{"guid": "86f5374a-224f-40b7-b20f-6c3e7f72b236:ac734286-f7ef-4fd3-85d5-d31c83cf9e60", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2", "spisova_znacka": "NR-26S/39/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/39/2019 z 10. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. októbra 2024, sp. zn. NR-26S/39/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2", "identifikacne_cislo": "4019200294", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2024-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac734286-f7ef-4fd3-85d5-d31c83cf9e60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-26S/39/2019\n4019200294\n10. 10. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:4019200294.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: TOPTRANS\nSLOVAKIA s.r.o., so sídlom Dopravná 3974, Topoľčany, IČO: 46 864 865, právne zastúpeného\nJUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100188951/2019 zo dňa 11. januára 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za\nzdaňovacie obdobia január až december 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol\nč.\n100721017/2017 a č. 100721018/2017 oba zo dňa 27. apríla 2017. Daňová kontrola bola prerušená od\n4. apríla 2016 do 17. mája 2016 a od 20. mája 2016 do 12. apríla 2017.\n2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období (apríl 2013) uplatnil právo na odpočítanie dane aj\nod dodávateľa AUTODOPRAVA MIRA TRADE, s.r.o. (ďalej aj ako „AMT“) na základe faktúr\n- č. 2013052, dátum dodania tovaru 04. apríla 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane v\nsume 17 053,18 eur, 20% DPH v sume 3 410,63 eur,\n- č. 2013061, dátum dodania tovaru 18. apríla 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane v\nsume 13 391,16 eur, 20% DPH v sume 2 678,23 eur (ďalej len „sporné faktúry“).\n3. Z vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že všetky informácie a podklady\nsúvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a skutočnosť, že existencia faktúry nie\nje relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného\nplnenia deklarovaným dodávateľom. Spoločnosti AMT nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady\nz dôvodu, že táto spoločnosť nemá konateľa, podľa údajov uvedených v informačnom systéme finančnej\nsprávy je spoločnosť nekontaktná, spoločníkom spoločnosti je občan Thajského kráľovstva, s ktorým sa\nbývalý konateľ spoločnosti nikdy nestretol.\n4. V rámci dožiadania Daňový úrad Trenčín uviedol, že spoločnosť AMT je od\n07. marca\n2013 bez konateľa, preto k dodaniam vypočul dňa 02. júla 2015 bývalého konateľa spoločnosti A. B.,\n\nktorý bol konateľom v čase deklarovaných dodaní. Z ústneho pojednávania vyplynulo, že spoločnosť\nvykonávala maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť, ale väčšina zamýšľaných obchodov neprebehla\na konateľ osobne v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody, účtovné doklady odovzdal\nsplnomocnenému zástupcovi C. D., ktorý ich pravdepodobne odovzdal novému konateľovi. A. B.\npredpokladal, že v obchodnom vzťahu so žalobcom za spoločnosť AMT jednal C. D. a kto jednal za\nžalobcu ako odberateľa, nevedel povedať. A. B. sa nevedel vyjadriť, kto v roku 2013 viedol účtovníctvo,\nnevedel, či spoločnosť AMT vystavila predmetné faktúry a tiež, či sa zdaniteľné obchody deklarované na\npredmetných faktúrach uskutočnili, či spoločnosti AMT vznikla daňová povinnosť a či daň bola odvedená.\nNevedel, kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k úhrade faktúr, k preprave tovaru a pôvodu\ntovaru, nepredložil splnomocnenie udelené pánovi D..\n5. Konateľ žalobcu pán E. F. na ústnom pojednávaní konanom dňa\n10. marca 2016\nuviedol, že so spoločnosťou AMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nepamätá si,\nkto ho kontaktoval, pamätá si, že bol u neho „p. G.“, ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, a od ktorého\ndostal kontakt na obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätal, ale neskôr si spomenul na meno\n„H.“, ktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo nafty. Uviedol, že tovar - pohonné hmoty bol\ndovezený cisternou dodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu do bencaloru s tým, že v cene dodávky\nbola zahrnutá aj cena prepravy a vytankovanie nafty. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných\nhmôt, pretože sa pohonné hmoty do týždňa spotrebovali.\n6. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že došlo k spochybneniu reálnosti uskutočnenia\nzdaniteľného plnenia a to dodania pohonných hmôt deklarovaným dodávateľom AMT. Neboli teda\nsplnené zákonné podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na priznanie nároku na\nodpočítanie DPH zo sporných faktúr. Preto rozhodnutím č. 101461356/2018 z 30. júla 2018 postupom\npodľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty v sume 6 088,87 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013.\n7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. 100188951/2019 zo dňa 11. januára 2019 tak, že postupom podľa § 74 ods. 4\ndaňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v posudzovanej veci existencia tovaru\n- pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný\ndodávateľ. Pre správne určenie dane je rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované plnenie bolo\nreálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Táto skutočnosť bola v rámci vykonaného\ndokazovania spochybnená a pochybnosť nebola daňovým subjektom vyvrátená. Správca dane v\nrozhodnutí netvrdil, že v posudzovanej veci sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, ale na základe\nvykonaného dokazovania mal za preukázané, že pohonné hmoty, ktorých existencia spochybnená\nnebola, neboli dodané dodávateľom AMT. Vo vzťahu k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nohľadom osoby dodávateľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo\ndňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže\nzodpovedať za nesplnenie zákonných povinností iných daňových subjektov, žalovaný uviedol, že hoci\nmá daňový subjekt zmluvnú voľnosť, pri voľbe obchodného partnera by si mal byť vedomý existencie\nsvojho dôkazného bremena v daňovom konaní. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že v konkrétnom\nzdaňovacom období apríl 2013 bola spoločnosť AMT jediným dodávateľom, resp. subdodávateľom\npohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt SHELL Slovakia s.r.o.\na OMV Slovensko, s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty\nza apríl 2013“. K námietke týkajúcej sa predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde\nsú evidované uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od\ndodávateľa boli spotrebované, žalovaný uviedol, že existencia tovaru nebola spochybnená.\n9. K predloženej mailovej komunikácii s dodávateľom AMT žalovaný uviedol, že uvedená komunikácia\nbola zasielaná z mailovej adresy I., pričom nebola ani v jednom predloženom prípade podpísaná, a\nani uvedené meno osoby, ktorá mail napísala. Keďže z uvedenej komunikácie neboli zrejmé kontaktné\núdaje, tak správca dane nemohol vykonať v tejto veci dokazovanie.\n\n10. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je založené na nedostatku skutkových dôvodov,\nžalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný poukázal na výpovede konateľa žalobcu,\nktorému na uzatvorenie obchodného vzťahu so spoločnosťou AMT postačovalo, že ho oslovil „p. G.“,\nktorý vystupoval za spoločnosť AMT, pričom podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu\nTrenčín za spoločnosť AMT boli oprávnení konať konatelia C. D. od 17. júna 2011 do 26. októbra\n2012 a A. B. od 26. októbra 2012 do 06. marca 2013, pričom spoločnosť od 07. marca 2013 nemá\nkonateľa a spoločníkom je Thongpoon Seechuay, občan Thajského kráľovstva od 25. januára 2013.\nKonateľ žalobcu v rámci ústneho pojednávania dňa 10. marca 2016 okrem iného uviedol, že nevie, kde\nje tovar nakladaný, prišla cisterna od dodávateľa, ktorý zabezpečil celý prevoz, nakládku aj vytankovanie\nmotorovej nafty, nafta bola vytankovaná v areáli žalobcu do bencaloru (nádrž, zásobník s vlastným\nčerpadlom na tankovanie), každú dodávku zabezpečoval dodávateľ, nepamätal sa na akých autách\nbola nafta prepravovaná, pričom uviedol, že chodili cisterny. Dôvodom ukončenia spolupráce s týmto\ndodávateľom bolo nedodržiavanie časového harmonogramu, požadovaných množstiev, žalobca nebol\nspokojný s dodávkami. Ani tieto skutočnosti však žalobcovi nezabránili, aby aj naďalej objednával\npohonné hmoty od „obchodného zástupcu spoločnosti“ AMT. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca\nsi uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom AMT v mesiacoch február 2013, marec\n2013, apríl 2013. Nespokojnosť žalobcu s dodávateľom pohonných hmôt, na ktorého ho nakontaktoval\n„p.Križan“ nezabránila žalobcovi objednávať od mája 2013 pohonné hmoty naďalej od obchodného\nzástupcu AMT tak, ako to konateľ žalobcu uviedol pri otázke správcu dane týkajúcej sa spoločnosti DAKA\nTRADE s.r.o., s ktorou sa nekontaktoval. Naďalej objednával pohonné hmoty od obchodného zástupcu\nspoločnosti AMT, ktorého priezvisko si nepamätal, komunikoval len s týmto obchodným zástupcom\nspoločnosti AMT, po dodávke pohonných hmôt prišla faktúra od spoločnosti DAKA TRADE s.r.o., pričom\npo dotazovaní sa v spoločnosti AMT zistil, že spolupracujú so spoločnosťou DAKA TRADE s.r.o. a táto\nbude odteraz zasielať faktúry.\n11. Záverom žalovaný konštatoval, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne\npreukázaný dodajúc, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania\nrelevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo sporných\nfaktúr.\nII.\nŽaloba\n12. Správnou žalobou zo dňa 12. marca 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100188951/2019 zo dňa\n11. januára 2019 z dôvodov,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, konkrétne, že je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n13. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia predstavovalo jednu z ťažiskových\nnámietok žalobcu jeho tvrdenie, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a keď zistil, že\ntovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase dodal\niný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. V tejto súvislosti žalobca\ntvrdil, že správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a za daného\nstavu vyhodnotenie dôkazov a záver správcu dane sú v extrémnom rozpore s preukázanými kontrolnými\nzisteniami a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia\ndôvodov odvolania nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede\nžalovaného, pričom žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal len stručným oznámením finálneho\nzáveru, že táto sa zhoduje s predchádzajúcimi námietkami a odkazuje na už uvedené. Preto, ak\nžalovaný za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia\niný dodávateľ, potom jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody\nrozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel.\n14. Ku záveru žalovaného, že námietky žalobcu spočívajúce v odkazoch na rozhodnutia súdov s\ncitáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne, žalobca uviedol, že rozsudky v správnom\nsúdnictve, týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych predpisov, neriešia iba individuálny spor medzi\núčastníkmi správneho konania, ale prinášajú i návod pre správne orgány ako aplikovať právny predpis\nv prípade sporu medzi inými účastníkmi konania za rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti\n\npoukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 zo dňa 30. januára 2018,\nktorý je možné považovať za zásadné súdne rozhodnutie, z ktorého prijaté právne závery boli použiteľné\naj na vec súdneho sporu žalobcu.\n15. K námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy uviedol,\nže vo veci bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť AMT, preto bolo len v\nkompetencii správcu dane v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku za týmto účelom určiť spôsob\ndokazovania a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie, avšak správca dane takto nepostupoval.\nKonkrétne namietal, že nebol dôvod neakceptovať e-mailovú komunikáciu s dodávateľom z dôvodu,\nže nebolo na nej uvedené meno a podpis osoby, ktorá e-mail napísala. Podľa žalobcu, ak bolo\npotrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť AMT nebolo podstatné to, že na e-mailovej\nkomunikácii s dodávateľom nebolo uvedené meno, resp. podpis osoby, ale podstatné bolo to, že z\nadresy odosielateľa E. vyplýva, že tovar sa objednával od dodávateľa AMT. Ďalej žalobca namietal,\nže správca dane nevyhodnotil skutočnosť, že platby boli poukázané na účet AMT, pričom žalovaný\nsa s týmto argumentom vyporiadal tak, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane. Tiež namietal, že žalovaný ničím nezdôvodnil, prečo preverenie skladu spoločnosti\nHH Springs, s.r.o. v Ilave považuje za neopodstatnené, keď správcovi dane bolo známe, že spoločnosť\nVERAMI International Company, s.r.o. zabezpečovala prepravu od spoločnosti PETROL so sídlom v\nSlovinsku do skladu spoločnosti HH Springs s.r.o. Objednávateľom prepravy bola česká spoločnosť\nVERAMI SE a jej výhradným dodávateľom bola spoločnosť PETROL so sídlom v Slovinsku a tovar\nformou trojstranného obchodu smeroval priamo k druhému odberateľovi DAKA TRADE, s.r.o., ktorý je\nuvedený na prepravných dokladoch. Mal za to, že preverením skladu spoločnosti HH Springs, s.r.o. v\nIlave mohol objasniť, kto pohonné látky v tomto sklade skladoval. Rovnako mal za to, že nič nebránilo\nsprávcovi dane podľa § 26 daňového poriadku požiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o zistenie\npohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že mu nemožno vytýkať,\nže neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely\nsprávy daní v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku primárne nesplnil správca dane, ktorý dôkazné\nkonanie zaťažil závažnými vadami.\n16. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo\nveci C-439/04 Kittel, v ktorých sa jednalo o obchod, v ktorých nebola spochybnená samotná existencia\npredávaného tovaru, ale boli pochybnosti o osobe dodávateľa. Z rozsudkov vyplýva, že dotknuté plnenia\nboli súčasťou obchodných reťazcov, do ktorých bol zapojený subjekt, ktorý si neplnil záväzky a zmizol\nbez toho, aby túto daň uhradil. Podľa Súdneho dvora EÚ aj za stavu ak prijaté zdaniteľné plnenie\nmateriálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa zásadnou právnou otázkou bolo posúdenie\nrozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane dodajúc, že\nobdobný prípad bol riešený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta\n2010.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. augusta 2019 uviedol, že trvá\nna výroku napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie. K námietkam týkajúcim\nsa podvodného konania žalobcu, fiktívnych obchodov a „logického záveru, že tovar neexistoval“,\nžalovaný uviedol, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami, a preto poukázal na\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa s nimi náležite vysporiadal. Žalovaný k žalobnej\nnámietke o absencii skutočného opisu skutku uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu\nveci zisteného v daňovom konaní, obsahuje náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a obsahuje\nodôvodnenie, v ktorom je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa\ns návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie\nprávnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí\nje jednoznačne uvedené, že existencia tovaru nebola sporná. V daňovej kontrole a daňovom konaní\nžalobca nepreukázal, že predmetný tovar dodal deklarovaný dodávateľ.\n18. Taktiež uviedol, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie\nnejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných\nobchodov deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy\n\npreukazujúce jeho tvrdenia. Žalobné námietky považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto\nformulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami\na závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených\ndôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti,\npretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.\n19. Záverom dodal, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 daňového poriadku, keď na\nzáklade zhodnotenia všetkých dôkazov, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie práva\nodpočítať daň v zmysle zákona o DPH v zdaňovacom období apríl 2013. Správca dane vychádzal zo\nzákladných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 daňového poriadku, dostatočne zistil\nskutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nIV.\nReplika žalobcu\n20. V replike zo dňa 30. septembra 2019 žalobca, poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžf/16/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017 konštatoval, že ak daňový\nsubjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej\nsprávy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok\npreukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Slovné spojenie „len z dôvodu\" treba\ninterpretovať tak, že daňové orgány nemôžu neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane\nz iných dôvodov. Tvrdil, že preukázal deklarovaný obchod všetkými dostupnými prostriedkami, ktorými\nmohol a mal disponovať. Správca dane svoje závery založil výlučne na zisteniach u dodávateľa AMT,\nna ktoré žalobca nemal žiadny vplyv. Bol to správca dane, ktorý ak tvrdil, že tovar nedodal dodávateľ\nAMT mal jednoznačne preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa\nvedome zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.\n21. Ďalej uviedol, že ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe nevyplýva, na základe akej úvahy dospel k\nzáveru, že ak tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom\nčase dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu.\n22. Záverom uviedol, že skutkový stav vo veci žalobcu, ako aj prijaté závery daňových orgánov sú\nidentické, ako vyplývajú z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 a jediným\ndôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľa AMT bolo to, že ide o\nproblémový daňový subjekt, u ktorého nebolo možné daň preveriť, v prípade zistenia rozdielov, by táto\ndaň bola nevymožiteľná, a teda správca dane uprednostnil vybranie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné,\nže daňový výnos bude zaručený.\n23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od\n01. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/39/2019. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nVI.\nPojednávanie\n\n25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré\nmu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa\n10. októbra 2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania, pričom títo sa\nz pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n30. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti\ns daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n31. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n\n36. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134\nods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.\n2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n37. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu\ndane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 6 088,87 eura na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie apríl 2013 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených\ndodávateľom AMT za dodávku pohonných hmôt. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca\nnepreukázal, že tovar – pohonné hmoty boli žalobcovi dodané zdaniteľnou osobou, konkrétne\ndeklarovanou spoločnosťou AMT, pričom vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané a ani\nžalobcom tvrdené, že by nejaká ďalšia iná zdaniteľná osoba tovar – pohonné hmoty žalobcovi dodala.\n38. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n39. Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že už prebehlo na Krajskom súde v Nitre\nsúdne konanie, v ktorom vystupovali rovnakí účastníci konania a jeho predmetom bolo preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane, ktoré vychádzali z daňovej kontroly\nu žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2013. Jednalo sa o konanie vedené pod sp.\nzn. 26S/20/2019, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré\nsa týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2013. Správny súd vydal rozsudok č.k. 26S/20/2019-147 zo\ndňa 15. júla 2021, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe\npodanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sfk/18/2022 zo dňa 30. januára\n2024 rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/20/2019-147 zo dňa 15. júla 2021 zrušil a vec vrátil\nSprávnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie, pričom vo veci vyslovil záväzný právny názor (§ 469\nSSP). Z týchto rozsudkov je zrejmé, že žalobca v žalobe, ktorá bola predmetom konania vedeného\nna Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/20/2019 uviedol rovnaké žalobné námietky (predovšetkým\nťažiskovou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a keď\nzistil, že tovar nedodal dodávateľ AMT, potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase\ndodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu, pričom v tejto súvislosti\nžalobca tvrdil, že správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku a za\ndaného stavu vyhodnotenie dôkazov a záver správcu dane sú v rozpore s preukázanými kontrolnými\nzisteniami), ako v konaní aktuálne vedenom pod sp. zn. NR-26S/39/2019, ktoré sa týka zdaňovacieho\nobdobia apríl 2013. Taktiež je z uvedených rozsudkov zrejmé, že argumentácia žalovaného a dôvody\nuvedené v jeho rozhodnutí, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia apríl 2013 sú obsahovo totožné s\njeho argumentáciou a dôvodmi uvedenými v rozhodnutí, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia marec\n2013. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v obidvoch prípadoch (zdaňovacie obdobie marec 2013 a\nzdaňovacie obdobie apríl 2013) boli výsledky jednej daňovej kontroly u žalobcu a rozdiel spočíval len v\nskutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (marec 2013 v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom súdneho\nprieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/20/2019 a apríl 2013 v rozhodnutí, ktoré je predmetom\nsúdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. NR-26S/39/2019).\n40. Kasačný súd dospel v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sfk/18/2022 k záveru, že argumentácia žalobcu\nnie je dôvodná a správny súd sa s uvedeným rozsudkom v plnej miere stotožňuje a v ďalšom stručne\nzopakuje jeho dôvody s poukazom na § 140 SSP:\n41. 48. Kasačný súd musí konštatovať, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že\nžalobca nepreukázal, že mu tovar – pohonné hmoty bol dodaný od deklarovaného dodávateľa spoločnosti AMT (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve\nsplnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom\nzdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane\npodľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).\n\n42. 49. Kasačný súd sa rovnako musí stotožniť so závermi správcu dane a žalovaného, že v predmetnej\nveci boli na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo z pohľadu kasačného súdu dostatočné na\nprávne posúdenie veci, zistené dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky\nodpočítania dane zo sporného obchodu, pričom žalobca pochybnosti správcu dane dostatočným\nspôsobom neodstránil.\n43. 50. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil zásadnú skutočnosť, a to že tovar\n– pohonné hmoty boli žalobcovi dodané zdaniteľnou osobou, konkrétne deklarovanou spoločnosťou\nAMT, pričom vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané a ani žalobcom tvrdené, že by nejaká\nďalšia iná zdaniteľná osoba tovar – pohonné hmoty žalobcovi dodala. Práve uvedené konštatovanie je\nkľúčovým argumentom v posudzovanej veci, nakoľko nielen samotná existencia tovaru a jeho následné\npoužitie na ďalšie zdaniteľné plnenia zo strany žalobcu sú hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie\ndane, ale ďalšou nemenej dôležitou je podmienka, že tovar/služby boli dodané zdaniteľnou osobou,\nktorá skutočnosť v posudzovanej veci preukázaná nebola.\n44. 51. Samotné pochybnosti správcu dane boli založené na nasledovných skutočnostiach: (i)\nspoločnosť AMT nemala od 07.03.2013 konateľa, teda už v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia\n(tovar bol podľa spornej faktúry dodaný 14.03.2013); (ii) bývalý konateľ A. B. (konateľom bol do\n06.03.2013) vo svojej výpovedi uviedol, že v mene tejto spoločnosti neuskutočnil žiadne obchody,\núčtovné doklady nemal k dispozícii, tieto odovzdal splnomocnenému zástupcovi C. D. (tento zomrel v\nroku 2014), ktorý mal v období 01-03/2013 konať za spoločnosť, nevedel, kto konal za spoločnosť AMT,\nnevedel uviesť, kto konal za žalobcu, nevedel uviesť kto vystavil a podpísal faktúry, nevedel sa vyjadriť k\núhrade faktúr, nevedel sa vyjadriť k preprave tovaru a k pôvodu tovaru, nepredložil splnomocnenie, ktoré\nmal udeliť pánovi D., nevedel, kto spoločnosti v roku 2013 robil účtovníctvo; (iii) účtovníctvo spoločnosti\nAMT nebolo k dispozícii; (iv) konateľ žalobcu pán E. F. dňa 10. marca 2016 uviedol, že so spoločnosťou\nAMT nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke pohonných hmôt, nepamätá sa, kto koho kontaktoval, pamätá\nsi, že bol u neho pán G., ktorý vystupoval za spoločnosť AMT, s ktorou komunikoval telefonicky, dostal\nkontakt na jeho obchodného zástupcu, ktorého meno si nepamätal, neskôr si spomenul na meno „H.“,\nktorému telefonicky nahlásil požadované množstvo nafty, tovar – pohonné hmoty bol dovezený cisternou\ndodávateľa a vytankovaný v areáli žalobcu do bencaloru, v cene dodávky bola zahrnutá aj cena prepravy\na vytankovanie nafty, neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt, pretože pohonné hmoty sa do\ntýždňa spotrebovali; (v) konateľ žalobcu nepredložil doklady o preprave tovaru, k preprave uviedol, že\nsa motorová nafta vozila v nákladných autách väčšinou značky Renault Magnum červenej a bielej farby,\ntieto mali ŠPZ okresu Ilava; konateľ žalobcu predložil emailovú komunikáciu, z ktorej nie je preukázané,\nže so žalobcom komunikovala práve spoločnosť AMT, nakoľko v nej nie je uvedené meno osoby, ktorá\nmala za túto spoločnosť komunikovať.\n45. 52. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali\npochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane\nzo sporných obchodov sťažovateľa, pričom tieto neboli založené len na skutočnostiach týkajúcich\nsa spoločnosti AMT, keď napríklad samotný konateľ žalobcu komunikoval prostredníctvom mailu s\nneidentifikovanou osobou, resp. komunikoval údajne i osobne s rôznymi neidentifikovanými osobami\n(pán G., pán H.) bez preukázania ich oprávnenia konať za spoločnosť AMT. Konateľ žalobcu nemal teda\noverené, že ide o osoby oprávnené konať za spoločnosť AMT, a či vôbec ide o spoločnosť AMT a to\nnapriek tomu, že okrem spornej faktúry nemal k dispozícii žiadne iné doklady, ako napríklad doklady\npreukazujúce prepravu. Ďalej konateľ žalobcu uviedol, že konal s pánom G., ktorý mu mal dať kontakt na\nspoločnosť AMT, malo ísť o pána H., avšak podľa vyjadrenia bývalého konateľa A. B., za spoločnosť mal\nkonať v rozhodnom období pán C. D. (zomrel v roku 2014), teda toto tvrdenie konateľa žalobcu nebolo\npotvrdené. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a\nokolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo\nv dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností\nsprávcu dane. Kasačný súd zastáva názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem\nfaktúry preukázal alebo označil aj ďalšie dôkazy napr. na preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládky\n(napr. evidenčné čísla vozidiel, mená a priezviská osôb realizujúcich prepravu, či protokoly o prevzatí\ntovaru s uvedením osobných údajov osôb tovar odovzdávajúcich a preberajúcich). Žalobca preto nebol\nneprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré sú z hľadiska\n\nsplnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné. Vznesené pochybnosti pritom\nnasvedčujú\ntomu, že tovar – pohonné hmoty nedodala spoločnosť AMT a z administratívneho spisu nevyplýva,\nkto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb respektíve, že by dodávateľ deklarovaného tovaru\nnevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane, a netvrdil to ani žalobca.\n46. 53. Kasačný súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca reagoval na\npochybnosti správcu dane a to aj svojím vyjadrením sa k protokolu z 22. mája 2017, ku ktorému\npripojil aj prílohy. Konkrétne išlo o spomínanú emailovú komunikáciu, z ktorej je skutočne preukázané,\nže v podstate jediným identifikátorom vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bol názov emailovej\nadresy I., čo je aj z pohľadu kasačného súdu na účely preukázania, že ide skutočne o túto spoločnosť\nnedostatočné, nakoľko založiť emailovú adresu s takýmto názvom môže v podstate ktokoľvek a dokonca\nani znenie e-mailovej adresy samo o sebe nepreukazuje, že je túto adresu právne možné spojiť s\nkonkrétnou právnickou osobou. Ďalej boli pripojené vypísané stasky, z ktorých vyplýva tankovanie a\npoužitie motorovej nafty, avšak tieto sa netýkajú zdaňovacieho obdobia marec 2013 a taktiež potvrdenia\nspoločnosti TOLL COLLECT, ktoré sa rovnako netýkajú tohto zdaniteľného obdobia.\n47. 54. Ďalej žalobca v rámci vyrubovacieho konania navrhol vypočuť svojich zamestnancov, konkrétne\nH. J., K. J., H. G., E. E. F., A. L. a E. E., ktorých správca dane aj vypočul, pričom z ich výpovedí\nsa skutočnosti týkajúce sa dodávateľa pohonných hmôt, ako aj prepravy preukázať nepodarilo. Títo\nnevedeli, kto je dodávateľom pohonných hmôt, respektíve iba svedok E. E. F. uviedol, že nevie presne,\nkto bol dodávateľom, malo sa jednať o spoločnosti DAKA TRADE, OMV, MIRATRADE, svedkovia\nnevedeli kto bol prepravcom tovaru, nevedeli uviesť ŠPZ vozidiel, mali to byť ilavské značky, na vozidlách\nnebol názov žiadnej spoločnosti. Na uvedené poukazuje kasačný súd aj z toho dôvodu, že žalobca v\nrámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu namietal, že správcovi dane nič nebránilo\npožiadať NDS, a.s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. K dispozícii však neboli konkrétne\nŠPZ motorových vozidiel, preto nebolo možné pohyb vozidiel preveriť a vozidlá identifikovať.\n48. 55. Kasačný súd rovnako považuje za potrebné uviesť, že správca dane za účelom náležitého\nzistenia skutkového stavu realizoval viacero MVI, pričom vo vzťahu k spoločnosti AMT nesvedčala\nžiadna odpoveď dožiadaného orgánu vrátane predložených dokladov, ktoré sa naviac ani netýkali\nrelevantného zdaniteľného obdobia a to marec 2013. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje k požiadavke\nžalobcu preveriť sklad HH Springs, s.r.o. v Ilave, ktorú žalovaný vyhodnotil za neopodstatnenú.\n49. 56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že konajúce daňové orgány vykonali\nrozsiahle dokazovanie, pričom ním nebolo preukázané, že tovar – pohonné hmoty v zdaňovacom období\nmarec 2013 dodala žalobcovi spoločnosť AMT a ani iná zdaniteľná osoba a správca dane komunikoval\ntaké relevantné pochybnosti k deklarovanému obchodu, ktoré žalobca nevyvrátil a neboli vyvrátené ani\nvykonaným dokazovaním. V súvislosti s uvedeným konštatovaním považuje kasačný súd za potrebné\nupriamiť pozornosť žalobcu, že nie je úlohou daňových orgánov vykonávať dokazovanie dovtedy, kým\nsa nezistí, kto mu tovar/službu skutočne dodal. Práve naopak, je na žalobcovi preukázať splnenie\nhmotnoprávnych podmienok potrebných na priznanie nároku na DPH.\n50. 57. Z judikatúry SD EÚ totiž vyplýva, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky – že tovar bol\ndodaný zdaniteľnou osobou – prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie\nDPH (Ferimet, C-281/20, bod 38; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 33). SD EÚ zároveň k tomu\ndopĺňa, že zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný\na služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení\npodliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného\nzahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila\ntovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20,\nbod 34).\n51. 58. S poukazom na vyššie uvedené sa kasačný súd preto stotožnil s názorom sťažovateľa, že\nv danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH,\nkonkrétne vo vzťahu k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osobe. Rovnako sa kasačný súd stotožnil\ns názorom sťažovateľa, že na daný prípad je rozhodnutie SD EÚ C-610/19 (Vikingo) nepoužiteľné,\nnakoľko ide o skutkovo odlišnú vec. Konkrétne v práve posudzovanom prípade nebol odmietnutý nárok\n\nna DPH z dôvodu, že (i) dodávateľ nemal potrebné materiálne ani ľudské zdroje na dodanie tovaru;\n(ii) nebol zistený subdodávateľ žalobcu, resp. nebolo preukázané, že by spoločnosť AMT mala tovar\ndodávať prostredníctvom inej spoločnosti, ktorá taktiež nemala materiálne ani ľudské zdroje; (iii) by\nišlo o podvodné konanie v rámci obchodného reťazca vedúceho k žalobcovi. Odlišnosť od rozhodnutia\nSD EÚ C-610/19 je založená aj na ďalších skutočnostiach ako napríklad, že spoločnosť Vikingo pred\nuzatvorením zmlúv so spoločnosťou Freest nahliadla do výpisu z Obchodného registra týkajúceho sa\njej zmluvného partnera a tiež požiadala o podpisový vzor. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že\naj SD EÚ konštantne poukazuje vo svojich rozhodnutiach na zásadnú skutočnosť a to, že overenie\nexistencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho\npráva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci\n(pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 31 a\n32, ako aj z 31. januára 2013, Stroy trans, C-642/11, EU:C:2013:54, bod 45) [C-610/19 bod 46]. V\npráve posudzovanej veci, a to na rozdiel od veci Vikingo, bol teda dodávateľ spochybnený nie na\nzáklade vyššie uvedených skutkových okolností rozhodných pre závery vo veci Vikingo, ale na základe\nskutkových okolností, ako boli opísané vyššie v tomto rozsudku, a ktoré spočívali na tom, že tento\ndodávateľ nepotvrdil dodanie tovaru a žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar\ndodal ním deklarovaný dodávateľ resp. vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar dodala\niná zdaniteľná osoba.\n52. 59. Vo vzťahu k záverom správneho súdu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, ako aj potreby vykonania bližšie nešpecifikovaného dokazovania (bod 23 a 24 tohto\nrozsudku) kasačný súd uvádza, že s týmito sa nestotožňuje. V prvom rade je potrebné uviesť, že správca\ndane v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré už\nkasačný súd vyššie popísal (bod 54 a 55 tohto rozsudku), pričom ďalšie dokazovanie bolo závislé od\nďalších dokladov, ktoré buď predložené neboli (doklady týkajúce sa prepravy) alebo sa týkali iných\nzdaňovacích období. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia toto, z pohľadu kasačného\nsúdu, reaguje na relevantné odvolacie námietky, je dostatočne určité, zrozumiteľné a obsahujúce\ndôvody, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013.\n53. 60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Keďže\nsprávny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a kasačné\nkonanie začalo pred 1. júlom 2023 nezostávalo kasačnému súdu nič iné, ako postupom podľa § 462\nods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec vrátiť Správnemu súdu v Bratislave, na\nktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo\nveciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského súdu v Nitre.\n54. 61. V ďalšom konaní bude správny súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu\nobsiahnutým v bodoch 48 až 59 tohto rozsudku, výsledkom aplikácie ktorého bude zamietnutie správnej\nžaloby pre jej nedôvodnosť podľa § 190 SSP.\n55. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju\nrozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.\n56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\n\n(§\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "da5f5a17-073d-4443-8ed9-22e0455aa6ca:4f706a25-c2cf-4ef1-9814-c5b755b12c01", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200118.1", "spisova_znacka": "5Sfk/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/18/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200118.1"}], "citovane_v": []}