{"guid": "bf590f2e-d9e2-4823-ab97-49f073f68726:7ec48090-046e-4f09-97ff-b0c0a0680a96", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2", "spisova_znacka": "BA-6S/121/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/121/2020 z 13. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. novembra 2024, sp. zn. BA-6S/121/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2", "identifikacne_cislo": "1020200718", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ec48090-046e-4f09-97ff-b0c0a0680a96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/121/2020\n1020200718\n13. 11. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200718.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: AXON PRO, s.r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO:\n31 387 811, zastúpený: Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava\n– mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 173 565, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100655027/2020 zo dňa 10.03.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100655027/2020 zo\ndňa 10.03.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102627224/2019 zo dňa 15.11.2019 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu\nalebo časti zo dňa 10.03.2017 oznámil Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00\nBratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi začatie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016. Na základe\nzápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.04.2017 možno konštatovať, že poverený zástupca žalobcu\nuviedol, že v kontrolovanom období vzniklo odpočítanie dane (i) z prijatých dodávateľských faktúr od\nspoločnosti UNSECO s.r.o., so sídlom Kostolná-Záriečie 535, 913 04 Kostolná-Záriečie, IČO: 36 518 956\n(ďalej len „spoločnosť UNSECO“) za marketingové a reklamné služby súvisiace s podujatím športovec\nroka, (ii) z faktúry od spoločnosti I. E. systems spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 6, 821 04 Bratislava, IČO:\n35 705 337 (ďalej len „spoločnosť I. E. systems“) za analytické, programátorské a testovacie práce, ako\n(iii) aj z faktúry od spoločnosti MARVEL media s.r.o., naposledy so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831\n06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 47 569 654 (ďalej len „spoločnosť MARVEL“) za propagáciu\na reklamu.\n2. Dňa 12.06.2017 sa vykonal výsluch A. B. C., konateľa spoločnosti UNSECO, ktorý potvrdil,\nže faktúru č. 20161280 v sume na základ dane XXX.XXX,XX eur a daň z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „DPH“) XX.XXX,XX eur pre žalobcu vyhotovil, predložil ju k nahliadnutiu, ako aj zmluvu\no poskytovaní reklamných služieb zo dňa 23.11.2016 uzatvorenú so žalobcom. Svedok potvrdil zahrnutie\nuvedenej faktúry do účtovníctva, k čomu predložil príslušné daňové a účtovné evidencie za 12/2016.\n\nK úhrade faktúry uviedol, že dňa 30.12.2016 bola prijatá čiastková úhrada vo výške XX.XXX,XX eur\na v nasledujúcich mesiacoch boli realizované ďalšie úhrady, pričom ku dňu výsluchu nebola celá\nsuma ešte uhradená. Svedok uviedol, že predmetom fakturácie bola prezentácia názvu a loga žalobcu\nna podujatí Športovec roka 2016 a na súvisiacom reklamnom plnení, pričom podkladový materiál\nk reklamnému plneniu bol odovzdaný dňa 12.06.2017 správcovi dane v súvislosti s iným preverovaním.\nVýška odmeny bola určená pozíciou na reklamnom plnení – generálny reklamný partner a pridanou\nhodnotou.\n3. Dňa 12.07.2017 sa vykonal výsluch A. D. B., konateľa spoločnosti I. E. systems, ktorý potvrdil\nvyhotovenie faktúr pre žalobcu (faktúra č. 16FV-237 a faktúra č. 16FV-238). Dňa 04.10.2017 sa vykonal\nvýsluch A. B. E., zamestnanca spoločnosti I. E. systems, ktorý uviedol, že v prípade zákazky pre\nžalobcu sa jednalo o práce súvisiace s projektom ITMS2014+, pričom tento systém je v správe Úradu\npodpredsedu vlády Slovenskej republiky.\n4. Správca dane vydal protokol z daňovej kontroly č. 100452844/2018 zo dňa 27.02.2018, v ktorom\nzhrnul svoje zistenia a konštatoval, že na základe vykonanej daňovej kontroly bol u žalobcu za\nzdaňovacie obdobie december 2016 zistený rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur. Žalobca sa\nk protokolu z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 28.03.2018.\n5. Dňa 11.06.2018 sa vykonal výsluch D. F., bývalého konateľa spoločnosti MARVEL, ktorý uviedol, že\nnakupoval reklamný priestor - napr. v Západoslovenskej televízii, na LED obrazovkách, v časopisoch,\nbillboardoch, posterscreenoch, letákov a na city lightoch. Tak ako tento reklamný priestor kupoval, tak\nho aj následne prezentoval / ponúkal svojim odberateľom a po vzájomnej dohode aj predával. Potvrdil\nvyhotovenie faktúry č. 160279 pre žalobcu, pričom potvrdil aj jej zahrnutie do účtovníctva. Predmetom\nfakturácie bola kampaň k turné D. roku, kde bol žalobca propagovaný, kampaň bola propagovaná aj\npred samotným podujatím. Billboardy boli umiestnené najmä v Bratislave, aj na východnom Slovensku\na výška odmeny bola stanovená za celý reklamný balík a bola odsúhlasená po vzájomnej dohode.\n6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101768003/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorým vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume XXX.XXX,XX eur. Spomenuté rozhodnutie\nbolo na podklade odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100475331/2019 zo dňa\n19.02.2019, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, kedy mal správca dane\ndošetriť u koncových dodávateľov odvysielanie reklamných spotov, resp. uverejnenie inzercie v súvislosti\ns prezentáciou obchodného mena, resp. loga žalobcu. Správca dane mal zároveň došetriť, komu\nfakturovali koncoví dodávatelia predmetné reklamné služby a zdokumentovať fakturačný tok na základe\nkontrolných výkazov DPH.\n7. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102627224/2019 zo dňa 15.11.2019 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur na DPH za\nzdaňovacie obdobie december 2016. Súčasne správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet\nza zdaňovacie obdobie december 2016 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil žalobcovi daň v sume\nXXX.XXX,XX eur. Rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2016 bol určený vo výške\nXXX.XXX,XX eur.\n8. Správca dane opísal vykonané úkony a následne vyhodnotil kontrolné zistenia. Správca dane na\nzáklade všetkých zistených skutočností nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry č.\n20161280 zo dňa 07.12.2016, ktorou spoločnosť UNSECO fakturovala „Marketingové a reklamné\nslužby v súvislosti s podujatím Športovec roka 2016“. Správca dane mal za to, že na základe\ndokazovania nebolo preukázané, že služby spojené so zabezpečením marketingových a reklamných\nslužieb v súvislosti s podujatím Športovec roka 2016 boli žalobcovi reálne dodané spoločnosťou\nUNSECO, pretože (i) na reklamnej kampani sa mali podieľať spoločnosti RUVIXON s.r.o. – E-BEM s.r.o.\n– D.P.P. Medical s.r.o. – spoločnosť UNSECO – žalobca, pričom (i) spoločnosť RUVIXON s.r.o. je už\nex offo vymazaná, (ii) nie je známe, kto reklamnú kampaň vytvoril a navrhol, (iii) spoločnosť UNSECO\nnepridala žiadnu pridanú hodnotu k predmetnému zdaniteľnému plneniu, tak ako ani spoločnosť D.P.P.\nMedical s.r.o. a ani spoločnosti E-BEM s.r.o., (iv) podľa vyjadrení konateľov všetky spoločnosti iba\nsprostredkovali dodanie reklamných služieb, (v) absentujú faktické úkony vykonané spoločnosťou\nUNSECO pre žalobcu, konateľ spoločnosti UNSECO uviedol, že služby poskytol dodávateľ – spoločnosť\nD.P.P. Medical s.r.o. a (vi) spoločnosti, ktoré sa mali podieľať na reklamnej kampani postupne zanikli\n\nalebo sa ich konateľmi stali občania iných štátov. Správca dane uviedol, že žalobca v prípade, že\nsi uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry, na ktorej bol ako dodávateľ\nuvedená spoločnosť UNSECO, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené\nv deklarovanom rozsahu práve osobou uvedenou na faktúre. Na preukázanie hodnovernosti dodania\nslužby nie je postačujúce doloženie faktúry, ale najmä preukázanie, že fakturované služby boli skutočne\ndodané v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Pokiaľ si\nžalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie služby, kde nebola\npreukázaná reálnosť samotného dodania služby osobou uvedenou na faktúre, došlo k porušeniu § 49\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon\no DPH“).\n9. Správca dane následne nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry č. 160279 zo\ndňa 30.12.2016, ktorou spoločnosť MARVEL fakturovala „Kampaň AXON PRO na základe zmluvy\no propagácii a reklame zo dňa 10.09.2016.“ Na základe dokazovania nebolo preukázané, že služby\nspojené so zabezpečením kampane AXON PRO boli reálne dodané žalobcovi spoločnosťou MARVEL,\nvzhľadom k tomu, že deklarovaný dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti, nepredložil žiadne\ndoklady, výzvy správcu dane neprevzal, na adrese sídla reálnu podnikateľskú činnosť nevykonával,\njedná sa o nedôveryhodný subjekt, nekomunikujúci so správcom dane, došlo k zmene konateľa\na majiteľa a k výmazu. Správca dane uviedol, že žalobca v prípade, že si uplatnil právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty z faktúry, na ktorej bol ako dodávateľ uvedená spoločnosť MARVEL, musí byť\nschopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu práve osobou\nuvedenou na faktúre. Na preukázanie hodnovernosti dodania služby nie je postačujúce doloženie\nfaktúry, ale najmä preukázanie, že fakturované služby boli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu\n(druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie služby, kde nebola preukázaná reálnosť samotného\ndodania služby osobou uvedenou na faktúre, došlo k porušeniu § 49 ods. 1 Zákona o DPH.\n10. Správca dane na strane 19 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje\nuskutočnenie služieb uvedených na faktúrach č. 20161280 zo dňa 07.12.2017 a č. 160279 zo\ndňa 30.12.2016 ako takých, ale spochybňuje však skutočnosť, že služby boli dodané tak, ako to\nbolo deklarované – teda subjektmi, ktoré boli uvedené na faktúrach. Správca dane konštatoval, že\nzdokumentované zistenia o nekontaktnosti subjektov vyvracajú hodnovernosť a preukaznosť faktúr\na zakladajú odôvodnenú pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti.\n11. Správca dane uviedol, že nebolo jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca\nslužby v skutočnosti prijal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú skutkové tvrdenie žalobcu o tom,\nže predmetné služby boli dodané spoločnosťou UNSECO, resp. spoločnosťou MARVEL. Žalobca\nneuskutočnil žiadne ani len minimálne preverenie svojich obchodných partnerov. Žalobca napriek tomu,\nže každému z dodávateľov za poskytnuté reklamné služby zaplatil XXX.XXX,XX eur, nepredložil žiaden\ndôkaz, ktorým by preukázal, že spravil opatrenia, aby sa ubezpečil, že odpočítanie dane si uplatnil\noprávnene a na preukázanie tejto skutočnosti bude schopný zniesť dôkazné bremeno.\n12. Následne správca dane poukázal na komparáciu reklamných kampaní a konštatoval nevyváženosť\nmedzi obsahom a rozsahom poskytnutých reklamných a propagačných služieb na jednej strane a ich\ncenou na strane druhej, ktorú žalobca akceptovateľne nezdôvodnil. Správca dane poukázal na to, že\nžalobca za reklamné a propagačné služby zaplatil veľmi vysokú čiastku (XXX.XXX,XX eur), pritom však\nekonomickú návratnosť takýchto investícií nevyhodnocoval, resp. neanalyzoval. Právo odpočítať daň\nmá platiteľ v takom rozsahu, v akom súvisí s jeho ekonomickou činnosťou, t. j. prijaté tovary, resp. služby\nmajú mať priamu a bezprostrednú väzbu na uskutočnené zdaniteľné plnenia.\n13. Správca dane uzavrel, že sa jednalo o transakcie, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie a zotrval\nna porušení § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli\nuskutočnené spoločnosťou UNSECO a spoločnosťou MARVEL. Preverovanie u koncového dodávateľa\n– spoločnosti B & D, s.r.o. nebolo možné z dôvodu zániku spoločnosti a z dôvodu nesúčinnosti bývalého\nkonateľa tejto spoločnosti. Nebolo možné zistiť, kto logo žalobu na jednotlivé zložky reklamnej kampane\numiestnil, komu boli následne tieto reklamné výstupy fakturované.\n\n14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.12.2019, v ktorom uviedol,\nže (i) osoby uvedené na faktúrach sú osobami, ktoré zmluvné vzťahy medzi žalobcom a dodávateľmi\nzabezpečili, (ii) daňová povinnosť u dodávateľov vznikla a zaplatením dane bola aj realizovaná, (iii)\nžalobca poskytol všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a (iv) žalobca vyčerpal\nvšetky svoje dôkazné možnosti a už týmito bola preukázaná reálnosť zabezpečenia reklamných služieb\ndodávateľmi a s tým súvisiaci zákonný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n15. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100655027/2020 zo dňa 10.03.2020\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval\nkonanie pred správcom dane, závery prvostupňového rozhodnutia, odvolanie a následne uviedol svoju\nargumentáciu.\n16. Žalovaný uviedol, že ťažiskom odvolacích námietok bolo spochybňovanie zákonnosti vykonaného\ndokazovania v rámci preverovania uplatnených zdaniteľných plnení, spochybňovanie správnosti\nvyhodnotenia skutkového stavu na základe jednotlivých zistení, ako aj tvrdenie o neprimeranom prenose\ndôkazného bremena na žalobcu, ktorý si podľa jeho názoru splnil svoju dôkaznú povinnosť.\n17. Žalovaný uviedol, že samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, ak nie je predložená\nreálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane na uvedenej faktúre. Splnenie\nformálnej podmienky je síce jednou z podmienok na uznanie odpočítania dane, tieto doklady však\nmusia byť odrazom reálneho obchodu. Správca dane v uvedenom prípade nepriznal žalobcovi právo\nna odpočítanie dane od dodávateľov – spoločnosti UNSECO a spoločnosti MARVEL, pretože žalobca\nporušil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pričom dodávateľom nevznikla\ndaňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH.\n18. Žalobca nepovažoval za potrebné získať o dodávateľoch referencie, neoveril si ich, nezaujímal sa\no to, kto konkrétne dodal reklamné produkty, nemal záujem sa dozvedieť o dodávateľských vzťahoch.\nSprávca dane zistil, že sa jednalo o transakcie, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie a porušil § 49\nods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené dodávateľmi\n– spoločnosťou UNSECO a spoločnosťou MARVEL – dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z titulu\ndodania služby, pretože žiadne služby nedodali. Všetky deklarované dodávateľské a subdodávateľské\nspoločnosti, ktoré správca dane preveroval, prestali so správcom dane komunikovať, boli vymazané,\nzanikli zlúčením alebo boli prevedené na iných štátnych príslušníkov. Správca dane nemohol zistiť, kto\njednotlivé zložky reklamnej kampane vyrobil, kto logo žalobcu na jednotlivé zložky reklamnej kampane\numiestnil a komu boli následne tieto reklamné výstupy fakturované.\n19. Žalovaný poukázal na to, že zmluva uzatvorená so spoločnosťou UNSECO je klamlivá, pretože táto\nspoločnosť sa nezaoberala v rámci svojej podnikateľskej činnosti marketingom a reklamnou činnosťou,\nnemala oprávnenie spolupodieľať sa na organizácii podujatia Športovec roka. Všetky spoločnosti\nv reťazci, s výnimkou žalobcu, nezamestnávali zamestnancov, nevlastnili majetok, mechanizmy,\ntechnológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory. Do obchodného reťazca boli umelo vložené\nsubjekty nedisponujúce personálnym ani materiálnym vybavením, čím nepreukázali, že mali vytvorené\nreálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Vo vytvorenom reťazci sa nachádzali rizikové\nsubjekty, ktoré boli nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali, nepreberali poštu a nepodávali\ndaňové priznania.\n20. Žalobca reálne nadobudnutie služby od spomenutých dodávateľov nepreukázal. Správca dane\npreukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, pričom dôvodom pre obmedzenie\npráva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 Zákona\no DPH. Žalovaný ako odvolací orgán sa zaoberal mierou zavinenia na strane žalobcu, pričom dospel\nk záveru, že v prípade, ak bolo preukázateľne zistené, že plnenie na kontrolovanom stupni obchodu\nnemá reálny základ a ekonomické opodstatnenie, pričom nebolo dodané tak ako bolo deklarované, tak\nbolo logické, že žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť a svojim konaním v obchodnom styku narušil\nriadne fungovanie spoločného systému DPH.\n\n21. Žalovaný uviedol, že fakturované služby mali byť na niektorom stupni obchodného reťazca\ndodávateľom alebo subdodávateľmi reálne uskutočnené. Do obchodného reťazca boli umelo vložené\nďalšie subjekty nedisponujúce personálnym ani materiálnym vybavením. Zo strany dodávateľov neboli\npreukázané a predložené vecné dôkazy, ktoré by preukazovali alebo potvrdzovali skutočné obstaranie\nslužby.\n22. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil, že akcie Športovec roka 2016 a Mejdan\nroku reálne prebehli. Správca dane však identifikoval, že sa nejednalo o reklamu, ale o sponzorstvo, pri\nktorom by platiteľ nemal právo na odpočítanie DPH. Žalovaný uviedol, že uvedenie loga žalobcu nespĺňa\nkritériá reklamy, nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Podujatia uvedeného druhu neboli typickou platformou pre\nobchodné stretnutia na reklamné účely a nebolo preukázané, že by sa na týchto akciách prezentovala\npodnikateľská činnosť žalobcu.\n23. Žalobca prostredníctvom dodávateľov účelovo predstieral dodanie preverovaných služieb, avšak\nbez riadneho ekonomického opodstatnenia a s cieľom optimalizácie daňových povinností. Vykonaným\ndokazovaním boli preukázateľne spochybnené doklady a dôkazy žalobcu na kontrolovanom stupni\nobchodu, ktorými žalobca predstieral splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona\no DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia,\npričom vykonštruované obchodné transakcie boli účelovo predstierané s cieľom získať neoprávnený\ndaňový prospech v podobe optimalizácie daňových povinností DPH.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n24. Žalobca podal správnu žalobu zo dňa 13.05.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia\nveci na ďalšie konanie.\n25. Žalobca uzavrel, že v oboch prípadoch zabezpečenia služieb došlo v súlade s ustanoveniami\nzmlúv k vystaveniu faktúr až po uskutočnení podujatí a k úhrade predmetných faktúr až po preukázaní\nuskutočnenia plnení zo strany spoločnosti UNSECO a spoločnosti MARVEL, pričom táto skutočnosť\nnebola zo strany daňových orgánov nikdy spochybnená, ale ani riadne zohľadnená.\n26. Žalobca poukázal na to, že poskytnutie žiadneho z konkrétnych plnení nebolo zo strany správcu dane\na ani žalovaného spochybnené. Žalobca uviedol, že orgány finančnej správy nevenovali dokumentom\n– hodnotiacej správe, resp. monitoringu reklamy, žiadnu pozornosť, a to aj napriek tomu, že sa jednalo\no zásadné dôkazy. Poukázal na to, že podľa zmlúv uzavretých s dodávateľmi žalobcu sa títo zaviazali,\nže pre žalobcu zabezpečenia reklamné služby a propagáciu a nie že ich priamo sami, svojou činnosťou\nvykonajú. Žalobca podotkol, že faktúry vystavené dodávateľmi žalobcu obsahovali výslovný odkaz na\nuzavreté zmluvy, a teda prirodzene boli vystavené za plnenia zodpovedajúce obsahu tej-ktorej zmluvy.\nŽalobca tak mal za to, že je nutné dospieť k záveru, že (i) ak bolo zabezpečenie reklamných služieb\nzmluvne dojednané s dodávateľmi žalobcu a zároveň, (ii) nebolo toto plnenie žalobcom dohodnuté s inou\nosobou, a zároveň (iii) bola reklama a propagácia obchodného mena žalobcu v značnom rozsahu na\núzemí Slovenskej republiky a s mediálnym dosahom na prakticky celú populáciu Slovenskej republiky\npreukázane realizovaná, mohlo sa tak jedine stať pričinením a na základe činnosti dodávateľov žalobcu.\nZo žiadneho dôkazu v daňovom konaní nevyplynulo, že by si dodávatelia svoje zmluvné povinnosti\nneplnili a z vyjadrení osôb konajúcich za dodávateľov a tretích osôb vyplynulo, že túto činnosť vykonali.\n27. Dodávatelia žalobcu neboli povinní priamo fyzicky vykonať reklamné služby sami, ich záväzok\nspočíval v zabezpečení takýchto služieb, a preto mohli na ich zabezpečenie využiť subdodávateľsky\nslužby iných spoločností, čo sa aj stalo.\n28. Následne sa žalobca vyjadril k charakteru zabezpečených služieb – reklama vs. sponzoring.\nPoukazuje na to, že žalovaný uvádza argumentáciu, a to, že v danom prípade sa nejedná o reklamu,\nale o sponzorstvo, pri ktorom, na rozdiel od reklamy, by ale platiteľ nemal právo na odpočítanie DPH.\nK danému žalobca odkázal na ním citovanú judikatúru, z ktorej vyvodil, že aj mediálna prezentácia\nloga spoločnosti a obchodného mena spoločnosti, a to dokonca na podujatiach prakticky totožného\n\ncharakteru, predstavuje reklamné služby a jedná sa o protihodnotu finančného plnenia, ktorú žalobca\nposkytol dodávateľom na základe vystavených faktúr, z ktorých si uplatnil odpočet DPH.\n29. Žalobca namietol diskriminačný postup voči jeho osobe, kedy poukázal na to, že exkluzívnym\npartnerom podujatia Športovec roka 2016 bola aj spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť,\na.s., voči ktorej podľa vedomosti žalobcu žalovaný napriek zjavne skoro rovnakému skutkovému stavu\nnekonal.\n30. Žalobca tak súhrnom uviedol, že napadnuté rozhodnutia (i) vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, (ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (iii) skutkový\nstav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi\nalebo v nich nemá oporu a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „vyjadrenie“) a uviedol,\nže uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane\na v prípade, ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným,\npotom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona\no DPH. Daňový subjekt musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou\nuvedenou na faktúre a správca dane skúmal predovšetkým tú skutočnosť, či služby reálne dodal\nžalobcovi deklarovaný dodávateľ. Reálne nadobudnutie služieb žalobca od dodávateľov nepreukázal.\n32. Žalovaný uviedol, že všetky deklarované dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti, ktoré správca\ndane preveroval, prestali so správcom dane komunikovať, boli vymazané, zanikli zlúčením alebo boli\nprevedené na iných štátnych príslušníkov. Správca dane nemohol zistiť, kto jednotlivé zložky reklamnej\nkampane vyrobil, kto logo žalobcu na jednotlivé zložky reklamnej kampane umiestnil a komu boli\nnásledne tieto reklamné výstupy fakturované.\n33. Žalovaný poukázal na to, že zmluva uzatvorená so spoločnosťou UNSECO je klamlivá, pretože táto\nspoločnosť sa nezaoberala v rámci svojej podnikateľskej činnosti marketingom a reklamnou činnosťou,\nnemala oprávnenie spolupodieľať sa na organizácii podujatia Športovec roka. Všetky spoločnosti\nv reťazci, s výnimkou žalobcu, nezamestnávali zamestnancov, nevlastnili majetok, mechanizmy,\ntechnológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory. Do obchodného reťazca boli umelo vložené\nsubjekty nedisponujúce personálnym ani materiálnym vybavením, čím nepreukázali, že mali vytvorené\nreálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Vo vytvorenom reťazci sa nachádzali rizikové\nsubjekty, ktoré boli nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali, nepreberali poštu a nepodávali\ndaňové priznania. Žalovaný sa zaoberal mierou zavinenia na strane žalobcu, pričom dospel k záveru,\nže v prípade, ak bolo preukázateľne zistené, že plnenie na kontrolovanom stupni obchodu nemá\nreálny základ a ekonomické opodstatnenie, pričom nebolo dodané tak, ako bolo deklarované, tak bolo\nlogické, že žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť a svojim konaním v obchodnom styku narušil riadne\nfungovanie spoločného systému DPH.\n34. Žalobca prostredníctvom dodávateľov účelovo predstieral dodanie preverovaných služieb, avšak\nbez riadneho ekonomického opodstatnenia a s cieľom optimalizácie daňových povinností. Vykonaným\ndokazovaním boli preukázateľne spochybnené doklady a dôkazy žalobcu na kontrolovanom stupni\nobchodu, ktorými žalobca predstieral splnenie zákonných predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona\no DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia,\npričom vykonštruované obchodné transakcie boli účelovo predstierané s cieľom získať neoprávnený\ndaňový prospech v podobe optimalizácie daňových povinností DPH.\n35. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 04.08.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii a ohradil sa voči tvrdeniu o účelovo dodaných preverovaných službách. Žalobca následne\npredložil podanie zo dňa 08.11.2022, prílohou ktorých boli rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,\nktorými podporil svoju argumentáciu.\n\n36. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/121/2020.\n38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní\nv rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná\na s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec\nvrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n39. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 13.11.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n40. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu a žalobca, ktorí zotrvali na svojej žalobnej\nargumentácii.\n41. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe\ndaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá\nsa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n44. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n47. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n\n48. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n51. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali\nžalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – december 2016. Žalobca mal\nza to, že žalovaný a správca dane na podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne\nzávery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali\npri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Na\npodklade podanej žaloby správny súd vyvodil, že podstatnými žalobnými námietkami žalobcu bolo, že\norgány finančnej správy (i) na jednej strane nespochybnili existenciu služieb, (ii) ale na druhej strane\nnepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu nemožnosti preverenia pôvodu týchto služieb\nu dodávateľov a subdodávateľov, pričom poukázali na účelovo predstierané dodanie predmetných\nslužieb. Správny súd tak zameral súdny prieskum v prizme uvedených žalobných námietok.\n52. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n53. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické\nvýchodiská vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane.\n54. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane\nsú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné\nplnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté\nplnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide\no najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku – preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby,\npričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane\nuplatňuje. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov\ns predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom\npodklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd\nv podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016,\nsp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019\nzo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019;\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III.\nÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).\n\n55. Správny súd súčasne uvádza, že závery daňových orgánov o tom, že v prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna\nexistencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú bez ďalšieho predpokladom\nna odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, t. j. osoba uskutočňujúca zdaniteľné plnenie musí\nbyť zhodná s osobou uvedenou na faktúre, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie. Na podklade uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie skutočného dodávateľa\nso subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.\nNedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu dane z pridanej\nhodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom,\nže hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Dôkazná situácia tak ako vyplýva z administratívneho\nspisu, kedy bola preukázaná materiálna existencia plnenia, v podobe dodaných služieb – ktoré potvrdil\nako žalovaný, tak aj správca dane, spolu so žalobcom, ako aj so zástupcami spoločnosti UNSECO\na spoločnosti MARVEL, nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty. Súčasne je zrejmé, že akcie Športovec roka 2016 a Mejdan roka sa uskutočnili\na súčasne z administratívneho spisu vyplýva, že tento obsahuje dokumentáciu (fotodokumentáciu),\nz ktorej je zrejmé, že žalobca, resp. logo žalobcu bolo na týchto akciách prezentované.\n56. Podstatnou žalobnou argumentáciou žalobcu sú tie žalobné body, v ktorých namieta, že preukázal\nreálnu existenciu materiálneho plnenia v tom zmysle, že deklarované plnenie bolo skutočne dodané a,\nže správca dane spochybňuje dodanie služieb iba na tom základe, že dodanie služieb sa malo realizovať\nsubdodávateľsky, nie priamo jednotlivými dodávateľmi a že nebolo zrejmé, kto tieto služby skutočne\nvykonal – teda kto jednotlivé zložky reklamnej kampane vytvoril, kto logo žalobcu na jednotlivé zložky\nreklamnej kampane umiestniť a komu boli následne tieto reklamné výstupy fakturované.\n57. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie\ndane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ,\nprípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery\nsprávcu dane a žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť UNSECO a spoločnosť MARVEL\nžalobcovi deklarované služby dodali. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej\núnie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha\nprávo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie\nslužieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti\nsa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný.\nPodľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,\nktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému\ndodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda\nnevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo\nslužby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla\naj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku\nna odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa\nvzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo\nna odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie\ndane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť\njasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa\nuplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).\n58. Správny súd v nadväznosti na námietku žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie služieb\npoukazom na nezrovnalosti ohľadom dodania služieb subdodávateľsky, uvádza, že len na podklade\nspochybnenia okolností týkajúcich sa dodávateľských alebo subdodávateľských článkov reťazca\nnemožno automaticky bez ďalšieho zamietnuť nárok na odpočet DPH, a preto aj túto žalobnú námietku\nvyhodnotil ako dôvodnú. Takéto zamietnutie by prichádzalo do úvahy za predpokladu, že je právne\ndostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode\nalebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa\ndopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom\nstupni uvedeného dodávateľského reťazca. V prejednávanej veci však z administratívneho konania\nvrátane priebehu dokazovania zavŕšeného rozhodnutiami daňových orgánov nevyplynulo, že by sa\n\nv tomto konaní vôbec vyskytla otázka daňového podvodu. Správny súd súčasne uvádza, že obchodné\nvzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľmi – spoločnosťou UNSECO a spoločnosťou MARVEL neboli\npostavené na tom, že títo dodávatelia mali povinnosť jednotlivé zložky reklamnej kampane vytvoriť alebo\nlogo žalobcu na jednotlivé zložky reklamnej kampane umiestniť.\n59. Ako vyplýva zo zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou UNSECO (ktorá sa nachádza\nv administratívnom spise), spoločnosť UNSECO sa zaviazala komplexne poskytnúť reklamné služby\npre žalobcu a za týmto účelom uviesť logo, obchodné meno, respektíve iné označenie žalobcu na\nreklamných a propagačných kampaniach a pod. Súčasne z tejto zmluvy (čl. II, bod 2.7) vyplýva, že\nspoločnosť UNSECO mohla tieto služby vykonávať aj subdodávateľsky. Úlohou spoločnosti UNSECO\ntak nebolo vytvoriť jednotlivé zložky, ale zabezpečiť uvedenie týchto jednotlivých zložiek, čo ako vyplýva\nz administratívneho spisu, nebolo spochybnené.\n60. Súčasne, ako vyplýva zo zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou MARVEL (ktorá sa taktiež\nnachádza v administratívnom spise), spoločnosť MARVEL sa zaviazala zabezpečiť propagáciu\na reklamu žalobcu, najmä formou uverejnenia loga alebo názvu žalobcu, čo ako vyplýva\nz administratívneho spisu, nebolo spochybnené. Správny súd tak námietku týkajúcu sa uskutočnenia\nzdaniteľných plnení dodávateľmi žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.\n61. Správny súd ďalej vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku, týkajúcu sa charakteru zabezpečených\nslužieb. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej\nrozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu\n(sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad\nv rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023 v bode 39 uviedol, : „pre záver o zákonnosti\nodpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring,\npretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej\nv rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27.06.2023 v bode 24 konštatoval, : „zákon č. 222/2004 Z.\nz. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom\nzmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené\nzo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne je v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 v bode\n41 kasačný súd toho názoru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH\nz prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring\nalebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024).\n62. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba\ndodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia\ndo takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny\nsúd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH\nrelevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu v časovom období po dodaní reklamnej\nslužby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn.\n10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021\nzo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo\ndňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským\nodkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná\nslužba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami daňového\nsubjektu na výstupe. Žalobná námietka tak bola vyhodnotená ako dôvodná.\n63. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom\nna § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou finančných\norgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť mu relevantné\na preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom\nkonaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii)\nspáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou\nfinančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne\noznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi\npreukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo\n\nmal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných\nstupňoch), ktorého bol súčasťou alebo či došlo k zneužitiu práva.\n64. Nad rámec vyššie uvedeného a na okraj správny súd poukazuje aj na to, že je súčasne nevyhnutné\nodlišovať umelé navyšovanie zdaniteľného plnenia od neexistencie zdaniteľného plnenia. Zdaniteľné\nplnenie a cena zdaniteľného plnenia sú dve odlišné právne kategórie, z ktorých existencia zdaniteľného\nplnenia má objektívny charakter, jeho cena sa však spravidla určuje dohodou strán o cene plnenia.\nZmluvné strany ako účastníci daňovej transakcie môžu slobodne určovať výšku ceny zdaniteľného\nplnenia na základe konsenzu zmluvných strán (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/25/2022 zo dňa 30.11.2023).\n65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n66. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "bc0b8ca2-7b51-4152-ad1e-5209b07765ab:456f21fa-c065-41f4-9597-caa76ed0aff2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200349.1", "spisova_znacka": "3Sfk/58/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/58/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200349.1"}, {"guid": "fdac782a-be10-49b0-a46c-e7609590803b:3ec65b89-6cda-473e-bbc4-5bc810cebbba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200346.1", "spisova_znacka": "2Sfk/93/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/93/2022 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200346.1"}, {"guid": "245c4674-60f8-4ab4-8a11-0edf291b6abe:10290b43-5604-427e-ac27-bf11bd6dda6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200113.1", "spisova_znacka": "2Sfk/118/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/118/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200113.1"}, {"guid": "13cc24c9-e36d-4640-bfee-1cda9fda4603:618238e3-9331-4a7b-b11c-0693edd3968e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200049.1", "spisova_znacka": "4Sfk/52/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/52/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200049.1"}], "citovane_v": []}