Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3Sf/76/2024 z 10. 12. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 10. decembra 2024, sp. zn. 3Sf/76/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101261.1
Správny súd v Bratislave | 3Sf/76/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101261.1 | 2024-12-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 188 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/110caf1e-2ecb-4b4c-bdc5-c9bfd5358d3b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101261.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
3Sf/76/2024
0724101261
10. 12. 2024
JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101261.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 207,
Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpeného JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou
so sídlom Štefánikova trieda 4, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101699534/2024 zo dňa 13.06.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.07.2024 z a m
ieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.07.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 20.08.2024,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101699534/2024 zo dňa 13.06.2024,
ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Nitra č. 100683021/2024 zo dňa 22.02.2024, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a)
Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 24.248,90 eur za nezaplatenie rozdielu dane
z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote a výške, vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č.
100729577/2019 zo dňa 26.03.2019.
2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj
návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma
a finančná škoda. Uviedol, že výkon právnej povinnosti ohrozuje existenciu žalobcu ako podnikateľského
subjektu, nakoľko je voči nemu vedených niekoľko daňových kontrol, ktoré doposiaľ nie sú ukončené
a ktoré negatívne až likvidačne ovplyvnili jeho podnikateľskú činnosť, keďže mu správca dane zadržiava
nárok na vrátenie odpočtu DPH, na ktorý má žalobca legálny nárok. Žalobca sa zaoberá obchodnou
činnosťou od roku 1995 a zadržiavané finančné prostriedky negatívne ovplyvnili chod firmy, nakoľko
musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú
činnosť na úplné minimum, čo deklarujú aj daňové priznania žalobcu za posledné obdobia. Návrh
odôvodnil žalobca aj tým, že napadnuté rozhodnutia sú vydané na podklade daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie október 2017, v ktorej Daňový úrad Nitra rozhodnutím č. 100729577/2019 zo
dňa 26.03.2019 určil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie a následne žalovaný rozhodnutím č. 101759990/2019 zo dňa 18.07.2019 rozhodnutie
Daňového úradu Nitra potvrdil. Žalobca následne proti rozhodnutiu žalovaného č. 101759990/2019 zo
dňa 18.07.2019 podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, o ktorej doposiaľ správny súd nerozhodol.
K návrhu nedoložil žalobca žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.11.2024 uviedol, že žalobcom uvedené
odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je založené na právne relevantných dôvodoch.
Žalobca vo svojom návrhu nepreukázal, že mu okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane alebo
inými právnymi následkami tohto rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie
správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je teda právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi
vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore
s verejným záujmom. Za daných okolností je teda návrh žalobcu argumentačne nepodložený a právne
neopodstatnený, z ktorého dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu
takéto rozhodnutie smeruje. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na
podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k
spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody,
či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému
následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok
vyplývajúcich z § 185 SSP.
9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Správny
súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa
30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od
jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba

závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach
žalobcu. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim
z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť
faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.06.2018).
11. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod pre jeho
priznanie. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia
mu hrozí závažná ujma a finančná škoda. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj
preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok,
konkrétne nešpecifikoval a súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda
či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny súd konštatuje,
že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by
súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej
či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého
výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu.
Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu
súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len
všeobecnými tvrdeniami. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, napr. že zrušil prenájom kancelárskych
priestorov, znížil počet svojich zamestnancov, obmedzil obchodnú činnosť, že sú voči nemu vedené
viaceré daňové kontroly, či a ako boli ovplyvnené jeho podnikateľské aktivity v dôsledku zadržiavaných
finančných prostriedkov. Pokiaľ žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe iba na skutočnostiach, ktoré eventuálne (hypoteticky) môžu nastať, z týchto dôvodov nemôže
jeho návrh obstáť ako dôvodný. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho
nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov
definovaných v § 185 písm. a) SSP.
12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené
podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru správneho súdu nie sú, je tu kolízia s
verejným záujmom.
13. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
14. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185
písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako
nedôvodný a podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.