{"guid": "081096c3-fa37-4180-9be7-a9810fefd807:8e0791f2-21e4-4384-8efd-dfc3e22810bb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200710.2", "spisova_znacka": "BA-5S/111/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/111/2019 z 3. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. októbra 2024, sp. zn. BA-5S/111/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200710.2", "identifikacne_cislo": "1019200710", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-10-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e0791f2-21e4-4384-8efd-dfc3e22810bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200710.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200710.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200710.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/111/2019\n1019200710\n03. 10. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200710.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla,\nv právnej veci žalobcu: DEKODO s.r.o., Žitavská 14, 821 07 Bratislava, IČO: 36 732 532, právne\nzastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO:\n36 858 811, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská\nBystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100589128/2019 zo dňa\n08.03.2019, takto\nrozhodol:\nI.\nSprávny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva číslo: 100589128/2019 zo dňa\n08.03.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo: 102350930/2018 zo dňa 26.11.2018 z r u\nš u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII.\n\nSúd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej označený aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie\n4. štvrťrok 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 103881628/2016 zo dňa 12.09.2016, ktorý\nspolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (č. výzvy 103886835/2016 zo dňa\n12.09.2016) bol žalobcovi doručený dňa 14.09.2016. Rozhodnutím správcu dane číslo: 102350930/2018\nzo dňa 26.11.2018 určil správca dane žalobcovi rozdiel v sume 71 082,10 EUR na dani z pridanej\nhodnoty, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 v sume 68 472,99 EUR\na za uvedené obdobie vyrubil daň v sume 2 609,11 EUR. Správca dane nepriznal žalobcovi ním\nuplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške dane z pridanej hodnoty 71 082,10 EUR z faktúr\nza nákup repky olejnej od dodávateľa POOL Trade s.r.o., Hlavná 119, Bernolákovo, IČO: 36 655 082\na z technického zabezpečenia od dodávateľa Por – Dos s.r.o, Karpatská 28, Bratislava, IČO: 43 800\n769. Podľa správcu dane zo strany dodávateľov, a ani samotným žalobcom, v reťazci neboli hodnoverne\npreukázané a predložené vecné dôkazy, argumenty o tovare, jeho pôvode, kvalite, reálnej existencii\nv deklarovanom objeme, uskladnení a pod., ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné obstaranie\ntovaru a neskôr jeho dodanie, ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátili, že sa nejednalo\niba o tvrdenia o týchto udalostiach uvedených v dodávateľských a odberateľských faktúrach, t.j. len\nfakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Správca dane považoval kúpu a predaj tovaru\niba za fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia. Žalobca podľa správcu dane porušil § 49 ods.\n1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\no DPH“), keďže daňová povinnosť z dodávok repky olejnej nevznikla, pretože dodanie uvedeného tovaru\nsa reálne neuskutočnilo.\n2. Žalovaný následne v nadväznosti na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodnutím\nčíslo: 100589128/2019 zo dňa 08.03.2019 odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nŽalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že obchodný reťazec s fakturovaním\nrepky bol vytvorený účelovo, aby si platiteľ (žalobca) čerpal nadmerný odpočet. Vzhľadom na\nnepreukázanie existencie repky v celom obchodnom reťazci bolo dôkazné bremeno žalobcu spočívajúce\nlen v predložení dokladov nedostatočné. Žalobca mal preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné\nopatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z podnikateľského rizika na dosahovanie účelu jeho hospodárskej\nčinnosti.\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 20.05.2019 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100589128/2019 zo dňa 08.03.2019\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) ako aj jeho zrušenia spolu so zrušením rozhodnutia\nsprávcu dane číslo: 102350930/2018 zo dňa 26.11.2018. Dôvody pre zrušenie rozhodnutí sú podľa\nžalobcu nasledovné: nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť, zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci\nsamej. Rozhodnutie žalovaného je do značnej miery nezrozumiteľné a zmätočné. Žalobca tak nemá\nmožnosť sa brániť a využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nnijakým spôsobom nevyvrátil námietku žalobcu ohľadom zmätočnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia\nsprávcu dane. Nie je vôbec jasné, čo vlastne správca dane spolu so žalovaným tvrdia. Tovar existoval,\nale nejednalo sa o intrakomunitárnu dodávku? V tom prípade však mala byť riešená daň na výstupe\na nie odopretý nárok na odpočet z dane na vstupe a výrok rozhodnutia je tak nesprávny. Alebo\ntovar neexistoval? Alebo tovar existoval, ale sa nepreukázalo dodanie od deklarovaného odberateľa?\nAlebo žalobca nemá nárok na odpočet pre vedomú účasť na daňovom podvode? Správca dane počas\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania neoboznámil žalobcu so svojimi postojmi, neuviedol, ktoré\nskutočnosti považuje za problémové, resp. nepreukázané. Žalobca sa dozvedal o právnej kvalifikácii až\nzo samotného rozhodnutia správcu dane a nemal tak možnosť jednak ani tvrdiť skutočnosti a následne\nani predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom tak, ako je jeho povinnosť v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „daňový poriadok“) a vydal prekvapivé a arbitrárne rozhodnutie.\n4. Správca dane nepredložil žiadne objektívne dôkazy o úmysle alebo vedomej nedbanlivosti žalobcu a\ndokonca v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Ak správca dane disponuje dôkazmi o zneužití\npráva, ktoré zneužitie má byť dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH žalobcu, bol povinný\nkontrolovaný daňový subjekt s nimi oboznámiť, čo počas konania neurobil. Správca dane v tomto smere\nprenesené dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania nie je možné\nzáver o zneužití práva akýmkoľvek subjektom vyvodiť. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora\nEÚ v spojených veciach č. C-80/11 a C-142/11, ktorého podstata spočíva v tom, že daňové úrady\nnemôžu od podnikateľov chcieť, aby preverovali svojich dodávateľov a odberateľov. Svojím konaním\nsa správca dane snaží opakovane preniesť zodpovednosť za odberateľov a dodávateľov na žalobcu aj\nnapriek tomu, že odberateľ spoločnosť V TRANS SPEDICIO kft. potvrdila v medzinárodnom dožiadaní\nkúpu tovaru a jeho dovoz do Maďarska a takisto spol. POOL Trade ako dodávateľ potvrdila dodávku.\nDopravca poskytol záznamy o preprave tovaru, kde je jasne dokázané, že tovar fyzicky opustil územie\nčlenského štátu. Zároveň žalobca nadštandardne preveril aj spoločnosť LAP-SZOR kft. cez portál\nfinančnej správy a trval na tvrdej podmienke v zmluve, že tovar neopustí miesto nakládky skôr ako bude\nzaplatený, čím samozrejme na úkor týchto podmienok vyrokoval nižšiu maržu. Správca dane tým, že\nneuniesol dôkazné bremeno a nezákonne zadržiava nadmerný odpočet sa snaží podsúvaním fiktívneho\nprospechu z nadmerného odpočtu DPH a tvrdením, že išlo o obchod bez reálneho opodstatnenia, pri\n\nktorom reálna pridaná hodnota nevznikla, žalobcu kriminalizovať a navodiť dojem nejakej nekalej a\nnezákonnej činnosti. Správca dane a taktiež žalovaný opätovne opomínajú skutočnosť, že za tovar bolo\ndodávateľovi riadne zaplatené aj s DPH a dodávateľ riadne zúčtoval tieto obchodné prípady aj s DPH\na tým nemôže dôjsť k fiktívnemu prospechu žalobcu. Skôr naopak, nevyplatením nadmerného odpočtu\ndôjde k narušeniu neutrality daňového systému.\n5.\nZ rozhodnutí daňových orgánov nie je jasné, z akého dôvodu správca dane neakceptoval\nrad dôkazov - svedecké výpovede odberateľov, prepravcov, žalobcu a odpovede na medzinárodné\ndožiadania, svedčiacich v prospech žalobcu, pričom so vzniknutými rozpormi sa vôbec nevysporiadal\na ani nezadefinoval aké dôkazy by boli preňho akceptovateľné. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia ohľadom toho, koho zaťažuje dôkazné bremeno a z nesprávneho vyhodnotenia\nskutkového stavu, ktorý bol preukázaný v prospech žalobcu. Navyše správca dane nevykonal dôkazy,\nktoré žalobca navrhoval (kamerový záznam z miesta nakládky) a zároveň v medzinárodnom dožiadaní\nnezisťoval, či tovar opustil územie SR, pretože nekompetentne formuloval otázku na maďarské orgány.\n6. Oznámenie správcu dane o začatí daňovej kontroly má závažné nedostatky, ktoré spôsobujú, že\ntento úkon správneho orgánu nemôže vyvolávať právne následky pre žalobcu. Prvým nedostatkom je\nspätné určenie dňa začatia daňovej kontroly na dátum pred doručením oznámenia žalobcovi. Druhým\nnedostatkom je, že správca dane v oznámení stanovil lehotu na predloženie dokladov nezákonným\nspôsobom, keď žalobcovi určil pod hrozbou sankcií lehotu 0 dní od začatia daňovej kontroly na ich\npredloženie. Postup správcu dane bol nezákonný aj z dôvodu, že v období od 01.07.2014 do 04.05.2015\nnebol žiadny pracovník daňového úradu poverený na výkon daňovej kontroly, preto bol daňový úrad\núplne nečinný. Išlo o nekompetentné konanie správcu dane, v dôsledku čoho prišlo k vážnym zásahom\ndo práv daňovníka a takýto postup má šikanózny charakter. Konanie bolo trikrát prerušené, podľa\nžalobcu nedôvodne. Žalobca namietal aj spôsob vedenia spisu správcom dane a okolnosti realizácie\npráva žalobcu na nahliadanie do spisu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2019 uviedol, že daňová\nkontrola u žalobcu začala dňa 07.03.2014 a bola ukončená dňa 14.09.2016 doručením protokolu o\ndaňovej kontrole, celkom trvala 921 dní. Daňová kontrola začala na základe oznámenia o daňovej\nkontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.\n9104404/5/786850/2014, ktoré bolo prevzaté podľa doručenky dňa 14.03.2014. Oznámenie o začatí\nkontroly malo uvedenú lehotu na predloženie dokladov ku kontrole 0 dní, čo bolo zapríčinené\nnepozornosťou zamestnanca správcu dane pri písaní, ktorý telefonicky kontaktoval konateľku žalobcu\nA. B. a oznámil jej, že lehota na predloženie dokladov ku kontrole je 8 dní od doručenia oznámenia, resp.\nže predloženie dokladov ku kontrole je možné dohodnúť aj telefonicky. Dňa 17.03.2014 boli predložené\ndoklady ku kontrole. Prerušenie daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu\ninformácií podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku bolo od 14.05.2014 do 05.05.2015, druhé prerušenie\nkontroly bolo od 05.10.2015 do 15.06.2016, celková doba prerušenia bola 599 dní. Výkon daňovej\nkontroly po odpočítaní doby jej prerušenia bol 322 dní, kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote,\nšetrenie a prerušenie kontroly správcom dane bolo vykonané zákonne. Správca dane za účelom zistiť\nvšetky relevantné informácie v danej veci vykonal z vlastnej iniciatívy dožiadania a zistenia v tuzemsku\na požiadal o informácie maďarskú daňovú správu, teda nie je možné tvrdiť, že bol nečinný. Jednalo sa\no preverenie množstva faktúr vystavených za dodanie repky pre maďarské spoločnosti a maďarských\nprepravcov uvedených na CMR, ktorí mali vykonať prepravu repky zo Slovenska do Maďarska, preto\nšetrenia maďarskej daňovej správy trvali dlhšiu dobu a vplyv na dĺžku prerušenia mala aj nekontaktnosť\nmaďarských spoločností.\n8. Správca dane v protokole uviedol, že v priebehu daňovej kontroly žalobca nepreukázal, že repku\nolejnú, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane, dodal platiteľovi do iného členského štátu a splnil\npodmienky na oslobodenie dodania tovaru od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalobca deklaroval\ndodanie repky olejnej s oslobodením od dane maďarským spoločnostiam V TRANS SPEDICIO\nKft., IČ DPH: C. v celkovej sume 252 190,72 EUR za 670,72 t a LAP-SZOR Kft., IČ DPH: C. v\n\ncelkovej sume 101 654,00 EUR za 273,92 t repky olejnej. V určenej lehote 15 pracovných dní od\nprevzatia výzvy s protokolom správca dane obdržal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole,\nktoré podal splnomocnený zástupca poštou. Rozhodnutím č. 104087847/2016 zo dňa 12.10.2016\nbol znížený nadmerný odpočet za 4.Q/2013 zo sumy 68 472,99 EUR na sumu 9 498,87 EUR. Na\nzáklade podaného odvolania v zákonnej lehote žalovaný rozhodnutím č. 100127462/2017 zo dňa\n20.01.2017 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 104087847/2016 zo dňa 12.10.2016 a vec vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Správca dane po zrušení rozhodnutia vykonal množstvo úkonov a šetrení za\núčelom zistiť existenciu repky olejnej a preveriť ňou deklarované zdaniteľné obchody. Rozhodnutím č.\n100651980/2018 zo dňa 03.04.2018 správca dane určil rozdiel dane v sume 71 082,10 EUR z dôvodu, že\nnebol preukázaný fakturovaný predmet dane zo strany žalobcu. Po podaní odvolania v zákonnej lehote\nvoči rozhodnutiu č. 100651980/2018, žalovaný po preskúmaní obsahu administratívneho spisu zistil, že\nurčený rozdiel dane v sume 71 082,10 EUR nie je v súlade s obsahom predloženého administratívneho\nspisu. Z dôvodu nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti žalovaný rozhodnutím číslo 101418361/2018\nzo dňa 24.07.2018 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 100651980/2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie, pričom sa meritom veci nezaoberal. Po vrátení veci a predložení dokladov bola 19.11.2018\nsprávcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102272557/2018 so zástupcami žalobcu s\nD. E. D. a s konateľom žalobcu A. F. B., ako posledná vo vyrubovacom konaní.\n9. Žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane v sume 67 296,10 EUR z faktúr, na ktorých\nje uvedená ako dodávateľ POOL Trade s.r.o., Bernolákovo, IČO: 36655082, z deklarovaného nákupu\nrepky olejnej, ktorej bolo fakturované celkové množstvo 944,64 t. Správca dane nepriznal právo na\nodpočítanie dane vo výške 3 786,00 EUR z faktúry č. 1001300001 vystavenej spoločnosťou Por-Dos\ns.r.o., Bratislava, IČO: 43800769, za technické zabezpečenie dodania tovaru a podporných služieb\nna základe zmluvy zo dňa 30.08.2013. Od žalobcu nikto nežiadal, aby niesol zodpovednosť za iné\nsubjekty. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce zo zákona. Nepreukázal žiadnymi\nvecnými dôkazmi predmet dane, s ktorým deklaroval zdaniteľné obchody. Šetrenia vykonané správcom\ndane vo vyrubovacom konám nepotvrdili skutočnosti, že deklarované obchody s repkou olejnou boli\nrealizované tak, ako žalobca tvrdil na dokladoch. Žalobca ako platiteľ dane musí vedieť preukázať v\nprvom rade predmet dane, s ktorým deklaruje zdaniteľné obchody a skutočnosť, že predmet dane mu\ndodal dodávateľ uvedený na faktúre. Tieto skutočnosti požaduje pri uplatnení dane § 49, § 51 zákona\no DPH.\n10.\nNie je pravdivé tvrdenie, že žalobca nebol oboznámený s dôvodmi nepriznania dane. Dňa\n16.08.2016 boli zástupcovia žalobcu oboznámení s výsledkami zisťovaní počas daňovej kontroly.\nPo vrátení veci správca dane zaslal písomné oboznámenie s vykonanými úkonmi vo vyrubovacom\nkonaní, ktoré prevzal splnomocnený zástupca 12.03.2018. Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii\no opakované preverenie žalobcom deklarovaného maďarského odberateľa repky LAP-SZOR Kft. a\nprepravcov uvedených na CMR nebola zbytočná, ani duplicitná. V odpovedi je jednoznačne uvedené\nmaďarskou daňovou správou po vykonaných šetreniach, že táto spoločnosť nemohla, ani nerealizovala\nnadobudnutie repky od žalobcu. Nebolo potvrdené ani vykonanie prepravy dopravcami uvedenými\nna CMR. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdí, že správca dane mal zisťovať, od koho nadobudla\nmaďarská spoločnosť Maximum Speed Kft. tovar, tak žalovaný podotýka, že správca dane nemal\ndôvod vykonávať tieto zistenia a preverovať uvedenú spoločnosť. Žalobca deklaroval dodanie repky\nspoločnosti LAP-SZOR Kft., preto žalobca mal preukázať predmet dane a jeho dodanie uvedenému\nplatiteľovi do iného členského štátu. Pri spoločnosti V TRANS SPEDICIO Kft. nemohol byť tovar reálne\nprepravený z tuzemska do Maďarska, ani z územia Maďarska naspäť, keď sa nepreukázala existencia\ntovaru a obchody boli s repkou olejnou deklarované iba fakturačne. Žalobca žiadne vecné dôkazy na\nsvoje tvrdenia neuviedol a nepredložil, pričom nie správca dane, ale žalobca musí preukázať splnenie\npodmienok uvedených v § 49 zákona o DPH pri uplatnení práva na odpočítanie dane vecnými dôkazmi.\nŽalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n11. Žalobca v replike zo dňa 03.09.2019 zotrval na podanej žalobe. Žalovaný sa nevyjadril k celému\nradu vád procesného postupu od začatia daňovej kontroly do skončenia vyrubovacieho konania, čo len\n\nsvedčí o tom, že celý proces smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia bol nesprávnym úradným\npostupom, zakladajúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré žiada žalobca zrušiť.\n12. Žalovaný v duplike zo dňa 20.10.2020 zotrval na svojej argumentácii.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n16. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n17. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n20. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa\n§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.\n21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\n(Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.\nz. v znení neskorších predpisov.)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n23. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.\n\n24. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n25. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov\n(o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n26. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n27. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n28.\nPodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n29. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,\nc) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej\nzmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\n30. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb)ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n\n33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n34. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo\noznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo\nzákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.\n35. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry\nsa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa\nvyhotovila faktúru.\n36. Podľa § 71 ods. 3 veta prvá zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť\npôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie\nfaktúry.\n37. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nVI.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n38.\nPodľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/111/2019,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/111/2019.\n39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n40.\n\nSprávny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 3. októbra 2024.\n\n41. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\nčíslo: 100589128/2019 zo dňa 08.03.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo:\n102350930/2018 zo dňa 26.11.2018 o určení rozdielu dane žalobcovi v sume 71 082,10 EUR na dani\nz pridanej hodnoty, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 v sume 68\n472,99 EUR a za uvedené obdobie vyrubil daň v sume 2 609,11 EUR.\n42.\nSprávny súd sa s ako prvou musel vysporiadať s otázkou identifikovania toho, čo bolo podľa\nnapadnutých rozhodnutí dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítane dane a vyrubenia rozdielu\nna dani z pridanej hodnoty - či to bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo podvodné\nresp. zneužívajúce konanie. Až po jednoznačnom zodpovedaní uvedenej otázky môže súd pristúpiť\nk hodnoteniu toho, koho zaťažovalo dôkazné bremeno a či bolo unesené.\n43. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si\nmohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý\njej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nUvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava.\nPlatiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z\ntovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n44. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na\njednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po\nprvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím\npredmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná\nvýlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing,\nC-253/21, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes\nrešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). Cieľom článku 203 smernice 2006/112\nje odstrániť riziko straty daňových príjmov, pričom tomuto riziku sa možno vyhnúť, ak daňové orgány\nmajú k dispozícii informácie potrebné na zistenie, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik\npráva na odpočet DPH, a to bez ohľadu na to, či bola DPH uvedená v dokumente s názvom „Faktúra“\nalebo v inom dokumente, ako je zmluva uzatvorená medzi stranami (rozsudok z 29.septembra 2022,\nRaiffeisen Leasing, C-253/21, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 41).\n45.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej\nsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú\núpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n46. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže\nodpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre\nodpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.\n47. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj\nÚstavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorého daňový subjekt\nmá v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\n\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03. 08. 2022).\n48. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že podľa zistení správcu dane, spoločnosti, ktoré sú známe\nna začiatku fakturačného reťazca s repkou olejnou, čiže dodávatelia VM-STAVSPOL s.r.o., ktorý dodal\ntovar POOL Trade, s.r.o. a ten žalobcovi, sú problémové subjekty, ktoré si daňové povinnosti neplnia,\nnespolupracujú so správcom dane, niektoré nepodali daňové priznania za 4. štvrťrok 2013, alebo podali\ns nulovými hodnotami, t.j. daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nebola priznaná a odvedená do\nštátneho rozpočtu, iní svoje tvrdenia v podanom daňovom priznaní nepreukázali, nepreukázali reálnu\nexistenciu tovaru. Dôkazná núdza je na strane žalobcu, jeho povinnosťou bolo preukázanie zdaniteľných\nobchodov. Dôkazné bremeno sa podľa správcu dane v prípade žalobcu týkalo výlučne skutočností,\no ktorých musí daňový subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť.\n49.\nV rozhodnutí správca dane uviedol, že v rámci šetrenia zistil, že ide o reťazový obchod\nmedzi spoločnosťami VM-STAVSPOL, s.r.o. (jeho dodávatelia KT-Trend-Speed, spol. s r.o., Speedline Transport s.r.o., ANDENNE, s.r.o., SETOCESTER, SARDONIX s.r.o. sú nekontaktné a problémové\nsubjekty, neexistujúce), odberateľom bola spoločnosť POOL Trade s.r.o. (už neexistujúca). Spoločnosť\nPOOL Trade s.r.o. bola dodávateľom pre žalobcu, ktorý mal následne predať tovar spoločnostiam\nv Maďarsku, a to I. E. B., J. K. XX, XXXX J., a LAP-SZOR Kft., Podmaniczky utca 57.2 em 14, 1064\nBudapest. Podľa správcu dane nebol tovar na predložených faktúrach a iných dokladoch určený\njednoznačne, bol identifikovaný len všeobecne. Správcovi dane sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru, keďže\ndodávateľské spoločnosti v reťazci nepreukázali žiadne doklady, odkiaľ tovar nakúpili. Nie je známa ani\nkrajina konečnej spotreby. Samotné skladovanie je neprehľadné, aj spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o.,\nktorá bola i skladovateľom repky olejnej, síce deklarovala nákup a predaj tejto komodity predmetnými\nfaktúrami a ich úhradami, predložila vážne lístky, vozidlá na príjme aj výdaji vážila, viedla si skladovú\nevidenciu množstva tovaru, avšak bez konkrétneho označenia tovaru šaržou, analýznym certifikátom,\nurčenia pôvodu tovaru, umiestnenia v sklade, čo znamená, že nebolo možné presne určiť, kedy bol\nkonkrétny tovar dovezený do skladu a kedy bol vyskladnený.\n50. Podľa správcu dane zo strany dodávateľov, a ani samotným žalobcom, v reťazci neboli hodnoverne\npreukázané a predložené vecné dôkazy, argumenty o tovare, jeho pôvode, kvalite, reálnej existencii\nv deklarovanom objeme, uskladnení a pod., ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné obstaranie\ntovaru a neskôr jeho dodanie, ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátili, že sa nejednalo iba o\ntvrdenia o týchto udalostiach uvedených v dodávateľských a odberateľských faktúrach, t.j. len fakturačné\nobchody bez existencie reálneho plnenia a považuje kúpu a predaj tovaru iba za fakturačný obchod\nbez reálneho uskutočnenia. Žalobca podľa správcu dane porušil § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, keďže\ndaňová povinnosť z dodávok repky olejnej nevznikla, pretože dodanie uvedeného tovaru sa reálne\nneuskutočnilo.\n51.\nSprávny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný zdôvodnil\nsvoje rozhodnutie tým, že vytvorený obchodný reťazec bol bez ekonomického opodstatnenia. Podľa\nžalovaného obchodný reťazec s fakturovaním repky bol vytvorený účelovo, aby si platiteľ, t.j. žalobca,\nčerpal nadmerný odpočet. Platiteľ, t.j. žalobca, si podľa žalovaného nesplnil svoju dôkaznú povinnosť\na nepreukázal vecnými dôkazmi nadobudnutie predmetu dane tak, ako deklaruje na dodávateľských\nfaktúrach. Vykonanými šetreniami nebol predmet dane preukázaný od začiatku fakturačného reťazca.\nTvrdenie žalobcu o dodaní predmetnej repky s oslobodením od dane maďarským odberateľom\nje preto neopodstatnené a ako bolo podľa žalovaného zistené, aj nepravdivé. Podľa žalovaného\nsprávca dane oprávnene nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane aj z faktúry za technické\nzabezpečenie za nákup repky, keďže keď nebol preukázaný predmet dane, nemohlo byť realizované\nani jeho zabezpečenie. Ani jeden subjekt zapojený v obchodnom reťazci, vrátane žalobcu, nemal\nžiadnu konkrétnu vedomosť o vlastnostiach repky, nežiadal žiadny doklad o preukázaní jej pôvodu,\nkvalitatívnych vlastnostiach, certifikát kvality, na aké účely mala byť použitá, pretože jej použitie môže\n\nbyť rôzne. Vzhľadom na nepreukázanie existencie repky v celom obchodnom reťazci, bolo dôkazné\nbremeno žalobcu spočívajúce len v predložení dokladov nedostatočné. Žalobca mal podľa žalovaného\nvlastnou iniciatívou predložiť a preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť\nvyplývajúcu z podnikateľského rizika. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva zo\nzákona.\n52. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa ktorého je vo\nvšeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania\npráva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového\nsubjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.\nnovembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod\n36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet\nťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater\nProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového\npodvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu\ntakéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint\nKft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). V prípade zneužitia práva teda musí z objektívne\nvykonaného dokazovania, že (i) plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie\nk získaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom sledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny\ntest) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny\ntest). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dôkazné bremeno\nzaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v\nprípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno finančné orgány.\n53. Správny súd po preskúmaní obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane prisvedčil\nžalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť, nakoľko ako\nz prvostupňového, tak aj z druhostupňového rozhodnutia nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, čo\nbolo právnym dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet dane, a teda ani to, koho malo zaťažovať\ndôkazné bremeno.\n54. Z prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane svoju argumentáciu smeroval\nk tomu, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok – nepreukázanie existencie zdaniteľného\nplnenia, naproti tomu žalovaný sa síce vo svojich záveroch odvoláva na to, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadom preukázania realizácie fakturovaných obchodov, avšak uvádza tiež, že sa jedná\no účelové vytvorenie obchodného reťazca, čo indikuje, že podľa žalovaného malo dôjsť k podvodu či\nzneužitiu práva.\n55. Z napadnutých rozhodnutí podľa správneho súdu vyplýva, že došlo ku kombinácii dôvodov\nna nepriznanie nároku na odpočet DPH. Takýto záver však nie je právne udržateľný pre jeho\nnezrozumiteľnosť. Bez jednoznačného uvedenia právneho dôvodu nie je možné, aby správny súd\nposúdil, koho zaťažovalo dôkazné bremeno a či ho daný subjekt aj uniesol.\n56. Správny súd preto prisvedčil žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre\nnezrozumiteľnosť v tom, že nie je známy dôvod rozhodnutia žalovaného pre určenie rozdielu na DPH\na nepriznanie nároku na odpočet DPH.\n57. Neušlo pozornosti správneho súdu, že od 01.07.2014 do 04.05.2015 nebol žiaden zamestnanec\nsprávcu dane poverený výkonom daňovej kontroly, pričom v tomto období boli správcovi dane\ndoručené odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Daňová kontrola bola prerušená\nod 14.05.2014 do 04.05.2015, pričom odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií\nboli doručené správcovi dane dňa 25.08.2014, 18.08.2014, 03.02.2015 a 04.05.2015. Z rozhodnutia\nsprávcu dane vyplýva, že dňa 30.10.2014, t.j. v čase, kedy nebol žiaden zamestnanec správcu dane\npoverený výkonom daňovej kontroly, bola zaslaná do Maďarska odpoveď. Z rozhodnutia nevyplýva, kto\na prečo takúto odpoveď zaslal. Správca dane a ani žalovaný osobitne neuviedli, či skutočnosť, že od\n\n01.07.2014 do 04.05.2015, t.j. počas prerušenia daňovej kontroly, nebol žiaden zamestnanec správcu\ndane poverený výkonom daňovej kontroly, mala za následok nevyhodnotenie odpovedí na žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií, a teda či správca dane spôsobil, že prerušenie konania trvalo až do\npoverenia nových zamestnancov správcu dane resp. neuviedol, či na dĺžku trvania prerušenia daňovej\nkontroly nemala táto skutočnosť žiaden vplyv.\n58. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí spôsobila, že správny súd sa s ostatnými žalobnými\nnámietkami nezaoberal, a to pre predčasnosť vysporiadania sa s nimi v tomto štádiu nejasnosti ohľadom\ndôvodu nepriznania nároku na odpočet DPH.\n59. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu\ndane podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie\nkonanie, v ktorom tento vec opätovne posúdi a v prípade, že vydá rozhodnutie, uvedie dôvod rozhodnutia\na vysporiada sa aj so skutočnosťou, aký vplyv mala neexistencia poverených zamestnancov správcu\ndane počas prerušenia daňovej kontroly na dĺžku prerušenia.\n60. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n62. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP ) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní\nod jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}