľov boli na území Slovenskej republiky legálne, za tovar bolo riadne zaplatené, dodávatelia\nnefigurovali v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH. Správca\ndane sa však zavineniu, vedomosti alebo možnosti vedomosti žalobkyne v rozpore s judikatúrou nijako\nnevenoval a v tomto smere nevykonal dokazovanie, čo je dôvodom na zrušenie dotknutých rozhodnutí\na naplnením žalobného bodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\n11. Osobitne vo vzťahu k odberateľovi I. G. žalobkyňa správcovi dane vytkla závery v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu a absenciu ich riadneho odôvodnenia. Tvrdila, že s týmto odberateľom\nobchodovala výlučne prostredníctvom splnomocnenca, pričom on sám potvrdil nadobudnutie tovaru od\nžalobkyne v nemalom objeme, čím priamo potvrdil aj platnosť splnomocnenia. Nerealizovanie troch\nfaktúr z jedenástich predstavuje podľa nej výlučne chybu v účtovníctve, čo nemožno pričítať na ťarchu\nžalobkyne. Poukázala na to, že všetky ostatné dôkazy preukazujú reálnosť dodávok, preto oslobodenie\nod DPH malo byť priznané vo vzťahu ku všetkým faktúram. Takisto sú neopodstatnené tvrdenia správcu\ndane o nekontaktnosti označeného odberateľa, keďže túto skúmal až o 5 rokov neskôr.\n12. Vo vzťahu k odberateľovi C. žalobkyňa správcovi dane vytkla, že svoje závery založil na jedinom\ndôkaze – jednostrannom prehlásení o popretí spolupráce, pričom aj podľa judikatúry čestné vyhlásenie\nako jednostranný úkon nemôže nahrádzať dôkaz. Takéto vyhlásenie bolo navyše v priebehu konania\nspochybnené. V súvislosti s ďalšími skutkovými okolnosťami a vytýkanými nedostatkami v záveroch\nsprávcu dane žalobkyňa uviedla, že jej návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by bol preukázaný\nskutočný stav veci, nedošlo, a tvrdenia správcu dane sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu.\nZdôraznila tiež výsledok konania v obdobnej veci, ktorý vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) z 18. novembra 2021, sp. zn. 6Sžfk/68/2020, ktorým jej NSS\nSR dal za pravdu. Žalobkyňa uzavrela, že správca dane neodôvodnene odmietol vykonať navrhované\n\ndôkazy napriek tomu, že by mohli mať podstatný vplyv na priebeh konania, pričom o medzinárodnú\nvýmenu informácií je oprávnený požiadať len správca dane.\nIII.\nVyjadrenia žalovaného a žalobkyne\n13. K správnej žalobe a jej navrhovanému odkladnému účinku sa vyjadril žalovaný podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 6. júna 2022. K dôvodom určenia rozdielu dane uviedol, že dôkazy, ktoré\nžalobkyňa predložila v súvislosti so spornými faktúrami (faktúry č. 16093, 16095, 16097), nepreukazovali\nňou prezentované skutočnosti, nepodarilo sa jej právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti,\nči sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi,\nidentifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, preto správca dane prijal záver, že na základe\nvykonaného dokazovania neboli žalobkyňou splnené podmienky pre oslobodenie dodania sporného\ntovaru od DPH podľa § 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004\nZ. z. V dôsledku toho vykazovaným\ndodaniam v celkovej sume XX XXX,XX Eur nebolo priznané oslobodenie od DPH a s poukazom na § 8\nods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. bola vyčíslená DPH za zdaňovacie obdobie marec\n2016 vo výške X XXX,XX Eur, pričom rozhodnutie správcu dane bolo žalovaným potvrdené.\n14. Žalovaný odmietol ako nedôvodné všetky uplatnené žalobné body. K nezákonnému trvaniu daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania dodal, že daňová kontrola bola začatá dňa\n25. novembra 2019\na bola ukončená dňa 4. januára 2021 doručením protokolu. Rozhodnutím\nzo dňa 17. júna 2020,\nč. 101051504/2020, bola prerušená, počnúc dňom 22. júna 2020, z dôvodu potreby získania informácií.\nPominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly bolo daňovému subjektu oznámené dňa 13. augusta\n2020, č. 101308320/2020, lehota na výkon daňovej kontroly teda v tomto období spočívala podľa §\n61 ods. 5, § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Lehota daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového\nporiadku bola dodržaná. Všetky úkony namietané žalobkyňou sa udiali počas výkonu daňovej kontroly,\npreto nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu.\n15. K námietke absencie obligatórnej obsahovej náležitosti protokolu žalovaný vysvetlil, že žalobkyňa\nv priebehu kontroly nenavrhla, aby boli jej vyjadrenia uvedené k zisteniam správcu dane v protokole,\npreto nepostupoval v rozpore s § 47 písm. i) Daňového poriadku. V ďalšom poukázal na to, že v priebehu\ndaňovej kontroly správca dane nevykonal žiadne ústne pojednávanie so svedkom G. B. a zápisnica,\nna ktorú žalobkyňa poukazuje, bola produkovaná v priebehu daňovej kontroly inej dane. Predmetom\nústneho pojednávania bolo preverenie sprostredkovateľskej činnosti G. B., teda skutočností, ktoré\nnemali vplyv na závery správcu dane v predmetnom konaní.\n16. Žalovaný k ďalším námietkam žalobkyne konštatoval, že správca dane ani žalovaný ako dôvod\nneuznania odpočítania dane neuvádzali účasť žalobkyne na protiprávnom alebo podvodnom konaní,\npreto nebolo ich dôkaznou povinnosťou preukazovať jej vedomosť o tom, že sa nejakého protiprávneho\nalebo podvodného konania dopustila. Správca dane svoj záver o neuznaní žalobkyňou uplatneného\noslobodenia od dane založil na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Vo vzťahu k rozsudku\nNSS SR z 18. novembra 2021, sp. zn. 6Sžfk/68/2020, žalovaný okrem iného dodal, že zrušenie\nrozsudku správneho súdu neznamená automaticky nezákonnosť rozhodnutí napadnutých správnou\nžalobou, tvrdenie žalobkyne, že zrušením rozsudku kasačný súd rozhodol v jej prospech, žalovaný preto\npovažoval za nezodpovedajúce skutočnosti.\n17. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby žalobe nebol priznaný odkladný účinok, a aby krajský\nsúd žalobu zamietol a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. K nariadeniu pojednávania\nsa nevyjadril.\n18. Vyjadrenie žalovaného bolo dňa 27. júla 2022 doručené žalobkyni (prostredníctvom právneho\nzástupcu), ktorá sa k nemu vyjadrila podaním doručeným krajskému súdu 1. augusta 2022 (replika).\nŽalobkyňa nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, naďalej poukazovala\nna\nnerešpektovanie judikatúry i rozhodovacej činnosti súdov a pridržiavala sa svojej argumentácie uvedenej\nv správnej žalobe. Osobitne opätovne poukázala na predčasné ukončenie daňovej kontroly, vykonávanie\ndôkazov až vo vyrubovacom konaní, formálne a nezákonné vydanie protokolu a trvala na tom, že správca\ndane do svojich záverov zahrnul skutočnosti o podvodnom konaní, preto bol povinný skúmať zavinenie.\nK osvedčeniu IČ DPH, ktoré správca dane vyhodnotil ako podozrivé, dodala, že osvedčenie bolo dodané\n\naž neskôr, na jej žiadosť, pričom si z neho spravila kópiu, teda ním teraz už nedisponuje. V ďalších\nskutočnostiach sa žalobkyňa pridržiavala svojej argumentácie v správnej žalobe a uzavrela, že splnila\nvšetky zákonné podmienky oslobodenia od DPH a predložila všetky dôkazy, ktoré od nej bolo možné\nspravodlivo požadovať. Opätovne navrhla, aby súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil.\n19. Replika žalovanej bola dňa 15. augusta 2022 doručená žalovanému, ktorý sa k nej ďalej\nnevyjadroval.\n20. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 6. marca 2023 žalobkyňa požiadala, aby súd\no ňou podaných žalobách (vrátane žaloby podanej v predmetnej veci) rozhodol v jej neprítomnosti\na s poukazom na už uskutočnené pojednávania v iných veciach, týkajúcich sa jej osoby, a v záujme\nhospodárností konania, uviedla, že ďalej netrvá na tom, aby bolo nariadené pojednávanie.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava\n21. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nod 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako\ndošlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\ndo senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“), ktorý\nvo veci ďalej konal.\n22. Správny súd po zistení, že správna žaloba v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote\n(§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), smerovala proti orgánu verejnej správy,\nktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 182 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP),\npo vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP, konajúc s ohľadom na § 493e SSP, viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) i skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy\n(§ 119 SSP), zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.\n1 SSP v spojení s § 493e SSP), po zistení, že účastníci konania netrvajú na nariadení pojednávania\na nie je daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, vec prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 107 ods. 2, § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n23. Žalobkyňa v konaní namietala:\n- naplnenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm.\nf), písm. g) SSP, teda že\nc) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci;\nd) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov;\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci;\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s\nadministratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu;\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej,\nktoré dôvody mali konkrétne spočívať v tom, že:\n- nebola dodržaná zákonná jednoročná lehota na skončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 prvá\nveta Daňového poriadku;\n- formálny prístup správcu dane smerujúci k ukončeniu daňovej kontroly;\n- správca dane žalobkyňu v rozpore s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku priebežne neinformoval\no zisteniach z daňovej kontroly a táto sa dôležité skutočnosti dozvedela až\n1. decembra 2020,\nteda až v závere daňovej kontroly, a Oboznámenie bolo pre ňu prekvapivé;\n- formálne vydanie protokolu bez zohľadnenia návrhov na vykonanie dokazovania a vyjadrení žalobkyne;\n- protokol bol vyhotovený predčasne a žalobkyňa nemala možnosť zvrátiť výsledok daňovej kontroly;\n- správca dane fakticky nepristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov a začal tieto dôkazy vykonávať\naž vo vyrubovacom konaní;\n\n- protokol i daňová kontrola sú nezákonné a v tomto smere došlo k naplneniu žalobných bodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP;\n- postupom správcu dane došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. c), písm. e), ale i § 47 písm. i), písm. d)\nDaňového poriadku, pretože správca dane vydal protokol v čase, kedy fakticky už nemohla vykonávať\nsvoje práva a zvrátiť výsledky daňovej kontroly, čím jej znemožnil realizáciu je práv;\n- protokol neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť, a to vyjadrenia daňového subjektu;\n- o spôsobe vybavenia jej návrhov sa dozvedela až z protokolu, čím jej bolo upreté právo vyjadriť sa\nk nemu;\n- v konaní bol použitý nezákonný dôkaz – výpoveď G. B., k vypočutiu ktorého došlo dňa 29. júla\n2020, pričom bolo porušené ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku, pretože žalobkyňa nebola\nvyrozumená o výsluchu, čím je bolo odopreté právo byť prítomná a klásť otázky;\n- porušenie práv a sankcionovanie žalobkyne za oneskorené prevzatie zásielky, v tejto súvislosti boli\npreto naplnené žalobné body podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP;\n- konaním správcu dane došlo k porušeniu judikatúry SD EÚ a rozhodovacej činnosti súdov\nSlovenskej republiky, týkajúcej sa povinnosti skúmať zavinenie, správca dane v tomto smere nevykonal\ndokazovanie, čo je dôvodom na zrušenie dotknutých rozhodnutí a naplnením žalobného bod podľa §\n191 ods. 1 písm. c) SSP;\n- vo vzťahu k odberateľovi I. G. žalobkyňa správcovi dane vytkla závery v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu a absenciu ich riadneho odôvodnenia;\n- vo vzťahu k odberateľovi C. vytkla, že svoje závery založil na jedinom dôkaze – jednostrannom\nprehlásení o popretí spolupráce, pričom aj podľa judikatúry čestné vyhlásenie ako jednostranný úkon\nnemôže nahrádzať dôkaz;\n- návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by bol preukázaný skutočný stav veci, nedošlo, a tvrdenia\nsprávcu dane sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu;\n- správca dane neodôvodnene odmietol vykonať navrhované dôkazy napriek tomu, že by mohli mať\npodstatný vplyv na priebeh konania, pričom o medzinárodnú výmenu informácií je oprávnený požiadať\nlen správca dane.\n24. Námietky žalobkyne možno rozdeliť do nasledujúcich okruhov:\n- námietka nedodržania lehoty daňovej kontroly;\n- námietky proti postupu správcu dane;\n- námietky proti protokolu;\n- námietky proti dokazovaniu.\nAd A/\n\nNámietka nedodržania lehoty daňovej kontroly:\n\n25. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu\nzávislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu\npodľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.\n26. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,\nže sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného\npredpisu.\n27. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona\nneplynú.\n28. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 17. októbra 2019 bolo žalobkyni\ndoručené Oznámenie o daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14. októbra 2019, ktorým Daňový\núrad Trnava ako správca dane žalobkyni v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil výkon\ndaňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov roka 2016. Daňová kontrola\nmala začať dňa 20. novembra 2019 o 09:00 hod. s miestom jej výkonu u správcu dane. Na základe\nžiadosti žalobkyne z 24. októbra 2019 o zmenu termínu daňovej kontroly bolo dňa 30. októbra 2019\nžalobkyni doručené Oznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly\nz 25. októbra 2019,\n\nč. 102440074/2019, ktorým bola žalobkyňa oboznámená s novým termínom určeným na 25. novembra\n2019 so začiatkom o 09.00 hod. u správcu dane.\n29. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 17. júna 2020 vydal správca dane\nrozhodnutie č. 101051504/2020, ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil\ndaňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je\nnariadenie Rady EÚ č. 940/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH,\ns tým, že konanie sa prerušuje dňom 22. júna 2020 do pominutia dôvodov prerušenia. Rozhodnutie bolo\nžalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 24. júna 2020. Následne bola Oznámením\nzo dňa 13. augusta 2020, č. 101308320/2020, žalobkyňa oboznámená s tým, že dňa 11. augusta 2020\npominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Oznámenie jej bolo doručené prostredníctvom právneho\nzástupcu dňa 17. augusta 2020.\n30. Správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti sumarizuje, že daňová kontrola začala dňa 25.\nnovembra 2019 v súlade s § 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku. Dňom 22. júna 2020 bola v súlade\ns § 61 ods. 3 veta prvá v spojení s § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku prerušená. Prerušenie\ntrvalo do 11. augusta 2020 (vrátane), keď dôvody prerušenia pominuli. Vzhľadom k tomu, že lehoty\npočas prerušenia Daňovej kontroly v súlade s § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynuli (spočívali),\nposunul sa koniec jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 veta prvá\nDaňového poriadku, ktorý pripadol na 25. november 2020 (termín určený podľa § 27 ods. 3 Daňového\nporiadku), o 51 dní dopredu, t. j. na dátum 5. januára 2021. Daňová kontrola bola ukončená doručením\nprotokolu podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku žalobkyni dňa 4. januára 2021, teda v zákonnej\nlehote na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane teda dodržal zákonom stanovenú lehotu a námietky\nžalobkyne sú v tomto smere neopodstatnené.\nAd B/\n\nNámietky proti postupu správcu dane:\n\n31. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie\n1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\n2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy\ndostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu\nv súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n32. Podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať\na) názov a sídlo správcu dane,\nb) číslo konania,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné\nmeno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo\nkontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie\npodľa osobitného predpisu,\nd) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,\ne) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,\nf) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,\ng) súpis kontrolovaných dokladov,\nh) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,\ni) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),\nj) dátum vypracovania protokolu,\n\nk) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý\nvyhotovil protokol.\n33. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne\ntýkajúce sa porušenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, teda jej práva predkladať a navrhovať v\npriebehu daňovej kontroly dôkazy, nie sú pravdivé. V priebehu daňovej kontroly správca dane žalobkyňu\ndňa 25. marca 2020 vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia týkajúce sa konkrétnych\nzdaniteľných obchodov, okrem iného aj vo vzťahu k odberateľovi C. a I. G. (výzva bola žalobkyni\ndoručená prostredníctvom právneho zástupcu 31. marca 2020), na čo žalobkyňa dňa 25. apríla 2020\nreagovala predložením objemného množstva dôkazného materiálu. Daňová kontrola bola z dôvodu\nzískavania ďalších informácií medzinárodnou výmenou informácií prerušená od 22. júna 2020 do 11.\naugusta 2020. Dokumenty, ktoré boli v rámci prerušenia kontroly získané, boli v cudzom jazyku, preto\nich bolo potrebné preložiť. Preklad dokumentov bol správcovi dane doručený 23. septembra 2020.\n34. Ďalším úkonom správcu dane bolo nahliadnutie do spisu vo veci daňovej kontroly iného druhu\ndane (daň z príjmu fyzických osôb za obdobie 2016) u rovnakého daňového subjektu (žalobkyne),\nktorý úkon sa uskutočnil 11. novembra 2020. Následne bola žalobkyňa správcom dane oboznámená\nso zistenými skutočnosťami – „Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016“ z 13. novembra 2020\n(v predchádzajúcom texte a ďalej len „Oboznámenie“) jej bolo prostredníctvom právneho zástupcu\ndoručené 1. decembra 2020 s tým, že mala možnosť vyjadriť sa v lehote 15 dní od doručenia\nOboznámenia.\n35. Z chronologického prehľadu postupu správcu dane je zrejmé, že tento uskutočňoval úkony daňovej\nkontroly plynulo, v nadväznosti na seba, pričom Oboznámenie z 13. novembra 2020 bolo žalobkyni\nzaslané v časovej nadväznosti na predchádzajúce úkony, s dostatočným časovým predstihom tak, aby\nmala možnosť sa vyjadriť a reagovať na zistené skutočnosti, k čomu následne i došlo. V tejto súvislosti\nsprávny súd poukazuje na to, že Oboznámenie bolo správcom dane expedované už dňa 16. novembra\n2020, právny zástupca žalobkyne ho však prevzal až 1. decembra 2020. Služby Slovenskej pošty, a.\ns. síce umožňujú ukladanie zásielok v rámci úložnej doby, ktorá sa môže pohybovať až v rozsahu\n18 dní, avšak s oneskoreným preberaním zásielok je nevyhnutne spojená i skutočnosť, že následne\ndochádza k posunu ďalších úkonov, obzvlášť pri výkone daňovej kontroly, ktorá je časovo obmedzená.\nNapriek tomu je treba konštatovať, že žalobkyňa mala zachovanú 15-dňovú lehotu na vyjadrenie sa\nk Oboznámeniu a svoje vyjadrenie i realizovala. Správny súd má za to, že žalobkyňa bola zo strany\nsprávcu dane v priebehu daňovej kontroly dostatočne informovaná o zisteniach, ktoré boli rozhodujúce\npre jeho ďalší postup vo vyrubovacom konaní, a mala možnosť sa k nim v priebehu konania vyjadriť\na predkladať dôkazy, toto právo jej teda nebolo upreté. Správny súd nepovažuje za opodstatnené\ntvrdenie žalobkyne, že dôležité skutočnosti, ktoré boli pre ňu prekvapivé, sa dozvedela až v závere\ndaňovej kontroly. Už z výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 25. marca 2020 adresovanej žalobkyni\nje zrejmé, akým smerom sa uberalo dokazovanie v danej veci, čo zahŕňala a ako sa vyvíjala dôkazná\npovinnosť daňového subjektu a čo správca dane považoval za nepreukázané, resp. čo bolo v danom\nkonaní podstatné. Ak by žalobkyňa reflektovala na svoju dôkaznú povinnosť komplexne už v úvode\ndaňovej kontroly a predložila by všetky dôkazy, ktorými disponovala, nebolo by potrebné opakovane\npredkladať ďalší dôkazný materiál a podávať návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania pred končiacou\nlehotou výkonu kontroly.\n36. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobkyne o formálnom prístupe k ukončeniu daňovej\nkontroly, keďže správca dane konal v súlade so zákonom, uskutočnil všetky potrebné procesné úkony\npri zachovaní práv žalobkyne a daňovú kontrolu ukončil v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť,\nže správca dane postupoval v danej veci promptnejšie, nemožno považovať za formalizmus, ale\npredovšetkým za snahu dodržať zákonom stanovenú lehotu\nna ukončenie daňovej\nkontroly, v dôsledku nedodržania ktorej by došlo k zmareniu jej účelu.\nAd C/\n\nNámietky proti protokolu:\n\n37. Vo vzťahu k protokolu (Protokol z daňovej kontroly Daňového úradu Trnava\nz 21. decembra\n2020, č. 102016945/2020) žalobkyňa namietala najmä jeho predčasné vyhotovenie, ďalej jeho\nformálnosť a nedostatok zákonných náležitostí. Pokiaľ ide o formálnosť a predčasnosť, argumentovala\n\nlehotou spracovania protokolu a postupom správcu dane pri ukončení daňovej kontroly, ktorý sa podľa\nnej javí ako príliš formálny.\n38. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že argumentácia žalobkyne ohľadom času vypracovania\nprotokolu, ktorý vyplýva z ňou naznačených výpočtov, je v súvislosti s jeho obsahom irelevantná, keďže\nzákon v tejto súvislosti povinnosti správcovi dane neukladá. Z obsahu protokolu vyplýva, že tento\nspĺňa všetky náležitosti podľa § 47 Daňového poriadku vrátane kontrolných zistení a vyhodnotenia\ndôkazov za jednotlivé kontrolované mesiace roka 2016 s tým, že závery správcu dane zahŕňajú\naj číselné zhrnutie výsledkov kontroly. Osobitne k náležitosti podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového\nporiadku sa správca dane vyjadril v bode 3., II. časti protokolu, kde uviedol, že kontrolovaným daňovým\nsubjektom nebolo navrhnuté, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam.\nZ uvedeného dôvodu protokol túto náležitosť neobsahuje, pričom táto skutočnosť nespôsobuje jeho\nnezákonnosť tak, ako to namietala žalobkyňa, a táto nemá vplyv ani na jej práva, keďže o obsahu\nsvojich vyjadrení, resp. vyjadrení svojho právneho zástupcu v danej veci, má vedomosť. Z obsahu\nprotokolu rovnako vyplýva, že správca dane pri jeho vypracovávaní vychádzal aj z vyjadrenia žalobkyne\nk Oboznámeniu, podaného pod č. 6/09907368/2020 (str. 7, 8 protokolu), teda jeho obsah bol správcom\ndane v protokole reflektovaný. K protokolu mala žalobkyňa možnosť sa následne vyjadriť (protokol\nbol doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 4. januára 2021). Námietky žalobkyne sú preto\nneopodstatnené a jej práva v tomto smere neboli porušené. Protokol bol vypracovaný v súlade so\nzákonom, zákonným postupom správcu dane, obsahuje všetky zákonné náležitosti a v súvislosti s jeho\nvydaním nedošlo k porušeniu práv žalobkyne.\nAd D/\n\nNámietky proti dokazovaniu:\n\n39. Dokazovanie v daňovom konaní vo všeobecnosti patrí k najdôležitejším procesom, ktoré v ňom\nprebiehajú. Od úplnosti a kvality vykonaného dokazovania vo veľkej miere závisí výsledok celého\nkonania, preto je potrebné osobitne dbať na jeho zákonný priebeh rešpektujúci práva daňového subjektu.\nDokazovanie vedie správca dane, ktorý dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní\nboli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2\nDaňového poriadku). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane,\na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane pri správe daní, a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť\n(§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pritom nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe z jeho činnosti (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku). Ako dôkaz\nmožno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4\nveta prvá Daňového poriadku).\n40. Žalobkyňa v rámci dokazovania namietala skutočnosť, že správca dane vykonával dokazovanie vo\nvyrubovacom konaní, pričom vyrubovacie konanie nesmie nahrádzať daňovú kontrolu. V tejto súvislosti\nsprávny súd podotýka, že vo všeobecnosti zákon (Daňový poriadok) ani ustálená rozhodovacia prax\nsúdov nevylúčili možnosť správcu dane vykonávať dokazovanie aj\nvo vyrubovacom konaní,\nak je to potrebné pre dosiahnutie účelu tohto konania. Ak teda správca dane na základe skutočností,\nktoré vyšli najavo až vo vyrubovacom konaní, zistí, že je potrebné vykonať dokazovanie aj v tomto\nštádiu konania, nič mu v tom nebráni. V rámci hodnotenia správnosti takéhoto postupu je nevyhnutné\nreflektovať, či správca dane uskutočnil všetky potrebné úkony už v rámci daňovej kontroly a či nebolo\nmožné dokazovanie uskutočniť pred začatím vyrubovacieho konania tak, aby bol naplnený základný\núčel daných inštitútov.\n41. Z obsahu spisového materiálu v danej veci vyplýva, že žalobkyňa dňa 24. februára 2021 podala\nsprávcovi dane Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty, z obsahu\nktorého možno mať za to, že boli uvedené skutočnosti a predložené nové dôkazy, ktoré jednoznačne\nodôvodňovali ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho správca dane na tento účel daňové konanie prerušil\n(rozhodnutie z 31. marca 2021, č. 100514384/2021) a požiadal o medzinárodnú výmenu informácií.\nPredmetom dokazovania vo vyrubovacom konaní neboli skutočnosti\na dôkazy,\nktoré boli predmetom samotnej daňovej kontroly, resp. dokazovanie sa netýkalo dôkazov predložených\n\nžalobkyňou v priebehu kontroly, v rámci podaného vyjadrenia k Oboznámeniu,\nale skutočností\na dôkazov uvádzaných až po skončení daňovej kontroly. Postup správcu dane bol teda plne v súlade so\nzákonom, dokonca v prospech žalobkyne, nakoľko cieľom dokazovania bolo preverenie ňou tvrdených\nskutočností vo vyrubovacom konaní. Ani táto námietka preto nie je opodstatnená.\n42. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonné vykonanie dôkazu, výsluchu svedka G. B. dňa 29. júla 2020,\nvýstupom z ktorého bola zápisnica č. 101232815/2020. V tejto súvislosti správny súd ozrejmuje, že\nzo strany žalobkyne došlo k omylu, spočívajúcemu v tom, že výsluch svedka G. B. nebol v rámci\npredmetnej daňovej kontroly vôbec uskutočnený. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca\ndane sa v rámci hospodárnosti konania oboznámil s výsledkami iných daňových kontrol (okrem iného\naj daňového subjektu G. B., v rámci ktorej bol výsluch uskutočnený), o čom vyhotovil úradné záznamy,\na z takto získaných informácií následne vychádzal. K porušeniu práv žalobkyne v súvislosti s takýmto\nvýsluchom teda dôjsť nemohlo. Správnemu súdu nedá nepodotknúť, že táto námietka žalobkyne bola\nriešená už v samotnom daňovom konaní, v ktorom sa s ňou správca dane i žalovaný vysporiadali\nvo svojich rozhodnutiach. Nie je preto zrejmé, prečo žalobkyňa opakovane namieta skutočnosti, ktoré\nnemajú oporu v stave veci a boli v konaní ozrejmené, pričom neuvádza žiadne nové skutočnosti.\nArgumentácia žalobkyne sa v tomto smere javí ako účelová a zavádzajúca. To platí aj o námietke\nporušenia práv v súvislosti s preberaním zásielok, keď žalobkyňa tvrdí, že bola za využitie úložnej\nlehoty správcom dane sankcionovaná. Takáto skutočnosť nevyplýva z predmetných rozhodnutí ani\nz administratívneho spisu. Hľadať existenciu prepojenia medzi vydaním rozhodnutia o vyrubení rozdielu\ndane a preberaním či nepreberaním zásielok v daňovom konaní je nepatričné.\n43. Námietku žalobkyne týkajúcu sa neskúmania zavinenia a vedomosti zo strany správcu dane,\nnesprávneho právneho posúdenia a rozporu s judikatúrou, správny súd rovnako považuje za\nneopodstatnenú s poukazom na to, že v danej veci nebola riešená otázka daňového podvodu, ktorá\nskúmanie zavinenia a vedomosti zo strany daňového subjektu vyžaduje. Základom preskúmavaných\nrozhodnutí je záver správcu dane (v rámci potvrdzujúceho záveru aj žalovaného), že neboli splnené\nhmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., čo je diametrálne\nodlišná situácia, charakterizovaná rozličným obsahom a rozsahom dôkazného bremena daňového\nsubjektu a správcu dane. Dôkazné bremeno sa v tomto prípade primárne nachádza na strane daňového\nsubjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na oslobodenie od dane, preto je jeho povinnosťou tieto skutočnosti a oprávnenosť nároku\npreukázať. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži najmä na následnú verifikáciu skutočností a\ndokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,\nsvoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok uznaný ako oprávnený. Zatiaľ čo dôkazné\nbremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok ťaží primárne daňový subjekt, uplatňujúci\nsi toto právo (m.m. rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o. zo dňa 9. decembra 2021,\nC-154/20), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené\nnajmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na\nzáklade domnienok (rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL zo dňa 11. novembra 2021, C-281/20; vo\nveci Crewprint Kft zo dňa 3. septembra 2020, C-611/19). V prípade preukazovania hmotnoprávnych\npodmienok dobrá viera alebo jej absencia na strane daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu.\nHmotnoprávne podmienky sú totiž objektívneho charakteru a musia sa uplatňovať nezávisle od cieľov\na výsledkov dotknutých plnení (m. m. rozhodnutie SD EÚ vo veci SGI a Valériane SNC zo dňa 27. júna\n2018, C-459/17 a C-460/17).\n44. V nadväznosti na uvedené správca dane, hodnotiac zabezpečené dôkazy podľa svojej úvahy\nv zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla v daňovom konaní\ndôkazné bremeno, pretože hodnoverne nepreukázala splnenie podmienok pre uplatnenie inštitútu\noslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. vo vzťahu k spoločnosti C. pre zdaňovacie\nobdobie marec 2016. Žalovaný, vychádzajúc z dokazovania vykonaného správcom dane, a stotožniac\nsa so závermi správcu dane, svoje rozhodnutie odôvodnil najmä s poukazom na to, že:\n- konateľ spoločnosti J. K. poprel akúkoľvek obchodnú činnosť so žalobkyňou, poprel nadobudnutie\nsporného tovaru v kontrolovanom období, i skutočnosť, že by akúkoľvek osobu splnomocnil konať\nv mene spoločnosti, poprel existenciu rôznych pečiatok a existenciu takýchto obchodov v účtovníctve\nspoločnosti;\n\n- s poukazom na používanie nesprávneho názvu spoločnosti a pečiatky s týmto neexistujúcim názvom,\nktoré figurujú na predložených dokladoch, nedôveryhodnosť splnomocnenia zo dňa 1. októbra 2015,\nktorým mali byť osoby J. a L. splnomocnené na konanie za spoločnosť;\n- spochybnenie splnomocnenia z 1. októbra 2015 samotným splnomocnencom – osobou J., ktorá\npoprela v spornom období uzatváranie kontraktov;\n- nehodnovernosť výpovede splnomocnenca L. o dovoze tovaru, použitých vozidlách\na sprostredkovateľskej činnosti H.;\n- telefónne číslo, z ktorého mala prebiehať SMS komunikácia medzi stranami obchodu, ktoré nepatrí\nani spoločnosti C., ani splnomocnencom J. a L., motorové vozidlo uvádzané v dokladoch nie je viazané\nna spoločnosť C. ani splnomocnencov, deklarované miesto dodania tovaru nie je skladom ani miestom,\nkde by bolo možné sporný tovar odovzdať;\n- neobozretnosť daňového subjektu pri uzatváraní obchodov s daným odberateľom.\n45. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery žalovaného je možné konštatovať, že bolo\nspochybnené nielen samotné dodanie tovaru dotknutému odberateľovi, ale i celý obchodnoprávny vzťah,\nna ktorom mali byť transakcie v spornom období založené. Nemožno sa preto stotožniť s názorom\nžalobkyne, že dodanie tovaru bolo riadne preukázané. Skutočnosť, že žalobkyňa v daňovom konaní\npredložila veľké množstvo dôkazov, ešte neznamená, že tieto sú na riadne preukázanie splnenia\nzákonných podmienok pre oslobodenie od dane postačujúce, resp. že nemôžu byť spochybnené\nďalšími zabezpečenými dôkazmi. Správca dane v rámci svojej dôkaznej povinnosti zhromaždil rozsiahly\nmateriál, z ktorého je zrejmé, že všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa sporných transakcií\nv danej veci (konanie za dotknutú spoločnosť, splnomocnenia, pečiatky, prevzatie tovaru spoločnosťou,\nevidencia transakcií v účtovníctve spoločnosti) boli relevantne spochybnené, preto nemohli byť\npovažované za riadne preukázané.\n46. Ak si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru\nnadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte, a taktiež musí preukázať, že preprava\na fyzické dodanie tovaru boli reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané dokumenty. V tejto\nsúvislosti správny súd poukazuje i na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho\ndvora vo veci Teleos plc a iní proti Commissioners of Customs & Excise C-409/04, podľa ktorého k\nnadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva\nod dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď\ndodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v\ndôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Preukázanie\nsplnenia uvedených podmienok bez akýchkoľvek pochybností je súčasťou dôkazného bremena platcu\nDPH deklarujúceho oslobodenie od dane a vzťahuje sa na všetok tovar, resp. celkové množstvo tovaru,\nktorý je predmetom intrakomunitárneho dodania podľa predkladaných daňových dokladov.\n47. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní vrátane výkonu daňovej kontroly\nje verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie tohto účelu sa neuplatňuje\nvýlučne vyhľadávacia zásada vo vzťahu k správcovi dane, ale je to práve kontrolovaný daňový\nsubjekt, ktorý vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažucim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním\nuplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej\nvierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií [§ 24 ods. 1 písm. a), písm.\nc) Daňového poriadku].\n48. V danej veci správca dane (v spojení so závermi žalovaného) oprávnene uzavrel, že žalobkyňa\nneuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k trom faktúram odberateľa C., nie však preto, že by nepredložila\ndostatočné množstvo dôkazov, ale preto, že ňou predložené dôkazy boli spochybnené inými dôkazmi,\nzabezpečenými správcom dane v rámci medzinárodnej spolupráce i z iných daňových konaní. Žalobkyňa\nani dodatočným predkladaním dôkazov a irelevantnými návrhmi na vykonanie dokazovania nevyvrátila\npochybnosti, ktoré správca dane nadobudol v priebehu výkonu daňovej kontroly o tom, či deklarovaný\ntovar bol skutočne označenému odberateľovi dodaný. Správny súd upozorňuje, že daňové konanie nie\nje možné stotožňovať s konaním trestným, v ktorom platí zásada in dubio pro reo, teda že pochybnosti\nje treba vyhodnocovať v prospech dotknutého subjektu, práve naopak, práve pochybnosti sú v daňovom\nkonaní dôvodom na konštatovanie nesplnenia, absencie podmienok pre priznanie oslobodenia od dane.\n\n49. Zásadnou skutočnosťou, ktorá spochybňuje oprávnenosť nároku žalobkyne, že samotný konateľ\nspoločnosti C. J. K. poprel obchodnú činnosť so žalobkyňou, poprel aj nadobudnutie sporného tovaru\nod daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období a poprel i to, že by splnomocnil akúkoľvek\nosobu konať v mene spoločnosti a uzatvárať za túto spoločnosť obchodné zmluvy. Tomu korešponduje\nspochybnenie samotných splnomocnení, na základe ktorých mali osoby J. a L. konať za danú spoločnosť\na realizovať obchody, spochybnenie komunikácie medzi stranami, motorových vozidiel, ktoré mali dodať\ntovar, i miesta dodania. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobkyne, že závery správcu dane\nsú založené výlučne na jedinej účelovej výpovedi konateľa spoločnosti. Správca dane zabezpečil\ndostatočné množstvo dôkazov na odôvodnenie svojich záverov, tieto analyzoval a logicky, v nadväznosti\nna seba, komplexne vyhodnotil. Vyhlásenie konateľa spoločnosti C. J. K., zabezpečené v rámci\nmedzinárodnej spolupráce z inej daňovej kontroly, je len jedným z celej skupiny dôkazov, z ktorých\npri hodnotení dokazovania správca dane vychádzal. Dôkazy, o ktoré sa správca dane a žalovaný\npri spochybnení obchodnej transakcie opierali, tvoria jeden logický celok. Čo sa týka vyjadrení J.\nK., tieto nemali formu čestných vyhlásení, ale išlo o vyjadrenia (deklarácie) zabezpečené v rámci\nmedzinárodnej spolupráce (výmeny informácií) prostredníctvom Národnej agentúry príjmov, Územné\nriaditeľstvo NAP Sofia, Kancelária Vitosha, keďže realizácia priameho výsluchu konateľa by bola časovo\nnáročná a takýto postup správcu dane bol v súlade so zákonom i so zásadou hospodárnosti konania.\nVyjadrenia boli zabezpečené len ako listinný dôkaz, nie ako čestné vyhlásenia, ktorých neprípustnosť\nje daná výlučne v tom prípade, ak majú nahrádzať dôkaz formou výsluchu. V tejto súvislosti je nutné\npodotknúť, že predchádzajúca snaha o zabezpečenie výsluchu danej osoby, resp. konfrontácie osôb\nK., L. a J., zo strany správcu dave v inom daňovom konaní bola zmarená, nakoľko bulharská finančná\nspráva k takémuto úkonu zaujala stanovisko, že na uskutočnenie výsluchu nemajú bulharskí daňoví\nkontrolóri kompetenciu. V tomto prípade teda išlo o osobitnú procesnú situáciu, ktorá bola zrejmá\nz obsahu administratívneho spisu i z dokumentov, doručovaných žalobkyni, preto nebolo potrebné tieto\nskutočnosti dodatočne vysvetľovať alebo ozrejmovať v rozhodnutí správcu dane tak, ako to namieta\nžalobkyňa. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by obsah týchto vyjadrení spochybňovali,\nresp. z ktorých by vyplývala pochybnosť o ich pravdivosti alebo o motíve, pre ktorý by bolo zo strany\nsamotného konateľa žiaduce pozmeniť pravdivosť ich obsahu. Takýto motív alebo okolnosť neboli\npredostreté správnemu súdu ani zo strany žalobkyne, ktorá sa obmedzila len na tvrdenie o ich účelovosti.\nJej námietka je preto neopodstatnená.\n50. Ďalším nesprávnym záverom správcu dane je podľa žalobkyne to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa\nkonštatuje predloženie potvrdenia ministerstva vnútra a prokuratúry o tom, že doklady nie sú skutočné,\npričom toto tvrdenie správcu dane je v jasnom rozpore s obsahom spisov, pretože tieto doklady sú z roku\n2011, preto v žiadnom ohľade nemôžu preukazovať, že doklady z rokov 2015 a 2016 nie sú skutočné.\nV tejto súvislosti správny súd v prvom rade ozrejmuje, že Potvrdenie Ministerstva vnútra Policajného\nriaditeľstva hlavného mesta, šiesty obvodný policajný úrad, J., a Uznesenie o zastavení prípravného\nkonania Prokuratúry Bulharskej republiky, Okresnej prokuratúry Sofia, boli síce vydané v roku 2011,\ntieto sú však súčasťou (prílohou) vysvetlenia (deklarácie) z roku 2016 podaného konateľom spoločnosti\nC. J. K., ktorými podporil svoje tvrdenia o tom, že spolupráca so žalobkyňou nebola realizovaná\na žiadne osoby neboli v spornom období splnomocnené na obchodnú činnosť, a zároveň dokladoval, že\nv minulosti k zneužitiu mena a činnosti tejto spoločnosti už došlo (falšovanie dokladov). Správnemu súdu\nnie je zrejmé, v rozpore s ktorou konkrétnou časťou obsahu spisu by tieto prílohy mali byť, ani aký vplyv\nby tieto dokumenty mali mať na správnosť napadnutého rozhodnutia, a tieto skutočnosti nevysvetlila ani\nžalobkyňa. Jej námietka preto v tomto smere javí ako irelevantná.\n51. Pokiaľ ide o osobu J. a vyvrátenie jej tvrdení, žalobkyňa poukazovala\nna\nfotografie, preukazujúce jej osobnú prítomnosť v sklade žalobkyne. Správny súd k tejto námietke uvádza,\nže aj v prípade, ak by sa preukázalo, že v predmetnom sklade sa táto osoba skutočne nachádzala,\na to priamo v spornom období, nie je možné len na základe tejto skutočnosti dospieť k záveru, že\nku konkrétnej transakcii deklarovaným spôsobom skutočne došlo. Dodanie tovaru by potom nebola\nspôsobilá preukázať ani fotografia tváre, ktorá by stotožnila osobu J. s osobou nachádzajúcou sa\nv sklade žalobkyne, ak by správca dane pristúpil k zabezpečeniu fotografie v rámci medzinárodnej\nspolupráce.\n52. Vo vzťahu k hodnoteniu výsluchov a vyjadrení osoby L. správcom dane správny súd považuje\nargumentáciu v predmetných rozhodnutiach za dostatočne vysvetľujúcu dôvody spochybnenia obsahu\ntýchto dôkazných prostriedkov, s dôrazom na diametrálnu významovú odlišnosť jeho postupných tvrdení.\n\nBez ohľadu na to, aké hodnotiace stanovisko zaujala žalobkyňa, objektívne tvrdenia osoby L. nemožno\npovažovať za hodnoverné, resp. je treba ich považovať za sporné, a to aj v kontexte s ostatnými\nzabezpečenými dôkazmi.\n53. Otázka originálu osvedčenia, ktorým disponovala žalobkyňa a ktoré malo podľa nej preukazovať\npodstatné skutočnosti v danom konaní, je podľa názoru správneho súdu irelevantná. Správny súd má\nza to, že nejde o otázku zásadného významu pre rozhodnutie v tomto konaní, a to aj s ohľadom na\nskutočnosť, že samotný konateľ spoločnosti C. predložil doklady o falšovaní dokladov spoločnosti tretími\nosobami v minulosti. Navyše, v konaní bolo zabezpečené veľké množstvo dôkazov, spochybňujúcich\nrozhodné skutočnosti v danej veci, ktorých vypovedaciu hodnotu by nebolo možné ohroziť týmto jediným\ndôkazom. Označený doklad svedčí len o tom, že tvrdený odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv inom členskom štáte, a nepreukazuje, že L. bol na konanie v mene dotknutej spoločnosti poverený a\nže tovar bol reálne v inom členskom štáte prevzatý. Pokiaľ ide o poukaz žalobkyne na rozsudok NSS\nSR zo dňa 18. novembra 2021, sp. zn. 6Sžfk/68/2020, treba doplniť, že skutkové okolnosti každého\nzdaňovacieho obdobia sú odlišné, líšia sa okrem iného aj predloženými dokladmi, tvrdeniami žalobkyne\na skutkovým stavom, preto nie je možné bez ďalšieho aplikovať závery NSS SR na vec, ktorá je\npredmetom tohto konania.\n54. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobkyňou, správny súd má\nza\nto, že rozsah dokazovania bol materiálne vyčerpaný a správca dane zabezpečil dôkazný materiál\nv rámci svojej povinnosti pri kombinácii vyhľadávacej a prejednacej zásady dostatočne, tak, aby\nmal adekvátny materiálny základ pre svoje rozhodnutie. Skutočnosť, že nevykonal všetky dôkazy\nnavrhované žalobkyňou, nemožno považovať samo osebe za dôvod nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, resp. inú vadu postupu daňových orgánov, s poukazom na to, že v daňovom konaní platí\nzásada voľného hodnotenia dôkazov prináležiaca správcovi dane (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), ktorý\ndôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane pochybností,\nktoré sa v konaní objavili. Ak mal správca dane na základe vlastnej úvahy za to, že navrhované dôkazy\nnie sú vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam relevantné, nebol povinný vyhovieť návrhom žalobkyne.\n55. Správny súd považuje vykonané dokazovanie za dostatočné a jeho vyhodnotenie za logické,\nnadväzujúce na obsah administratívneho spisu, vykonané úkony a skutkový stav veci. Nevykonanie\nvšetkých dôkazov navrhnutých žalobkyňou nepovažuje správny súd za postup v rozpore so zákonom\nči s právami žalobkyne, keďže tieto nemajú taký charakter, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok konania\nv jej prospech.\n56. Správny súd považuje za potrebné dodať, že zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty\nodôvodňuje nielen požiadavku na zvýšenie efektivity kontroly vykonávanej daňovými orgánmi,\nale aj na samotné daňové subjekty, uplatňujúce si konkrétne daňové nároky, pre ktoré platí\nnielen požiadavka na riadne a úplné preukázanie rozhodujúcich skutočností v zmysle zákonných\nustanovení, ale i zabezpečenie preukaznosti tvrdených skutočností a hodnovernosti dokladov, ktoré\nsú predkladané správcovi dane, vrátane zvýšenej miery opatrnosti pri uzatváraní zdaniteľných\nobchodov a transakcií. Opatrnosť správcu dane pri verifikácii dokladovaných skutočností a dôsledné\nzohľadňovanie pochybností o splnení podmienok pre oslobodenie od dane je súčasťou jeho povinností,\nktorými sa zabezpečuje verejný záujem na riadnom výbere daní a ich správe a tiež záujem štátu na\nochrane štátneho rozpočtu a jeho finančných prostriedkov proti zneužívaniu zákonných inštitútov.\n57. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky dokazovania vo vzťahu k spoločnosti I. G., tieto námietky správny\nsúd považuje za bezpredmetné, pretože žalobkyňa v preskúmavanom období (marec 2016) nedeklaruje\nintrakomunitárne dodanie tovaru tomuto odberateľovi a toto ani nebolo predmetom preskúmavaných\nrozhodnutí, ktoré sa týkali výlučne faktúr vystavených spoločnosti C. v celkovej sume XX XXX,XX Eur\n(faktúry č. 16093, 16095, 16097).\n58. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím správcu dane boli vydané v súlade\nso zákonom, majú\nzákonný základ a relevantný dôkazný podklad a sú aj dostatočne odôvodnené a súladné so skutkovým\nstavom veci tak, ako ho zistil správca dane, a teda sú i v súlade s obsahom administratívneho spisu.\nSprávny súd nezistil žalobkyňou namietané dôvody pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí podľa §\n\n191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 190 SSP.\n59. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania\nnepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vznikli.\n60. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania\nv lehote 30 dní od doručenia rozsudku na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok.\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}