{"guid": "0d9de996-1ced-45b0-8677-649c7f564898:d93e11cc-407e-4928-9c1c-dfcbcd72ac9b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201149.2", "spisova_znacka": "BA-1S/183/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/183/2019 z 26. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. februára 2025, sp. zn. BA-1S/183/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201149.2", "identifikacne_cislo": "1019201149", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d93e11cc-407e-4928-9c1c-dfcbcd72ac9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201149.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201149.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201149.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/183/2019\n1019201149\n26. 02. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201149.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: JOPI OIL\ns. r. o., so sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368, právne zastúpený: Nagy\n& Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101472189/2019 zo dňa 17. júna 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Kriminálny úrad finančnej správy, pobočka Západ, Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej\nsprávy“) rozhodnutím č. 100716544/2019 zo dňa 22. marca 2019, podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu\nXXXXXX eur na účet správcu dane v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, z dôvodu odôvodnenej\nobavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n2. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil\ntým, že predbežné opatrenie uložené prvostupňovým orgánom verejnej správy vychádza z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo uložené v rozpore so\nzákonom. Podľa žalobcu záver o nemožnosti uplatniť oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru\ndo daňového skladu A. B., Wroclaw, Poľská republika, pre údajnú účasť žalobcu na daňovom\npodvode, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je predčasný, arbitrárny a nesprávny.\nPrvostupňový orgán verejnej správy nepreukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na\npodvode v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Žalobca má za to, že prvostupňový orgán\nverejnej správy sa v tomto ohľade opieral len o domnienku účasti žalobcu na daňovom podvode pre\nblízkosť miest Tychy a Wroclaw v Poľskej republike, bez skúmania podnikateľských dôvodov žalobcu pre\nuskutočnenie obchodných transakcií. Samotná vzdialenosť miest a s ňou súvisiace náklady na dopravu\nsú len jedným z viacerých faktorov vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej\nčinnosti zvažuje. Žalobca nakúpil tovar (prepravený z Poľskej republiky do daňového skladu C. D., B..\ns r.o., Vlčany) od dodávateľa za exportné ceny, t. j. ceny tovaru určeného na dodanie mimo Poľskej\nrepubliky. Uvedené ceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v Poľskej republike. K\n\ntakýmto rozdielom medzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj pri iných komoditách/\nproduktoch, a to z legitímnych komerčných dôvodov, napr. z dôvodu expanzie výrobcu na zahraničné\ntrhy, snahy dodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal žalobca možnosť nakúpiť\ntovar z Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých množstiev nakupovaného\ntovaru hlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou dopravou (vlakovými\nsúpravami). Za uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať tovar späť do Poľskej\nrepubliky za cenu, ktorá bola pre konečného zákazníka stále výhodnejšia, ako keby tento zákazník\nnakupoval tovar priamo v Poľskej republike, a zároveň prinášala žalobcovi akceptovateľnú pridanú\nhodnotu. Ak by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike, a zároveň by miesto nadobudnutia\na dodania tovaru bolo len v Poľskej republike, žalobca by nezískal výhodu cenového rozdielu z ceny\ntovaru určeného na export. Navyše, registrácia žalobcu pre účely DPH v Poľskej republike by si vyžiadala\nvynaloženie dodatočných nákladov na poradenské služby spojené s vykonaním predmetnej registrácie\na dodatočné náklady na účtovné služby spojené so zabezpečovaním agendy vedenia evidencie DPH a\npodávania DPH výkazov v Poľskej republike.\n3. V situácii, kedy žalobca splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky oslobodenia od dane\npri dodaní tovaru do iného členského štátu a prvostupňový orgán verejnej správy nepopísal, v čom\nkonkrétne mal podvod spočívať, nepreukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na\núdajnom daňovom podvode, a objektívne nepreukázal ani fakt, že sa žalobca vôbec nejakého daňového\npodvodu zúčastnil, má žalobca za to, že prvostupňový orgán verejnej správy konal pri vydaní svojho\nrozhodnutia unáhlene a bez dôkladného preskúmania skutkového stavu.\n4. Žalobca ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne právne posúdil\nnedodržanie formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru do iného členského štátu. Rozhodnutie je\ntak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Prvostupňový orgán verejnej správy totiž vo svojom\nrozhodnutí, podľa žalobcu, bližšie nešpecifikuje, ktorú formálnu požiadavku žalobca nedodržal a tým\nbol diskvalifikovaný z možnosti uplatniť si právo na oslobodenie od DPH. Vo vzťahu k formálnym\npožiadavkám možno v rozhodnutí identifikovať len poukázanie prvostupňového orgánu verejnej správy\nna skutočnosť, že v kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a ani v európskej\ndatabáze VIES sa nenachádza odpoveď na otázku, od koho žalobca nadobudol tovar ako druhý\nodberateľ v rámci trojstranného obchodu vykázanom v daňovom priznaní v sume základu dane\nXXXXXXX,XX eur. Podľa knihy dodávateľských faktúr je dodávateľom spoločnosť B. D. B., VAT: E.,\navšak podľa prvostupňového orgánu verejnej správy v záznamoch vedených na určenie dane žalobcom\nza zdaňovacie obdobie apríl 2017 sa povinné údaje o dodávateľovi B. D. B.F. nenachádzajú. Žalobca\nsa nestotožňuje s vyššie uvedeným tvrdením, keďže v kontrolnom výkaze DPH za apríl 2017 žalobca\nriadne vykázal dodanie zo strany spoločnosti B. D. B.F. (spolu vo výške XXXXXXX,XX eur), ktoré v\nkontrolnom výkaze označil IČ DPH dodávateľa, t.j. E.. Predmetné údaje sa nachádzajú v kontrolnom\nvýkaze DPH za apríl 2017, ktorý mal prvostupňový orgán verejnej správy k dispozícii. Údajné nedostatky\nv kontrolnom výkaze preto nemôžu predstavovať legitímnu formálnu požiadavku, ktorej nedodržanie by\nviedlo k nemožnosti uplatniť si právo na oslobodenie od DPH.\n5. Ďalšou námietkou žalobcu v odvolaní bolo, že odmietnutie priznať oslobodenie od dane v prípade\ndodaní do iného členského štátu by malo za následok porušenie základných zásad systému DPH.\nZáver prvostupňového orgánu verejnej správy, že dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie (ďalej\nlen „EÚ“), ku ktorým nesporne došlo, nie je možné oslobodiť od dane, je v rozpore so zásadami\nneutrality a teritoriality DPH, na ktorých je postavený systém DPH v rámci EÚ. Žalobca vie preukázať,\npričom prvostupňový orgán verejnej správy túto skutočnosť v rozhodnutí ani nespochybňuje, že tovar\nbol skutočne dodaný odberateľom v inom členskom štáte EÚ (Poľská republika). Na základe uvedeného\nišlo o dodávky v rámci EÚ oslobodené od dane. Argumenty, ktoré uvádza prvostupňový orgán verejnej\nsprávy o údajnom podvode sú na účely kvalifikácie predmetných dodávok v Slovenskej republike\nirelevantné. Odmietnutie oslobodenia by malo za následok, že krajina pôvodu tovaru vyberie DPH, ktorá\njej v zásade nepatrí a toto riešenie môže viesť k porušeniu zásad teritoriality a daňovej neutrality, ktorými\nsa riadi táto daň.\n6. V neposlednom rade žalobca konštatuje, že okolnosti, ktoré uvádza prvostupňový orgán verejnej\nsprávy neodôvodňujú dostatočne obavu o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej\ndane v budúcnosti. Podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 Daňového\n\nporiadku tak neboli splnené, v dôsledku čoho bola porušená zásada zákonnosti upravenú v Daňovom\nporiadku a bolo tak neprimerane zasiahnuté do práv žalobcu.\n7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101472189/2019 zo dňa 17. júna 2019 prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu potvrdil.\n8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul zistený skutkový stav ako i námietky\nžalobcu. Následne uviedol, že uložením predbežného opatrenia sa sleduje cieľ zabezpečiť budúce\nzaplatenie dane, ide o predbežné opatrenie uložené z dôvodu odôvodnenej obavy z nevymožiteľnosti.\nPri posudzovaní dôvodov uloženia predbežného opatrenia a pri odôvodňovaní obavy z nevymožiteľnosti\nsa vychádza z konkrétnej situácie, posudzovanie dôvodov je individuálne. Z rozhodnutia prvostupňového\norgánu verejnej správy vyplýva, že predbežné opatrenie uložil z odôvodnenej obavy, že nesplatná daň\nalebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto\ndobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n9. Vo veci námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán\nverejnej správy zo zaistených dokladov a podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie\napríl 2017 a podaného súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie apríl 2017 zistil, že žalobca mal byť\núčastný trojstranného obchodu, ktorého predmetom malo byť dodanie tovaru - metylester repkového\noleja. Jeho dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť B. D. B.F. s registrovaným identifikačným\nčíslom pre daň v členskom štáte - Francúzsko, pričom tovar bol prepravený priamo z Poľskej republiky\nod výrobcov G. H. B.F. F. H. I. B., a následne mal byť tento tovar dodaný späť do Poľskej republiky\ndo daňového skladu A. S.A. pre odberateľov J. J. J. B. a B. „I. K.“. V prípade spoločnosti J. J. J. B.\nprvostupňový orgán verejnej správy zistil, že spoločnosti bola zrušená registrácia dňa 9. novembra 2017,\nnepriznala nadobudnutie tovaru a predmet činnosti mala vypracovávanie stavebných projektov. Ďalej\nbolo zistené, že vzdialenosť medzi miestom nakladania ako aj miestom vykladania tovaru v Poľsku\npredstavovala 213 km, resp. 232 km. Zo zistení teda vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo z Poľska\nna Slovensko a späť do Poľska, pričom poľský odberateľ daň z nadobudnutia nepriznal a s poukazom na\nvzdialenosti medzi miestami nakladania a vykladania tovaru, tak tieto transakcie nesú znaky podvodného\nkonania vo vzťahu k DPH s cieľom oslobodiť dodanie tovaru. Na základe týchto skutočností tak\nprvostupňový orgán verejnej správy, v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), správne poukázal na nesplnenie podmienok\npre oslobodené dodanie tovaru deklarovaným odberateľom do Poľska, na základe čoho bude žalobcovi\ndodatočne vyrubená daň z takto vykázaných od dane oslobodených zdaniteľných plnení.\n10. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti,\nktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie\npredbežného opatrenia, teda ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje\nodôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti\nnevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n11. Prvostupňový orgán verejnej správy v prípade obavy vychádzal zo správania sa konateľov žalobcu\n- C. L. a M. N., ktorí boli konateľmi personálne prepojenej spoločnosti L. I., B., u ktorej boli na základe\nvykonaných daňových kontrol na DPH, a to priamo za zdaňovacie obdobia počas toho ako vykonávali\nfunkcie konateľov, zistené rozdiely dane s celkovým nedoplatkom vo výške XXXXXXX,XX eur, ktorý bol\npre nedostatok majetku nevymožiteľný. Rovnako C. L. a M. N. sú konateľmi aj spoločnosti C. D., spol.\ns r.o., u ktorej boli taktiež vykonané daňové kontroly so zistenými rozdielmi dane, pričom podľa zistení\nprvostupňového orgánu verejnej správy po ukončení týchto daňových kontrol spoločnosť C. D., spol. s\nr.o. ako vkladateľ uzatvorila s personálne prepojenou spoločnosťou C. O. B. ako nadobúdateľom, zmluvu\no vklade podniku vkladateľa ako nepeňažného vkladu do základného imania nadobúdateľa, čím sa\nspoločnosť C. O. B. stala vlastníkom majetku a spoločnosť C. D., spol. s r.o. už nevlastní žiadny majetok.\nŽalovaný má za zrejmé, že aj týmto prevodom majetku a neuhradenými dodatočne vyrubenými daňami\nje preukázaná existencia obavy, že dodatočne vyrubená daň v dobe jej splatnosti bude nevymožiteľná,\nalebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami.\nII. Správna žaloba\n\n12. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 19. augusta 2019 na Krajský súd v Bratislave\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového orgánu verejnej správy a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe\nrozhodnutia daňových orgánov za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n13. Žalobca uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca je podnikateľom, ktorého\nhlavnou činnosťou je nákup a predaj pohonných látok. V zdaňovacom období apríl 2017 žalobca\nuskutočnil dodávky minerálneho oleja – metylester repkového oleja (MERO), ktorý bol prepravený v\nrámci intrakomunitárnych dodaní do daňového skladu spoločnosti A. B., Wroclaw na územie Poľskej\nrepubliky pre odberateľov - J. J. J. B. v hodnote XXXXXXX eur a B. „I. K.“ v hodnote XXXXXX eur.\nŽalobca je presvedčený, že splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky oslobodenia od dane\npri dodaní tovaru do iného členského štátu.\n14. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie najmä v okolnostiach, o ktoré opierajú orgány finančnej\nsprávy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane\nv budúcnosti. Má za to, že závery vo vzťahu k minulému konaniu osôb konateľov žalobcu v postavení\nkonateľov a spoločníkov spoločnosti L. I., B. a C. D., spol. s r.o. s poukazom na majetok žalobcu,\nktorým podľa zistení majú byť len peňažné prostriedky na účte žalobcu, a ktoré môžu byť prevedené\nna iný účet alebo vybrané z účtu v hotovosti, nemožno považovať za dostatočné na odôvodnenie\nobavy, že potenciálne vyrubená daň nebude uhradená. Možnosť rýchleho prevodu, resp. výberu\npeňažných prostriedkoch z účtu v banke považuje žalobca len za domnienku, ktorá nemá žiadne\nreálne opodstatnenie. Takémuto konaniu môže navyše správca dane aj odporovať. Žalobca naopak\nuvádza, že jeho účtovníctvo preukazuje, že v spoločnosti je nevyplatený zisk z minulých období a je\ntu pravdepodobnosť dosahovania zisku aj v budúcnosti, účtovníctvo nesvedčí o jeho zlej ekonomickej\nsituácii, stav majetku a záväzkov neindikuje hrozbu platobnej neschopnosti, aktíva a pasíva nie sú v\nnepriaznivom pomere. Odkazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej\nlen „NSS ČR“), podľa ktorého je potrebné skúmať celkovú ekonomickú situáciu a jej vývoj, ktorý môže\nohroziť vymáhanie potenciálne vyrubenej dodatočnej dane, resp. nie len aktuálnu majetkovú situáciu\ndaňového subjektu, ale aj jeho ekonomické vyhliadky (rozsudok NSS ČR sp. zn. 1Afs/335/2016 zo dňa\n23. februára 2017, rozsudok NSS ČR sp. zn. 2Afs/239/2015 zo dňa 31. októbra 2016, rozsudok NSS\nČR sp. zn. 5Afs/321/2017 zo dňa 12. septembra 2018).\n15. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu zistiť, či a s akým výsledkom šetrili\norgány finančnej správy aj iné okolnosti, napr. či posudzovali postavenie žalobcu na trhu, jeho platobnú\ndisciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností. Žalobca poukázal na to, že je v rámci indexu\ndaňovej spoľahlivosti hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt a na základe plnenia povinnosti voči\nfinančnej správe sú mu od 1. januára 2019 poskytované osobitné daňové režimy. Príslušné orgány\nsa nezaoberali ani prognózou ekonomického vývoja žalobcu, ktorý by bol s ohľadom na svoje minulé\nvýsledky schopný plniť prípadnú dodatočne vyrubenú daň. Tým, že je žalobca stavaný do pozície\npodvodníka, ktorý disponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako orgány finančnej správy začnú\nvoči žalobcovi konania, vykazuje znaky zaujatosti. Uloženie predbežného opatrenia je tak založené\nlen na teoretickej domnienke a predpokladoch a nie na konkrétnych, presvedčivých, obavu jasne\nodôvodňujúcich skutočnostiach. Žalobca pritom poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.\nzn. 31S/53/2016 zo dňa 29. marca 2017, podľa ktorého správca dane môže pristúpiť k nariadeniu\npredbežného opatrenia až keď reálne preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony smerujúce k redukcii\nsvojho majetku.\n16. Legitimitu použitia okolností týkajúcich sa spoločnosti L. I., B. na odôvodnenie predbežného\nopatrenia podľa žalobcu oslabuje viacero nasledovných skutočností: tvrdenia orgánov sú len\nsubjektívnym pohľadom, ktorý riadne nezohľadňuje všetky časové obdobia existencie spoločnosti L. I.,\nB. a zmeny v osobách konateľov a spoločníkov. C. L. a M. N. boli konateľmi spoločnosti L. I., B. len do 8.\noktóbra 2001 a spoločníkmi do 9. októbra 2001, t. j. v čase, kedy začali daňové kontroly DPH a dane z\npríjmov, na ktoré sa odvolávajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach (uvedené kontroly\nprebiehali od 7. novembra 2001 do 19. septembra 2003), sa už nepodieľali na riadení spoločnosti.\nZ uvedeného dôvodu C. L. a M. N. už nevedeli v plnom rozsahu zákonnými prostriedkami ovplyvniť\nzávery daňových kontrol (napr. podaním vyjadrení, riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov\nalebo podaním správnej žaloby), a preto im nemožno bez ďalšieho pripisovať na ťarchu skutočnosti,\n\nktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili. Konkurz na majetok spoločnosti L. I., B. bol\nvyhlásený 8 rokov po tom, ako obaja spoločníci zo spoločnosti vystúpili, teda od zániku účasti C. L. a\nM. N. v spoločnosti L. I., B. uplynulo už takmer 18 rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti, v ktorej\nmali, resp. majú účasť, alebo v ktorej vykonávali, resp. vykonávajú funkciu člena štatutárneho orgánu,\nnebol počas ich pôsobenia vyhlásený konkurz.\n17. Vo vzťahu k vloženiu majetku C. D., spol. s r.o. do spoločnosti C. O. B. v roku 2015 žalobca uvádza,\nže nešlo o zbavovanie sa majetku zo strany spoločnosti C. D., spol. s r.o., ale len o reorganizáciu\nspôsobu vykonávania podnikateľskej činnosti v rámci spoločností skupiny JOPI. Reorganizácia bola\nuskutočnená v súlade s právnym poriadkom, právom slobodne podnikať a zákonnou slobodou\npodnikateľských subjektov zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšie pre\nsvoju hospodársku činnosť. Aj po tejto reorganizácii si C. D., spol. s r.o. plní svoje priebežné daňové\npovinnosti a spolupracuje pri daňových kontrolách, miestnych zisťovaniach a iných úkonoch. Obava\nz prevodu majetku žalobcu preto nie je legitímnou okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na obavu\no neuhradenie prípadnej budúcej dane.\n18. Orgány finančnej správy nezohľadnili podľa žalobcu viacero skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre\nobjektívne posúdenie dôvodnosti obavy o úhradu v budúcnosti potenciálne splatnej dane, konkrétne,\nže žalobca funguje na trhu viac ako desať rokov, plní si všetky svoje daňové povinnosti dobrovoľne,\nriadne a včas, žalobca má auditovanú účtovnú závierku za rok 2017, je subjektom zapísaným v Registri\npartnerov verejného sektora, bol testovaný ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej\ninštitúcie, doterajšie miestne zisťovania a daňové kontroly nezistili žiadne pochybenia a v rámci indexu\ndaňovej spoľahlivosti je žalobca hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutia sú tak v rozpore\ns § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keďže neobsahujú riadne odôvodnenie s uvedením skutočností,\nktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nemôžu byť dostatočnou oporou pre záver o budúcej nevymožiteľnosti dane, či o značných\nťažkostiach s jej vymáhaním. Žalobca tiež namieta, že bol vypočutý len jeden z konateľov žalobcu – M.\nN., ktorý však nemá v kompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto navrhol vo svojej výpovedi\naj vypočutie druhého konateľa žalobcu – C. L. a obchodného zástupcu P. Q..\n19. Druhú líniu argumentov žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, tvorí posúdenie\nnedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ.\nV napadnutom rozhodnutí však žalobca nevie identifikovať, ktorú formálnu požiadavku nedodržal\na tak sa diskvalifikoval z možnosti uplatniť si právo na oslobodenie od DPH. Vo vzťahu k formálnym\npožiadavkám možno v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy nanajvýš poukázať na\nkonštatovanie o skutočnosti, že v kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a ani\nv európskej databáze VIES sa nenachádza odpoveď na otázku od koho žalobca nadobudol tovar ako\ndruhý odberateľ v rámci trojstranného obchodu, vykázanom v daňovom priznaní v sume základu dane\nXXXXXXX,XX eur. Podľa knihy dodávateľských faktúr je dodávateľom spoločnosť B. D. B., avšak podľa\norgánov finančnej správy sa v záznamoch na určenie dane žalobcom za zdaňovacie obdobie apríl 2017\npovinné údaje o dodávateľovi nenachádzajú. Žalobca sa však s týmto tvrdením nestotožňuje, keďže\nv kontrolnom výkaze za apríl 2017 riadne vykázal dodania zo strany spoločnosti B. D. B.F. Popísaný\nstav tak považuje za rozporný s administratívnym spisom.\n20. Ak žalovaný opiera svoj záver o nedodržaní formálnej požiadavky oslobodenia dodania tovaru\nod dane z dôvodu, že transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH, pričom\nžalovaný sa odvoláva aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 a C-587/10, žalobca namieta,\nže v oboch uvedených rozsudkoch je možnosť dovolávať sa zásady daňovej neutrality podmienené\nzámernou účasťou na daňovom podvode. Orgány finančnej správy nepredložili dostatočne objektívne\ndôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dotknuté plnenie je súčasťou daňového\npodvodu a že žalobca vedel alebo mal vedieť o tejto skutočnosti. Aj preto je rozhodnutie arbitrárne\na nepreskúmateľné. Orgány neuviedli, v čom mal údajný daňový podvod spočívať a ktorý subjekt sa\nho mal dopustiť.\n21. Žalobca ďalej uvádza, že vie preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľom v iných členských\nštátoch EÚ. Príjmy Slovenskej republiky neboli v žiadnom okamihu ohrozené, pretože DPH bola\nsplatná v krajine určenia (Poľská republika). Ak by bolo žalobcovi zamietnuté oslobodenie od dane\n\na zahraničným orgánom by sa podarilo vybrať DPH, ktorá im patrí, došlo by k dvojitému zdaneniu, ktoré\nje v rozpore so zásadou daňovej neutrality.\n22. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy vidí žalobca v absencii\nzohľadnenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a skutočností, že predbežné opatrenie by pre\nsvoj až likvidačný charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie. V napadnutom rozhodnutí\norgány finančnej správy nevylučujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, avšak nesplnenie podmienok\npre oslobodenie dodávok tovaru od dane opierajú o podozrenie z údajnej účasti žalobcu na daňovom\npodvode a o nedodržanie formálnej požiadavky. To vytvára navzájom protirečivé konštrukcie, ktoré\npreukazujú vady dokazovania a hodnotenia dôkazov, ale aj priamo šikanózny postup voči žalobcovi.\nŽalobca odkazuje na rozsudky NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30. novembra 2017 a sp. zn.\n6Afs/364/2017 zo dňa 7. augusta 2017, podľa ktorých by mal byť inštitút predbežného opatrenia vnímaný\nako prostriedok ultima ratio, mal by byť využívaný obozretne a nie ihneď po tom, čo bola zistená\nakákoľvek nezrovnalosť v plnení daňových povinností daňového subjektu. Týmto bola podľa žalobcu\nporušená zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku.\n23. Rozhodnutie vydané vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu apríl 2017 je potrebné vnímať v spojitosti\nso šiestimi obdobnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré sa týkajú šiestich\nďalších zdaňovacích období kalendárneho roka 2017, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť\nzaplatiť na účet správcu dane celkovo sumu XXXXXXX eur, čo má na žalobcu ekonomicky negatívne\ndôsledky likvidačného charakteru.\n24. Nedostatočne zistený skutkový stav napáda žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že dodanie\ntovaru do daňového skladu A. B.F. nesú znaky podvodného konania. V texte odôvodnenia pritom\nabsentuje popis, v čom mal údajný daňový podvod spočívať, v akej strate na daňových príjmoch štátneho\nrozpočtu malo dôjsť, a ktoré subjekty sa ho mali zúčastniť, ako aj popis skutkových okolností, na základe\nktorých mal žalovaný za preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom\npodvode. Závery orgánov sú predčasné, arbitrárne a nesprávne. Skutočnosti, na základe ktorých bolo\npredbežné opatrenie vydané, neboli osvedčené v dostatočnej miere. Žalovaný len stroho konštatuje, že\ntransakcie, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného konania s cieľom oslobodiť dodanie\ntovaru od DPH. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy tiež uvádza, že ak by sa žalobca\nnechcel zúčastniť podvodu pri dodávkach pre odberateľa J. J. J. B. s miestom dodania v Poľskej\nrepublike „identifikovala by sa (spoločnosť) pre daň z pridanej hodnoty v Poľsku, kde by bolo miesto\nnadobudnutia a dodania tovaru, nakoľko pri nákupe a predaji bolo treba absolvovať iba premiestnenie\ntovaru vo vzdialenosti 213 km. Toto je vzdialenosť medzi mestami Tychy a Wroclaw v Poľskej republike“.\nPrvostupňový orgán verejnej správy pritom sám odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle\nktorej sa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality na účel oslobodenia od DPH zdaniteľná osoba,\nktorá sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému\nDPH. Orgány finančnej správy svoje rozhodnutia nijako nepopísali a neodôvodnili, na základe akých\nokolností majú za preukázané, že sa žalobca zámerne zúčastnil daňového podvodu. Naopak, účasť na\ndaňovom podvode opierajú len o domnienky, ktoré vychádzajú z blízkosti miest Tychy a Wroclaw, resp.\nTrzebinia a Wroclaw v Poľskej republike a pohybu tovaru z Poľska na Slovensko a späť.\n25. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili bez toho, aby preverili existenciu riadneho\npodnikateľského dôvodu predmetných obchodov, bez vypočutia svedkov z prostredia dodávateľov\na odberateľov, bez vypočutia kompetentných osôb žalobcu, bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami daňového podvodu a bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami zakladajúcimi zámer zúčastniť sa na daňovom podvode. Takýto postup je arbitrárny.\nVzdialenosť miesť Tychy a Wroclaw v Poľskej republike ako indícia svedčiaca o podvodnom konaní,\nktorú ako jediný argument uvádzajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach, nemôže\nbyť považovaná za relevantný dôvod objektívneho preukázania skutočností, že k údajnému daňovému\npodvodu došlo a ani že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na predpokladanom daňovom\npodvode. Príslušné orgány neskúmali podnikateľské dôvody žalobcu pre uskutočnenie uvedených\ntransakcií. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ iba vyslovil pochybnosti\no skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez toho, že by tieto pochybnosti preukázal\nrelevantnými zisteniami, ktoré presvedčivo spochybňujú tvrdenie žalobcu. Žalobca uvádza, že samotná\nvzdialenosť daňových skladov a s ňou súvisiace náklady na dopravu sú len jedným z viacerých faktorov\nvstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej obchodnej činnosti zvažuje.\n\n26. Žalobca nakúpil tovar od dodávateľa B. D. B.F. za exportné ceny, t. j. za ceny tovaru určeného na\ndodanie mimo Poľskej republiky. Uvedené ceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v\nPoľskej republike. K takýmto rozdielom medzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj\npri iných komoditách či produktoch, a to z legitímnych komerčných dôvodov, napr. z dôvodu expanzie\nvýrobcu na zahraničné trhy, snahy dodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal\nžalobca možnosť nakúpiť tovar z Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých\nmnožstiev nakupovaného tovaru hlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou\ndopravou (vlakovými súpravami). Za uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať\ntovar späť do Poľskej republiky za cenu, ktorá bola pre konečného zákazníka stále výhodnejšia,\nako keby tento zákazník nakupoval tovar priamo v Poľskej republike a zároveň prinášala žalobcovi\nakceptovateľnú pridanú hodnotu. Ak by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike a zároveň\nby miesto nadobudnutia a dodania tovaru bolo len v Poľskej republike, žalobca by nezískal výhodu\ncenového rozdielu ceny tovaru určeného na export. Navyše, registrácia žalobcu pre DPH v Poľskej\nrepublike by si vyžiadala vynaloženie dodatočných nákladov na poradenské služby spojené s vykonaním\npredmetnej registrácie a dodatočné náklady na účtovné služby spojené so zabezpečovaním agendy\nvedenia evidencie DPH a podávania výkazov DPH v Poľskej republike. Dodávky tovaru boli priebežne\nmonitorované colným úradom v colnom online systéme EMCS. Prepravu tovaru z územia Slovenska\na na územie Poľska, zabezpečoval žalobca ako predávajúci. Žalobca teda vie preukázať fyzické\nuskutočnenie dodávok do iného členského štátu a splnenie všetkých hmotnoprávnych ako aj formálnych\npodmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH).\n27. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov\nnamieta žalobca primárne kvôli tomu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho\nnámietkami uvedenými v odvolaní, no len všeobecne konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy\npostupoval podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, prihliadal pri ukladaní predbežného opatrenia na\nprimeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom, pričom dôvody\nuvádzané žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný tvrdí, že orgán finančnej správy je povinný konkrétne uviesť, v čom sú jednotlivé námietky\nnesprávne alebo spochybniteľné a aké ďalšie úvahy či pochybnosti viedli príslušný orgán k tomu, že na\nrelevantné námietky žalobcu neprihliadal.\n28. Podľa žalobcu navyše rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vykazuje rozpory vo\nvýrokovej časti, v ktorej bola určená žalobcovi lehota na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom istom\nvýroku bola stanovená vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania a pri popise transakcií so znakmi\núdajného daňového podvodu sa popisujú len dodania pre spoločnosť J. J. J. B., pričom sa neuvádza\nv čom spočíva podvodný charakter dodaní tovaru pre spoločnosť B. „I. K.“.\nIII. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe\n29. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. októbra 2019 uvádza, že obava nevymožiteľnosti nesplatnej\nalebo nevyrubenej dane v dobe jej splatnosti vyplýva jednak z informácií, ktoré sú známe orgánom\nfinančnej správy z ich činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v personálne prepojených\nspoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených dokladov žalobcu (správanie sa a\nkonanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach L. I., B. a C. D., spol. s r.o., prevody\nspoločností, resp. majetku, ktoré by osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli zopakovať aj priamo\nu žalobcu). Na základe týchto skutočností vznikla dôvodná obava, že daň v čase jej splatnosti bude\nnevymožiteľná, resp. jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami.\n30. Žalovaný uvádza, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastniť majetok. Predstavuje\ndočasné opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo\nmajetku nepostihuje. Predbežné opatrenie bolo uložené v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom\núčelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti prvostupňový orgán verejnej správy ako aj\nžalovaný dostatočne zdôvodnili v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súvislosti medzi rozsahom\npredbežného opatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného rozhodnutia.\n\n31. K námietke nesprávneho právneho posúdenia dodržania formálnej požiadavky pri dodávkach\ntovaru s miestom určenia do daňového skladu v Poľsku žalovaný uvádza, že § 43 a § 45 zákona o\nDPH stanovuje podmienky pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu a pri trojstrannom obchode. Na základe podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie\nobdobie apríl 2017, a tiež na základe zaistených dokladov žalobcu, bolo zistené, že žalobca mal\nnadobudnúť tovar, ktorého dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť B. D. B.F. s registrovaným\nidentifikačným číslom pre daň v členskom štáte – Francúzsko, pričom tovar bol prepravený priamo z\nPoľskej republiky z daňových skladov G. H. B.F. a H. I. B.F.. Následne mal byť tento tovar dodaný späť\ndo Poľskej republiky do daňového skladu A. B.F. pre odberateľov J. J. J. B. a B. „I. K.“. Prvostupňový\norgán verejne správy zistil, že spoločnosti J. J. J. B. bola zrušená registrácia dňom 9. november\n2017, nepriznala nadobudnutie tovaru a predmet činnosti mala vypracovávanie stavebných projektov.\nTaktiež bolo zistené, že vzdialenosť medzi miestom nakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku\npredstavovala 213 km, resp. 232 km. Zo zistení tak vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo z Poľska\nna Slovensko a späť do Poľska, a s poukazom na vzdialenosti medzi miestami nakladania a vykladania\ntovaru, ako aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora EÚ, tak možno konštatovať, že tieto\ntransakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH s cieľom oslobodiť dodanie tovaru.\n32. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia nepriznania oslobodenia od dane\nžalovaný uvádza, že aj podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia\ndodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na\nnadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského\nštátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.\nDPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania\ntovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Rovnako\nSúdny dvor EÚ (napr. rozsudok vo veci Mecsek – Gabona) uvádza, že ak platiteľ dane nesplní povinnosti,\nktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného\nčlenského štátu od DPH, nie je mu možné priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol,\nže článok 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zo\ndňa 28. novembra 2006 sa má vykladať tak, že nebráni skutočnosti, aby sa predávajúcemu zamietlo\npriznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom\nna objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené\nv oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou\npodvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne\npožadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej\nvyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí\npreukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými\nštátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek\npodvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené.\n33. K tvrdenému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný opakuje, že vydaniu rozhodnutia o\npredbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné\nopatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia, teda\nak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo\nže v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Prvostupňový orgán verejnej\nsprávy a ani žalovaný neupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok, žalobcovi iba uložili povinnosť zložiť\npeňažnú sumu z dôvodu obavy z nezaplatenia dane v lehote jej splatnosti, resp. že bude táto daň\nnevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V prípade, ak pominie dôvod\nna jeho uloženie, dôjde k zrušeniu predbežného opatrenia, resp. dňom zaplatenia daňového nedoplatku\nstratí predbežné opatrenie účinnosť.\n34. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uvádza, že na základe vyhodnotenia\nzískaných dôkazov bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy zistené, že žalobca deklaroval\nnadobudnutie tovaru, pričom nakladanie tovaru došlo v Poľsku k preprave pre žalobcu na Slovensko\na následne žalobca tento tovar dodal späť do skladov v Poľsku. Žalovaný poukázal na vzdialenosť\nmedzi miestom nakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku (213 km, resp. 232 km), z čoho sa dá\nusúdiť obchádzanie registračných povinností v Poľsku, kde dochádzalo k nadobudnutiu a aj opätovnému\n\ndodaniu tovaru, na základe čoho tak dochádzalo aj k porušovaniu ustanovení § 43 zákona o DPH osobou\nžalobcu a konanie žalobcu tak nieslo znaky podvodného konania v súlade s judikatúrou.\n35. Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi nepreskúmateľnosti uvádzanými žalobcom, pretože napadnuté\nrozhodnutie obsahuje všetky zistené skutočnosti a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané\nrozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie obsahuje právne predpisy, na základe ktorých sa rozhodovalo a tiež\núvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli\npodkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky,\nnávrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný dodáva, že aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý\nargument žalobcu ako daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o\nskutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správca dane, resp.\nžalovaný vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia, čo bolo v danom prípade dodržané.\nIV. Replika žalobcu a duplika žalovaného\n36. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 31. októbra 2019, v ktorej zotrval v plnom\nrozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe.\n37. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 11. septembra 2023 uviedol, že trvá na podaných vyjadreniach\na záveroch, podľa ktorých vznikla obava že nesplatná alebo nevyrubená daň bude nevymožiteľná v\ndobe jej splatnosti, pričom prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal zo skutočností týkajúcich\nsa priamo konania konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach ako aj z podaných\ndaňových priznaní a zaistených dokladov žalobcu.\nV. Relevantná právna úprava\n38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania\ndane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami\nalebo právami určenými v rozhodnutí.\n42. Podľa § 50 ods. 3 Daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)\nnebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia\nvykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o\nvydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.\n43. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,\npre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.\n\n44. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n45. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n46. Podľa § 43 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom\nspotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu\npredávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného\nčlenského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou\nosobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú\ndaň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.\n47. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z\ntuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre\ninú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.\n48. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode\nzúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného\nčlenského štátu; b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských\nštátoch; c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči\nprvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň; d) tovar\nodoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského\nštátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa;\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n49. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,\nprvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n50. Podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba,\nktorá je druhým odberateľom.\nVI. Pojednávanie\n51. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022\nZ. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre\na Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 1S/183/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/183/2019.\n52. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný\nrozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na\npojednávaní konanom dňa 26. februára 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.\njúna 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná\nnedôvodne a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom,\nktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP.\nVII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty\n\n53. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov odôvodnili\nopodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH\nza zdaňovacie obdobie apríl 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov\npredpoklad dorubenia dane vo výške XXXXXX eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo\nbude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\nPredpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými\nťažkosťami, prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil konaním konateľov žalobcu (C. L. a M. N.)\nv personálne prepojených spoločnostiach L. I., B. a C. D., spol. s r.o., u ktorých boli vykonané daňové\nkontroly za zdaňovacie obdobia počas ktorých boli konateľmi priamo C. L. a M. N., a ktoré skončili\ns vyrubenými alebo určenými rozdielmi dane za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj prevodom\nspoločnosti, resp. majetku v personálne prepojených spoločnostiach, ktorými bol majetok jednej zo\nspoločností presunutý do inej spoločnosti.\n54. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom súdneho a\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom,\nkeď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia vo\nvzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a\npri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli zabezpečené, preto nie je daný dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia ako ani rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z\ndôvodov namietaných žalobcom.\n55. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku\nslúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových\npohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo\nmenšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným\noprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa\nzdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal\ns vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne\nspojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.\nv prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť\nmajetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).\n56. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia\nna zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto\npotrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou\núpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom\nprocese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce s\npríslušnej právnej úpravy. Možnosť uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho\nsa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku viazaná zabezpečením účelu\ndaňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo\nbude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\nPredbežné opatrenie môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.\n57. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí\nmať všetky predpísané náležitosti (§ 63 Daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca\ndane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom\nopatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú\nosvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27. mája 2015).\n58. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú\norgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej\ndane v budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a\nspoločníkov spoločnosti L. I., B. a C. D., spol. s r.o. a relevantný majetok žalobcu len vo forme peňažných\nprostriedkov na účte žalobcu nemôžu byť podľa žalobcu považované za dostatočné na odôvodnenie\nobavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. V tomto smere správny súd so\n\nžalobcom nesúhlasí. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol v spoločnosti C. D., spol. s r.o.\nza zdaňovacie obdobie roku 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave\nzrušené (pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by preukázal právoplatné\nukončenie predmetných daňových kontrol v C. D., spol. s r.o. za dané zdaňovacie obdobie s relevantnými\nnálezmi), podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti L. I., B.\nosoby v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (C. L. a M. N.) a dôsledky týchto postupov (neuhradený\ndaňový nedoplatok vo výške XXXXXXX,XX eur za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001), nie je\nmožné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb na fiškálne záujmy na\nstrane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy, ale správnym a obozretným\npostupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu žalobcu\n(konajúceho práve prostredníctvom menovaných osôb). Skutočnosť, že boli identifikované daňové\nnedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako tak\nprax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie majetku C. D., spol.\ns r.o. do spoločnosti C. O. B.), je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny, ktorej\ncieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu pre\nsvoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či súlad\nprávnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI D., B.. s r.o. do spoločnosti C. O. B., so zákonom,\nno zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať\nspôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. Záver, že takouto potrebou môže byť pre\nžalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je plne legitímnou úvahou.\n59. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti L. I., B. boli C. L. a M. N. konateľmi len\ndo 8. októbra 2001 a v čase kontrol (od 7. novembra 2001 do 19. septembra 2003) už nemali\nmožnosť vplývať na výsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti\nza daňovými orgánmi identifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom\nuvádzaná námietka nemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene L. I., B.\nopravné prostriedky proti záverom správcu dane neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej\núvahy správcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti L. I., B. (XXXXXXX,XX eur) neindikuje\njednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý\npoukaz na zmenu v osobách konateľov L. I., B. v čase samotných daňových kontrol, pretože by\nišlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy\nprávne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti.\nPodľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ObZ“) sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so\nzáujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní\nzohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti\nnesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred\nzáujmami spoločnosti. Keďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi\nL. I., B. boli súčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia\ndaňových povinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti L. I., B. po C. L. a M. N., majú taktiež právnu\nzodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi nepostupovali\ns odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Samotné tvrdenie žalobcu, že menované osoby už neboli\nv postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období,\nkeď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na vylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované\nobdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti. S ohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho\nprevodu či výberu peňažných prostriedkoch na účte v banke len domnienkou, ktorá nemá žiadne reálne\nopodstatnenie. Využitie odporovateľnosti, ako inštitútu následnej obrany voči negatívnym dopadom\nprípadného zbavovania sa majetku, na ktorý odkazuje žalobca, by bolo celkom bez významu vo vzťahu\nk preventívnemu charakteru a účelu predbežného opatrenia.\n60. Správny súd k veci ďalej uvádza, že judikatúra NSS ČR, na ktorú odkazuje žalobca nie je\naplikovateľná na posudzovaný prípad. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo odlišné situácie,\nkedy daňové orgány postavili odôvodnenie „přiměřené pravděpodobnosti, že tato daň bude v době\njejí vymahatelnosti nedobytná nebo bude její vybrání spojeno se značnými obtížemi“ len na stave\nmajetku (hodnote nehnuteľného majetku, hodnote a štruktúre pohľadávok, bankových účtov a úverov)\nkontrolovaných daňových subjektov, prípadne výlučne na skutočnosti, že budúca daň prevyšuje\naktuálne disponibilné finančné prostriedky daňového subjektu. Táto skutočnosť nie je, sama osebe,\ndostatočným dôvodom pre zaistenie budúcej dane. V prípade žalobcu však nebolo odôvodnenie\n\nexistencie odôvodnenej obavy podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku postavené len na stave majetku.\nTáto skutočnosť bola zohľadnená len čiastočne. Do úvahy bol vzatý najmä výsledok daňových kontrol\npodnikateľských aktivít konateľov žalobcu v spoločnosti L. I., B., ako aj ich minulá prax s reorganizáciou\nhospodárskej činnosti skupiny JOPI. Závery žalobcom predloženej judikatúry NSS ČR preto nie je možné\naplikovať na posudzovaný prípad a už vôbec z nich nevyplýva, že v každom prípade, aj ak sú dané iné\nrelevantné okolnosti odôvodňujúce obavu správcu dane o budúcu úhradu dane, je potrebné vykonať\nkompletné posúdenie stavu majetku daňového subjektu.\n61. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho\nplatobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti, nebola v tomto\nprípade nevyhnutná, pretože odôvodnená obava príslušného orgánu bola opretá o iné skutočnosti,\nktoré boli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru o existencii obavy o\nbudúcom neuhradení či nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení len so značnými\nťažkosťami. Zistenia týkajúce sa L. I., B. a prevodu majetku C. D., spol. s r.o. do spoločnosti C. O. B. sa\ntýkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach.\nPráve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať\nkonkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej\nčinnosť. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca, však nemožno vykladať výlučne formálne\nv tom smere, že musí ísť o úkony realizované výlučne žalobcom a výlučne v čase bezprostredne\npredchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia. Takýto prístup by obmedzil a v niektorých prípadoch\naj úplne vylúčil plnenie zabezpečovacej povahy tohto inštitútu. Je potrebné vziať do úvahy, že\nžalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak orgány finančnej správy disponujú\nrelevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné na tieto prihliadnuť. Časový odstup\ntohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015) nie je v tomto\nprípade dôvodom, ktorý by vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.\n62. Na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ani žalobcom predkladanú judikatúru NSS ČR vo vzťahu\nk charakteru predbežného opatrenia ako prostriedku ultima ratio, keďže v týchto prípadoch ide o odlišný\nskutkový stav, kedy mal správca dane k dispozícii aj iné zabezpečovacie prostriedky (ako napr. záložné\nprávo, bankovú záruku, ručenie). Konkrétne v jednom zo žalobcom uvádzaných rozsudkov sa uvádza:\n„že zajišťovací příkaz je rozhodnutí, které má napomoci zabezpečení úhrady daně. Zajišťovací příkaz\nje sice rozhodnutí předběžného a dočasného charakteru, nepředstavuje však standardní prostředek\nsprávy daní, ale velice silný a účinný instrument správce daně k prakticky okamžitému zajištění\ndaně, který mimořádně závažným způsobem postihuje ekonomickou sféru daňového subjektu, závažně\nzasahuje do jeho majetkových práv a může pro něj být za určitých podmínek likvidační. Z tohoto důvodu\nje třeba jej vnímat vskutku jako prostředek ultima ratio a měl by být využíván obezřetně a uváženě jako\nmimořádný nástroj v souladu se zásadou přiměřenosti a zdrženlivosti zakotvenou v § 5 odst. 3 daňového\nřádu, která správci daně ukládá při vyžadování plnění daňových povinností použít jen takové prostředky,\nkteré daňové subjekty nejméně zatěžují a ještě stále umožňují dosáhnout cíle správy daní. Lze jej tedy\npoužít, např. je-li to nezbytné pro zabránění daňovým únikům, nikoli v případech, kdy lze úhradu daně\nzajistit jiným vhodným způsobem např. zástavním právem, bankovní zárukou, či ručením, jako tomu\nbylo v posuzované věci.“ (rozsudok NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30. novembra 2017, bod 29).\nS týmito závermi možno súhlasiť, no v posudzovanom prípade nie sú správnemu súdu známe žiadne\niné zabezpečovacie prostriedky, ktorými by bolo možné dosiahnuť sledovaný cieľ. Ani samotný žalobca\nv podanej žalobe neuviedol tvrdenie o iných zabezpečovacích prostriedkoch, ktoré mohli byť podľa neho\nvyužité na zaistenie nevyrubenej dane.\n63. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok\noslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej únie\n(J. J. J. B. a B. „I. K.“) a posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s miestom\nurčenia do daňového skladu v inom členskom štáte EÚ. Ide teda o námietky, ktoré smerujú voči vecnej\nstránke predpokladu vyrubenia dane v budúcnosti, resp. predpokladu, že existuje nevyrubená daň, čo\nje základná požiadavka na možné uplatnenie postupu podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Ak niet\nnesplatnej dane alebo nevyrubenej dane, nemôže príslušný orgán vydať predbežné opatrenie z dôvodu\nobavy o jej neuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami. V posudzovanom\nprípade ide o situáciu, kedy daň ešte nebola vyrubená. V takýchto prípadoch musí byť podľa\nsprávneho súdu daný aspoň určitý stupeň predpokladu o budúcom vyrubení dane. Samotná predbežná\na dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie predbežného\n\nopatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade samotného\nvyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného zadržania či\nzaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom budúceho uspokojenia\ndaňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené orgány finančnej správy\nkonať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol žalovaný alebo prvostupňový orgán\nverejnej správy schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa\nkontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie dane,\nako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd vyššie uviedol, vydaniu\nrozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napr.\nvyčkávať na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie\nlistinnými dôkazmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného\ndaňového subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou\ntohto zabezpečovacieho inštitútu.\n64. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru\nžalovaný sumarizuje svoje zistenia vykonané na základe zaistených podkladov, ktorých výstupom je\nzistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava na Slovensko a jeho následná preprava na územie\nPoľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávkach tovaru – metylester repkového oleja (MERO)\ns miestom dodania v Poľsku je založené hlavne na vzdialenosti medzi mestami Tychy a Wroclaw (213\nkm) resp. Trzebinia a Wroclaw (232 km). Táto vzdialenosť je niekoľko násobne kratšia ako vzdialenosť,\nktorými mal tovar prejsť podľa žalobcu zo skladu z Tychy resp. Trzebinia v Poľsku do skladu žalobcu\nvo Vlčanoch na Slovensku a následne do skladu Wroclaw v Poľsku. Preto je spochybnené, že sa\ntransakcie uskutočnili tak, ako ich opisuje žalobca, resp. je spochybnené oslobodenie od dane podľa §\n43 ods. 1 zákona o DPH. Je teda na mieste konštatovať, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2017\ndodal tovar, ktorý je predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Je tiež\nšpecifikovaná aj suma nevyrubenej dane, ktorá predstavuje rozsah nevyhnutne potrebný na dosiahnutie\núčelu predbežného opatrenia.\n65. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako i v napadnutom rozhodnutí cez\núčel predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho\nvydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí\npomenovali dostatočné dôvody na vznik predpokladu o budúcom vyrubení dane. Závery prvostupňového\norgánu verejnej správy ako i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať\nza domnienky a svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Je zrejmé, že transakcie v rámci dodávky\npredmetného tovaru zo strany žalobcu s miestom určenia v Poľsku vykazujú znaky porušenia alebo\nobchádzania zákona o DPH. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru\nurčitosti a konkrétnosti zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia)\ndane, ako v prípade rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane.\nPreto bude až v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom\nprípade o formálny nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza už predbežné\nopatrenie. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň\nnepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania,\nna podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom\nopatrení. Je tiež možné, že závery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o\nDPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie\nzrušené (§ 50 ods. 7 Daňového poriadku).\n66. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,\njeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy\nsvedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového\nstavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého obehu\ntovaru a pod., predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade\nskutočnosťami sumarizovanými prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovaným. Ostatné tvrdenia\npredkladané žalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom budú\npríslušné orgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne presvedčivo a na podklade\ndostatočne a správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery týkajúce sa prípadného\nporušenia predpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.\n\n67. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného\nopatrenia ani vhodné, požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový\nsubjekt prednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno\nsúhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako\nsmerovali primárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie\nalebo neexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách, ktoré sa podrobne skúmajú\naž v merite veci pri vyrubení dane alebo jej rozdielu. Orgán finančnej správy nemôže v procese, v\nktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych aspektov, konkrétne\nodpovedať na jednotlivé hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa merita veci. Posúdenie odvolací\norgán vykonal v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom,\njasne uviedol dôvody predpokladu vyrubenia dane, vysvetlil dôvodnosť obavy o jej neuhradenie či\nnevymoženie a v primeranej miere zhodnotil, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade\ns § 50 ods. 1 Daňového poriadku.\n68. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej\nprvostupňový orgán verejnej správy určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom\nistom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania, správny súd uvádza, že ide o\npostup plne súladný s § 50 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Znenie § 50 ods. 2 Daňového poriadku\nnepriamo vyžaduje, aby výrok obsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak v rámci svojej úvahy\na na základe zhodnotenia zistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že hrozí, že peňažná\nsuma nebude v danej lehote zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom\njeho vydania. Tieto skutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré tak musí obsahovať\noba príslušné výroky. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je potrebné uviesť,\nže aj § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku stanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé\nrozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie\nje spôsobilá spochybniť zákonnosť predbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa\nnezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.\n69. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce\npre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa\nprimerane vzťahuje aj na rozhodnutie žalovaného, nebolo tak porušené právo účastníka konania\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,\ndospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n70. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok\nna náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak\nsúd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť\neventuálne trovy žalovanému, v zmysle § 168 SSP.\n71. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\n30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\n\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}