{"guid": "d8538706-03f1-4dc7-a1b0-6915f25a80c5:6b470510-f182-48c7-8cf4-f5b134b96491", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4", "spisova_znacka": "BA-2S/135/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/135/2019 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2024, sp. zn. BA-2S/135/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4", "identifikacne_cislo": "1019200959", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b470510-f182-48c7-8cf4-f5b134b96491", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/135/2019\n1019200959\n30. 10. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200959.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela,\nPhD., v právnej veci žalobcu: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., so sídlom: Brečtanová\n1, 830 07 Bratislava, IČO: 31 340 822, zastúpeného: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska\nkancelária, so sídlom: Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, proti žalovanému: Úrad pre\nverejné obstarávanie, so sídlom: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe podnetu zo dňa 07.05.2018 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ako „prvostupňový\norgán“) začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (žalobcu) pri zadávaní štyroch zákaziek\nvyhlásených prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (ďalej len „EKS“) dňa 09.04.2018\ns totožným názvom „Osobné motorové vozidlo“. Výzvou žalovaného zo dňa 08.03.2019 bol žalobca\nvyzvaný na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov, pričom\nskonštatoval, že žalobca použitým postupom v rozpore s § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) pri zadávaní predmetných zákaziek naplnil znaky skutkovej\npodstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, pretože týmto\npostupom rozdelil predmet nadlimitnej zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky (ďalej\nlen „PHZ“) pod finančné limity, a tým sa vyhol použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. V podaní\nzo dňa 28.03.2019 sa žalobca vyjadril k tvrdeniam žalovaného s tým, že nesúhlasí s jeho zisteniami,\nnakoľko žalovaný týmto konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty tvrdeného správneho deliktu a ani\nneporušil žiadne princípy zákona o verejnom obstarávaní, čo znamená, že jeho konanie nemohlo mať\nvplyv na výsledok verejného obstarávania.\n2. Rozhodnutím č. 8365-6000/2018-OD/7 zo dňa 15.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nprvostupňový orgán konštatoval, že kontrolovaný svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky\nporušil § 6 ods. 16 v nadväznosti na § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne\nprincíp transparentnosti, a to tým, že rozdelil nadlimitnú zákazku na štyri samostatné podlimitné zákazky,\nmedzi ktorými existuje časová, miestna a vecná súvislosť, čím znížil PHZ pod finančný limit podľa zákona\n\no verejnom obstarávaní, teda nepostupoval pri zadávaní zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní,\npričom uvedené porušenie malo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania.\n3. Prvostupňový orgán po preskúmaní predloženej dokumentácie zistil, že kontrolovaný vyhlásil dňa\n09.04.2018 na webovej stránke www.eks.sk verejné obstarávania na štyri podlimitné zákazky na dodanie\ntovaru s totožným názvom „Osobné motorové vozidlo“:\n- zákazka č. 1 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:35 hod.,\n- zákazka č. 2 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:36 hod.,\n- zákazka č. 3 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:34 hod.,\n- zákazka č. 4 (identifikačné číslo: A.), vyhlásená o 15:34 hod.,\npostupom pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 ods.\n1 písm. a) v nadväznosti na § 109 až § 112 zákona o verejnom obstarávaní. PHZ určil na základe\nkatalógových cenníkov dodávateľov – na zákazku č. 1 v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, na zákazku č.\n2 v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, na zákazku č. 3 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH a na zákazku č.\n4 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH, čo spolu predstavuje sumu XXX.XXX,- Eur. Lehota na predkladanie\nponúk bola stanovená jednotne na 13.04.2018, pričom na zákazku č. 1 v čase do 14:30 hod., na zákazku\nč. 2 v čase do 14:45 hod., na zákazku č. 3 v čase do 10:00 hod. a na zákazku č. 4 v čase do 10:30\nhod. s tým, že ako kritérium pre určenie poradia dodávateľov bola stanovená celková suma predmetu\nzákazky s uvedením ceny bez DPH.\n4. V procese verejného obstarávania bola predložená jedna ponuka ku každej zo zákaziek č. 1, 3 a 4\nod totožného uchádzača B. C., D. E. XX, XXX XX F. (ďalej len „B. C.“), s návrhom na plnenie kritéria\nna zákazku č. 1 v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH, na zákazku č. 3 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH\na na zákazku č. 4 v sume XX.XXX,- Eur bez DPH. V procese verejného obstarávania zákazky č. 2 boli\nžalobcovi prostredníctvom EKS predložené dve ponuky od uchádzačov:\n- G. H. E. C., organizačná zložka Slovakia, I. XXX, XXX XX F. s návrhom na plnenie kritéria v sume\nXXX.XXX,- Eur bez DPH,\n- B. C., s návrhom na plnenie kritéria v sume XXX.XXX,- Eur bez DPH.\nVýsledkom zadávania predmetných obstarávaní zákaziek č. 1 – 4 boli štyri kúpne zmluvy uzavreté medzi\nkontrolovaným ako objednávateľom a úspešným uchádzačom spoločnosťou B. C. ako dodávateľom\nv totožný deň, a to 13.04.2018, konkrétne:\n- zákazka č. 1 s dodaným množstvom 15 kusov a lehotou plnenia do 02.08.2018, 14:00 hod., miesto\nplnenia: F. X, F.,\n- zákazka č. 2 s dodaným množstvom 5 kusov a lehotou plnenia do 02.07.2018, 14:00 hod., miesto\nplnenia: F. X, F.,\n- zákazka č. 3 s dodaným množstvom 1 kus a lehotou plnenia do 02.07.2018, 14:00 hod., miesto plnenia:\nF. X, F.,\n- zákazka č. 4 s dodaným množstvom 5 kusov a lehotou plnenia do 02.07.2018, 14:00 hod., miesto\nplnenia: F. X, F..\n5. Prvostupňový orgán konštatoval, že súčasťou žalobcom predloženej dokumentácie je okrem iného\naj dokument Test bežnej dostupnosti tovaru zo dňa 19.03.2018 obsahujúci vyhodnotenie bežnej\ndostupnosti obstarávaných tovarov v rámci zadávania všetkých zákaziek č. 1 – 4 v zmysle § 2 písm.\no) a § 2 ods. 6 a 7 zákona o verejnom obstarávaní. Z predmetného dokumentu podľa jeho názoru\nvyplýva, že ide o tovar, ktorý je bez špeciálnych úprav dostupný na trhu u viacerých dodávateľov, čo\ndokazuje aj možnosť výberu predmetu zákazky z verejne dostupných katalógov viacerých dodávateľov.\nZ predloženého objednávkového formulára zákazky č. 1 vyplýva, že ide o nový automobil na prepravu\nosôb a nákladu kategórie M1, typ MPV; v prípade zákazky č. 2 sa jedná o nový automobil na prepravu\nosôb kategórie M1, typ kombi; v prípade zákazky č. 3 sa jedná o nový automobil na prepravu nákladu\nkategórie N1, typ VAN a v prípade zákazky č. 4 ide o sa jedná o nový automobil na prepravu osôb\nkategórie M1, typ Hatchback.\n6. Prvostupňový orgán uviedol, že výber postupu verejného obstarávania, ktorý verejný obstarávateľ\npoužije, závisí od výšky PHZ a od druhu zadávanej zákazky, čo má v konečnom dôsledku vplyv na\nokruh potenciálnych záujemcov a uchádzačov. Zadaním jednej nadlimitnej zákazky rozdelenej na časti\nby bola nadlimitná zákazka zverejnená nielen vo Vestníku verejného obstarávania, ale aj v Úradnom\nvestníku Európskej únie, čím by oslovil väčší okruh potenciálnych záujemcov a výrazne by sa posilnila\nhospodárska súťaž. Zároveň poukázal na zrejmú časovú, miestnu a vecnú súvislosť jednotlivých\n\nzákaziek. Časová súvislosť podľa jeho názoru znamená rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie\nzadávania zákazky – všetky zákazky boli zadané dňa 09.04.2018, jednotlivé PHZ boli stanovené v jeden\ndeň (19.03.2018) a aj kúpne zmluvy boli uzatvorené s rovnakým uchádzačom v ten istý deň (13.04.2018).\nK miestnej súvislosti uviedol, že všetky štyri zákazky boli zadávané s totožným miestom plnenia,\na to F. X, F.. V tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že pri miestnej súvislosti je jedným\nz rozhodujúcich kritérií územná pôsobnosť kontrolovaného. Aj v prípade, že by boli zákazky zadávané\nna iné adresy, je rozhodujúca najmä územná pôsobnosť kontrolovaného, ktorá je na celom území\nSlovenskej republiky. V nadväznosti na preukázanie vecnej, resp. funkčnej súvislosti prvostupňový\norgán poukázal na skutočnosť, že predmetom zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru,\nktoré je charakteristické pre zadávanie zákazky ako celku. O vecnej súvislosti rozdelených zákaziek\nmôže podľa jeho názoru svedčiť aj samotný priebeh verejného obstarávania, napríklad, že vo všetkých\nštyroch zákazkách predložil ponuku rovnaký uchádzač, elektronickej aukcie sa zúčastnil vo všetkých\nštyroch zákazkách rovnakých uchádzač, alebo že kúpne zmluvy boli uzatvorené s totožným úspešným\nuchádzačom. Zdôraznil, že ide o podobné predmety zákaziek, konkrétne v tomto prípade o motorové\nvozidlo, pričom je zrejmé, že predmety zákaziek č. 1 až 4 je schopný dodať rovnaký okruh dodávateľov.\nZároveň konštatoval, že jednotlivé plnenia nemusia byť celkom totožné, stačí, ak sú podobné alebo\nmajú obdobný predmet plnenia. Notifikácia v systéme EKS o vyhlásení predmetných zákaziek č. 1 – 4\nbola zaslaná takmer rovnakému počtu potenciálnych záujemcov v počte od 345 do 353 registrovaných\ndodávateľov.\n7. Záverom prvostupňový orgán skonštatoval, že v tomto konaní sa kontrolovanému subjektu neukladá\npokuta, keďže to bude predmetom ďalšieho konania. V nadväznosti na túto skutočnosť sa preto nebude\nďalej zaoberať súvisiacim vyjadrením žalobcu, a zároveň mu odporúčal, aby pri druhovo rovnakej veci\nv prípade zadávania zákaziek, ktoré spolu časovo, miestne a vecne súvisia, tieto zadával v rámci jednej\nzákazky spoločne, resp. v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti. Týmto postupom by nedochádzalo\nk umelému znižovaniu PHZ za účelom realizácie zadávania samostatných zákaziek, ktoré majú menej\nprísnejší postup.\n8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 03.05.2019, v ktorom\nkonštatuje, že prvostupňový orgán nesprávne tvrdí, že by sa pri všetkých štyroch zákazkách jednalo\no tovar s totožným názvom „Osobné motorové vozidlá“. Zo samotného označenia zákazky pod\nidentifikačným číslom A. je zrejmé, že sa jedná nie o osobné motorové vozidlo, ale o motorové\nvozidlo (dodávkové automobily). Ďalej namietal konštatovanie, že § 6 ods. 16 zákona o verejnom\nobstarávaní zakazuje rozdeliť predmet zákazky s cieľom, aby sa neaplikoval zákon o verejnom\nobstarávaní, resp. pravidlá a postupy ním ustanovené. ÚVO podľa názoru žalobcu nepreukázal, že\nby jeho cieľom bolo neaplikovanie tohto zákona, resp. pravidiel a postupov ním ustanovených, na\ndotknuté zákazky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 2Sžh/1/2007 zo dňa 21.05.2008, podľa ktorého musí byť v konaní preukázané, že postup\nverejného obstarávateľa je motivovaný cieľom vyhnúť sa použitiu metódy verejného obstarávania.\nŽalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s tvrdenou časovou, miestnou a vecnou súvislosťou jednotlivých\nzákaziek, pričom v tejto súvislosti poukázal na nesprávne právne posúdenie s dôrazom na rozlišovanie\nrovnakého a podobného druhu plnenia. V súvislosti s dodržiavaním princípov verejného obstarávania\nžalobca uviedol, že samotný EKS musí spĺňať všetky požiadavky ohľadom princípov verejného\nobstarávania, ako aj možnosti preskúmania nestrannosti tohto procesu, pričom akékoľvek nedostatky\nnemôžu byť na škodu verejného obstarávateľa. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že akékoľvek\nverejné obstarávanie realizované prostredníctvom EKS musí byť plne transparentné a má za to, že\nobstarávanie prostredníctvom EKS, ako aj prostredníctvom nadlimitného postupu zadávania zákaziek\nmusí spĺňať všetky atribúty a požiadavky kladené na verejného obstarávateľa pri procese verejného\nobstarávania na základe princípu transparentnosti.\n9. Žalobca ďalej rozporoval tvrdenie, že možnosť získať plnenie všetkých štyroch zákaziek od jedného\ndodávateľa preukazuje totožnosť alebo podobnosť predmetu plnenia všetkých zákaziek, pre ktoré by\nbolo charakteristické ich obstarávanie v rámci jednej zákazky. Konštatoval, že ak by sa aj žalovaný\nstotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že sa jedná o podobné tovary, je toho názoru, že pre\ntakéto tovary nie je charakteristické, že by sa obstarávali ako celok a túto skutočnosť prvostupňový\norgán ani nepreukázal. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán sa nezaoberal tým, že aj pre rozhodnutie\no porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty, je\nnutné mať spoľahlivo zistený skutkový stav veci, to znamená, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona\n\no verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa, pričom s touto námietkou sa žalovaný\nnevyrovnal a rovnako sa podľa jeho názoru nevyrovnal s návrhmi a námietkami uvedenými vo vyjadrení\nk výzve prvostupňového orgánu v zmysle bodu 1 tohto rozsudku.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n10. Žalovaný rozhodnutím č. 7852-9000/2019 zo dňa 11.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný v krátkosti\nzosumarizoval dovtedajší priebeh správneho konania, pričom v nadväznosti na námietku časovej\nsúvislosti poukázal na tvrdenia kontrolovaného, že v rovnakom čase zistil na základe prieskumu trhu,\nktorý bol z dôvodu efektivity a hospodárnosti realizovaný v rovnakom čase, že považoval za efektívne\na hospodárne, ak s ohľadom na aktuálnosť informácií v rovnakom čase vyhlásil dotknuté zákazky, ako aj\nna ďalšie súvisiace argumenty. Miestnu súvislosť žalovaný vzhliadol, rovnako ako prvostupňový orgán,\nv totožne uvádzanej adrese, ktorá je zároveň sídlom žalobcu. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou\nvecnej, resp. funkčnej súvislosti, keď okrem iného uviedol, že predmetom obstarávaných zákaziek je\nplnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako\ncelku. O vecnej súvislosti podľa jeho názoru svedčí aj samotný priebeh verejného obstarávania, napr.\nskutočnosť, že v samostatne obstarávaných zákazkách si súťažné podklady vyžiadali, resp. prevzali\nrovnakí záujemcovia alebo že ponuky boli predložené rovnakými záujemcami. Žalovaný v tejto súvislosti\ntiež argumentuje, že vo všetkých prípadoch sa jedná o obstaranie motorového vozidla, hoci v prípade\nzákaziek č. 1, 2 a 4 ide o obstarávanie osobného motorového vozidla na účely zabezpečenia prepravy\nosôb, prípadne aj nákladu a v prípade zákazky č. 3 ide o obstaranie motorového vozidla na účely\nzabezpečenia prepravy nákladu, pričom stále platí, že ide o obstaranie motorových vozidiel, teda ide\no podobné predmety zákaziek, ktoré slúžia na podobný účel (prepraviť niekoho/niečo z jedného bodu do\ndruhého). Uvedené konštatovanie sa týka zákaziek č. 1 – 4, nie však akéhokoľvek motorového vozidla.\n11. V kontexte ďalšej argumentácie žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne sp.\nzn. 62Af/44/2010 zo dňa 12.01.2012 a rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp.\nzn. 2Afs/55/2010 zo dňa 15.12.2010, na základe ktorých je možné podľa vyjadrenia žalovaného\ndospieť k záveru, že o jedinú zákazku ide vtedy, keď sú jednotlivé plnenia svojím charakterom/\npovahou rovnakého alebo podobného druhu, t. j. nemusia byť rovnakého/totožného druhu tak, ako to\nuvádza žalobca. Kontrolovaný tiež argumentoval, že dotknuté zákazky ako plnenia nie sú neoddeliteľne\nsúvisiacimi plneniami, netvoria ucelenú časť, a to práve s ohľadom na rôznosť uspokojovaných potrieb,\nk čomu žalovaný uviedol, že ak by toto tvrdenie bolo správne, ak by sa obstarávalo napr. 20 kusov\npočítačov, ktoré by slúžili na rôzne účely (napr. na jednoduché administratívne úkony, na grafické,\nmanažérske práce a pod.), tak by podľa tohto výkladu potrebné vyhlásiť 20 samostatných verejných\nobstarávaní.\n12. V nadväznosti na argument žalobcu, že prvostupňový orgán nepreukázal, že by jeho cieľom\nbolo neaplikovanie zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný uvádza, že túto skutočnosť ani nebol\npovinný preukazovať. Tvrdil, že slovné spojenie „s cieľom“ použité v § 6 ods. 16 zákona o verejnom\nobstarávaní neznamená vo vzťahu k rozdeleniu zákazky potrebu preukazovania úmyslu alebo účelu.\nNakoľko pri právnickej osobe je pojmovo vylúčený úmysel, nemožno konštatovať, že pri porušení\nzákazu upraveného v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní je znakom tohto porušenia aj úmysel\nkonkrétnej fyzickej osoby. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že administratívnoprávna\nzodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na prísne objektívnom\nprincípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez\nohľadu na zavinenie, resp. nevedomosť účastníka konania o tom, že porušil právnu normu. Z uvedeného\nvyplýva, že správny orgán skúma len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý mal na základe\nvykonaného dokazovania a z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne za preukázaný.\nÚlohou žalovaného teda nebolo skúmať úmysel a dôvody kontrolovaného, ktoré ho viedli k rozdeleniu\npredmetu zákazky na časti a k zvoleniu nesprávneho postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek\ns využitím elektronického trhoviska.\n13. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že žalobca mal zákazky č. 1 až č. 4\nobstarávať ako jednu nadlimitnú zákazku, mal teda postupovať v režime vyplývajúcom zo zákona\no verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky, ktorý predstavuje transponovanie európskych smerníc\n\no verejnom obstarávaní, čo by znamenalo, že žalobca bol povinný zákazku vyhlásiť vo Vestníku\nverejného obstarávania, ako aj v Úradnom vestníku Európskej únie, čo by do dôsledkov mohlo\npredstavovať širší okruh uchádzačov, na základe čoho by mohla byť vybratá najlepšia ponuka.\nIII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(argumenty žalobcu)\n14. Žalobou zo dňa 11.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.07.2019 sa žalobca\ndomáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,\na to z dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n15. Žalobca v žalobe namieta, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou\nsa neexistencie časovej súvislosti, resp. sa s ňou vysporiadal nedostatočne a účelovo a nevykonal\ndôkazy predložené žalobcom, ktoré vyvracali jej existenciu, ďalej namietal, že nevychádzal zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci, keď neposudzoval skutočnosti vzťahujúce sa na samotný trh s motorovými\nvozidlami a neúspešne realizované verejné obstarávania motorových vozidiel, taktiež skutkovo neustálil,\nči sa v rámci dotknutých zákaziek jednalo o rovnaký alebo o totožný tovar a nevysporiadal sa ani\ns pojmom cieľ, ktorý je jedným zo znakov porušenia § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa odkazu na rozhodovaciu prax Českej republiky,\nkeď táto vychádza z odlišnej právnej úpravy a je neaplikovateľná na dotknutý prípad. Nestotožnil sa\ns tvrdením správneho orgánu, že v rámci konania o porušení zákona sa neukladá trest, a teda sa\nnejedná o správne trestanie, preto sa nemusí zaoberať naplnením všetkých znakov skutkovej podstaty,\nani niektorými ním namietanými skutočnosťami. Zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie je podľa jeho\nnázoru nepreskúmateľné, nakoľko v ňom neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu\nuvedenými najmä vo vyjadrení zo dňa 28.03.2019.\n16. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa s pojmom porovnateľný tovar žalobca uvádza, že zákonodarca\nv zákone o verejnom obstarávaní a ani v dôvodovej správe neurčil, čo je nutné rozumieť pod pojmom\nporovnateľný tovar, pričom uviedol, že pre posúdenie podobnosti tovaru je zásadné, aby podobné tovary\nspadali do bežnej škály produktov u hospodárskeho subjektu. Tvrdenie žalovaného, že podobnosť\ntovaru je daná tým, že sa do všetkých štyroch zákaziek prihlásil ten istý potenciálny dodávateľ,\npričom do jednej zo zákaziek predložil ponuku aj iný subjekt, považuje za nesprávnu, nakoľko ak\ndo jednej zo zákaziek bola predložená ponuka aj od iného potenciálneho uchádzača, tento mal\nvedomosť aj o ostatných zákazkách na iné motorové vozidlá, avšak tieto zákazky pre potenciálneho\nuchádzača nepredstavujú tovar, ktorý patrí do jeho bežnej škály. Tvrdí, že skutočnosť, že jeden\ndodávateľ má možnosť dodať rôzne druhy tovarov nepreukazuje, že tovar je bežným sortimentom\nu viacerých hospodárskych subjektov na relevantnom trhu. Podľa názoru žalobcu taktiež nebolo zo\nstrany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, že pre tovary, ktoré sú predmetom dotknutých\nzákaziek, je charakteristické, že sa obstarávajú spoločne, pričom sám žalovaný uviedol, že mu nie je\nzrejmé, akým konkrétnym spôsobom má túto skutočnosť preukazovať. Žalobca v tomto smere vykonal\nlustráciu v EKS ohľadom obstarávania motorových vozidiel inými obstarávateľmi, z ktorej podľa neho\nvyplýva, že tí verejní obstarávatelia, ktorí masovo obstarávajú napr. 150 a viac rovnakých motorových\nvozidiel, využívajú EKS práve so zadávaním jednotlivých zákaziek.\n17. Žalobca ďalej namieta, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\npojmu „cieľ“, ktorý je použitý v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, ako termínu zhodného/\nzameniteľného s pojmom „úmysel“. V prípade, ak sa jedná o subjektívnu stránku, pre úmyselné konanie\npojem cieľ ani v trestnoprávnej rovine nie je pre tento znak skutkovej podstaty používaný, ale používa\nsa priamo pojem úmysel, resp. pri nedbanlivostnom konaní sa používa pojem z nedbanlivosti. Pojem\ncieľ je synonymum pojmu „dôvod“ alebo „účel“ a teda najbližšie má k pojmu motív, ktorý je v trestnom\npráve používaný a známy, v žiadnom prípade nie je používaný vo vzťahu k pojmu úmysel. Podľa názoru\n\nžalobcu bez preukázania cieľa podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní nemožno hovoriť\no porušení predmetného ustanovenia a ani o naplnení znakov súvisiaceho správneho deliktu podľa §\n182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Záverom žalobca poukázal aj na ďalšie pochybenia\nzo strany žalovaného.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.09.2019, pričom poukázal na normatívnu právnu\núpravu v § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá expressis verbis zakazuje rozdeliť zákazku\nz dôvodu vyhnutia sa povinnosti aplikovať zákon o verejnom obstarávaní. Ide o rozdelenie rovnakého\nči obdobného plnenia zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné\nobstarávanie, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, ekonomického,\nčasového, miestneho a z hľadiska technických špecifikácií spolu súvisia. Žalovaný zopakoval svoje\nargumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že sa jedná o podobné predmety\nzákaziek, ktoré slúžia na podobný účel, to znamená prepraviť niekoho/niečo z jedného bodu do druhého.\nTvrdí, že je evidentné, že motorové vozidlá boli na trhu bežne dostupné, čo preukazuje aj skutočnosť, že\nspoločnosť B. C. bola úspešná vo všetkých štyroch zákazkách. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou\nžalobcu týkajúcou sa nemožnosti aplikácie rozhodovacej praxe Českej republiky, keď podmienky vecnej,\nmiestnej a časovej súvislosti nie sú dané zákonom, ale závisia od konkrétneho prípadu a nie je v tomto\nsmere relevantné, na akú národnú rozhodovaciu prax sa žalovaný odvoláva, ak sa týka takého konania,\nktoré je reprobované samotnými smernicami. Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/13/2015 zo dňa 24.08.2016, ako aj na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/295/2016 zo dňa 13.12.2018, ktoré sa týkajú obdobného\nprávneho posúdenia.\n19. V súvislosti so žalobcovou námietkou, že žalovaný nepreukázal, že mal v rámci verejného\nobstarávania osobitný motív, teda „cieľ“ vyplývajúci z porušenia § 6 ods. 16 zákona o verejnom\nobstarávaní, žalovaný uviedol, že slovné spojenie „s cieľom“ neznamená vo vzťahu k rozdeleniu\nzákazky potrebu preukazovania úmyslu alebo účelu. Pri právnickej osobe je pojmovo vylúčený úmysel,\na tak nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že pri porušení zákazu je jeho znakom aj úmysel\nkonkrétnej fyzickej osoby. Administratívna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom\nobstarávaní konštruovaná na prísne objektívnom princípe, to znamená, že na uloženie sankcie postačuje\nporušenie zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie, resp. nevedomosť o tom, že\nporušil právnu normu, preto pre samotný vznik zodpovednosti je zavinenie verejného obstarávateľa\nirelevantné. Zároveň uviedol, že odvolávať sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 2Sžh/1/2007 zo dňa 21.05.2008 je zo strany žalobcu nenáležité, nakoľko toto rozhodnutie nie je\nvykladané v kontexte predmetného sporu.\n20.\nZáverom žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade konanie o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného, ako správne konanie\no uložení pokuty. Cieľom je odhaliť a uviesť zistené porušenia, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na\nvýsledok verejného obstarávania, a zároveň pre neho uviesť stručný návod, ako v druhovo rovnakej veci\nv budúcnosti predísť porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Správne konanie o uložení pokuty tak\npodľa jeho názoru predstavuje samostatné konanie.\n21. K vyjadreniu žalovaného žalobca doručil repliku zo dňa 17.10.2019, v ktorej zotrval na doteraz\nprezentovaných argumentoch. Poukázal na rozdielnosť interpretácie pojmov úmysel a cieľ, ako aj na\nviazanosť správneho orgánu vlastným rozhodnutím ako aktu aplikácie práva, ktorý je záväzný nielen pre\núčastníkov, ale aj pre subjekt, ktorý ho vydal. Zároveň poukázal na nekompletnosť administratívneho\nspisu.\n22. K veci už neboli podané ďalšie vyjadrenia.\nV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným\nrozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 4S\nsprávneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024\nv znení Dodatku č. 4 účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S\na je vedená pod sp. zn. BA-2S/135/2019.\n24. Podľa § 493e SPP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n25. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, zákazka je\nnadlimitná alebo podlimitná v závislosti od jej predpokladanej hodnoty.\n26. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, nadlimitná zákazka\nje zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“).\n27. Podľa § 1 písm. b) vyhlášky č. 481/2023 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú\nzákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov, finančný limit pre\nnadlimitnú zákazku je 221 000 eur pre verejného obstarávateľa, podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) zákona,\nak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby okrem zákazky na poskytnutie\nslužby uvedenej v prílohe č. 1 zákona.\n28.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019,\npredpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia\npostupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia\npredpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo\nporovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej\nvety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s\npožadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným\nvhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení\nverejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa\nuverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu\nzadávania zákazky.\n29. Podľa § 6 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, do predpokladanej\nhodnoty zákazky verejný obstarávateľ a obstarávateľ zahrnú aj\na) hodnotu opakovaných plnení, ak sa plánujú zabezpečiť,\nb) všetky formy opcií a všetky obnovenia zákazky,\nc) ceny a odmeny, ktoré sa poskytnú uchádzačom alebo účastníkom súťaže návrhov (ďalej len\n„účastník“),\nd) predpokladanú hodnotu tovaru alebo služieb, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytnú\ndodávateľovi v súvislosti so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác, ak sú potrebné na uskutočnenie\nstavebných prác.\n30. Podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, zákazku,\nkoncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť a ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty\ns cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona.\n31. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať\npodľa tohto zákona.\n\n32. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie\nhospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a\nefektívnosti.\n33. Podľa § 108 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2019, pri\npodlimitných zákazkách verejný obstarávateľ postupuje podľa § 109 až 112, ak ide o dodanie tovaru,\nuskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu okrem služby, ktorej\npredmetom je intelektuálne plnenie.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n34. Úlohou Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) príslušného podľa § 10 a § 13 SSP\nbolo preskúmať prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, podľa ktorých\nžalobca porušil § 6 ods. 16 v nadväznosti na § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne\nprincíp transparentnosti, keď rozdelil nadlimitnú zákazku na štyri samostatné podlimitné zákazky, medzi\nktorými existuje časová, miestna a vecná súvislosti, čím znížil predpokladanú hodnotu zákazky podľa\nzákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok predmetného verejného\nobstarávania. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30.10.2024 (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).\n35. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že „krátko predtým, ako žalobca zadával tieto zákazky\nako samostatné sa pokúsil obstarať všetky tieto zákazky v rámci jednej nadlimitnej zákazky. Žiadny\npotenciálny uchádzač sa však neprihlásil. Na základe tejto skutočnosti následne žalobca pristúpil k tomu,\nže ide zrejme o rôzne zákazky a je nutné ich obstarávať samostatne. V tejto súvislosti máme za to,\nže žalobca nikdy nebol motivovaný týmto cieľom, ako vyžaduje dotknutá právna úprava na to, aby\nbola naplnená skutková podstata, ktorú tvrdil žalovaný.“ Žalobca zároveň dodal, že aj keď sa nové\nverejné obstarávanie vyhlásilo po uplynutí približne jedného roka od toho predchádzajúceho, situáciu si\nnevyhodnotil tak, že by mohlo dôjsť ku zmene na trhu s automobilmi. Žalobca poukázal aj na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/4/2021 zo dňa 28.04.2023, keď toto\nrozhodnutie je podľa jeho názoru uplatniteľné aj v prejednávanom prípade, čo sa týka správneho\ntrestania, a to aj napriek skutočnosti, že ide o rozhodnutie finančných orgánov, princípy správneho\ntrestania v oblasti finančných orgánov sa majú aplikovať aj na verejné obstarávanie. Nerozlišovanie\npojmu cieľ a úmysel je zo strany žalovaného tendenčné. Zároveň sa na pojednávaní vyjadril aj žalovaný,\nkeď tvrdil, že zákazka na obstaranie motorového vozidla typu VAN označená ako polododávka sa\nodlišuje od predmetov ostatných obstarávaných zákaziek. Uviedol, že z EKS vyplýva, že informácia\no vyhlásení zákazky, ktorou chcel žalobca obstarávať dodávkový automobil, bola zaslaná 97,73 %\nrovnakých notifikovaných dodávateľov, ako v prípade obstarania osobných motorových vozidiel v rámci\nostatných zákaziek. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať zhodný trh všetkých obstarávaných\nzákaziek. Pokiaľ žalobca najprv vyhlásil nadlimitnú zákazku a po tom, ako sa nikto do súťaže neprihlásil,\nnásledne vyhlásil štyri samostatné podlimitné zákazky, lebo si myslel, že tento postup obstarávania\nnadlimitnej zákazky nebol správny, správny súd nemôže prisvedčiť správnosti tohto postupu. Z konania\nžalobcu vyplýva, že sám bol toho názoru, že sa jedná o nadlimitnú zákazku a to, či sa nejaký uchádzač\nprihlási alebo neprihlási, nemôže mať v konečnom dôsledku vplyv na postup verejného obstarávania,\nktorý je v zmysle zákona povinný použiť.\n36. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou, ako aj s príslušným administratívnym spisom správny\nsúd konštatuje, že medzi jednotlivými štyrmi podlimitnými zákazkami, ktoré vyhlásil verejný obstarávateľ,\nje zrejmá časová, miestna, ako aj vecná (funkčná) súvislosť. Časovú súvislosť jednotlivých zákaziek\nmožno vzhliadnuť v tom, že jednotlivé PHZ boli stanovené v jeden deň (19.03.2018), všetky štyri\npodlimitné zákazky boli vyhlásené v jeden deň (09.04.2018) s časovým odstupom maximálne 2 minúty,\nteda v časovo blízkom období a aj kúpne zmluvy na všetky štyri zákazky boli uzatvorené v ten istý\ndeň (13.04.2018), navyše s jedným úspešným uchádzačom (B. C.). Čo sa týka miestnej súvislosti,\nsprávny súd uvádza, že miestna súvislosť predstavuje najmä miesto plnenia zákazky, pričom všetky\nštyri zákazky mali určené jedno miesto plnenia, a to sídlo žalobcu na adrese F. X, F.. Správny súd sa\nstotožnil s tvrdením žalovaného, že je potrebné vziať do úvahy aj územnú pôsobnosť žalobcu (miesto\nvýkonu podnikania), ktorá sa realizuje v rámci celej Slovenskej republiky, pričom ale dodanie tovaru sa\nmalo reálne uskutočniť vo všetkých zákazkách len na jednom mieste.\n\n37. Vo vzťahu k posúdeniu vecnej, resp. funkčnej súvislosti jednotlivých zákaziek je potrebné\npredovšetkým posúdiť, či predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého alebo podobného\ndruhu. Správny súd konštatuje, že pri všetkých štyroch zákazkách sa jedná o plnenie podobného druhu,\nčo odôvodňuje tým, že sa jedná o obstarávanie motorových vozidiel, ktoré slúžia určitému podobnému\núčelu, či už je to preprava osôb, preprava osôb a tovaru, alebo len preprava tovaru. Jednotlivé motorové\nvozidlá sa môžu líšiť určitými špecifikami/parametrami (napríklad druh karosérie, výkon motora, objem\nbatožinového priestoru a podobne), ktoré si verejný obstarávateľ môže zadefinovať ako požiadavku\nv opisnom formulári k jednotlivým zákazkám. Práve na tomto mieste sa premietnu typové odlišnosti\njednotlivých motorových vozidiel, kedy vzhľadom na povahu predmetu jednotlivých zákaziek možno\nidentifikovať ich podobný účel, resp. charakter využitia. Na druhej strane tieto technické odlišnosti\nvylučujú konštatovanie o rovnakom druhu predmetu zákazky. Tvrdenie správneho súdu o podobnosti\njednotlivých predmetov zákazky podporuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca uviedol, že\nmotorové vozidlo nepatrí do bežnej škály produktov hospodárskych subjektov, toto tvrdenie sa nezakladá\nna pravde, čo vyplýva z Testu bežnej dostupnosti, ktorý v rámci stanovenia PHZ uskutočnil sám žalobca\nna základe katalógových cenníkov jednotlivých predajcov. Z neho je zrejmé, že pre každú zo štyroch\nzákaziek žalobca vykonal prieskum cien u viacerých továrenských značiek, z čoho vyplýva, že motorové\nvozidlá predstavujú na trhu bežne dostupný produkt, to znamená, že ten istý výrobca sa so svojimi\nmotorovými vozidlami môže zapojiť aj do všetkých vyhlásených zákaziek. Je to výlučne len na jeho voľbe,\nči túto možnosť využije a jeho prípadný nezáujem nemožno vyhodnocovať ako nemožnosť zapojenia\nsa do verejného obstarávania. Skutočnosť, že sa môže do všetkých štyroch zákaziek bez problémov\nzapojiť jeden uchádzač v rámci tohto odvetvia (automobilový priemysel), taktiež svedčí o podobnosti\npredmetu zákazky. Práve pre tieto prípady zákon o verejnom obstarávaní umožňuje v dôsledku istých\nodlišností vyhlásiť jednu nadlimitnú zákazku rozdelenú na časti.\n38. Správny súd zároveň dodáva, že v prípade zákazky na obstaranie motorového vozidla typu VAN\n(vozidlo kategórie N) nie je celkom presné konštatovanie žalobcu, že je určené len na prepravu tovaru.\nV zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „zákon o prevádzke\nvozidiel v cestnej premávke“), vozidlá sa členia na tieto základné kategórie:\nb) kategória M – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na\nprepravu osôb a ich batožiny,\nc) kategória N – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami navrhnuté a konštruované najmä na\nprepravu nákladu.\nV nadväznosti na horeuvedenú zákonnú definíciu správny súd dodáva, že zákon o prevádzke vozidiel\nv cestnej premávke demonštratívnym spôsobom (použitie slovíčka „najmä“) uvádza účel jeho využitia,\na to najmä na prepravu nákladu, čo však nevylučuje, aby bol takýto typ motorového vozidla použitý aj\nna prepravu osôb. Správny súd navyše dodáva, že § 4 ods. 2 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej\npremávke, ktorý definuje jednotlivé základné kategórie vozidiel, práve motorové vozidlá pod písm. b)\n(kategória M) a pod písm. c) (kategória N) sú svojou charakteristikou a účelom využitia podobné, a práve\nv použití postupu verejného obstarávania spočívajúceho vo vyhlásení jednej zákazky rozdelenej na časti\n(§ 28 zákona o verejnom obstarávaní) sa môže táto špecifickosť vyjadriť. V nadväznosti na uvedené\nnemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, z ktorej vyplynulo, že akákoľvek menšia odlišnosť by hneď\nznamenala dôvod na vylúčenie postupu obstarávania nadlimitným spôsobom. Práve preto správny súd\npoukazuje na nevyhnutnú podobnosť v účele, charakteristike, resp. spôsobe využitia a v obsahovom\nkontexte zákazky v prejednávanej veci. Nakoľko v zákone o verejnom obstarávaní nie je zadefinovaný\npojem podobnosť, verejný obstarávateľ si musí logickým postupom ustáliť mieru vzájomnej podobnosti\na odlišnosti jednotlivých predmetov zákaziek, ktoré obstaráva. Zákon o verejnom obstarávaní pozná\npostupy, v rámci ktorých môže verejný obstarávateľ zohľadniť prípadné odlišnosti a zároveň určiť, či je\nmožné ponuku podať len na niektorú časť alebo na všetky časti zákazky a pod.\n39. Správny súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy situáciu na\ntrhu s motorovými vozidlami. V prvom rade je každý verejný obstarávateľ povinný dodržiavať zákon\no verejnom obstarávaní a akákoľvek situácia na trhu nemôže byť dôvodom na jeho obchádzanie. Taktiež\nnie je relevantný argument, že takýmto spôsobom postupovali aj iní verejní obstarávatelia, keď motorové\nvozidlá obstarávali vo viacerých samostatných zákazkách. To, že zvolili tento postup, neprezumuje\nsprávnosť ich konania a ani jeho súlad so zákonom o verejnom obstarávaní. Rovnako sa správny súd\nnestotožnil s námietkou, že česká právna úprava nie je relevantná v podmienkach Slovenskej republiky.\n\nNie je vylúčené, aby boli v rámci rozhodovacej praxe použité právne názory aplikované v rozhodovacej\npraxi Českej republiky (viď. napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Asan/2/2020, ktorého odôvodnenie odkazuje na viaceré rozhodnutia Nejvyššího správního\nsoudu České republiky), pokiaľ sa týkajú obdobnej prejednávanej veci. Správny súd v tejto súvislosti\npoukazuje aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 2Asf/55/2020 zo dňa\n15.12.2010, ktorý, ako správne konštatoval žalovaný, dospel k záveru, že o jedinú zákazku ide vtedy, keď\nplnenia jednotlivých zákaziek spočívajú v plnení rovnakého alebo porovnateľného druhu, teda čo do ich\nobsahu totožnými, obdobnými, čo sa vzťahuje aj na posudzovaný prípad. Správny súd však zdôrazňuje,\nže podobnosť (resp. porovnateľnosť) predmetu jednotlivých zákaziek je zrejmá z preukázanej vecnej\nsúvislosti tak, ako bolo podrobne vysvetlené vyššie.\n40. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že právna úprava obsiahnutá v zákone o verejnom\nobstarávaní v žiadnom rozsahu neuvádza, že by mal verejný obstarávateľ povinnosť obstarať podobné\ntovary v rámci jednej zákazky. Z § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní platného v čase konania\nverejného obstarávania, ako aj vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zákazku\nnie je možné rozdeliť s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity, pričom podľa § 6 ods. 1\nzákona o verejnom obstarávaní sa predpokladaná hodnota zákazky určí na základe údajov a informácií o\nzákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Na základe uvedeného možno konštatovať,\nže nakoľko sú medzi obstarávanými štyrmi zákazkami odlišnosti len čo sa týka technických špecifikácií,\npodobnosť týchto predmetov zákazky je ruka v ruke spojená s ich vzájomnou porovnateľnosťou. Nie je\nmožné konštatovať, že podobný predmet zákazky nie je zároveň porovnateľný. K úlohe CPV kódu vo\nverejnom obstarávaní správny súd uvádza, že súhlasí s tvrdením žalovaného ohľadom jeho štatistického\nvýznamu. Jeho určenie, či už správne, alebo nesprávne, nemá za podmienok posudzovaného prípadu\npodstatnejší význam pri zadefinovaní správnosti alebo nesprávnosti rozdelenia nadlimitnej zákazky na\nčasti.\n41. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil svoje povinnosti ako správneho\norgánu v rámci rozhodovania o porušení povinnosti, keď uviedol, že v rámci konania o porušení\nzákona o verejnom obstarávaní sa neukladá sankcia, nejedná sa o správne trestanie, preto sa\nnemusí zaoberať naplnením všetkých znakov skutkovej podstaty a ani súvisiacimi námietkami žalobcu\nuvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 28.03.2019. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prejednávanej\nveci sa nejedná o správne trestanie, keďže správny orgán nerozhodoval o uložení žiadnej sankcie\na ani nekonštatoval spáchanie správneho deliktu. Jeho predmetom nie je identifikovanie žiadnej\nskutkovej podstaty, ale konštatovanie porušenia § 6 ods. 16 v nadväznosti na § 10 ods. 1 a 2\nzákona o verejnom obstarávaní, pričom toto rozhodnutie má deklaratórny charakter. Správne konanie\no uložení pokuty, resp. identifikovanie skutkovej podstaty v zmysle § 182 ods. 1 písm. c) zákona\no verejnom obstarávaní bude predstavovať samostatné konanie, v ktorom bude príslušný správny\norgán posudzovať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu vrátane posudzovania aplikácie\ntrestnoprávnych zásad na predmetné konanie, pričom rozhodnutie o porušení zákona o verejnom\nobstarávaní bude predstavovať podklad pre ďalšie konanie. Správny orgán si v tomto konaní vzhľadom\nna charakter tohto konania (správne trestanie) samostatne a komplexne vyhodnotí zistené skutočnosti\na následne uloží sankciu.\n42. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil požiadavku preukázania\ncieľa znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona o verejnom obstarávaní ako\ntermínu zhodného/zameniteľného s pojmom úmysel, správny súd konštatuje, že cieľ je v zmysle článku\n5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ zo dňa 26.02.2014 upravujúceho metódy\nspôsobu výpočtu PHZ, keď výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania\nsa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V kontexte\npoužitého slová zámer, ktorého terminológia je zhodná aj v anglickej verzii a ktorý sa môže synonymicky\nvykladať aj ako cieľ, je priamo preukázaný existenciou časovej, miestnej a vecnej súvislosti všetkých\nštyroch obstarávaných zákaziek, a teda samotným konaním žalobcu, ktorý mal pri verejnom obstarávaní\nzvoliť iný postup. Preto nie je potrebné cieľ ďalej osobitne preukazovať.\n43. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu, že s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),\nv zmysle ktorého musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych\npredpisov neutrpel (účastník konania) ujmu, správny orgán nepoučil žalobcu o jeho právach, najmä\n\nv možnosti nechať sa zastúpiť advokátom, pričom v tejto súvislosti mohol v konaní utrpieť ujmu.\nZ uvedeného tvrdenia nie je možné vyabstrahovať, ktorých práv, okrem poučenia o možnosti zastúpenia\nadvokátom, sa uvedená námietka týka. Správny súd konštatuje, že správny orgán postupoval\nv súčinnosti so žalobcom, žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia oboznámený so\nzistenými skutočnosťami, mal právo vyjadriť sa k nim, čo aj využil, a taktiež bol poučený o možnosti\npodať opravný prostriedok. Pokiaľ však žalovaný tvrdí, že nebol zo strany správneho orgánu poučený\no možnosti zastúpenia a mohol utrpieť ujmu na svojich právach, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť\nnebola zo strany žalovaného v rámci správneho konania namietaná, navyše v rámci správneho konania\nnie je ustanovené povinné zastúpenie. Tvrdenie žalobcu, že mohol v tejto súvislosti utrpieť ujmu,\nje hypotetické. Správny súd zastáva názor, že táto námietka žalobcu do dôsledkov nespôsobuje\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n44. Podľa názoru správneho súdu, postup, ktorý žalobca zvolil pri realizácii predmetného verejného\nobstarávania, nie je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Predpokladaná hodnota všetkých\nštyroch zákaziek bola určená na sumu XXX.XXX,- Eur bez DPH, pričom finančný limit na použitie\npostupu pri nadlimitnej zákazke bol v sume XXX.XXX,- Eur. Rozdelením jednej nadlimitnej zákazky\nna štyri samostatné podlimitné zákazky sa umelo znižujú nároky na publicitu verejného obstarávania\n(zverejnenie nadlimitnej zákazky sa realizuje nielen vo Vestníku verejného obstarávania, ale aj\nv Úradnom vestníku Európskej únie), v dôsledku čoho sa znižuje aj okruh potenciálnych záujemcov.\nNásledkom správne zvoleného postupu verejného obstarávania nadlimitnou zákazkou by sa posilnila\nhospodárska súťaž, a zároveň by tak boli vytvorené podmienky, aby mohlo teoreticky dôjsť aj\nk obstaraniu tovarov za výhodnejšiu cenu. Použitý postup verejného obstarávateľa má, ako správne\nkonštatoval žalovaný, v konečnom dôsledku vplyv aj na transparentnosť samotného verejného\nobstarávania. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo\npriehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania\nverejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj\npredpokladom účelného vynakladania finančných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda\naj so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné\nobstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Nejvyšší správní soud České\nrepubliky v rozsudku sp. zn. 5Afs/131/2007 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady\ntransparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by\nobstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným\nalebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. V tejto\nsúvislosti nie je relevantné tvrdenie žalobcu o automatickej transparentnosti EKS. Verejný obstarávateľ\nje zodpovedný za postup, ktorý v súvislosti s verejným obstarávaním zvolí a EKS nemá možnosť zistiť (a\nnie je to ani jeho úlohou), resp. automaticky filtrovať nedostatky zadaných verejných obstarávaní. EKS\ndisponuje len s údajmi, ktoré mu boli poskytnuté verejným obstarávateľom, ktorý je zodpovedný napr.\nza správne určenie výšky PHZ, za správny výpočet lehôt a podobne.\n45. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil žiadne procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť\nich nezákonnosť a má za to, že vo veci bol náležite zistený skutkový stav. Prvostupňový orgán ako\naj žalovaný vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a\nrozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s jednotlivými\nodvolacími námietkami žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru,\nže predmetné rozhodnutia sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP\nzamietol.\n46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody, na základe ktorých by ich bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\n47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\n(§ 139\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Správny súd v Bratislave v lehote 30 dní od\njeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}