{"guid": "82a2563a-a63c-45d2-99d6-cadaf0afd134:0db45baa-a141-4042-a2ea-18587215dbe2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1", "spisova_znacka": "6S/70/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/70/2023 z 8. 1. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 8. januára 2024, sp. zn. 6S/70/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1", "identifikacne_cislo": "0723100728", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-01-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 326/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f4839219-fe27-4c13-b498-962141fdf63e", "datum": "2024-06-18", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0db45baa-a141-4042-a2ea-18587215dbe2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/70/2023\n0723100728\n08. 01. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:0723100728.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS\nVersicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom\nNámestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301, právne zastúpený: advokátskou\nkanceláriou Hillbridges, s. r. o., so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, proti žalovanej:\nNárodná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. sp.: NBS1-000-079-406, č. z.: 100-000-524-310 zo dňa 01.06.2023, o návrhu\nžalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023, takto\nrozhodol:\nSprávny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.08.2023 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 04.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nBankovej rady Národnej Banky Slovenska č. sp.: NBS1-000-079-406, č. z.: 100-000-524-310 zo\ndňa 01.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie\nNárodnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. sp. NBS1-000-073-774, č.z.\n100-000-413-341 zo dňa 31.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa §\n185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“). Žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez predchádzajúceho vyjadrenia\nžalovanej, a to s poukazom na § 5 ods. 3 SSP a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6S/162/2016 zo dňa 08.08.2016.\n3. Zdôraznil nejednoznačnosť výroku č. II napadnutého rozhodnutia o uložení sankcie a skutočnosť,\nže sa nejedná o zjavne neopodstatnenú žalobu. Žalovaná nezohľadnila skutkový stav v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia, porušila práva žalobcu na účinnú obhajobu, nezákonne odmietla vykonanie\nznaleckého dokazovania a nedostatočne zistila skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie považoval za\nnepreskúmateľné a tiež došlo k porušeniu nezávislosti žalovanej. Uzavrel, že žalovaná vydala napadnuté\nrozhodnutie, ktoré ex lege vedie k „právnej smrti“ žalobcu v konaní postihnutom tak závažnými\nprocesnými vadami, že tým bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces podľa č. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n4. Žalobca tvrdil, že okamžitým výkonom resp. právnymi následkami napadnutého rozhodnutia dôjde\nk závažnej ujme, značnej škode, ako aj ďalším vážnym nenapraviteľným následkom, a to nie len voči\nžalobcovi ako takému, ale aj voči jeho klientom, či priamo voči štátu. Bez priznania odkladného účinku\nžalobe hrozí aj reálne riziko, že žalobca zanikne skôr ako bude napadnuté rozhodnutie posúdené\nsúdom. Žalovaná podala v súlade s § 159 ods. 5 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve “) dňa\n08.06.2023 návrh na zrušenie žalobcu a na vymenovanie jeho likvidátora, keďže napadnuté rozhodnutie\n\no odobratí povolenia na výkon poisťovacej činnosti nadobudlo právoplatnosť. Ak príslušný súd na\nzáklade návrhu žalovanej rozhodne o zrušení žalobcu, žalobcovi bude ustanovený likvidátor, ktorého\npovinnosťou bude ukončiť činnosť žalobcu. Ak by došlo k ukončeniu existencie žalobcu pred vydaním\nrozhodnutia konajúceho súdu, prípadne k späťvzatiu žaloby likvidátorom, tak nielenže by bolo porušené\nprávo žalobcu na spravodlivý proces, ale došlo by aj k zániku nároku žalobcu na náhradu škody voči\nžalovanej z dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý by inak žalobcovi prislúchal v prípade\núspechu v tomto spore v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o zodpovednosti za škodu“). Likvidátor sa bude v rámci likvidácie usilovať o predaj poistného\nkmeňa a vyplatenie veriteľov žalobcu ešte pred rozhodnutím súdu o žalobe, pričom samotné rozhodnutie\no žalobe bude už len formálnou satisfakciou, keďže už nebude možné, aby došlo k obnoveniu podnikania\nžalobcu. Z dôvodu predídenia nezvratným následkom je potrebné priznať žalobe odkladný účinok.\n5. Poukázal na to, že s odňatím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti je priamo spojený\naj okamžitý vznik škody v podobe ušlého zisku. Za posledných 5 rokov svojej činnosti žalobca\ndosiahol zisk na úrovni približne XX A. eur. Značné škody žalobcovi hrozia aj priebežne, a to v\ndôsledku výpovedí poistných zmlúv, ku ktorým začalo dochádzať už len zverejnením správy o odňatí\npovolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Uloženou sankciou žalovaná znemožňuje realizovať\nústavné právo žalobcu na podnikanie, hoci žalobca spĺňa všetky podmienky na vydanie povolenia na\nvykonávanie poisťovacej činnosti. Taktiež samotná správa o tom, že žalovaná takúto sankciu žalobcovi\nuložila, negatívne ovplyvňuje jeho pôsobenie na poistnom trhu, pretože preniknutie takejto informácie\ndo povedomia laickej verejnosti a prípadnej konkurencie vyvoláva u žalobcu hrozbu nezvratných\nlikvidačných dopadov. Iba popretie tejto informácie, ktoré môže vyvolať len priznanie odkladného účinku\nžalobe, môže tento stav zvrátiť. Ďalej uviedol, že vzniknutá situácia spôsobená odobratím povolenia\nvytvára výrazný tlak na spotrebiteľov s nižšou finančnou gramotnosťou, ktorá môže viesť k výpovediam\nich poistných zmlúv, čím utrpia nenapraviteľnú škodu, keďže v prípade výpovede poistnej zmluvy z ich\nstrany dostanú iba odkupnú hodnotu už zaplateného poistného, ktorá je znížená o všetky doteraz\nneuplatnené obstarávacie poplatky, ktoré sa vyberajú počas prvých piatich rokov trvania poistnej zmluvy.\nUviedol, že portfólio jeho poistných zmlúv je relatívne mladé, táto situácia sa týka cca 45 tisíc klientov (v\nzásade 70% klientov) a v tejto súvislosti vyčíslil časť potenciálnej škody spočívajúcej v „prepadnutých“\nobstarávacích poplatkoch na približne XXX A. eur. Navyše, v prípade výpovede poistnej zmluvy budú\nspotrebitelia v pozícii, že novú poistnú zmluvu s inou poisťovňou budú schopní uzatvoriť iba za zjavne\nmenej výhodných podmienok, keďže došlo k zmene skutkových okolností, za ktorých bola uzavretá\npôvodná poistná zmluva so žalobcom. V prípade úspechu tejto žaloby bude žalobca voči žalovanej\niniciovať konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona o zodpovednosti\nza škodu voči štátu. Výška tejto škody každým dňom nepochybne narastá, pričom v prípade odloženia\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dôjde k aspoň čiastočnému zamedzeniu jej narastania.\n6. Priznanie odkladného účinku žalobe nie je podľa názoru žalobcu v rozpore s verejným záujmom,\npretože preukázal, že plní všetky podmienky na vydanie povolenia na výkon poisťovacej činnosti, vrátane\nkrytia SCR a MCR. Ak teda žalobca plní podmienky na vydanie príslušného povolenia, ktoré by mu bolo\nex lege vydané, čím by mu bolo umožnené vykonávať poisťovaciu činnosť, nemôže byť v rozpore s\nverejným záujmom, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle judikatúry je\núlohou žalovanej, ako správneho orgánu preukázať, že priznanie odkladného účinku žalobe je v rozpore\ns verejným záujmom. Čo sa týka ochrany klientov, žalobca považoval za kľúčové zodpovedanie otázky či\njeho likvidácia zlepší (posilní) právne postavenie klientov, alebo ochráni ich investície. Žalobca je\npresvedčený, že zánik žiadnej spoločnosti nemôže priniesť pre jej klientov výhodnejšie postavenie ako\njej ďalšie fungovanie. Ak verejným záujmom je v danom prípade predovšetkým ochrana klientov žalobcu\nako spotrebiteľov, tak ten prevyšuje pri zachovaní ďalšej činnosti žalobcu (nie pri jej zastavení), a teda\npriznaním odkladného účinku žalobe bude poskytnutá práve ochrana tomuto záujmu. Ďalej konštatoval,\nže skutočný cieľ žalovanej nie je a nikdy nebol chrániť práva klientov žalobcu, ale vytlačiť žalobcu z\npoistného trhu. Tvrdenie žalovanej o potrebe „ochrany poistníkov a oprávnených osôb prostredníctvom\ndohľadu nad obozretným podnikaním” nemá žiaden reálny základ v správaní sa žalobcu na poistnom\ntrhu.\n7. Žalobca tiež uviedol, že nevyhovením návrhu na priznanie odkladného účinku by boli negatívne\ndotknuté oprávnené záujmy tretích osôb, a to klientov žalobcu, zásahom do ústavného práva na\nochranu vlastníctva týchto osôb. Obdobne ako u klientov žalobcu došlo právoplatnosťou napadnutého\nrozhodnutia aj k zásahu do práv členov predstavenstva žalobcu a ostatných držiteľov kľúčových funkcií\n\nu žalobcu, na ktorých sa bude nazerať ako na nedôveryhodné osoby, a teda nebudú môcť vykonávať\ntakéto funkcie v iných poisťovniach, či iných finančných inštitúciách. Rovnako ako v prípade klientov\nžalobcu by mal súd pri aplikácii § 185 SSP postupovať tak, aby nevylúčil z konania osoby, do práv ktorých\nmôže svojim rozhodnutím nepriznať odkladný účinok žalobe zasiahnuť.\n8. Podaním zo dňa 09.10.2023 označeným ako „Doplnenie dokumentácie a nových informácií“ žalobca\nvo vzťahu k odkladnému účinku poukázal na skutočnosť, že ďalším dôvodom priznania odkladného\núčinku podanej žalobe je prípadné priznanie odkladného účinku jeho žalobe zo dňa 13.09.2021 vo veci\npreskúmania rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-061-006, č.z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021.\nPoukázal aj na reálne riziko, že žalovaná podá na príslušný súd účelový návrh na vyhlásenie konkurzu.\n9. Žalovaná sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyjadrila podaním\nzo dňa 08.11.2023. K neexistencii hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej\nškody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného nenapraviteľného následku uviedla, že\nargumentácia žalobcu relevantne neodôvodňuje priznanie odkladného účinku žalobe, pričom niektoré\nz dôvodov sú navyše nepravdivé. Prirodzeným dôsledkom každej sankcie je aj spôsobenie alebo\nhrozba spôsobenia nejakej ujmy subjektu, ktorému bola sankcia uložená. Ak by dôvodom na priznanie\nodkladného účinku žalobe proti rozhodnutiu o uložení sankcie mala byť hrozba ujmy, ktorá vyplýva z\nuloženej sankcie a je vlastne aj podstatou uloženej sankcie, potom by bol dôvod na priznanie odkladného\núčinku všetkým žalobám, ktoré smerujú proti rozhodnutiu o uložení sankcie. V takom prípade by však\nzákonodarca priamo priznal odkladný účinok takýmto žalobám ex lege a neponechal by posudzovanie\nprípustnosti odkladného účinku žaloby na konajúci súd.\n10. Zároveň poukázala na § 159 ods. 1 zákona o poisťovníctve, v zmysle ktorého od okamihu\ndoručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, nesmie právnická\nosoba vykonávať poisťovaciu činnosť okrem činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok\na vyrovnanie záväzkov. Uvedený prístup je vyjadrený aj v čl. I. osobitnej časti dôvodovej správe k §\n158 a 159. Je tak zrejmé, že účinky napadnutého rozhodnutia (zákaz uzatvárania nových poistných\nzmlúv a vykonávania iba úkonov smerujúcich k zániku poisťovne) nastávajú ex lege na základe zákonom\nvymedzenej právnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade doručenie rozhodnutia o odobratí povolenia.\nZániku žalobcu musí predchádzať ešte proces likvidácie, prípadne iný zákonný postup, a teda hrozba\nzániku žalobcu nie je dôvodom na priznanie odkladného účinky žalobe, ale vecou posúdenia celej žaloby\nsúdom v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný\npostupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a\nza výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. O jeho\nprípadnom odvolaní rozhoduje súd, ktorý nezávisle posudzuje, či si likvidátor plní svoje povinnosti.\nK tvrdeniu, že likvidátor môže vziať späť žalobu a tým ukrátiť žalobcu o rozhodnutie vo veci a zároveň\naj následne o žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vyžaduje ako\npodmienku prípustnosti zrušenie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia pre nezákonnosť, uviedol, že je\nnepravdivé v kontexte § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca pred vstupom do likvidácie\nsplnomocnil advokátsku kanceláriu zastupovaním v tomto konaní, toto splnomocnenie nezanikne.\n11. Pokiaľ išlo o argumenty žalobcu, že likvidátor by sa prednostne usiloval o predaj poistného\nkmeňa, žalovaná uviedla, že táto skutočnosť bude na posúdení likvidátora. Je zrejmé, že likvidátor\nnebol dosiaľ ani vymenovaný, pričom samotnej likvidácii predchádza najskôr oznámenie vstupu\nspoločnosti do likvidácie známym veriteľom, zverejnenie oznámenie a výzva veriteľom na prihlásenie\npohľadávok, ďalej zistenie všetkého majetku a záväzkov žalobcu, vypracovanie zoznamu pohľadávok,\nzoznamu majetku a mimoriadna účtovnú závierka a ďalšie relevantné činnosti s tým spojené. Zároveň\nžalovaná poukázala aj na bode 596. odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde uviedla, prečo\nnepovažuje za realizovateľný prevod poistného kmeňa a obáva sa, že tento nebude uskutočniteľný\nani v rámci likvidácie. Žalovaná poukázala aj na rozpornosť tvrdení žalobcu, ktorý v žalobe uviedol\nobavu z prevodu portfólia a tým odôvodnil opodstatnenosť odkladného účinku, avšak v rozklade voči\nprvostupňovému rozhodnutiu napádal toto rozhodnutie, aj kvôli tomu, že namiesto odobratia povolenia\nžalovaná nenariadila prevod portfólia; zároveň žalobca argumentoval, že po vstupe do likvidácie už z\nrôznych dôvodov nebude možné prevod realizovať (bod 274. doplnenia rozkladu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu zo dňa 18.11.2022).\n\n12. Ďalej žalovaná zdôraznila, že otázka posúdenia prípadného ušlého zisku závisí až od konečného\nrozhodnutia súdu, z ktorého bude zrejmé, či došlo k porušeniu povinnosti ako predpokladu vzniku škody.\nZ tohto dôvodu možno tvrdenia žalobcu vo vzťahu k odkladnému účinku vyhodnotiť ako irelevantné.\nTvrdenie žalobcu o znemožnení realizácie jeho ústavného práva na podnikanie považovala žalovaná\nza nepravdivé. Žalobca nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,\na to minimálne podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. j) a k) zákona o poisťovníctve, teda schopnosť\nkryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku (MCR) a schopnosť\nkryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť (SCR). Práve neschopnosť\nkryť MCR a SCR použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi patrí medzi dôvody vydania napádaných\nrozhodnutí, ktorými došlo k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Vykonávanie\npodnikateľskej činnosti v rozpore so zákonom nemôže spadať pod ochranu ústavného práva na\npodnikanie.\n13. K tvrdenej hrozbe škody v dôsledku zverejnenia správy o odobratí povolenia na vykonávanie\npoisťovacej činnosti, čo sa prejavilo výpoveďami poistných zmlúv zo strany klientov, žalovaná uviedla,\nže v záujme dostatočnej informovanosti spotrebiteľov zároveň zverejnila tlačovú správu, v ktorej stručne\nvysvetlila, že od odobratia povolenia nemôže žalobca vykonávať poisťovaciu činnosť, a teda uzatvárať\nnové poistné zmluvy, avšak odobratie povolenia nemá vplyv na trvanie existujúcich poistných zmlúv\n(klienti majú naďalej poistné krytie, nárok na vyplatenie poistného plnenia a ostatné nároky vyplývajúce\nz poistných zmlúv), pričom o ďalších krokoch bude klientov informovať likvidátor. Zverejnenie výroku\nnapádaných rozhodnutí ako ani uvedená tlačová správa žalobcovi škodu nespôsobuje. V prípade,\nak došlo k vzniku škody, spôsobil ju žalobca svojim nezákonným konaním, ktorého následkom bolo\nodobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Aj keby súd priznal žalobe odkladný účinok\n(s čím žalovaná nesúhlasí), takéto rozhodnutie nebude mať zásadný vplyv na konanie klientov, pretože\nnepôjde o konečné rozhodnutie vo veci samej a priznanie odkladného účinku žalobe ešte neznamená,\nže žalobe bude aj vyhovené. K žalobcom vyčíslenej potenciálnej škode pre klientov v sume XXX A. eur\nžalovaná uviedla, že predložený výpočet nie je správny. Tvrdenia, že sa jedná o „zbytočne vynaložené\nnáklady“ klientov alebo že sa jedná o „prepadnuté obstarávacie poplatky, ktoré už boli zaplatené\nklientami žalobcu“ sa nezakladá na pravde, keďže sa jedná o poplatky, ktoré si žalobca už uplatnil voči\nsvojim klientom (XXX,X A. eur), a ktoré by si žalobca uplatnil v nasledujúcich obdobiach (XX,X A. eur)\nza každých okolností. Poplatky resp. zrážky predstavujú výnos pre žalobcu a ani pri zotrvaní v poistnom\nvzťahu, by neboli nikdy pripísané späť na poistné účty klientov. Žalovaná konštatovala, že jediný dopad\npriznania odkladného účinku by bol vo vzťahu k potenciálnym novým klientom, a to významne negatívny,\nkeďže žalobcovi by to umožnilo uzatváranie nových poistných zmlúv, čím by došlo k rozšíreniu okruhu\nfinančných spotrebiteľov, ktorých nároky z poistných zmlúv by boli konaním a finančnou situáciu žalobcu\nohrozené. Žalovanej je z jej dohľadovej činnosti známe, že žalobca používa finančné prostriedky získané\nod klientov na výplatu záväzkov voči iným svojim veriteľom namiesto investovania a zhodnocovania\ntýchto prostriedkov v prospech klientov.\n14. Ďalším dôvodom, ktorým žalobca preukazoval hrozbu škody alebo iného nenapraviteľného následku\nbol zánik pracovných miest u žalobcu ako aj u distribútorov naviazaných na jeho činnosť. Samotné\npriznanie odkladného účinku žalobe nebude mať na pracovné miesta u žalobcu a jeho distribútorov\nžiadny zásadný dopad. Žalobca v súčasnosti podľa § 159 ods. 1 v spojení s § 189 ods. 2 zákona\no poisťovníctve vykonáva naďalej činnosti ako poisťovňa s tým, že nie je oprávnený uzavierať nové\npoistné zmluvy a je oprávnený uskutočňovať úkony nevyhnutné na uplatnenie svojich pohľadávok\na vyrovnanie záväzkov. Vo vzťahu k existujúcim klientom však nedošlo k žiadnej zmene, pričom za\ntýmto účelom bude naďalej potrebovať svojich zamestnancov. Aj po vstupe do likvidácie bude žalobca\nnaďalej pokračovať v plnení týchto povinností a likvidátor na plnenie svojich úloh bude potrebovať aj\nzamestnancov žalobcu. Zánik pracovných miest u distribútorov nemá relevantný súvis s dôvodmi, s\nktorými počíta SSP pre priznanie odkladného účinku. Prípadná škoda u distribútorov, ktorí sa kedykoľvek\nmôžu rozhodnúť predávať produkty aj iných spoločností, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre\npriznanie odkladného účinku a nemôže prevyšovať ohrozenie záujmov prípadných nových klientov\nžalobcu, ak by žalobca mohol uzavierať nové poistné zmluvy.\n15. Žalobca poukazoval aj na jeho ratingové hodnotenie od ratingovej agentúry Standard&Poor z\noktóbra 2021, ktoré má byť podľa jeho tvrdení potvrdením jeho stability a fundamentu. Žalovaná uviedla,\nže existencia ratingového hodnotenia nijako nesúvisí s odôvodnenosťou žalobcom navrhovaného\nodkladného účinku žaloby a ani nepreukazuje hrozbu vzniku akejkoľvek škody či iného vážneho\n\nnásledku. V súvislosti s hrozbou vzniku škody pre Slovenskú republiku, keď v prípade zániku žalobcu by\nštát nedostal sumu vo výške cca. XX,X A. eur, ktorú žalobca v rámci súvahy eviduje ako odloženú daň\nz príjmov, žalovaná uviedla, že žalobca si vzájomne protirečí. Na jednej strane tvrdí, že pre Slovenskú\nrepubliku hrozí škoda z dôvodu nezaplatenia dane, avšak na druhej strane v bode 2.2.7.2 auditovanej\núčtovnej závierky, ktorá je súčasťou výročnej správy žalobcu za rok 2021 (ktorú žalobca predložil ako\ndôkaz č. 18), uvádza, že podľa projekcií v dohľadnej budúcnosti neočakáva dosiahnutie kladného\ndaňového základu, z čoho vyplýva, že k plateniu dane by nemalo dôjsť. Zároveň žalobca uvádza, že\nvlastne žiadny odložený daňový záväzok od roku 2023 platný nebude a bude rozpustený v plnom\nrozsahu z dôvodu, že príslušný majetok z poistných zmlúv už nebude pri prechode na nový štandard\nIFRS 17 vykazovaný. Uvedené skutočnosti uvádza žalobca aj v účtovnej závierke, ktorá je súčasťou\nvýročnej správy žalobcu za rok 2022.\n16. V predmetnom prípade by test proporcionality priznania odkladného účinku medzi záujmom\nžalobcu a verejným záujmom viedol podľa názoru žalovanej k nepriznaniu odkladného účinku žalobe\nsúdom z viacerých dôvodov. Verejný záujem na ochrane spotrebiteľov a na predchádzaní vzniku\nrozsiahlych ekonomických škôd na strane finančných spotrebiteľov v dôsledku pokračovania vo výkone\npoisťovacej činnosti žalobcom neobozretným spôsobom a spôsobom rozporným so zákonom, kedy\nžalobca nedodržiava najzákladnejšie požiadavky regulácie, a to najmä dostatočný kapitál a riadne\nkrytie svojich záväzkov voči klientom, prevyšuje individuálny záujem žalobcu. Žalobca argumentoval, že\nochrana jeho klientov, teda finančných spotrebiteľov je priaznivejšie zabezpečená práve v situácii, keď\nbude žalobca pokračovať vo výkone poisťovacej činnosti, ako v prípade zániku, resp. vstupu žalobcu\ndo likvidácie v dôsledku odobratia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Žalobca v rámci\nsvojej poisťovacej činnosti poskytoval, okrem iného, životné poistenie spojené s investovaním, ktoré\nsa vyznačuje svojou dlhodobosťou (spravidla trvanie takéhoto produktu je v rokoch, či desaťročiach).\nŽalobca je povinný zo zaplateného poistného, okrem krytia dohodnutého poistného rizika (po vykonaní\ndohodnutých zrážok) investovať prijaté poistné v prospech klientov a prípadne zhodnocovať podľa\nvývoja podkladových aktív na investičnom trhu. Výška nároku klienta, ako sa postupne v priebehu\nrokov trvania zmluvy vyvíja, je vyjadrená vo výške hodnoty poistného účtu klienta. Po riadnom skončení\ntakejto poistnej zmluvy dojednanej pre prípad dožitia (maturovaní), je žalobca povinný vyplatiť klientom\ndohodnuté poistné plnenie, ktoré štandardne zodpovedá práve hodnote stavu ich poistných účtov.\nŽalobca však v dôsledku zmien všeobecných obchodný podmienok bližšie opísaných v napadnutých\nrozhodnutiach žalovanej, neinvestuje v prospech klientov prostriedky prijímané od klientov v poistnom\ntak, aby aj priebežne zodpovedali hodnote stavu poistných účtov, vytvára postupne deficit na investíciách\na tým pádom aj deficit na krytí nárokov klientov. Deficit žalobcu sa prehlbuje, keďže prostriedky prijaté od\nklientov žalobca nielenže neinvestuje v ich prospech, ale ich spotrebúva na iné účely a deficit vytvorený\nna investíciách nemá krytý ani iným spôsobom. Tým sa vystavuje významnému riziku neschopnosti\nplniť záväzky voči svojim klientom. Toto riziko je o to významnejšie, o čo je deficit vyšší. Spoliehanie\nsa žalobcu iba na to, že tento deficit bude vykrývať iba z poistného prijatého v budúcnosti žalovaná\nnepovažuje za reálne, ani obozretné, pretože žalobca by musel uzatvárať nové a nové poistné zmluvy\nnavždy a v približne rovnakom tempe ako doteraz, čo nie je uskutočniteľné. Napádanými rozhodnutiami\nboli žalobcovi uložené dve sankcie, a to odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a\nobmedzenie voľného nakladania s aktívami žalobcu. Uložené sankcie sledujú ochranu záujmov jednak\nnových potencionálnych klientov, keď odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti bráni\nžalobcovi uzatvárať nové poistné zmluvy, a teda rozširovať okruh svojich klientov, avšak obmedzenie\nnakladania s aktívami žalobcu chráni záujmy už existujúcich klientov žalobcu pred znížením jeho\nmajetku, ktoré by znemožnilo, resp. značne ohrozilo uspokojenie pohľadávok klientov vyplývajúcich z\npoistných zmlúv.\n17. Priznanie odkladného účinku žalobe vo vzťahu k odobratiu povolenia na vykonávanie poisťovacej\nčinnosti preto nebude mať reálny dopad na existujúcich klientov. Predmetná sankcia má chrániť\npredovšetkým potenciálnych nových klientov, aby neuzatvárali zmluvy s poisťovňou, ktorá je postihovaná\nza to, že neplní kapitálové požiadavky, že neinvestuje poistné prijímané od klientov, napriek záväzku\nv zmluve a aj napriek právoplatnému rozhodnutiu investície a toto poistné namiesto toho spotrebúva\na zásadne ohrozuje plnenie záväzkov klientov. Pokiaľ je napádané rozhodnutie právoplatné a nie je\nsúdom meritórne ustálené, že je nezákonné, je potrebné predpokladať, že žalobca sa vytýkaných\nnedostatkov dopustil. V takom prípade by verejný záujem na ochrane klientov nebol sledovaný, ak by sa\npriznaním odkladného účinku umožnilo žalobcovi pokračovať v uzatváraní nových zmlúv a v zvyšovaní\ndeficitu v investíciách, ktorými má kryť nároky klientov a v rozširovaní potenciálne poškodených\n\nklientov. Obmedzenie voľného nakladania s aktívami predstavuje sankciu, ktorá je zameraná na ochranu\nexistujúcich klientov, aby nedochádzalo k znižovaniu majetku žalobcu, ktorým by sa prehlbovalo\nohrozenie reálneho uspokojenia pohľadávok klientov žalobcu. Vo vzťahu k tejto sankcii ani samotný\nžalobca vecne nijako neargumentuje, pretože nie je možné logicky dovodiť žiadnym výkladom, že by\nzrušenie obmedzenia nakladania majetkom žalobcu bolo akokoľvek na prospech klientov.\n18. Žalobca považuje za kľúčové zodpovedanie otázky či likvidácia žalobcu zlepší (posilní) právne\npostavenie klientov, alebo ochráni ich investície. Žalobca je presvedčený, že určite nie, pretože zánik\nžiadnej spoločnosti nemôže priniesť pre jej klientov výhodnejšie postavenie ako jej ďalšie fungovanie,\nktoré ich práva minimálne ponechá v doterajšom rozsahu. Žalovaná má za to, že premisa žalobcu nie je\nsprávne postavená. SSP vyžaduje ako podmienku pre priznanie odkladného účinku, že takéto priznanie\nnebude v rozpore s verejným záujmom. Preto je potrebné zodpovedať otázku nie či likvidácia zlepší\npostavenie klientov, ale či odkladný účinok zásadne neohrozí klientov, pričom už z vyššie uvedeného\nvyplýva, že odkladný účinok by bol pre klientov neželaný. V prípade začatia likvidácie skôr, ako bude\nmeritórne rozhodnuté vo veci, klientov neohrozí ani prípadne takáto skutočnosť. Naopak, nároky z\npoistenia sa v rámci likvidácie stávajú prednostnými a budú uspokojované zo všeobecnej podstaty pred\ninými nezabezpečenými pohľadávkami (§ 161 ods. 12 zákona o poisťovníctve). Rovnako je tomu aj\nv prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu (§ 195 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Tým sa zvýši šanca klientov, že sa svojich nárokov\ndomôžu.\n19. Žalovaná sa nestotožnila ani s názorom žalobcu, že v rámci likvidácie by mali klienti nárok iba na\nodkupné hodnoty, ktoré sú nižšie, ako je stav ich investičného účtu. Na odkupnú hodnotu má klient\nnárok iba vtedy, ak on z vlastného rozhodnutia predčasne zruší poistnú zmluvu, čo nie je prípad ani\nlikvidácie, ani konkurzu. Žalobca tiež uviedol, že doposiaľ nedošlo k porušeniu práv žiadneho klienta,\nčo dokazuje neexistencia akéhokoľvek sporu klienta so žalobcom. Žalovaná uviedla, že prevažná časť\nportfólia žalobcu je tvorená investičným životným poistením, pričom takéto poistenie sa vyznačuje svojou\ndlhodobosťou, kedy k maturovaniu zmlúv dochádza často až o 20 – 30 rokov (zmluvy sú viazané na\ndožitie určitého veku, prípadne smrť). Ak by teda žalovaná nezasiahla a nevydala napádané rozhodnutia,\nklienti by sa o nedostatku majetku žalobcu dozvedeli až pri vzniku nároku na výplatu poistného plnenia\n(po desiatkach rokov trvania poistného vzťahu a platenia poistného), kedy už žalobca nebude mať\ndostatok majetku na riadne uspokojenie všetkých klientov. Vo vzťahu ku klientom, ktorým vznikol\nnárok na poistné plnenie alebo klientom, ktorí predčasne ukončili svoju poistnú zmluvu a uplatňujú\nsi v súčasnom období svoje nároky voči žalobcovi, žalobca záväzky momentálne plní, pretože zatiaľ\ndisponuje dostatočným majetkom na uspokojenie týchto nárokov, čo vytvára zdanie, že žalobca nič\nneporušuje. Ak by však došlo k uplatneniu nárokov z poistných zmlúv vo väčšom rozsahu, tak žalobca\nnebude schopný tieto nároky riadne uspokojiť.\n20. Žalovaná viedla v posledných rokoch voči žalobcovi viaceré sankčné konania a za zistené porušenia\npostupne ukladala žalobcovi pokuty a opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, pričom niektoré\nsankcie ukladala aj opakovanie (podrobnejšie uvedené v bode 524. odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia). Uložené sankcie však neviedli k náprave na strane žalobcu, ktorý vždy tvrdil, že k žiadnemu\nporušeniu nedošlo. Zároveň zdôraznila, že tvrdenie žalobcu, že je pripravený obratom odstrániť následky\nsvojho doterajšieho postupu, ak bude súdom vyhodnotený ako protiprávny, nie je vzhľadom na jeho\ndoterajší prístup a možnosti ani pravdepodobné ani realizovateľné, pretože by to znamenalo potrebu\ndoinvestovať zo strany žalobcu niekoľko B. A. eur, čo dlhodobo nebol schopný zabezpečiť.\n21. Žalovaná tiež uviedla, že verejný záujem na stabilite a dôvere vo finančný trh, ktorý umožňuje\nférovú hospodársku súťaž prevyšuje nad individuálnym záujmom žalobcu. Žalovaná je povinná v súlade\ns ustanovením § 2 ods. 3 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o NBS“ ) dohliadať nad stabilným, bezpečným a zdravým fungovaním\nfinančného trhu, jeho dôveryhodnosťou a dodržiavaním pravidiel hospodárskej súťaže. Napádané\nrozhodnutia vydané proti žalobcovi smerujú okrem iného aj k dosiahnutiu týchto cieľov. Umožnenie\npredlžovania stavu výkonom poisťovacej činnosti žalobcu, je v rozpore s povinnosťami uloženými\nprávnymi predpismi, ktoré je žalobca povinný dodržiavať rovnako ako ostatné dohliadané subjekty, by\nvytvorilo nebezpečnú konkurenčnú výhodu, pripustením ktorej by mohlo dôjsť k nedôvodnej pozitívnej\ndiskriminácii žalobcu. Taktiež by vzhľadom na nepriaznivú hospodársku a finančnú situáciu žalobcu bola\nznížená dôveryhodnosť poistného sektora ako takého, a to vo všetkých krajinách Európskej únie, v\n\nktorých žalobca vykonáva poisťovaciu činnosť. V prípade, ak by žalovaná nezakročila voči nezákonnému\nvýkonu poisťovacej činnosti žalobcom, vyslala by tým neželaný signál k ostatným subjektom poistného\ntrhu, že porušovanie právnych predpisov je na danom trhu tolerované. Tým by došlo k popieraniu\ngenerálneho preventívneho účinku sankcie, keď účelom ukladania sankcií je okrem iného odradenie\nostatných potencionálnych páchateľov od páchania správnych deliktov, ale zároveň aj ochrana ostatných\nčlenov spoločnosti, v ktorých utvrdzuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, a teda v danom prípade by\ntakýto postup smeroval v konečnom dôsledku k ohrozeniu stability finančného trhu.\n22. Vo vzťahu k doplneným dôvodom odôvodňujúcim priznanie odkladného účinku v podaní zo dňa\n09.10.2023, žalovaná uviedla, že žalobca je postihovaný za iný delikt spáchaný iným spôsobom,\nako to bolo v prípade rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-061-006, č.z.: 100-000-293-318 zo dňa\n21.06.2021. Iba následky sú v zásade rovnaké, kedy žalobca v konečnom dôsledku míňal poistné\nprijaté od klientov, namiesto jeho investovania v prospech klientov. Z tohto dôvodu je klamlivé tvrdenie\nžalobcu, že priznaním odkladného účinku vo vzťahu k žalobe zo dňa 13.09.2021 zanikne jedno z\nporušení vytýkané v napadnutých rozhodnutiach. Pokiaľ išlo o vyžiadanie Národnej banky Slovenska\nz 25.09.2023 týkajúce sa konkurzu, na ktoré sa v argumentácii odvolával žalobca, žalovaná by si\nneplnila riadne svoje kompetencie, ak by neskúmala potenciálnu otázku predlženia žalobcu po odobratí\npovolenia, o to viac, že povolenie žalobcu bolo odobraté pre nedostatočný kapitál a pre nedostatočné\ninvestovanie finančných prostriedkov v prospech klientov, pričom následne žalovaná tiež zistila, že\nžalobca už neinvestuje novoprijaté poistné pre klientov vôbec, ale používa ho na uspokojovanie iných\nsvojich veriteľov, najmä spoločnosti Securis a sprostredkovateľov.\n23. K tvrdeniu žalobcu, že právoplatnosťou rozhodnutia došlo k zásahu do práv členov predstavenstva\nžalobcu ako aj osôb vykonávajúcich kľúčové funkcie v žalobcovi, keď tieto osoby sa považujú za\nnedôveryhodné v zmysle § 24 ods. 4 písm. e) zákona č. o poisťovníctve, žalovaná uviedla, že v zmysle\n§ 185 písm. a) SSP sa nejedná podmienku, resp. dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe.\n24. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.11.2023 zotrval na svojej argumentácii v prospech priznania\nodkladného účinku správnej žalobe.\n25. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n26. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na\nnávrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by\nokamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná\nškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n27. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť\npodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov\nverejnej správy.\n28. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n29. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže\nobsahovať iba stručné odôvodnenie.\n30. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení\nžalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 SSP.\n31. Správny súd uvádza, že podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu\nlehotu. Žalobca môže takýto návrh podať najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo\nsamostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu.\n\n32. Zákon explicitne ustanovuje ako podmienku pre rozhodnutie správneho súdu vyjadrenie žalovaného\norgánu verejnej správy k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku. Zároveň podľa § 187 ods. 3\nsprávny súd rozhodne o návrhu do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne\nadministratívnych spisov. Správny súd nemá o odkladnom účinku rozhodovať len na podklade návrhu,\nale so znalosťou administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného.\n33. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene\nustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za\npodmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku\nsprávnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre\ntakéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom\npriznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia\nbyť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.\n34. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej\nžalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými\nprávnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom\nprostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v\nrozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne\nnastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí.\nĎalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do\nskončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo\nznamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\nalebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.\nIde teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy.\n35. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú\nsplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n36. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby\npredstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci\nsamej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Inštitút odkladného účinku je\nnávrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody\nhrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň ich má nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí\nsprávnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé\nreálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.\n37. Správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie\nodkladného účinku, či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm.\na) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod\na skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má\nžalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov\nsprávnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé\nreálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok.\n38. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku nepostačuje, pretože\nzákon súčasne ustanovuje kumulatívnu podmienku, ktorá musí byť súbežne splnená, a to že takéto\npriznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Musí pritom ísť o verejný záujem, ktorý je spojený\ns účinkami preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd musí v tomto smere\nvykonať pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným\nverejným záujmom.\n\n39. Správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej\nšpecifikované v bode 3. tohto uznesenia nepredstavujú dôvody na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe a treba ich odlíšiť od dôvodov predpokladaných § 185 SSP. Tieto argumenty žalobcu budú\npredmetom prieskumnej činnosti súdu pri meritórnom rozhodovaní o správnej žalobe.\n40. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok iba podľa § 185\nSSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby\na zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená.\nInými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite\nveci a naopak.\n41. Správny súd zastáva názor, že hrozba právnych následkov spojená s právoplatným rozhodnutím\nžalovanej vo veci správneho trestania, sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného\núčinku správnej žalobe. Ak by tomu tak bolo, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej\nžaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach.\nZákonodarca to však tak neupravil a ponechal rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnemu\nsúdu.\n42. Vychádzajúc z rozsiahlej argumentácie žalobcu a žalovaného a po dôkladnom preskúmaní\nspisového materiálu správny súd dospel k záveru, že v danej veci, aj pokiaľ by súd dospel k záveru,\nže okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, absentuje splnenie\nkumulatívnej podmienky, podľa ktorej priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným\nzáujmom. Správny súd sa tak bližšie v odôvodnení tohto uznesenia nevenoval splneniu podmienok pre\npriznanie odkladného účinku vo vzťahu k preukázaniu hrozby závažnej ujmy.\n43. Správny súd vzhliadol rozpor s verejným záujmom v prípade priznania odkladného účinku žalobe\nvo vzniku situácie, ktorá by naďalej umožňovala žalobcovi uzatvárať nové poistné zmluvy a prijímať\nďalšie finančné prostriedky od spotrebiteľov, čím by došlo k navýšeniu množstva klientov, ktorých nároky\nz poistných zmlúv by boli konaním a finančnou situáciou žalobcu ohrozené. Uložené sankcie sledujú\nochranu záujmov jednak nových potencionálnych klientov, keď odobratie povolenia na vykonávanie\npoisťovacej činnosti bráni žalobcovi uzatvárať nové poistné zmluvy a obmedzenie nakladania s aktívami\nžalobcu chráni záujmy už existujúcich klientov žalobcu pred znížením jeho majetku, ktoré by ohrozilo\nuspokojenie pohľadávok klientov vyplývajúcich z poistných zmlúv. Správny súd sa preto nestotožnil\ns odôvodnením žalobcu, podľa ktorého ochrana klientov bude zabezpečená práve pri zachovaní ďalšej\nobchodnej činnosti žalobcu.\n44. Správny súd dodáva, že hlavným cieľom dohľadu nad poisťovníctvom je ochrana poistníkov a\npríjemcov poistných plnení prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním. Verejný záujem\nv danom prípade predstavuje záujem spoločnosti na riadnom fungovaní finančného trhu, jeho stabilite\na dôvere v takýto finančný trh a prevyšuje nad individuálnym záujmom žalobcu vykonávať podnikateľskú\nčinnosť. Inými slovami, cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného\ntrhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania\ndôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu\na rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Dohľad zahŕňa čo najskoršiu identifikáciu rizík, ktoré by\nmohli ovplyvniť záujmy poistníka alebo stabilitu systému, hodnotí ich a sleduje spôsob, akým poisťovňa\nvykonáva svoju činnosť, aby sa zabránilo neželanému vývoju alebo aby sa včas identifikoval takýto\nvývoj.\n45. Pokiaľ žalobca súlad priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom videl tom, že\naj v súčasnosti plní všetky podmienky na vydanie povolenia na výkon poisťovacej činnosti, správny súd\nzdôrazňuje, že práve spôsob výkonu poisťovacej činnosti žalobcu /súlad alebo nesúlad s príslušnými\nzákonnými ustanoveniami/, vrátane dispozície dostatočným kapitálom a potrebným krytím pre výplatu\nfinančných nárokov spotrebiteľov, je predmetom konania vo veci samej, keď žalovaná uložila sankcie\npráve pre neplnenie zákonných podmienok podľa zákona o poisťovníctve. Súd tak nemohol toto tvrdenie\nžalobcu považovať za argument svedčiaci priznaniu odkladného účinku správnej žalobe.\n\n46. Žalobca rovnako mal za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,\nkeďže skutočným cieľom žalovanej nie je a nikdy nebolo chrániť práva klientov žalobcu, ale vytlačiť\nžalobcu z poistného trhu. Uvedené tvrdenie vyhodnotil správny súd ako neodôvodnené a bez vplyvu\nna súlad/rozpor priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom. Žalovaná nie je\nkonkurentom žalobcu, ktorý by mohol mať z prípadného „vytlačenia žalobcu“ určitý majetkový prípadne\niný prospech; ide o nezávislý správny orgán, ktorého úlohou je výkon dohľadu nad poisťovníctvom,\nprostredníctvom ktorého sa realizuje ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení pri ich pôsobení\nna finančnom trhu.\n47. Žalobca v prospech priznania odkladného účinku argumentoval aj prípadným priznaním odkladného\núčinku vo veci správnej žaloby zo dňa 13.09.2021 o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č.\nNBS1-000-061-006, č.z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021, avšak návrh na priznanie odkladného\núčinku vo vyššie spomenutej veci bol zamietnutý (uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn.\n3S/26/2023 zo dňa 14.11.2023), a preto ani tento argument nebol vo vzťahu k návrhu žalobcu na\npriznanie odkladného účinku relevantný.\n48. Vzhľadom k tomu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danej veci je v rozpore\ns verejným záujmom, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe zamietol.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).\n\n(§ 139", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 326/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f4839219-fe27-4c13-b498-962141fdf63e", "datum": "2024-06-18", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}