{"guid": "a9e92537-7aca-43ab-a2ae-26b84d54c975:2c7e6b69-8520-4809-982f-60473c7ff5b9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3", "spisova_znacka": "TT-20S/15/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/15/2022 z 17. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. decembra 2024, sp. zn. TT-20S/15/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3", "identifikacne_cislo": "2022200036", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c7e6b69-8520-4809-982f-60473c7ff5b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/15/2022\n2022200036\n17. 12. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:2022200036.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., bytom C.\nD. XX, XXX XX C., zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, 919 42\nPavlice, proti žalovanému: pôvodne Okresný úrad Trnava, t. č. Regionálny úrad pre územné plánovanie\na výstavbu Trnava, Ulica Piešťanská č. 8188/39, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nOkresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/002726-002 zo dňa\n27.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2022/002726-002 zo dňa 27.01.2022 pôvodne žalovaný\nOkresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej v texte pre účely rozsudku ako „žalovaný“)\nv rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce E. F. (ďalej aj „stavebný úrad“) č. OcÚ/1122/2021/5124\nzo dňa 22.10.2021, ktorým táto zamietla žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu\n„Most cez potok Blava s vjazdom na pozemok“, na pozemku parcela č. XXX/X, k. ú. E., obec E.\nF.. Dôvodom zamietnutia žiadosti o vydanie predmetného stavebného povolenia podľa § 37 ods.\n4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) bol rozpor navrhovanej stavby, mosta cez potok Blava,\ns územným plánom obce E. F.. V tejto súvislosti stavebný úrad poukázal na to, že posúdil umiestnenie\nnavrhovanej stavby najmä z hľadiska zásad a regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia\núzemia v záväznej časti územného plánu obce, argumentujúc, že pozemok s jedným rodinným domom\nna parc. č. XXX/X G. XXX/X, k. ú. E., obec E. F. podľa zmeny 5c/2017 Územného plánu obce E. F. bude\nsprístupnený zo H. I. a bude využívať jestvujúci vjazd k už existujúcim objektom rodinných domov.\n2. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí druhého stupňa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nstavebného úradu, zopakujúc hlavný dôvod zamietnutia predmetnej žiadosti o vydanie stavebného\npovolenia, a to existenciu rozporu navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce E.\nF.. Konkretizoval obsahom zmeny 5/2017 územného plánu obce, schválenej uznesením č. 767/VII\nzo dňa 22.10.2018, v ktorej okrem iného bola navrhnutá lokalitu s označením „5c/2017“ na výstavbu\njedného rodinného domu s podmienkou, že parcela pre výstavbu bude sprístupnená zo H. I., cez\nexistujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných domov. V tejto súvislosti dal žalovaný\n\ndo pozornosti, že nebolo navrhnuté ďalšie premostenie potoka, čo potvrdzuje aj výkres „Dopravy“,\nv ktorom je znázornený prístup k pozemku účelovou komunikáciou cez existujúce premostenie. Vo\nvzťahu v odvolaní namietanom porušení precedenčnej zásady pri rozhodovaní v jeho veci „excesívnym“\nodklonom od rozhodnutí v skutkovo zhodných prípadoch žalovaný s poukazom na rozpor navrhovanej\nstavby s územným plánom obce dodal, že každý stavebný zámer je individuálny a je potrebné, aby bol\nposudzovaný osobitne, nie len vo vzťahu k stavebnému zákonu, jeho vykonávacím vyhláškam, ale aj\nk územnému plánu daného mesta či obce, pričom obec si určuje svoje funkčno-priestorové usporiadanie\núzemia v rámci svojho katastrálneho územia. Zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že so\nzriadením stavby mosta súhlasili všetky dotknuté orgány, dodajúc, že súčasťou predloženého spisového\nmateriálu ako aj z podanej žiadosti o vydania stavebného povolenia na predmetnú stavbu nie sú\npredložené žiadne vyjadrenia, súhlasy, ani rozhodnutia dotknutých orgánov, ktoré by sa vyjadrovali ku\nzriadeniu predmetného mosta.\nII. Rozsah a dôvody žaloby\n3. Žalobou, včas podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvého stupňa z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n4. Z procesných pochybení žalobca namietal nezákonnosť postupu stavebného úradu podľa § 39a\nods. 4 stavebného zákona, na základe ktorého spojil územné konanie o umiestnení stavby podľa § 37\nstavebného zákona so stavebným konaním podľa § 62 stavebného zákona.\n5. Žalobca s poukazom na znenie ustanovenia § 39a ods. 4 v spojení § 139a ods. 1 stavebného zákona\n(vzhľadom na argumentáciu mal zrejme žalobca na mysli § 139b citovaného zákona - poznámka\nsprávneho súdu), upravujúceho taxatívny výpočet stavieb spadajúcich pod kategóriu „drobné stavby“,\ndôvodil, že predmetom konania bolo stavebné povolenie a zároveň umiestnenie stavby mosta, pričom\nmost nie je bytovou budovou, stavbou na individuálnu rekreáciu, prízemnou stavbou (časť je umiestnená\nvo vzduchu v rozsahu 8,5 metra medzi podperami), oporným múrom, podzemnou stavbou alebo\nreklamnou stavbou.\n6. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na spojenie konaní a výrok je v tejto časti\nnesprávny a nezákonný.\n7. S poukazom na znenie ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku a § 36 ods. 1 stavebného\nzákona žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu stavebného úradu predchádzajúceho vydaniu\nprvostupňového rozhodnutia, pretože v predmetnom stavebnom konaní stavebný úrad neoznámil\nzačatie územného konania dotknutým orgánom ani všetkým známym účastníkom. Stavebný úrad taktiež\nnenariadil ústne pojednávanie ani neurčil účastníkom konania lehotu na podanie námietok, t. j. stavebný\núrad úplne ignoroval procesné normy a od začiatku smeroval svoj postup k naplneniu svojvôle a\nodmietnutiu podanej žiadosti.\n8. V súvislosti s obsahom administratívneho spisu žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného,\nuvedeným v napadnutom rozhodnutí, že súčasťou predloženého spisového materiálu ako aj podanej\nžiadosti zo dňa 28.05.2021 o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu nie sú priložené\nžiadne vyjadrenia, súhlasy a ani rozhodnutia dotknutých orgánov, ktoré by sa vyjadrovali ku zriadeniu\nmosta, ako uvádza splnomocnený zástupca stavebníka v podanom odvolaní.\n9. V nadväznosti na uvedené žalobca v rozpore s vyššie uvedeným tvrdením žalovaného poukázal na to,\nže spolu so žiadosťou predložil stavebnému úradu dňa 28.05.2021 aj vyjadrenia a súhlasy dotknutých\norgánov, dodajúc, že prvostupňový orgán však z neznámych dôvodov uvedené doklady nezaradil\ndo spisu. V tejto súvislosti žalobca namieta, že stavebný úrad so spisom nezákonne manipuloval a\nprvostupňový orgán však ani v tomto prípade nepostupoval v súlade so zásadou dobrej správy a pri\nprijatí žiadosti do podateľne nezaregistroval žiadne prílohy, ani osobu, ktorá podanie prijala, a to napriek\ntomu, že má za týmto účelom vytvorenú pečiatku a tieto poklady boli odovzdané. Podľa žalobcu ide o\ntypický príklad tunajšieho šlendriánu.\n10. S poukazom na výpočet príloh k návrhu na vydanie územného rozhodnutia podľa § 3 ods. 3 písm. c)\nvyhlášky č. 453/2000 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), žalobca namietal,\nže stavebný úrad nepostupoval pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v súlade s § 19 ods. 3\nsprávneho poriadku, teda po podaní žiadosti nevyzval žalobcu na odstránenie vád podania a rovnako tak\nnepredložil odvolaciemu orgánu kompletný spis podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ktorý o podanom\nodvolaní rozhodoval bez kompletného spisu. Žalobca dodal, že podanie žalobcu obsahovalo všetky\nnáležitosti, o čom svedčí fakt, že prvostupňový orgán ho nevyzval na doplnenie návrhu na vydanie\n\núzemného rozhodnutia, t. j. prvostupňový orgán z neznámych dôvodov nepreložil odvolaciemu orgánu\nkompletný spis.\n11. V neposlednom rade k procesnému postupu v predmetnom stavebnom konaní v rozpore\ns ustanoveniami § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona žalobca namietal nezabezpečenie si stanovísk\ndotknutých orgánov stavebnými orgánmi oboch stupňov, argumentujúc, že v stavebnom konaní je\nsprávny orgán (aj v odvolacej fáze) povinný zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov. Napriek tomu\nodvolací orgán uvedené pochybenie prvostupňového orgánu neodstránil, čím taktiež porušil zákon. Mal\nza to, že aby bolo možné rozhodnúť podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, musí stavebný úrad vykonať\ncelý postup podľa § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona, k čomu však v tomto prípade nedošlo.\n12. K dôvodom napadnutého rozhodnutia, poukazujúcim na rozpor navrhovanej stavby mosta\ns územným plánom obce a jeho relevantným regulatívom vyplývajúcim zo zmeny územnoplánovacej\ndokumentácie 5c/2017, žalobca dal do pozornosti, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutie\nnamietal nesprávnu lokáciu mosta a nesprávne posúdenie obsahu územného plánu, jeho nesprávnu\naplikáciu a z tohto dôvodu plynúcu nesprávnu aplikáciu § 37 ods. 4 stavebného zákona.\n13. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že navrhovaná stavba umiestňovaného mosta sa vôbec\nnenachádza v lokalite s označením ,,5c/2017“, a preto nie je možné, aby sa na jej umiestnenie v území\nvzťahoval regulatív označený ako 5c/2017, ktorý bol v danom konaní aplikovaný obomi orgánmi.\n14. S poukazom na grafické zobrazenie územného plánu dotknutého územia žalobca uviedol, že vo\nvýkrese územného plánu Doprava je taktiež most zaznačený. Z tohto výkresu zároveň vyplýva, že\nnajbližšie ďalšie premostenie je súčasne účelovou komunikáciou (dopravným vybavením územia).\n15. S opakovaným poukazom na dôvody odvolania žalobca zopakoval, že z dôvodu umiestnenia\nmosta (tento sa nenachádza v území vyznačenom hranicami regulatívu 5c/2017), je aplikácia regulatívu\n5c/2017 nesprávna a nevychádza z obsahu záväznej časti územného plánu a opomína vyššie uvedené\nzakreslenie mosta v záväznej grafickej časti územného plánu, a to v mieste, kde navrhuje umiestnenie\nmosta (územný plán predpokladá most na danom mieste).\n16. V nadväznosti na uvedené preto žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí na\nžiadnom mieste nevyporiadal s vyššie uvedenými námietkami a bez bližšieho zdôvodnenia a textu, z\nktorého by bolo možné abstrahovať jeho správne úvahy, ako dospel k záveru o správnosti a zákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia, ktorým stavebný úrad z dôvodu rozporu navrhovanej stavby s územným\nplánom obce podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť stavebníka o stavebné povolenie.\n17. V súvislosti so žalobným bodom napádajúcim nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného žalobca\nargumentoval, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo má žalovaný za\nto, že umiestňovaný most (inžinierska stavba) sa nachádza v lokalite 5c/2017, keď z projektovej\ndokumentácie (situácie) a územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že navrhovaná stavba nie je\nžiadnou svojou časťou umiestnená v lokalite (zmeny územného plánu) s označením ,,5c/2017“. Dodal,\nže z dôvodu neprávneho skutkového zistenia, nie je možné na posúdenie súladu s územnoplánovacou\ndokumentáciou aplikovať regulatív uvedený pre tento blok v územnoplánovacej dokumentácii. V tejto\nsúvislosti ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vôbec neobsahuje úvahy o tom, prečo sa na danú\nvec neaplikuje časť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá v navrhovanom mieste obsahuje práve\nmost, a zároveň fakt, že ide o individuálny návrh, ktorým nedochádza k zmene existujúceho stavebného\npovolenia.\n18. Žalobca zopakoval, že územný plán v danom mieste počíta s existenciou mosta, dôvod prečo\nuvedenú skutočnosť oba orgány ignorujú, nie je v napadnutom rozhodnutí ani v prvostupňovom\nrozhodnutí vysvetlený, a z tohto dôvodu, nie je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať.\n19. Žalobca ozrejmil dôvody jeho požiadavky na umiestnenie a povolenie predmetnej stavby mosta,\nkonkretizujúc, že vlastní pozemky na oboch stranách vodného toku a tieto majú byť uvedenou stavbou\nmosta prepojené. Žalobca nežiadal o zmenu napojenia jeho stavby na verejnú komunikáciu (zmena\nstavby pred dokončením), ale o prepojenie jeho pozemkov a ich napojenie na komunikáciu.\n20. V súvislosti so žalobnou námietkou napádajúcou porušenie precedenčnej zásady pri vydaní\nnapadnutých administratívnych rozhodnutí dal žalobca do pozornosti, že v odvolaní namietal, že\nstavebný úrad v roku 2013 povolil za rovnakého právneho stavu (keďže 5c/2017 sa nevzťahuje na dané\núzemie) stavbu obdobného mosta a následne aj užívanie stavby, a to v rovnakej časti obce. Na podporu\nsvojho tvrdenia doložil fotokópiu stavebného rozhodnutia obce E. F. č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa\n18.07.2013. Z uvedeného dôvodu mal na vec aplikovať precedenčnú zásadu a v prípade odklonu bolo\npotrebné uvedený rozdiel riadne odôvodniť.\n21. Záverom žalobca sumarizoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného síce má formálne náležitosti\nrozhodnutia, avšak absentujú obsahové náležitosti, najmä pokiaľ ide o správnu úvahu vo vzťahu k\nzisťovaným skutočnostiam a námietkam žalobcu a ich hodnoteniu (vecná nesprávnosť). Podľa judikatúry\n\nnevysporiadanie so všetkými námietkami. ktoré boli uplatnené v odvolaní spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia spočívajúcu v nedostatku jeho dôvodov.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu\n22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n23. K namietanej nesprávnej lokalizácii navrhovanej stavby v spojení so zmenou územného plánu\n5c/2017 žalovaný uviedol, že regulatívy vzťahujúce sa k riešeniu sprístupnenia lokality 5c/2017 boli\naplikované správne.\n24. V tejto súvislosti zopakoval, že Územný plán obce E. F. - Zmena 5c/2017 navrhol lokalitu s\noznačením „5c/2017“ na výstavbu rodinného domu s podmienkou, že parcela pre výstavbu bude\nsprístupnená zo H. I. cez existujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných domov,\npričom nebolo navrhnuté ďalšie premostenie potoka. Žalovaný dal do pozornosti, že uvedené potvrdzuje\naj výkres „Dopravy“, v ktorom je znázornený prístup k pozemku účelovou komunikáciou cez existujúce\npremostenie. Predmetný navrhovaný most je riešený totiž na sprístupnenie jedine tejto lokality s jedným\nrodinným domom.\n25. Preto označil žalovaný za irelevantné tvrdenie, že predmetný most sa nenachádza v danej lokalite\na nemožno naň vzťahovať tieto regulatívy.\n26. K tvrdeniu žalobcu, že vo výkrese Doprava je navrhovaný most zaznačený a že najbližšie ďalšie\npremostenie je súčasne účelovou komunikáciou (dopravným vybavením územia), teda, že územný plán\npredpokladá most na danom mieste, žalovaný uviedol, že v grafickej časti je v mieste navrhovaného\nmosta cez tok nakreslený biely pixel, avšak v legende nie je takýto grafický prvok označený ako\ncestný most pre autá, ani to nie je možné odvodzovať od podobnosti s grafickým znakom jestvujúceho\npremostenia, pretože jestvujúci most je graficky ohraničený čiernymi čiarami s pokračovaním na\nkomunikáciu.\n27. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že je len predstavou a prianím právneho zástupcu žalobcu, bez\nexplicitnej grafickej opory, aby sa biely pixel v mieste navrhovaného mosta vysvetľoval ako návrh\npremostenia toku a prístup k lokalite 5c/2017. K „mostu“ totiž nie je riešená prístupová komunikácia\nzo strany H. I.. Tak isto nie je možné vylúčiť, že uvedený biely pixel cez tok predstavuje návrh lávky\npre peších. Preto tvrdenie advokáta, že „územný plán v danom mieste počíta s existenciou mosta“,\nžalovaný označil za manipulatívne a zavádzajúce, s účelom naviesť súd na domnienku, že ide o\nmost pre automobilovú dopravu. Zámerne neuvažuje o možnosti, že biely pixel cez tok by mohol\npredstavovať lávku pre peších, čomu nasvedčujú aj širšie súvislosti z grafickej časti územného plánu\ntým, že nie je žiadnym spôsobom vyznačená komunikácia vedúca k mostu a za mostom. K poukazovanej\nskutočnosti, že žalobca vlastní pozemky na oboch stranách vodného toku, žalovaný uviedol, že táto\nnijako neovplyvňuje jeho tvrdenie, že nie je možné dokázať, že biely pixel cez tok predstavuje most pre\nmotorové vozidlá, pretože sa v územnom pláne obcí neriešia a nevyznačujú vlastnícke vzťahy.\n28. Ohľadom námietky napádajúcej nezákonné spojenie územného konania so stavebným konaním pre\nnesplnenie zákonných podmienok na takýto postup, žalovaný zopakoval, že prvostupňový stavebný úrad\nzamietol návrh z dôvodu, že bol v rozpore s územným plánom obce, pričom územný plán je kľúčovým\nnástrojom pre definovanie verejného záujmu v rámci stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok\na osobitných predpisov.\n29. V tejto súvislosti dôvodil, že bez ohľadu na to, či by stavebný úrad konal v spojenom územnom konaní\nso stavebným konaním, alebo len v územnom konaní, výsledok konania by bol rovnaký (zamietnutie\nnávrhu ), pretože je návrh, ako už bolo uvedené, v rozpore s územným plánom. Žalovaný dodal, že\nrozpor s územným plánom je primárnym dôvodom na zamietnutie návrhu, pričom podľa § 32 ods. 2\nsprávneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán.\n30. Pokiaľ ide o rozsah zisťovania skutkového stavu a zabezpečovania podkladov potrebných\npre rozhodnutie vo veci, žalovaný argumentoval, že podklady pre rozhodnutie vyratúva správny\nporiadok demonštratívnym spôsobom, pričom potrebné podklady pre rozhodnutie je povinný obstarať\npredovšetkým sám správny orgán. Keďže si určuje aj rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie, je vecou jeho úvahy, či vykoná navrhnutý dôkaz alebo použije iný dôkazný prostriedok.\n31. Podklad pre rozhodnutie tvoria všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu\nveci. Medzi podklady sa zaraďujú aj skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti.\n\n32. Zároveň dal žalovaný do pozornosti zásadu hospodárnosti konania, vyplývajúcu z ustanovenia §\n3 ods. 4 správneho poriadku, v zmysle ktorej správne orgány majú dbať na samotnú hospodárnosť\nkonania a majú povinnosť rozhodovať bez zbytočného prieťahu a v súlade so zákonom. Hospodárnosť\nkonania sa posudzuje nielen z finančného, ale i časového hľadiska.\n33. V nadväznosti na uvedené dodal, že v súlade s touto zásadou hospodárnosti je (bolo v relevantnom\nčase – poznámka súdu) bezpredmetné v súčasnom (danom) stave posudzovanej veci zabezpečovať\nsúlad stanovísk dotknutých orgánov a zaťažovať finančne a časovo žalobcu, pretože bolo zrejmé, že\nnávrh stavby je v rozpore s územným plánom obce.\n34. K uvedenej námietke žalovaný záverom zopakoval tvrdenie z napadnutého rozhodnutia, že v čase\nodvolacieho konania neboli súčasťou spisového materiálu žiadne stanoviská dotknutých orgánov.\n35. Ohľadom namietaného nedodržania postupu stavebným úradom podľa § 36 ods. 1 stavebného\nzákona žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že prvostupňový stavebný úrad, obec E. F., zamietol\nposudzovaný návrh z dôvodu, že nie je v súlade s územným plánom obce, ktorý je kľúčový pre\ndefinovanie verejného záujmu v rámci stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok a osobitných\npredpisov. Dodal, že ani kladné stanoviská dotknutých orgánov by nezabezpečili súlad návrhu s\núzemným plánom obce.\n36. Argumentačne uzavrel, že rozpor návrhu s územným plánom obce E. F. je dostatočným dôvodom\npre okamžité zamietnutie návrhu, a preto by bolo bezpredmetné oznamovať začatie konania podľa § 36\nstavebného zákona účastníkom konania a žiadať od nich podanie námietok.\n37. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej\nžaloby.\n38. S poukazom na obsah záväznej časti územného plánu 5c/2017 zopakoval, že na žiadnom mieste\nprijatej textovej záväznej časti územného plánu sa nenachádza podmienka „že parcela pre výstavbu\nbude sprístupnená zo „H. I.“, cez existujúci vjazd (premostenie) k už existujúcim objektom rodinných\ndomov.“\n39. Ďalej poukázal na grafické vyobrazenie záväznej časti územného plánu 2008, grafická časť: 03\n– doprava s konštatovaním, že za tohto stavu územného plánu bol v roku 2013 povolený most a\ndošlo následne k ohraničeniu mosta čiernymi čiarami v územnom pláne (2015) po jeho vybudovaní (s\npoukazom na grafické vyobrazenie časti územného plánu 5/2015, Grafická časť: 04 – doprava).\n40. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že podľa záväznej časti územného plánu od 2008\ndoposiaľ je presne v uvedenom území, kde je zaznačený most, možné vybudovať premostenie potoku\nBlava. Z umiestnenia a vymedzenia zmeny územného plánu 5/2017 a katastrálnej mapy je zrejmé, že\ntento most sa nenachádza vo vymedzenom území 5c/2017, tzn. že uvedená regulácia nemá vecnú,\nmiestnu a osobnú pôsobnosť pre umiestnenie mosta na danom mieste.\n41. V súvislosti s argumentáciou žalovaného k neexistencii grafického vyznačenia navrhovaného mosta\nv územnoplánovacej dokumentácii (biely pixel považovaný žalobcom za vyznačenie navrhovaného\nmosta) žalobca poukázal na obsah záväznej časti územného plánu (2008) grafická časť: 03 – doprava,\nz ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že za tohto stavu územného plánu bol v roku 2013 povolený most\na došlo následne k ohraničeniu mosta čiernymi čiarami v územnom pláne (2015) po jeho vybudovaní.\nK tomu žalobca dôvodil, že prvostupňový orgán (stavebný úrad E. F.), na základe bieleho pixela povolil\nv roku 2013 premostenie potoka Blava mostným objektom slúžiacim aj na prejazd motorových vozidiel,\npreto sa javí ako nelogické, ak je toto konanie a rozhodnutie (prax stavebného úradu) podľa žalovaného\nmanipulatívne a zavádzajúce. Prvostupňový orgán sám uvedený biely pixel vyhodnotil ako dostatočnú\noporu (regulatív) na povolenie mosta. Územný plán sa v danom území „potoka Blava“ od uvedeného\nčasu nezmenil (lokalita 5c/2017 je mimo toto územie).\n42. Z vyššie uvedených dôvodov a s prihliadnutím na predchádzajúcu rozhodovaciu prax\n(predchádzajúce povolenie stavby mosta cez potok Blava v roku 2013) žalobca zopakoval\nargumentáciu napádajúcu neaplikovanie precedenčnej zásady v záujme zamedzenia excesívneho\nodklonu napadnutého rozhodnutia od predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu v skutkovo\nzhodnom, resp. obdobnom prípade. Dal do pozornosti význam uvedenej zásady pri ochrane pred\nsvojvôľou zo strany správneho orgánu, ale napr. aj pred neprimeraným, nezákonným uplatňovaním\nsprávnej úvahy (diskrečnej právomoci správneho orgánu), pred narušením rovnosti subjektov pred\nzákonom a v neposlednom rade, s poukazom na právne závery Nejvyššího správního soudu sp. zn. 1\nAfs 50/2009 sp. zn. 6 Ads 88/2006, apeloval na zachovanie právnej istoty účastníkov konania.\n43. Žalobca dodal, že v danej veci došlo k zmene územného plánu v časti týkajúcej sa podmienok\nstavby rodinného domu v lokalite 5c/2017, ale vôbec nie v časti týkajúcej sa možnosti uskutočnenia a\nužívania inžinierskej stavby – mosta. Komunikácia vedúca k mostu alebo za mostom nebola vyznačená\nani v čase, keď bol susedný most za rovnakých skutkových okolností povolený. Prečo by mala byť\n\ntáto skutočnosť podstatná pre súčasnosť však žalovaný neuviedol a v rozpore s rozhodovacou praxou\nprezentuje rôzne iné interpretácie „bieleho pixela“ zobrazeného v záväznej časti územného plánu.\n44. S poukazom na názor žalovaného, že územný plán v danom území počíta s mostom (ale len s\npešou lávkou), ako aj s poukazom na rozhodovaciu prax prvostupňového orgánu, žalobca mal za to, že\nje možné povoliť na „bielom pixeli“ aj most pre motorové vozidlo.\n45. V súvislosti s výkladom grafickej časti dotknutej zóny územného planú obce položil žalobca otázku\nlegitímneho cieľa sledovaného územným plánom, ak údajne podľa žalovaného vylučuje možnosť\npostaviť tam most pre jedno motorové vozidlo (aký už raz povolil), dodajúc, že predmetný územný\nplán neobsahuje takú reguláciu, ktorá by toto využitie vylučovala. S poukazom na zásadu subsidiarity a\nminimalizácie zásahu do vlastníckych práv a na zásadu nediskriminácie, žalobca argumentoval, že nie\nje možné dospieť k záveru, že je prípustné vykladať územný plán takým spôsobom, že stavba mosta\npre jedno motorové vozidlo je vylúčená.\n46. Výklad záväzného regulatívu územného plánu spôsobom načrtnutým žalovaným podľa názoru\nžalobcu nesleduje žiaden legitímny cieľ, je diskriminačný a je zároveň aj prejavom ľubovôle, keďže\nnemá oporu v záväznej časti územného plánu. Žalobca mal za to, že pochybnosti o zámeroch a cieľoch\núzemného plánovania a prípadné rozpory v obsahu územného plánu nemožno pripisovať v neprospech\nžalobcu. Ak je podľa žalovaného možné „biely pixel“ vykladať ako most – lávka pre peších, je možné\nho vykladať aj ako most pre jedno motorové vozidlo. Skutočnosť, že prvostupňový orgán vyložil, že na\nbielom pixely je možné povoliť most aj pre motorové vozidlo, favorizuje tento výklad, pred domnienkami\nžalovaného a v prospech žalobcu.\n47. Žalovaný duplikou na vyjadrenia žalobcu v lehote stanovenej súdom nereagoval.\nIV. Relevantná právna úprava\n48. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n49. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n50. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n51. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n52. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,\nmeniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,\nktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.\n53. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie\nstrategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia\na funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce\nalebo z územného plánu zóny.\n54. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\n55. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým\nz hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\n\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\n56. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\n57. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov\n1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku\n1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s\npredpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\n58. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým\norgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.\nSúčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa\nna ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní\nalebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného\nkonania do 7 dní odo dňa keď je žiadosť o stavebné povolenie podaná.\n59. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania\nmôže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a žiadosť poskytuje dostatočný\npodklad pre posúdenie navrhovanej stavby.\n60. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania\nnajmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad\nupustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa\nna neskoršie podané námietky neprihliadne.\n61. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma\nnajmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia.\n62. Podľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci\n63. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť\nSprávny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných\ndôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom\npridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu\nv Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/15/2022.\n64. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia stavebných orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n\n65. Námietku, napádajúcu vydanie preskúmavaných rozhodnutí v spojenom územnom konaní\na stavebnom konaní bez splnenia podmienok stanovených v § 39a ods. 4 stavebného zákona, správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n66. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že navrhovanú stavbu mosta, ako inžiniersku stavbu v zmysle\nčlenenia stavieb podľa § 43a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, nie je možné podradiť pod taxatívny\nvýpočet zákonom definovaných jednoduchých stavieb podľa § 139b ods. 1 stavebného zákona. Teda\nv kontexte zákonnej podmienky na spojenie dvoch typov konaní podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona\n(územného konania o umiestnení stavby podľa § 32 a nasl. a stavebného zákona a stavebného konania\npodľa § 58 a nasl. citovaného zákona), ktoré sú za bežných okolností samostatnými konaniami a na\nseba obligatórne postupne nadväzujú (§ 32 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona), nemožno spojiť do\njedného administratívneho konania z dôvodu rozhodovania o umiestnení a povolení inžinierskej stavby\ntak, ako predpokladá veta pred bodkočiarkou ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona.\n67. Pokiaľ však ide o ostatné stavby, medzi ktoré v zmysle zákonného členenia stavieb podľa § 43a\nods. 1 a ods. 3 stavebného zákona nepochybne možno zaradiť aj mosty, stavebný zákon pripúšťa\nspojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním za predpokladu, že podmienky\nna ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny, ako to upravuje ustanovenie § 39a ods. 4 vety\nza bodkočiarkou stavebného zákona. Pod úpravu „podmienky na ich umiestnenie“ (ostatných stavieb)\nmožno subsumovať aj situáciu, kedy územný plán zóny navrhovaný druh stavby neupravuje, resp.\nz jeho obsahu navrhované umiestnenie takej stavby nevyplýva (napr. aj v dôsledku pozitívneho alebo\nnegatívneho vymedzenia záväzných regulatívov, či už funkčných, hustoty zastavanosti a pod.), pretože\nstavebný úrad v prípade rozhodovania v územnom konaní o umiestnení stavby ex offo - zo zákona\nskúma súlad návrhu so základným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, ktorým sú územné\nplány obcí a zón a v prípade ich nesúladu návrh zamietne (§ 37 ods. 1 a 4 stavebného zákona).\n68. Z dôvodu hospodárnosti konania (vyplývajúcej zo zásady hospodárnosti konania zakotvenej v § 3\nods. 4 in fine správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného poriadku) možno vyhodnotiť postup\nstavebného úradu ako racionálny, kedy spojením územného konania o umiestnení navrhovanej stavby\n(napriek absencii návrhu na jeho začatie zo strany žalobcu) a navrhovaného stavebného konania\no povolenie stavby podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad konal bez zbytočného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb, napr. dotknutých orgánov pre prípad zabezpečovania\npotrebných podkladov pre vydanie rozhodnutia, (s prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, ktoré\nsi zabezpečenie vyjadrení dotknutých orgánov nevyžadovali, vzhľadom na rozpor návrhu s územným\nplánom obce).\n69. V tejto súvislosti súd dodáva, že podaním len žiadosti o vydanie stavebného povolenia nie je\nmožné vyhnúť sa územnému konaniu o umiestnení stavby, v ktorom sa predovšetkým posudzuje súlad\numiestnenia navrhovanej stavby s územným plánom obce a ktoré obligatórne stavebnému konaniu\no vydaní stavebného povolenia predchádza. Uvedené dáva súd do pozornosti v kontexte zamietajúcej\nodpovede obce E. F. zo dňa 06.04.2021, ktorou obec nevyhovela žiadosti žalobcu (podanej dňa\n28.12.2020) „... o vykonanie zmien a doplnkov Územného plánu obce E. F. na parcele č. XXX/X“,\npožadovanej za účelom vybudovania premostenia toku Blava (vybudovanie vjazdu) na parcelu s jedným\nrodinným domom na dotknutých parcelách č. XXX/X G. XXX/X v k. ú. E. (písomnosti v administratívnom\nspise žurnalizované pod č. 10 a 13).\n70. Z tejto úradnej korešpondencie jasne vyplýva, že žalobca už pred podaním žiadosti o vydanie\nstavebného povolenia v predmetnej veci mal vedomosť o nesúlade umiestnenia navrhovanej stavby\nmosta s územným plánom obce.\n71. Ďalej žalobca namietal neúplnosť administratívneho spisu a nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, spôsobené jednak nezaznamenaním súhlasných stanovísk dotknutých orgánov na prijímacej\npečiatke stavebného úradu a jednak (zrejme) neprevzatím podkladov (príloh podania predkladaných\nžalobcom) stavebným úradom, ktoré mal žalobca predložiť dňa 28.05.2021 spolu s podaním žiadosti\nz toho istého dňa o povolenie stavby. Taktiež namietal neúplnosť spisu spôsobenú nečinnosťou\nkonajúceho stavebného úradu, ktorý podľa žalobcu nepostupoval v súlade so správnym poriadkom\na stavebným zákonom, nevyzval žalobcu na predloženie chýbajúcich podkladov a ani sám stavebný úrad\nsi nezabezpečil stanoviská dotknutých orgánov pre rozhodnutie vo veci (namietaný postup v rozpore\ns ustanoveniami § 37 ods. 3, § 60 ods. 1, § 62 ods. 3 stavebného zákona) a takto neúplný spis predložil\nodvolaciemu orgánu, ktorý procesné pochybenia a neúplnosť podkladov pre rozhodnutie neodstránil\na tak isto ako stavebný úrad, rozhodol na základe nekompletného administratívneho spisu.\n72. I tieto procesné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n73. Z obsahu administratívneho spisu (napr. žiadosť žalobcu o povolenie stavby zo dňa 28.05.2021;\nžurnalizovaná v administratívnom spise pod č. 9) ako aj z preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov\n\nvyplýva, že žalobca k uvedenej písomnej žiadosti neuvádza žiadne prílohy (stanoviská dotknutých\norgánov) tvoriace súčasť žiadosti, pričom na prijímacej pečiatke obecného úradu sú, obdobne ako napr.\nv prípade žiadosti žalobcu o zmenu územného plánu (v ktorom sú v prijímacej pečiatke zaznamenané\npočty listov a názov príloh podania), zaznamenané evidenčné číslo podania, číslo, pod ktorým sa viedlo\nkonanie v predmetnej veci, titul a priezvisko zamestnanca preberajúceho podanie, s tým rozdielom,\nže pri označení príloh a počtu listov nie sú uvedené žiadne počty listov ani označenie konkrétnych\npríloh. Uvedený stav korešponduje s obsahom podanej žiadosti a opak nepreukazuje žiaden dôkaz\npredložený žalobcom, napr. v podobe potvrdenia stavebného úradu o odmietnutí prevziať k žiadosti\nžalobcom predkladané prílohy. Všeobecné tvrdenia žalobcu, že spolu so žiadosťou o stavebné povolenie\npredložil aj prílohy v podobe súhlasných stanovísk dotknutých orgánov s navrhovanou stavbou, ktoré\nvšak konajúci stavebný úrad nevyznačil na prijímacej pečiatke a tieto nezaradil do administratívneho\nspisu, nepôsobia presvedčivo aj preto, že žalobca na druhej strane namieta, že stavebný úrad nevyzval\nžalobcu na doplnenie podania a na predloženie potrebných vyjadrení dotknutých orgánov, prípadne si\nsám konajúci správny orgán postupom podľa stavebného zákona tieto stanoviská nevyžiadal.\n74. Pokiaľ ide o vyššie namietaný postup stavebného úradu ohľadom jeho povinnosti zabezpečiť si\npre rozhodnutie vo veci potrebné podklady a súhlasy dotknutých orgánov, či už formou súčinnosti so\nžalobcom (§ 60 ods. 1 stavebného zákona), alebo vlastným postupom podľa § 37 ods. 3, § 62 ods. 3\nstavebného zákona, je potrebné zákonnosť a správnosť tohto postupu posudzovať v nadväznosti na\nokolnosti daného prípadu, dôvody zamietnutia žiadosti a na základné zásady správneho a stavebného\nkonania.\n75. Jediným podstatným dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie navrhovanej\nstavby v spojenom územnom a stavebnom konaní, ako aj pre nevydanie rozhodnutia o umiestnení\nstavby (hoci žalobca písomný návrh/žiadosť o začatie územného konania o umiestnení stavby podľa § 35\nods. 1 a 2 stavebného zákona nepodal), bol rozpor navrhovanej inžinierskej stavby s územnoplánovacou\ndokumentáciou, predovšetkým s aktuálnym územným plánom obce v časti dotknutého územia.\n76. Stavebný zákon explicitne určuje povinnosť zamietnuť návrh na umiestnenie stavby ako aj o vydanie\nstavebného povolenia na stavbu, ktorej umiestnenie a návrh je v rozpore s územným plánom obce, preto\npostup správnych orgánov oboch stupňov pri zabezpečovaní, resp. nezabezpečovaní ďalších podkladov\npre vydanie preskúmavaných rozhodnutí možno vyhodnotiť ako hospodárny a zároveň nebrániaci\nvydaniu zákonného rozhodnutia.\n77. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 správneho poriadku) a v danom prípade\nbolo na konajúcom stavebnom úrade, aby v dôsledku znalosti okolností prípadu a pomerov v dotknutom\núzemí obce, tvorených predovšetkým vedomosťou z vlastnej úradnej činnosti o vydanom stavebnom\npovolení pre žalobcu na výstavbu rodinného domu v blízkosti sa nachádzajúcej parc. č. XXX/X, k. ú. E.,\na to so zabezpečením prístupu k cestnej komunikácii cez už existujúci most, ktorého užívanie mal na ten\núčel zmluvne zabezpečené, zvážil čo najhospodárnejší postup (§ 3 ods. 4 in fine správneho poriadku\nv spojení s § 140 stavebného poriadku), bez neprimeraného predlžovania konania a bez zbytočného\nzaťažovania žalobcu a dotknutých orgánov, pričom pri rozhodovaní vychádzal z územnoplánovacej\ndokumentácie a z obsahu územného plánu, s ktorého obsahom bola navrhovaná stavba v rozpore.\nTeda bolo namieste, že konajúci stavebný úrad nadbytočne nevyužíval postup podľa § 37 ods. 3, §\n62 ods. 3 stavebného zákona, neviedol ústne konanie s ohliadkou dotknutého územia, nevyzýval na\npodávanie námietok, ani nezabezpečoval súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, ktorých závery by\nuž s ohľadom na identifikovaný rozpor navrhovanej stavby s územným plánom obce boli pre účely\numiestnenia a povolenia predmetnej stavby irelevantné.\n78. V nadväznosti na uvedené posúdenie nedôvodnosti procesných námietok žalobcu, rovnako\nnemožno súhlasiť s opodstatnenosťou tvrdenia žalobcu, že žalovaný v odvolacom konaní rozhodoval\nna základe neúplného administratívneho spisu (bez súhlasných stanovísk dotknutých orgánov).\n79. V neposlednom rade nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobcu v tom smere, že navrhovaná\nstavba umiestňovaného mosta sa vôbec nenachádza v lokalite s označením ,,5c/2017“ aplikovanej\nzmeny územného plánu obce, ba naopak, s poukazom na prechádzajúcu rozhodovaciu prax stavebného\núradu a potrebu dodržania precedenčnej zásady pri rozhodovaní v tejto veci zastal názor, že z obsahu\nzáväznej časti územného plánu vyplýva zakreslenie mosta v záväznej grafickej časti územného plánu\n(biely pixel cez potok), a to v mieste, kde sa v danej veci navrhuje umiestnenie mosta (teda podľa žalobcu\núzemný plán predpokladá most na danom mieste).\n80. Odvodenie zakreslenia návrhu mosta cez potok Blava v územnom pláne obce od „bieleho pixelu“,\nresp. bieleho miesta v modrom páse kresby toku potoka Blava, nie je namieste, pretože uvedené grafické\nvyznačenie sa nenachádza v legendách grafických vyobrazení jednotlivých zmien územného plánu obce\nE. F., v ktorých biele miesto neznamená vôbec nič, žiaden objekt. Konkrétne, ak sa v stĺpci legendy\n\n„jestvujúci stav“, teda pred zmenou územného plánu nachádza biele miesto, znamená to, že sa na\ndanom mieste v grafickom vyobrazení nenachádza žiadna stavba ani iné objekty, ktoré by sa bežne\nv mapách vyznačovali (napr. parkovisko, účelová cesta, vodovod, zastávka SAD, cintorín, obytný dom\na pod.) a naopak, ak sa v kolónke v stĺpci legendy označenej ako „návrh“ alebo „výhľad“ uvádza namiesto\nbieleho miesta nejaké vyznačenie, napr. červený obdĺžnik alebo opäť je tam biele miesto – prázdna\nkolónka na zaznačenie zmeny, na uvedenom mieste sa podľa legendy k používanému značeniu uvádza,\nže ide o plochy bývania – bytové domy do 4 NP, alebo že sa na danom mieste neuvažuje so žiadnou\nzmenou (v prípade prázdneho miesta v kolónke stĺpca označeného ako „návrh“).\n81. V tejto súvislosti správny súd, na rozdiel od žalobcu, nevidí rozpor alebo nejasnosť v slovnom\n(písomnom) vyjadrení záväznej časti územného plánu obce E. F. s jej grafickým vyhotovením, a to\nv žiadnom z jeho znení, či už v roku 2008 vo vzťahu k rozhodnutiu (stavebnému povoleniu mosta) z\nroku 2013, v roku 2015 alebo v znení zmeny 5/2017, z ktorého rozporu v podobe „bieleho pixelu“ cez\nmodrý pás zobrazujúci potok Blava pri parcele č. XXX/X, k. ú. E. žalobca odvodil rozhodovaciu prax J.\nE. F. pri vydaní stavebného povolenia č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa 18.07.2013 na stavbu mosta cez\nBlavu-časť Jaslovce par. č. XXX bez toho, aby bol most v dotknutej záväznej časti územného plánu\nobce z roku 2008 a v jeho záväznej grafickej časti uvedený alebo vyznačený. Jednak na grafickom\nvyobrazení sa podľa príslušných legiend žiadne vyobrazenie mosta nenachádza a jednak v prípade\nrozporu je potrebné vychádzať z príslušného všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa normotvornou\nčinnosťou príslušným orgánom samosprávy prijíma záväzná časť územného plánu obce (§ 11 ods.\n4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s §\n27 ods. 3 stavebného zákona). V tomto ohľade nie je namieste aplikovať pre účastníka stavebného\nkonania priaznivejšie znenie nejasnej normy, ako navrhuje žalobca. Rovnako tak nie je možné pri vydaní\núzemného rozhodnutia vychádzať z premisy, že čo nie je územným plánom zakázané alebo čo územný\nplán nevylučuje, je možné umiestniť do územia podľa návrhu účastníka konania.\n82. Samotná skutočnosť, že parcela č. XXX/X, k. ú. E., na ktorej žalobca navrhuje postavenie mosta,\nnie je dotknutá zmenou územného plánu pre lokalitu č. XX/XXXX, nie je dôvodom na prijatie záveru,\nže správne orgány nesprávne interpretovali územný plán obce v znení jeho zmeny 5/2017 (5c/2017)\nna daný prípad. Práve naopak, z obsahu predmetnej zmeny územného plánu obce ako aj z podkladov\nvydávaných v súvislosti s jeho prípravou vyplýva, že zmeny sa vo vzťahu k záujmom žalobcu týkajú\nlen umožnenia výstavby rodinného domu na parcele č. XXX/X, k. ú. E.. Tieto zmeny v súvislosti\ns navrhovanou výstavbou upravujú len činnosti, ktoré sa majú realizovať, teda pokiaľ v súvislosti\ns danou zmenou územného plánu o výstavbe mosta na parcele č. XXX/X, k. ú. E. nie je zmienka,\nmožno vychádzať z územného plánu danej oblasti v tom zmysle, že sa na danej parcele žiaden\nmost nenachádza, ani ako stav jestvujúci, ani ako stav po zmene územného plánu. Uvedené platí\nobzvlášť v kontexte príprav podkladov zmeny územného plánu 5c/2017, ktoré určitým spôsobom\nnaznačujú podmienky a zámer sledovaný jeho zmenou, kedy sa napr. v Správe o postupe obstarávania\na prerokovania zmien a doplnkov 05/2017 územného plánu obce Jaslovské Bohunice k predmetnej\nlokalite 5c/2017 uvádza „Zmena 5c/2017 - k. ú. E., p. č. „C“ č. XXX/X – RD zo H. I. – riešená lokalita\nsa nachádza mimo zastavaného územia k. ú. E., ........ Navrhovanou zmenou sa na riešenej ploche\numožní výstavba jedného rodinného domu s príslušným dopravným a technickým vybavením. Parcela\nna výstavbu bude prístupná zo H. I., bude využívať jestvujúci vjazd k už jestvujúcim objektom rodinných\ndomov. ....“ Obdobne je uvedená zmena komentovaná aj v Riešení územného plánu, zmena 5/2017,\nschváleného v obecnom zastupiteľstve uznesením č. 767/VII zo dňa 22.10.2018 (riešenie vypracované\npre obec E. F. ako objednávateľa spracovateľom K. L. J., A5ATELIÉR Trnava).\n83. Navyše, žalobca cituje časť záväznej časti zmeny 5/2017 územného plánu: „ - v zmysle § 49 zákona\nč. 364/2004 Z. z.( Vodný zákon) a vykonávacej normy STN 75 2102 žiadame rešpektovať a zachovať\nochranné pásmo vodohospodársky významného vodného toku Horná Blava v šírke min. 6 m od brehovej\nčiary, resp. vzdušnej päty hrádze a min. 4 m od brehovej čiary mlynského náhonu. V ochrannom pásme,\nktoré žiadame ponechať bez trvalého oplotenia, nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu\nťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sietí.“,\na z tejto vyplýva, že v danej oblasti do územia zasahuje ochranné pásmo regionálneho biokoridoru\ntoku Blava, ktoré je nutné rešpektovať, pričom na danom mieste nie je prípustné stavanie objektov. Ak\nuvedené platí pre zmenu územného plánu v súvislosti s povolením výstavby rodinného domu na parcele\nč. XXX/X, k. ú. E., potom to platí aj pre parcelu č. XXX/X, k. ú. E., na ktorej navrhuje žalobca postaviť\nmost cez potok F. a ktorá sa nachádza pri danom toku v susedstve parciel dotknutých zmenou územného\nplánu pre lokalitu 5c/2017.\n84. Inými slovami, ak by obec mala v pláne umožniť výstavbu ďalšieho prístupu k zmenou navrhovanej\nstavbe rodinného domu na parcele č. XXX/X, k. ú. E. v podobe inžinierskej stavby cez potok Blava,\n\ntak by sa touto možnosťou v zmene územného plánu obce 5/2017 zaoberala pozitívnym vymedzením,\nteda nenechala by stavbu mosta bez akejkoľvek úpravy zmeny, a to bez ohľadu na dovtedajšie znenie\núzemného plánu obce, z ktorého zaznačenie žiadneho mosta na parcele č. XXX/X, k. ú. E. nevyplýva.\n85. O tejto skutočnosti mal vedomosť aj sám žalobca, keďže sa podaním (dňa 28.12.2020) na Obecný\núrad Jaslovské Bohunice domáhal vykonania zmien a doplnkov Územného plánu obce Jaslovské\nBohunice na parcele č. XXX/X, a to za účelom vybudovania premostenia toku Blava (vybudovanie\nvjazdu) na parcelu s jedným rodinným domom na dotknutých parcelách č. XXX/X G. XXX/X v k. ú. E.,\nako už správny súd dal do pozornosti vyššie (bod 69. a 70.).\n86. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nerešpektovanie precedenčnej zásady, argumentovanej najmä\npoukazom na predchádzajúce stavebné povolenie č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa 18.07.2013, ktorým\nobec E. F. povolila výstavbu mosta cez Blavu-časť E. par. č. XXX (podľa projektovej dokumentácie\nje most napojený na účelovú komunikáciu pri v blízkosti sa nachádzajúcej parc. č. XXX/X, k. ú. E. –\npoznámka súdu), tak túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n87. Precedenčnú zásadu nemožno aplikovať na základe jedného rozhodnutia, hoc aj vydaného na\nobdobné podmienky pre výstavbu na susednom pozemku, obzvlášť vydaného v stavebnom konaní\no povolenie inžinierskej stavby, kde sa podmienky na umiestnenie a povolenie stavby posudzujú\npredovšetkým vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam dotknutého územia v spojení so zákonnými\na podzákonnými regulatívmi sledujúcimi verejný záujem na ochrane životného prostredia, bezpečnosti,\nzdravia ľudí atď., a v neposlednom rade s ohľadom na skutočnosť, že v danej oblasti do územia zasahuje\nochranné pásmo regionálneho vodného toku Blava, pre ktoré platia zákonné obmedzenia.\n88. V prejednávanom prípade, paradoxne, práve most postavený na susednom pozemku č. 632, k.\nú. E. na základe žalobcom uvádzaného rozhodnutia z roku 2013, bol okolnosťou zohľadnenou pri\npríprave podkladov a zmien územného plánu obce 5/2017 pre lokalitu 5c/2017 v súvislosti s výstavbou\nrodinného domu žalobcom na parc. č. XXX/X, k. ú. E., v rámci ktorej príslušné orgány územného\nplánovania zohľadnili prístup k navrhovanému rodinnému domu zo H. I. práve cez uvedený most z parc.\nč. XXX, k. ú. E., a to bez toho, aby sa výslovne rátalo s možnosťou prístupu cez most, ktorý žalobca\nnavrhuje postaviť na susednej parcele, či už odkazom na existujúci platný územný plán obce alebo s\nvyhliadkou jeho prípadnej zmeny v danej oblasti. Za uvedených okolností prípadu nemožno prisvedčiť\ntvrdeniu o porušení precedenčnej zásady pri vydaní preskúmavaných administratívnych rozhodnutí. Len\nna margo správny súd dodáva, že zákonnosť stavebného povolenia č. Výst.89/2013/Ge-117 zo dňa\n18.07.2013 na most na parc. č. XXX, k. ú. E. nie je predmetom súdneho prieskumu a jeho súladom\ns územnoplánovacou dokumentáciou sa správny súd pre účely tohto konania nezaoberal.\n89. Vo vzťahu k dodatočne v priebehu súdneho konania predloženým rozhodnutiam Obce Jaslovské\nBohunice zo dňa 04.04.2023 a 27.05.2024 vo veci dodatočného povolenia stavby „CYKLOCESTIČKA\npopri št. ceste III/1311 smer J. BOHUNICE – AE BOHUNICE – SO 02 – Premostenie vodného toku“,\nsprávny súd uvádza, že tieto rozhodnutia, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom v priebehu preskúmavaného administratívneho konania (§ 119\nSSP v spojení s § 120 písm. a/ až c/ SSP a contrario), nevyhodnocoval ani neskúmal (nie sú predmetom\nsúdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci, ktorým je súd viazaný), keďže dodatočne predložené\nrozhodnutia boli vydané až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a pre rozhodnutie správneho\nsúdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny\nsúd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané\nadministratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri vyhodnocovaní\nskutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania. V súvislosti s tvrdením\nžalobcu, že dodatočne predložené rozhodnutia boli taktiež vydané v rozpore s územným plánom obce,\nprípadne, ak by mal podozrenie o inom porušení zákona ich vydaním, správny súd dodáva, že žalobca\nmôže formou podnetu na príslušnú prokuratúru iniciovať konanie dozoru nad dodržiavaním zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.\n90. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných\nustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n91. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal\nich náhradu, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s predmetným konaním nejaké\ntrovy vznikli.\n92. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade\ns § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre\núzemné plánovanie a výstavbu Trnava, na ktorý v zmysle § 118 stavebného zákona v znení účinnom od\n\n01.04.2024 prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom\nkonaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade ide pre účely súdneho konania podľa Správneho\nsúdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená\nod pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci\nosobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (pre daný\nprípad napr. § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého regionálne úrady nemajú právnu subjektivitu).\n93. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}