{"guid": "be9ce711-cbbd-4a74-bd05-acd34999c7f8:6462d0c4-19e7-425f-9509-304d13bd9a5b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3", "spisova_znacka": "BA-6S/121/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/121/2022 z 4. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. septembra 2024, sp. zn. BA-6S/121/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3", "identifikacne_cislo": "6022200037", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6462d0c4-19e7-425f-9509-304d13bd9a5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/121/2022\n6022200037\n04. 09. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:6022200037.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,\nPhD., v právnej veci žalobkyne: JUDr. Eva Šteinerová ml., súdna exekútorka, so sídlom Lipová 7, 915 01\nNové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Katarína\nBarlová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:\nSlovenská komora exekútorov, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: DK 23/2020 zo dňa 29.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 8 Slovenskej komory exekútorov č.k.: DK\n23/2020 zo dňa 29.09.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu.\nIII. Súd ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Disciplinárny senát č. 8 žalovaného, na podklade návrhu ďalšieho účastníka konania, vydal\nrozhodnutie č.k.: DK 23/2020 zo dňa 29.09.2021(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým uznal\nžalobkyňu za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle v zmysle § 220 ods. 1 zákona č.\n233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorého sa dopustila\ntým, že ako súdna exekútorka porušila povinnosti pri výkone činnosti exekútora tým, že pokračovala\nvo výkone exekúcie č. EX 288/2014 a exekúcie č. EX 810/2016 po vyhlásení konkurzu na majetok\npovinného (dlžníka), a teda porušila § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze“)\nv spojení s § 3 Exekučného poriadku, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1\nExekučného poriadku, za čo jej bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. b)\nExekučného poriadku, a to písomné pokarhanie. Zároveň bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť\ntrovy disciplinárneho konania vo výške 544,63 eur.\n2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zosumarizoval (i) návrh na začatie disciplinárneho konania, (ii)\nvyjadrenie žalobkyne k návrhu na začatie disciplinárneho konania a (iii) následne žalovaný uviedol svoje\n\nprávne posúdenie. Žalovaný uviedol, že na podklade § 166e ods. 4 a § 167f ods. 1 Zákona o konkurze\nv spojení s § 3 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor je povinný prihliadať a posudzovať\njednak vymáhateľnosť pohľadávky, pre ktorú bol nariadený výkon rozhodnutia, ako aj na skutočnosť,\nresp. samotné rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka bez ohľadu na to, či už bolo\nvydané rozhodnutie o zastavení exekúcie. V prípade, ak sa pohľadávka stala nevymáhateľnou, nie je\nmožné pokračovať v exekúcii a zároveň na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu\nviesť exekučné konanie, pričom viesť exekučné konanie znamená vykonávať exekúciu niektorým zo\nspôsobom vykonania exekúcie. Skutočnosť, či došlo v exekúcii k zastaveniu alebo len dôjde, nezakladá\nvýnimku na to, aby došlo k odblokovaniu majetku podliehajúcemu konkurzu. Ak exekútor dôjde k záveru,\nže nastali dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, predloží vec exekučnému súdu na zastavenie. To\nneznamená, že do času zastavenia exekúcie môže pokračovať v exekúcii. Žalovaný sa tak nestotožnil\nso záverom žalobkyne v tom, že návrh na zastavenie exekúcie v zásade nebráni vo vykonávaní exekúcie\na ani v tom, že takýto návrh by mohol byť prekážkou vykonávania exekúcie len vtedy, ak bol spojený\ns návrhom na odklad. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s tým, že Zákon o konkurze ukladá povinnosti\niba konkurznému súdu a nie exekútorovi.\n3. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak sa podá návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok,\nsúdny exekútor pokračuje v exekúcii až do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.\nV prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka však ide o odlišnú situáciu a súdny exekútor je\npovinný rešpektovať nielen rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu, ale aj zákonné ustanovenia Zákona\no konkurze. V tomto prípade tak vyplýva prekážka výkonu exekúcie priamo zo zákona, a teda samotný\nzákon je prekážkou vykonávania exekúcie. Či už návrh na zastavenie exekúcie bol alebo nebol podaný,\nsúdny exekútor nemôže pokračovať v exekvovaní majetku podliehajúcemu konkurzu. Súdny exekútor\nmá posudzovať a prihliadať na možnosť, že ide o nedotknutú pohľadávku v zmysle § 116c Zákona\no konkurze. Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom na zastavenie exekúcie v tých exekučných\nkonaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze (§ 166a Zákona\no konkurze) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 166b\nZákona o konkurze). Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom zastavenia exekúcie v tých\nexekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze alebo\nsa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou.\n4. Žalovaný uviedol, že ustanovenia Zákona o konkurze je potrebné posudzovať vo vzťahu\nk Exekučnému poriadku ako osobitné, špeciálne ustanovenia. Zákonodarca v žiadnom ustanovení\nZákona o konkurze neviazal nemožnosť viesť exekúciu na návrh na zastavenie exekúcie alebo\nodklad exekúcie. Zákonodarca jednoznačne určil, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas\nkonkurzu začať ani viesť exekučné konanie. To znamená, že bez ohľadu na to, či už bola exekúcia\nzastavená alebo nie, k výkonu exekúcie na takýto majetok nemôže dôjsť. Zároveň je tu následne\nstanovená povinnosť takúto exekúciu zastaviť, či už zo strany súdu alebo ju zastaví exekútor, pretože\nje tu dôvod na zastavenie exekúcie.\n5. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa postupovala správne, keď dospela k záveru, že sa jedná\no nevymáhateľnú pohľadávku, majetok povinného odblokovala a podala podnet na zastavenie exekúcie.\nNeskôr však nesprávne vyhodnotila, že môže pokračovať v exekúcii na základe zverejneného\nrozhodnutia o zrušení konkurzu. Tu bolo potrebné posudzovať dôvod zrušenia konkurzu. V exekúcii nie\nje možné pokračovať, ak došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu nedostatku majetku úpadcu. Iba v prípade,\nak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli splnené predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie\nkonkurzu sa neprihliadal. V praxi však častokrát dochádza k tomu, že konkurzné konanie sa skončí\nskôr ako súd zastaví exekučné konanie. Súdny exekútor je povinný mať také odborné znalosti, aby\nnedochádzalo k porušeniam nielen Exekučného poriadku, ale aj iných právnych predpisov, a to pri plnom\nrešpektovaní účelu a zásad vedenia exekučného, ale aj konkurzného konania.\n6. Žalovaný prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na to, že exekučný súd mohol žalobkyňu\nsvojom konaním, resp. nekonaním vo veci zastavenia exekúcie uviesť do omylu a podporiť ju v jej\nnesprávnom posúdení zverejneného oznámenia o zrušení konkurzu. Súčasne bolo prihliadnuté aj na\nnekonanie súdu vo veci zastavenia exekúcií, pretože ak by exekučný súd reagoval včas na všetky\npodnety exekútora a exekúciu by zastavil, nedošlo by v daných prípadoch k zexekvovaniu majetku\npovinného.\n\n7. Žalovaný tiež uviedol, že exekučný súd sa mal v predmetných exekúciách zaoberať otázkou, akým\nspôsobom bola alebo by mala byť exekúcia č. EX 288/2014 a č. EX 810/2016 skončená, keďže\nk vyhláseniu konkurzu došlo skôr ako následne k vymoženiu v predmetných exekúciách, a teda\nk dôvodu, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekučného konania, došlo pred\nvymožením pohľadávok. Exekučný súd mal povinnosť rozhodnúť o zastavení exekúcie bezodkladne,\na to bez ohľadu na to, či ho exekútor upozorní na potrebu vydania rozhodnutia o zastavení konania alebo\nnie, pretože rovnako súd, ako aj exekútor, majú povinnosť sledovať obchodný vestník a postupovať\ns odbornou starostlivosťou. Žalovaný dospel k záveru, že písomné pokarhanie je dostatočným\ndisciplinárnym opatrením, ktoré je spôsobilé viesť žalobkyňu k náprave svojho konania do budúcna,\na teda naplniť východnú a preventívnu funkciu disciplinárneho opatrenia.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobkyne\n8. Žalobkyňa podala pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 28.01.2022 (ďalej\nlen „žaloba“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia.\n9. Žalobkyňa poukázala na to, že okolnosti disciplinárneho konania súvisia s podnetom povinného –\nA. B., na ktorého bol podaný návrh na začatie exekučných konaní zo strany oprávneného – mesto\nDubnica nad Váhom. Počas exekučných konaní, a to dňa 20.02.2018 bolo v Obchodnom vestníku\nOV 36/2016 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na\nmajetok povinného - A. B.. Následne došlo k zrušeniu konkurzu zverejnením oznámenia o ukončení\nkonkurzu dňa 22.06.2018, OV 120/2018.\n10. Žalobkyňa uviedla, že po vyhlásení konkurzu postupovala v súlade s § 167f ods. 1 Zákona o konkurze\na bezprostredne dňa 09.03.2018 požiadala príslušný exekučný súd o zastavenie exekúcií – EX 288/2014\na EX 810/2016. Exekučný súd však nerozhodol a aj po zrušení konkurzu na majetok povinného\nprebiehalo exekučné konanie ďalej a nebolo zastavené.\n11. Žalobkyňa konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, pretože podľa výroku napadnutého rozhodnutia mala porušiť § 166e ods. 4\nZákona o konkurze. Vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani v najmenšom\nnedefinuje, akým spôsobom mala žalobkyňa porušiť § 166e ods. 4 v spojení s § 166b ods. 2\nZákona o konkurze, je v tomto smere napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia vecne nesúvisí s uvedenými ustanoveniami Zákona o konkurze, a teda je vo\nsvojom obsahu vo väzbe na jeho výrok nelogické. V rozhodnutí by mala dostať jednoznačnú odpoveď\nna to, akým spôsobom sa mala dopustiť porušení.\n12. Ďalej sa žalobkyňa domnievala, že výrok napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne „pokračovala vo\nvýkone exekúcie ... po vyhlásení konkurzu na majetok povinného“ je v rozpore s obsahom odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia a aj Zákona o konkurze. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\npotrebné v exekučnej činnosti hovoriť o 2 míľnikoch, a to (i) deň vyhlásenia konkurzu na majetok\npovinného a (ii) deň zrušenia konkurzu na majetok povinného. Napríklad na strane 2 napadnutého\nrozhodnutia je priamo uvedené, že po vyhlásení konkurzu na majetok povinného žalobkyňa vykonala\núkony smerujúce k zastaveniu exekučného konania, t. j. nevykonala ďalšie úkony okrem podania návrhu\nna zastavenie exekúcie a súvisiace vyúčtovania. Ďalšie úkony vykonala až po tom, ako sa dozvedela\no zrušení konkurzu na majetok povinného, vychádzajúc zo skutočnosti, že exekučný súd exekučné\nkonania nezastavil. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobkyňa nevykonala po vyhlásení konkurzu úkony\nna majetok povinného. Súčasne žalobkyňa mala za to, že § 166e ods. 4 Zákona o konkurze sa nemôže\nbez ďalšieho vzťahovať na žiadneho exekútora.\n13. Žalobkyňa uviedla, že výrok napadnutého rozhodnutia mal byť jednoznačný a ďalej jasne, výstižne\na presvedčivo odôvodnený, aby poskytol žalobkyni dostatočné vysvetlenie k tomu, že sa mala presne\nvymedzeným skutkom disciplinárne previniť a ďalej odôvodniť, prečo bola uznaná za vinnú a bolo jej\nuložené disciplinárne previnenie. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie takúto väzbu neobsahuje,\npráve naopak, je zmätočné, a teda je nepreskúmateľné.\n\n14. Žalobkyňa ďalej uplatnila žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia. Má za to, že z § 166e ods. 4 v spojení s § 166b a § 166a Zákona o konkurze je\nzrejmé, že tieto sú formulované z pohľadu správcu konkurznej podstaty konkrétneho dlžníka a z pohľadu\nveriteľa. Žalobkyňa mala za to, že § 166b Zákona o konkurze definuje pohľadávky, ktoré nie je možné\nprihlásiť do konkurzu prihláškou, t. j. uvedená norma stanovuje podmienky veriteľovi pri prihlasovaní\njeho pohľadávok v rámci konkurzu a zároveň zakotvuje pravidlo, že pokiaľ sa tieto pohľadávky prihlásia\ndo konkurzu, nemôžu byť v rámci konkurzu uspokojené. Žalobkyňa mala za to, že v zmysle § 166e ods.\n4 druhá veta Zákona o konkurze sa rozumie orgán verejnej moci, ktorý je zároveň veriteľom dlžníka, na\nmajetok ktorého bol vyhlásený konkurzu, a preto sa toto ustanovenie môže vzťahovať len na súdneho\nexekútora, ktorý je zároveň veriteľom dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, a preto žalobkyňa\nnemohla porušiť § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, pretože tento sa na súdneho exekútora pri výkone\nexekučnej činnosti bez ďalšieho nevzťahuje.\n15. Ďalšou podstatnou okolnosťou bolo, že žalobkyňa po zrušení konkurzu vykonala vo vzťahu k\nmajetku povinného ďalšie kroky. Žalobkyňa tak konala z dôvodu nedostatočnej, resp. absentujúcej či\nprotichodnej právnej úpravy a v dôsledku postupu, resp. nečinnosti exekučného súdu. S odkazom na §\n167f ods. 2 Zákona o konkurze zaslala žalobkyňa exekučnému súdu podanie s návrhom na zastavenie\nexekúcií a rozhodnutie o zastavení exekúcie je v zmysle § 167f ods. 2 prvá veta Zákona o konkurze\npredpokladom, aby súdny exekútor mohol plniť povinnosť podľa § 167f ods. 2 druhá veta Zákona\no konkurze, a teda vydal oprávnenému výťažok exekúcie. V predmetných exekučných konaniach\nnastala extrémna situácia, kedy exekučný súd vôbec nerozhodol o zastavení exekúcie a zároveň došlo\nk zrušeniu konkurzu vedeného na majetok povinného pre nedostatok majetku. Žalobkyňa mala za to, že\nsúdny exekútor má oprávnenie nepokračovať v exekúcii a odblokovať majetok povinného až po vydaní\nrozhodnutia o zastavení exekúcie, a preto po zrušení konkurzu na majetok povinného a vzhľadom na\nabsenciu rozhodnutia o zastavení exekúcie vykonala ďalšie úkony.\n16. Žalobkyňa uviedla, že vzťah Zákona o konkurze a Exekučného poriadku vzniknutú situáciu neriešil\na neobsahovali úpravu povinností súdneho exekútora, dokonca si zrejme protirečili, ak exekučný\nsúd po vyhlásení konkurzu na majetok povinného exekúciu nezastavil. Súčasne konštatovala, že\ndisciplinárne previnenie musí v zmysle Exekučného poriadku napĺňať aj materiálny znak, ktorým\nje ohrozenie alebo porušenie spoločenského záujmu, ktoré však v dôsledku nepresnej legislatívnej\ntechniky a nedostatku úpravy pri kolízií právnych predpisov nemohlo naplniť znaky skutkovej podstaty\ndisciplinárneho previnenia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, a to podaním zo dňa 19.05.2022, v ktorom uviedol, že trvá na\nvyjadrení, ktoré bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo\na vecne správne, zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania.\n18. Žalobkyňa podaním zo dňa 29.12.2023 predložila nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.\nIV. ÚS 271/2023 zo dňa 21.11.2023, ktorým podporila svoju žalobnú argumentáciu.\n19. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n20. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 73S/4/2022-131 zo dňa 19.05.2022 postúpil vec\nKrajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému.\n21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\n\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024, v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/121/2022.\n22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali\nz obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže sa jedná o žalobu vo veciach\nsprávneho trestania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n23. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie\nsľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej\nvýzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj\nzavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom\nkonaní.\n27. Podľa § 228d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné\na musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.\n28. Podľa § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd\nprihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k\npohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom\nupustení od vymáhania pohľadávky.\n29. Podľa § 166b ods. 1 Zákona o konkurze, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia\nsa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny\nrok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako\nkalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na\nktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na\nbývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred\nrozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,\nkde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená\npred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom\na vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v\nkonkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.\n30. Podľa § 166b ods. 2 Zákona o konkurze, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na\noddlžením nedotknuté pohľadávky.\n31. Úlohou správneho súdu bolo, v kontexte uplatnených žalobných bodov preskúmať zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia\nv zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku za skutky, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Z dôvodu, že žalobkyňa uplatnila námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\n\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v prizme tohto uplatneného žalobného bodu. Tento uplatnený žalobný bod vyhodnotil\nsprávny súd ako dôvodný.\n32. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že s odkazom na § 228d ods. 2 Exekučného poriadku\nrozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie\na poučenie. Súčasne z dôvodu, že sa jedná o rozhodnutie o disciplinárnom previnení, tak výrok\nrozhodnutia o disciplinárnom previnení musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú podstatné k tomu, aby výrok\nrozhodnutia nemohol byť zamenený s iným rozhodnutím. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do\nvýroku svojho rozhodnutia, poruší zásady administratívneho trestania. Zároveň je potrebné uviesť, že\nobsahom práva účastníka správneho konania (vrátane disciplinárneho konania) je to, aby rozhodnutie\nobsahovalo odôvodnenie, v ktorom správy orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými\núvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť\nvšetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre rozhodnutie správneho orgánu (k tomu pozri napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/40/2016 zo dňa 28.03.2018). Správny\nsúd zároveň poukazuje na to, že bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného\npráva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti\nmá vždy právo vedieť, za aký skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo\nvýroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok\nuvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Vzhľadom k uvedenému\npodstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia je opísanie skutku\ns právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo\nporušené (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 33D/24/2024\nzo dňa 14.12.2022). Súčasne je potrebné uviesť, že odôvodnenie uloženého disciplinárneho previnenia\nnemôže suplovať neexistenciu opisu skutku v jeho výroku.\n33. S odkazom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia\nnenapĺňa spomenuté štandardy. Ako to žalobkyňa správne v žalobe namietla, výrok napadnutého\nrozhodnutia je zmätočný. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia síce uznal žalobkyňu za vinnú\nz porušenia § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, avšak vo výroku absentuje, akým konaním mala porušiť\ntoto ustanovenie – všeobecné konštatovanie o tom, že porušila svoje povinnosti pri výkone činnosti\nexekútora tým, že pokračovala vo výkone exekúcie č. EX 288/2014 a exekúcie č. 810/2016 po vyhlásení\nkonkurzu na majetok povinného (nevedno akého) neobstojí. Z vymedzenia tohto skutku nie je zrejmé, (i)\nako žalobkyňa postupovala, keď konala v rozpore s uvedeným ustanovením, a to v prípade, keď samotný\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 6 jednoznačne uviedol, že žalobkyňa postupovala správne,\nkeď po vyhlásení konkurzu podala návrh na zastavenie exekúcie a nevykonávala úkony, (ii) časové\nvymedzenie porušenia týchto povinností, (iii) voči akému povinnému žalobkyňa takto postupovala a nie\nje zrejmý ani (iv) spôsob konania žalobkyne – či konala úmyselne, v nedbanlivosti a pod. Výrok\nnapadnutého rozhodnutia tak neobsahuje popis skutku s uvedením miesta (nie je zrejmé kde), času (nie\nje zrejmé, kedy žalobkyňa porušila povinnosť) a spôsobu jeho spáchania (ako), poprípade i evidencie\niných skutočností, ktoré sú podstatné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Už len\nuvedené podľa správneho súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n34. Súčasne ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako mala žalobkyňa porušiť\n§ 166e ods. 4 Zákona o konkurze (a to najmä s väzbou na výrok napadnutého rozhodnutia). Ako\nvyplýva z § 166e ods. 4 Zákona o konkurze, na (i) nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd\nprihliadne aj bez námietky dlžníka a (ii) orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu\nk pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od\nvymáhania pohľadávky. Predmetné ustanovenie tak upravuje, že na nevymáhateľnosť pohľadávky je súd\npovinný prihliadať ex offo a orgán verejnej moci hľadí na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala\nnevymáhateľnou tak, ako keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, v spojení s výrokom napadnutého rozhodnutia, však nie je zrejmé, či bola\nžalobkyňa posudzovaná ako (i) súd, ktorý ma prihliadnuť na nevymáhateľnosť pohľadávky ex offo\nalebo (ii) ako orgán verejnej moci, ktorý je vo vzťahu k dlžníkovi v postavení veriteľa. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s porušením § 166e ods.\n4 Zákona o konkurze žalobkyňou, ktoré jej však kládol za vinu. Žalovaným uvedené odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia je koncipované všeobecne k tomu, ako má súdny exekútor postupovať, bez\n\nindividualizácie na konanie žalobkyne. Tu správny súd uvádza, že v prípade správneho trestania je\npotrebné, aby orgán verejnej správy dostatočne a jasne individualizoval porušenie povinností, ktoré\nsa disciplinárne obvinenému kladú za vinu. Správny súd tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nvyhodnotil ako nepreskúmateľné.\n35. Správnemu súdu zároveň neušlo pozornosti, že žalovaný uviedol, že súdny exekútor je\npovinný mať také odborné znalosti, aby nedochádzalo k porušeniam Exekučného poriadku a iných\nprávnych predpisov. Nepriamo tak bolo uvedené, že žalobkyňa nesprávne právne vyhodnotila postup\nv predmetných exekučných konaniach (napr. zo strany 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).\nK danému správny súd odkazuje na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 271/2023-39 zo dňa 21.11.2023, ktorý uviedol, že disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené\nkonflikty vyplývajúce z rozličných právnych názorov – inými slovami a zjednodušene, ak by nesprávne\nrozhodnutie bez preukázaného manipulačného úmyslu pri rozhodovaní malo byť dôvodom pre\ndisciplinárny alebo trestný postih, boli by dôsledky takéhoto prístupu absurdné a v praxi nezvládnuteľné.\n36. Na základe vyššie uvedeného tak možno zhrnúť, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritériá\npreskúmateľnosti správneho rozhodnutia, a preto správny súd pristúpil k aplikácii § 191 ods. 1 písm.\nd) SSP a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bude\nv ďalšom konaní viazaný rozsudkom správneho súdu, vec opätovne prejedná, správne aplikuje zásady\ndisciplinárneho konania, vrátane praxe najvyšších súdnych autorít a v prípade vydania rozhodnutia toto\ndostatočne odôvodní a ak dospeje k záveru o disciplinárnom previnení, tak výrok špecifikuje v súlade\nso zásadami, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku. Správny súd zároveň znova pripomína nutnosť\nindividualizácie skutku disciplinárne obvineného.\n37. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania\nrozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2\nSSP. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu\nv konaní žiadne nevznikli.\n38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e84fca0-236b-418a-8173-7c13125f4632", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.271.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.271.2023.2"}], "citovane_v": []}