{"guid": "341af119-54a3-49cd-8163-7db1f565b6ad:4ca871bb-8206-4ec6-8015-efd1498de20a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2", "spisova_znacka": "TT-14S/31/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/31/2023 z 23. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2024, sp. zn. TT-14S/31/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2", "identifikacne_cislo": "2023200070", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ca871bb-8206-4ec6-8015-efd1498de20a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-14S/31/2023\n2023200070\n23. 01. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:2023200070.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nTT-14S/31/2023\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: X-BIONIC®\nSPHERE a.s., so sídlom Dubová 33/A, 931 01 Šamorín, IČO: 46 640 134, zastúpený JUDr. Michalom\nPijákom, advokátom so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 42 137 438, proti žalovanému:\nNárodný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 00 166\n405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2453 O-388/2022 zo\ndňa 07.02.2023, takto\nrozhodol:\nTT-14S/31/2023\n\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n15 TT-14S/31/2023\n\nI.\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Žalobou zo dňa 21.04.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.04.2023, sa žalobca\ndomáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2453 O-388/2022\nzo dňa 07.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný postupom podľa § 6 ods.\n1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona\nč. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) v spojení s § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\n„správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R 251/2022/SE ROZ/2022/684\n2022/13469 zo dňa 03.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Inšpektorát práce Trnava\n\npodľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z osobitných predpisov tým, že žalobca využíval závislú\nprácu fyzickej osoby, ktorá pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávala závislú prácu v súlade s ich\nvzájomným pracovnoprávnym vzťahom podľa osobitného predpisu, pričom ju žalobca neprihlásil do\nregistra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne v zákonom ustanovenej lehote. Malo tak dôjsť\nk porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej „zákon o nelegálnej práci“).\n2. Z predloženého spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Trnava vykonal v období od 14.07.2022 do\n12.08.2022 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a na kontrolu dodržiavania\nzákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnej práci. Zistené skutočnosti uviedla\ninšpektorka práce v protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITA-141-63-2.3/P-A22, 24, 25-22 zo dňa\n12.08.2022 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol dňa 12.08.2022 prerokovaný so zástupcom žalobcu.\n3. Na základe zistených nedostatkov začal prvostupňový orgán konanie o uložení pokuty. Oznámenie\no začatí konania bolo doručené žalobcovi dňa 06.10.2022. Žalobca využil už v rámci tohto konania\nmožnosť vyjadriť sa k obsahu administratívneho spisu a k podkladom pre vydanie rozhodnutia.\n4. Žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu uvedeného v bode 1 tohto rozsudku tým, že porušil\nzákaz nelegálneho zamestnávania tak, že odo dňa 01.04.2022 do 12.04.2022 na pracovisku Farriers,\nDubová ul. Šamorín využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., ktorá vykonávala závislú prácu –\nčašníčky, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah pracovnou zmluvou zo dňa 23.03.2022 podľa\nZákonníka práce (ďalej len „pracovná zmluva“) a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b)\nzákona o sociálnom poistení.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas odvolanie, v ktorom namietal: (i) nesprávne právne\nposúdenie veci, nakoľko správny orgán stotožnil výkon závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka\npráce s výkonom činnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“); (ii) nesprávnu aplikáciu\nobjektívnej zodpovednosti pri správnom delikte nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm.\na) bod 1 zákona o inšpekcii práce; (iii) nedostačujúce zistenie skutkového stavu vo vzťahu k začiatku\nčinnosti zamestnankyne na základe pracovnej zmluvy; (iv) porušenie viacerých základných princípov\na zásad správneho konania, predovšetkým zásady zákonnosti, zásady legitímnych očakávaní a zásady\nmateriálnej pravdy; (v) neposúdenie materiálneho rozmeru zákonnosti a legitímneho účelu zákona\nvo vzťahu ku konaniu spoločnosti, čím porušil zásadu zákonnosti; (vi) odklon od výkladu a aplikácie\nprávnych noriem stanovených judikatúrou, čím porušil zásadu legitímnych očakávaní vo vzťahu\nk spoločnosti; (vii) selektívne vykonávanie dôkazov spôsobom, ktorý zabránil úplnému a spoľahlivému\nzisteniu stavu veci, čím porušil zásadu materiálnej pravdy.\n6. Odvolanie žalovaný zamietol a napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Mal za\nto, že orgán prvého stupňa disponoval dostatočnými a relevantnými dôkazmi preukazujúcimi spáchanie\nzisteného deliktu, rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho\nprávneho posúdenia veci.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych\norgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci správnemu\norgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.\nNapadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu založené na nesprávnych skutkových zisteniach a aj na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný rozhodol v rozpore s ustálenými názormi súdnej praxe\na žalobcovi uložil pokutu, ktorá je nepomerná a odporuje praxi všetkých rezortných prvostupňových\n\norgánov na Slovensku, t.j. inšpektorátov práce. Napadnutým rozhodnutím správne orgány uložili\nžalobcovi pokutu za tvrdené štvordňové oneskorenie s prihlásením zamestnanca žalobcu na sociálne\npoistenie. Spoločenská nebezpečnosť tvrdeného deliktu je nepatrná, ak by aj bolo v konaní preukázané\njeho spáchanie.\n8. Žalobca namieta: (i) nesprávne právne posúdenie momentu začatia činnosti zamestnanca, keď\nv rozpore s právnymi predpismi aj konštantnou judikatúrou súdov stotožnil zmluvne dohodnutý deň\nnástupu do práce so skutočným začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa zákona o sociálnom\npoistení, (ii) nedostatočné zistenie skutkového stavu pokiaľ ide o samotnú fyzickú prítomnosť dotknutého\nzamestnanca v prevádzke žalobcu a jeho činnosť v rozhodujúcom období, ako aj neprihliadnutie\nna rozpory v listinných dôkazoch, z ktorých vychádzal a nepripustil ďalšie dokazovanie navrhované\nžalobcom, (iii) nezákonne prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, keď požadoval preukázanie\n„nespáchania deliktu“, (iv) nesprávne vyhodnotenie zákonných východísk pre určenie výšky pokuty\na nezdôvodnenie jej výšky, (v) uloženie pokuty v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti, t.j. v rozpore\ns praxou prvostupňových správnych orgánov a žalovaného.\n9. Správny orgán podľa žalobcu neposudzoval, kedy dotknutý zamestnanec žalobcu skutočne „začal\nvykonávať činnosť“, ale skúmal výlučne formálne znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.\nNa účely posúdenia, či došlo k nelegálnemu zamestnávaniu je potrebné dôsledne rozlišovať medzi\n„začatím výkonu činnosti zamestnanca“ podľa zákon o sociálnom poistení a „výkonom závislej práce“\npodľa zákona o nelegálnej práci. Žalobca odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), sp. zn. 6Sžo/51/2011, podľa ktorého nemožno vychádzal len formalisticky\nz údajov z pracovnej zmluvy, prípadne v prihláške do Sociálnej poisťovne, no je potrené zistiť skutočné\nzačatie výkonu pracovnej činnosti zamestnanca. Prijatie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom\nako zamestnávateľom, musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne\naj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. Odkazuje aj na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 11S/44/2017 a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4S/30/2016.\n10. V rámci námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu žalobca tvrdí, že žalovaný skonštatoval\nprítomnosť zamestnanca v priestoroch žalobcu dňa 01.042020 len na základe pracovnej zmluvy\na dokumentu „editácia dochádzky“. Keďže priamy nadriadený dotknutého zamestnanca uviedol, že\nmu neprideľoval prácu, neurčil mu pracovný čas a nemá vedomosť o jeho činnosti, podľa žalobcu\nneboli v dotknutom čase u zamestnanca splnené predpoklady závislej práce. Samotná prevádzka, kde\npodľa tvrdení žalovaného mal zamestnanec vykonávať pracovnú činnosť, bola v posudzovanom období\n(prvá polovica apríla 2022) v rekonštrukcii a nebola vôbec otvorená. Správny orgán návrhy žalobcu\nna doplnenie dokazovania nevykonal a paušálne odmietol obranu žalobcu ako účelovú. Napadnuté\nrozhodnutie nezodpovedá požiadavke na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a na preukázanie viny\nspôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti.\n11. Žalovaný neprípustne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, keď uvádza, že žalobca žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že by menovaná nezačala vykonávať závislú prácu dňa 01.04.2022. Dôkazné\nbremeno má však zaťažovať výlučne správny orgán a pokiaľ nie je správny orgán v stave\nnespochybniteľne preukázať spáchanie deliktu obvineným, nemožno ho sankcionovať v súlade so\nzásadou in dubio pro reo. Odkazuje na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 10Asan/11/2020, sp. zn.\n5Asan/7/2017, sp. zn. 6Sžo/34/2007 a sp. zn. 2Sžo/200/2009.\n12. Nepreskúmateľnosť správnej úvahy k výške uloženej pokuty opiera žalobca o absenciu vyhodnotenia\nzávažnosti následkov, o všeobecné a bezobsažné tvrdenie k tejto otázke, o absenciu skúmania\nhospodárskej situácie žalobcu, nevyvodenie záverov z počtu nelegálne zamestnávaných osôb a\nz ojedinelosti zisteného nedostatku. Odkazuje na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/41/2016 a\nsp. zn. 5Sžo/34/2011.\n13. Porušenie zásady materiálnej rovnosti odôvodňuje tvrdením, že uložená sankcia nezodpovedá\nceloslovenskej rozhodovacej praxi inšpektorátov práce. Neuloženie pokuty na spodnej hranici sadzby\n(2 000,- Eur) pri prvom zistenom porušení zákona a pri omeškaní s prihlásením jedného zamestnanca\nje v činnosti prvostupňových orgánov precedentnom. Takáto pokuta bola udeľovaná aj v prípadoch\noveľa závažnejšieho porušenia ako žalovaný deklaruje u žalobcu. Pokuta vo výške, v akej bola uložená\n\nžalobcovi (3 000,- Eur) je ukladaná výlučne v prípadoch opakovaného porušenia zákona a/alebo pri\nviacerých súčasne zistených deliktoch.\n14. Žalobca požiadal spolu so žalobou o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný je toho názoru, že bolo po dôslednom posúdení všetkých získaných relevantných\ndôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázané spáchanie deliktu žalobcom.\nV uvedenom prípade nejde o štvordňové omeškanie žalobu s prihlásením do registra poistencov\na sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, tak ako to uvádza žalobca, no išlo\no dvanásťdňové oneskorenie.\n16. Žalovaný potvrdzuje, že pri posúdení správneho deliktu vychádzal z predloženej pracovnej zmluvy\nso zamestnankyňou A. B. zo dňa 23.03.2022 s dňom nástupu do práce dňa 01.04.2022 a tiež\nz registračného listu fyzickej osoby (prihlášky do Sociálnej poisťovne) zo dňa 12.04.2022, no vzal do\núvahy i ďalšie dôkazy. Konkrétne evidenciu pracovného času za mesiac apríl 2022 a júl 2022 (výpis\nz dochádzkového systému) a záznam o vstupnom oboznámení z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, hygieny práce a ochrane pred požiarmi pri prijatí do zamestnania alebo pri preradení na iné\npracovisko zo dňa 01.04.2022. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp.\nzn. 6Sžo/51/2011 nemôže byť v tomto prejednávanom prípade na prospech žalobcu, pretože sa týka\niných skutkových okolností - v danom prípade bol záver o závislej práci založený nedostatočne len na\npracovnej zmluve a potvrdení prihlášky do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Žalovaný poukazuje\nna ďalšie dôkazy, z ktorých v prejednávanom prípade vychádzal.\n17. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší správny súd“) sp. zn. 8Asan/9/2021 zo dňa 28.02.2023, podľa ktorého vo vzťahu k výkladu\n„začatia výkonu činnosti zamestnanca“ nemusí ísť len o priamu pracovnú náplň v zmysle pracovnej\nzmluvy, ale aj o školenia, zaškoľovanie či preberanie pomôcok, ktoré zamestnanec podstupuje na\nzáklade pokynu zamestnávateľa, aby pracovnú činnosť mohol vykonávať. Už aj tieto činnosti sú\ntotiž hodnotou, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa, zvyšujú význam zamestnanca pre\nzamestnávateľa, aby tento mohol následne vykonávať pre zamestnávateľa hlavnú činnosť. Osobitne\nvo vzťahu k vzdelávaniu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) dáva aj\nkasačný súd do pozornosti zákonnú požiadavku, aby bolo toto vzdelávanie vykonávané v pracovnom\nčase v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“).\n18. K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4S/30/2016, žalovaný uvádza,\nže správne delikty sú budované na materiálno-formálnom chápaní, kedy je potrebné skúmať naplnenie\nformálnych i materiálnych znakov správneho deliktu v podobe spoločenskej nebezpečnosti konania,\nktoré zákonodarca klasifikoval ako správny delikt. Aj pri tomto postupe sú však pre správny orgán\nrozhodujúce mantinely nastavené platným právom, ktorým je orgán verejnej správy striktne viazaný.\n19. S námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný nesúhlasí. Poukazuje na\nto, že žalobca bol správnym orgánom vyzvaný na predloženie evidencie dochádzky, pričom žalobca\npredložil práve tú evidenciu dochádzky, ktorá je relevantným dôkazom, že dotknutá zamestnankyňa\nzačala vykonávať prácu v prospech žalobcu dňa 01.04.22022 v čase o 5:50 hod. Ani pri prerokovaní\nProtokolu žalobca nerozporoval, že predložený dôkaz nie je „reálnou“ evidenciou pracovného času\nmenovanej. Žalovaný tvrdí, že žalobca až do podania správnej žaloby nenamietal, že by nešlo\no skutočný doklad evidujúci pracovný čas dotknutej osoby a tiež nepredložil inú evidenciu pracovného\nčasu. Tvrdenie, že prevádzka, kde mala dotknutá zamestnankyňa vykonávať prácu, bola v čase\nzistenia nelegálneho zamestnávania zatvorená, nie je ničím preukázané. Opak preukazuje evidencia\npracovného času, podľa ktorej menovaná vykonávala pracovnú činnosť aj nasledujúce dni, t. j. v dni,\nkedy mala byť prevádzka údajne zatvorená.\n\n20. Žalovaný tvrdí, že čestné vyhlásenia B. C. a B. D. nepripustil namiesto dôkazu podľa § 39 Správneho\nporiadku, keďže nešlo o čestné vyhlásenia účastníka konania. Návrh na vykonanie výsluchu špecialistu\nv oblasti informačných technológií bol podaný len podmienene (ak by inšpektorát nepovažoval priložené\nčestné vyhlásenie za dostatočne preukazujúce povahu dochádzkového systému) a mali sa týkať\npreukázania povahy a fungovania dochádzkového systému. Skutkový stav bol dostatočne preukázaný\nna základe predložených dôkazov, žalovaný sa nedostal do dôkaznej núdze a ďalšie dokazovanie by\nneprispelo k ďalšiemu objasneniu veci a zároveň by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.\n21. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením o prenesení dôkazného bremena na žalobcu a predkladá\npodrobný rozpis priebehu administratívneho konania, kedy bolo žalobcovi umožnené viackrát nahliadnuť\ndo spisu a kedy bola viackrát na žiadosť žalobcu predĺžená lehota na jeho vyjadrenie ku všetkým\npodkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich zisťovaní, k predloženiu, prípadne k návrhu ďalších\ndôkazov správnemu orgánu.\n22. K námietke o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej pokuty žalovaný uvádza, že sankcia vo\nvýške 3 000,- Eur bola uložená blízko spodnej hranice zákonnej sadzby, tak ako je žalovaný uviedol\nv napadnutom rozhodnutí, pričom sa dostatočne venoval odôvodneniu výšky sankcie, ako aj miere\nzávažnosti konania. Poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n387/2018 zo dňa 05.09.2018, podľa ktorého moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom\nalebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc. Prvostupňový orgán sa\nvenoval viacerým okolnostiam prípadu, popísal, že ide o závažné porušenie zákona, posúdil následky\nporušenia, prihliadol i na počet zamestnancov žalobcu, neopakovanie nedostatku a kritérium, či zistené\nporušenie je dôsledkom neúčinného systému riadenia alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku.\nSprávny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely, a preto pri určení výšky pokuty rozhodoval v rozpätí ako v obdobných prípadoch.\nAni legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Uložená sankcia vo výške 3 000,- Eur bude\nplniť preventívnu i výchovnú funkciu a keďže bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, bude plniť\ni represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.\nŽalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o bezvýnimočnom ukladaní pokuty na spodnej hranici\nzákonnej sadzby pri prvom porušení predmetnej povinnosti, ak ide o jediný správny delikt (poukazuje\naj na konkrétnu rozhodovaciu činnosť).\n23. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje žalovaný, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú\npodľa § 190 SSP.\n24. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej sumarizoval argumentáciu uvedenú\nv žalobe. Nad rámec žaloby a administratívneho spisu priložil k replike tri rozhodnutia Inšpektorátu práce\nTrnave na podporu svojich tvrdení o porušení zásady materiálnej rovnosti.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n25. Krajskému súdu v Trnave správna žaloba napadla dňa 21.04.2023 pôvodne pod sp. zn. 14S/31/2023.\n26. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od\n01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu\nv Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).\n27. Uznesením č. k. TT-14S/31/2023-190 zo dňa 04.08.2023 správny súd vyhovel návrhu žalobcu a\npriznal správnej žalobe odkladný účinok.\n\n28. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n30. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení v znení do 31.12.2022, zamestnávateľ\nje povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca\npodľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti\na zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody\npodľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu\nčinnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť\nprihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah\npodľa § 20 nevznikol.\n32. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do\nsiedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr\nvšak do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich\ndní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.\n33. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o nelegálnej práci fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.\nPrávnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.\n2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.\n34. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie\npracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.\n35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n36. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n37. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n38. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n\n39. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n42. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),\nd) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a\n20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n43. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi\nalebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, a ak\nide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 €.\n44. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu\nsprávneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu\nv medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac\nexistenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať\nnapadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok\n(§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného,\nktorý súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, a dospel k záveru , že žaloba je\nnedôvodná.\n46. Po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje, že postupom\nsprávnych orgánov oboch stupňov nedošlo k porušeniu zákona, ani procesných práv žalobcu. Súd sa\nstotožňuje so skutkovými závermi správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. Správne orgány\noboch stupňov postupovali v súlade so Správnym poriadkom, ak na základe vykonaného dokazovania\ndospeli k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a)\nbod 1. zákona o inšpekcii práce, a to porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2\nv spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci.\n47. Zisťovanie skutkového stavu bolo zamerané na zistenie troch základných prvkov správneho deliktu\nporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom\nzamestnávaní. Konkrétne sa prvostupňový orgán zameral na zistenie, či právnická osoba (i) využíva\nzávislú prácu fyzickej osoby, (ii) má s ňou založený pracovnoprávny vzťah a (iii) neprihlásila ju do registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa\n\nosobitného predpisu (t.j. najneskôr do siedmich dní po začatí výkonu činnosti zamestnanca). Skutočnosť,\nči žalovaný využíva závislú prácu zamestnankyne B. a či táto osoba začala vykonávať činnosť\nzamestnanca mal správny orgán za preukázanú pracovnou zmluvou i prihláškou tejto zamestnankyne\nna poistenie do Sociálnej poisťovne, podľa ktorej bola dňa 12.04.2022 prihlásená do registra poistencov\na sporiteľov spätne ku dňu 01.04.2022, čo bol aj dátum vzniku poistenia. Zároveň však bola pre\nkonštatovanie začatia výkonu činnosti zamestnanca podstatná evidenciu pracovného času za mesiac\napríl 2022 (výpis z dochádzkového systému) a záznam o vstupnom oboznámení s predpismi z oblasti\nBOZP, hygieny práce a ochrany pred požiarmi zo dňa 01.04.2022. Tieto dokumenty dostatočne\npreukazujú začatie výkonu činnosti zamestnanca, ako aj využívanie závislej práce zamestnanca\na nejde pritom o formalistické či šikanózne skutkové závery. Správny orgán sa na str. 9 a 10\nprvostupňového rozhodnutia venuje jednotlivých prvkov závislej práce a podmienke začatia výkonu\nčinnosti zamestnanca. Tvrdenie žalovaného o formalistickom a šikanóznom postupe správneho orgánu\npri posúdení toho, či zamestnankyňa skutočne začala vykonávať činnosť pre žalobcu, nie je možné na\npodklade správnym orgánom vykonaného dokazovania potvrdiť.\n48. Poukaz žalobcu na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/51/2011 v tomto prípade neobstojí,\nnakoľko v danom prípade išlo o prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne nasledujúci pracovný deň\npo vzniku pracovného pomeru (nie až dvanásty deň, ako v prípade žalobcu) a začiatok výkonu činnosti\nzamestnanca pre zamestnávateľa bol preukázaný len pracovnou zmluvou a potvrdením prihlášky do\npríslušného registra Sociálnej poisťovne. Najvyšší súd konštatoval, že tieto dva dokumenty bez ďalšieho\nnepostačujú na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že\npracovná zmluva bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná v rovnaký deň ako prihláška\ndo registra Sociálnej poisťovne a táto prihláška bola Sociálnou poisťovňou potvrdená nasledujúci deň\nv doobedňajších hodinách. Skutkový stav a dôkazná situácia je preto v prípade zamestnankyne A. B.\nodlišná (bod 47 tohto rozsudku) od skutkovej a dôkaznej situácie vo veci sp. zn. 6Sžo/51/2011.\n49. Rovnako tak je skutkovo úplne odlišná situácia týkajúca sa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 11S/44/2017, v ktorom išlo o prípad, keď zamestnávateľ využíval závislú prácu zamestnanca\nv čase od 07:00 hod. do 12:10 hod., pričom si ale prihlasovaciu povinnosť do Sociálnej poisťovne\nsplnil až o 12:10:38 hod. toho istého dňa. Sankcionovanie tohto zamestnávateľa krajský súd vyhodnotil\nako vychádzajúce výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem a z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu. Správne orgány žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup zamestnávateľa\na nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom\nzákona o nelegálnej práci. Potvrdenie závislej práce bolo (rovnako ako v prípade sp. zn. 6Sžo/51/2011)\nzaložené len na pracovnej zmluve a prihláške do Sociálnej poisťovne. Tento prípad preto taktiež nijako\nnepripomína situácia žalobcu, ktorý prihlásil zamestnankyňu A. B. až dvanásty deň po začiatku výkonu\nčinnosti.\n50. Napokon, ani poukaz žalobcu na právne závery Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.\n4S/30/2016 nijako nepripomínajú prejednávaný prípad. Závery správnych orgánov považoval krajský\nsúd za vecne nesprávne, ústavne nekonformné a vyhodnotil ich ako šikanózny výkon práva vo vzťahu\nk zamestnávateľovi z dôvodu formalistického výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom\nzamestnávaní, keď zamestnávateľ síce prihlásil zamestnanca pracujúceho na základe novej dohody\no pracovnej činnosti do registra poistencov Sociálnej poisťovne neskôr, ako začal vykonávať závislú\nprácu, no tento zamestnanec bol prihlásený v Sociálnej poisťovni po celý čas, keďže u daného\nzamestnávateľa vykonával prácu kontinuálne len na základe iného právneho úkonu, ktorým bola\npredtým dohoda o vykonaní práce. Uvedená situácia nie je v žiadnom ohľade podobná postupu žalobcu\npri registrácii zamestnankyne B..\n51. Preskúmavané rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava a žalovaného preukazujú dostatočne, že\nzistenie relevantných skutočností nebolo vykonané len na základe pracovnej zmluvy s pani B. a prihlášky\ndo registra Sociálnej poisťovne, z ktorých by ešte nemusel vyplývať reálny nástup na výkon závislej\npráce. Správny orgán však vyhodnotil začiatok výkonu závislej práce, resp. začiatok výkonu činnosti\nzamestnanca, na základe evidencie dochádzky predloženej žalobcom, ako aj na základe záznamu\no vstupnom oboznámení s predpismi z oblasti BOZP, hygieny práce a ochrane pred požiarmi zo dňa\n01.04.2022. Bez ohľadu na to, či ide o editovanú dochádzku, teda dochádzku s dodatočne upravenými\n(zaokrúhlenými) časmi príchodu a odchodu z pracoviska, vyplýva z nej, že žalovaná bola dňa 01.04.2022\nod 5:50 hod na pracovisku a zúčastnila sa uvedeného školenia na základe pokynu zamestnávateľa.\n\nV tomto ohľade je nepodstatné tvrdenie mzdovej pracovníčky žalobcu B. C., že prihlášku do Sociálnej\npoisťovne vyplnila bez fyzického preverenia, či daná zamestnankyňa je prítomná na pracovisku.\nZamestnankyňa bola na pracovisku a zúčastnila sa príslušného školenia z vôle zamestnávateľa a na účel\nvýkonu pracovnej náplne pre zamestnávateľa. Bez ďalšej výpovednej hodnoty ku skutkovému stavu je\naj vyjadrenie vedúceho pracovníka zamestnankyne Macharovej (vedúceho gastro prevádzky B. D.), že\nv období od 01.04.2022 do 03.04.2022 nepridelil zamestnankyni prácu, neurčil jej pracovný čas a nemá\nvedomosť o jej činnosti. Neprítomnosť vedúceho zamestnanca nie je dôvodom, ktorý by spochybnil\núčasť zamestnankyne B. na školení v oblasti BOZP, hygieny práce a ochrane pred požiarmi dňa\n01.04.2022 a už vôbec nemôže neprítomnosť vedúceho zamestnanca spochybniť výpovednú hodnotu\nevidencie dochádzky, ktorú predložil sám žalobca. Zamestnankyňa B. bola o účasti na predmetnom\nškolení realizovanom dňa 01.04.2022 informovaná buď vopred, alebo jej dala pokyn iná osoba, ktorá\nbola na to oprávnená v prípade neprítomnosti vedúceho zamestnanca. Či a kto zadával pracovné pokyny\nzamestnankyni v dňoch od 02.04.2022 do 03.04.2022 nie je podstatné, keďže zamestnankyňa začala\nvykonávať činnosť pre zamestnávateľa už dňa 01.04.2022. Vo všeobecnosti možno prijať záver, že za\nfyzické osoby nachádzajúce sa na pracovisku v čase po zmluvne dohodnutom dátume nástupu do práce\nna základe pracovnej zmluvy, ktoré sa zjavne zúčastňujú školení organizovaných zamestnávateľom,\nzodpovedá zamestnávateľ.\n52. S tvrdením žalobcu, že oboznamovanie sa s predpismi BOZP, hygieny práce a ochrane pred požiarmi\nzo dňa 01.04.2022 nepredstavuje začatie vykonávania činnosti na účel splnenia prihlasovacej povinnosti\nzamestnávateľa, nemožno súhlasiť. K výkladu pojmu začatie činnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod\n1 zákona o sociálnom poistení správny súd odkazuje na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n8Asan/9/2021 zo dňa 28.02.2024, ktorý uvádza:\n„36. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti spochybňuje tiež moment, do ktorého mala splniť svoju\nregistračnú povinnosť - teda „najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.“ Zastáva názor, že\nzačatím činnosti zamestnanca je len konkrétny výkon pracovnej náplne zamestnanca podľa pracovnej\nzmluvy, nie však rôzne školenia (BOZP a pod.), oboznamovanie interných predpisov či preberanie\nochranných pomôcok a pod. Preto podľa jej názoru žalovaný a prvostupňový orgán pochybili, pokiaľ\nnevypočuli dotknutého zamestnanca, akú činnosť vykonával na pracovisku sťažovateľky dňa 2. a 3.\nmarca 2019. Ak by išlo len o školenia, ako tvrdí sťažovateľka, nešlo by podľa jej názoru o výkon činnosti\nzamestnanca, a sťažovateľka by sa (po vylúčení týchto dní) nedopustila ani porušenia zákazu nelegálnej\npráce. Sťažovateľka v tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Asan/5/2016 zo dňa 24. januára 2018.\n37. Kasačný súd sa v tomto kontexte podrobne oboznámil s argumentáciou sťažovateľky a s touto\nsa nemôže stotožniť. Pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „začatie výkonu činnosti zamestnanca“\nzastáva názor, že ide o takú činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva na základe pokynu zamestnávateľa\n(vzťahu nadriadenosti a podriadenosti). Je tomu tak preto, že práve nadriadenosť a podriadenosť, či\nvykonávanie činnosti na základe pokynov zamestnávateľa sú základné prvky práce zamestnanca teda činnosti zamestnanca (§ 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších\npredpisov). Nemusí ísť teda len o priamu pracovnú náplň v zmysle pracovnej zmluvy, ale aj o\nškolenia, zaškoľovanie či preberanie pomôcok, ktoré zamestnanec podstupuje na základe pokynu\nzamestnávateľa, aby pracovnú činnosť mohol vykonávať. Už aj tieto činnosti sú totiž hodnotou, ktorú\nvykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa, zvyšujú význam zamestnanca pre zamestnávateľa, aby\ntento mohol následne vykonávať pre zamestnávateľa hlavnú činnosť. Osobitne vo vzťahu k vzdelávaniu\nv oblasti BOZP dáva aj kasačný súd do pozornosti zákonnú požiadavku, že toto vzdelávanie musí byť\nvykonávané v pracovnom čase (§ 7 ods. 6 zákona o BOZP). Keďže obrana sťažovateľky je v tomto\nsmere bezúspešná, kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom aj v tom, že v predmetnej veci nebolo\npotrebné vypočuť dotknutého zamestnanca. Ak by totiž tento potvrdil tvrdenia sťažovateľky (že sa\nzúčastnil školenia BOZP a preberal pracovné a ochranné pomôcky), aj v takom prípade by sa toto v\nkontexte vyššie uvedeného už považovalo za začatie výkonu činnosti zamestnanca.\n38. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Asan/5/2016 zo dňa 24. januára 2018 kasačný súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie sa\ntýka odlišnej skutkovej situácie a odlišného právneho problému. Najvyšší súd Slovenskej republiky v\ndanom rozhodnutí riešil situáciu, keď rozdiel medzi nástupom zamestnanca do práce a prihlásením\nzamestnanca v príslušnom registri bol v rozpätí niekoľkých minút, resp. hodín. Najvyšší súd Slovenskej\n\nrepubliky komunikoval požiadavku, že v takýchto sporných prípadoch (ak ide o otázku hodín/minút)\nje potrebné podrobne skúmať, čo zamestnanec na pracovisku robil - či už začal s činnosťou, ktorú\nmožno považovať za výkon činnosti zamestnanca, alebo sa len zdržiaval na pracovisku bez toho, aby\nzačal výkon činnosti zamestnanca (odovzdával údaje personálnemu oddeleniu a iné podobné aktivity).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však bližšie neposudzoval a nešpecifikoval, či konkrétne školenia\n(ako napr. školenie BOZP) alebo preberanie ochranných pomôcť možno alebo nemožno považovať za\n„začatie výkonu činnosti zamestnanca.“ S ohľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že v predmetnej\nveci nejde o prípad, kedy by medzi nastúpením zamestnanca do práce a jeho zaregistrovaním do\npríslušného registra prebehlo len pár minút/hodín, kasačný súd právne názory Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na posudzovaný prípad neaplikoval.“.\n53. Žalobca tvrdí, že navrhol doplniť dokazovanie výsluchmi ďalších osôb. Z administratívneho spisu súd\nzistil, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 21.10.2022 uviedol len podmienene, že „ak by Inšpektorát\nnepovažoval priložené čestné vyhlásenie za dostatočne preukazujúce povahu dochádzkového systému,\nSpoločnosť je pripravená zaobstarať a predložiť (t. j. Spoločnosť navrhuje v prípade potreby vykonať\nako dôkaz) vyhlásenia resp. stanoviská ďalších osôb (vrátane odborne spôsobilých v oblasti IT)\npreukazujúce fungovanie dochádzkového systému, ktoré nebolo možné pre krátkosť času do podania\ntohto vyjadrenia zaobstarať“. Takéto dokazovanie nebolo pre správny orgán potrebné, keďže povaha\ndochádzkového systému mu bola zrejmá z čestného vyhlásenia mzdovej pracovníčky B. C. a správny\norgán explicitne uvádza, že toto vyjadrenie nespochybnilo predložený výpis z dochádzkového systému.\nSúd s týmto záverom súhlasí, keďže pracovníčka vo vyhlásení zo 20.10.2022 uviedla na jednej\nstrane, že v dochádzkovom systéme je evidovaná výlučne fyzická prítomnosť danej osoby v areály\nzamestnávateľa, no zároveň uviedla, že sa na základe tejto evidencie pristupuje k vyhodnoteniu\ndodržiavania stanoveného pracovného času zamestnancami a spracovaniu miezd. Len v prípade\npochybností je overované, či údaj uvedený v systéme je skutočne odpracovaným časom, resp.\nnadčasom a preveruje sa skutočný výkon pracovnej činnosti s príslušným vedúcim zamestnanom.\nSúd súhlasí so správnym orgánom, že žalobca v celom konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že\nv prípade zamestnankyne B. existovali u zamestnávateľa pochybnosti k jej dochádzke, pre ktoré by bolo\npotrebné údaje korigovať. Žalobca nepredložil žiadnu inú dochádzku za mesiac apríl 2022 ani žiadny iný\ndoklad, ktorý by preukazoval opak toho, čo vyplýva z ním predloženej evidencie dochádzky. Žalovaný\nsa s uvedeným riadne vysporiadal na str. 9 napadnutého rozhodnutia.\n54. S námietkou žalobcu, že správne orgány neposúdili ako dôkaz čestné vyhlásenie B. C. zo dňa\n20.10.2022 a ani čestné vyhlásenie B. D. zo dňa 27.10.2022, nie je možné súhlasiť. Správny orgán\nuvádza tieto listiny v prvostupňovom rozhodnutí ako dôkazy, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní.\nSprávny orgán síce uviedol, že tieto listiny nie sú čestnými vyhláseniami podľa § 39 Správneho poriadku,\nkeďže takýto charakter môže mať len čestné vyhlásenie účastníka konania, no v prvostupňovom\nrozhodnutí v potrebnom rozsahu analyzuje obsah týchto vyhlásení v rámci zisťovania skutkového stavu.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že gastro prevádzka, kde mala pracovať pani B., bola v danom čase (prvá\npolovica apríla 2022) v rekonštrukcii a nebola vôbec otvorená, súd potvrdzuje stanovisko žalovaného,\nže takáto skutočnosť nebola počas konania nijako preukázaná žiadnym dôkazom. Zároveň je potrebné\nuviesť, že ak by dané tvrdenie aj bolo preukázané, nemenilo by to nič na tom, že zamestnankyňa\nsa dňa 01.04.2022 zúčastnila školenia BOZP, ktoré je potrebné v zmysle rozhodnutia najvyššieho\nsprávneho súdu (bod 52 tohto rozsudku) považovať za činnosť, ktorá preukazuje začatie výkonu činnosti\nzamestnanca v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení.\n55. Z preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov súd nezistil neprípustné prenesenie dôkazného\nbremena na žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by\nmenovaná nezačala vykonávať závislú prácu dňa 01.04.2022, považuje žalobca za príklad tzv.\nnegatívnej dôkaznej teórie. S týmto nemožno súhlasiť, keďže ide o iný inštitút, resp. dôkazný koncept,\nnež aplikovali správne orgány. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej\nskutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku\nvedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Ak teda žalovaný uvádza, že žalobca\nnepreukázal, že by menovaná nezačala vykonávať závislú prácu, nežiadal preukázať nezačatie\nvykonávania práce, ale pomenoval možnosť žalobcu preukázať, čo iné robila pani B. odo dňa 01.04.2022\ndo 12.04.2022, kedy došlo k jej prihláseniu do Sociálnej poisťovne, teda či bola napríklad daná\nzamestnankyňa práceneschopná, utrpela úraz alebo nemohla z iného dôvodu vykonávať prácu v areáli\nžalobcu. Alebo či bola preukázateľne mimo areál žalobcu, nezúčastnila sa v skutočnosti školenia BOZP,\n\nnastali prekážky v práci na strane zamestnávateľa, vykonávala v areáli inú činnosť (napr. športovú alebo\nrekreačnú). Žiadne takéto tvrdenia a ani im zodpovedajúce dôkazy na vyvrátenie skutkových záverov\nlogicky vyplývajúcich z predložených dôkazov žalobca nepredložil. Samotná mzdová pracovníčka\nuvádza vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 20.10.2022, že „schválenie dochádzky je len formálnym\núkonom, ktorý je potrebné vykonať („odkliknúť“) pred vygenerovaním miezd v príslušnom software –\n„schválením“ dochádzky v systéme dochádza len k založeniu vyvrátiteľnej domnienky ich správnosti\n(napríklad sa stáva, že musím v dochádzkovom systéme dodatočne opravovať príslušnú výmeru\ndovolenky)“. Ak je evidencia dochádzky pre zamestnávateľa vyvrátiteľnou domnienkou, žalobca nijako\ntúto domnienku (založenú ním predloženou evidenciou dochádzky danej zamestnankyne za apríl 2022)\nnevyvrátil.\n56. Súd nezistil ani nepreskúmateľnosť správnej úvahy k výške uloženej pokuty. Prvostupňové\nrozhodnutie i napadnuté rozhodnutie pomenúvajú jasne dôvody, pre ktoré bola uložená sankcia blízko\nspodnej hranice zákonnej sadzby, t. j. 3 000,- Eur (2 000,- Eur je zákonom stanovené obligatórne\nminimum pokuty). Prvostupňový správny orgán jasne pomenoval pôsobenie pokuty do budúcna ako\ndostatočne preventívne a výchovné; jej opodstatnenosť oprel o potrebu dostatočnej sily odradiť aj iné\nprávnické osoby od nezákonného postupu; závažnosť a následky skutku sú podľa neho zohľadnené už\nv obligatórnom charaktere pokuty; pomenoval ojedinelosť nedostatku zisteného inšpekciou u žalobcu\na tiež že nejde o opakované zistenie tohto istého nedostatku; poukázal aj na počet zamestnancov,\nveľkosť zamestnávateľa, ako i na následok sankcie, ktorý nebude likvidačný (str. 14 prvostupňového\nrozhodnutia).\n57. Výška pokuty v sume 3 000,- Eur, ktorá bola v danom prípade uložená blízko spodnej hranice\nzákonného rozpätia peňažnej sankcie, je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a dostatočne\nplní výchovnú, represívnu a preventívnu funkciu, a to aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných\nzákonných povinností (generálna prevencia), pričom nie je pre žalobcu likvidačná. Správne orgány\noboch stupňov sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne a v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona\no inšpekcii práce vysporiadali s dôvodmi uloženia pokuty blízko spodnej hranice zákonnej sadzby.\nSprávne orgány nie sú povinné rozsiahlo analyzovať všetky aspekty, ktorých sa dožaduje žalobca\n(závažnosti následkov, skúmanie hospodárskej situácie žalobcu, vyvodenie záverov z počtu nelegálne\nzamestnávaných osôb a z ojedinelosti zisteného nedostatku). Z odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri odôvodnení výšky uloženej pokuty nevybočil z medzí správnej\núvahy, prihliadol na účel sledovaný zákonom o inšpekcii práce a zákonom o nelegálnej práci, ako aj\nosobitnú povahu objektu chráneného týmito zákonmi. Je tiež potrebné uviesť, že žalobca v žalobe ani\nnenavrhol súdu moderáciu uloženej pokuty (§ 198 SSP).\n58. Súd neidentifikoval porušenie zásady materiálnej rovnosti, keďže rozhodnutia, na ktoré poukazoval\nžalobca nezakladajú takú trvalosť rozhodovacej praxe Inšpektorátu práce Trnava vo vzťahu ku\nkonkrétnej skupine zamestnávateľov, na základe ktorej by bolo možné tvrdiť ustálenú a jednotnú prax\nvo vzťahu k tejto skupine zamestnávateľov, ktorá prax sa zásadne odlišuje od prístupu vo vzťahu\nk žalobcovi. Ak žalobca v replike poukazuje napr. na rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci č. R\n61/2022/SE zo dňa 08.04.2022, ktorým bola uložená pokuta 3 000,- Eur v prípade porušenia zákona\nv trvaní viac ako 3 týždne a v prípade žalobcu ide o porušenie zákona v trvaní necelých 2 týždňov,\nuvedený rozdiel nie je spôsobilý založiť materiálnu nerovnosť pri ukladaní trestov, nakoľko neberie do\núvahy ostatné okolnosti oboch prípadov, ktoré mohli odôvodňovať uloženie pokuty v uvedenej výške\nv oboch prípadoch. Správny súd zdôrazňuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v\nrámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v\nktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie,\npričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie,\nktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012). Správny\nsúd neidentifikoval v prejednávanej veci vybočenie správnej úvahy zo zásad logického uvažovania pri\nodôvodnení výšky uloženej pokuty.\n59. Keďže žalobca na viacerých miestach svojich podaní sám potvrdzuje, že sa dopustil omeškania so\nsplnením zákonnej povinnosti v lehote 4 dni, dovoľuje si súd pre úplnosť odcitovať závery najvyššieho\nsprávneho súdu, z ktorých vyplýva, že žalobca sa dopustil omeškania od 01.04.2022 až do 12.04.2022,\nkedy zákonnú povinnosť splnil. Najvyšší správny súd k tejto otázke uvádza:\n\n„32. V tomto kontexte kasačný súd zdôrazňuje, že lehota 7 dní podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona\no nelegálnej práci neznamená, že nezaregistrovanie zamestnanca do príslušného registra Sociálnej\npoisťovne v rámci tejto lehoty je legálne. Práve naopak, zamestnávateľ sa dopúšťa protiprávneho\nkonania už porušením § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení - teda vtedy, ak\nnezaregistruje v príslušnom registri zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.\nV rámci § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci však zákonodarca poskytuje zamestnávateľovi\nosobitnú lehotu na odstránenie protiprávneho stavu, ide pritom buď o lehotu do 7 dní od uplynutia lehoty\nna splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu, resp. o lehotu do začatia kontroly, ak táto začne skôr\nako pred uplynutím lehoty 7 dní.\n33. Z vyššie uvedenej logiky predmetných ustanovení a ich vzťahu vyplýva, že zákonodarca prezumuje,\nže nesplnenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom\npoistení nemusí automaticky ešte značiť, že zamestnávateľ chcel zamestnanca zamestnávať nelegálne\n(bez prihlásenia do povinných registrov štátu s čím súvisia odvodové povinnosti zamestnávateľa i\nzamestnanca), ale porušenie tejto povinnosti môže byť výsledkom rôznych administratívnych pochybení,\nnedostatkov či situácii. Pokiaľ preto zamestnávateľ chce zamestnávať svojho zamestnanca legálne,\nnechce porušiť zákaz nelegálnej práce, zákonodarca prezumuje, že si svoju povinnosť dobrovoľne\ndodatočne splní (odstráni nezákonný stav) v lehote do 7 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, resp.\ndo začatia kontroly vo veciach nelegálnej práce. Za takéhoto stavu sa porušenie právnej povinnosti\npodľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení nestáva nelegálnou prácou a nie je\nsankcionovateľné podľa zákona o nelegálnej práci.\n34. Pokiaľ však zamestnávateľ predmetnú lehotu prekročí, nelegálnym zamestnávaním sa stáva celá\ndoba využívania závislej práce zamestnanca zamestnávateľom až do splnenia zákonnej registračnej\npovinnosti. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že skutková časť\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, kde boli vymedzené všetky dni, v ktorých využívala sťažovateľka\nprácu dotknutého zamestnanca bez splnenia registračnej povinnosti (resp. do jej splnenia), je\nvymedzená správne. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že táto skutková veta je podrobnejšia, ako skutok\nuvedený v protokole, kasačný súd len pre úplnosť dodáva, že protokol je v tomto prípade len podkladom\nrozhodnutia. Pokiaľ z vykonaného dokazovania v správnom konaní vyplývajú konkrétne informácie\numožňujúce lepšiu špecifikáciu skutku, pre ktorý bolo začaté konanie, nemožno v ich využití v skutkovej\nvete výroku prvostupňového rozhodnutia vidieť nezákonnosť. Samozrejme za predpokladu dodržania\nidentity skutku, pre ktorý bolo konanie začaté.“.\n60. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy s náležitou\nzodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných\npráv a slobôd žalobcu a že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané\nna základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho\nzrušenie. Súd vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich za vydané\nv súlade so zákonom.\n61. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n62. Právo na náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne\nneuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.\n63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\n2 TT-14S/31/2023\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu\nv Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0cca49ff-64fb-4574-a778-e6bc81465947", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.387.2018.1"}, {"guid": "9eccca56-ba26-4642-a7dc-c131170a0f33:7a2bdb8f-e727-4194-8878-a8ebdac100d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9016010060.1", "spisova_znacka": "5Asan/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/7/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010060.1"}, {"guid": "4decf7ab-6b3c-436b-afc1-d3fe6b4d4306:c6e2d8d8-0262-4db7-9e9c-eb706341f157", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4015200940.1", "spisova_znacka": "10Asan/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/5/2016 z 23. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4015200940.1"}, {"guid": "8cd7e8c8-23de-4ba7-b606-06afb9fe7405:b109cc39-67c9-417f-905d-3a0aa2d8dbfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1", "spisova_znacka": "8Asan/9/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/9/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1"}, {"guid": "34c74116-609e-4deb-8002-98e9507d0b59:bd4e58dd-3f7b-4ec4-8747-9fbb70e9f9bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200048.1", "spisova_znacka": "10Asan/11/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/11/2020 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200048.1"}], "citovane_v": []}