{"guid": "ca7a312d-d08c-40ff-8ee5-305e176b295e:3b1ddc6c-8380-4a0a-8fd0-1a480ebe3c0c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1", "spisova_znacka": "BA-6S/159/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/159/2019 z 12. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. septembra 2025, sp. zn. BA-6S/159/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1", "identifikacne_cislo": "1019201054", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b1ddc6c-8380-4a0a-8fd0-1a480ebe3c0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/159/2019\n1019201054\n12. 09. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Digital Systems,\na. s., so sídlom Za hradbami 7, 902 01 Pezinok, IČO: 35 800 593, právne zastúpený: JUDr. Michal\nMistrík, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101243417/2019 zo dňa 23.05.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) č. 101243417/2019 zo dňa 23.05.2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného Digital Systems, a. s. (ďalej len „daňový\nsubjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len\n„správca dane“), č. 102615539/2018 zo dňa 17.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 DP určil daňovému subjektu rozdiel\nv sume nadmerného odpočtu 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie marec 2016, keď znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 zo\nsumy 15.918,95 eur na sumu 5.918,95 eur. Kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným\nvo vyrubovacom konaní v sume 5.918,95 eur a nadmerným odpočtom vráteným do desiatich dní od\nskončenia daňovej kontroly v sume 1.918,95 eur predstavuje sumu 4.000 eur.\n3. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie marec 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry\nč. 2016021 zo dňa 21.03.2016 (ďalej len „sporná faktúra“) od dodávateľa Madcreative team, s. r. o., Pri\nVinohradoch 269, 831 06 Bratislava, IČO 46 770 631, ktorého právnym nástupcom je od 05.10.2016\nspoločnosť JT COMPANY INVEST, s. r. o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO 46 201 904 (ďalej len\n„Madcreative“). Predmetom tejto faktúry bolo reklamné partnerstvo na výstave fotoobrazov „World in\nmy Lens – Mysterious World“ v celkovej sume 60.000 eur (50.000 eur základ dane a 10.000 eur DPH).\n\nPrílohou spornej faktúry je aj fotokópia pozvánky na výstavu fotoobrazov A. B. „Mysterious World“, na\nktorej je, okrem iných, aj logo daňového subjektu.\n4. Predmetom zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 18.02.2016 (ďalej len „zmluva o reklamnej\nspolupráci“) bolo platinové reklamné partnerstvo na výstave A. B. pod názvom „World in my Lens –\nMysterious World“ a galavečera pod názvom „Mysterious World Night“ Hainburgu.\n5. Madcreative sa v zmluve o reklamnej spolupráci (čl. III.) zaviazal na to, že:\na)\nlogo daňového subjektu bude súčasťou výstavy a celej reklamnej kampane „World in my Lens –\nMysterious World“: bilboardová kampaň v Bratislave a okolí, veľkoplošné plagáty v Hainburgu a okolí,\nrozdávanie letákov a buletínov na prezentáciu daňového subjektu na výstave a\nb)\nprezentovanie loga daňového subjektu ako súčasti galavečera pod názvom „Mysterious World\nNight“: TV Markíza, TV Joj, TV TA3, TV Ružinov, TV Bratislava, kampaň v printových médiách Excluziv,\nKLIKOUT, Playboy, Šarm, Plus jeden deň, Plus 7 dní, Život, Evita, webové portály C., C., C., C., C., C.,\nD. – E. C., logo daňového subjektu na reklamnej fotoplente pri vstupe, rozdávanie buletínov s logom\ndaňového subjektu počas galavečera, prezentácia a poďakovanie moderátorom spoločnosti daňovému\nsubjektu počas galavečera.\n6. Daňový subjekt sa zaviazal, že dodá potrebné podklady – logá v elektronickej podobe, ako aj\ngrafické riešenia vlastnej propagácie, texty pre reklamné vstupy moderátora na prezentáciu spoločnosti\ndaňového subjektu.\n7. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Madcreative (p. D.) uviedla, že platinové reklamné partnerstvo\nznamenalo, že daňový subjekt bol hlavným partnerom, ktorý mal najväčšie logo, bol najviac propagovaný\na bolo mu venovaného najviac reklamného priestoru. Nedisponovala dôkazmi, ktoré by preukázali\nprezentáciu loga daňového subjektu v televíziách, webových portáloch a printových médiách podľa\nzmluvy o reklamnej spolupráci. Splnomocnená zástupkyňa predložila vyjadrenie k zápisnici o ústnom\npojednávaní, ktorého prílohou boli reklamné monitoringy – plnenie výstavy a články z médií. Prílohou boli\nplagáty k výstave, špeciálne poďakovanie, kde pod textom, okrem iných, bolo vyobrazené logo daňového\nsubjektu. Prílohou boli aj návrhy bilboardov, návrh fotoplenty, pozvánka, leták, potlač na tričko a fotografie\nz výstavy. Z predmetných príloh nevyplynulo, že by na výstave bola prezentovaná spoločnosť daňového\nsubjektu tak, ako bolo uvedené v zmluve o reklamnej spolupráci a že daňový subjekt bol hlavný partner\ns najväčším logom, bolo mu venovaného najviac reklamného priestoru a bol najviac propagovaný. Logo\nbolo vyobrazené v rovnakej veľkosti ako u ostatných spoločností a z materiálu nevyplynulo, že by sa\npočas galavečera uskutočnila prezentácia a poďakovanie daňovému subjektu.\n8. Daňový subjekt predložil záznam vysielania spotu v TV TA3 zo dňa 17.02.2016, grafické ukážky\nspotu, CD so spotom a USB so spotom. Išlo však o reklamný spot prezentujúci priamo daňový subjekt\nna TV TA3, pričom podľa zmluvy o reklamnej spolupráci sa Madcreative zaviazal k prezentácii loga\ndaňového subjektu ako súčasti galavečera v rôznych médiách. Dôkaz o odvysielaní reklamného spotu\ntak nie je dôkazom o plnení zmluvy o reklamnej spolupráci. Hoci videozáznam bol predložený až vo\nvyrubovacom konaní po odvolaní, správca dane sa ním zaoberal. V niektorých častiach videa je v pozadí\nvidieť obrazovku, na ktorej sú premietané logá rôznych spoločností a logo daňového subjektu je vidieť\npribližne na štyroch záberoch. Z videozáznamu nevyplýva, že by na výstave bol prezentovaný daňový\nsubjekt tak, ako je to uvedené v zmluve o reklamnej spolupráci a v zmysle vyjadrenia splnomocnenej\nzástupkyne. Tiež z neho nevyplýva, že by sa počas galavečera uskutočnila prezentácia a poďakovanie\ndaňovému subjektu.\n9. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie\ndane zo spornej faktúry. Nespochybnil umiestnenie loga daňového subjektu na uskutočnenej výstave\nfotoobrazov „World in my Lens – Mysterious World“, avšak nepreukázalo sa, že bola naplnená\nzmluva o reklamnej spolupráci, čiže nepreukázala sa reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov.\nDaňový subjekt uviedol, že v období bezprostredného vplyvu reklamnej kampane získal klienta –\nspoločnosť Sberbank Slovensko, a. s., no správca dane na základe dožiadania zistil, že tieto spoločnosti\nspolupracujú od roku 2017. Zároveň z dožiadania vyplynulo, že Primabanka Slovensko, a. s. (právny\npredchodca Sberbank Slovensko), spolupracovala s daňovým subjektom už od 11.10.2011, pričom\nz dôvodu plánovanej fúzie Primabanky Slovensko a Sberbank Slovensko bola navrhnutá spolupráca\ns daňovým subjektom, ktorý by mohol poskytovať služby v oblasti SWIFT a ALM po zlúčení oboch\n\nobchodných spoločností, kedy dôjde k zjednoteniu dodávateľov na systémy používané v oboch bankách.\nSpolupráca medzi daňovým subjektom a Sberbank Slovensko tak nezačala v dôsledku vplyvu reklamnej\nkampane, ale na návrh a odporúčanie spoločnosti Primabanka Slovensko.\n10. Podľa správcu dane splnenie formálnej stránky odpočtu DPH je jednou z podmienok, aby bolo\nna základe takéhoto dokladu (faktúry) uznané odpočítanie dane. Tento doklad musí byť odrazom\nreálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností dokazuje daňový subjekt. Dôkazné bremeno je na strane\ndaňového subjektu, ktorý je povinný skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane\nv priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť\nevidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo\nna odpočítanie dane, no k odpočítaniu nestačí predložiť len faktúru, ale musí dôjsť k dodaniu tovaru\nalebo služieb a z toho titulu k vzniku daňovej povinnosti.\n11. Daňový subjekt voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím, v ktorom sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom\nrozhodnutí. Žalovaný zdôraznil, že určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu pozostával z\nnepriznaného práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry, ktorej predmetom bolo fakturované dodanie\nreklamných služieb (reklamné partnerstvo) na základe uzatvorenej zmluvy o reklamnej spolupráci. Nárok\nna odpočítanie dane zo spornej faktúry nebol priznaný z dôvodu, že počas daňovej kontroly a následného\nvyrubovacieho konania sa nepreukázalo, že bol naplnený článok III zmluvy o reklamnej spolupráci, a\nteda sa nepreukázalo reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu – dodanie služieb v tuzemsku tak,\nako bolo dohodnuté v zmluve o spolupráci a deklarované na spornej faktúre. Nevzniklo tak právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\n12. Podľa žalovaného správca dane nepožadoval od daňového subjektu, aby preukazoval skutočnosti\ntýkajúce sa jeho obchodných partnerov, ale požadoval predkladať také dôkazy, ktoré je povinný\npreukázať daňový subjekt a ktoré by hodnoverným a overiteľným spôsobom preukázali oprávnenosť\njeho nároku na odpočítanie dane. Daňovým subjektom uvádzané rozhodnutia súdov (Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie) sa na daný prípad aplikovať nedajú, a to z\ntoho dôvodu, že v posudzovanom prípade správca dane nepreniesol na daňový subjekt absolútne\ndôkazné bremeno a nepožadoval od neho preukázanie skutočností, ktoré tvorili dôkazné bremeno\njeho dodávateľa. Rozhodnutia súdneho dvora, na ktoré poukazuje daňový subjekt, nemožno aplikovať,\npretože pojednávajú o reťazových obchodoch, čo nie je predmetný prípad.\n13. Preukázanie vzniku práva na odpočet dane je prvotne záležitosťou dokladovou, no treba rešpektovať\nsúlad skutočného stavu so stavom formálno-právnym, a teda ani doklady nie sú dostatočným podkladom\nna uznanie práva odpočítať DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu fakticky\ndošlo. Ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, ten je potom\npovinný tvrdené skutočnosti preukázať. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je iba povinnosťou,\nale aj významným právom, ktoré daňový subjekt v danom prípade nevyužil, pretože nepredložil také\ndôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na spornej faktúre.\n14. K výpovedi splnomocnenej zástupkyne Madcreative (p. D.) uviedol, že tá nebola v postavení\nsvedka, ktorého výpovede by sa mal daňový subjekt právo zúčastniť, ale bola v postavení daňového\nsubjektu a poskytovala správcovi dane vyjadrenia ohľadom zdaniteľných obchodov, ktoré mal realizovať\nsamotný subjekt Madcreative. Pri ústnom pojednávaní tak konala ako účastník daňového konania,\nktoré vykonával miestne príslušný správca dane a nemala postavenie svedka. Daňový úrad, ktorý\npreveroval a zisťoval skutkový stav u dodávateľskej spoločnosti (Madcreative), bol v postavení miestne\npríslušného správcu dane tejto spoločnosti a Madcreative bol v danom konaní v postavení daňového\nsubjektu a nie v postavení svedka. Poukázal preto na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžf/3/2014. O výpovedi splnomocnenej zástupkyne bol daňový subjekt oboznámený\n(list č. 100594043/2017/910440/FurV zo dňa 10.04.2017), ako aj s informáciami, ktoré poskytla\nsplnomocnená zástupkyňa správcovi dane. Na list zo dňa 10.04.2017 daňový subjekt nereagoval.\n15. K predloženému záznamu o vysielaní spotu v TV TA3 uviedol, že ide o spot prezentujúci priamo\ndaňový subjekt v televízii a nie spot prezentujúci daňový subjekt ako súčasť galavečera. Týmto\ndôkazom nie je ani videozáznam z priebehu galavečera, ktorý bol predložený správcovi dane až vo\n\nvyrubovacom konaní po odvolaní, pretože z neho nevyplýva, že by sa počas galavečera uskutočnila\nprezentácia a poďakovanie daňovému subjektu moderátorom. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt\nnepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom zmluvy o reklamnej spolupráci,\npretože umiestnenie loga na výstave bolo len jednou časťou celkového dohodnutého obsahu predmetu\nzmluvy o reklamnej spolupráci. Nedošlo tak k naplneniu predmetu tejto zmluvy. K námietke, že správca\ndane ignoroval videozáznam z priebehu reklamnej akcie, žalovaný uviedol, že nebol zo strany daňového\nsubjektu poskytnutý žiadny videozáznam z priebehu reklamnej akcie. Ten bol poskytnutý až 07.12.2018,\nteda po spísaní poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní a správca dane naň nebol povinný\nprihliadať. Týmto videozáznamom sa však zaoberal, avšak nevyplýva z neho, že by sa počas galavečera\nuskutočnila prezentácia a poďakovanie daňovému subjektu tak, ako je to v zmluve o obchodnej\nspolupráci. O videozázname sa dozvedel správca dane až z vyjadrenia zo dňa 09.03.2017, kedy\njeho existenciu spomenul daňový subjekt a následne na to ho však nepredložil a predložil ho až dňa\n07.12.2018.\n16. K spolupráci so spoločnosťou Sberbank Slovensko žalovaný uviedol, že preverovaním nebolo\npotvrdené, že by táto spolupráca začala v dôsledku vplyvu reklamnej kampane.\n17. Svedecká výpoveď konateľa Madcreative (p. B.) nepreukazuje naplnenie predmetu zmluvy o\nreklamnej spolupráci a konateľ svoje vyjadrenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Skutočnosť, že daňový\nsubjekt mal platinové reklamné partnerstvo, a teda bol hlavným partnerom s najväčším logom, nebola\nšetrením nikde preukázaná. Dôkazy k plneniu článku III zmluvy o reklamnej spolupráci sa nepreukázali\nv podobe reklamných akcií v televíznych médiách, na webových portáloch, v printových médiách,\nnepreukazujú prezentáciu daňového subjektu formou letákov a buletínov na výstave a nepreukazujú\nani prezentáciu daňového subjektu moderátorom počas galavečera. Pokiaľ ide o protokol o odovzdaní\nplnenia zo dňa 15.04.2019 žalovaný mal za to, že nejde o dôkaz preukazujúci naplnenie predmetu\nzmluvy o reklamnej spolupráci, pretože tento bol doručený správcovi dane až dodatočne, neobsahuje\nmonitoring, ktorý mal byť jeho prílohou a nebol za odberateľa riadne podpísaný predsedom a členom\npredstavenstva daňového subjektu, a teda nemá právnu relevanciu; v mene daňového subjektu bol\npodpísaný len jednou osobou, avšak v jeho mene sú oprávnení konať vždy predseda predstavenstva\na ďalší člen predstavenstva spoločne.\n18. K tvrdeným informáciám o zrealizovaní akcií na internete žalovaný uviedol, že správca dane dal\ndo internetového vyhľadávača slová „World in my Lens – Mysterious World“, „Africa blackandwhite\ncollection“ a „výstava A. B.“, na základe ktorých našiel štyri internetové stránky, ktoré informovali o\nuskutočnení krstu knihy a výstavy, avšak nevyplýva z nich, že by sa na nich uskutočnila samotná\npropagácia daňového subjektu.\n19. Žalovaný tak potvrdil záver správcu dane, podľa ktorého nebolo preukázané reálne uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre.\nII. Správna žaloba\n20. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.07.2019 domáha preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca\noznačuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“).\n21. Žalobca v prvej časti žaloby napadol nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na rozhodovaciu\nčinnosť Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci Optigen, Folcrum Electronics a Bond House),\nako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplynulo, že daňový subjekt (žalobca)\nnemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval,\na teda daňový subjekt nezaťažuje dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa,\nresp. subdodávateľa. Správca dane sa v predmetnej veci nezaoberal dôkazmi, ktoré žalobca v rámci\ndaňovej kontroly predložil a svoje pochybnosti o plnení zmluvy o reklamnej spolupráci založil na\nskutočnostiach, ktoré zistil od dodávateľov daňového subjektu, resp. jeho subdodávateľov. Poukázal na\nrozloženie dôkazného bremena, podľa ktorého nemožno od daňového subjektu požadovať preukázanie\n\nskutočnosti, na ktorých sa nepodieľal. Dôkazné bremeno nemožno vykladať extenzívne na ťarchu\ndaňového subjektu.\n22. V druhej časti žaloby namietal podstatné porušenie procesných predpisov, podľa ktorých správca\ndane neoboznámil žalobcu so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly\n– napríklad neupovedomil o výsluchu splnomocnenej zástupkyne Madcreative (p. D.), ktorý sa\nuskutočnil dňa 24.06.2016. Pani D. podľa vyjadrenia správcu dane nebola v postavení svedka, ale\nposkytovala vyjadrenia ohľadne zdaniteľných obchodov. Tento záver je však v rozpore s DP, kde žalobca\nmá právo na zákonný a z procesného hľadiska nespochybniteľný a vyvážený priebeh a obsah daňovej\nkontroly. Ak sa má vykonať dokazovanie výsluchom svedka, tak pri jeho výsluchu má žalobca právo\nbyť prítomný. To sa však neudialo a hoci splnomocnená zástupkyňa opisovala relevantné skutočnosti\npotrebné na právne posúdenie skutkového priebehu tovaru a služieb; žalobca nebol počas výsluchu\nprítomný. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že bol žalobca oboznámený s informáciami poskytnutými\nsplnomocnenou zástupkyňou.\n23. V tretej časti žaloby napádal nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Správca dane skonštatoval, že\nžalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, avšak svoje závery oprel výlučne o dôkazy\nzabezpečené samotným správcom dane. Zároveň správca dane nespochybnil umiestnenia loga\ndaňového subjektu na uskutočnenej výstave fotoobrazov. Žalobca má za to, že naplnenie účelu zmluvy\no reklamnej spolupráci nie je naplnené dosiahnutím objektívne merateľného výsledku. Poukázal na\nuzatvorenie zmluvy so Sberbank Slovensko.\n24. K predloženým dôkazom z jeho strany sa vyjadril nasledovne. Zdôraznil výsluch konateľa\nMadcreative, ktorý potvrdil, že obsah zmluvy bol naplnený a odsúhlasený obidvoma stranami. Výpoveď\nkonateľa ako výsluch svedka je sama osebe dôkazným prostriedkom. Nie je povinnosťou svedka, aby\nsvoje tvrdenia preukazoval, táto povinnosť zaťažuje výlučne žalobcu. Správca dane len na základe\nveľkosti loga posudzoval účinnosť reklamnej služby, pričom toto neprináleží správcovi dane. Daňový\nsubjekt nebol výhradný hlavný reklamný partner a nebol ani jediný reklamný partner, a preto nemohlo\nbyť logo na reklamných materiáloch jediné. Žalobca predložil viaceré fotografie a reklamné materiály,\nkde je jasne prezentovaný reklamný odkaz žalobcu. Z protokolu o odovzdaní plnenia predložený dňa\n24.05.2017 vyplynulo, že bola odsúhlasená a naplnená zmluva o reklamnej spolupráci. Z predloženého\nCD tiež vyplynulo špeciálne poďakovanie a realizácia slovného uvedenia moderátorom. Z billboardov,\nroll up prezentácií, plagátov, fotoplent, pozvánok, tričiek a fotodokumentácie z realizácie akcie vyplýva,\nže došlo k naplneniu predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci. Nie je možné na jednej strane potvrdiť,\nže logá na letákoch zobrazené boli a na druhej strane, že zmluva o reklamnej spolupráci nebola ani\nsčasti realizovaná. Na viacerých záberoch z dvojhodinového CD záznamu je vidieť reklamnú prezentáciu\nžalobcu. Galavečer sa uskutočnil. Správca dane si zamieňa predložený spot pre reklamu v TA3 s\nprezentáciou loga spoločnosti počas galavečera.\n25. Správca dane nevyvrátil dôkazy predložené žalobcom a daňovú kontrolu, ako aj vyrubovacie konanie\nviedol len formálne. Neuznanie práva na odpočet dane zdôvodnil vyhodnotením kvalitatívnych znakov\nnakúpených služieb, na čo ho však neoprávňuje žiadne ustanovenie zákona. Ide tu o hodnotenie\nspôsobu distribúcie, počtu vyrobených kusov a podobne, pričom tieto znaky nemali vplyv na kvalitu\nreklamného odkazu, ktorý si obstaral žalobca. Je na podnikateľskom rozhodnutí a podnikateľskom riziku\nžalobcu, aké reklamné služby si obstará. Následná distribúcia, či počty vyrobených kusov sú skutočnosti,\nktoré sa udiali až po reklamnej akcii, s ktorou mal záujem spojiť svoj reklamný odkaz a nemali na tento\nreklamný odkaz podstatný vplyv. Správca dane tak prevzal na seba dôkazné bremeno, ktoré však v\npriebehu konania neuniesol.\nIII. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania žalovaného\n26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 16.10.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu\nzamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobné body uplatnené žalobcom sú zhodné s dôvodmi uvedenými v\nodvolaní, a preto sa pridržal dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n27. Žalovaný zdôraznil, že základným predpokladom na vznik práva na odpočítanie dane zo spornej\nfaktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, a teda preukázanie uskutočnenia zdaniteľného\nobchodu dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti, t. j.\n\nuskutočnenie zdaniteľného obchodu, nemožno si uplatniť právo na odpočítanie dane. Ak si chce žalobca\nuplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa zo spornej faktúry, musel tieto služby najprv\nprijať na vstupe. To sa však nestalo. Žalovaný uvádza, že samotné umiestnenie loga na výstave je len\njednou časťou celkového dohodnutého obsahu predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci, ku ktorému\nsa dodávateľ (Madcreative) ako vykonávateľ zaviazal, a preto táto skutočnosť v žiadnom prípade\nnepreukazuje naplnenie predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci (čl. III zmluvy).\n28. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou\npovinnosťou platiteľa dane. Zo strany žalobcu neboli predložené počas daňovej kontroly a v následnom\nvyrubovacom konaní žiadne dôkazy, ktorý by preukazovali splnenie zdaniteľného plnenia. Správca dane\na žalovaný podrobne preskúmali všetky doklady predložené žalobcom, ako aj doklady získané z vlastnej\nčinnosti. Ďalej uviedol, že dôkaz o odvysielaní loga spoločnosti počas galavečera predložený nebol,\nžalobcom predložený reklamný spot odvysielaný v TA3 nie je dôkazom o plnení zmluvy o reklamnej\nspolupráci a odvysielaní reportáže. O priebehu akcie v TA3 žalobca nepredložil žiadny dôkaz.\n29. Pokiaľ nedošlo k dodaniu služby, teda zdaniteľný obchod sa neuskutočnil, tak nie je preukázaný ani\nvznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobca tak nepreukázal splnenie zákonom\nustanovených podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo\nzvyšku vyjadrenia sa žalovaný pridržal odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí.\n30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 13.11.2019 (ďalej len „replika“). Žalobca v\nreplike zdôraznil, že žalovaný posúdil obchody deklarované na spornej faktúre z kvalitatívnej stránky,\nčo mu však neprináleží. Podľa jeho názoru mu vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr, pretože\npreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľom. Žalovaný na jednej strane uvádza,\nže zdaniteľný obchod sa reálne neuskutočnil a na druhej strane pripúšťa, že sa síce uskutočnil, ale nie\ntak, ako bolo medzi stranami dohodnuté. Žalovaný selektívne vybral dôkazy svedčiace v neprospech\nžalobcu.\n31. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.01.2024 (ďalej len „duplika“). Žalovaný\nv duplike zdôraznil, že skúmal naplnenie predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci tak, ako bola\nzmluvnými stranami dohodnutá, čo do obsahu i rozsahu a za čo mala dodávateľovi prislúchať dohodnutá\nodmena. Daňové orgány neposudzovali kvalitu fakturovaných obchodov. Žalovaný zdôraznil to, že\nna odpočet dane je potrebné faktické plnenie, ktoré existuje a nejde o fiktívne plnenie. Predložené\ndôkazy zo strany žalobcu nepreukazujú reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov,\nz ktorých si žalobca v plnom rozsahu uplatnil odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol\noboznámený s vyjadreniami p. D. poskytnutými v priebehu ústneho pojednávania, pričom žalobca k\nvyjadreniu nepodal žiadne námietky. K prezentácii loga žalobcu ako súčasti galavečera uviedol, že dôkaz\no uskutočnení uvedeného predložený nebol. K videozáznamu predloženému dňa 07.12.2018 uviedol,\nže z neho nevyplýva, že by na výstave bol prezentovaný žalobca ako hlavný partner, ktorý mal najväčšie\nlogo a bol najviac propagovaný. Taktiež z neho nevyplynulo, že by sa počas galavečera uskutočnila\nprezentácia a poďakovanie zo strany moderátora galavečera. Vo zvyšku dupliky sa pridržal svojich\npredchádzajúcich vyjadrení.\nIV. Relevantná právna úprava\n32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je\npovinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo\nzaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n34. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri\n\nodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ\nuvedený ako príjemca alebo dovozca.\n35. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n36. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z\nvlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n37. Podľa § 24 DP daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane\npri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (ods.\n1). Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane\npreukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne\nurčenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane\nz jeho činnosti (ods. 3).\n38. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,\nznalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa\npomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými\nsubjektmi a doklady k nim.\n39. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca\nmá právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka\nvčas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.\n40. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\nV. Verejné vyhlásenie rozsudku\n41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/159/2019, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení\nDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/159/2019.\n42. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.\n\n43. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej\npäť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne\nvyhlásený za prítomnosti zástupcu žalovaného dňa 12.09.2025 (§137 ods. 4 SSP).\nVI. Právne posúdenie veci správnym súdom\n44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. DP zakotvuje oprávnenia daňových\norgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, DP obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo\niných skutočností rozhodujúcich na správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo\nustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je\nnajmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným\nspôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.\nPodľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS\n127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je\núlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy.\n45. Podľa zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane rozumejú: 1)\nexistencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a\nslužieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá\nriadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), spolu s ním predloží správcovi dane písomné\ndoklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Povinnosť tvrdiť spočíva v\nsamotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom ustanovených podmienok a následne\npovinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane\nje verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne\npodložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a\npredložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré\ntvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne\nrovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom\n(nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023). V prejednávanej veci\nbolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky – uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia (poskytnutia služieb) subjektom označeným na spornej faktúre.\n46. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže\nodpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj\nzo zisťovania, či predloženým dokladom nechýba ich materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou\nzisťovať, či žalobca v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom získal služby, ku ktorým sa podľa\nčlánku III. zmluvy o reklamnej spolupráci viaže záväzok žalobcu zaplatiť odmenu, pokiaľ skutkové\nzistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že mu boli služby dodané (pri zmluve o reklamnej\nspolupráci sú to plnenia vymedzené v bode 5 tohto rozsudku; pozri prílohu 6e administratívneho spisu\nsprávcu dane). V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, v tomto prípade podľa\nčlánku III. zmluvy o reklamnej spolupráci, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie\nzaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Podmienky\nuvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu\n\na ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok\nna odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré na nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ\nuplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené, a to osobou (medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že služby\nmal dodať Madcreative) a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Práve na spornej faktúre je odkaz na zmluvu o reklamnej spolupráci\n(príloha 6d administratívneho spisu správcu dane). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a\n8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa\nktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového\nsubjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet\ndôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý\nv rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce na určenie dane. Esenciálnou podmienkou\nna odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom\ndane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom\nplatiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou\nplatiteľa dane.\n47. K námietke žalobcu, že ho správca dane nesprávne zaťažil dôkazným bremenom, správny súd\nuvádza, že je nedôvodná, z nasledovných dôvodov. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou\nčinnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte uvádza,\nže zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 DP;\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016\nzo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie\npritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou); predložené\ndoklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový\nsubjekt.\n48. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno\nkonštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické\nvyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09\nzo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca\ndane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného\nzdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a\ntýmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane\n(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).\n49. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť\nsprávcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť\ndôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach\nobsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení\npodmienok na priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane,\nktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho\nvoľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy\nvyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3\nods. 3 DP).\n\n50. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ,\nktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok. Pokiaľ si platiteľ\nuplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný\nobchod bol reálne uskutočnený. Bol to správca dane, ktorý vlastným šetrením zistil také objektívne\nskutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení,\nktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č.\n100594043/2017/9104401/FurV zo dňa 10.4.2017 (príloha 15 administratívneho spisu správcu dane)\nvrátane informácií získaných od p. D., písomne sa k tomu aj vyjadril (podanie z 20.04.2017 – príloha 16\nadministratívneho spisu správcu dane), ale nepodal žiadne námietky voči vyjadreniu p. D.. Aj napriek\njeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných\npodmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V protokole č. 100734462/2017 zo dňa 02.05.2017\n(príloha 20 administratívneho spisu správcu dane) správca dane uviedol nepresnosti a nezhody vo\nvyjadrení konkrétnych osôb, ako aj rozpory, ktoré pri zisťovaní zistil. Spolu s protokolom bol žalobca\npísomne informovaný o výsledkoch šetrenia a vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku\nktorému sa žalobca písomne vyjadril, ale relevantné dôkazy nedoložil. Žalobca bol správcom dane\npredvolaný na ústne pojednávanie vo veci prerokovania jeho pripomienok k protokolu a ten opäť\nrelevantné dôkazy nedoložil. Po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane žalovaným (rozhodnutie zo\ndňa 19.07.2018) vykonal správca dane ďalšie úkony a ďalšie ústne pojednávania (dňa 19.09.2018\na dňa 06.12.2018) so žalobcom. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.09.2018 správca\ndane jasne uviedol, že nemá preukázané naplnenie čl. III. zmluvy o reklamnej spolupráci, čím nemá\npreukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov a mal sa k tomu žalobca vyjadriť (príloha\n39 administratívneho spisu správcu dane). Súd má za to, že správca dane jasne a zrozumiteľne\nvyslovil pochybnosť a uviedol, v čom pochybnosť spočíva, a tým, že na ústnom pojednávaní žiadal\nžalobcu o vysvetlenie, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Ústne pojednávanie u správcu dane\nsa konalo ešte aj dňa 06.12.2018 (príloha 43 administratívneho spisu správcu dane), ale žalobca\nani na tomto pojednávaní a ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane.\nHodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie\ndokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako fakt. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca\ndane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa spornej\nfaktúry, a to aj v spojení so zmluvou, na ktorú faktúra odkazovala. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa\nto znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o\npravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu a nemohol ich uznať\nako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti\nzistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.\n51. Súd má za to, že správca dane tak v písomnom oznámení o výsledku daňovej kontroly, ako aj v\nprotokole, i na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 jasne uviedol svoje pochybnosti, v čom\nspočívajú a poukázal aj na rozpornosť v tvrdeniach vypočúvaných osôb v konaní, či už ako svedka alebo\nzástupcu iného daňového subjektu pri inej daňovej kontrole. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v\nprocese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt\na následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia,\ntak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžfk 1/2019\nzo dňa 21.04.2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení\ndôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR\n(rozhodnutia citované vyššie).\n52. Keďže žalobca reálnosť dodávok služieb uvedených na spornej faktúre s odkazom na zmluvu\no reklamnej spolupráci inak, ako predložením faktúr a tvrdeniami a dôkazmi, ktoré sú už vyššie\nuvádzané, nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti\nMadcreative. Pre správcu dane bolo pri zisťovaní podstatným zistiť, či došlo k splneniu predmetu zmluvy\nzadefinovaného v jej čl. III., lebo až na ukončenie plnení sa viazala povinnosť platby odmeny. Správca\ndane vychádzal z myšlienkového pochodu, že ak si chcel žalobca uplatniť právo na odpočítanie DPH\nzo služieb od dodávateľa Madcreative na spornej faktúre, musel tieto služby najprv prijať na vstupe, t.\nj. služby museli byť dodané. Žalovaný použil obsah vyjadrenia p. D. zo spoločnosti Madcreative, ktorá\nsa dňa 22.06.2016 dostavila k správcovi dane ohľadom predloženia dôkazov a podaniu vysvetlenia k\nčinnosti spoločnosti k daňovej kontrole u daňového subjektu Madcreative za zdaňovacie obdobie 4.\nštvrťrok 2015 (príloha 10a administratívneho spisu správcu dane). Vzhľadom na obsah jej vyjadrenia\n\npoužil jej výpoveď pri daňovej kontrole žalobcu, pričom osobitne ju už nevypočúval ako svedka,\nnepovažujúc to za hospodárne vzhľadom na jej vyjadrenie. Z administratívneho spisu mal súd potvrdené,\nže správca dane informoval žalobcu o vyjadrení p. D., a to ešte pred vydaním protokolu. Žalobca\nžiadnymi dôkazmi nepreukázal, kedy a akým spôsobom došlo k naplneniu predmetu zmluvy, na ktoré\nsa podľa jej čl. III viazalo zaplatenie odmeny.\n53. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadom vypočutia p. D.. Z obsahu\nadministratívneho spisu jasne vyplýva, že menovaná bola vypočúvaná v súvislosti s daňovou kontrolou\nohľadom iného daňového subjektu a vystupovala ako zástupca tohto daňového subjektu – spoločnosti\nMadcreative. Preto ani správca dane nemal pri jej vypočúvaní voči žalobcovi povinnosť danú § 25 ods.\n4 DP, ale preukázateľne listom z 10.04.2017 oboznámil žalobcu aj s informáciami zistenými od p. D..\nŽalobca zároveň, napriek oboznámeniu sa s obsahom výpovede p. D., v správnej žalobe a ani inde,\nbližšie nerozporuje vyjadrenia v nej uvedené.\n54. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav (body 23\na 24 odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly\nje overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných\ndokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice\ndôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy individuálne, vyplýva z toho-ktorého prípadu, a preto\nvždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú\nzodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom\nčase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii\nv budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane\nvýlučne zo spornej faktúry od Madcreative, správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a aj\nsprávca dane preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej\npravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy\nnevyhnutné na rozhodnutie, použil aj vyjadrenie zástupcu iného daňového subjektu, ktoré bolo výstupom\nústneho pojednávania uskutočneného pri daňovej kontrole subjektu Madcreative. Správny súd má\nza to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by\nboli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie služieb od\ndodávateľa v zdaňovacom období marec 2016 podľa čl. III. zmluvy o reklamnej spolupráci, na ktoré\nsporná faktúra odkazovala. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe\nfaktického dodania služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúry s daňou.\nZákladnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o služby, ktoré naozaj dodal konkrétnym\nplatiteľom DPH, t. j. v danom prípade spoločnosť Madcreative. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti\nuplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo samotných zistení, a teda, či predloženým dokladom nechýba materiálny základ.\nSkutočnosť, že bola vyhotovená a predložená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu\nslužieb podľa zmluvy o reklamnej spolupráci uvedenej na spornej faktúre v skutočnosti aj došlo. V\nprejednávanej veci žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by boli plnenia zo zmluvy\no reklamnej spolupráci uskutočnené podľa jej čl. III. (napr. bilboardová kampaň v Bratislave a okolí,\nveľkoplošné plagáty v Hainburgu, prezentovanie loga v: TV Markíza, TV Joj, TV TA3, TV Ružinov, TV\nBratislava, kampaň v printových médiách Excluziv, KLIKOUT, Playboy, Šarm, Plus jeden deň, Plus 7\ndní, Život, Evita, webové portály C., C., C., C., C., C., D. – E. C.).\n55. Nie je dôvodnou ani námietka žalobcu, že žalovaný neozrejmil, prečo neuznal aspoň časť reálneho\nuskutočnenia zdaniteľných obchodov, ak nespochybnil čiastočné poskytnutie reklamných služieb.\nŽalovaný jasne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že vychádzal z obsahu čl. III. zmluvy o reklamnej\nspolupráci, ktorý sa viaže na konečné splnenie predmetu zmluvy v súvislosti so zaplatením odmeny.\nInak povedané, dodanie len čiastočných služieb nemôže byť dostatočným dôkazom na preukázanie\nreálneho dodania a nadobudnutia tovaru od dodávateľa a tak legitímnym titulom na zákonné uplatnenie\nodpočtu DPH z dodávateľskej faktúry.\n56. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje správny súd za nedôvodnú. DP určuje\nprocesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dokazovanie,\nktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je\noprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými\npodkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje,\n\nči sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba\nobstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca\ndane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane\nzávažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných\nprostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré\npredložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie je dôkaz\no prijatí služby – prác, na ktorých splnenie sa viazalo vyplatenie odmeny žalobcom (čl. III. zmluvy).\nSúd dal za pravdu žalovanému, že neposudzoval platnosť a záväznosť zmluvných dojednaní daňového\nsubjektu s dodávateľom, len zisťoval splnenie hmotnoprávnej podmienky, a to dodanie služby podľa\nzmluvne dohodnutého predmetu zmluvy, osobitne ak na samotnú zmluvu odkazovala aj sporná faktúra.\nSúd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by ním doloženými dôkazmi preukázal existenciu dodania služieb\nv takom rozsahu, na aký sa zaviazali subjekty zmluvy o reklamnej spolupráci. Súd sa nestotožnil s\nnázorom žalobcu, že by správca dane znaky nakúpených služieb vyhodnocoval kvalitatívne, lebo len\nsa striktne držal obsahu dohodnutého plnenia v zmluvách vrátane prác, ku ktorým sa aj viazal záväzok\nžalobcu zaplatiť odmenu. V konečnom dôsledku uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická\nčinnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\n57. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.\nZ obsahu administratívneho spisu, ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového\na vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,\nporovnával jednotlivé výpovede a získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa\npredstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho\nsúdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné\ndokazovanie, preto nie je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania\ndošlo k porušeniu procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú\ndostatok relevantných logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom\nsprávnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať\npred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo\nnajavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa DP, ktorý je takou procesným právnym predpisom,\nprostredníctvom ktorého správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne\nspoločného cieľa – správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými\nzákonmi).\n58. Námietku o porušení prejednávacej zásady považuje súd tiež za nedôvodnú, lebo správca dane,\nako aj žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne, vecne a komplexne vysporiadali, o zisteniach z daňovej\nkontroly ako aj o obsahu výpovede p. D. bol žalobca riadne informovaný. Nemožno považovať za\nporušenie tejto zásady len to, že správca dane nekonal a nerozhodol podľa jeho predstáv.\n59. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti podľa § 49 ods. 1\nzákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou\npodmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že služba bola dodaná podľa\nodkazu na zmluvu o reklamnej spolupráci uvedenej na spornej faktúre, nemohlo žalobcovi vzniknúť\nprávo na odpočítanie dane.\n60. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom\nvyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné\nprisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu\nslužieb – prác v rozsahu zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu\nzaplatiť odmenu. Súd súhlasí so správnosťou konania správcu dane, že neprihliadal na zápisu z\nprojektového stretnutia zo dňa 11.01.2016, ktorým mal byť zmenený obsah zmlúv, a to z dôvodu, že v\nzmluve o reklamnej spolupráci si jasne vymienili písomnú podobu dodatkov a spôsob podpisu každou\nzmluvnou stranou (čl. VIII. bod 3 zmluvy o reklamnej spolupráci, príloha 6e administratívneho spisu\nsprávcu dane). Predmetný zápis nebol podpísaný za žalobcu zákonným spôsobom, podpísala ho len\njedna osoba. Podľa výpisu z obchodného registra ku dňu podpisu tohto zápisu boli oprávnení konať v\nmene spoločnosti a podpisovať za ňu listiny vždy predseda predstavenstva a ďalší člen predstavenstva\n\nspoločne. Keďže žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody\ndeklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky.\n61. Zákon o DPH ustanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to, aby\nmohol byť pri dodaní služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry\ns náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Dokazovanie správcom dane spočíva len vo verifikácii\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia. Aj keď\ndokazovanie vedie správca dane (rozhoduje, ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne ktoré\nskutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Hodnotenie vykonaných\ndôkazov je vecou úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za\ndokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.\nSprávca dane má zo zákona dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov, čo nie je v rozpore s jeho povinnosťou chrániť záujmy štátu alebo obcí, pričom záujmy štátu sú\nnadradené právam a záujmom daňových subjektov, i keď aj tieto sú chránené zákonom. Pri predmetnej\ndaňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane postupoval v\nzmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení, pričom zachoval rovnováhu záujmov štátu\naj daňového subjektu.\n62. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania a\nrozhodnutia, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených\ndôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.\n64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}