{"guid": "e06eb206-72a3-46ad-810c-48592c59ce00:0b36e230-737a-4c03-9a91-b3421992d453", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1", "spisova_znacka": "BA-1S/38/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/38/2021 z 17. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. decembra 2024, sp. zn. BA-1S/38/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1", "identifikacne_cislo": "5020200437", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b36e230-737a-4c03-9a91-b3421992d453", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/38/2021\n5020200437\n17. 12. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: #APAGE\nSATANAS (pôvodne EuroSpotrebiteľ), so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto,\nIČO: 51 428 148, proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova 32, 810 08 Bratislava (pôvodne Ministerstvo financií Slovenskej republiky), o\npreskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.11.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.11.2020 spolu s prvostupňovým\nfiktívnym rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.10.2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca dňa 25.09.2020 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj len „žalovaný“)\no poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„zákon č. 211/2000 Z. z.“), konkrétne o sprístupnenie:\na) kópie platnej zmluvy o právnom zastúpení spoločnosti TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti, a.s.\n(ďalej aj len „spoločnosť TIPOS“) a CLS Čavojský & Partners, s.r.o.;\nb) počtu zamestnancov ministerstva a spoločnosti TIPOS, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie druhého\nstupňa.\n2.\nDňa 26.09.2020 žalobca doplnil žiadosť o poskytnutie informácií, konkrétne požiadal\no sprístupnenie nasledujúcich informácií:\na) kópie platnej zmluvy o právnom zastúpení spoločnosti TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti, a.s.\n(ďalej aj len „spoločnosť TIPOS“) a CLS Čavojský & Partners, s.r.o.;\nb) počtu zamestnancov SR, žalovaného a spoločnosti TIPOS, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie\ndruhého stupňa;\n\nc) kópiu zmlúv spoločnosti TIPOS a mobilných operátorov vo veci spoplatnenia SMS do národnej\nbločkovej lotérie (ďalej aj len „NBL“) a prevádzke VOP Orange Slovensko, VOP Slovak Telekom, VOP\nO2, VOP SWAN Mobile;\nd) kópie certifikátov ku generátorom náhodných čísel k žrebovaniam v NBL;\ne) zoznamu počtu hráčov NBL k jednotlivým rokom prevádzky NBL registrujúcim bločky do NBL cez\nSMS a príjmy spoločnosti TIPOS za registračné SMS do NBL (ich nejaký stručný prehľad za obdobie\nprevádzky NBL);\nf) všetky informácie k trestnému stíhaniu ex/zamestnancov spoločnosti TIPOS, stíhaných skutkov,\nspisové značky trestných konaní, výšky škody, vznesení obvinení a či je stíhaná aj spoločnosť TIPOS\nv nejakej trestnej veci za roky 2000 až september 2020.\n2. Žalovaný listom č. INF/273/2020-117 zo dňa 01.10.2020 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť\no poskytnutie informácií postúpil spoločnosti TIPOS. Čo sa týka počtu zamestnancov SR, ktorí majú\nvysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, odporučil žalobcu obrátiť sa priamo na Štatistický úrad\nSR. Zároveň uviedol, že počet zamestnancov žalovaného, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie\nII. stupňa, je 89.\n3. Spoločnosť TIPOS listom č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020 označeným ako „Žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov – ODPOVEĎ“ žalobcovi\nodpovedala, že je povinnou osobou s obmedzenou informačnou povinnosťou podľa § 3 ods. 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z. iba v prípade, ak by sa informácia týkala:\na) hospodárenia s verejnými prostriedkami, prípadne nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho\núzemného celku alebo majetkom obce, alebo\nb) životného prostredia, úloh alebo odborných služieb týkajúcich sa životného prostredia, alebo\nc) obsahu, plnení a činností vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\n4. Spoločnosť TIPOS v odpovedi zároveň uviedla, že žalobcom požadované informácie nepatria pod\nzákonný rozsah informačnej povinnosti, pretože sa netýkajú žiadneho z uvedených bodov a), b), c).\nDoplnila, že hospodári výlučne s vlastnými prostriedkami a na jej financovaní sa v súčasnosti nepodieľajú\nverejné prostriedky. Napriek tomu, že požadované informácie nepatria pod okruh informácií podľa § 3\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., spoločnosť TIPOS sprístupnila žalobcovi informácie v nasledovnom\nrozsahu:\n- Advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. poskytuje právne služby spoločnosti TIPOS od\nroku 2010 na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.12.2010, spočívajúce v právnom\nporadenstve ako aj v zastupovaní v sporových a nesporových konaniach za dohodnutú odmenu.\n- Spoločnosť TIPOS nemá uzatvorenú samostatnú zmluvu so žiadnym mobilným operátorom, ktorá\nby sa týkala výlučne spoplatnenia „registračných SMS do NBL a prevádzke VOP Orange Slovensko,\nVOP Slovak Telekom, VOP O2, VOP SWAN Mobile“. Všetky všeobecné obchodné podmienky\ntýkajúce sa mobilných operátorov sú sprístupnené na https://narodnablockovaloteria.tipos.sk/hernyplan. Spoločnosť TIPOS súčasne nemá žiaden príjem „za registračné SMS do NBL“ vzhľadom na to,\nže v predmetnej hazardnej hre nie je podmienkou účasti vloženie stávky; príjmy za SMS sú príjmom\nmobilného operátora a nejde o vklady.\n- Systém na prevádzkovanie lotérie pokladničných dokladov s označením Národná bločková lotéria,\nverzia 2.0 bol osvedčený Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p., vo veci bolo vydané\nosvedčenie zo dňa 08.10.2019.\n- Údaje o hráčoch podliehajú povinnosti mlčanlivosti podľa § 14 ods. 13 zákona č. 30/2019 Z. z.\no hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.\n- Čo sa týka sprístupnenia informácií k zamestnancom, bývalým alebo súčasným, tieto informácie\npodliehajú povinnosti ochrany osobných údajov. Okrem toho, spoločnosť TIPOS nemá k dispozícii\nkompletné údaje o tom, ktorý zamestnanec, bývalý alebo súčasný, bol trestne stíhaný a v akej veci.\nSpoločnosť TIPOS ako právnická osoba nebola trestne stíhaná.\n5. Dňa 02.11.2020 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti fikcií\nrozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“, v ktorom žalobca navrhol preskúmať nezákonné\n\nkonanie a fiktívne rozhodnutie v uvedenej veci konštatujúc, že mu požadované informácie neboli\nsprístupnené v celom rozsahu.\n6. Žalovaný listom č. MF/007968/2020-203 zo dňa 02.11.2020 zaslal odvolanie žalobcu spoločnosti\nTIPOS.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 12.11.2020 (alebo iného relevantného dňa vzniku fikcie rozhodnutia o nesprístupnení\ninformácie) v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím spoločnosti TIPOS zo dňa 12.10.2020\n(alebo iného relevantného dňa vzniku fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie) a navrhol, aby\nich správny súd zmenil a žalobcovi sprístupnil požadované informácie, resp. aby ich správny súd zrušil\na vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n8. Poukázal na to, že spoločnosť TIPOS nevydala rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu zo dňa\n01.10.2020 a vydala list s tvrdením, že vydala rozhodnutie a sprístupnila všetky požadované informácie\nk jeho žiadosti, následne bolo podané odvolanie proti fikcii rozhodnutia o nesprístupnení informácií v\ndanej veci, ktoré bolo vybavené zas len listom zo dňa 12.11.2020, vec nebola predložená žalovanému.\nŽalobca mal za to, že vznikli fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení informácií a tiež, že nezákonným\npostupom bolo bránené vec predložiť žalovanému ako riadnemu odvolaciemu orgánu.\n9. Žalobca namietal nezákonný, hrubo svojvoľný postup a nezákonné nesprístupnenie požadovaných\ninformácií k žiadosti zo dňa 01.10.2020 a vznik vecne nesprávnych rozhodnutí v rozpore so zákonom č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny\nporiadok“), s právom na informácie a právom na prístup k dokumentom. Taktiež namietal porušenie\nsprávneho poriadku, vecnú a funkčnú nepríslušnosť funkcionárov spoločnosti TIPOS na prvostupňové\naj odvolacie konanie, nezákonné nepredloženie veci inštančne nadriadenému orgánu, zmätočnosť\npostupu a vecnú nesprávnosť žalovaných rozhodnutí, nakoľko žiadosti nebolo vyhovené v celom\nrozsahu, nebolo vydané riadne rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Opak bol tvrdený v listinnej\nkontumácii, z ktorej je zrejmé, že spoločnosť TIPOS odoprela poskytnúť všetky požadované informácie,\nuplatnila si svojvoľný výklad zákona aj svojvoľný a nezákonný postup, nevydala zákonom prikázané\nriadne rozhodnutie, nepostúpila odvolanie nadriadenému, ale sama o ňom nezákonne rozhodla listom\nzo dňa 12.11.2020 v rozpore okrem iného s právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR. V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie Charty základných práv Európskej Únie, a to čl. 11,\nčl. 41 a čl. 42.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n11. Z podanej žaloby podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca napádal postup spoločnosti TIPOS, a\nto nesprístupnenie požadovaných informácií v celom rozsahu, nevydanie rozhodnutia o nesprístupnení a\nnepredloženie odvolania žalovanému. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu mal za nesporné,\nže žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií bolo vyhovené. V časti požadovaných informácií, ktorými\nžalovaný ani spoločnosť TIPOS nedisponovali, bola žiadosť v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z.\nodstúpená spoločnosti TIPOS. Po doručení podania žalobcu označeného ako „Odvolanie proti fikcií\nrozhodnutia a nesprístupnenie TIPOS n.l.s. 111/2020“ bolo toto podanie v súlade so zákonom č.\n211/2000 Z. z. odstúpené „...povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať“, t. j. spoločnosti\nTIPOS. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že vo veci žiadosti žalobcu o\nsprístupnenie informácií postupoval zákonným spôsobom.\nIV.\nReplika žalobcu\n\n12. Žalobca v replike zo dňa 02.08.2021 opätovne navrhol, aby správny súd zrušil obe fiktívne\nrozhodnutia zotrvávajúc na dôvodoch uvedených v žalobe.\n13. Dodal, že spoločnosť TIPOS ignoruje iné podania, infožiadosti a nemá elektronickú schránku ako\norgán verejnej moci a nie je jej možné preukázateľne zaslať elektronický procesný úkon – odvolanie.\nMal za to, že je sporné, kto mal rozhodnúť o odvolaní, avšak žalobca preferoval výklad, že to mal byť\nžalovaný. Odvolanie bolo podané riadne a včas. Informácie, ktoré mali údajne byť žalobcovi poskytnuté,\nsa nezhodujú s obsahom a rozsahom uvedeným v infožiadosti a neboli doposiaľ riadne poskytnuté.\nPostup žalovaného aj spoločnosti TIPOS označil za hrubo svojvoľný a nezákonný.\nV.\nDuplika\n14. Žalovaný v duplike zo dňa 18.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol považujúc\nju za nedôvodnú.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju\nčinnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na\nSprávny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/38/2021 bola preto zo zákonných\ndôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je\nvedená pod sp. zn. BA-1S/38/2021.\n16. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté fiktívne\nrozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v\nžalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže\nboli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n17. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n18. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n19. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv\na slobôd (ďalej aj len „Listina základných práv a slobôd“), sloboda prejavu a právo na informácie sú\nzaručené.\n20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené\nzákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa\nosobitného zákona.\n22. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené\npovinnými osobami podľa odseku 1 a 2.\n\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie\no hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného\ncelku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa\nživotného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\n25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade\npovažuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n26. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len\nsčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu\no plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).\n27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n30. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa\nna konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n31. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom\nje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\n32. Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby\nrozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký\nútvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.\n33. Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku, ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2,\nrozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.\n34. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu\ngarantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno\nho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26\nods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie\nčl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na\nich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení\nzákladných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.\n35. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na\nrozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná\n\nosobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov\nverejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.\nVo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z. z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z.).\n36. Úvodom je potrebné v predmetnom konaní vyriešiť otázku, či bola spoločnosť TIPOS povinnou\nosobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a či sa teda na ňu vzťahuje § 3 ods. 2 zákona č.\n211/2000 Z. z. Až následne môže správny súd posúdiť potrebu postupu podľa § 18 ods. 4 zákona č.\n211/2000 Z. z.\n37. Definícia povinnej osoby je obsiahnutá v § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom akonáhle určitý subjekt\nsplní podmienky takejto definície, stáva sa povinnou osobou. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z. z. je povinnou osobou aj právnická osoba založená povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a\n2 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom medzi takéto povinné osoby patria pochopiteľne aj štátne orgány.\n38. Správny súd mal z výpisu z obchodného registra za preukázané, že aj v čase podania žiadosti\no sprístupnenie informácií bola (a stále je) stopercentným akcionárom spoločnosti TIPOS Slovenská\nrepublika, za ktorú konalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (aktuálne za ňu koná žalovaný –\nMinisterstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky), teda nesporne štátny orgán v zmysle §\n2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\n39. K otázke informačnej povinnosti právnických osôb založených povinnými osobami (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z. z.) sa už vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 236/2006, v zmysle ktorého\nprávnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz. spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak - hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s\nmajetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2\nzákona č. 211/2000 Z. z. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na\nzáklade zákonov patriacich do oblasti súkromného práva. Možno dospieť k záveru, že plná informačná\npovinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 Ústavy SR namieste buď vtedy, keď ide o subjekt,\nktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide\no subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva.\nV týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia\nprípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd.\n40. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že spoločnosť TIPOS je povinnou\nosobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., a to aj so všetkými procesnými povinnosťami, ktoré\nz tohto postavenia vyplývajú. Rozsah jej informačnej povinnosti je daný ustanovením § 3 ods. 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z. Keďže hospodári s verejnými prostriedkami a nakladá s majetkom štátu, je povinná o\ntom aj informovať v rozsahu zákona č. 211/2000 Z. z.\n41. V súvislosti s povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je však potrebné\nsúčasne upozorniť na § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý obmedzuje informačnú povinnosť týchto\npovinných osôb, na čo vo svojom liste poukázala aj samotná spoločnosť TIPOS. Je však potrebné\nzdôrazniť, že povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. neprestáva byť povinnou\nosobou len preto, že nie je povinná poskytovať informácie podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.,\nrovnako ako povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. neprestávajú byť povinnými\nosobami len preto, že eventuálne nebudú musieť sprístupniť informácie, pretože bude daný dôvod ich\nnesprístupnenia (§ 8 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z.). V podstate iba subjekty, ktoré vôbec nie sú\npovinnými osobami v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., nemajú povinnosť postupovať podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z.\n42. Sumarizujúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z. z. vymedzené subjekty stavia bez ďalšieho do pozície povinnej osoby, a preto obmedzenie\ninformačnej povinnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. vo svojich dôsledkoch môže\nzakladať iba dôvod nevyhovenia žiadosti o informácie, avšak, čo je dôležité, nezbavuje povinnú osobu\n(jej zakladateľa v súčinnosti s ňou – § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.) povinnosti postupovať\npodľa prísnych procesných povinností ustanovených zákonom č. 211/2000 Z. z. (najmä z hľadiska\npredpísaných lehôt).\n\n43. Uvedený záver podporuje aj odborná literatúra „Vzťah k § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. S\nohľadom na vzťah s § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. je najprv potrebné zdôrazniť, že ten nie je určujúci\nz hľadiska vymedzenia okruhu povinných osôb podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Predmetné ustanovenie\nlen determinuje rozsah informačnej povinnosti povinnej osoby podľa § 2 ods. 3, ale nemá vplyv na\npostavenie povinnej osoby. Ak povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nedisponuje\ninformáciami podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., naďalej je povinnou osobou a má informačné\npovinnosti. Naopak, ak právnická osoba disponuje informáciami podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz., ešte to neznamená, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.“. (IKRÉNYI,\nPeter. § 2 [Povinné osoby]. In: IKRÉNYI, Peter, BAKO, Martin a kol. Zákon o slobodnom prístupe k\ninformáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 53–54, marg. č. 4.).\n44. Rovnako aj legislatívna história podporuje uvedený záver. Pôvodné znenie zákona č. 211/2000 Z.\nz. v § 2 ods. 3 obsahovalo i podmienku, že povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\n„hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí“. Zákonom\nč. 628/2005 Z. z. však bola táto podmienka odstránená, a to s účinnosťou od 2. januára 2006. Aj\ndôvodová správa k tejto zmene podporuje záver, že nakladanie s verejnými prostriedkami determinuje\nrozsah informačnej povinnosti povinnej osoby a nie jej status ako povinnej osoby. Ide o pozmeňujúci\nnávrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, na\nodôvodnenie ktorého sa uvádza: „V § 2 ods. 3 je za týmto účelom potrebné vypustiť slová «ktoré\nhospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí», nakoľko\nrozsah informačnej povinnosti povinných osôb je dostačujúco stanovený v § 3 ods. 2. Ich ponechanie\nby bolo v rozpore so smernicou ES.“ [parlamentná tlač č. 1271a (spoločná správa výborov Národnej\nrady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač\n1271) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní); III. volebné obdobie Národnej\nrady Slovenskej republiky].\n45. Správny súd uvádza, že spoločnosť TIPOS si v liste č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020 odporuje, keď\nna jednej strane uviedla, že požadované informácie nemožno subsumovať pod § 3 ods. 2 zákona č.\n211/2000 Z. z. a sprístupniť ich a na druhej strane uviedla, že vyhovela žiadosti a sprístupnila informácie\nnad rámec zákona. V liste č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020 totiž spoločnosť TIPOS konštatovala, že\nžalobcom požadované informácie uvedené v bode 2. tohto rozsudku - informácie b) až f) nespadajú pod\nrámec informačnej povinnosti, ale v záujme zabezpečenia transparentného prístupu k požadovaným\ninformáciám ich sprístupnila v rozsahu špecifikovanom v bode 5. tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva,\nže spoločnosť TIPOS všetky požadované informácie žalobcovi nesprístupnila. V takomto prípade zákon\nč. 211/2000 Z. z. upravuje postup, ako pri odmietnutí sprístupnenia informácie postupovať - § 18\nods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. vyžaduje pri čo aj len čiastočnom nesprístupnení informácie vydanie\nrozhodnutia s formálnymi náležitosťami vyplývajúcimi z § 46, § 47 správneho poriadku v spojení s § 22\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. (výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku).\n46. V prvom rade je potrebné uviesť, že už samotné ministerstvo pochybilo pri posúdení žiadosti žalobcu,\nktorú nesprávne postúpilo spoločnosti TIPOS a následne aj postup spoločnosti TIPOS nebol v súlade\nso zákonom č. 211/2000 Z. z. Ak spoločnosť TIPOS dospela k záveru, že boli dané dôvody na čo\ni len čiastočné nesprístupnenie požadovaných informácií, mala postupom podľa § 18 ods. 4 zákona\nč. 211/2000 Z. z. podať podnet žalovanému, ktorý v rozhodnom čase (podanie žiadosti žalobcu o\nsprístupnenie informácií) vystupoval v mene jediného akcionára - štátu. Hoci ustanovenie § 18 ods.\n4 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase počíta s podaním podnetu osobe, ktorá\nju „založila“, uvedený pojem je potrebné vykladať tak, aby nedochádzalo k znemožneniu prístupu k\ninformáciám (napr. zakladajúca právnická osoba už nemusí existovať), že takou osobou je tá povinná\nosoba, ktorá v čase podania žiadosti má v povinnej osobe napr. väčšinovú účasť (v tomto prípade štát\nzastúpený žalovaným). Uvedený postup nakoniec korešponduje už s citovaným znením § 18 ods. 4\nzákona č. 211/2000 Z. z. účinného v súčasnosti, ktorý danú nedokonalosť pôvodnej právnej úpravy\nodstránil. V tu prejednávanej veci však spoločnosť TIPOS pochybila, ak podnet na vydanie rozhodnutia\nžalovanému nedoručila. Za predpokladu splnenia tejto zákonnej povinnosti, by následne žalovaný vydal\nrozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., čo však mohol urobiť už na začiatku a vyhol\nby sa zmätočnému postúpeniu žiadosti.\n\n47. Z dôvodu nesprístupnenia požadovaných informácií podal žalobca dňa 02.11.2020 „Odvolanie\nproti fikcií rozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“, adresované žalovanému. O odvolaní\nvšak nerozhodol funkčne príslušný orgán, nakoľko žalobcovi bol ako reakcia naň zaslaný spoločnosťou\nTIPOS len list zo dňa 12.11.2020 označený ako „Vyjadrenie k podaniu označenom ako „Odvolanie\nproti fikcii rozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“. Keďže spoločnosť TIPOS ako\npovinná osoba je subjektom súkromného práva, ktorého 100%-ným akcionárom je Slovenská republika\nzastúpená Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR, je potrebné určiť, ktorý orgán bude funkčne\npríslušným (odvolacím) orgánom.\n48. Zákon č. 211/2000 Z. z. výslovne neurčuje odvolací orgán (funkčne príslušný orgán), ktorý by\nrozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam povinných osôb podľa § 2 ods. 3. Ustanovenie § 19 ods.\n2 zákona č. 211/2000 Z. z. sa tejto otázke venuje všeobecne, prípadne len čiastočne: „O odvolaní\nproti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo\nmala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak\nide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu\nústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu\nštátnej správy.“\n49. Všeobecný predpis o správnom konaní - správny poriadok - v ustanovení § 58 pomenúva odvolací\norgán ako: a./ správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal, b./ útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený\njej štatútom, ktorý má rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby; c./ ak taký\nútvar (uvedený pod písmenom b.) nie je, rozhoduje orgán, ktorý právnickú osobu zriadil alebo založil.\nAk nemožno uvedeným spôsobom určiť odvolací orgán, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe\nnávrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.\n50. Správny súd dospel k záveru, že spoločnosť TIPOS ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z. z. nemá správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa (písmeno a.), keďže\nje subjektom súkromného práva; zákon a ani štatút spoločnosti TIPOS neurčujú útvar, ktorý by mal\nrozhodovať o odvolaní proti nesprístupneniu informácie (písmeno b.). Keďže takýto útvar nie je určený,\npotom je potrebné skúmať možnosť určenia orgánu rozhodujúceho o odvolaní podľa § 58 ods. 2 veta za\nbodkočiarkou správneho poriadku, a to orgán, ktorý právnickú osobu zriadil alebo založil (písmeno c.).\n51. Spoločnosť TIPOS ako právnickú osobu založil štát zastúpený Ministerstvom cestovného ruchu\na športu SR (pôvodne Ministerstvom financií SR), preto správny súd dospel k záveru, že odvolacím\norgánom je Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR podľa už spomínaného § 58 ods. 2 veta za\nbodkočiarkou správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\n52. K záveru o ustálení žalovaného ako odvolacieho orgánu vedú aj ustanovenia § 18 ods. 4 a § 19\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže čo aj len o čiastočnom nesprístupnení informácií mal rozhodnúť\nzriaďovateľ právnickej osoby (§ 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) - žalovaný a v tom prípade o odvolaní\nrozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. V neposlednom rade sa touto právnou otázkou\nzaoberal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024.\n53. Absencia zákonného postupu zo strany žalovaného ako aj spoločnosti TIPOS potom spôsobila\nvydanie tzv. fiktívnych nevyhovujúcich rozhodnutí zo strany žalovaného, konkrétne rozhodnutia v prvom\nstupni (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) – fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.10.2020\na následne na základe „odvolania“ žalobcu rozhodnutia v druhom stupni (§ 19 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z. z.) – fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.11.2020. Tieto bolo potrebné z dôvodu,\nže neobsahovali žiadne odôvodnenie zrušiť (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5 Svk\n6/2022 zo dňa 30.05.2023, bod 22 a tam citovaná judikatúra).\n54. Pre úplnosť veci považoval správny súd za potrebné dodať, že samotný žalobca postupoval procesne\nsprávne, keď podal žiadosť o poskytnutie informácií ako aj opravný prostriedok priamo žalovanému,\npričom o ňom mal následne rozhodnúť vedúci žalovaného (§ 61 správneho poriadku; § 19 ods. 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z.), čo neurobil. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že spoločnosť TIPOS zaslala žalobcovi\nlist zo dňa 12.11.2020 označený ako „Vyjadrenie k podaniu označenom ako „Odvolanie proti fikcii\n\nrozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“, ktorý nie je súčasťou administratívneho spisu\na na ktorý nemožno ani prihliadať, nakoľko v tejto veci spoločnosť TIPOS nebola ani len prvostupňovým\norgánom a vôbec nebola oprávnená vyjadrovať sa k opravnému prostriedku. Zmätok vo veci vyvolal\nv prvom rade žalovaný, ktorý predmetnú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií nesprávne postúpil\nspoločnosti TIPOS a následne aj spoločnosť TIPOS nerešpektovaním ustanovenia § 18 ods. 4 zákona\nč. 211/2000 Z. z. Žalobca v dobrej viere, že povinná osoba pozná zákon, podal odvolanie proti listu\nspoločnosti TIPOS č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020, ktoré ale z materiálneho hľadiska bolo potrebné\npovažovať za odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného. Konanie spoločnosti TIPOS ako aj\nžalovaného nie je možné pripísať na ťarchu žalobcovi a nemôže viesť k odmietnutiu spravodlivosti či\nprístupu k informáciám.\n55. Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že obe napadnuté\nfiktívne rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre\nnedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú viazané vysloveným\nprávnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a budú povinné vo veci na základe indícií správneho\nsúdu opätovne konať a rozhodnúť.\n56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "6b778deb-bf23-4de7-ac47-db119f3f5718:388338e9-e0f2-465e-a3b8-5ee0d26b70ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201013.1", "spisova_znacka": "8Svk/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/4/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201013.1"}], "citovane_v": []}