{"guid": "9a128414-ea72-4017-9a2e-86b786faf0c6:807b3d4e-1f12-4787-9a22-9cd0d2b39ac4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7", "spisova_znacka": "BA-5S/121/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/121/2018 z 21. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. februára 2025, sp. zn. BA-5S/121/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7", "identifikacne_cislo": "1018201072", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1966/53", "nazov": "zákon č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1966/53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/53-1966"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/807b3d4e-1f12-4787-9a22-9cd0d2b39ac4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/121/2018\n1018201072\n21. 02. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. X, E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXXX I., J. G., obaja zastúpení:\nAdvokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava, IČO:\n36 808 539, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom\nTomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava,\nso sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa\n21. mája 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nIII. Ďalším účastníkom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 28.12.1992 si žalobcovia (ďalej aj „žiadatelia“) uplatnili nárok na vydanie pozemkov parc. č.\nXXXX, dom, dvor o výmere 397 m2 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 536 m2 (ďalej aj „uplatnené\npozemky“). Povinnou osobou je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Vlastníctvo žiadateľov,\nresp. ich právnych predchodcov zaniklo na základe odsudzujúceho rozsudku č. 29T/160/75 Mestského\nsúdu v Bratislave. Uznesením Obvodného súdu Bratislava 1 č. 1Rt II 179/91 boli žiadatelia rehabilitovaní.\nRozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Bratislava - mesto č. 1344/92-PÚ/Bc-1z zo dňa 08.11.1994\nbolo žiadateľom priznané vlastnícke právo k uplatneným pozemkom. Hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava podalo odvolanie, na základe ktorého Mestský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k.\n18S/8/95-5 zo dňa 07.04.1995 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom\nodôvodnení zaviazal správny orgán objektívne zistiť skutkový stav. Okresný úrad Bratislava I. vykonal\nďalšie dokazovanie, a to výsluchom žiadateľov ako aj navrhnutých svedkov, ktorí potvrdili dôvodnosť\nreštitučného nároku z hľadiska využitia pre poľnohospodárske účely. Rovnako potvrdili aj úmysel trvalo\nžiť na území Slovenskej republiky. Následne správny orgán vydal rozhodnutie č. 090/09008/97 zo dňa\n01.02.2002, ktorým priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, každému zo žiadateľov v podiele 1/16.\nProti tomuto rozhodnutiu podala povinná osoba odvolanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku\nč. k. 3Sp/12/03-30 zo dňa 13.05.2004 napadnuté administratívne rozhodnutie zrušil a zaviazal správne\norgány doriešiť otázku trvalého pobytu a posúdiť návrh podľa § 1 zákona č. 307/1992 Zb., vysporiadať\nsa s otázkou, či predmetné nehnuteľnosti tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa § 2 zákona č.\n\n307/1992 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 307/1992 Zb.“) a skúmať, či v čase odňatia vlastníckeho práva sa na tieto účely užíval podľa §\n30 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“)\n2. Po vykonaní ďalšieho dokazovania Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím č. 223-3/2004/\nD zo dňa 22.10.2004 rozhodol, že žiadatelia nespĺňajú jednu z podmienok podľa § 4 ods. 1 zákona\nč. 229/1991 Zb., a preto sa im podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. nepriznáva vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam. Ide o podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Proti uvedenému\nrozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave podali žiadatelia odvolanie, pričom Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006 rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Bratislave potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podali žiadatelia odvolanie,\no ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky a svojím rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo\ndňa 31.01.2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006 zmenil\ntak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 223-3/2004/D zo dňa 22.10.2004\nzrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 uviedol:\n„Predovšetkým musí byť splnená základná podmienka, že ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona\nč. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej postupovať a ďalej, že majetok oprávnených\nosôb prešiel v rozhodnom období na štát spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 tohto zákona, t. j. že\nboli skutočne zbavení svojho majetku. Ďalšou podmienkou je potom tá podmienka, že oprávnenou\nosobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej\núzemí (ďalej len „podmienka trvalého pobytu“). (...) Odvolací súd zdôrazňuje, že bez toho, aby bolo\njednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti, ktorých vydania sa navrhovatelia domáhajú, majú resp. mali\nv rozhodujúcom období charakter poľnohospodárskej pôdy, alebo iného poľnohospodárskeho majetku\nv zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., nie je možné skúmať, či sú splnené ostatné podmienky\nvydania pôdy, alebo majetku, pretože bez zistenia tejto skutočnosti nie je zrejmé, či vôbec možno pri\nposudzovaní žiadosti navrhovateľov postupovať podľa zák. č. 229/1991 Zb. Preto bude úlohou odporcu\nv novom konaní predovšetkým tieto skutočnosti zistiť a až po prípadnom kladnom zodpovedaní tejto\notázky pokračovať v skúmaní ďalších podmienok.“\n4. Prvostupňový správny orgán následne nariadil ústne pojednávanie na účely dokazovania o skutočnom\nstave veci, najmä o tom, či nehnuteľnosti tvorili v čase prechodu vlastníctva na štát poľnohospodársky\npôdny fond, či žiadatelia v čase uplatnenia nároku spĺňali podmienku trvalého pobytu na území SR a či\nuplatnené nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu. Žalobca 1/ uviedol, že ovocie z\nDevína z okraja vinohradu skladovali v protileteckom kryte, ktorý bol súčasťou domu na parc. č. XXXX\n(išlo o množstvo do 100 kg ovocia), v uvedenom kryte boli drevené lavice, drevené trámy, ovocie sa\ntam dalo skladovať, kryt bol vetrateľný. Dom ako taký nemal hospodársku časť. Záhrada okolo domu\nmala niekoľko fáz prerábania, prerábala sa pred rokom 1968, keď boli na jej časti postavené garáže\na časť stromov sa zlikvidovala. Po ich odchode do zahraničia časť spoločného bytu matka predala a nový\nvlastník si postavil nový vchod z opačnej strany domu, ktorý viedol ponad letecký kryt, čím sa zase\nzmenšila úžitková plocha záhrady. Pred odchodom do zahraničia tam pestovali drobné ovocie, jahody,\nmaliny, hrušku, jabloň pre vlastnú potrebu. V dome do roku 1968 bývala celkom na prízemí jedna rodina,\nhore pod strechou bola 1 izba s chodbou, kde bývali dvaja ľudia, na prvom poschodí bolo 5 veľkých izieb\ns príslušenstvom, ktoré obývali 3 rodiny. Žalobca 1/ uviedol, že matka dve izby predala inej rodine. V\nčase návštev bývali vždy v jednej z týchto izieb. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že v čase uplatnenia nároku už\nbývali v E. K. D. X, kde sa aj prihlásili na trvalý pobyt. Dňa 02.09.2010 bolo vykonané ústne pojednávanie\na obhliadka na mieste samom.\n5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 29.11.2017 rozhodnutie č. k. 1344/1992, zn.: OU-BAPLO-2017/14949/240355/MAG, ktorým rozhodol, že žiadatelia nie sú oprávnenými osobami podľa § 4\nods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. sa im nepriznáva vlastnícke\nprávo a ani právo na náhradu k uplatneným pozemkom. Žalovaný prvostupňové správne rozhodnutie\nsvojím rozhodnutím č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21.05.2018 potvrdil.\nII. Žaloba\n\n6. Žalobcovia sa včas podanou žalobou (29.07.2018) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21.05.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.\n7. V podanej žalobe namietali, že žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ si ako oprávnené osoby\nuplatnili na Pozemkovom úrade Bratislava – mesto dňa 28.12.1992 nárok na vydanie nehnuteľností\nv k.ú. D. I., zdokladovali reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb. a rozhodnutím\nbývalého Pozemkového úradu Bratislava – mesto č. 1344/92-Pú Bc-1 zo dňa 08.11.1995 im bolo\npriznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. E. D. I., PK vložka č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná\nplocha o výmere 516 m2 v spoluvlastníckom podiele každému 1/16 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere\n324 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/16. Na základe odvolania povinnej osoby Mestskej časti Bratislava\n– Staré mesto Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 18S/8/95-5 zo dňa 07.04.1995 rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 01.02.2002\nrozhodnutie č. 090/09008/97, ktorým bolo žiadateľom opätovne priznané vlastnícke právo k predmetným\nnehnuteľnostiam. V konaní o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Bratislave\nv rozsudku č. k. 3Sp/12/03-30 zo dňa 13.05.2004 zaviazal správny orgán opätovne doriešiť otázku\ntrvalého pobytu žiadateľov a posúdiť nárok podľa zákona č. 307/1992 Zb., či predmetné nehnuteľnosti\ntvoria poľnohospodársky pôdny fond. Následne správny orgán svojím rozhodnutím č. j. 223-3/2004/\nD zo dňa 22.10.2004 nepriznal žiadateľom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. E. – D. I., PK\nvl.č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 v spoluvlastníckom podiele každému\nv 1/16 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 324 m2 v spoluvlastníckom podiele každému v 1/16\nz dôvodu nesplnenia § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006, avšak Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) svojím rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že napadnuté administratívne rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie. NS SR poukázal na to, že Pozemkový úrad Bratislava – mesto sa už raz\notázkou trvalého pobytu žalobcu 1/ zaoberal, pričom považoval argumenty ohľadom trvalého pobytu\nza dostačujúce. NS SR uložil správnemu orgánu povinnosť skúmať, či uplatnené nehnuteľnosti spĺňajú\nnáležitosti podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a objasniť, či aj podiel právnej predchodkyne žalobcu\n2/ prešiel do vlastníctva štátu. Až následne sa bude musieť vysporiadať s rôznym posúdením skutočností\nrozhodujúcich pre splnenie podmienky trvalého pobytu žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/.\n8. Žalobcovia poukázali na to, že rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava – mesto č. 1344/92-PÚ/\nBc-2 zo dňa 25.10.1995 bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 09.08.1995 v k.ú. F.\npodľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktorá bola uzavretá medzi žalobcom 1/ ako oprávnenou\nosobou a povinnou osobou Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Ak by si bývalý\nsprávny orgán neosvojil záver o splnení podmienky uvedenej v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., neprišlo\nby k jej schváleniu. Naviac, rovnaký subjekt, ktorý prejavil uzavretím dohody o vydaní nehnuteľnosti\ndňa 09.08.1995 vôľu pozemky žalobcovi 1/, ako povinná osoba vydať, sa neskôr opakovane odvolal\nproti vydaniu nehnuteľnosti v k. ú. D. I.. Správne orgány nepostupovali v intenciách rozsudku NS SR\nsp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008, pretože bez toho, aby prišlo k zmene skutkového stavu v\nneprospech žalobcov, dospeli k záveru, že podmienka trvalého pobytu žalobcov splnená nebola. Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo dňa 02.09.2008 potvrdenie o trvalom pobyte žalobcu\n1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/, ktorý bol od 21.12.1992 na Somolického ulici 2.\n9. Žalobcovia namietali, že správny orgán nevykonal a nezohľadnil navrhnuté dôkazy a ani v odôvodnení\nneuviedol, z akého dôvodu k ich vykonaniu nepristúpil. Žalobcovia poukázali aj na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 23.04.2010 a nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 289/1995 zo dňa 06.11.1996.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že postupoval v intenciách rozsudku NS SR sp. zn.\n3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008. Priznanie vlastníckeho práva alebo práva na náhradu za pozemky\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. je možné len po splnení podmienok uvedených v tomto zákone, pričom\npodľa jeho názoru žalobcovia nesplnili základnú podmienku uvedenú v tomto zákone.\n\nIV. Vyjadrenie ďalších účastníkov\n11. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci správneho konania nebolo preukázané,\nči v čase prechodu nehnuteľnosti na štát tieto jednoznačne v celosti, resp. v presne špecifikovanom\nrozsahu tvorili poľnohospodársky pôdny fond. V čase vydania Oznámenia zo dňa 05.05.1984 boli už\ndotknuté pôvodné PK parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I. rozdelené a tvorili časti nových pozemkov parc.\nč. XXXX – dom a dvor o výmere 516 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, X,\nX, X, X garáže (spolu o výmere 91 m2). Pozemky, na ktorých sú situované garáže, nemožno považovať\nza pôdu tvoriacu poľnohospodársky pôdny fond a stavby garáží nemožno považovať za hospodárske\nbudovy patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti.\n12. Poukázal na to, že zo strany žalobcov neboli predložené doklady, kedy prišlo k zastavaniu častí\npôvodných pozemkov parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I.. Podľa oznámenia zaslaného Správou katastra\npre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 20.10.2011 v roku 1973 bolo realizované zameranie skutočného\nstavu pozemkov, tzv. mapovanie, ktorým bolo zistené, že pôvodné PK pozemky parc. č. XXXX L. XXXX\nk. ú. D. I. boli v čase mapovania už riadne rozdelené a vytvorené nové pozemky parc. č. XXXX - dom\na dvor o výmere 516 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, X, X, X, X\ngaráže, na ktorých boli už v čase zamerania vybudované jednotlivé garáže. Z uvedeného vyplýva, že\nv čase prechodu pozemkov na štát tieto v celosti neslúžili a netvorili poľnohospodársky pôdny fond.\nIšlo o pozemky sčasti zastavané garážami. Správny orgán správne uviedol, že dané pozemky v čase\nprechodu na štát nebolo možné použiť na poľnohospodársku výrobu.\n13. Ďalej poukázal na to, že v tomto správnom konaní sa skúmalo, či žiadatelia boli v čase uplatnenia\nsi nároku občanmi Českej, resp. Slovenskej Federatívnej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území\na ktorých spoluvlastnícke právo prešlo na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990. Správny orgán\ndospel k záveru, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nemali záujem sa vrátiť a trvale, teda\nviac ako 1 mesiac v roku sa nepretržite zdržiavať na Slovensku. Osobu nespĺňajúcu podmienku trvalého\npobytu nemožno považovať za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto ďalší\núčastník 1/ navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n14. Ďalší účastník 2/ uviedol, že prvoradé je posúdenie právnej otázky, či predmetnú vec a uplatnený\nreštitučný nárok žalobcov možno subsumovať pod zákon č. 229/1991 Zb., konkrétne § 1, 4 ods.\n1 a § 17. V danej veci je tak nutné podľa názoru ďalšieho účastníka 2/ ustáliť, že reštitučný nárok\nžalobcov nie je možné posúdiť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podľa ďalšieho účastníka 2/ je vo vzťahu\nk predmetným nehnuteľnostiam preukázané, že tieto nehnuteľnosti v minulosti netvorili (v čase ich\nprechodu na štát) a ani netvoria súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predmetné nehnuteľnosti\nnikdy nemali charakter stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a nikdy neslúžili\npoľnohospodárskej ani lesnej výrobe. Predmetné nehnuteľnosti nie sú a ani neboli v správe Slovenského\npozemkového fondu, keďže nemajú poľnohospodársky charakter a nie sú ani výnimkami zo správy podľa\n§ 17. Predmetné nehnuteľnosti boli vždy súčasťou mestskej obytnej zóny a pozemok s parc. č. XXXX/\nX, druh pozemku záhrada ani v minulosti neslúžil poľnohospodárskej výrobe. Tiež poukázal na to, že\nod roku 1948 sa v bytovom dobe nachádza múzeum M. M., ktoré nemohlo byť zriadené v priestoroch\npoľnohospodárskej nehnuteľnosti.\n15. Ďalší účastník 2/ zdôraznil, že žalobcovia mali možnosť uplatniť si reštitučný nárok podľa zákona č.\n87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 87/1991\nZb.“). Pokiaľ ide o reštitúciu v dôsledku prevzatia iného ako poľnohospodárskeho majetku štátom, je\nnutné zmierovať majetkové krivdy postupom podľa tohto zákona, a to v lehote podľa § 5 ods. 2. Na\nvydanie veci mala oprávnená osoba vyzvať povinnú osobu najneskôr v lehote do 01.10.1991, pričom\nv prípade, že žalobcovia podľa tohto zákona nepostupovali, ich nárok zanikol a nebolo by v súlade\nso zákonom neexistujúci reštitučný nárok uspokojiť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Ďalší účastník 2/\npovažuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne, a preto navrhol podanú žalobu zamietnuť.\nV. Replika žalobcu\n16. Žalobcovia v podanej replike uviedli, že správne orgány oboch stupňov boli povinné postupovať\nv intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/159/2006 zo dňa 31.01.2008.\nPoukázali na to, že správne orgány mali skúmať podmienky trvalého pobytu žalobcu 1/ na území SR v\n\nrozhodnom období vrátane vysporiadania sa so skutočnosťou, že podmienka trvalého pobytu žalobcu\n1/ v rozhodnom období bola ako prejudiciálna otázka vyriešená už v inom, právoplatne skončenom\nsprávnom konaní, ktoré začalo na základe rovnakej výzvy. NS SR poukázal na fakt, že sa správny\norgán pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so skutočnosťou, že sa Pozemkový úrad Bratislava-mesto\nuž raz otázkou trvalého pobytu žalobcu 1/ na území Slovenskej republiky zaoberal a rozhodnutím č.\n1344/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 25.10.1995 podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. schválil dohodu\no vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. F.. Následne Pozemkový úrad Bratislava-mesto z\ndôvodu, že rozhodnutie č. 1344/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 01.10.1995 nebolo v súlade so zápisom v katastri\ntoto rozhodnutie zrušil a vydal nové rozhodnutie č. 1344/92-PÚ/Bc-2a zo dňa 01.07.1996, kde opravil\nšpecifikáciu vydávaných nehnuteľností a opätovne vyhodnotil, že žalobca 1/ podmienku trvalého pobytu\nv rozhodnom období podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnil.\n17. Žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ doručili dňa 28.12.1992 Obvodnému pozemkovému\núradu Bratislava – mesto a Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy výzvu na uzavretie dohody na\nvydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 22.12.1992 (ďalej len „Výzva na\nuzatvorenie dohody“), v ktorej žiadali o vydanie nehnuteľností na p. k. vložke XXX a p. k. vložke XXXX\nv k. ú. F. v podiele 1 a nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania (pozemky parc. č. XXXX, XXXX/\nX a budova súpisné číslo XXX v k. ú. D. I. v podiele 2/16). Vysporiadanie sa s otázkou, že správny orgán\nuž v minulosti v konaní, ktoré začalo na základe rovnakej Výzvy na uzavretie dohody ako prejudiciálnu\notázku vyhodnotil podmienky trvalého pobytu u žalobcu 1/ za splnenú, považuje žalobca 1/ za zásadné.\nPodľa jeho názoru nemôžu popri sebe existovať dve právoplatné rozhodnutia vydané na základe tej\nistej Výzvy na uzavretie dohody, pričom v jednom rozhodnutí je konštatované, že žalobca 1/ podmienku\ntrvalého pobytu v rozhodnom období podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnil a v druhom rozhodnutí je\nkonštatované, že žalobca 1/ túto podmienku trvalého pobytu v rovnakom období nesplnil.\n18. Ďalej poukázali na to, že právna predchodkyňa žalobcu 2/ splnila podmienku trvalého pobytu,\nkeďže Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo dňa 02.09.2008 potvrdenie o jej\ntrvalom pobyte. Skutkový stav ohľadom jej trvalého pobytu bol preukázaný jej výpoveďami, jej čestným\nvyhlásením, listinnými dôkazmi a aj viacerými svedeckými výpoveďami. Právna predchodkyňa žalobcu\n2/ si kúpila byt na N. ulici, kde žila až do svojej smrti a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu využívala\naj služby Seniorcentra Staré Mesto na B. ulici. Spochybňovanie úmyslu právnej predchodkyne žalobcu\n2/ zdržiavať sa na Slovensku je podľa názoru žalobcov účelové a nemá oporu v zákone.\n19. K otázke preukázania, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného konania, spĺňajú\npodmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v nadväznosti na zákon č. 307/1992 Zb.\nžalobcovia uviedli, že správny orgán v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí dospel k záveru, že\npozemok zapísaný na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X o výmere 324 m2, druh pozemku „záhrada“\npoľnohospodársky pôdny fond netvorí, pričom to na str. 19 v 2 odseku zdôvodnil nasledovne: „Záhrada\nako poľnohospodárska pôda sú také pozemky, na ktorých sa trvale a prevažne pestujú zelenina, kvety\na iné záhradné plodiny, spravidla pre vlastnú potrebu, ak sa tieto plodiny nepestujú v rámci určených\npostupov ako poľné plodiny na ornej pôde. Záhrady musíme odlíšiť od pridomových záhradiek.“ ........\na str. 19 v 5 odseku, cit. ....... „pozemok parcelné číslo XXXX/X je pridomová záhradka, teda nie\nzáhrada ako poľnohospodárska pôda......“ Tento názor prebral aj odvolací správny orgán v napadnutom\nrozhodnutí. Záver správnych orgánov oboch stupňov, že pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku\nzáhrada nie je poľnohospodárskou pôdou, je podľa žalobcov v rozpore so skutkovým stavom, ktorý\nvyplynul z vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané listinnými dôkazmi (vrátane znaleckého\nposudku), výpoveďami svedkov, ako aj čestnými vyhláseniami. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004\nZ. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej\nprevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2003 Z. z.“) je pozemok s označením druhu pozemku\n„záhrada“ poľnohospodárskou pôdou. Platné právne predpisy poznajú výlučne pojem „záhrada“, žiadny\nprávny predpis nepozná, ani nedefinuje pojem „pridomová záhradka“, ktorý použil správny orgán vo\nsvojom rozhodnutí. Tiež poukázali na skutočnosť, že pri pozemku parc. č. XXXX/X je na LV č. XXXX\nzapísané, že ide o pozemok s druhom ochrany pod pol. XXX, čo znamená, že sa na tejto záhrade\nnachádza „Chránený strom a jeho ochranné pásmo“ a v časti LV spôsob využitia je pri tomto pozemku\nv katastri nehnuteľností uvedené O. X, teda ide o pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo\nv záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné\npoľnohospodárske plodiny. V tejto súvislosti dali súdu do pozornosti, že zastavaná plocha domu je 516\n\nm2 a záhrada okolo domu je o výmere 324 m2, takže záhrada tvorí takmer polovicu podlahovej plochy\ndomu, preto pozemok par. č. XXXX/X nemá voči výmere pozemku pod domom žiadnu zanedbateľnú\nvýmeru. Navyše v čase protiprávneho odňatia predmetných nehnuteľností bola záhrada o výmere 536\nm2 (viď výpis z pozemkovej knihy z roku 1994, ktorý je založený v spise). To, že sa na pozemku parc. č.\nXXXX/X v čase pred jeho prepadnutím štátu, po jeho prepadnutí štátu, v čase uplatnenia reštitúcie až\ndo súčasnosti pestovali spravidla pre vlastnú potrebu záhradné plodiny, stromy a kvety, bolo v konaní\njednoznačne preukázané, avšak správne orgány oboch stupňov sa s týmito dôkazmi nevysporiadali,\nresp. tieto predložené dôkazy odignorovali. V tejto súvislosti poukázali na svedecké výpovede, obhliadku\npozemku, rovnako aj na znalecký posudok A. J. zo dňa 08.03.1995. Žalobcovia poukázali aj na to, že\nsprávne orgány neuviedli, v čom sa takáto „pridomová záhradka“ odlišuje od záhrady, ktorá je definovaná\nv platných právnych predpisoch, čo tento pojem vlastne znamená, kde je definovaný, a prečo by mal\nbyť práve pozemok parc. č. XXXX/X takouto „pridomovou záhradkou“, keď je v príslušnom katastri\nnehnuteľností vedený ako druh pozemku „záhrada“, so spôsobom využitia č. 4 (čo značí, že ide o\npozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje\nzelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny).\n20. K preukázaniu, že pozemok par. č. XXXX o výmere 516 m2 a stavba, so súpisným číslom XXX, obe\nzapísané na LV č. XXXX, spĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. žalobcovia\nuviedli, že len samotná skutočnosť, že je pozemok zastavaný jeho vydaniu nebráni v prípade, ak\nsa preukáže, že ide o pozemok pod obytnými budovami, hospodárskymi budovami a inými stavbami\npatriacimi pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti (§ 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb.), resp. že\nide o pozemok pod obytnými a hospodárskymi budovami a stavby slúžiacimi poľnohospodárskej a lesnej\nvýrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu (§ 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb.).\nPri pozemku parc. č. XXXX o výmere 516 m2 je v katastri v časti „spôsob využitia“ uvedené číslo 16,\nteda ide o pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Žalobcovia\nmajú zato, že v konaní boli predložené relevantné dôkazy, že v čase pred prepadnutím majetku štátu\na aj v čase jeho prepadnutia, spĺňali obe nehnuteľnosti podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č.\n229/1991 Zb. Hlavnými argumentmi na to, že dom na D. P. O. X aj pozemok pod ním, v čase odňatia\ntýchto nehnuteľností spĺňal podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. bolo to, že sa tu\nskladovali poľnohospodárske produkty vypestované na pozemkoch v k. ú. F., vyrobené víno a boli tu\numiestnené aj stroje na spracovanie vína - preše.\n21. Žalobcovia poukázali na to, že v správnom konaní bolo predložením výpisu z PK vložky č. XXX pre\nk. ú. F. preukázané, že matka a otec žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/, nadobudli a vlastnili\nkaždý v 1 podiel na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa nachádzala v k.ú. F. v hone Kühtreiber a bola\nevidovaná ako záhrada par. č. XXXX o výmere 1055 m2, vinohrad parc. č. XXXX o výmere 9496 m2,\nzáhrada parc. č. XXXX/X o výmere 263 m2, vinohrad parc. č. XXXX/X o výmere 2829 m2, záhrada v\nhone parc. č. XXXX o výmere 1169 m2, vinica parc. č. XXXX o výmere 1k. jutro, 694 štvorcových siah,\nzáhrada parc. č. XXXX o výmere 99 štvorcových siah a záhrada parc. č. XXXX o výmere 157 štvorcových\nsiah. Zo založenej p.k. vložky č. XXXX pre k.ú. F. vyplýva, že tieto osoby v rovnakom spoluvlastníckom\npodiele vlastnili aj lesy, a to les parc. číslo XXXX/X o výmere 1300 m2, les parc. č. XXXX/X o výmere\n436 m2, les parc. č. XXXX/X o výmere 718 m2 a les parc. č. XXXX/X o výmere 269 štvorcových siah. Po\nsmrti otca žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/ nadobudol žalobca 1/ v rámci dedičstva podiel\npo nebohom otcovi k vyššie uvedeným pozemkom na PK vložke 683 a 1341 vo výške 1 a v prospech\nprávnej predchodkyne žalobcu 2/ boli k týmto pozemkom zriadené obmedzenia a právo v zmysle § 6-8\npodľa zákona č. 139/47 Zb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení\nzemědělské půdy.\n22. Žalobcovia zastávajú názor, že charakter využívania domu na Somolického 2 v súvislosti\ns obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy v k. ú. F. (vinohrady a záhrady), ktorú rodina\nVyskočilovcov vlastnila spolu s rodinou I. (každá rodina v podiele 1), je potrebné vyhodnotiť optikou\nstavu rozvoja Bratislavy a charakteru jej zástavby v rozhodnom období odňatia dotknutých nehnuteľností\nštátom, teda na charakter využitia tento budovy sa nedá pozerať dnešnou optikou, kedy je zástavba v\nBratislave v danej oblasti úplne iná.\n23. Pozemky v k. ú. F. evidované v PK vložke č. XXX sa nachádzajú nad F. Q., čiastočne v terajšej\nmestskej časti G. C. – O. F. F., čiastočne v mestskej časti F.. Na mieste, kde sa v dnešných rokoch\nrozprestiera obytná štvrť F. F., boli ešte koncom 70-tych rokov vinohrady, kde sa pestoval veľmi kvalitný\n\nvinič, ktorý bol známy ešte za čias Rakúsko-Uhorska a bol veľmi vyhľadávaný v celej monarchii. Taktiež\ntu boli záhrady, v ktorých sa pestovalo prevažne ovocie, a to najmä Karloveské egreše, ktoré boli taktiež\nza Rakúsko-Uhorska známe. Až začiatkom 80-tych rokov (teda dávno potom, čo došlo k prepadnutiu\npredmetného majetku štátu) sa začala mohutná výstavba panelových domov na tomto území, čím sa\nnavždy zrušil charakter a výzor tejto krásnej oblasti. Zanikli všetky vinohrady a dnes vinič a karloveský\negreš pestuje už len pár pôvodných obyvateľov, a to najmä v starej časti Karlovej Vsi. V rozhodnom\nobdobí teda rodiny C. a I. spoluvlastnili vinice, záhrady a lesy v časti Bratislavy, ktorá mala v rozhodnom\nobdobí preukázateľne poľnohospodárske využitie a charakter. Tieto vinice a záhrady sa v tomto čase\nnazývali „Jurigrad“.\n24. Z PK vložky č. XXX pre k. ú. F. je zrejmé, že sa na pozemkoch v k. ú. F. sa nenachádzali žiadne\nstavby (sú tu uvedené len vinice, záhrady a jedna stavebná plocha, avšak bez stavby), teda skladovanie\núrody, vína, strojov nebolo na týchto pozemkoch v k. ú F. preukázateľne možné. Avšak vzhľadom\nna celkovú výmeru pozemkov na p. k. vložke 683 pre k.ú. F. (spolu takmer 2 hektáre) a charakter\ntýchto pozemkov (záhrady a vinice), je nepochybné, že úžitky z týchto pozemkov vznikali, tieto bolo\npotrebné niekde spracovať a uskladniť bolo potrebné aj stroje a nástroje potrebné na toto spracovanie\na obhospodarovanie. A práve na tieto účely sa v rozhodnom čase využívala časť domu na D. P. O. X,\nkedy sa v tejto nehnuteľnosti (v jej pivniciach a protilietadlovom kryte) skladovala a spracúvala úroda\nzo záhrad a viníc, a boli tu uskladnené aj stroje potrebné na toto spracovanie. Toto bolo potvrdené\nsvedeckými výpoveďami, pričom za zásadné žalobcovia považujú výpovede svedkýň M. G. a p. C. G.\n(obe rod. I.), teda osôb, ktoré boli dcérami pôvodného spoluvlastníka vinohradu a záhrad zapísaných\npre p. k. vložku XXX v k. ú F. M. I. s manželkou, a na obhospodarovaní týchto vinohradov a záhrad,\na na spracovaní a uskladnení získanej úrody z týchto záhrad a vinohradov sa v rozhodnom období\npriamo podieľali. Z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že v dome na D. ulici boli umiestnené preše\npre výrobu vína a v týchto priestoroch sa uskladňovali aj výrobky získané z vinohradov a sadov (jablká,\nvíno a iné ovocie), až do obdobia, kedy C. opustili republiku. Poľnohospodárske výrobky sa dovážali\nautom v sudoch a debničkách. Taktiež svedkyňa p. C. G. (R. I.) pred správnym orgánom potvrdila,\nže dom na D. ulici sa používal okrem obytnej časti na skladovanie poľnohospodárskych výrobkov\ni v rozhodujúcom období odňatia ich majetku. Žalobcovia zdôraznili, že zásadné svedecké výpovede M.\nG., Q. a p. C. G. nie sú v administratívnych rozhodnutiach a ani relevantným spôsobom vyhodnotené.\nV konaní pred správnym orgánom nebol podľa názoru žalobcov predložený žiadny dôkaz o tom, že by\nsa budova súpisné číslo XXX a pozemok pod ňou parc. č. XXXX v rozhodnom čase nevyužívala aj na\nskladovanie, spracúvanie poľnohospodárskej produkcie, naopak, využitie tejto budovy v naznačenom\nsmere bolo preukázané viacerými svedeckými výpoveďami. Predmetom vydania nemá byť konkrétny\npriestor v dome na D. P. O. X, ale ideálny podiel na tomto dome a pozemku pod ním o veľkosti\n2/16. V čase odňatia týchto podielov vlastnia rodina C. na tomto dome celkový podiel 8/16. Žalobcovia\npoukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 23.04.2010, kde je, okrem\niného, uvedené, že je povinnosťou štátnych orgánov posudzovať tvrdenia žiadateľa o relevantných\nskutočnostiach zhovievavo, teda v situácii dôkaznej núdze brať do úvahy aj nepriame dôkazy rešpektujúc\npritom dôsledne účel reštitučných právnych predpisov.\n25. Pre potreby rozhodnutia o reštitučnom nároku žalobcov je dôležitý skutkový stav v čase, kedy\nbol žalobcovi 1/ a právnej predchodkyni žalobcu 2/ majetok protiprávne odňatý. K vyjadreniu ďalšieho\núčastníka 2/, že predmetné pozemky a stavba boli „vždy súčasťou obytnej zóny“ odporuje skutkovému\nstavu, keďže predmetný dom bol postavený v roku 1923 (a približne v tomto období sa tu stavali aj\nokolité domy), a preto je jasné, že pred týmto obdobím tu žiadna obytná zóna nebola a žiadna „obytná\nzóna“ sa tu isto nenachádzala ani za Rakúsko-Uhorska.\n26. K tvrdeniu ďalšieho účastníka 2/, že ak sa v nehnuteľnosti nachádza Múzeum M. M., táto nemohla\nmať súvis s poľnohospodárskou výrobou, žalobcovia uviedli, že listinnými dôkazmi a svedeckými\nvýpoveďami bolo preukázané, že na poľnohospodárke účely boli využívané časti domu – pivnice a\nprotiletecký kryt. Múzeum M. M. sa nachádza v nebytovom priestore na prvom poschodí domu na D. 2,\nteda jeho umiestnenie isto využívaniu zostávajúcich častí domu na poľnohospodárske účely nebránilo,\nresp. toto nevylučovalo. V minulosti bolo úplne štandardné, že v časti nehnuteľnosti majitelia žili a inú\nčasť využívali na poľnohospodárske účely. Len pre úplnosť, nár. umelec M. M. síce v dome na D. 2 býval,\navšak vždy len ako nájomca, nikdy žiadny podiel na tomto dome nevlastnil. Dopytom na správcu domu\nna D. ulici I. H. bolo zistené, že Mestské múzeum Bratislava v súčasnosti užíva predmetný nebytový\npriestor bez právneho dôvodu, keďže mu nájomná zmluva skončila ku koncu roku 2018. Navyše Mestské\n\nmúzeum Bratislava nevykonávalo v čase trvania nájomnej zmluvy údržbu a správu tohto nebytového\npriestoru v rozsahu, na ktorú je nájomca povinný (napr. nebytový priestor nebol v potrebnom rozsahu\nvykurovaný), takže sa tento priestor nachádza v súčasnosti vo veľmi zlom technickom stave a priestory\nmúzea verejnosť nenavštevuje.\nVI. Pojednávanie\n27. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel výkon\nsúdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/121/2018 vedený na Správnom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/121/2018.\n28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení\ns § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa\n21.02.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcov a poverených\nzamestnankýň ďalších účastníkov 1/, 2/. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný svoju\nneúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.\nVII. Relevantné právne predpisy\n29. Podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na\na) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len \"pôda\"),\nb) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,\nvčítane zastavaných pozemkov,\nc) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou\nsúvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,\nd) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.1991 Zb.\n30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodársky pôdny fond je základným\nprírodným bohatstvom našej krajiny, nenahraditeľným výrobným prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť\nsebestačnosť vo výrobe základných potravín a je jednou z hlavných zložiek životného prostredia.\nOchrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jeho zveľaďovanie, využívanie a rozširovanie patrí k\npopredným úlohám našej socialistickej spoločnosti.\n31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska\npôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda,\nktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.\n32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 53/1966 Zb. do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky,\nktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako\npoľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné\npre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné\nterasy proti erózii a pod.\n33. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 53/1966 Zb. o tom, že ide podľa odsekov 2 a 3 o súčasti\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, rozhoduje v pochybnostiach orgán ochrany poľnohospodárskeho\npôdneho fondu.\nVIII. Posúdenie veci správnym súdom\n34. Správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa tento zákon\nvzťahuje na pôdu, ktorú tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, ďalej na obytné\nbudovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane\nzastavaných pozemkov a na obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe.\nV poznámke pod čiarou sa uvádza § 1 zákona č. 53/1966 Zb.\n\n35. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov správny súd zistil, že žiadatelia si\nuplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemku dňa 28.12.1992. Žiadatelia boli vlastníci uplatnených\npozemkov. V zákonom vymedzenom období prešli tieto pozemky na štát.\n36. Spornou ostala skutočnosť, či žalobcovia spĺňajú podmienku podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb., tak\nako to vymedzil NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008, teda či ide\no nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej\npostupovať.\n37. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí č.k. 1344/1992, zn.: OU-BAPLO-2017/14949/240355/MAG zo dňa 29.11.2017 na str. 18 zaoberal skutočnosťou, či uplatnené\nnehnuteľnosti tvorili v čase prechodu vlastníctva na štát poľnohospodársky pôdny fond, tak ako mu\nto uložil NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008. NS SR uviedol,\nže bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobcovia\ndomáhajú, majú, resp. mali v rozhodujúcom období charakter poľnohospodárskej pôdy, alebo iného\npoľnohospodárskeho majetku podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., nie je možné skúmať ostatné\npodmienky. Bez zistenia tejto skutočnosti nie je zrejmé, či vôbec možno pri posudzovaní žiadosti\nžalobcov postupovať podľa zákona č. 229/1991 Zb.\n38. Správny súd v intenciách rozsudku NS SR sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 preveroval,\nči správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav ohľadom uplatnených nehnuteľností.\nSprávny orgán prvého stupňa zistil, že podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, k. ú. E. sú evidované\npozemky v časti A/ parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada s kamenným múrom o výmere 536 m2,\nparc. č. XXXX, druh pozemku dom, dvor č. II/760 o výmere 397 m2, v časti Vlastníci pod B-12 vlastník\nL. C., R. K. v spoluvlastníckom podiele 1, pod B-13/ vlastník L. C., R. K. v spoluvlastníckom podiele\n1/16, B. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16, mal. H. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16, mal. M. C.\nv spoluvlastníckom podiele 1/16. Uvedené pozemky boli položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ“)\nč. XXX/XX zapísané do evidencie nehnuteľností na list vlastníctva č. XXX. Na základe výsledkov\nmapovania, t. j. podľa zamerania skutočného stavu boli pod PVZ č. 491/76 a PVZ 557/75 pozemok,\nparc. č. XXXX, dom a dvor o výmere 397 m2 a pozemok parc. č. XXXX, záhrada o výmere 516 m2 (k\ndomu bola pričlenená časť záhrady parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 335 m2, parc.\nč. XXXX/X, garáž o výmere 19 m2, 3418/3, garáž o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere\n23 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 15 m2 (celkom\n942 m2). Podľa identifikácie parciel č. G. zo dňa 24.04.2017 vydaným Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom stav z pozemkovej knihy pozemkovoknižná vložka č. XXXX obsahovala parcelu\nč. XXXX, záhrada o výmere 536 m2 a parcelu č. XXXX dom, dvor o výmere 397 m2. Podľa stavu registra\nC KN pozemok parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 324 m2, vedený na LV č. XXXX, k. ú. D. I., pozemok\nregistra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, XXXX/X, zastavané plochy\na nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č.\nXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere\n15 m2, vedených na LV č. XXX. Podľa súpisu parciel pravdepodobne pred mapovaním z roku 1970 je\npozemok parc. č. XXXX, záhrada o výmere 479 m2 označený kódom „5“ záhrada a pozemok parc. č.\nXXXX dom o výmere 397 m2 s kódom „13“ zastavané plochy a nádvoria. V uvedenom súpise sú na\npozemkoch parc. č. XXXX/X, 3, 4 zapísané garáže s kódom „13“ zastavané plochy a nádvoria. Podľa\nsúpisu parciel k dátumu 01.01.1981 je pozemok s kódom „5“ parc. č. XXXX záhrady o výmere 335 m2\na pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 s kódom „13“.\n39. K otázke vymedzenia pojmu „poľnohospodársky pôdny fond“ správny súd odkazuje na znenie\nzákona č. 53/1966 Zb., ktorý tento pojem definoval ako: „poľnohospodárskym pôdnym fondom je\npoľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky,\npastviny) a pôda, ktorá bola a má byť poľnohospodárska obhospodarovaná, ale dočasne chránená nie\nje. Ďalej sem patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak\nsú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením pre poľné závlahy, vodné nádrže\na rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo\nzáplavou, ochranné terasy proti erózii a podobne.“\n\n40. Z uvedeného popisu parciel je zrejmé, že uplatnené pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny\nfond, pretože pri parcele č. XXXX ide o zastavanú plochu s domom, a teda nespĺňa podmienky uvedené\nv § 1 zákona č. 229/1991 Zb. V zmysle znaleckého posudku A. C. J. zo dňa 08.03.1995 ide o obytný dom,\npričom sa v dome nenachádzajú prevádzkové priestory, ale len bytové. Vzhľadom na to, že počet bytov\npresahuje tri, dom je nie rodinným domom, ale ostatným obytným domom. Rovnako z tohto znaleckého\nposudku vyplýva, že pozemok, na ktorom je postavený obytný dom, tvorí s priľahlou záhradou jeden\nfunkčný celok pozostávajúci z parciel č. XXXX, zastavané plochy o výmere 516 m2 a parc. č. XXXX/\nX, záhrady o výmere 324 m2. Pozemok je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. I. a nachádza\nsa v obytnej zóne I. O. D. I.. Z uvedeného znaleckého posudku nevyplýva, že by táto budova patrila\nk poľnohospodárskej usadlosti a slúžila poľnohospodárskej výrobe. Obytný dom bol daný do užívania\nv roku 1923. Podľa správneho súdu je pre posúdenie reštitučného nároku rozhodujúca skutočnosť, že\nparc. č. XXXX/X záhrada tvorí s parc. č. XXXX, zastavané plochy jeden funkčný celok. Nie je možné\nnahliadať na záhradu parc. č. XXXX/X samostatne tak, že táto tvorí poľnohospodársky pôdny fond, keď\ns domom parc. č. XXXX tvorí jeden funkčný celok. Uvedené parcely sa nachádzajú v intraviláne obce,\na preto nejde o poľnohospodársku usadlosť, ale o klasický obytný dom. Z predložených dôkazov správne\norgány vyvodili záver, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, netvoria s pozemkami\nv Devíne nad Devínskou cestou (v súčasnosti čiastočne v mestskej časti Karlova Ves – časť Dlhé diely)\njednu poľnohospodársku usadlosť, resp. funkčný celok s týmito poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami,\ns ktorými by boli zapísané v jednej pozemkovoknižnej vložke.\n41. Z vyjadrenia Okresného úradu Bratislava zo dňa 25.08.1994 vyplýva, že podľa zápisu v PK roku\n1949 bol dom na parc. č. XXXX vedený ako dom, pričom v tomto období nebolo potrebné urobiť vyňatie\nz poľnohospodárskeho pôdneho fondu.\n42. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že išlo o spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/\na spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyne žalobcu 2/, ktorý v rozhodnom období prešiel na štát.\nMajetkové krivdy, ktoré páchal štát v rokoch 1948 až 1989 prostredníctvom právnych a faktických konaní\n(opatrení), treba napraviť tak, že sa majetok, po splnení zákonných podmienok, vráti vlastníkovi. Nad\nrámec, podľa názoru správneho súdu, nemôžu popri sebe obstáť dva závery správnych orgánov, ktoré\notázku trvalého pobytu žiadateľov posúdili odlišne bez dostatočného odôvodnenia tohto odklonu.\n43. Účelom reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo\nv rozhodujúcom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, teda v pomerne dlhom období\nneslobody a perzekúcie, pričom v mnohých prípadoch k týmto majetkovým a iným krivdám dochádzalo\nna základe „právnych predpisov“, ktoré len ťažko možno podľa súčasných kritérií nazvať „právnymi“.\nReštitučné zákony z obdobia po roku 1989 „otvorili“ pre oprávnené osoby priestor na to, aby sa\ndomáhali inter alia navrátenia vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, a to za splnenia\nstanovených podmienok a v zákonom ustanovenej pomerne krátkej lehote. V zmysle rozsudku sp. zn.\n3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 bolo potrebné skúmať, či je splnená základná podmienka, a teda,\nči ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona\nďalej postupovať. Vzhľadom na to, že nie je splnená prvá podmienka, teda podmienka uvedená v §\n1 zákona č. 229/1991 Zb. nebolo možné skúmať ďalšie podmienky na navrátenie vlastníckeho práva\nžalobcom. Žalobcovia mohli postupovať podľa zákona č. 87/1991 Zb.\n44. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol\npodľa § 190 SSP.\n45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo\nna náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo\nmožné od žalobcov spravodlivo požadovať ich náhradu.\n46. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP a contrario,\npretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením\npovinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať.\n\n47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:220d1302-03e0-47a1-ad89-385b3dd845d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:220d1302-03e0-47a1-ad89-385b3dd845d2"}], "citovane_v": []}