{"guid": "01c2fd4b-b194-4bc1-8553-9eac5786b124:79499ca1-e2e0-4ed8-81b6-5ff263ae17d7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201588.2", "spisova_znacka": "BA-5S/193/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/193/2018 z 18. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. septembra 2024, sp. zn. BA-5S/193/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201588.2", "identifikacne_cislo": "1018201588", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79499ca1-e2e0-4ed8-81b6-5ff263ae17d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201588.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201588.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201588.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/193/2018\n1018201588\n18. 09. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018201588.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: TEXUM s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 33/B, 010 08 Žilina, IČO:\n45 947 775, zastúpený: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokát so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101706127/2018 zo dňa 03.09.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101706127/2018 zo dňa 03.09.2018\nz r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) vykonal\nu žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2014 až\ndecember 2014 a o jej výsledku vyhotovil protokol č. 100329076/2018 zo dňa 08.02.2018. Na základe\nvykonanej kontroly správca dane: rozhodnutím č. 100910162/2018 zo dňa 10.05.2018 vyrubil žalobcovi\nrozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 2 073,62 eur.\n2. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľmi\nv zdaňovacom období august 2014 od spoločnosti (i) BIGIS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 322, 956 15\nKovarce, IČO: 46 482 709 (ďalej len „BIGIS“) - faktúra č. 10115814 zo dňa 15.08.2014 na sumu 3 830,53\neur, z toho základ dane 3 192,11 eur a 20% DPH v sume 638,42 eur za dodanie strojových omietok\na od spoločnosti (ii) BOBA FIVE s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 46 650 466\n(ďalej len „BOBA FIVE“) - faktúra č. 108014 zo dňa 10.08.2014 na sumu 3 265,20 eur, z toho základ\ndane v sume 2 721,- eur, 20% DPH v sume 544,20 eur, faktúra č. 158014 zo dňa 15.08.2014 na sumu\n3 502,80 eur, z toho základ dane v sume 2 502,- eur, 20% DPH v sume 500,40 eur a faktúra č. 208014/1\nzo dňa 20.08.2014 na sumu 2 343,60 eur, z toho základ dane v sume 1 953,- eur, 20% DPH v sume\n390,60 eur, všetky za strojové omietkarské práce.\n3. K obchodom žalobcu so spoločnosťou BIGIS správca dane uviedol, že bývalý konateľ spoločnosti\npán A. sa v rámci inej daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom Nitra, pobočka Topoľčany,\nu spoločnosti BIGIS vyjadril, že o obchodných aktivitách spoločnosti BIGIS nič nevedel, že nikoho od\nžalobcu nepozná, nepamätal si, či niečo žalobcovi fakturoval a ani mu neboli známe žiadne obchodné\n\ntransakcie a osoby vystupujúce za žalobcu, pretože ich mal realizovať pán B. C.. Ten, v procesnom\npostavení svedka, uviedol, že o obchodných transakciách sa vie vyjadriť len pán A.. Spoločnosť BIGIS\nnepredložila žiadne dokumenty preukazujúce jej vzťah s pánom C.. Správca dane považoval v tomto\nkontexte za neštandardné, aby bývalý konateľ spoločnosti BIGIS nevedel nič o realizovaných obchodoch\nso žalobcom.\n4. B. D. A., ktorého navrhol žalobca tiež vypočuť, lebo podľa konateľa žalobcu vystupoval za spoločnosť\nBIGIS, vo výpovedi uviedol, že spolupracoval so spoločnosťou BIGIS, spolupráca spočívala vo výkone\nomietkarských prác, nepamätal si, či mal uzatvorenú písomnú zmluvu. Pre spoločnosť BIGIS vystavoval\naj faktúry, nebol však jej zástupcom. So spoločnosťou BIGIS nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu, práce\nvykonával pre žalobcu na základe ústnej dohody. Práce vykonával sám, podľa potreby mal ďalších\nživnostníkov. Správca dane považoval za rozhodujúce, že bývalý konateľ spoločnosti BIGIS, pán A.,\nsám neuviedol osobu pána A. v žiadnej súvislosti týkajúcej sa obchodov so žalobcom a pán A. správcovi\ndane ani nepredložil žiadny doklad preukazujúci jeho spoluprácu so spoločnosťou BIGIS. Správca dane\npreto uzavrel, že v predmetnom prípade dodanie stavebných prác spoločnosťou BIGIS nepotvrdil ani jej\nkonateľ a ani sa ho nepodarilo preukázať.\n5. Správca dane k obchodom žalobcu so spoločnosťou BOBA FIVE uviedol, že táto spoločnosť\nzanikla v dôsledku zlúčenia dňa 18.03.2015, pričom jej právni nástupcovia zanikli výmazom ex offo\ndňa 18.06.2015. Predmetná spoločnosť nevedela správcovi dane predložiť a preukázať účtovnú\ndokumentáciu, pričom tvrdenia pána E. A. (konateľa predmetnej spoločnosti v období od 23.12.2013\ndo 17.03.2015) o odovzdaní dokumentov ďalším konateľom považoval správca dane za nehodnoverné.\nSvoj záver odôvodnil tým, že nepredložil správcovi dane protokol o odovzdaní všetkých daňových\na účtovných dokladov k spoločnosti. Tvrdenia pána A. o uskutočnení obchodov so žalobcom v sporných\nobdobiach považoval správca dane rovnako za nehodnoverné. Nebol predložený žiadny relevantný\ndokument o zaplatení dane od spoločnosti BOBA FIVE, obchody boli uzatvárané ústne (žalobca s inými\ndodávateľmi uzatváral písomné zmluvy), prijaté faktúry boli uhrádzané v hotovosti (na rozdiel od iných\nobchodných prípadov žalobcu). Pán A. nevedel uviesť kde a aké činnosti sprostredkovaní pracovníci\nvykonávali, spoločnosť BOBA FIVE nemala uzatvorené s pracovníkmi, ktorí mali vykonávať omietkarské\npráce pre žalobcu, písomné zmluvy, pán A. nevedel uviesť, ktorí pracovníci tieto práce vykonávali a ani\npredložiť dôkazy, z ktorých by údaje o týchto pracovníkoch vyplývali. Správca dane preto uzavrel, že\nz vykonaného dokazovania má za preukázané, že dodávka služieb od daňového subjektu BOBA FIVE sa\nneuskutočnila. Mal tiež za preukázané, že pri dodaní služieb od spoločnosti BOBA FIVE pre žalobcu išlo\no simulované obchodné transakcie, ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo\nzískanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený alebo ktorých výsledkom\nje zníženie daňovej povinnosti. Správca dane nepovažoval za preukázané, že došlo k obchodným\ntransakciám medzi žalobcom a spoločnosťou BOBA FIVE.\n6. Správca dane dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným\ntransakciám medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi. Zistené postupy mali podľa názoru správcu\ndane znaky úmyselného konania a išlo len o čisto umelý charakter deklarovaných obchodov. Zdaniteľné\nplnenia od deklarovaných dodávateľov nemali žiadne ekonomické opodstatnenie. Nebolo preukázané,\nkto za BIGIS dodal predmetné práce, bývalí konatelia si nič nepamätali, pán A. bol podľa správcu dane\nlen nastrčenou osobou, ktorá ani nevedela, že žalobca existuje. V prípade BOBA FIVE konateľ nevedel\npresne identifikovať, či prácu vykonali zamestnanci alebo živnostníci, nepamätal si ani jednu osobu,\nktorá mala práce vykonávať. Dodávateľské spoločnosti zanikli zlúčením a spoločnosť BOBA FIVE bola\nnakoniec vymazaná. Doklady ani jeden z dodávateľov nepredložil. Platby boli uhrádzané len v hotovosti.\nZistený obchodný reťazec bol podľa správcu dane čisto umelý v záujme získania daňovej výhody, ktorej\nposkytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi.\n7. Žalovaný na základe odvolania podaného žalobcom rozhodnutím č. 101706127/2018 zo dňa\n03.09.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že na splnenie povinností daňového\nsubjektu v procese daňovej kontroly nepostačuje len formálne deklarovať dodanie tovaru/služieb\nfaktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie deklarovanej obchodnej transakcie. V predmetnej\nveci nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným transakciám medzi žalobcom a deklarovanými\ndodávateľmi. Tvrdenia o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov boli a zostali len v ústnej\n\nrovine. Podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že dodávatelia žalobcu neuskutočnili predmet\ndane uvedený na faktúrach, nepredložili dôkazy o jeho realizácii. Dôkazné bremeno vo vzťahu\nk preukázaniu skutočností vyplývajúcich z faktúr pritom ťažilo práve žalobcu. Žalovaný odmietol\nvykonať dôkaz navrhovaný žalobcom (obhliadku realizovaných služieb), keďže v predmetnej veci\nnebola spochybnená existencia vecného plnenia, ale jej dodanie osobami deklarovanými na faktúrach.\nObhliadka u odberateľa a ani jeho výsluch by tak nemala žiaden význam pre predmetné daňové konanie.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(argumenty žalobcu)\n9. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.11.2018, podanou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa\n12.11.2018, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca zároveň navrhol, aby\nvec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvody na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) videl v tom, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu nie\nsú riadne odôvodnené. Obsahujú len krátke zhrnutie skutkového stavu bez vyhodnotenia dôkazov\na uvedenia dôkazov, ktoré majú svedčiť o záveroch žalovaného. S odkazom na rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie C-80/11, C-142/11, C-324/11, C-642/11, C-643/11, C-18/13, C-277/14, C-120/15,\nC-159/14 Koela-N, C-33/13 Jagiello, C-285/11 zastáva žalobca názor, že právo na odpočet DPH mu\nmohlo byť odopreté len vtedy, ak by sa podieľal na podvode alebo by vedel o tom, že realizovaný obchod\nje buď na prechádzajúcom alebo nasledujúcom článku obchodného reťazca poznačený podvodom.\nSprávca dane a žalovaný pritom neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by takúto vedomosť žalobcu\npreukázali, pritom dôkazné bremeno v tomto smere ťažilo práve ich. Správca dane a žalovaný vyvodzujú\nvoči žalobcovi zodpovednosť len za pochybenia, ktoré nastali u jeho dodávateľov.\n10. K obchodom so spoločnosťou BOBA FIVE žalobca poukazoval na skutočnosť, že predložením\nriadnych faktúr, súpisov vykonaných prác, potvrdení o platbách a odberateľských faktúr vyčerpal svoje\ndôkazné bremeno. Navyše dodanie práce potvrdil aj bývalý konateľ predmetnej spoločnosti pán A., čomu\nsprávca dane a žalovaný nevenovali náležitú pozornosť.\n11. K obchodom so spoločnosťou BIGIS žalobca rovnako poukazoval na skutočnosť, že predložením\nriadnych faktúr, súpisov vykonaných prác, potvrdení o platbách a odberateľských faktúr vyčerpal svoje\ndôkazné bremeno. Osobitne poukázal na výpoveď pána D. A. (subdodávateľa spoločnosti BIGIS), ktorý\nsvedčil o tom, že stavebné práce vykonal u žalobcu pre spoločnosť BIGIS. Túto výpoveď správca dane\nžiadnym spôsobom podľa neho nevyhodnotil.\n12. Rovnako žalobca namietal, že žalovaným a správcom dane akcentovaná nesúčinnosť\na nekontaktnosť jeho dodávateľov nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalobcu. Tento podľa jeho\nvyjadrenia vykonal všetky úkony na preverenie svojich obchodných partnerov pred uzatvorením\nobchodov, ktoré od neho bolo spravodlivé požadovať.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalšie podania\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zotrval na argumentácii\nuvedenej v jeho rozhodnutiach.\n14. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 24.09.2019, v ktorej sa\nv podstate pridŕžal dôvodov a argumentácie uvedenej v správnej žalobe.\n15. Ďalšie podania k veci neboli účastníkmi konania súdu predložené.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v\n\nBratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od\n01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto podľa predchádzajúcej vety prešla\nv júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na\nrok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a\npridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/193/2018.\n17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), daňový\nsubjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných\npredpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej\nkontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je\npovinný viesť.\n19. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n20. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n27. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§\n\n135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Vec bola prejednaná bez nariadenia\npojednávania, keďže ani žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm.\na/ SSP) a boli splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods.\n2 SSP).\n28. Základnou otázkou ktorou sa musel správny súd v predmetnej veci zaoberať bolo, či žalovaný\nnáležite posúdil mieru dôkazného bremena, ktorá zaťažovala žalobcu v daňových konaniach a či v tomto\nkontexte aj náležite posúdil rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného správcom dane.\n29. V súvislosti s nastolenou otázkou správny súd dáva do pozornosti potrebu rozlišovať medzi\npreukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním\ndaňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 41; vo veci Kemwater\nProChemie, C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú\nosobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie, bod 34), v prípade preukazovania\ndaňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý\nexistenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (Ferimet\nSL, bod 54; Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). Je tiež potrebné uviesť,\nže v prípade preukazovania hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dobrá viera alebo jej\nabsencia na strane daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu. Hmotnoprávne podmienky\nako postavenie dodávateľa a odberateľa ako zdaniteľných osôb či dodanie tovaru/služby sú totiž\nobjektívneho charakteru a musia sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení\n(mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci SGI a Valériane SNC, C-459/17\na C-460/17 zo dňa 27.06.2018, bod 38).\n30. Nakoľko sa už k rovnakej otázke týkajúcej sa rovnakých účastníkov konania a rovnakých skutkových\nokolností daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2014 až\ndecember 2014 vyjadril Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo\ndňa 14.12.2022, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj,\nseptember a november 2014, odkazuje správny súd vo vzťahu k aplikácii naznačených všeobecných\nvýchodísk dokazovania a presunu dôkazného bremena pri posudzovaní nároku na odpočet dane\nz pridanej hodnoty na príslušné body tohto rozsudku kasačného súdu v zmysle § 140 SSP. V relevantnej\nčasti, ktorú je vhodné na tomto miesto zopakovať, súd uvádza:\n„49. Kasačný súd považuje za nepochybné v predmetnej veci, že sťažovateľka po formálnej stránke\npredložila všetky podklady preukazujúce zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatnila právo na odpočet\ndane. Išlo o faktúry, súpisy vykonaných prác, potvrdenia o platbách a odberateľské faktúry. Správca dane\nvoči predloženým dokladom vzniesol dôvodné pochybnosti vychádzajúce najmä z výpovede bývalého\nkonateľa spoločnosti BIGIS s.r.o., pána A. A., ktorý o obchodoch žalobkyne so spoločnosťou BIGIS s.r.o.\nnemal žiadnu vedomosť a nepoznal ani konateľa žalobkyne (nepotvrdil dodanie tovarov a služieb). Tieto\npochybnosti správcu dane podporovali aj ďalšie indície, ako nesúčinnosť a nekontaktnosť spoločnosti\nBIGIS s.r.o. počas daňovej kontroly či neobvyklé obchodné postupy (neuzatváranie písomných zmlúv,\nplatby v hotovosti, a to len so spornými dodávateľmi a pod.). Správca dane týmto postupom spochybnil\ndeklarovaného dodávateľa služieb a tovarov, pričom pri nepoznaní identity skutočného dodávateľa\nspochybnil preukázanie jednej z materiálnych podmienok uplatnenia práva na odpočet sťažovateľkou –\ndodanie tovarov a služieb zdaniteľnou osobou (teda postavenie skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej\nosoby). Týmto správca dane preniesol na sťažovateľku dôkazné bremeno na preukázaní splnenia\npodmienok pre priznanie odpočtu.\n50. Na rozdiel od správneho súdu, žalovaného a správcu dane kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka\nv tomto smere nebola pasívna, ale navrhla vykonanie dôkazu – výsluchu pána D. A.. Tento podľa\nvyjadrení konateľa sťažovateľky mal byť zástupcom spoločnosti BIGIS s.r.o., u neho dochádzalo k\nústnemu alebo telefonickému objednávaniu prác, on s ďalšími osobami tieto práce vykonával a jemu boli\naj realizované úhrady (zápisnica o ústavnom pojednávaní č. 101762609/2017 zo dňa 15. augusta 2017).\nKasačný súd, rovnako ako sťažovateľka, považuje v predmetnej veci za podstatnú skutočnosť práve\nvýpoveď pána D. A., ktorý (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101952385/2017 zo dňa 13. septembra\n2017):\n\n- deklaroval spoluprácu v rozhodujúcom období so spoločnosťou BIGIS s.r.o., pre ktorú vykonával\nomietkarské práce,\n- deklaroval, že nebol zástupcom spoločnosti BIGIS s.r.o. a s predmetnou spoločnosťou nemal\nuzatvorenú písomnú zmluvu,\n- deklaroval, že osobne, prípadne aj s pomocou ďalších živnostníkov, vykonával práce pre sťažovateľku,\nbez uzatvorenia písomných zmlúv,\n- deklaroval, že prinášal sťažovateľke faktúry vystavené spoločnosťou BIGIS s.r.o. a preberal platby za\ntieto faktúry.\n51. Správca dane, žalovaný ako aj správny súd považovali výpoveď pána A. z hľadiska dôkazného\nbremena kladeného na sťažovateľku za nerelevantnú, keďže tento (i) potvrdil, že nebol splnomocneným\nzástupcom spoločnosti BIGIS s.r.o., (ii) nemal s touto spoločnosťou uzatvorenú žiadnu zmluvu a (iii)\nnepreukázal oprávnenie prijímať platby od sťažovateľky v mene spoločnosti BIGIS s.r.o. Výpoveď pána\nA. podľa správneho súdu svedčí len o tom, že tento vykonával práce priamo pre sťažovateľku na základe\nústnej dohody.\n52. V tomto smere kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že argumenty správcu dane, žalovaného a\nsprávneho súdu v zásade spochybňujú len splnenie formálnych podmienok uplatnenia práva na odpočet\nsťažovateľkou, konkrétne spochybňujú správne uvedenie identity dodávateľa na faktúre (bližšie bod\n37 tohto rozsudku). Správny súd, ako aj finančné orgány, však opomínajú skutočnosť, že z výpovede\npána A. vyplýva aj to, že tento aj sám fakturované práce pre sťažovateľku vykonal, preberal úhrady a\npredkladal faktúry, pričom rovnako podľa vyjadrení konateľa sťažovateľky tieto práce tiež organizoval. Ak\nteda bol správcom dane spochybnený vzťah medzi spoločnosťou BIGIS s.r.o. a pánom A. a vzťah medzi\nsťažovateľkou a spoločnosťou BIGIS s.r.o., avšak správcom dane a žalovaným nebola spochybnená\nskutočnosť, že pán A. pre sťažovateľku práce vykonával, pán A. sa dostáva do postavenia skutočného\npriameho dodávateľa sťažovateľky v predmetnej veci.\n53. S ohľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania (možná\nidentita skutočného dodávateľa), bolo povinnosťou správcu dane vyhodnotiť, či napriek nesprávne\nuvedenému údaju o dodávateľovi na predložených faktúrach (formálny nedostatok), či pán A. nebol\nskutočný dodávateľ a či (ne)mal postavenie zdaniteľnej osoby (materiálna podmienka práva na odpočet\ndane), resp. či s ohľadom na všetky zistené okolnosti v predmetnej veci nevyhnutne musel takéto\npostavenie mať, avšak riadne si neplnil svoje daňové povinnosti (bližšie bod 39 tohto rozsudku).\n54. Kasačný súd v tomto smere dáva osobitne do pozornosti, že rozsah zistených obchodov medzi\nsťažovateľkou a deklarovaným dodávateľom BIGIS s.r.o. v kontrolovanom období máj až december\n2014 presahoval sumu 50.000,- € (podľa Protokolu z daňovej kontroly vykonanej u sťažovateľky za\nzdaňovacie obdobie máj až december 2014 č. 100329076/2018 zo dňa 8. februára 2018 išlo o sumu\n59.238,88 € bez DPH), pričom z verejne dostupných zdrojov (živnostenského registra) vyplýva, že pán\nD. A., miesto podnikania 02341 F. XXX, IČO: 40525465, je aktívnym živnostníkom, ktorý bol v období\nod 5. septembra 2003 do 2. júla 2016 oprávnený vykonávať aj omietkarské práce.\n55. Správca dane, žalovaný a ani správny súd pri posúdení tejto veci nevychádzali z východísk\nprezentovaných kasačným súdom, čo odôvodňuje aj skutočnosť, že v čase rozhodovania týchto orgánov\nešte neexistovala judikatúra SD EÚ citovaná kasačným súdom vyššie. Bez ohľadu na túto skutočnosť,\nrozsudky SD EÚ, pokiaľ ide o výklad práva Európskej únie, sú pre kasačný súd záväzné (napr. rozsudok\nSD EÚ zo dňa 3. februára 1977, Benedetti v. Munari, C-52/76, bod 26) a z toho dôvodu musel podľa\ntýchto rozsudkov (najmä rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r.\no., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021) kasačný súd postupovať.\n56. Podľa citovanej najnovšej judikatúry platí, že pokiaľ by správca dane zistil, že skutočný dodávateľ\nzazmluvnených prác (v tomto prípade pán A.), ktorého identita sa nezhoduje s dodávateľom\ndeklarovaným na predložených faktúrach, mal alebo nevyhnutne s ohľadom na zistené skutočnosti\nmusel mať postavenie zdaniteľnej osoby, nemôže sťažovateľke odoprieť právo na odpočet dane len z\ndôvodu nedostatkov v naplnení formálnych podmienok práva na odpočet (nesprávne uvedenie identity\ndodávateľa na faktúre – bližšie bod 38 tohto rozsudku).\n\n57. S ohľadom na vyššie uvedené musí kasačný súd konštatovať, že napádané rozsudky správneho\nsúdu ako aj rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu\nk neuneseniu dôkazného bremena sťažovateľkou v daňovom konaní vo vzťahu k deklarovaným\nobchodom so spoločnosťou BIGIS s.r.o. Na sťažovateľke toto dôkazné bremeno totiž ležalo len do\nzískania výpovede pána D. A.. Od tohto momentu bolo úlohou správcu dane ustáliť a objasniť, či táto\nosoba mala alebo nevyhnutne musela mať v danom prípade (s ohľadom na jednotlivé skutkové okolnosti\nprípadu) postavenie zdaniteľnej osoby, avšak si riadne nesplnila svoje zákonné daňové povinnosti.\n58. Slovami Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.\ndecembra 2021, bod 30 a 38:\n„30. Preto ak má daňový úrad k dispozícii údaje potrebné na to, aby konštatoval, že hmotnoprávne\npožiadavky sú splnené, nemôže, pokiaľ ide o právo zdaniteľnej osoby na odpočítanie tejto dane, ukladať\ndodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že by toto právo nebolo možné uplatniť (rozsudok\nz 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 34 a citovaná judikatúra)...\n38. V tomto poslednom uvedenom prípade zdaniteľnej osobe prináleží, aby na základe objektívnych\ndôkazov preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, okrem prípadu,\nže daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna požiadavka\npráva na odpočítanie DPH splnená. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 9 ods. 1\nsmernice 2006/112 vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko a vychádza zo skutkových\nokolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z\nokolností prejednávanej veci (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod\n43)...“\n59. Kasačný súd dodáva, že pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok pre uznanie práva na odpočet\nv predmetnej veci v zásade nezohráva žiadnu rolu dobromyseľnosť sťažovateľky. To, či identifikovaný\ndodávateľ mal alebo nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, je výlučne objektívnou\nokolnosťou, na ktorú nemá (ne)dobromyseľnosť sťažovateľky vplyv (bod 47 tohto rozsudku).\n60. S ohľadom na zistenú nezákonnosť v rámci posudzovania obchodov sťažovateľky so spoločnosťou\nBIGIS s.r.o. sa kasačný súd už ďalej nezaoberal jej námietkami vo vzťahu k posúdeniu jej obchodov so\nspoločnosťou BOBA FIVE, s.r.o., keďže tieto by nespôsobili zmenu rozhodnutia kasačného súdu.\n61. Pre úplnosť kasačný súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky,\nže sťažovateľke má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z obchodných prípadov so\nspoločnosťou BIGIS s.r.o. Je však na správcovi dane, resp. žalovanom, aby buď (i) relevantne ustálili,\nže nimi identifikovaný skutočný dodávateľ nemal a s ohľadom na zistené okolnosti ani nemusel mať\npostavenie zdaniteľnej osoby, alebo aby preukázali, že (ii) sťažovateľka, spoločnosť BIGIS s.r.o. a pán\nA. boli účastní na daňovom podvode, resp. (iii) že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočet je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľka mala\nalebo mohla vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca, ktorého bola\nsúčasťou. V tomto smere je tiež relevantné, že ak „zdaniteľná osoba, ktorá žiada o priznanie práva na\nodpočítanie dane a ktorá vystavila faktúru, vedome uviedla na tejto faktúre fiktívneho dodávateľa, je\nrelevantná skutočnosť, ktorá môže dokazovať, že táto zdaniteľná osoba si bola vedomá toho, že sa\npodieľala na dodaní tovaru, ktoré je súčasťou podvodu na DPH“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53).“.\n31. V súlade s citovaným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dospel správny\nsúd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n32. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie v smere naznačenom v citovanom\nrozhodnutí kasačného súdu, najmä však ustáliť, či pán D. A. mal postavenie zdaniteľnej osoby,\nalternatívne či s ohľadom na okolnosti a skutočnosti zistené v daňovom konaní a známe správcovi dane\na žalovanému z jeho elektronických systémov, takéto postavenie nevyhnutne musel mať. Alternatívne\nmôže žalovaný či správca dane vyhodnotiť vykonané dokazovanie (prípadne ho doplniť) z pohľadu\nžalobcu na daňovom podvode, resp. jeho vedomosti o podieľaní sa na obchodnom reťazci poznačenom\ndaňovým podvodom vo vzťahu k deklarovaným obchodom žalobcu so spoločnosťou BIGIS. Následne\n\nbude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené úvahami správneho orgánu, ktoré\nho viedli k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom správneho\nsúdu.\n33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}