{"guid": "a3acb58a-09bb-4711-9613-75db1d30c47b:da51aa29-b59c-43d5-8687-b218f5bb8789", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100735.1", "spisova_znacka": "5S/26/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/26/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 26. júna 2024, sp. zn. 5S/26/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100735.1", "identifikacne_cislo": "0723100735", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da51aa29-b59c-43d5-8687-b218f5bb8789", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100735.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100735.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/26/2023\n0723100735\n26. 06. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:0723100735.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820\n174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava (P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava), právne\nzastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, za ktorú\nkoná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, IČO: 42 181 810, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. sp. 10417/2023-9., č.\n36800/2023 zo dňa 28.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto\nrozhodol:\nSúd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.09.2023 z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 04.09.2023 na Správny súd v Bratislave (ďalej len\n„správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ministra\nživotného prostredia Slovenskej republiky č. sp. 10417/2023-9., č. 36800/2023 zo dňa 28.06.2023 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, Sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie, Odbor posudzovania vplyvov na životné\nprostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 3848/2023-11.1.2/im, 23575/2023 zo dňa 04.04.2023\n(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 61, § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n24/2006 Z. z.“) rozhodol, že navrhovaná činnosť „Predajňa Lidl Martin Košúty“, uvedená v odôvodnenom\npísomnom podnete, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.\n2. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok\npodľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon alebo právne následky,\nnajmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu odvodzoval z § 13\nzákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“),\npodľa ktorého „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo\nnenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k\ntakému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť“.\nVo vzťahu k ochrane životného prostredia sú podľa neho pomenované viaceré uplatniteľné princípy\na zásady, najmä princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je v prípade súdnej ochrany potrebné\nspojiť s inštitútom odkladného účinku. Poukázal na priemernú dĺžku súdneho konania, v dôsledku ktorej\nsa v praxi stáva, že súdny prieskum sa síce skončí zrušujúcim rozsudkom, no napadnuté rozhodnutie\nuž bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Takáto súdna\nochrana je nesúladná s uvedenými princípmi. Požiadavka na účinnú ochranu životného prostredia\n\npritom vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Žalobca skonštatoval, že bez priznania odkladného účinku\nnie je po preskúmaní zákonnosti už čo chrániť. Správny orgán podľa neho svojím konaním preferoval\na posudzoval iba práva a záujmy dotknutých osôb na stavebnej činnosti. Pri rozhodovaní o odkladnom\núčinku musí správny súd posudzovať princíp právnej istoty a prezumpcie správnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov, proti ktorému stojí princíp preventívnej opatrnosti založený na materiálnom ohrození\nživotného prostredia, preto mu prvý z uvedených princípov musí dočasne ustúpiť. Zdôraznil, že\nnespochybniteľným verejným záujmom je aj právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, a uzavrel,\nže v tomto konaní prevažuje požiadavka na aplikáciu princípu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona\no ŽP, ktorý je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech\nživotného prostredia. Nepriznaním odkladného účinku sa pritom umožní ďalšie skládkovanie odpadov\nv rozpore so záväzkami Slovenskej republiky. Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že sú splnené\nvšetky podmienky na postup podľa § 185 SSP, a poukázal na zásadu minimalizácie miery zaťaženia\nživotného prostredia, ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov, i zákaz\nzneužitia vlastníckeho práva poškodzujúceho životné prostredie.\n3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.04.2024 sa k navrhovaným odkladným účinkom\nsprávnej žaloby vyjadril žalovaný, ktorý zároveň predložil administratívny spis. Uviedol, že návrh žalobcu\nnie je podložený žiadnymi dôkazmi, jeho tvrdenia sú nepreukázané, a žalobca nešpecifikoval, v čom\nby mala spočívať podstata tvrdenej hrozby. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal\nexistenciu reálneho vplyvu, ktorý môže mať napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím na životné prostredie. Realizáciou navrhovanej činnosti podľa žalovaného nehrozí žiadne\nnebezpečenstvo nenávratného poškodenia životného prostredia. Princíp prevencie a opatrnosti sa\npodľa neho neaplikuje v situácii, kedy je požadovaná úroveň ochrany životného prostredia presne\nkvantifikovateľná, pretože v takomto prípade sa rozhoduje podľa presne vyčíslených hodnôt. Návrh\nžalobcu považoval za nepreukázaný a nedôvodný a navrhol ho zamietnuť podľa § 188 SSP.\n4. Uznesením predsedníčky správneho súdu č. k. BA-5S/26/2023-63 zo dňa 07.06.2024 bol\nz prejednávania a rozhodovania veci vylúčený jeden z členov senátu (sudca spravodajca) a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky došlo k zmene v zložení senátu. Vec bola následne pridelená inému sudcovi\nspravodajcovi.\n5. Kontrolou obsahu spisového materiálu bolo zistené, že administratívny spis správnemu súdu nebol\npredložený v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej\npod administratívnym spisom treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich\nsa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia (napr. rozsudok sp. zn. 3Sžo/7/2012\nzo dňa 03.04.2012). Správny súd preto vyzval žalovaného na predloženie chýbajúcich náležitostí\nadministratívneho spisu, konkrétne osvedčení o doručení napadnutého rozhodnutia, ktoré boli následne\nsprávnemu súdu žalovaným predložené dňa 20.06.2024.\n6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu\na po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým\nvýkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná\nškoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť\npodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov\nverejnej správy.\n8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku\nsprávnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná\n\nujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný\nvážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa\npri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto\nnávrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam,\nt. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je\npotrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne\ndošlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma,\nznačná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom\nvydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod\nnebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu\nna odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť.\n10. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho\nsúdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo\nznamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení,\na akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú\nprávne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej\nistoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,\nnevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného\núčinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby\na v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je\nosvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto\nčasti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS\n132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal\nnávrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)\nalebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)\ndostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia\nnakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“\n11. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil,\nže návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti\ntakéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.\n12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podaný ako súčasť správnej\nžaloby, odôvodňoval závažnou ujmou na životnom prostredí s poukazom na zákon o ŽP, Aarhuský\ndohovor a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia\nžalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz,\nzaložených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie. Žalobca nekonkretizoval, v čom má spočívať\nakákoľvek ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo výkonom napadnutého rozhodnutia, či s ním\nsúvisiaceho prvostupňového rozhodnutia dôjsť, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym\nsúdu predloženým dôkazom. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov\nvyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma)\npodraďovať i prevenciu. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je\ntreba rozumieť bezprostredné riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať,\nrovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná (v\ntomto prípade ako závažná). Žalobca neuviedol žiaden konkrétny, relevantný negatívny dôsledok výkonu\npreskúmavaných rozhodnutí či pôsobenia ich právnych účinkov, ktorý by reálne hrozil, a tento nevyplýva\nani z obsahu napadnutých rozhodnutí. Potrebu prevencie pri ochrane životného prostredia žalobca\ninterpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má čo i len teoretický potenciál zasahovať do životného\nprostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad na účely rozhodovania o priznaní odkladného\núčinku správnej žalobe však nie je prípustný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za neodôvodnený\na nepodložený, a v časti podmieňovania realizácie práv verejnosti na ochranu životného prostredia\npostupom podľa § 185 písm. a) SSP aj za rozporný s účelom tohto inštitútu. Správny súd zdôrazňuje,\nže dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je\núlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním\nvýziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia podľa jeho\nnázoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú\n\nzákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky,\nvyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu.\n13. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku,\nsprávny súd sa ďalej nezaoberal ani podmienkou preukázania absencie rozporu s verejným záujmom,\nkeďže tieto dve podmienky v zmysle § 185 písm. a) SSP musia byť splnené kumulatívne. Keďže neboli\nnaplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade\ns § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.\n14. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6923d0bd-768e-4d23-8791-ed458ec220e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.132.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 627, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.132.2022.1"}], "citovane_v": []}