{"guid": "4452a4c0-300c-40a7-88b5-ee7769a58038:e3ae301e-3276-4693-83af-8873072bdb62", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1", "spisova_znacka": "BA-6S/143/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/143/2019 z 19. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. novembra 2024, sp. zn. BA-6S/143/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1", "identifikacne_cislo": "1019200923", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3ae301e-3276-4693-83af-8873072bdb62", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/143/2019\n1019200923\n19. 11. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200923.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Obec\nPovažany, 916 26 Považany 187, IČO: 00 311 944, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o.,\nPriemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,\nRužová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného číslo spisu: 6910-9000/2019 zo dňa 03.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovanému bola dňa 07.12.2018 doručená „Žiadosť o vykonanie kontroly verejného obstarávania“\nzo dňa 03.12.2018, prostredníctvom ktorej Slovenská inovačná a energetická agentúra požiadala\nžalovaného na základe čl. I. bod 4 písm. c) Dohody o spolupráci uzatvorenej medzi Úradom podpredsedu\nvlády SR pre investície a informatizáciu ako centrálnym koordinačným orgánom a úradom zo dňa\n24.01.2018 o vykonanie kontroly postupu zadávania zákazky na predmet „Zníženie energetickej\nnáročnosti budovy Materskej školy Považany“, ktorá bola vyhlásená uverejnením výzvy na predkladanie\nponúk dňa 30.03.2017 vo Vestníku verejného obstarávania č. 64/2017 pod zn. 3995 - WYP. Žalovaný\nzačal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy dňa 02.01.2019 na základe\nlistu č. 14307-6000/2018-OD/1 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po\nuzavretí zmluvy“ zo dňa 21.12.2018 doručeného žalobcovi.\n2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 1437-6000/2018-OD/4 zo dňa\n22.03.2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním pri zadávaní zákazky porušil § 114 ods. 9 v nadväznosti\nna § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“), konkrétne princíp transparentnosti,\nako aj princípy nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, keď neuviedol v súťažných podkladoch\ntotožné podmienky účasti ako boli uvedené vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy.\nZároveň porušil princíp transparentnosti aj tým, že vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej\nopravy vyžadoval predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006\nnapriek tomu, že uvedená norma neslúži na certifikáciu, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní mohlo mať v danom prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania (ďalej „prvostupňové\nrozhodnutie“).\n\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie. Rada žalovaného ako\ndruhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo spisu: 6910-9000/2019 zo dňa 03.06.2019 (ďalej\n„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12\nzákona o verejnom obstarávaní potvrdila.\nII. Žaloba\n4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo\npotvrdené prvostupňové rozhodnutie a vrátenia veci na nové konanie. Súčasne požadoval náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n5. Žalobca namietal, že ak by pripustil argumentáciu žalovaného, potom by inštitút redakčnej opravy\nstratil opodstatnenosť, pretože by boli, resp. mohli byť vždy diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí si\nprečítali výzvu pred zverejnením akejkoľvek príslušnej redakčnej opravy, nakoľko neboli oboznámení so\nzmenou podmienok uvedených v príslušnej výzve, voči tým záujemcom, ktorí si prečítali výzvu až po\nzverejnení redakčnej opravy. Inštitút redakčnej opravy je riadnou súčasťou oznámenia, prostredníctvom\nktorého sa príslušné verejné obstarávanie vyhlasuje a je v zodpovednosti a v záujme každého záujemcu\nsledovať dokumenty súvisiace s príslušným verejným obstarávaním.\n6. Ďalej uviedol, že v čase od vyhlásenia verejného obstarávania do zverejnenia redakčnej opravy, t.j.\nod 30.03.2017 do 11.04.2017 nemohla požiadavka na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva\nkvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou odradiť žiadneho záujemcu, pretože\nv pôvodnej výzve uvedená nebola.\n7. Žalovaný odôvodňoval možnosť odradenia potenciálnych záujemcov od účasti v kontrolovanom\nverejnom obstarávaní, ktorí nedisponujú požadovaným certifikátom. Žalobca nepožadoval predloženie\ncertifikátu, ale platné potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou. Zároveň žalobca v časti III.1.3) oddielu\nIII. výzvy uviedol, že prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú\nrovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu,\nt.j. splnenie určeného minimálnej úrovne požadovaného štandardu bolo možné viacerými spôsobmi\n(napr. predložením potvrdenia vystaveného subjektom verifikujúcim adekvátnu znalosť verifikovaného\nsubjektu odporúčaní uvedených v dotknutej norme, opisom prijatých opatrení uchádzačom alebo\nakýmikoľvek ďalšími dôkazmi).\n8. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n9. Záverom poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, pričom orgány verejnej moci nemôžu konať\nnepredvídateľným spôsobom.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n11. Podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou daného prípadu bol fakt, že podmienky účasti\nv danom verejnom obstarávaní, ktoré žalobca určil v súťažných podkladoch boli v rozpore so znením\npodmienok účasti, ktoré žalobca určil vo výzve na predkladanie ponúk. Žalobca totiž redakčnou opravou\nvýzvy na predkladanie ponúk zmenil znenie minimálnej požadovanej úrovne štandardov tak, že doplnil\naj požiadavku na predloženie „platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO\n10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality\nuchádzačom alebo záujemcom“. V opravených súťažných podkladoch sa však táto požiadavka už\nnevyskytuje. Žalobca teda preukázateľne postupoval v rozpore s § 114 ods. 9 druhej vety zákona\no verejnom obstarávaní.\n12. Pri oboch rozhodnutiach žalovaný vychádzal z odborného stanoviska zo dňa 04.09.2017\nvypracovaného Mgr. Martinom Senčákom, kde sa v súvislosti s normou ISO 10006 uvádza: „Keďže\ntáto medzinárodná norma je dokumentom návodu, nemá sa používať na certifikačné účely. Táto norma\n\nnie je určená na certifikáciu systémovú a už vôbec nie na certifikáciu personálnu. Neobsahuje totiž\nžiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém\nmanažérstva“.\n13. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nepožadoval\npredloženie certifikátu (ale potvrdenia), pričom však by uznal aj iné dôkazy rovnocenné požiadavkám na\nvystavenie príslušného certifikátu. Uvedená formulácia danej podmienky účasti vyplývajúca z výzvy na\npredkladanie ponúk je dôkazom zmätočnosti a netransparentnosti postupu žalobcu v danom verejnom\nobstarávaní.\n14. Podľa žalovaného neobstojí argument žalobcu, že umožnil predložiť predmetné potvrdenie alebo\nrovnocenné doklady. Z takto stanovenej požiadavky nie je zrejmé, aké potvrdenie, vydané akou\nnezávislou inštitúciou mali uchádzači predkladať a tiež aká iná nezávislá inštitúcia vo všeobecnosti by\nmohla potvrdiť splnenie požiadaviek podľa normy ISO, ako certifikačný orgán, ktorý má na to oprávnenie.\n15. Ďalej poukázal na odborné stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25.10.2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že norma ISO 10006 nie je určená na\ncertifikáciu (potvrdzovanie), a že neobsahuje certifikačné požiadavky, tzn. konkrétne požiadavky, ktoré\nmusia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát (potvrdenie) podľa tejto normy a osvedčil\ntak súlad s touto normou.\n16. V predmetnom verejnom obstarávaní predložili ponuku dvaja uchádzači, z ktorých ani jeden\nnepredložil potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydané nezávislou\ninštitúciou. Žalobca pritom vyhodnotil oboch uchádzačov ako spĺňajúcich všetky podmienky účasti, čím\nvyhodnocoval splnenie účasti v rozpore s výzvou, a teda v rozpore s § 114 ods. 9 prvej vety zákona\no verejnom obstarávaní. Postupoval v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie,\npretože uvedeným konaním zvýhodnil týchto dvoch uchádzačov (ktorí predložili ponuku bez predloženia\nsporného dokladu), oproti tým potenciálnym uchádzačom, ktorí vychádzali z informácií uvedených vo\nvýzve v zmysle redakčnej opravy a takto stanovenou podmienkou účasti boli odradení od účasti v tomto\nverejnom obstarávaní.\n17. Svoju argumentáciu podporil odkazom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky.\n18. Žalovaný zdôraznil, že nekonštatoval ako porušenie zákona uverejnenie redakčnej opravy, ktorá\nmôže byť legitímnym inštitútom, ktorým sa odstraňujú prípadné chyby v dokumentácii k verejnému\nobstarávaniu, ale žalobcovi vyčítal skutočnosť, že výzva na predkladanie ponúk bola v rozpore\nso súťažnými podkladmi a zároveň požiadavku žalobcu na predloženie potvrdenia o aplikovaní\nmanažérstva kvality v projektoch ISO 10006.\nIV. Replika žalobcu\n19. Žalobca v replike zo dňa 09.10.2019 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.\nV. Duplika žalovaného\n20. Žalovaný v duplike zo dňa 28.10.2022 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie\nuvedenej v jeho vyjadrení zo dňa 13.09.2019, ktorú má za úplnú a relevantnú. Žalovaný sa v celom\nrozsahu nestotožňuje so žalobnými bodmi správnej žaloby, ako ani s vyjadreniami žalobcu zo dňa\n09.10.2019.\nVI. Relevantné právne predpisy\n21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia\ndodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp\ntransparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n24. Podľa § 114 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ posudzuje splnenie\npodmienok účasti v súlade s výzvou na predkladanie ponúk. Ak sú podmienky účasti uvedené aj\nv súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s výzvou na predkladanie ponúk. Verejný obstarávateľ\nmôže rozhodnúť, že vyhodnotenie splnenia podmienok účasti sa uskutoční po vyhodnotení ponúk.\nVII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od\n01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave\na Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/143/2019 bola v\nsúlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp.\nzn. BA-6S/143/2019.\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13\nods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko\nboli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n27. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134\nods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.\n2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n28. Vychádzajúc z obsahu napadnutých rozhodnutí, žalovaný konštatoval, že žalobca porušil § 114\nods. 9 v nadväznosti na § 10 ods. 2 zákona - princíp transparentnosti, ako aj princípy nediskriminácie\na rovnakého zaobchádzania, keď neuviedol v súťažných podkladoch totožné podmienky účasti ako\nboli uvedené vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy. Zároveň porušil princíp\ntransparentnosti aj tým, že vo výzve na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy vyžadoval\npredloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 napriek tomu, že\nuvedená norma neslúži na certifikáciu, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo\nmať v danom prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n29. Princíp rovnakého zaobchádzania uvádza ako jeden zo základných princípov verejného\nobstarávania tak zákon, ako aj príslušné európske hmotnoprávne smernice o verejnom obstarávaní.\nPrincíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami spočíva v tom, že verejný\n\nobstarávateľ a obstarávateľ pristupujú principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom\nalebo záujemcom, pričom nemôžu žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome\nzvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení.\nInak povedané, princíp rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie riešili rovnako\na rôzne situácie rôzne, ibaže je to objektívne odôvodnené. Tento princíp v sebe zahŕňa rovnosť\npríležitostí všetkých hospodárskych subjektov a jeho účelom (podobne ako pri ďalších princípoch\nuvedených v zákone) je podpora zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré sa\nzúčastňujú na zadávaní zákaziek. Ide teda o zabezpečenie neutrality pri posudzovaní ponúk alebo\nžiadostí o účasť, keď je nevyhnutné, aby sa vylúčila akákoľvek subjektivita a možné zvýhodnenie\nalebo poškodenie subjektov súťažiacich o zadanie zákazky. Princíp rovnakého zaobchádzania je\nnajvšeobecnejším z princípov zadávania zákaziek uvedených v zákone. Vzhľadom na najvšeobecnejší\ncharakter tohto princípu sú veľmi rôznorodé aj porušenia zákona, ktoré sa dajú klasifikovať ako porušenie\nprincípu rovnakého zaobchádzania. V praxi ide o najrôznejšie porušenia počnúc nezverejnením\noznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo použitím nesúťažného postupu cez podmienky\núčasti, ktoré bez objektívneho dôvodu zvýhodňujú určitú skupinu záujemcov alebo uchádzačov až po\nrôzny prístup k jednotlivým záujemcom alebo uchádzačom pri vysvetľovaní dokumentov preukazujúcich\nsplnenie podmienok účasti alebo ponúk.\n30. Princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov je podľa ustálenej judikatúry špecifickým\nvyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania. Ako uvádza Dvořák, Machurek, Novotný, Šebesta\na kol.: „... mezi nerovným zacházením a diskriminací není příliš ostrá hranice a lze se domnívat, že\nzejména případy zjevné diskriminace jsou spíše, resp. také porušením zásady rovného zacházení“.\n31. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a\npredvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom\nobstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s\nústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu\nmedzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k\nudržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie z 29. apríla 2004, vo veci Komisia/CAS Succhi di Frutta, C 496/99 vyplýva, že cieľom zásady\ntransparentnosti je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvoľného konania zo strany\nobstarávateľa. Vyžaduje, aby boli všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania vyjadrené jasne,\npresne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch\na nie tak, aby bol poskytnutý priestor k diskusii a v tomto prípade aj diametrálne odlišným názorom.\nUvedené korešponduje aj s bodom 39 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných\nzákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, podľa ktorého overovanie spôsobilosti\nuchádzačov v otvorených konaniach a záujemcov v užších konaniach a rokovacích konaniach s\nuverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania a v súťažnom dialógu a ich výber by sa mal\nuskutočniť v transparentných podmienkach. Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré\nverejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske\nsubjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú. V rovnakom duchu transparentnosti\nby sa malo od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby uviedol, hneď ako je zákazka daná do súťaže,\nkritériá výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí\nvyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania.\n32. V kontexte prvej žalobnej námietky, ktorou žalobca namietal, že ak by pripustil argumentáciu\nžalovaného, potom by inštitút redakčnej opravy stratil opodstatnenosť, pretože by boli, resp. mohli\nbyť vždy diskriminovaní tí záujemcovia, ktorí si prečítali výzvu pred zverejnením akejkoľvek príslušnej\nredakčnej opravy, nakoľko neboli oboznámení so zmenou podmienok uvedených v príslušnej výzve,\nvoči tým záujemcom, ktorí si prečítali výzvu až po zverejnení redakčnej opravy, správny súd konštatuje\njej nedôvodnosť. V danom prípade žalovaný nekonštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní\nz dôvodu uverejnenia redakčnej opravy, ale konštatoval porušenie zákona pre rozpor podmienok účasti\nuvedených vo výzve na predkladanie ponúk so znením uvedeným v súťažných podkladoch a tiež\npre požiadavku na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že pred zverejnením redakčnej opravy žalobca vo výzve na predkladanie\nponúk a v súťažných podkladoch požadoval 3 certifikáty: ISO 140001, ISO 9001 a OHSAS 18001.\nDňa 08.04.2017 žalobca v profile zverejnil opravu súťažných podkladov, pričom vypustil požiadavku\n\nna certifikát OHSAS 18001. Dňa 11.04.2017 žalobca vo Vestníku verejného obstarávania zverejnil\nredakčnú opravu výzvy na predkladanie ponúk, pričom z výzvy taktiež vypustil požiadavku na certifikát\nOHSAS 18001. Žalobca však k minimálnej požadovanej úrovni štandardov v rámci danej podmienky\núčasti technickej/odbornej spôsobilosti vo výzve doplnil požiadavku na predloženie „platného potvrdenia\no aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa\npotvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom“. Od tohto momentu až\ndo lehoty na predkladanie ponúk (04.05.2017) tak požiadavky na preukázanie splnenia danej podmienky\núčasti uvedené vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch boli v rozpore. Na tomto\nmieste správny súd uvádza, že je nedôvodná aj námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že do 11.04.2017\nnemohla požiadavka na predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO\n10006 vydaného nezávislou inštitúciou odradiť žiadneho záujemcu, pretože v pôvodnej výzve uvedená\nnebola. Správny súd konštatuje, že lehota na predkladanie ponúk uplynula až dňa 04.05.2017 o 10:00\nhod. a v čase od zverejnenia redakčnej opravy do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk mohla\nodradiť od účasti v súťaži potenciálnych záujemcov/uchádzačov, ktorí si výzvu prečítali až po redakčnej\noprave a mali k dispozícii odlišné informácie ako záujemcovia, ktorí o súťažné podklady požiadali pred\nredakčnou opravou.\n33. Žalobca tvrdil, že vo vzťahu k norme ISO 10006 nepožadoval predloženie certifikátu, ale platné\npotvrdenie vydané nezávislou inštitúciou. K obsahu stanovenej podmienky žalobcom, ktorý požadoval\npredložiť potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch\npodľa normy ISO 10006, správny súd uvádza, že norma ISO 10006 neobsahuje a ani nepredpisuje\ncertifikované požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby certifikačný orgán vydal certifikát podľa tejto\nnormy a osvedčil tak súlad s touto normou. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie\nje zrejmé, čo by malo byť obsahom tohto požadovaného potvrdenia vydaného nezávislou inštitúciou,\nkeďže norma ISO 10006 obsahuje len odporúčania a teda, čo presne by mala táto nezávislá inštitúcia\npotvrdzovať. Ďalej správny súd uvádza, že z odborného stanoviska Úradu normalizácie, metrológie a\nskúšobníctva Slovenskej republiky, ktoré si vyžiadala rada a ktorá na základe tohto podkladu rozhodla\nrozhodnutím č. 10665-9000/2018 zo dňa 23.11.2018, vyplynulo, že norma ISO 10006 má odporúčajúci\ncharakter a nemá sa používať na certifikačné účely, keďže neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky\nna projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém manažérstva, t. j. na konkrétne\npožiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát, resp. potvrdenie podľa\ntejto normy a osvedčil súlad s touto normou. Na základe uvedeného mal správny súd za to, žalovaný ako\naj prvostupňový orgán, sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu\ntýkajúcej sa jeho druhého porušenia a zároveň poukázali na relevantnú právnu úpravu. Ďalej správny\nsúd dodáva, že žalobca nevyhodnocoval splnenie podmienok účasti v súlade s výzvou na predkladanie\nponúk, keď vyhodnotil oboch uchádzačov ako spĺňajúcich podmienky účasti, pričom ani jeden nepredložil\npotvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou, čim\nzvýhodnil týchto uchádzačov. Žalobca tiež namietal, že vyžadovanie akéhokoľvek certifikátu vo vzťahu\nk podmienkam účasti, ktorým potenciálny záujemca nedisponuje, by bolo popretím účelu § 34 – 36\nzákona o verejnom obstarávaní. Správny súd nesúhlasí s týmto názorom, pretože voči certifikátom ISO\n140001 a ISO 9001 žalovaný nemal výhrady.\n34. K námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, správny súd uvádza, že žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí na obidve porušenia správne aplikoval citované právne predpisy a to, že\nžalobca porušil § 114 ods. 9 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní predpisy a aj ich správne\ninterpretoval. V zmysle ustálenej judikatúry pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť\nčinnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania)\npodriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa\nprávo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri\ntejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis\nnež mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Správny súd v tejto\nsúvislosti dodáva, že v odvolaní sám žalobca uviedol: „odvolateľ pripúšťa možné porušenie dotknutých\nustanovení ZVO“).\n35. Žalobca poukazoval na doktrínu legitímneho očakávania, pričom orgány verejnej moci nemôžu konať\nnepredvídateľným spôsobom. Vo vzťahu k poukazu žalobcu (bez konkretizácie v kontexte s predmetnou\nvecou) na doktrínu legitímneho očakávania sa správny súd zaoberal otázkou, či v konkrétnom prípade\nnedošlo zo strany žalovaného k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do právnej situácie žalobcu,\n\nna vyústenie ktorej do určitého výsledku sa mohol legitímne spoliehať - (napr. viď nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 24.06.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp.zn. PL. ÚS 10/04 z 06.02.2008). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z hľadiska\nprincípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna\nistota a nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná\nprávomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93,\nC-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863). V danom prípade možno\nkonštatovať, že rozhodovacia činnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy nemohla oprávnene\nvzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže vo vzťahu ku konkrétnym porušeniam žalobcu zákona o\nverejnom obstarávaní nemožno vyvodiť totožnosť porušenia tohto zákona v iných prípadoch.\n36. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nbolo v predmetnej veci vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania. Zároveň má správny súd za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou\ninterpretovali a aplikovali príslušné právne normy. Správny súd preto žalobné dôvody vyhodnotil ako\nnedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto niet\ndôvodu na jeho zrušenie.\n37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/\nSSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}], "citovane_v": []}