Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/31/2016 z 5. 11. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. novembra 2024, sp. zn. TT-20Sa/31/2016, ECLI:SK:SpSBA:2024:2016200678.3 Správny súd v Bratislave | TT-20Sa/31/2016 | ECLI:SK:SpSBA:2024:2016200678.3 | 2024-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 6 SSP, § 7 SSP, § 181 ods. 1 SSP, § 171 ods. 1 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 119 SSP, § 135 ods. 1 SSP, § 496 SSP, § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 227 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 190 SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 175 ods. 1 SSP, § 167 SSP, § 168 SSP, § 467 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70b05da4-de5a-43ca-8928-132e70a35703 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2016200678.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 14Sa/1/2024 2016200678 05. 11. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:2016200678.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Škodler & Partners, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, štatutárny zástupca: Mgr. Zdenko Seneši, advokát a konateľ, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. mája 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009. Prvostupňové rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 5 a § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tým, že v súvislosti so zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.05.2007 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. F. zo dňa 24.04.2007 podal žalobca odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.05.2007. V súvislosti s údajmi poskytnutými Slovenskou lekárskou komorou predložil dňa 22. 10. 2015 žalobca rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zo dňa 21.04.2005, č. G./XX, v ktorom bola licencia zrušená ku dňu 28.02.2015. Podľa údajov z registra daňových subjektov správny orgán prvého stupňa zistil, že príjem žalobcu v kalendárnom roku 2008 bol nižší, ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem žalobcu bol za rok 2008 nižší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2009. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že hoci v súvislosti s rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. F. zo dňa XX.XX.XXXX došlo k 31.05.2007 k zrušeniu povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcovi a žalobca podal odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.05.2007, aj po 31.05.2007 mal žalobca platnú licenciu L1A, vydanú Slovenskou lekárskou komorou pod č. G./XX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba – lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom ustanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe – lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká resp. trvá. Žalobca bol preto aj po 31.05.2007 povinne nemocensky a dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. K odvolacej námietke, že správny orgán neupovedomil žalobcu o začatí nedávkového konania a neposkytol mu možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu a k podkladu rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa zákona o sociálnom poistení žalovaná nemá povinnosť upovedomovať účastníkov o začatí konania ani povinnosť dať účastníkom možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia (rozsudok NS SR, sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Vo veci správny orgán prvého stupňa rozhodol v nedávkovom konaní z dôvodu spornosti, ktorá vznikla nesprávne podanou odhláškou žalobcu z povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Prvostupňové rozhodnutie má všetky náležitosti, výrok aj odôvodnenie sú dostatočne presné a určité, a preto žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Správna žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 29.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 30.11.2016, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 4. V správnej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci. Poukázal na to, že súd musí hľadať také riešenie, ktoré nielen rešpektuje právo, ale jeho výklad a aplikácia smerujú k spravodlivému výsledku. Uviedol, že mal za to, že k 31.05.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže zároveň požiadal aj o zrušenie IČO a zrušenie registrácie na daň z príjmu a nemal žiadne príjmy z výkonu činnosti na základe licencie L1A. Poukazoval tiež na to, že k vydaniu prvostupňového rozhodnutia došlo po deviatich rokoch od odhlásenia žalobcu z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca uviedol, že formalistický výklad zákona o sociálnom poistení je vo vzťahu k nemu nespravodlivý a vec bola nesprávne právne posúdená. Podľa jeho názoru na základe ním podanej odhlášky z povinného sociálneho poistenia žalovaná rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného sociálneho poistenia ku dňu 31.05.2007 vyznačením v spise. Keďže išlo o právoplatné rozhodnutie a od právoplatnosti uplynul viac ako rok, žalovaná nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku sociálneho poistenia, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje uvedenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého správny orgán rozhodol. Žalobca tiež namietal, že správny orgán prvého stupňa ho neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy. III. Vyjadrenie žalovanej 5. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 11.07.2017 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedla, že § 5 zákona o sociálnom poistení vymedzuje podmienky, za ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31.12.2010 bol rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej osoby, považuje aj povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“). Námietku žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu, považuje žalovaná za irelevantnú, pretože táto registrácia bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2011 do 30.06.2014. Keďže žalobca bol v čase zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia aj držiteľom licencie L1A podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. č. G./XX, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 21.04.2005, ktorá bola zrušená na jeho žiadosť až k 28.02.2015, na účel vzniku resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia mal aj po 31.05.2007 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 7. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo od výnosov s nimi súvisiacich podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorý osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Keďže žalobca až za rok 2008 nedosiahol príjem relevantný pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, uvedené poistenie mu zaniklo k 30.06.2009 (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase). 8. Na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv skutočnosť, že si žalobca nebol vedomý skutočnosti, že licencia L1A zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže neznalosť zákonov neospravedlňuje. Ani nadobudnutie postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osobe, pretože súbeh poistení zákon nevylučuje. 9. Vo vzťahu k námietke vydania rozhodnutia vyznačením v spise a nemožnosti obnovy konania žalovaná uviedla, že podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa vydáva v otázkach vzniku, prerušenia alebo zániku sociálneho poistenia rozhodnutie len v sporných prípadoch, čo bol aj prípad žalobcu. Vzhľadom na uvedené nebola ani nemohla byť zo strany žalovanej nariadená obnova konania, ale o veci bolo rozhodnuté podľa § § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení ako o spornom prípade, čo je uvedené aj vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Poukázala tiež na povinnosť poistenca podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie alebo zánik sociálneho poistenia. 10. K námietke porušenia procesných práv účastníka konania neinformovaním o začatí správneho konania žalovaná uviedla, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011. Žalobca mal možnosť uplatniť svoje práva v rámci odvolacieho konania, čo aj využil. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 31.07.2017 opätovne poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že mechanická aplikácia zákona môže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, má súd interpretáciu pomocou redukcie „ad absurdum“ odmietnuť a zvoliť výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a bude racionálny a spravodlivý. Idea spravodlivosti musí byť prístupná aj v oblasti verejného práva. Do pozornosti súdu dal rozhodnutie Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, § 1 ods. 1 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku a rezolúciu č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní. Vyjadril nesúhlas s názorom žalovanej, že v danej veci nemá povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí konania a považuje to za podstatné porušenie svojich práv. 12. Žalovaná v duplike zo dňa 17.08.2017 opätovne poukázala na to, že je viazaná znením § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, ktoré vymedzuje skutočnosti, za splnenia ktorých je potrebné fyzickú osobu považovať sa samostatne zárobkovo činnú osobu. Zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút zmiernenia tvrdosti zákona ani uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Právnu normu je potrebné aplikovať rovnako na všetky prípady rovnakého druhu. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, na ktorý poukazoval žalobca, podala žalovaná kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukázala na to, že v konaní podľa zákona o sociálnom poistení je vylúčené použitie všeobecného zákona o správnom konaní. V. Priebeh doterajšieho súdneho konania 13. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 20Sa/31/2016-56 zo dňa 15.12.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná porušila práva žalobcu ako účastníka správneho konania, keďže začatie konania mu nebolo oznámené a nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu, prvostupňové rozhodnutie považoval za nepredvídateľné, trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Aj napadnuté rozhodnutie súd vyhodnotil ako arbitrárne. V rámci právneho posúdenia veci súd poukázal na to, že rozhodovacia prax nie je v týchto prípadoch jednotná. Súd sa nestotožnil s názorom, že okamihom zániku povinného poistenia na základe zániku povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia nastúpil iný dôvod povinného poistenia vyplývajúci z toho, že žalobca bol držiteľom licencie L1A napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy. Licenciu L1A ako doklad, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., nie je podľa názoru súdu možné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie považoval súd za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 14. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa 15.02.2018, tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší správny súd rozsudkom, č. k. 9Sžsk/107/2018-88 zo dňa 27.06.2022 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/31/2016-56 zo dňa 15.12.2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že otázkou spornou v tomto konaní sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozsudku, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a ústavná sťažnosť proti tomuto rozsudku bola odmietnutá uznesením, sp. zn. IV. ÚS 610/2021 zo dňa 30.11.2021. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax a držiteľ tejto licencie je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Je na jeho vôli, či bude túto licenciu využívať. Licenciu L1A ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Veľký senát Najvyššieho SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol tri spôsoby zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia držiteľa licencie L1A, a to (i) podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, (ii) podľa § 21 ods. 4 časť vety pred písmenom „a“ zákona o sociálnom poistení a (iii) odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V oblasti posúdenia charakteru licencie L1A preto kasačný súd odkázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. V otázke posúdenia splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase kasačný súd uviedol, že nebolo sporným, že v roku 2007 žalobca dosiahol príjem vyšší ako zákonom stanovená hranica, pričom nie je rozhodujúce, podľa ktorého písmena ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení bol tento príjem dosiahnutý. Kasačný súd zároveň vyslovil názor, že žalovaná nepochybila, keď žalobcovi neoznámila začatie nedávkového konania, pretože na presné a úplné zistenie skutočného stavu disponovala dostatkom podkladov. Aj účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, ostáva zachovaná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým jeden celok. 15. Krajský súd v Trnave následne rozsudkom, č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12.08.2022 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že nakoľko kasačný súd nespochybnil správnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere iba plynutím času nedošlo, súd nemal dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nepovažoval za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez možnosti, aj s prihliadnutím na rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, privodenia priaznivejšieho správneho rozhodnutia pre žalobcu, ale za požiadavku napĺňajúcu základné práva účastníka na spravodlivý proces, zahŕňajúce aj právo na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce odpovede na zásadné otázky konania. Súd preto napadnuté rozhodnutie opäť zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 16. Proti tomuto druhému rozsudku krajského súdu podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa 21.10.2022, opätovne tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a poukazujúc na to, že krajský nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. Najvyšší správny súd rozsudkom, č. k. 6Ssk/21/2023-144 zo dňa 31.10.2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12.08.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd dôvody, ktoré viedli krajský súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, nepovažoval za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie je síce stručné, ale obsahuje všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Stručné argumenty správneho orgánu prvého stupňa boli podrobne rozvedené a vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a obe rozhodnutia spolu tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu vyhodnotil kasačný súd ako svojvoľný a neprimerane iniciatívny. V závere viedol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v súlade so zákonom o sociálnom poistení a s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry a nedostatky vytýkané krajským súdom nie sú relevantné, keďže nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť. VI. Konanie na správnom súde 17. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 19. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 20. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.11.2024 (§ 137 ods. 3 SSP). VII. Aplikovaná právna úprava 22. Podľa ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ 23. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 24. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).“ 25. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.“ 26. Podľa ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.“ 27. Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.“ 28. Podľa ustanovenia § 228 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.“ VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak po ostatnom rozhodnutí kasačného súdu prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne do samosudcovského oddelenia 19Sa. 30. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 31. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP) a prihliadal na viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.11.2024 uviedol, že kasačný súd ani Veľký senát Najvyššieho súdu SR neprihliadli na judikatúru Ústavného súdu SR tak, aby rozhodnutie smerovalo k spravodlivému rozhodnutiu, sledujúcemu účel právnej normy. Vec bola chápaná formalisticky a neprihliadalo sa na materiálnu stránku. Žalobca vykonal všetky kroky, aby nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, okrem zrušenia licencie L1A. Dôkazom, že žalobca chcel ukončiť činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, je aj skutočnosť, že založil obchodnú spoločnosť, prostredníctvom ktorej následne prevádzkoval ambulanciu. Nebol jediný, koho sa tento problém týkal, išlo o nesprávne systémové nastavenie. 33. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.05.2007 (zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia) alebo trvalo aj po 31.05.2007, pričom kľúčovou bolo vyriešenie otázky, aký je charakter tzv. licencie L1A vo vzťahu k vzniku alebo trvaniu povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj s ohľadom na skutočnosť, či je na základe takejto licencie činnosť aktívne vykonávaná. V nadväznosti na to je relevantným aj posúdenie splnenia podmienky dosiahnutia kvalifikovanej výšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v rozhodnom čase. Žalobca tiež namietal vydanie napadnutého rozhodnutia po viac ako deviatich rokoch od podania odhlášky zo strany žalobcu z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázal aj na skutočnosť, že z výroku rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu rozhodla a že neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi boli porušené jeho práva ako účastníka konania. 34. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu, s poukázaním na ustálenú rozhodovaciu prax v právnych otázkach, ktoré sú v tejto veci sporné, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť z nasledujúcich dôvodov. 35. Žalobca spochybňuje, že skutočnosť, že bol v rozhodnom čase držiteľom licencie L1A bez toho, aby ju aktívne využíval, teda vykonával na jej základe samostatnú zdravotnícku prax, mu zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby a v nadväznosti na to mu za splnenia ďalších zákonných podmienok vzniká resp. trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Poukázal na to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.05.2007 jednoznačne prejavil vôľu nemať status samostatne zárobkovo činnej osoby. 36. Žalobca konkrétne namietal, že k 31.05.2007 ukončil samostatne zárobkovú činnosť a od 01.06.2007 vykonával lekársku prax iba ako zamestnanec spoločnosti DRID, s.r.o., v ktorej bol zároveň jediným spoločníkom. Túto skutočnosť žalovanej oznámil prostredníctvom podania Registračného listu fyzickej osoby – odhlášky s dátumom zániku poistenia 31.05.2007. Žalobca nerozporoval, že bol v rozhodnom čase držiteľom licencie L1A, poukazoval iba na to, že nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a nevedel, že udelenie uvedenej licencie je oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti s dopadom na vznik odvodových povinností. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca dosahoval v období rokov 2005 – 2007 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom stanovená hranica. 37. Ako uviedol aj kasačný súd v prvom zrušujúcom rozsudku, odpoveď na otázku postavenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, je zodpovedaná v rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. z. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, z ktorého správny súd cituje: „Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/ dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.“ 38. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, licenciu L1A ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého je lekár – jej držiteľ považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. K námietke, že žalobca nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe licencie L1A správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen uvedených v § 5 zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na to správny súd uvádza, že v prejednávanej veci žalovaná rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné sociálne poistenie ku dňu 30.06.2009, pretože v roku 2008 nedosiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu. Žalobca nepreukázal k 31.05.2007 resp. ku dátumu, ktorý predchádzal dňu 30.06.2009, zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby zánikom licencie L1A ani preukázaním uzavretia pracovného pomeru odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu a zároveň predložením vyhlásenia pobočke Sociálnej poisťovne, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 39. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Rozhodnutie samosprávneho kraja, ktorým bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žiadosť o zrušenie identifikačného čísla či zrušenie registrácie na daň z príjmu ako samostatne zárobkovo činná osoba samo o sebe nepredstavuje hmotnoprávny dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. 40. Rovnako tak odhláška podaná žalobcom bola len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu – podľa jeho názoru – malo zaniknúť povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemala povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Preto ani nie je možné považovať konanie a rozhodovanie žalovanej v nedávkovom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, za obnovu konania, ako tvrdí žalobca. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak, než bolo uvedené v odhláške. Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pričom zákon ukladá žalovanej rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobcu. 41. Poukazujúc aj na viazanosť súdu názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí, správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je síce stručné, avšak v spojení s napadnutým rozhodnutím možno konštatovať, že žalobcovi boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých mu povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 31.05.2007 (držba licencie a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období), ale zaniklo dňa 30.06.2009 (z dôvodu absencie dosiahnutia relevantnej výšky príjmu v rozhodnom období). Napriek tomu, že žalobca podal odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba ku dňu 31.05.2007, aj naďalej bol držiteľom aktívnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, o čom správny orgán prvého stupňa v čase podania odhlášky nemal vedomosť, a preto vo veci žalobcu následne, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel iným spôsobom, rozhodoval ako o spornom prípade. Žalobca totiž túto skutočnosť žalovanej neoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia. 42. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že nebol preukázaný žiaden dôvod, aby povinné poistenie žalobcu zaniklo ku dňu 31.05.2007, naopak vyplýva z neho, že žalobca spĺňal zákonné podmienky pre jeho trvanie (status samostatne zárobkovo činnej osoby, registrácia podľa osobitného predpisu a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume, a to až do 30.06.2009. Žalovaná tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení keď ustálila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie dňa 31.05.2007, ale zaniklo až 30.06.2009. 43. Žalobca uviedol v žalobe, ako aj v replike zo dňa 31.07.2017, procesnú námietku, že s ním prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia nekonal. Správny súd konštatuje, že konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto je za prvý úkon možné považovať aj doručenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mal možnosť v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatniť svoje námietky, čo v danej veci aj využil a žalovaná sa s jeho námietkami v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadala. Nedošlo teda k porušeniu zákonných práv (vrátane procesných práv) žalobcu. Žalovaná svojím postupom v prvostupňovom a odvolacom konaní zároveň dala žalobcovi primeranú možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. V predmetnej veci boli stručné argumenty správneho orgánu prvého stupňa podrobne rozvedené a vysvetlené rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Z prvostupňového rozhodnutia je zároveň zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu a jeho konkrétneho ustanovenia orgán prvého stupňa vo veci rozhodol. 44. Nedôvodné sú tiež námietky o formalistickom prístupe súdu a neprihliadaní na materiálnu stránku veci. V predmetnej veci nie je možné hovoriť o prílišnom formalizme, ktorý by viedol k zjavnej nespravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov v tomto prípade prihliada aj na účel a zmysel dotknutých právnych predpisov. Správny súd zdôrazňuje, že právne závery týkajúce sa vyššie uvedených (sporných) právnych otázok už prešli riadnou kontrolou ústavnosti a uznesením ústavného súdu zo dňa 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021, bola ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR proti rozhodnutiu Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 odmietnutá. Ústavný súd pritom výslovne konštatoval, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je podľa jeho názoru výslovne dostatočné a zrozumiteľné a nie je možné ho považovať za zjavne neodôvodnené ani za arbitrárne, teda také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. 45. Správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené, žalobca ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, pričom napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nemožno hodnotiť ako arbitrárne či nepreskúmateľné, a preto nezákonné. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov žalobca nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil správny súd žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. 46. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí I a II, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167, § 168 a 467 ods. 3 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom ani pred kasačným súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).