{"guid": "b23efa42-c04e-4955-b17e-e16cf11da2eb:b797d67e-db5e-4bac-9924-a70431b51ab1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200095.2", "spisova_znacka": "TT-20S/39/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/39/2023 z 25. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. apríla 2024, sp. zn. TT-20S/39/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200095.2", "identifikacne_cislo": "2023200095", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b797d67e-db5e-4bac-9924-a70431b51ab1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200095.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200095.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2023200095.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/39/2023\n2023200095\n25. 04. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:2023200095.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nTT-20S/39/2023\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci\nžalobcu: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427,\nzastúpeného: Krivak & Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, proti\nžalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová Dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31\n797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4564-P/2023 zo dňa 24.03.2023, takto\nrozhodol:\nTT-20S/39/2023\nI. Súd návrh žalobcu na spojenie vecí vedených pod sp. zn. TT-14S/43/2023 a sp. zn. TT-20S/39/2023\nzamieta.\nII. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku\nzamieta.\nIII. Súd rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 4564-P/2023 zo dňa 24.03.2023\na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 13719-3000/2022 zo dňa 08.12.2022 z r u š u j e a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nIV. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný vydal v konaní o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa - žalobcu - po uzavretí\nzmluvy z vlastného podnetu pri zadávaní zákazky na poskytnutie služieb s názvom predmetu zákazky\n„Obstaranie dopravcu pre poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme\npre ŽSK v rámci regiónov Orava na obdobie rokov 2020-2022“, postupom priameho rokovacieho\nkonania podľa § 81 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), rozhodnutie č.\n16271-6000/2019-OD/27 zo dňa 18.05.2022 (ďalej len „rozhodnutie o porušení 1“), ktorým konštatoval\nporušenie § 10 ods. 1 v spojení s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní žalobcom, keď\nkontrolovaný žalobca neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním podľa § 81 písm. c) zákona\no verejnom obstarávaní a uzatvoril zmluvu o službách prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom\nzáujme v dopravnom regióne Orava z 29.11.2019 so spoločnosťou ARRIVA Liorbus, a.s., a teda sa vyhol\n\npovinnosti uzavrieť predmetnú zmluvu spôsobom, resp. postupom podľa ustanovení zákona o verejnom\nobstarávaní, pričom uvedené porušenia zákona mali vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n2. Rada žalovaného rozhodovala o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o porušení 1 a rozhodnutím\nč. 8127-9000/2022 zo dňa 25.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie o porušení 2“ a spolu s rozhodnutím\no porušení 1 aj ako „rozhodnutia o porušení“) zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie o porušení 1\npotvrdila.\n3. Rozhodnutím žalovaného č. 13719-3000/2022 zo dňa 08.12.2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 764 496,83 Eur podľa § 182 ods. 1 písm. a)\nzákona o verejnom obstarávaní za to, že „účastník konania zadal zákazku na predmet „Obstaranie\ndopravcu pre poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK\nv rámci regiónov Orava na obdobie rokov 2020-2022“ postupom priameho rokovacieho konania bez\npreukázania splnenia podmienok na jeho použitie podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,\nku ktorej bolo oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante zverejnené v Úradnom vestníku\nEurópskej únie č. S 222/2019 dňa 18.11.2019 pod č. 545494 a vo Vestníku verejného obstarávania\nč. 236/2019 dňa 19.11.2019 pod značkou 33762-DES, pričom výsledkom tohto postupu účastníka\nkonania bolo uzatvorenie Zmluvy o službách prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme\nv dopravnom regióne Orava č. ŽSK 1054/2019/OD zo dňa 29.11.2019 so spoločnosťou ARRIVA\nLiorbus, a.s., Bystrická cesta 62, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 403 431, čím sa účastník konania\nvyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom\nustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní.“\n4. Na podklade žalobcom podaného rozkladu predseda žalovaného rozhodoval v rozkladovom konaní\na vydal druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 4564-P/2023 zo dňa 24.03.2023, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 08.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým predseda žalovaného rozklad\nžalobcu z 22.12.2022 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné, náležite a dostatočne odôvodnené,\nvychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.\n5. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami vysporiadal tak, že k uplynutiu\nprekluzívnej lehoty na začatie konania o uloženie pokuty nedošlo, pretože toto bolo začaté v\nsúlade s lehotou ustanovenou v § 182 ods. 6 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní,\nkeďže žalovaný dospel k zisteniu o porušení zákona žalobcom práve v konaní o preskúmanie úkonov\nkontrolovaného po uzatvorení zmluvy. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti a presnosti špecifikácie\nskutku, pre ktorý prvostupňový správny orgán začal toto správne konanie, pričom vylúčil akúkoľvek\nzameniteľnosť s inou skutkovou podstatou iného správneho deliktu. V prípade argumentácie žalobcu\nohľadom zmätočnosti aplikácie konkrétneho znenia zákona o verejnom obstarávaní žalovaný uviedol,\nže dikcia § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je už niekoľko rokov nemenná, teda\nide o totožné vymedzenie správneho deliktu v čase jeho spáchania, ako aj v čase rozhodovania\nprvostupňovým správnym orgánom. Absencia odlišnej právnej úpravy vylučuje možnosť zameniteľnosti\nči inej formy zmätočnosti výroku napadnutého rozhodnutia tak, ako namietal žalobca.\nII. Správna žaloba\n6. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave toho istého dňa, domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, a to spolu s preskúmaním a zrušením\nprvostupňového rozhodnutia a rozhodnutí o porušení. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za\nhrubo nezákonné, s extrémnym množstvom vád, tak procesných, ako aj hmotnoprávnych.\n7. Žalobca v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení\n(ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) navrhol, aby súd preskúmal aj zákonnosť rozhodnutí\no porušení, pretože na podklade týchto rozhodnutí začal žalovaný následné konanie o uložení pokuty a\nboli pre správny orgán záväzné. Tieto rozhodnutia o porušení nemali byť nikdy vydané, pretože konanie o\npreskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy bolo žalovaným účelovo začaté, až po uplynutí\nprekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty, a nemohli efektívne viesť k žiadnemu právne\nvýznamnému výsledku.\n\n8. Žalobca v žalobe predniesol návrh na spojenie vecí na spoločné konanie, a to predmetnej veci\n(týkajúcej sa regiónu Orava) spolu s konaním vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. TT-14S/43/2023,\nv ktorom je predmetom posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o pokute vo výške 2 846 380,10\nEur uloženej za rovnaké porušenie (týkajúcej sa regiónov Kysuce, Horné Považie a Turiec), keďže ide\no takmer identické veci, aj rozhodnutia.\n9. Zároveň žalobca v žalobe navrhol prerušenie konania a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu\ndvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) týkajúcich sa podstatného určenia podmienok\npriameho rokovacieho konania a vplyvu na výsledok verejného obstarávania, a to aj vzhľadom na\nargument žalobcu o potrebe eurokonformného výkladu § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,\npričom judikatúra Súdneho dvora EÚ k právnemu základu - čl. 32 ods. 2 písm. c) smernice 2014/24/EÚ\n- prakticky neexistuje (judikatúra použitá žalovaným je k predchádzajúcim zneniam smernice). A teda\nžalobca navrhoval položenie prejudiciálnych otázok v tomto znení:\n„1. Je potrebné existenciu mimoriadnej naliehavosti podľa článku 32 ods. 2 písm. c) smernice\n2014/24/EÚ vykladať v tom zmysle, že môže byť tvorená niekoľkými (viacerými) nepredvídateľnými\nudalosťami, vrátane kolúzneho správania sa uchádzačov vo verejnom obstarávaní, zneužívaním\nopravných prostriedkov, obštrukčným konaním, a oneskoreným konaním dohľadového orgánu, pričom\nslužby (prímestskej autobusovej dopravy) je verejný obstarávateľ povinný zo zákona obstarávať a\nnepretržite poskytovať?\n2. Je nutné vykladať článok 32 ods. 2 písm. c) smernice 2014/24/EÚ v spojení s odôvodnením č. 50\npreambuly smernice takým spôsobom, že každé použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto\nustanovenia má vždy negatívny dopad na hospodársku súťaž a dohľadový orgán nie je povinný sa\nzaoberať konkrétnymi okolnosťami verejného obstarávania?“\nŽalobca dodal, že žalovaný nezohľadnil právne významnú skutočnosť, že zabezpečovanie služieb\nprímestskej autobusovej dopravy je kogentnou povinnosťou verejného obstarávateľa, pričom pri\npreukazovaní časovej tiesne, na rozdiel od iných zákaziek, nemohol za žiadnych okolností ani predĺžiť\nexistujúce desaťročné zmluvy podľa článku 4 ods. 4 a čl. 8 ods. 3 nariadenia č. 1370/2007.\n10. Žalobca k základným skutočnostiam/ skutkovej stránke veci uviedol, že v rozhodnom čase vtedy\nplatné zmluvy s dopravcami končili 30.11.2019 a od 01.12.2019 potreboval mať uzavretú zmluvu\ns novými vysúťaženými dopravcami, keďže žalobca ako samosprávny kraj má povinnosť zabezpečovať\nna svojom území prímestskú autobusovú dopravu. Žalobca dva roky pred uplynutím platnosti zmlúv, čo\nje v dostatočnom časovom predstihu, začal pripravovať verejné obstarávanie, pričom s cieľom podporiť\nčo najširšiu hospodársku súťaž rozdelil obsluhované územie na 5 samostatných regiónov (Orava,\nLiptov, Kysuce, Horné Považie, Turiec). Na základe výsledkov prípravných trhových konzultácií žalobca\npostupne v roku 2019 vyhlásil tri verejné súťaže na poskytovanie služieb prímestskej autobusovej\ndopravy na obdobie rokov 2020-2021: dňa 07.02.2019 pre regióny Kysuce a Orava, dňa 17.06.2019\nsamostatne pre región Liptov a samostatne pre regióny Turiec a Horné Považie. Verejná súťaž pre\nregión Liptov bola úspešne ukončená uzavretím zmluvy. Verejná súťaž pre regióny Turiec a Horné\nPovažie bola ukončená z dôvodov, že vo verejnej súťaži nebola predložená žiadna ponuka. Verejnú\nsúťaž pre regióny Kysuce a Orava bol žalobca nútený zrušiť, pretože sa kvôli predbežnému opatreniu\nžalovaného, nekonaniu žalovaného v primeraných lehotách a napádaniu verejnej súťaže prepojenými\ndopravcami dostal do časovej tiesne, kedy hrozilo, že od 01.12.2019 nebude zabezpečená prímestská\nautobusová doprava v kraji. Následne uskutočnil žalobca priame rokovacie konanie pre región Orava a\npriame rokovacie konanie pre regióny Kysuce, Horné Považie a Turiec.\n11. Žalobca teda vyhlásil verejnú súťaž na obstaranie dopravcu pre regióny Kysuce a Orava cca 10\nmesiacov pred skončením vtedy platnej zmluvy, ergo včas. Vyhlásenú verejnú súťaž sa snažil zmariť\nvtedy aktuálny dopravca v regióne Kysuce SAD Žilina, ktorý s prepojeným dopravcom SAD Trenčín\ntorpédovali verejnú súťaž, podávali zhodné žiadosti o nápravu, ktoré žalobca zamietol, následne podali\nnámietky, o ktorých rozhodoval žalovaný. Žalovaný dňa 03.04.2019 vydal bezdôvodne rozhodnutie\no predbežnom opatrení a zastavil tým pokračovanie vo verejnom obstarávaní, pričom o námietkach\nrozhodol žalovaný až dňa 03.06.2019 a druhostupňový orgán žalovaného nerozhodol ani po troch\nmesiacoch od začatia odvolacieho konania, pričom bežná lehota bola 45 dní, a keďže nebolo možné sa\nspoliehať na vydanie rozhodnutia, preto žalobca dňa 27.09.2019 verejné obstarávanie zrušil, pretože sa\ndostal do časovej tiesne a hrozilo, že by verejnú dopravu od 01.12.2019 nevedel zabezpečiť.\n\n12. Čo sa týka regiónov Turiec a horné Považie, v tomto prípade bola vyhlásená verejná súťaž cca 5, 5\nmesiaca pred skončením vtedy platnej zmluvy. Z dôvodu, že v lehote na predkladanie ponúk nepredložil\nponuku žiaden uchádzač, žalobca verejnú súťaž rozhodnutím z 31.07.2019 zrušil, a následne pokračoval\nv obstarávaní zákazky priamym rokovacím konaním s tým, že prizval všetky hospodárske subjekty,\nktoré sa zúčastnili na prípravných trhových konzultáciách. Subjekty SAD Žilina a SAD Trenčín však\nodmietli rokovať až do právoplatného rozhodnutia žalovaného o námietkach vo verejnom obstarávaní\npre regióny Kysuce, Orava (ktoré nebolo vydané ani na konci septembra 2019), pretože mali pochybnosti\nvoči legálnosti konania - verejného obstarávania.\n13. Následne uskutočnil žalobca priame rokovacie konanie pre všetky štyri regióny tak, že dňa\n16.10.2019 zverejnil verejnú výzvu v systéme Josephine, pričom záujem o regióny Kysuce, Horné\nPovažie a Turiec prejavil len aktuálny dopravca v regióne SAD Žilina, a.s. Dňa 13.11.2019 doručil žalobca\nžalovanému Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante a následne na výzvu žalovaného dňa\n16.11.2019 podrobné 13-stranové zdôvodnenie zadania zákazky. Dňa 06.12.2019 odovzdal žalobca\nžalovanému celú dokumentáciu k zrušeným verejným súťažiam a od tohto momentu začala žalovanému\nplynúť jednoročná prekluzívna lehota na začatie konania o uložení pokuty. Už v tomto čase mal žalovaný\ndokonca predbežne právne vyhodnotené, že k porušeniu zákona došlo, a zároveň mal k dispozícii\nvšetky podklady na to, aby si porušenie zákona ustálil a začal konanie o uložení pokuty. Žalovaný\ndňa 08.10.2020 požiadal žalobcu o poskytnutie informácií a odpovedanie na otázky. Žalovaný začal\nz vlastného podnetu oznámením z 22.02.2021 konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného - žalobcu\n- po uzavretí zmluvy, a nesprávne uvádzal, že nemá kompletnú dokumentáciu z verejného obstarávania\n(tú mal predloženú žalobcom už dňa 06.12.2019). Dňa 26.04.2021 žalovaný prerušil konanie a požiadal\nžalobcu o predloženie vyčíslenia výšky úhrad dopravcovi od účinnosti zmluvy až do zaslania vyčíslenia,\nako aj doklady o platbách. Následne sa v konaní vyjadroval žalobca, boli predložené znalecké posudky,\nzískavané odborné stanoviská s prerušením konania, a napokon po roku od výzvy na vyjadrenie\npred rozhodnutím bolo vydané rozhodnutie o porušení 1 a následne rozhodnutie o porušení 2. Žalobca\nnamietal, že žalovaný začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného dňa 22.02.2021, tzn.\npo uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty, ktorá uplynula dňa\n06.12.2020. Konanie o preskúmaní úkonov kontrolovaného nemalo žiaden význam, pretože nemohlo\nnásledne viesť k úspešnému konaniu o uložení pokuty.\n14. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné z týchto dôvodov:\ni) uplynula prekluzívna lehota na začatie konania o uložení pokuty,\nii) žalovaný v druhostupňovom konaní nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie úradu o pokute v celom\nrozsahu a len vyvracal tvrdenia žalobcu v rozklade,\niii) konanie (skutok), pre ktoré viedol žalovaný konanie o uložení pokuty a uložil pokutu, nie je správnym\ndeliktom,\niv) žalovaný výšku pokuty neurčil podľa účinného právneho predpisu,\nv) zmätočnosť napadnutých rozhodnutí v tom, aký právny predpis žalovaný aplikoval,\nvi) žalovaný nesprávne právne posúdil, že bola naplnená skutková podstata správneho deliktu,\nvii) porušenie absorpčnej zásady,\nviii) žalovaný sa nezaoberal primeranosťou sankcie,\nix) napadnuté rozhodnutie o pokute nebolo podpísané predsedom žalovaného.\n15. K (i) uplynutiu prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty žalobca uviedol, že žalovaný\nmal od 06.12.2019 úplne všetky informácie a podklady k tomu, aby dokázal predbežne právne zhodnotiť,\nči bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, a začať konanie o uložení pokuty za správny delikt,\nteda subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty v zmysle § 182 ods. 6 prvá veta zákona\no verejnom obstarávaní mu uplynula dňa 06.12.2020. Nemôže byť racionálny spor o tom, že z týchto\ndoručených dokumentov sa žalovaný dozvedel o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré mu umožnili\npredbežne právne zhodnotiť, či došlo k porušeniu zákona. V danom posudzovanom prípade predsa\nžalovaný nezískal v novembri a v decembri 2019 ničím nepodložené podozrenie alebo všeobecnú\ninformáciu o porušení zákona; získal oficiálne dokumenty, z ktorých si nielenže mal možnosť vyvodiť\npravdepodobnosť spáchania skutku, ale dokonca to už ustálené mal. Namiesto toho, žalovaný rok\nnekonal vôbec, a následne v roku 2021 začal účelové konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného\npo uzavretí zmluvy, aby sa mohol odvolávať na to, že mu subjektívna lehota neuplynula poukazujúc na\n§ 182 ods. 6 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca tiež namietal, prečo žalovaný nezačal\n\nkonanie o preskúmavanie úkonov kontrolovaného skôr, ale až s odstupom 15 mesiacov po ukončení\nverejného obstarávania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na závery z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/76/2017 zo dňa 26.02.2019.\n16. Ohľadom (ii) námietky, že žalovaný v druhostupňovom konaní nepreskúmal prvostupňové\nrozhodnutie úradu o pokute v celom rozsahu, ale len vyvracal tvrdenia žalobcu v rozklade, žalobca\npoukázal na § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom\nznení, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.\n17. Žalobca taktiež namietal, že (iii) skutok, pre ktorý viedol žalovaný konanie o uložení pokuty,\nnie je správnym deliktom, pretože z vymedzeného skutku vyplýva, že žalovaný uložil pokutu za to,\nže žalobca zadal zákazku postupom priameho rokovacieho konania bez toho, aby preukázal splnenie\npodmienok na jeho použitie, nie za to, že neboli splnené podmienky na zaradenie priameho rokovacieho\nkonania ani za to, že žalobca sa vyhol správnemu zákonnému postupu - verejnej súťaži. Zákon o\nverejnom obstarávaní neupravuje ako správny delikt konanie spočívajúce v tom, že verejný obstarávateľ\nnepreukázal splnenie podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania, čo znamená, že konanie\nžalobcu, za ktoré mu žalovaný uložil pokutu, nie je správnym deliktom.\n18. Neurčenie výšky pokuty podľa účinného právneho predpisu (iv) žalobca dôvodil tým, že trestnosť\nčinu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, t. j. v danom prípade to\nznamenalo, uplatniť zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30.11.2019. Z § 182 ods. 1 písm.\na) a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30.11.2019 nevyplývalo, že zmluvná\ncena, a tým výška pokuty, sa určuje podľa zaplatených úhrad. Žalovaný pravdepodobne nesprávne\naplikoval neskoršiu právnu úpravu § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do\n31.12.2022. Uvedenou námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal.\n19. Žalobca ďalej napádal (v) zmätočnosť rozhodnutí v tom, aký právny predpis žalovaný aplikoval.\nŽalovaný sa však pochybenie prvostupňového orgánu zjavne snažil napraviť výrokom svojho\ndruhostupňového napadnutého rozhodnutia, kde už účinnosť zákona, ktorý sa mal aplikovať, explicitne\nuviedol, čo nie je štandardom.\n20. Žalobca namietal, že (vi) žalovaný nesprávne právne posúdil, že bola naplnená skutková podstata\nsprávneho deliktu, ako aj že absentuje akákoľvek presvedčivá úvaha žalovaného, ktorá by preukazovala,\nže znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom\nobstarávaní boli konaním žalobcu skutočne naplnené. Podľa žalobcu v napadnutých rozhodnutiach\nabsentovalo uvedenie, aký mal byť správny zákonný postup v danom prípade, avšak sa mu žalobca\nvyhol, ďalej v akom časovom predstihu mal žalobca verejnú súťaž vyhlásiť, aby bola vyhlásená\nvčas, akými úvahami dospel žalovaný k záveru, že nebola vyhlásená včas. Podľa žalobcu vyhlásenie\nverejnej súťaže 5,5 mesiaca pred skončením platnosti zmluvy je včas, pritom zo žiadneho právneho\npredpisu nevyplýva, v akom časovom predstihu má byť verejné obstarávanie vyhlásené. To, že existujú\nprávoplatné rozhodnutia o porušení, automaticky neznamená, že je naplnená skutková podstata\nsprávneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a žalovaný sa mal\nzaoberať tým, či je naplnená skutková podstata správneho deliktu. Podľa žalobcu z jeho strany nedošlo\nk porušeniu zákona a žalobca preukázal aj dodržanie všetkých zákonných podmienok podľa § 81\npísm. c) zákona o verejnom obstarávaní.\n21. V súvislosti s ukladaním trestov žalobca namietal (vii) porušenie absorpčnej zásady a (viii)\nnezaoberanie sa primeranosťou sankcie žalovaným. Žalovaný v rozpore s absorpčnou zásadou rozčlenil\npredmet administratívneho skúmania do dvoch samostatných konaní, čo je v rozpore s povinnosťou\naplikácie absorpčnej zásady pri ukladaní trestov, ktorá vyžaduje, aby sa o viacerých súvisiacich\nsprávnych deliktoch viedlo jedno samostatné konanie. Pritom poukázal na § 182 ods. 5 zákona\no verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Žalobca poukázal na to, že uložené 2 pokuty vo\nvýške viac ako 3,6 mil. Eur za ten istý delikt v rámci toho istého verejného obstarávania jednej zákazky je\ndrakonické, pre žalobcu s fatálnymi následkami, a žalovaný mal posudzovať výšku sankcie a prihliadať\nna proporcionalitu, tzv. na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, a to v súlade\ns požiadavkou prísnej individualizácie sankcie.\n\n22. Napokon žalobca namietal, že (ix) napadnuté rozhodnutie o pokute mu bolo doručené nepodpísané\npredsedom žalovaného, a to ani papierovo ani so zaručeným elektronickým podpisom.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.09.2023 zdôraznil, že skutočnosť, že\nverejné obstarávanie môže byť preskúmavané úradom, je okolnosť, ktorú musí verejný obstarávateľ\nvziať do úvahy a zohľadniť ju pri plánovaní časového harmonogramu verejného obstarávania, obzvlášť\nv prípade, keď sa obstaráva nadlimitná zákazka. Žalobca nemôže svoje pochybenie v rámci plánovania\npripisovať žalovanému. Lehotu 5,5 mesiaca nie je možné považovať za dostatočnú na uskutočnenie\ntakéhoto druhu verejného obstarávania. Žalobca pritom v liste o odôvodnení vzniku časovej tiesne z\n15.11.2019 sám uviedol, že na základe uskutočnených predbežných trhových konzultácií od dopravcov\nzistil, že nový dopravca potrebuje na nástup na plnenie na dlhodobý kontrakt aspoň 6 mesiacov od\npodpisu zmluvy v prípade, ak disponuje potrebnou flotilou autobusov a približne 9 až 12 mesiacov v\nprípade potreby zabezpečenia flotily autobusov. Žalobca sa teda sám výrazne pričinil na vzniknutej\nsituácii, ktorá ho dostala do časovej tiesne, v dôsledku ktorej následne použil priame rokovacie konanie.\nŽalovaný poukázal na to, že nie je zrejmé, prečo žalobca nereflektoval na zistenia z prípravných trhových\nkonzultácií v danom verejnom obstarávaní, a napriek vyššie uvedenému, k vyhláseniu verejného\nobstarávania došlo len pár mesiacov pred koncom pôvodnej zmluvy.\n24. K posúdeniu uplynutia prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty žalovaný upriamil\npozornosť na právnu úpravu druhej vety v § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá\npredstavuje lex specialis k ustanoveniu prvej vety toho istého ustanovenia. Preto je dôvodné ho\nvykladať tým spôsobom, že v prípade, pokiaľ sa žalovaný dozvie o porušení zákona o verejnom\nobstarávaní v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy, môže začať\nsprávne konanie o uložení pokuty do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia úradu. K námietke\no nepreskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu žalovaný zdôraznil, že z viacerých\nustanovení napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v\ncelom rozsahu, pričom sa stotožnil s právnym posúdením v ňom uvedeným, a následne sa v odôvodnení\nvysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v rozklade. V súvislosti s námietkou slovnej formulácie\nsprávneho deliktu a skutku v napadnutých rozhodnutiach, žalovaný uviedol, že výrok v napadnutých\nrozhodnutiach plne reflektuje na vymedzenie správneho deliktu v zákone o verejnom obstarávaní, pričom\nje v ňom jasne a zrozumiteľne špecifikované konanie žalobcu, ktoré je v rozpore so zákonom o verejnom\nobstarávaní; tieto námietky žalobcu preto považoval za zavádzajúce.\n25. Žalovaný v kontexte námietky o neurčení výšky pokuty podľa účinného právneho predpisu poukázal\nna to, že uzavreté zmluvy neobsahujú vyčíslenie presnej výšky zmluvnej ceny. Uviedol, že pri určovaní\nvýšky pokuty tak použil § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého okrem iného, ak nebola predpokladaná hodnota určená, zmluvnou cenou sa rozumie finančná\nhodnota skutočne poskytnutého plnenia uhradená verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom ku\ndňu začatia konania o uložení pokuty. Žalovaný tak správne vychádzal z dikcie zákona, podľa ktorej v\nprípade, ak zmluva neobsahuje priamo vyčíslenie celkovej ceny, mal vychádzať zo skutočného plnenia\nuhradeného verejným obstarávateľom, pričom žalobca sám poskytol údaje, ktoré žalovaný nepovažoval\nza sporné.\n26. K námietke o zmätočnosti rozhodnutia v tom, aký právny predpis žalovaný aplikoval, žalovaný\nodkázal na napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa s uvedeným plne vysporiadal. Žalovaný sa nestotožnil\ns názorom, že nebola naplnená objektívna stránka, a teda skutková podstata správneho deliktu.\nUviedol, že zodpovednosť je v danom prípade založená na objektívnom princípe, posudzuje sa bez\nohľadu na zavinenie. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade nastala mimoriadna udalosť spôsobená\nním, ktorú nemohol predvídať. Žalovaný svojou rozhodovacou činnosťou podporuje pružné procesy\nverejného obstarávania, hospodársku súťaž, a to práve tým, že dohliada na zákonné použitie aj\nnesúťažných postupov, akým je použitie priameho rokovacieho konania. K porušeniu absorpčnej zásady\na nezaoberaniu sa primeranosťou sankcií žalovaný dal do pozornosti, že keď je sankcia za porušenie\nstanovená fixne (percentom súčtu zmluvných cien), žalovaný nemal možnosť využiť správnu úvahu, ale\nmusel uložiť sankciu vo výške stanovenej zákonným ustanovením (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn 2Asan/14/2019 z 29.11.2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n\npod č. 1/2009). Dodal, že za predpokladu, že by žalovaný prejednal uvedené správne delikty spoločne\nv jednom konaní, vo výsledku by sa materiálne nič nezmenilo. S ohľadom na fixnú pokutu vo výške\n5% súčtu zmluvných cien by prišlo k rovnakému právnemu následku ako v situácii, keď žalovaný viedol\ndve správne sankčné konania. K zaslaniu nepodpísaného napadnutého rozhodnutia uviedol, že toto\nbolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o\nelektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o e-Governmente) v relevantnom znení a odkázal na predložené administratívne spisy.\n27. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).\n28. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/39/2023-181 zo dňa 27.10.2023, právoplatným\ndňa 31.10.2023, bol správnej žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok s odôvodnením, že žalobcovi\nby inak hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla\nmať ďalekosiahle nenapraviteľné až likvidačné dôsledky, s dopadom práve na ďalšie subjekty\n(zamestnancov, školské, sociálne, kultúrne, verejno-prospešné zariadenia).\n29. V replike zo dňa 02.01.2024 žalobca poukázal na to, že podľa § 27 ods. 1 SSP je možné preskúmať aj\nzákonnosť skoršieho rozhodnutia - rozhodnutí o porušení, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza. K\nzrušeniu verejnej súťaže pre regióny Kysuce, Orava uviedol, že príčinou mimoriadnej situácie a zrušenia\nverejnej súťaže bolo tzv. kolúzne správanie prepojených záujemcov, ktorí torpédovali verejnú súťaž s\ncieľom zmariť ju, nedôvodne vydané predbežné opatrenie zo strany žalovaného, na základe ktorého\naž do právoplatného rozhodnutia o námietkach záujemcov nemohol žalobca pokračovať vo verejnom\nobstarávaní a neprimerane dlho trvajúce rozhodovanie rady žalovaného o odvolaní záujemcov. Žalobca\nnemohol počítať s tým, že žalovaný bezdôvodne automaticky vydá predbežné opatrenie, ani s tým, že\nžalovaný enormne a neprimerane dlho rozhoduje o námietkach (viac ako 6 mesiacov v oboch stupňoch).\nZ doby desiatich mesiacov, odkedy bolo vyhlásené verejné obstarávanie, žalovaný rozhodoval o\nnámietkach 6,6 mesiacov. Žalobca zdôraznil, že každej z troch verejných súťaží predchádzali obligatórne\nzverejnené predbežné oznámenia podľa povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 1370/2007 aspoň rok vopred - už dňa 25.02.2018, teda už 21 mesiacov pred končiacimi\nzmluvami - a až následne boli vyhlásené verejné súťaže; pričom žalovaný túto skutočnosť prehliada.\nVerejná súťaž pre regióny Turiec a Horné Považie bola zrušená v súlade so zákonom, pretože\nžiadny uchádzač nepredložil ponuku, a následne bolo v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní\nzačaté priame rokovacie konanie. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vyhlásenie verejného\nobstarávania 5,5 mesiaca pred skončením platnosti aktuálnych zmlúv nie je dostatočné, ide iba o\njeho tvrdenia či domnienky, zároveň neuviedol, v čom mala spočívať nedostatočná príprava zo strany\nžalobcu či nedostatok času na prípravu ponuky uchádzačov. Žalobca ďalej k otázke posúdenia splnenia\npodmienok žalovaným na priame rokovacie konanie namietal reakcie žalovaného vyjadrené nesúrodým\nspôsobom a bez vnútornej logiky, či jeho subjektívne hodnotenia s tým, že žalovaný nedal odpoveď na\nto, ako mal žalobca za danej situácie postupovať a aký iný zákonný postup mal využiť. Vo vzťahu k\nďalším žalobným bodom žalobca zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby.\n30. Žalovaný v duplike z 22.01.2024 uviedol, že v zmysle § 27 ods. 1 SSP je možnosť súdu, nie\npovinnosť, preskúmavať skôr vydané rozhodnutia o porušení, a je to ponechané na zváženie súdu. K\nžalobcom uvádzaným dôvodom opodstatňujúcim pristúpenie k priamemu rokovaciemu konaniu uviedol,\nže boli podané námietky podľa platných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa žalovaný\nmusel zaoberať a tiež, že využil svoje zákonné právo vydať predbežné opatrenie, a rozhodnutia neboli\nvydané v neprimerane dlhej dobe. Žalobca ako skúsený verejný obstarávateľ pri tak rozsiahlej zákazke,\no ktorej vedel vopred niekoľko rokov, mohol a mal s takýmto procesným postupom rátať. Mimoriadnou\nokolnosťou nie je to, že súťaž nie je dostatočne pripravená a verejný obstarávateľ tak nedostane žiadnu\nponuku, resp. že záujemcovia nejakým spôsobom podmienia predloženie ponuky. Žalovaný poukázal\nna to, že použitie priameho rokovacieho konania posudzuje jednotlivo v každom jednom prípade, a sám\nvydal pre verejných obstarávateľov usmernenia aj o použití priamych rokovacích konaní v súvislosti s\n\npandémiou COVID 19, situáciou na Ukrajine alebo zemetrasením na východnom Slovensku, čo možno\npovažovať za mimoriadne okolnosti vzniknuté bez zavinenia verejného obstarávateľa. V predmetnom\nprípade sa žalobca výrazne pričinil na vzniknutej situácii, ktorá ho dostala do časovej tiesne. Žalovaný\ntaktiež zopakoval časť svojej argumentácie k jednotlivým žalobným bodom.\nIV. Relevantná právna úprava\n31. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n32. Podľa § 6 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30. júna 2023), „Správne súdy v správnom súdnictve\npreskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov\nverejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov\nverejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“.\n33. Podľa § 194 SSP:\n„(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“\n34. Podľa § 195 písm. c) a d) SSP, „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, ak\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania.“\n35. Podľa § 197 SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.“\n36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“\n37. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 4 SSP:\n„(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy, ak\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne\nvysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku\n3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v\nďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov\npripojených k prejednávanej veci.“\n38. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.09.2019 do\n30.11.2019, „Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej\nceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto\nzákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom.“\n39. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.09.2019 do 30.11.2019,\n„Za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej\ndohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v\nkoncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané\nmnožstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za\ncelú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu\nvýšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v\n\npôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť\nzmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota.“\n40. Podľa § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.09.2019 do 30.11.2019,\n„Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení\nzákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie\nzákona, o ktorom sa úrad dozvie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy,\nmožno začať do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.“\n41. Podľa § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.08.2022 do 31.12.2022,\n„Za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej\ndohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v\nkoncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané\nmnožstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za\ncelú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu\nvýšky pokuty podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená\nv pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno\nurčiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota. Ak nebola\npredpokladaná hodnota určená, zmluvnou cenou sa rozumie finančná hodnota skutočne poskytnutého\nplnenia uhradená verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom ku dňu začatia konania o uložení\npokuty.“\n42. Podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.09.2019 do 30.11.2019,\n„Priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z\ntýchto podmienok: c) zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie\nslužby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol\npredvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani\nrokovacie konanie so zverejnením.“\n43. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku v znení účinnom od 01.09.2018, „Odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne\nzistené vady odstráni.“\n44. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.02.2014\no verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, „Rokovacie konanie bez predchádzajúceho\nzverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na\ndodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch: c) pokiaľ\nje to nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný\nobstarávateľ nemohol predvídať, nie je možné dodržať lehoty verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo\nrokovacieho konania. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nenesie\nv žiadnom prípade zodpovednosť verejný obstarávateľ.“\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom\n45. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP),\nobsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového\nmateriálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných\nbodov napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods.\n1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 25.04.2024 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná.\n46. Žalobca na pojednávaní dňa 25.04.2024 zotrval na dôvodoch a petite žaloby a uviedol, že sa\npridržiava svojej argumentácie uvedenej v žalobe a vyjadrení, podaných v tomto súdnom konaní.\n\n47. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiava svojich písomných vyjadrení v tomto súdnom\nkonaní. Žalovaný mal za to, že konaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, za ktorý žalovaný zákonne uložil pokutu.\n48. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako\naj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov a v prípadoch podľa § 195\nSSP aj nad ich rámec, v rámci ktorých žalobca primárne napádal uplynutie prekluzívnej lehoty na začatie\nkonania o uložení pokuty, že skutok nie je správnym deliktom, že skutková podstata správneho deliktu\nnebola naplnená, výšku pokuty, ktorá nebola určená podľa účinného právneho predpisu, porušenie\nabsorpčnej zásady pri ukladaní sankcie, ako aj nezaoberanie sa primeranosťou sankcie. Žalobca\nnavrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutia a rozhodnutia o porušení, nenavrhoval zmeniť alebo upustiť od\nsankcie, preto nie sú dané predpoklady na postup podľa § 198 SSP o sankčnej moderácii, ktoré však\nv danom prípade nie sú dané ani s prihliadnutím na § 198 ods. 2 SSP.\n49. Správny súd v prvom rade vychádzal z najpodstatnejšieho žalobného dôvodu, ktorý vyhodnotil ako\ndôvodný a ktorý by bol zohľadniteľný, aj pokiaľ by nebol uvedený v žalobe, na ktorý teda súd prihliada ex\noffo, a týka sa skutočnosti, že z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že pokuta bola uložená podľa\nneúčinného právneho predpisu. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri výpočte\nsumy ukladanej pokuty orgán verejnej správy vychádzal z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. a) v spojení\ns ustanovením § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorých vypočítal pokutu vo výške 5\n% zmluvnej ceny z celkového vyčíslenia úhrad za služby, ktoré žalobca zaplatil na základe predmetnej\nzmluvy od jej uzatvorenia do začatia konania o uložení pokuty, a ktorú mu žalobca oznámil na podklade\njeho výzvy. Na jednej strane sa pri prvej časti spôsobu výpočtu pokuty javí, že je určená fixne percentom, čo je pravdou, avšak vzhľadom na možnosť určenia zmluvnej ceny, to celkom fixné nie je.\nV čase spáchania skutku - uzavretia predmetnej zmluvy priamym rokovacím konaním (29.11.2019) - bol\nupravený postup, ako má žalovaný postupovať pri ukladaní takýchto pokút pri výpočte zmluvnej ceny,\nv odseku 1 a odseku 5 (nie odseku 6) citovaného ustanovenia § 182 zákona o verejnom obstarávaní.\nVýpočet zmluvnej ceny bol v čase spáchania skutku upravený v § 182 ods. 5 zákona o verejnom\nobstarávaní a v poslednej vete bolo ako posledná možnosť jej výpočtu stanovené, že „ak nemožno\nurčiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota“. Teda v\nčase spáchania skutku bolo ohľadom výpočtu zmluvnej ceny, ako veličiny potrebnej pre výpočet pokuty,\núčinné znenie v § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré bolo bez poslednej vety neskoršieho\nustanovenia § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní (účinného v čase rozhodovania žalovaného),\npráve na základe ktorej žalovaný vypočítal výšku zmluvnej ceny v danom prípade. Tou vetou, na základe\nktorej žalovaný vypočítal zmluvnú cenu bola veta: „Ak nebola predpokladaná hodnota určená, zmluvnou\ncenou sa rozumie finančná hodnota skutočne poskytnutého plnenia uhradená verejným obstarávateľom\nalebo obstarávateľom ku dňu začatia konania o uložení pokuty.“, ktorá bola do zákona o verejnom\nobstarávaní zakomponovaná až od 31.03.2022.\n50. Skutočnosť, že správny orgán vychádzal pri ukladaní sankcie z neúčinného právneho predpisu\nv čase spáchania skutku, vyplýva jednak z prvostupňového rozhodnutia, v ktorom správny orgán použitie\ntohto ustanovenia odseku 6 v novšom znení aplikovaného zákona o verejnom obstarávaní nevysvetlil\na rovnako sa touto otázkou nezaoberal ani predseda žalovaného v rámci napadnutého druhostupňového\nrozhodnutia o pokute. Odhliadnuc od uvedeného, správny súd dodáva, že v administratívnom trestaní by\nbolo možné aplikovať priaznivejšie neskoršie znenie zákona pri určení výšky pokuty za spáchaný\nsprávny delikt v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky („Trestnosť činu sa posudzuje a trest\nsa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to\npre páchateľa priaznivejšie.“) a v nadväznosti na to aj v zmysle zásady ukladania trestov upravenej v §\n2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorá sa premieta aj do administratívneho trestania\na mala by byť aplikovaná, obzvlášť pri ukladaní trestov za správne delikty. Žalovaný však v napadnutých\nrozhodnutiach nevysvetlil, ako by počítal výšku pokuty, a teda jej zložku zmluvnú cenu, podľa znenia\nzákona účinného v čase spáchania skutku a ako by ju počítal podľa novšej právnej úpravy, ktorá\nnadobudla účinnosť až po spáchaní správneho deliktu, a či v prípade aplikácie neskoršieho zákona\nby bol výpočet zmluvnej ceny pre deliktuálne zodpovednú osobu priaznivejší. Uvedené však z obsahu\nodôvodnenia ani prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého druhostupňového rozhodnutia o pokute\nnevyplýva. Zároveň žalovaný vo vyjadrení k žalobe pripustil a aj jasne vyjadril, že postupoval podľa\n§ 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní pri výpočte zmluvnej ceny pre účely výpočtu výšky pokuty,\nergo potvrdil, že postupoval podľa neskoršieho zákona, účinného v čase rozhodovania o pokute, nie\n\núčinného v čase spáchania skutku. Za danej situácie pri nevysvetlení, čo je pre páchateľa priaznivejšie,\nv zmysle uvedenej zásady ukladania trestov, ktorá sa má napr. v zmysle § 195 písm. d) SSP aplikovať\naj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, nemožno teda pripustiť, aby bola pokuta ukladaná\npodľa neúčinného zákona, ktorý bol aplikovaný v danej veci.\n51. Naproti tomu, správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovanému uplynula prekluzívna\nlehota na začatie konania o uložení pokuty. Žalobca svoje presvedčenie o jej uplynutí staval na tom\nzáklade, že žalovaný mal od 06.12.2019 všetky podklady z verejného obstarávania a od toho času si\nmohol a mal urobiť predbežné právne zhodnotenie, či došlo k porušeniu zákona, a preto mu subjektívna\nlehota na začatie konania o uložení pokuty uplynula v zmysle § 182 ods. 6 prvá veta zákona o verejnom\nobstarávaní dňa 06.12.2020. Správny súd uvádza, že z ustanovenia § 182 ods. 6 zákona o verejnom\nobstarávaní (v znení účinnom od 01.09.2019 do 30.11.2019) z prvej vety vyplýva, že orgán verejnej\nsprávy môže začať konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení\nzákona (subjektívna lehota), najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo (objektívna\nlehota) a v druhej vete je uvedené, že konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa\nžalovaný dozvie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu (subjektívna lehota). Kľúčové\npre posúdenie začatia plynutia subjektívnej lehoty je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia\nstanovenie momentu, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení zákona. Za toto - deň dozvedenia\nsa o porušení - žalobca považuje deň odovzdania celej dokumentácie z verejného obstarávania\nžalovanému (kedy mal k dispozícii všetky podklady na to, aby mohol ustáliť, že došlo k porušeniu zákona\no verejnom obstarávaní), s čím sa nemožno stotožniť. Pod pojmom, že sa dozvedel, je treba vnímať to,\nže sa dozvedel informovane, kvalifikovane, t. j. získal preukázateľnú vedomosť o nejakom konkrétnom\nporušení zákona. Na dozvedenie sa nestačí skutočnosť, že napr. žalovaný má k dispozícii kompletný\nspis z verejného obstarávania, ktorý obsahuje masu informácií spojenú s predmetným verejným\nobstarávaním, a že by sa bolo možné automaticky oboznámiť s danými informáciami hneď pri predložení\ndokumentov na takej úrovni, aby mohol dospieť k predbežnému záveru, že bol porušený zákon o\nverejnom obstarávaní. Po obdržaní všetkých podkladov je prirodzene potrebné vykonať prieskum\ndokumentov z verejného obstarávania a informácií v nich uvedených, ktorý môže zahŕňať aj zložité\nprávne, skutkové aj výkladové otázky, teda nejde o zjavne jednoduchú vec, ktorú by v momente dňa\npredloženia všetkej spisovej dokumentácie bolo možné preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru\no porušení zákona. Taktiež o kvalifikovanom dozvedení sa žalovaného nesvedčí to, ak žalovaný zaslal\nžalobcovi v rámci prebiehajúceho verejného obstarávania nejaké upozornenie, či uviedol informáciu,\nže v niektorom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu zákona, a od toho odvodzovať, že žalovaný\no porušení zákona vedel už počas priebehu verejného obstarávania. Kvalifikovaným dozvedením sa\nžalovaného o porušení zákona verejným obstarávateľom by mohol byť napr. nejaký protokol/ listina\no zistených porušeniach, či rozhodnutie o porušeniach, ktoré by preukázateľne osvedčovali zachytenie\ntakejto vedomosti žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti považoval za takýto moment - odovzdanie celej\ndokumentácie, čo podľa súdu nemožno považovať za moment dozvedenia sa žalovaného o porušení\nzákona, a preto nemožno aplikovať § 182 ods. 6 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní tak, ako\nargumentoval žalobca. Za kvalifikovaný moment dozvedenia sa o porušení zákona súd v tomto prípade\npovažuje práve právoplatnosť rozhodnutí o porušení, pričom iný relevantný dokument či moment súd\nv tomto prípade nevzhliadol.\n52. Čo sa týka samotných prekluzívnych lehôt na začatie konania o uložení pokuty uvedených v §\n182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, tieto boli zo strany žalovaného dodržané; vychádzajúc\nz predošlého odseku v podstate v oboch vetách, keďže súd ustálil ako moment dozvedenia sa\nprávoplatnosť rozhodnutí o porušení, pričom iný moment dozvedenia sa žalovaného nebol preukázaný.\nRovnako bola dodržaná aj objektívna trojročná lehota v zmysle citovaného ustanovenia prvej vety, ktorá\npritom v danom čase pre druhú vetu citovaného ustanovenia nebola zákonom explicitne stanovená.\nSúd zároveň dodáva, že pre začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy\nzákon v danom čase nestanovoval konkrétnu lehotu a túto žalobca bez opory v zákone nadväzoval na\njeden rok od prevzatia dokumentácie, pričom takáto úprava nevyplýva ani z § 182 ods. 6, ani z iného\nustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.\n53. Ďalej obrana žalobcu aj argumentácia žalovaného smerovala k vyriešeniu právnej otázky,\nči boli splnené podmienky na aplikovanie inštitútu priameho rokovacieho konania v danom verejnom\nobstarávaní, ktorý žalobca využil pri uzatváraní predmetnej zmluvy podľa § 81 písm. c) zákona\n\no verejnom obstarávaní. Zároveň s tým súvisia námietky žalobcu vo vzťahu k nenaplneniu\npredpokladanej skutkovej podstaty správneho deliktu a k tomu, že skutok nie je správnym deliktom. Súd\nz administratívneho spisu a obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol, že špecifikácia skutku je správna, presná a vylučuje akúkoľvek zameniteľnosť s inou skutkovou\npodstatou správneho deliktu, dodal, že použitie priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok\nje najzávažnejším porušením pravidiel verejného obstarávania. Ďalej uviedol, že bolo povinnosťou\núčastníka konania realizovať nevyhnutné súťažné postupy včas, nepodceniť čas potrebný na obstaranie\ndaného predmetu zákazky, pričom v danom prípade sa žalobca dostal do časovej tiesne aj svojím\nvlastným pričinením, a teda nevyhlásením verejnej súťaže v dostatočnom časovom predstihu pred\nukončením vtedy platnej zmluvy s poskytovateľom dopravných služieb s poukazom napr. na to, že\nžalobca začal postup zadávania zákazky verejnou súťažou len 5,5 mesiaca pred skončením v tom čase\nplatnej zmluvy. Nakoľko bola časová tieseň zjavne zavinená priamo aj účastníkom konania, práve to\nneguje zákonné použitie priameho rokovacieho konania na uzatvorenie zmluvy o službách. Zároveň\nkogentný príkaz podľa § 18, § 21, § 43 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v relevantnom\nznení (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ohľadom zabezpečenia nepretržitej dopravnej obslužnosti\nkraja nemožno vnímať ako nepredvídateľnú mimoriadnu naliehavosť či okolnosť, s ktorou by žalobca\nvčas nedisponoval. K rozhodnutiu rady žalovaného 35 dní po uplynutí zákonnej lehoty žalovaný uviedol,\nže rada žalovaného počkala na márne uplynutie lehoty na podanie námietok proti zrušeniu verejného\nobstarávania a potom rozhodla, čo nemožno považovať za nezákonný či žalobcu obmedzujúci postup\na ani za mimoriadne naliehavú okolnosť, ktorá by odôvodňovala zvolený postup žalobcu pri uzatváraní\npredmetnej zmluvy.\n54. V rozhodnutí o porušení 2 rada žalovaného argumentovala tým, že pri posudzovaní mimoriadnej\nudalosti podporne vychádza aj z ustanovení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových\nsituáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej\nochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, uplatňuje eurokonformný výklad, a teda tento\npojem nezužuje iba výlučne na mimoriadnu udalosť podľa zákona o civilnej ochrane, pričom sa\nstotožnila aj so žalobcom predloženým obsahom znaleckého posudku č. 7/2021. Ďalej uviedla, že §\n21a zákona o cestnej doprave, ktorý v núdzovej situácii na zabezpečenie poskytovania dopravných\nslužieb vo verejnom záujme umožňuje uzatvoriť zmluvu priamym zadaním na dva roky, v čase\nzadávania predmetnej zákazky nebol účinný. Rada žalovaného poukázala na to, že v prípade postupu\npodľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:\nexistencia mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať,\nčasová tieseň a kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou. Ďalej poukázala\nna to, že v zmysle rozhodovacej praxe žalovanému nemožno prípadné predĺženie procesu verejného\nobstarávania, či už v dôsledku vysvetľovania ponúk alebo revíznych postupov, považovať za také,\nktoré by sa nedalo predpokladať a kontrolovaný s nimi musí vo fáze prípravy verejného obstarávania\npočítať. K nerozhodnutiu žalovaného v zákonom stanovených lehotách o námietkach súťažiteľov rada\nžalovaného uviedla, že rozhodla 35 dní po uplynutí zákonnej (poriadkovej) lehoty, pretože počkala na\nmárne uplynutie lehoty na podanie námietok proti zrušeniu verejného obstarávania a tiež z dôvodu\nprerušenia konania za účelom vyžiadania odborných stanovísk k otázke práve v nadväznosti na zákon\no cestnej doprave. Ďalej uviedla, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť, či rozhodovanie rady bolo\nv danom prípade spôsobilé dostať žalobcu do časovej tiesne, ktorú nemohol predvídať, a teda či bolo\nmimoriadnou udalosťou v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Podľa rady žalovaného teda nebola\nsplnená už prvá podmienka - existencia mimoriadnej udalosti, ani skutočnosť, že do časovej tiesne\nsa nedostal žalobca sám, a preto nemohla byť daná ani kauzálna väzba medzi týmito podmienkami.\nPoukázala na začatie postupu zadávania zákazky verejnou súťažou 10 mesiacov vopred pre regióny\nOrava a Kysuce a 5 a pol mesiaca vopred pre regióny Turiec a Horné Považie, v kontraste so\nzávermi z predbežných trhových konzultácií, v ktorých dopravcovia avizovali potrebný čas na nástup\nna plnenie aspoň 6 mesiacov, ak disponujú potrebnou flotilou autobusov a 9-12 mesiacov v prípade\npotreby zabezpečenia flotily autobusov, pričom všetci záujemcovia uvažovali nastúpiť s novou flotilou\nautobusov. Žalobca sa tak výrazne pričinil na vzniknutej situácii, ktorá ho dostala do časovej tiesne,\npričom výmena štatutára nemá vplyv na jeho zodpovednosť konať s odbornou starostlivosťou, riadne\na včas v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo\nveci C-194/88, v zmysle ktorej nemôže ísť o časovú tieseň, ak verejný obstarávateľ dopredu vedel, že\nurčité zariadenia treba v určitom momente vymeniť. Teda ani po posúdení všetkých okolností, ktoré\nuvádzal žalobca na podporu svojho postupu, nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca preukázal\nexistenciu mimoriadnej udalosti podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené porušenia\n\nmali podľa rady žalovaného vplyv na výsledok verejného obstarávania, čo vyplynulo aj zo zápisníc\nz priameho rokovacieho konania, keď žalobca bol v nevýhodnej pozícii a pod tlakom dopravcu SAD\nŽilina, a. s., aj vzhľadom na blížiaci sa koniec účinnosti zmlúv, a teda dopravca vyrokoval niektoré\nzmluvné podmienky napriek nesúhlasu žalobcu (pričom vo verejnej súťaži je to naopak a podmienky\nkoncipuje verejný obstarávateľ), a to napríklad povinnosť kúpy 65 ks nových autobusov na leasing, ktorý\nby prešiel na úspešného uchádzača v nasledujúcej súťaži, či zmiernenie kontrol zo strany žalobcu a pod.\nRada žalovaného teda uzavrela, že po komplexnom posúdení všetkých okolností, žalobca nepreukázal\nnaplnenie podmienok pre oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm.\nc) zákona o verejnom obstarávaní.\n55. Správny súd nezistil v nadväznosti na námietky žalobcu uvedené v žalobe dôvody nezákonnosti\nspočívajúce v posúdení nenaplnenia § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v uvedenom\nnapadnutom rozhodnutí ani v rozhodnutí o porušení 2, a závery žalovaného v uvedených rozhodnutiach\npovažuje za dostatočne odôvodnené, logické, nevybočujúce z medzí príslušných zákonov. Správny\nsúd teda nezrušil podkladové rozhodnutia o porušení, ktoré samostatne nie sú predmetom súdneho\nprieskumu zákonnosti, z tohto dôvodu ani nedával do výroku, že v tejto časti vo vzťahu k rozhodnutiam\no porušení žalobu zamieta. Nezrušil tieto rozhodnutia o porušení z dôvodu, že ich predmetom je\nzákonom predpokladanou formou ustáliť a identifikovať porušenia zákona o verejnom obstarávaní\npri aplikácii jedného zo spôsobov verejného obstarávania, ktorého sa pri predmetnom zadávaní zákazky\nžalobca dopustil. Zároveň správny súd dospel k záveru, že vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý zrušil\nnapadnuté rozhodnutia vo veci uloženia pokuty, nie je potrebné rušiť tieto podkladové rozhodnutia\no porušení.\n56. Správny súd dodáva, že v napadnutých rozhodnutiach a rozhodnutiach o porušení bola orgánom\nverejnej správy dôkladne a vyčerpávajúco riešená otázka, či v danom prípade boli splnené podmienky\npodľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní na priame rokovacie konanie, pričom vychádzal z\nvýkladu príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a smernice Európskeho parlamentu a\nRady č. 2014/18/ES z 26.02.2014 o verejnom obstarávaní (ďalej len „smernica“), a to aj s prihliadnutím\nna závery relevantnej už viac menej ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Súd z administratívneho\nspisu a preskúmavaných rozhodnutí zistil, že v podstate došlo k situácii, kedy žalobca začal verejné\nobstarávanie (zadal zákazku) v nedostatočnom časovom predstihu, a to v nadväznosti na také okolnosti,\nktoré nemohli nijako prispieť ku vzniku mimoriadnej udalosti nepredvídateľnej žalobcom v zmysle\n§ 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Plynutie času, ako predvídateľná právna skutočnosť\nv nadväznosti na vopred známy dátum ukončenia skoršej zmluvy (resp. zánik zmluvy uplynutím\nčasu, na ktorý bola uzavretá) s dopravcom poskytujúcim služby prímestskej autobusovej dopravy vo\nverejnom záujme pre ŽSK pre dotknuté regióny, v nadväznosti na zákonné povinnosti žalobcu v oblasti\nzabezpečenia verejnej dopravy, ako aj v spojení s povinnosťou žalobcu za účelom zabezpečenia\npredmetnej verejnej služby viesť verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, nemožno\npovažovať za okolnosti vyvolávajúce alebo spôsobujúce mimoriadnu udalosť, v dôsledku ktorej sa\nžalobca dostal do časovej tiesne, v rámci ktorej už nemohol uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani\nrokovacie konanie so zverejnením. Inými slovami, skutočnosť, že dôjde v určitom čase k ukončeniu\nzmluvy s dopravcom na zabezpečenie verejnej dopravy a bude potrebné a aj povinnosťou žalobcu podľa\npravidiel verejného obstarávania a možností na trhu v danej oblasti poskytovania služieb (zistených\nv rámci uskutočnených predbežných trhových konzultácií) postupovať podľa zákona o verejnom\nobstarávaní vyhlásením verejnej súťaže za účelom zabezpečenia prímestskej autobusovej dopravy,\nnemôže pri obozretnom konaní žalobcu, s dostatočnou odbornou starostlivosťou dobrého hospodára\nspôsobiť vznik mimoriadnej udalosti s príčinným následkom časovej tiesne na vykonanie riadnej\nverejnej súťaže, resp. a contrario, tieto okolnosti bránia vzniku mimoriadnej udalosti, z dôvodu ktorej\nby mohol žalobca využiť priame rokovacie konanie ako ultima ratio v rámci prostriedkov verejného\nobstarávania. V predmetnom prípade pod odbornú starostlivosťou dobrého hospodára u žalobcu pri\nobstarávaní služieb verejnej dopravy možno podradiť aj znalosť postupov podľa zákona o verejnom\nobstarávaní pre účely predbežného odhadu možného trvania priebehu verejného obstarávania (bez\nbezdôvodnej nečinnosti úradu pre verejné obstarávanie) pri možnom využití procesných návrhov,\nprerušení konania a opravných prostriedkov zúčastnených uchádzačov (súťažiteľov) alebo v zmysle\nzákona o verejnom obstarávaní na podanie námietok oprávnených osôb. S prihliadnutím na vyššie\nuvedené možno v podstate prisvedčiť tomu záveru, že žalobca sa v prejednávanom prípade do časovej\ntiesne pri obstarávaní služby verejnej dopravy dostal sám vyhlásením verejnej súťaže v krátkom čase\npred zánikom pôvodnej zmluvy o zabezpečení služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom\n\nzáujme, a teda neboli tu dané podmienky na zabezpečenie predmetnej služby postupom podľa § 81\npísm. c) zákona o verejnom obstarávaní, keďže nešlo o mimoriadnu udalosť nespôsobenú žalobcom\nako verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať. Ak by za daných okolností správny súd pristúpil\nna žalobcov výklad ustanovenia § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, tak by sa zmaril účel,\nktorý je sledovaný a garantovaný smernicou a aj zákonom o verejnom obstarávaní, do ktorého je\ntáto pretransformovaná, a to využívanie priameho rokovacieho konania len vo veľmi výnimočných\nprípadoch, vzhľadom na jeho škodlivý vplyv na hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní a na\nzabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Využiť priame rokovacie\nkonanie by bolo možné jedine za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 81 písm. c) zákona\no verejnom obstarávaní, ktorých naplnenie preukazuje obstarávateľ a musí byť zjavné, že sa nemohol\nnijako podieľať na tom, že by nemohol ovplyvniť alebo predpokladať vznik takejto situácie. Pokiaľ\nide o pojem mimoriadna udalosť, súd sa stotožňuje so závermi oboch strán a súhlasí s tým, že sa\nnemožno rigorózne držať len výkladov a definícií mimoriadnej udalosti podľa zákona o civilnej ochrane\nobyvateľstva (zákon č. 42/1994 Z. z.), ale je možné si predstaviť aj situácie, ktoré nie sú v takomto zákone\nupravené alebo v zákone, na ktorý odkazuje dôvodová správa k tomuto zákonu. Avšak v tejto veci dané\nokolnosti prípadu nemožno podradiť pod naplnenie predpokladov podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom\nobstarávaní. Bolo by to v rozpore s účelom zákona o verejnom obstarávaní, ktorým je v prvom rade\nchrániť transparentnú verejnú súťaž vo verejnom obstarávaní.\n57. Ďalej žalobca tvrdil, že pod mimoriadnu udalosť treba subsumovať neprimerane dlhé konanie\nvo verejnom obstarávaní, kedy konanie o námietkach trvalo neprimerane dlho, 6,6 mesiaca. V tejto\nsúvislosti súd uvádza, že z tohto obdobia je potrebné odrátať v zákone uvádzaných 30 dní na rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a 45 dní na rozhodnutie odvolacieho orgánu, čo významne ukrojí\nz namietanej 6,6 mesačnej lehoty trvania konania o námietkach. Pri vyhlasovaní verejnej súťaže je\npotrebné počítať s tým, že uchádzači (súťažitelia) budú uplatňovať svoje práva na podanie námietok\na opravných prostriedkov. Rovnako tak je potrebné brať do úvahy možnosť žalovaného prerušiť konanie\no preskúmanie úkonov kontrolovaného zo zákonných dôvodov. Zároveň súd dáva do pozornosti, že\nzo spisu nevyplýva, že by žalobca podal žalobu o nečinnosť, alebo že by sa sťažoval na prieťahy\nv predmetnom konaní, alebo že by boli prieťahy alebo nečinnosť v namietanom konaní právoplatným\nrozhodnutím príslušného orgánu konštatované, teda že by bolo nad mieru, ktorú pripúšťa Ústava\nSlovenskej republiky, porušené právo žalobcu na prejednanie veci v primeranom čase. Ako uvádzal\nžalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, v ktorých celý proces konania o námietkach objasnil,\nv danej situácii nešlo o svojvoľné konanie žalovaného, ale o procesné situácie, ktoré je pri znalosti\nzákona o verejnom obstarávaní možné vo verejnom obstarávaní očakávať. Preto súd dospel k záveru,\nže nejde o skutočnosť, ktorú by bolo možné podradiť pod hypotézu predpokladanú ustanovením §\n81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Súd súhlasí so záverom žalovaného, že v tejto veci,\nobsahovo a odborne náročnej, nie je možné konštatovať, že v predchádzajúcom konaní o verejnom\nobstarávaní na predmetnú zákazku možno uznať ako okolnosť podieľajúcu sa na vzniku mimoriadnej\nudalosti v zmysle § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní trvanie predchádzajúceho verejného\nobstarávania viac ako 6,6 mesiaca pre neprimerane dlhú dobu konania o námietkach.\n58. Žalobca sa ďalej domáhal odpovede od žalovaného, že akou inou zákonnou možnosťou mal v danej\nsituácii a v danom čase v roku 2019 postupovať, keď nebolo možné využiť postup priameho rokovacieho\nkonania a zároveň žalobcovi končili dňa 29.11.2019 uzavreté zmluvy, a aj na absencii tejto odpovede\nstaval neodôvodnenosť a nelogickosť záverov napadnutých rozhodnutí. Správny súd sa v tejto súvislosti\nnestotožňuje s názorom žalobcu, že by mal žalovaný na uvedené otázky uviesť odpoveď, respektíve,\nže by mal žalobcovi vysvetliť, ako mal v danej situácii zákone postupovať; to nebolo úlohou žalovaného.\nŽalovaný posudzoval danú situáciu v danom čase a súlad postupu žalobcu s právnymi predpismi\nv oblasti verejného obstarávania. Žalovaný nemôže za to, v akej situácii sa ocitol žalobca, a nie je jeho\núlohou za žalobcu vyriešiť jeho situáciu. Žalobca sa dostal do takej situácie, že v podstate buď by porušil\npovinnosti vyplývajúce zo zákon a o verejnom obstarávaní alebo z iného zákona o cestnej doprave, ktorý\nmu ukladá povinnosť ako samosprávnemu kraju zabezpečovať na svojom území prímestskú autobusovú\ndopravu. Tým, že sa žalobca rozhodol dodržať jednu z uvedených povinností, to automaticky nezmazáva\nporušenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní, ani za daných okolností\nprípadu nepredstavuje mimoriadnu udalosť v zmysle § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.\nŽalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobcovi končila v určitom čase zmluva v oblasti\nzabezpečenia verejnej autobusovej dopravy, a že mu vo verejnom záujme vyplývajú povinnosti aj z iných\nprávnych predpisov, pretože bolo úlohou žalovaného zmanažovať všetky svoje úlohy a povinnosti pri\n\nspráve vecí verejných tak, aby boli dodržané platné právne predpisy. Zo záverov žalovaného jasne\nvyplýva, ako mal žalobca postupovať, a to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a teda\nktorýmkoľvek zo spôsobov, aby bola zachovaná verejná súťaž. Zjednodušene povedané, žalovaný\npri vyhodnocovaní dodržania ustanovení zákona o verejnom obstarávaní nemohol brať do úvahy potrebu\nžalobcu mať k určitému dátumu uzavretú zmluvu na zabezpečenie prímestskej autobusovej dopravy\nvo verejnom záujme ako mimoriadnu udalosť alebo ako okolnosť významne sa podieľajúcu na vzniku\nmimoriadnej udalosti vo význame podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní; bolo plne\nv kompetencii a na zodpovednosti žalobcu ako aj na jeho ťarchu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce\nprípadne aj z iných predpisov zabezpečil, a to zároveň aj v súlade s ostatnými právnymi predpismi,\nv tomto prípade so zákonom o verejnom obstarávaní, ktorého účelom je okrem zabezpečenia podmienok\nverejnej súťaže pri nakladaní s verejnými financiami aj zabezpečiť ich čo najefektívnejšie využitie.\nVzhľadom na vyššie uvedené správny súd námietky žalobcu ohľadom nesprávneho a nezákonného\nvyhodnotenia podmienok na postup podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní vyhodnotil ako\nnedôvodné.\n59. Rovnako vyhodnotil správny súd aj námietky o nenaplnení znakov skutkovej podstaty správneho\ndeliktu, v rámci ktorých žalobca vytrhával zo skutkovej vety a právnej vety časť o nepreukázaní splnenia\npodmienok podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, pritom sa v nej uvádza aj to, že účastník\nsa tým vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní v súlade so skutkovou\npodstatou správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Okrem toho,\ntvrdenie žalobcu, že mu nebolo vytýkané nesplnenie podmienok na použitie postupu podľa citovaného\nustanovenia, ale nepreukázanie splnenia podmienok na jeho použitie, súd považuje za neopodstatnené,\núčelové, v oboch prípadoch je zrejmé, čo tým žalovaný myslel a ide vo svojej podstate o to isté. Súd\ndospel k záveru, že žalovaný sa zaoberal aj tým, či je skutková podstata správneho deliktu podľa § 182\nods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní naplnená a práveže to nebral tak, že v zmysle rozhodnutí\no porušení je táto automaticky naplnená, ako to zmieňoval žalobca, ale naplnenie skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu osobitne posudzoval v napadnutých rozhodnutiach o pokute.\n60. Ďalšie námietky žalobcu ohľadom nepreskúmavania prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu,\nzmätočnosti v tom, aký právny predpis žalovaný aplikoval, či nepodpísanie napadnutého rozhodnutia\npredsedom žalovaného, správny súd nepovažoval za dôvodné ani podstatné. Čo sa týka námietky\no nepreskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu a len vyvracaní námietok z rozkladu,\nsprávny súd uvádza, že sa nezakladá na pravde; žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal\nkonštatovania o prvostupňovom rozhodnutí a jeho záveroch celkovo, s ktorými sa plne stotožnil, a\nprirodzene sa zameral na podrobnejšiu argumentáciu vo vzťahu k žalobcom vytýkaným nedostatkom,\nčo je práve úlohou druhostupňového správneho orgánu. Účinnosť právneho predpisu je z napadnutých\nrozhodnutí zrejmá, žalovaný to dokonca v napadnutom rozhodnutí dovysvetlil, pričom podstatným\nbolo aj to, že v napadnutých vetách, v ktorých malo toto absentovať, žalovaný uviedol, že nedošlo\nk žiadnym zmenám v právnej úprave. Žalobca pritom ani neuviedol, ako v tomto kontexte utrpel na\nsvojich právach, či aplikáciou ktorého nesprávneho ustanovenia zákona bol ukrátený, okrem samostatne\nuvádzanej námietky o použití neúčinného právneho predpisu pri ukladaní sankcie, ktorú súd vyhodnotil\nvyššie ako dôvodnú. Čo sa týka nepodpísania napadnutého rozhodnutia predsedom žalovaného,\nsúd z administratívneho spisu zistil, že toto bolo predsedom elektronicky podpísané, a čo sa týka\ndoručovania žalobcovi, žalobca svoje tvrdenie nepreukázal, pričom ide o otázku, ktorá v prípade\nproblému v doručovaní mohla byť za súčinnosti oboch strán jednoducho v administratívnom konaní\nzhojená, zároveň nie je v tomto prípade takého charakteru, že by žalobcu ukrátila na jeho právach alebo\nprávom chránených záujmoch alebo odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n61. Žalobca ďalej namietal porušenie absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie a nezaoberanie sa\nprimeranosťou sankcie žalovaným. Čo sa týka absorpčnej zásady a v tejto súvislosti namietanému\nrozčleneniu predmetu administratívneho skúmania do dvoch samostatných konaní, súd uvádza, že toto\nnemalo vplyv na výšku ukladanej sankcie, či boli dve administratívne konania alebo by boli spojené do\njedného, výška pokuty by sa v každom prípade počítala v zmysle § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom\nobstarávaní ako 5 % zo zmluvných cien, teda výška pokuty by bola rovnaká. Navyše, v danom prípade\nje v zmysle citovaného ustanovenia pokuta stanovená zákonom fixne (pevným percentom zmluvných\ncien), kedy správny orgán nemá možnosť využiť správnu úvahu, a teda ani správny súd v prípade\nsplnenia zákonných podmienok použiť sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP. O uvedenom svedčí aj\n§ 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 01.09.2019 do 30.11.2019), v ktorom\n\nje stanovená povinnosť prihliadnuť na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia len v prípade\nukladania pokuty podľa odsekov 2 a 3 tohto paragrafu, nie v prípade odseku 1, čo je tento prípad.\nŽalovaný teda správne uvádzal, že v danom prípade nemal možnosť využiť správnu úvahu, ale musel\nuložiť sankciu vo výške stanovenej zákonným ustanovením (napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn 2Asan/14/2019 z 29.11.2021). Ohľadom drakonickosti uloženej pokuty\na jej fatálnych následkov pre žalobcu, súd dáva do pozornosti, že sa jedná (len) o 5 % zo sumy, ktorú\nžalobca zaplatil zmluvnej strane, teda výška pokuty sa odvíja od hodnoty zákazky, ktorá bola v tomto\nprípade spolu za obe zákazky vo výške približne 72 mil. Eur, žalobca deklaroval svoj ročný rozpočet\nvo výške stoviek mil. Eur, teda jej výška sa s ohľadom na tieto skutočnosti nejaví pre žalobcu ako\n„likvidačná“, okrem toho priamym rokovacím konaním mohol žalobca vyrokovať zmluvné podmienky\nviacnásobne nevýhodnejšie, ako je výška pokuty.\n62. Správny súd pre úplnosť uvádza, že návrhu žalobcu na spojenie vecí vedených pod sp. zn.\nTT-14S/43/2023 a sp. zn. TT-20S/39/2023 nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto\nrozsudku z dôvodu, že nejde o prípad obligatórneho spojenia vecí (§ 65 ods. 3 SSP). Zároveň z dôvodu,\nže v oboch uvedených konaniach sú preskúmavané iné rozhodnutia žalovaného nadväzujúce na iné\nzmluvy uzatvorené s inými dopravcami, súd spojenie týchto konaní nepovažoval za účelné, navyše, by\nmohlo dôjsť k neprehľadnosti napadnutých rozhodnutí.\n63. Správny súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c)\nSprávneho súdneho poriadku a na podanie navrhovaných prejudiciálnych otázok k aplikácii príslušného\nustanovenia relevantnej smernice Európskej únie z dôvodu, že súd mohol v otázke kumulatívneho\nsplnenia podmienok podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní na priame rokovanie,\ns prihliadnutím aj na okolnosti tohto prípadu, dospieť k jednoznačnému záveru, vykladajúc tieto zákonné\npodmienky na dané pomery v tomto konaní za použitia znenia zákona o verejnom obstarávaní, ktorý\nz danej smernice vychádza, ako aj zo znenia smernice a samozrejme, aj za použitia už viac menej\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ k podmienkam použitia priameho rokovacieho konania z dôvodu\nexistencie mimoriadnej udalosti, ktorú aj žalovaný rozsiahlo uvádzal. Okrem toho prvá otázka navrhnutá\nžalobcom spočívala v posúdení konkrétnych okolností tohto prípadu a ich možnej subsumpcie pod\ndôvody mimoriadnej naliehavosti, čo prináleží primárne vnútroštátnemu súdu, ako to často uvádza\naj Súdny dvor EÚ, ktorého úlohou je len výklad únijového práva, nie meritórne rozhodnúť súdne\nkonanie. Čo sa týka druhej otázky o tom, či každé použitie priameho rokovacieho konania podľa\ncitovaného ustanovenia má vždy negatívny dopad na hospodársku súťaž a dohľadový orgán nie je\npovinný sa zaoberať konkrétnymi okolnosťami verejného obstarávania, súd túto považuje za všeobecnú\na irelevantnú pre toto súdne konanie, keďže takéto generálne konštatovanie o akomkoľvek/ každom\npoužití priameho rokovacieho konania by neprinieslo žiadne nové ani podstatné skutočnosti pre danú\nvec. Na dôvažok, žalovaný sa argumentáciou žalobcu k osobitým okolnostiam prípadu, ktoré mali\npodľa názoru žalobcu odôvodňovať použitie priameho rokovania, zaoberal a v ich kontexte aj vykladal\nsplnenie podmienok podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čo však pri závere žalovaného\no nesplnení zákonných podmienok na použitie inštitútu priameho rokovacieho konania v danom prípade\nautomaticky nezakladá všeobecné výkladové pravidlo, že každé použitie priameho rokovacieho konania\npodľa citovaného ustanovenia má vždy negatívny dopad na hospodársku súťaž.\n64. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami\nvytýkanými správnym súdom, teda vysporiadať sa s uložením pokuty podľa zákona účinného v čase\nspáchania skutku tak, ako to súd rozobral v bodoch 49. a 50. tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že\nžalovaný pri uložení pokuty (trestu) pre účely výpočtu jej výšky aplikoval ustanovenie § 182 ods. 6\nzákona o verejnom obstarávaní v znení, ktoré bolo účinné neskôr, ako v čase spáchania prejednávaného\nskutku, ktorá skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná, súd zrušil rozhodnutia žalovaného z dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku, pretože\npreskúmavané rozhodnutia boli v časti uloženia trestu vydané podľa neúčinného právneho predpisu.\nS prihliadnutím na možnosť správneho orgánu pri ukladaní trestu postupovať podľa zásady ukladania\ntrestov, v zmysle ktorej neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, správny súd na\nzrušenie rozhodnutí žalovaného považoval za naplnený aj dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho\nsúdneho poriadku, pretože nie je z obsahu napadnutých rozhodnutí zrejmé, či sa žalovaný vôbec\nzaoberal otázkou aplikácie vyššie uvedenej zásady ukladania trestov a ak áno, ako vyhodnotil kritériá\nna jej použitie v danej veci.\n\n65. Podľa § 191 ods. 4 SSP súd vrátil veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný\nprávnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).\n66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa\n§ 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n67. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozsudku má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "01ba0b65-8ce2-4dcc-9c3f-e4efc4e4a6b3:e820f74a-9188-4d03-b50f-0a4396bd178a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1016201387.1", "spisova_znacka": "2Asan/14/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/14/2019 z 29. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1016201387.1"}], "citovane_v": []}