{"guid": "483395a9-543b-491a-b0ba-f1e1c85628bd:1fe1b8d2-107a-4f03-be47-a8745ebd1dd7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2", "spisova_znacka": "BA-7Sa/109/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/109/2018 z 30. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. mája 2025, sp. zn. BA-7Sa/109/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2", "identifikacne_cislo": "1018201760", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2025-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fe1b8d2-107a-4f03-be47-a8745ebd1dd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/109/2018\n1018201760\n30. 05. 2025\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018201760.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Macedónskej republiky, zast spoločnosťou: RIBÁR & PARTNERS,\ns.r.o., Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53191030, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom\nKrížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. : PPZ-HCPBA2-2018/045609-003 zo dňa 25.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Prezídia policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) číslo Č.p.: PPZ-HCP-BA6-186-008/2018-AV zo 27. 07. 2018 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca ako štátny príslušník Macedónskej republiky podľa § 82 ods.\n1 písm. b) a § 77 ods. 1 zákona č.04/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 404/2011 Z. z. alebo zákon o pobyte\ncudzincov) administratívne vyhostený na územie Macedónskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č.\n404/2011 Z.z. Žalobcovi bol tiež uvedeným rozhodnutím podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ.z. uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu jeden rok. Žalobcovi sa určila\nlehota na vycestovanie 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu okrem iného vyplýva, že dňa 27.07.2018 o 14.00 hod bol žalobca kontrolovaný na\nadrese C. X, D., vyzvaný k preukázaniu totožnosti a oprávnenosti pobytu, s tým že 3.7.2018 bol vzatý do\nväzby z dôvodu vydaného zatýkacieho rozkazu, keďže voči nemu bolo vedené trestné stíhanie za prečin\nzanedbanie povinnej výživy. Na území členských štátov sa zdržiava od 1,11,2017. Vzniklo podozrenie\nže má na území neoprávnený pobyt. 27.7.2018 o 174.10 hod bol predvedený pred správny orgán a bolo\nzačaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu. Žalobca ako príslušník Macedónskej\nrepubliky je oprávnený zdržiavať sa na území členských štátov maximálne 920 dní v rámci obdobia\n180 dní, pričom sa na území členských štátov zdržiava nepretržite do 01.11.2017 až do jeho zatknutia\ndňa 02.07.2018, má na území SR neoprávnený pobyt podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte\ncudzincov. Žalobca naplnil svojím konaním ustanovenie § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\na preto prvostupňový orgán rozhodol o jeho administratívnom vyhostení, pričom nezistil prekážky jeho\nnávratu na územie domovského štátu za účelom zabezpečenia predchádzaniu obdobných skutkov uložil\nžalobcovi zákaz vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu jedného roka, lehota na\nvycestovanie bola žalobcovi určená 7 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Vyhostenie sa nedotkne\n\nrodinného a súkromného života žalobcu, keďže nežije spolu so svojimi deťmi, nemá na území SR\nudelený žiadny druh pobytu a bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za zanedbanie povinnej výživy.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n3. Žalovaný rozhodnutím č.p. : PPZ-HCP-BA2-2018/045609-003 zo dňa 25.10.2018 potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam žalovaný\nv odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu\nveci, zabezpečil si relevantné podklady, ktoré správne vyhodnotil. Rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti\nstanoveného Správnym poriadkom a je riadne odôvodnené.\n4. K námietkam o absenciii popisu skutočností týkajúcich sa vyzvania k preukázaniu totožnosti\nžalobcu, uviedol, že táto vychádza z neznalosti administratívneho spisu, s poukazom na úradné\nzáznamy z 27.07.2018. Výkon a dôvody väzby žalobcu nemajú súvis a nie sú dôvodom konania\no administratívnom vyhostení, pričom § 124 zákona o pobyte cudzincov je ustanovením týkajúcim\nsa verejného zdravia a lekárskeho posudku, nie je zrejmý žiadny súvis s vedomosťou správneho\norgánu o vzatí účastníka konania do väzby. Správne konanie bolo začaté 27.07.2018, po prepustení\nžalobcu z väzby a bolo by nelogické aby prebiehalo počas trvania jeho umiestnenia v Ústave na\nvýkon väzby. Po prepustení bol žalobca kontrolovaný príslušníkmi polície v zmysle § 75 ods. 1 písm.\na) zákona o pobyte cudzincov, a vykonanou kontrolou boli zistené skutočnosti odôvodňujúce začatie\nkonania vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, že na území SR a členských štátov sa zdržiava\nneoprávnene. V následnom konaní, bol žalobca poučený o svojich práva aj dôvodoch predvedenia.\nKonanie netrvalo niekoľko minút čo vyplýva z administratívneho spisu. Doplnil, že sám žalobca vo\nvyjadrení uviedol, že má 3 deti so svojou bývalou manželkou a prípadné administratívne vyhostenie\nsa nedotkne jeho súkromného a rodinného života. Z jeho vyjadrenia nie je zrejmé, že by akýmkoľvek\nspôsobom skutočne, reálne vykonával svoje právo na rodinný život vo vzťahu k svojim deťom pritom\nzistené skutočnosti (neplnenie si vyživovacej povinnosti) svedčia o opaku. Žalobca neuviedol, žiadne\nskutočnosti týkajúce sa snahy o realizáciu súkromného a rodinného života i v súvislosti s jeho tromi\ndeťmi. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval či\nprezentoval faktickú realizáciu rodinného života, ktorú by správny orgán mohol preverovať. Žalobca nie\nje zákonným zástupcom maloletých detí a uloženým zákazom vstupu mu nie je bránené aby si naďalej\nplnil vyživovaciu povinnosť z domovskej krajiny. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je príbuzným\nobčana Únie nakoľko nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených § 2 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.\nII. Žaloba, vyjadrenie žalovaného.\n5. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.12.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného Č.p. : PPZ-HCP-BA2-2018/045609-003 zo dňa 25.10.2018 (ďalej len napadnuté\nrozhodnutie) spolu s prvostupňovým rozhodnutím. V dôvodoch žaloby uviedol, že pri komparácií\nvýroku rozhodnutia a odôvodnenia napadaného rozhodnutia je nutné hodnotiť napadané uznesenie\nako rozporné so zisteným skutkovým stavom, vnútorne nekoherentné, v dôsledku čoho je napadané\nrozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca v rámci svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu\nnamietal, že prvostupňový orgán sa v odôvodní sústredil len na paušálnu, formálnu argumentáciu\nspočívajúcu len v poukazovaní na znenia zákona bez väzby na konkrétnu právnu, skutkovú úvahu.\n6. Žalobca namietal, že v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia absentuje popis skutočnosti\nza akých došlo k vyzvaniu preukázaniu totožnosti žalobcu , že absentuje popis kým a prečo bol vyzvaný\nna preukázanie totožnosti, a že absentuje aj popis miesta adresy kde došlo k vyzvaniu. Žalobca\nupozornil, že v zmysle Slovenskej právnej úpravy je oprávnenie policajta požadovať preukázanie\ntotožnosti de lege lata považované za služobný zákrok, ktorý možno vykonať len v prípade, ak je to\npotrebné na plnenie úloh policajného zboru. Z odôvodnenia teda nie je možné ani preskúmať či daný\nslužobný zákrok vykonal vôbec policajt, nakoľko v odôvodnení sa len konštatuje, že účastník bol vyzvaný\nna preukázanie totožnosti. Povinnosťou prvostupňového orgánu bolo preto zdôvodniť svoje rozhodnutie\ntak aby účastník mal možnosť preveriť zákonnosť postupu v rámci konania o administratívne vyhostenie.\nPredmetnou námietkou sa odvolací orgán nezoberal, pričom len skonštatoval, že uvedené je obsahom\nadministratívneho spisu, pričom k náležitosti predmetnej úvahy ako obsahu odôvodnenia rozhodnutia\nsa nevyjadril.\n\n7. Žalobca upozornil, že dôvodom, prečo sa nachádzal na adrese Chorvátska 5, Bratislava bolo jeho\nväzobné stíhanie v ústave na výkon väzby, ktorý sa na danej adrese nachádza. Prvostupňový orgán\nzačal administratívne konanie dňa 27.7.2018, pričom prvostupňový orgán musel v zmysle ust. §114\nzák.č. 404/2011 mať vedomosť o vzatí žalobcu do väzby už v čase vzatia do väzby, nakoľko príslušníci\nZVJS neoznamujú len prepustenie z väzby. Uvedeným postupom bol žalobca ako účastník konania\nformálne zbavený svojich práv, ktoré mohol v rámci konania uplatniť. Upozorňujeme, že ak osoba\nmateriálne vykazuje znaky osoby voči ktorej je odôvodnený postup v zmysle zák.č. 404/2011 Z.z.\nbolo povinnosťou prvostupňového orgánu danej osobe uplatnenie jej práv umožniť a dať jej tak reálnu\nmožnosť a čas na uplatnenie jej práv. Uvedeným postupom tak účastník konania bol formálne v situácií,\nkedy po prepustení z väzby mu bolo v podstate už doručené rozhodnutie o administratívnom vyhostení\nbez možnosti zvoliť si právneho zástupcu a s vecou sa oboznámiť. Je zjavné že vzhľadom na čas začatia\nkonania a odovzdanie rozhodnutia žalobcovi, že prvostupňový orgán vykonával činnosť v danej veci\nešte pred začatím samotného konania, čoho konzekvenciu je porušenie práva na spravodlivý proces v\nzmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto napr. konštatovanie\nneporušenie ustanovenia § 120 ods.7 za situácie kedy celé konanie malo trvať „niekoľko minút resp.\nhodín“ je možné považovať za účelové, a to najmä z dôvodu reálnej nemožnosti realizovať dané práva.\nS predmetnou námietkou sa odvolací orgán bližšie nezaoberal, pričom zákonnosť daného postupu\nodôvodnil konštatovaním, že by bolo nelogické aby prebiehalo aj počas trvania väzobného stíhania.\nUvedenou úvahou správny orgán potvrdil arbitrárnosť pri stanovovaní času začiatku konania. Odvolací\norgán taktiež nereagoval na námietku, že z obsahu rozhodnutí je zrejme, že správny orgán vykonával\nv danej veci činnosti pred začatím konania t.j. aj počas väzobného stíhania.\n8. Osobitou argumentačnou líniu vo vzťahu ku konaniu o administratívnom vyhostení bola námietka, že\nžalobca konania ma viacero maloletých deti, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia prvostupňového\norgánu, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia absentuje konštatovanie a zisťovanie skutočnosti\nvplyvu na rodinu. Deti účastníka konania majú pobyt na slovenskú, sú občania EÚ a sú maloleté, pričom\núčastník konania má voči ním vyživovaciu povinnosť. Povinnosťou prvostupňového orgánu bolo tak v\nrámci udeľovania trestu zohľadniť vplyv daného trestu na maloleté deti a to v rovine narušenia rodinných\nvzťahov ako aj z pohľadu vplyvu materiálneho, výchovného zabezpečenia maloletých detí na čas kedy\nich otec nebude môcť byť s nimi. Prvostupňový orgán mal tak povinnosť zdôvodniť prečo a z akého\ndôvodu nevidí ohrozenie záujmu maloletých.\n9. Taktiež v rámci odôvodnenia absentuje zdôvodnenie prečo prvostupňový orgán potom, čo zistil, že\núčastník konania je príbuzným občana únie neposudzoval prípad v kontexte ustanovenia § 70 ods.5\nods.7 zák.č. 404/2011 Z.z. a ustanovenia § 87 ods.5 zák.č. 404/2011 Z.z. S predmetnou námietkou sa\nodvolací orgán opäť vysporiadal arbitrárne kedy skonštatoval, že z vyjadrení žalobcu nie je zrejme, že\nby tento skutočne, reálne vykonával svoje právo na rodinný život vo vzťahu k svojím deťom, pričom\nzistenie, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť ma svedčať o opaku.\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval priebeh administratívneho\npostupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho\nspisu a právne závery správnych orgánov oboch stupňov.\n11. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.\nIII. Relevantná právna úprava\n12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n15. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto\nzákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.\n16. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n17. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n18. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo\nopatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.\n19. Podľa § 233 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch.\n20. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n21. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n22. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom\npredpis ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom\nkonaní.\n23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu\na)oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto\nzákona, b)dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s\npobytom podľa tohto zákona.\n24. Podľa § 75 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt\noprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov\nubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom,\nb)požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom\nkontroly\n25. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej\nkrajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má\nudelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov,\nak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\n\n26. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky\n27. Podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu\nuložený trest vyhostenia.\n28. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok\naž päť rokov.\n29. Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri administratívnom vyhostení a zákaze\nvstupu osobitne zohľadňuje skutočnosť, že sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac\nako jedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na\núzemie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n30. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon\nč. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o\nsprávnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona\no správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave\na bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku\npersonálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského\noddelenia 20Sa.\n31. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\npostupom podľa tretieho dielu štvrtej hlavy SSP, súc neviazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby [§\n134 ods. 2 písm. e), § 206 ods. 3] vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu [§ 135 ods. 2 písm. a), § 206 ods. 4 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §\n137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba, ktorú\nposudzoval neformálne, nie je dôvodná.\n32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b)) zákona\nč. 404/2011 Z. z. z dôvodu neoprávneného pobytu. Žalobcovi bol tiež uložený zákaz vstupu na územie\nvšetkých členských štátov na dobu jedného roka a určená lehota na vycestovanie z územia SR 7 dní\nod vykonateľnosti rozhodnutia.\n33. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že prvostupňové\na druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok, z čoho celkom zrejme vyplýva\nzáver, že žalovaný je nielen oprávnený ale aj povinný validovať nesprávne rozhodnutie a odôvodnenie\nprvostupňového správneho orgánu. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán\npreskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,\nprípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podľa správneho poriadku je\nvybudované na apelačnom princípe, odvolací orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, samostatne\nhodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu.\nZároveň však nie je v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného jeho odôvodnenie\nvnímať izolovane od odôvodnenia prvostupňového orgánu resp. preskúmavať odôvodnenie rozhodnutia\nprvostupňového orgánu bez väzby na napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu.\n34. Správny súd sa zaoberal námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal\n\nstanovisko ku všetkým námietkam žalobcu, ktoré sú mimochodom zhodné so žalobnými bodmi, riadne\nvysvetlil prečo časť námietok týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového\norgánu považuje za nekonkrétnu, zaujal stanovisko k dôvodom a zákonným ustanoveniam podľa ktorých\nbola kontrola a výzva žalobcu na preukázanie totožnosti vykonaná, vyjadril sa k námietkam žalobcu\ntýkajúcim sa väzby, vedomosti o vzatí žalobcu do väzby ako aj začatiu samotného konania, k zachovaniu\npráv a poskytnutiu poučení žalobcovi, ako aj samotnej dĺžke konania, prípadným prekážkam\nadministratívneho vyhostenia žalobcu, vrátane možného zásahu do rodinného a súkromného života\nžalobcu. Žalovaný zaujal jasné stanovisko že účastník konania nie je príbuzným občana únie, s tým že\nnespĺňa žiadnu z podmienok v § 2 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z.z., z ktorého dôvodu prípad v kontexte\nustanovení § 70 ods. 5 a 7 neposudzoval.\n35. Žalovaný ako odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil svoj názor\nna prejednávanú vec a prečo námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné.\n36. Správny súd taktiež považuje za potrebné poznamenať, že hoci správne orgány v konaní\no administratívnom vyhostení cudzinca nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre\nrozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného správneho konania, nie\nsú schopné zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez jeho predchádzajúceho tvrdenia o existencii\nprekážok jeho administratívneho vyhostenia. Nakoľko žalobca takéto prekážky vo vyjadrení, odvolaní\na ani samotnej správnej žalobe netvrdil, nebolo úlohou správnych orgánov takéto skutočnosti dotvárať\na následne zabezpečovať bez jeho procesnej aktivity.\n37. Z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobca bol 27.7.218 o 14.00 hod na ulici\nChorvátska 5, Bratislava podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov kontrolovaný (kontrola\nza účelom dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s\npobytom podľa tohto zákona). Z obsahu úradného záznamu zo dňa 27.7.2018 vyplýva, že kontrolu\nvykonal ako aj následné predvedenie žalobcu podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov E.\nF.. Správny súd však nepovažuje za nevyhnutnú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia správneho\norgánu meno a priezvisko konkrétneho príslušníka konajúceho v mene oprávneného správneho orgánu,\ntakéto podrobné odôvodňovanie rozhodnutí z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku nie je\nmožné vyvodiť. Nakoniec žalobca ani zákonnosť konkrétneho postupu príslušníkov žiadnym spôsobom\nnenamietal.\n38. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že žalobca bol pri podávaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1\nSprávneho poriadku riadne poučený o jeho právach podľa článku 47 ods. 4 Ústavy, § 32, 17, 34 ods. 3\nSprávneho poriadku, pričom do zápisnice výslovne uviedol, že tlmočníka nechce a nepotrebuje, osobu\nktorá by ho mohla zastupovať do konania prizvať nechce, v domovskom štáte mu nebezpečnosť ako\nnásledok administratívneho vyhostenia nehrozí, potrebuje na vycestovanie maximálne 7 dní, a prípadné\nadministratívne vyhostenie sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života.\n39. Po rozhodnutí prvostupňového orgánu dňa 27.7.2018 bolo jeho rozhodnutie doručené žalobcovi, voči\nktorému podal dňa 15.08.2018, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie o ktorom napadnutým\nrozhodnutím žalovaný rozhodol až 25.10.2018. žalobca ako aj jeho zástupca mal tak dostatočný\nčas s vecou sa oboznámiť. Z obsahu administratívneho spisu nie je možné vyvodiť záver, že by\nadministratívne konanie prebiehalo aj pred 27.7.2018. Keďže súd vníma konanie pred prvostupňovým\na odvolacím orgánom ako celok, námietku žalobcu týkajúcu sa niekoľko hodinového konania považuje\nza neopodstatnenú. Ak aj niektoré svoje práva žalobca pre urýchlené konanie prvostupňového orgánu\nnestihol uplatniť, mal túto možnosť v konaní pred odvolacím orgánom, pričom však v podanej žalobe\nnetvrdil že by niektoré svoje právo nemohol pred odvolacím súdom uplatniť, prípadne prečo tak neurobil,\nresp. nemohol do rozhodnutia odvolacieho orgánu urobiť.\n40. Rozsah vplyvu na rodinný a súkromný život žalobcu skúmal prvostupňový orgán primerane\nk tvrdeniu žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že prípadné administratívne vyhostenie nebude\npredstavovať zásah do jeho súkromného a rodinného života, pričom žiadne tvrdenia z ktorých\nby takýto zásah mohol odvolací orgán vyvodiť neboli doplnené ani v podanom odvolaní. Vzhľadom\nna uvedenú skutočnosť sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia možnému zásahu do\nrodinného a súkromného života žalobcu venoval v dostatočnej miere a svoje závery jasne odôvodnil,\npričom žalobca ani v samotnom podanom odvolaní netvrdil, že rozhodnutím o vyhostení dôjde k zásahu\n\ndo jeho rodinného alebo súkromného života. Netvrdil, že rodinný a súkromný život na území SR\nrealizuje, a bez povšimnutia neostalo ani neplnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti. Nad rámec\nuvedeného poukazuje správny súd na obsah administratívneho spisu a to úradný záznam z 8.9.2018,\nz ktorého vyplýva , že bývalá manželka žalobcu uviedla, že žalobca nemá s ich spoločnými deťmi žiadny\nkontakt už 6-7 rokov, nezaujíma sa o ich výchovu, potreby, neprejavuje žiadny záujem podieľať sa na\nich výchove.\n41. Vzhľadom na to je potrebné uviesť, že žalovaný a prvostupňový správny orgán sa dostatočným\nspôsobom vysporiadali s námietkou nedostatočného skúmania zásahu do súkromného a rodinného\nživota žalobcu.\n42. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán musel mať vedomosť o vzatí žalobcu do väzby,\nuvedená skutočnosť však z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, a nie je možné takúto vedomosť\nodvodzovať len z existencie ust. § 114 zákona o pobyte cudzincov. Je však potrebné poznamenať\nže ani vedomosť správneho orgánu o vzatí žalobcu do väzby nemôže mať žiadny vplyv na priebeh\nalebo zákonnosť konania o administratívnom vyhostení, keďže väzba žalobcu nemá s administratívnym\nkonaním žiadny vecný súvis.\n43. K uloženiu zákazu vstupu a jeho trvaniu sa žalovaný vyjadril a plne sa stotožnil s odôvodnením\nprvostupňového orgánu, ktorý poukázal na konanie žalobcu, zohľadňujúc neoprávnený pobyt žalobcu\nna území štátov , ako aj jeho 3 maloleté deti, čo všetko v súhrne viedlo k uloženiu trestu zákazu vstupu\nna dobu 1 roka teda na dolnej hranici stanovenej zákonom. Správny súd je toho názoru, že v o vzťahu\nk dĺžke zákazu vstupu určenej správnymi orgánmi správny šlo o využitie správneho uváženia, a z § 27\nods. 2 SSP vyplýva, že správny súd v takom prípade preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd tiež neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a\nvhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (pozri § 27 ods. 3 SSP). Z § 82 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z. z. jasne vyplýva, že policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nuložiť v danom prípade zákaz vstupu na jeden rok až päť rokov. Pokiaľ teda správne orgány rozhodli\no zákaze vstupu na 1 rok , nevybočili z medzí zákona, pričom svoje rozhodnutie aj čo do tejto dĺžky\nriadne odôvodnili.\n44. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa\nktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje\naj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva:\n„Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu\nnemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne\nzistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015).\n45. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 240 SSP).\n46. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa\nna Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443\nSSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}], "citovane_v": []}